Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15Er-448-2007.pdf
PDF · 74.03 KB
Case nature
Area
Subarea
15Er/448/2007
Uznesenie
Okresný súd Humenné v exekučnej veci oprávneného Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, zast. JUDr. Katarína Kalabová, advokátka, Krasovského 13, Bratislava, proti povinnému O. W., C.. XX.XX.XXXX, M. XXXX/XX, N. o vymoženie 243,61 eur a trov exekúcie takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e.
II. Súdnemu exekútorovi JUDr. Svätoslavovi Mruškovičovi, Exekútorský úrad Prešov, Kúpeľná 6, Prešov p r i z n á v a nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Oprávnený podal u súdneho exekútora JUDr. Svätoslava Mruškoviča, Exekútorský úrad Prešov, návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie 243,61 eur a trov exekúcie, na základe právoplatného a vykonateľného Platobného výmeru ČPV: 2004-0400-Q0329/IS zo dňa 19.05.2004, ktorý vydala SIDERIA - ISTOTA, združená zdravotná poisťovňa, pobočka Snina.
2. Podaním zo dňa 20.02.2017 predložil súdny exekútor návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. V návrhu súdny exekútor uvádza, že nemajetnosť povinného konštatoval ešte v roku 2011, kedy dal podnet na zastavenie exekúcie, avšak tunajší súd jeho návrh na zastavenie exekúcie zamietol, pretože oprávnený so zastavením exekúcie nesúhlasil. Súdny exekútor opätovne preveroval majetkové pomery povinného a opätovne zistil, že povinný je nemajetný, preto by ďalšie pokračovanie v exekúcii bolo nehospodárne. Šetrením súdny exekútor zistil, že pohľadávka je nevymožiteľná z dôvodu neexistencie postihnuteľného majetku povinného.
3. Súd vyzval oprávneného, aby sa vyjadril k podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, pričom oprávnený opätovne nesúhlasil so zastavením exekučného konania, keďže exekúcia je jediný spôsob, ako sa domôcť výkonu svojho práva v medziach zákona. Oprávnený uvádza, že zastavením exekúcie by mu nebola poskytnutá dostatočná súdna ochrana, ktorej súčasťou je aj výkon rozhodnutia, čím by došlo k upretiu Ústavou SR a medzinárodnými zmluvami garantovaného práva. Oprávnený ďalej uvádza, že výkonu svojho práva sa môže domáhať len exekúciou, a ak by došlo k jej zastaveniu, mohol by síce podať návrh na vykonanie exekúcie na majetok povinného neskôr, avšak jeho pohľadávka by mohla byť už premlčaná.
4. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
5. Podľa ustanovenia § 63 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať rôznymi spôsobmi (zrážkami zo mzdy a iných príjmov, prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu). Podľa ust. §64 Exekučného poriadku určí spôsob vykonania exekúcie exekútor. Preskúmanie majetkových pomerov povinného je vecou súdneho exekútora, ktorý na základe toho určí, akým spôsobom exekúciu vykoná. Ako už bolo vyššie uvedené, exekúciu je možné vykonať rôznymi spôsobmi, nielen zrážkami zo mzdy a iných príjmov. Objektívne zhodnotenie majetkových pomerov povinného, podloženie zistených skutočností písomnými dôkazmi a vyvodenie záveru o možnosti či nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových pomerov povinného patrí do kompetencie súdneho exekútora, pričom súd nemá dôvod pochybovať o súdnym exekútorom tvrdených zisteniach ohľadne nemajetnosti povinného.
6. Zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý môže mať výlučný záujem na pokračovaní exekúcie napr. i z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok. Ale takého očakávanie musí mať reálny podklad. Preto vyjadrenie oprávneného k podnetu súdneho exekútora nie je pre rozhodnutie exekučného súdu nevyhnutné bez toho, aby hrozilo reálne porušenie práv oprávneného.
7. Ústavný súd v podobnom prípade vo veci udáva (IV. ÚS 452/11), že podľa ustanovenia § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu možno zastaviť na návrh alebo bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku), upravuje Exekučný poriadok podrobne, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže učiniť, nie je explicitne ustanovený. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že súd dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého konania ex offo skúmať, či súd splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať.
8. Keďže v uvedenej exekučnej veci boli s poukazom na citované ustanovenie § 58 Exekučného poriadku naplnené podmienky na zastavenie exekúcie, nedoručenie návrhu resp. podnetu povinného (v tomto prípade oprávneného) na zastavenie exekúcie a jeho nepredloženiu na vyjadrenie sa druhému účastníkovi konania k nemu, ústavný súd tejto skutočnosti nepripisuje takú relevanciu, aby len na tomto základe bolo možno dospieť k záveru, že súd prvej inštancie bol podľa citovaného zákona oprávnený rozhodnúť o zastavení exekúcie aj bez návrhu, mohol tak urobiť aj bez vyjadrenia účastníkov konania, a preto uvedená námietka sťažovateľa nemohla zakladať dôvod na ,,zrušenie“ napadnutého uznesenia okresného súdu krajským súdom (podobne m. m. I. ÚS 359/2011, II. ÚS 421/2011, III. ÚS 432/2011, IV. 436/2011).
9. Konajúci súd uvádza, že z kontextu vyššie uvedeného nedochádza ani k porušeniu práva oprávneného na spravodlivý proces, nakoľko do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04).
10. Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd v čl. 6 ods. 1 zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie, neustanovuje ale žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené. Význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje v merite návrhu - inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu súd potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03).
11. Podľa ust. § 58 Exekučného poriadku v znení účinnom k dátumu začatia exekúcie /ďalej len Exekučný poriadok/, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
12. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
13. Po preskúmaní podania súdneho exekútora a predloženého exekučného spisu Ex 2558/2007 súd zistil, že povinný je v zmysle šetrení súdneho exekútora nemajetný, a teda neexistuje žiaden jeho majetok postihnuteľný exekúciou. Uplynul dostatočne dlhý čas, počas ktorého súdny exekútor zisťoval majetkové pomery povinného, pričom jeho šetrením bolo preukázané, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Preto súd na základe uvedeného exekúciu zastavil s použitím ustanovenia § 57 odsek 1 písm. h) Exekučného poriadku.
14. Spolu s návrhom na zastavenie exekúcie súdny exekútor predložil aj vyúčtovanie trov exekúcie vo výške 75,49 eur a žiadal o ich priznanie.
15. Podľa ust. § 9a ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
16. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
17. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konania končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
18. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd, súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
19. Vzhľadom na vyššie citované ustanovenie § 262 ods. 1 CSP súd priznal súdnemu exekútorovi JUDr. Svätoslavovi Mruškovičovi nárok na náhradu trov exekúcie, a to s prihliadnutím na § 203 ods. 2 Exekučného poriadku voči oprávnenému.
20. Konajúci súd poukazuje na skutočnosť, že o samotnej výške náhrady trov exekúcie bude v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté samostatným uznesením, vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresný súd Humenné v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok / ďalej len „CSP“/).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), (§ 363 CSP).