Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10CoEk/15/2023

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov senátu - sudcov JUDr. Martiny Mochnáčovej (sudca - spravodajca) a JUDr. Róberta Urbana, v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Prievozská 2, IČO: 35 724 803, právne zastúpený spoločnosťou Remedium Legal, s. r. o., so sídlom Bratislava, Prievozská 2, proti povinnej: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., XX. XXXXXXX XX/XXX, o vymoženie 229,58 eur s príslušenstvom, ktoré exekučné konanie bolo vedené na Exekútorskom úrade JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., so sídlom Bratislava, Záhradnícka 60, pod sp. zn. EX 3624/17, na základe odvolania oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Martin, č. k. -79 zo dňa 14. 02. 2023, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu potvrdzuje.

Účastníci n e m a j ú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením okresný súd (ďalej v texte aj ako súd prvej inštancie) pri aplikácii § 57 ods. 1 písm. l) (citované v napadnutom uznesení) Exekučného poriadku (ďalej v texte aj ako EP), zastavil (výrok I.) exekučné konanie.

2. Exekučným titulom je v posudzovanej veci rozhodcovský rozsudok, na základe čoho okresný súd vymedzil svoju povinnosť ex offo skúmať platnosť rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva bola podpísaná zmluvnými stranami dňa 17. 06. 2013. V ten istý deň vznikla aj dohoda, ktorej obsahom je uznanie záväzku. Oba dokumenty boli podpísané spotrebiteľom – povinnou päť rokov po uzavretí Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX. 3. Okresný súd konštatoval, že je nelogické, aby spotrebiteľ mal záujem na uznaní záväzku a predĺžení premlčacej doby. Predložená dohoda je formulár, ktorý vopred pripravil oprávnený pre dlžníka a dlžník nemal žiadnym spôsobom možnosť ovplyvniť jeho obsah. Vo formulárovej podobe je aj rozhodcovská zmluva. Vzhľadom na predformulovaný obsah uvedených dokumentov okresný súd uviedol, že možno mať vážne pochybnosti o tom, či skutočný prejav vôle dlžníka zodpovedá ich obsahu. Tieto totiž nemôžu byť pre priemerného spotrebiteľa zrozumiteľné a určité, pretože inštitúty uznania záväzku, premlčania, prípadne rozhodcovskej zmluvy, ich právny význam a dôsledky sú pre väčšinu spotrebiteľov neznámymi kategóriami. Podpisom formulárovej dohody a rozhodcovskej zmluvy si spotrebiteľ zhoršil svoje zmluvné postavenie, čo mu privodilo značnú ujmu. V rovine verejnoprávnej ochrany spotrebiteľa upravenej ustanoveniami Zákona o ochrane spotrebiteľa treba uvedenú prax, pri ktorej oprávnený uzatvára so spotrebiteľmi formulárové dohody a rozhodcovské zmluvy päť rokov po uzavretí zmluvy o úvere, považovať za nekalú obchodnú praktiku.

4. Súd prvej inštancie posúdil následne dohodu o uznaní dlhu i rozhodcovskú zmluvu pre ich nezrozumiteľnosť, neurčitosť, rozpor s dobrými mravmi a rozpor s ustanoveniami spotrebiteľského práva za neplatné, teda v rozpore s verejným poriadkom. Rozhodcovská zmluva mala založiť legitimitu

pre exekučný titul v predmetnom konaní, pričom však znemožnila voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodnutie sporu štátnym súdom. Rozhodcovskú zmluvu si spotrebiteľ osobitne nevyjednal. Podľa takto formulovanej rozhodcovskej zmluvy sa spotrebiteľ musel podrobiť rozhodcovskému konaniu, čo pre povinnú v tomto prípade znamená podrobiť sa konaniu vzdialenostne neprijateľnému (viac ako 200 km). Uvedené si oprávnený už predformuloval v zmluve, pričom na výbere rozhodcovského súdu spotrebiteľ nemal žiadnu účasť. Navyše rozhodcovský rozsudok, ktorý má v tomto konaní predstavovať exekučný titul, vydal Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre Arbitráž, pričom takýto rozhodcovský súd nie je v rozhodcovskej zmluve vôbec uvedený ako súd oprávnený rozhodnúť spor. Rozhodcovský rozsudok teda vydal rozhodcovský súd, ktorý nemal vôbec právomoc vo veci konať a rozhodnúť. 5. Okresný súd dospel k záveru, že dodatočné podpísanie dohody o uznaní záväzku i rozhodcovskej zmluvy spotrebiteľom a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojom dôsledku k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia smernice Rady 93/13/EHS i .

6. Súd prvej inštancie súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznal, pretože ich náhradu nežiadal (výrok II.).

7. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie, resp. pokračovania v exekúcii. 8. Argumentoval, že pri rozhodcovských rozsudkoch so spotrebiteľským prvkom sa aplikuje osobitný predpis – o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej aj „“), pričom možnosti zrušenia rozhodcovského rozsudku sú dané v a nasl. predmetného zákona. Zdôraznil, že exekučný titul nebol povinnou nikdy napadnutý na všeobecnom súde. 9. Ďalej odvolateľ uviedol, že po postúpení pohľadávky na oprávneného viedol s povinnou mimosúdne rokovania ohľadne uspokojenia nadobudnutej pohľadávky, ktorých výsledkom bola vôľa dlžníka pohľadávku uhradiť. Keďže oprávnený nemal v úmysle zbytočne navyšovať pohľadávku o trovy súdneho a následne exekučného konania, poskytol povinnej možnosť uhradiť pohľadávku v splátkach a dňa 17. 06. 2013 došlo k uzavretiu dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach spolu s rozhodcovskou zmluvou, a to všetko na podklade dotazníka vyplneného a podpísaného povinnou. Pretože povinná si svoje povinnosti v zmysle dohody neplnila riadne a včas, vyzval ju oprávnený na úhradu dlhu. Zároveň ju vyzval na označenie rozhodcovského súdu alebo aby odmietla rozhodcovské konanie. Povinná bola poučená, že pri jej pasivite môže rozhodcovský súd vybrať oprávnený. Uvedené neguje argumentáciu okresného súdu, že bola nútená podrobiť sa kompetencii konkrétneho rozhodcovského súdu. 10. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia podľa odvolateľa tiež absentuje zdôvodnenie, prečo uzavretie rozhodcovskej zmluvy „vo vopred predtlačenej formulárovej podobe“, je pre súd problematické. Oprávnený považoval záver o neprijateľnom spôsobe uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy za absurdný. Obsah dohody, ako aj rozhodcovskej zmluvy bol oprávneným síce vopred pripravený, čo však nie je v zmluvných vzťahoch ničím výnimočným, pretože návrh zmluvy, resp. zmluvu v písomnej podobe vždy musí niektorá zo zmluvných strán pripraviť, aj keď povinný na obsahu dohody alebo zmluvy nijakým spôsobom neparticipuje. Opačným výkladom by bolo možné prijať záver o neplatnosti všetkých zmlúv, ktoré hromadne využívajú štátne aj neštátne energetické podniky, bankové inštitúcie, mobilní operátori a pod. Samotná dohoda a rozhodcovská zmluva neobsahuje prekvapivé alebo zavádzajúce ustanovenia alebo formulácie, pričom z pohľadu dlžníka nepredstavuje tak náročný úkon. Uvedené platí o to viac, že rozhodcovská zmluva nebola viazaná na poskytnutie úveru, mala podobu osobitného dokumentu, jej uzavretie bolo na slobodnej vôli povinnej. 11. Oprávnený dal do pozornosti, že rozhodcovská zmluva a dohoda boli povinnej doručené na adresu bydliska. To znamená, že mala nielen dostatok času na preštudovanie dokumentov, ale aj na prípadné predloženie týchto dokumentov na posúdenie či už právnikovi alebo Centru právnej pomoci alebo niektorému zo spotrebiteľských združení. Vyslovil názor, že závery o nedostatku vedomosti a vôle povinnej sú nepreskúmateľné a ničím nepodložené subjektívne úvahy súdu. Okresný súd odkázal na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre, Krajského súdu v Banskej Bystrici, resp. nález Ústavného súdu SR zo dňa 11. 06. 2019 sp. zn. . Dodal, že ak by bolo v úmysle zákonodarcu zakázať v spotrebiteľských sporoch rozhodcovské konanie, neprijímal by samostatný zákon na jeho úpravu. Vzhľadom na to, že umožňuje, aby boli spotrebiteľské spory za určitých podmienok prejednané na rozhodcovskom súde zriadenom podľa tohto zákona, nie je potom možné pripustiť, aby rozhodcovský rozsudok vydaný podľa nebol považovaný za exekučný titul, na podklade ktorého je možné vykonať exekúciu.

12. Povinná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

13. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná strana sporu ( ), v zákonom stanovenej lehote ( ), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (postupom podľa v spojení s a a contrario) uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil podľa ako vecne správne. 14. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje v ustanovení . Podľa tohto ustanovenia spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné.

15. Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú náležite súd prvej inštancie aj bez návrhu prioritne riešil, bola otázka platnosti rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva uzatvorená na samostatnom tlačive má charakter štandardnej zmluvnej podmienky používanej oprávneným pri uzatváraní zmlúv o úvere so spotrebiteľmi. Je preto právne bezvýznamné, či riešenie sporu rozhodcovským súdom vyplýva z rozhodcovskej doložky k zmluve alebo z osobitnej zmluvy. v ustanovení za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. 16. Samotné „premiestnenie“ rozhodcovskej doložky zo všeobecných zmluvných podmienok na „osobitný list“ vo forme rozhodcovskej zmluvy rozhodne samo o sebe nezakladá záver o individuálnom dojednaní so spotrebiteľom. V zmysle takéhoto prístupu by ktorémukoľvek dodávateľovi stačilo každé zmluvné dojednanie uviesť na samostatnom hárku papiera a už by išlo o individuálne dojednanie nepodliehajúce režimu spotrebiteľsko-právnej ochrany. 17. V prípade nepreukázania opaku zo strany dodávateľa (ako je tomu i v súdenej veci) zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané ( ).

18. Vychádzajúc z účinného v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy, zmluvná podmienka spotrebiteľom individuálne nedojednaná, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. 19. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak spotrebiteľ nemal možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, keďže túto možnosť skôr využil dodávateľ. Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula alebo dodávateľ svojím konaním podaním žaloby na rozhodcovskom súde. Nadväzne s takýmito neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spája v ustanovení sankciu neplatnosti. 20. Podľa dojednanej rozhodcovskej zmluvy sa všetky spory z Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach mohli riešiť buď pred rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom. Podanie žaloby na všeobecnom súde malo síce povahu rozväzovacej podmienky vo vzťahu k rozhodcovskej zmluve, avšak toto dojednanie neplatilo, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd. 21. S prihliadnutím na uvedené, ak spor vyvolal dodávateľ podaním žaloby na rozhodcovskom súde, spotrebiteľ sa takto začatému rozhodcovskému konaniu musel podrobiť. Podanie žaloby na rozhodcovskom súde má totiž rovnaké účinky, ako keby bola žaloba podaná na súde, pričom po začatí rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na všeobecnom súde. Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že má záujem, aby spor prejednal rozhodcovský súd. Z obsahu spisu nevyplýva, že by v rámci kontraktácie došlo k naplneniu zákona, a že by s odbornou starostlivosťou príslušný zamestnanec oprávneného relevantne poučil povinnú. Predtlačené poučenie v rozhodcovskej zmluve odvolací súd nepovažuje za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania (a to najmä v kontexte uzavretia dohody o uznaní záväzku).

22. Inými slovami, rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť rešpektovaná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje náležité informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a predovšetkým o tom, čo tá-ktorá voľba konkrétne znamená. „Poučenie“ o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy v tom zmysle, že zakladá možnosť riešenia sporov zo zmluvy o revolvingovom úvere v rozhodcovskom alebo v súdnom konaní a výber jednej z alternatív riešenia sporu spočíva na žalobcovi, je len vyjadrením podstaty rozhodcovskej zmluvy. Nie je ho však možné považovať za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania, poukázanie na rozdiely oproti rozhodovaniu na všeobecnom súde a ponechanie spotrebiteľovi (ako slabšej strane zmluvného vzťahu), aby sa za primeraných okolností a v primeranom čase rozhodol o rozhodcovskej zmluve. Rozhodcovské konanie by (teda) bolo akceptovateľné v prípade skutočne individuálneho dojednania medzi zmluvnými stranami, nie nanútenia rozhodcovského konania spotrebiteľovi. Rozhodcovské konanie môže fungovať ako efektívny prostriedok ochrany za transparentných podmienok, keď aj spotrebiteľ rozumie, o čo v prípade rozhodcovského konania ide, a nie ako netransparentná pasca na neznalých spotrebiteľov. Predkladanie rozhodcovských zmlúv – formulárov spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže (podstatu rozhodcovskej zmluvy) a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť predloženému formuláru, sa (minimálne) javí ako zneužívanie údajného individuálneho dojednania. Nie je pritom významné, či rozhodcovská zmluva/doložka je obsiahnutá vo všeobecných obchodných podmienok alebo vyhotovená na samostatnom liste (hárku) papiera.

23. V súvislosti s hodnotením platnosti rozhodcovskej zmluvy bolo potrebné upriamiť pozornosť aj na Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 17. 06. 2013 (teda z toho istého dňa ako posudzovaná rozhodcovská zmluva). Predmetná dohoda obsahuje dva právne úkony, a to jednak jednostranné uznanie dlhu povinnou, jednak dohodu oprávneného s povinnou o splácaní pohľadávky. Rovnaké dohody boli súdu predložené v množstve exekučných konaní s rôznymi povinnými. 24. Je v danej spojitosti zrejmé, že uzatvorenie dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach inicioval oprávnený (veriteľ), nie povinná (dlžník). Označenie dohody a jej usporiadanie uvádza spotrebiteľa do omylu a to tak, že vzbudzuje dojem, že uznanie záväzku je dvojstranný právny úkon, ktorý je obojstranne výhodný. Z celého postupu oprávneného je však zrejmé, že dohoda nebola uzavretá s povinnou s cieľom poskytnutia výhody splátok, teda v prospech spotrebiteľa, ale práve naopak, za účelom uznania pravdepodobne premlčaného dlhu (úverová zmluva vznikla 06. 10. 2008) a predĺženia premlčacej doby na 10 rokov v prospech veriteľa. 25. Odvolací súd nespochybňuje, že je logická a legitímna snaha každého veriteľa o zabezpečenie svojho záväzku, tá však musí rešpektovať zákonné limity a nesmie sa diať spôsobom napĺňajúcim znaky nekalej obchodnej praktiky, čo je podľa názoru súdu i tento prípad. Niet totiž rozumných pochybností o tom, že povinná tu mala záujem (len) o splátky, nie o uznanie dlhu a o rozhodcovskú zmluvu, netušiac o prípadnom premlčaní svojho dlhu a reálnych dôsledkoch jeho uznania ( ). Konanie oprávneného v danej veci preto nevykazuje znaky čestnosti. Využil totiž najmä nevedomosť povinnej, čím došlo k výraznej nerovnosti zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. 26. Neobstojí zároveň účelovo podsúvaný záver odvolateľa, že dôsledkom napadnutého rozhodnutia je (a priori) vylúčenie možnosti použitia rozhodcovskej doložky v spotrebiteľských veciach. Takúto úvahu z preskúmavaného odôvodnenia nie je možné vyvodiť, zakladá sa totiž na posúdení vád práve a len konkrétnej rozhodcovskej doložky, t.j. vo svetle osobitostí danej veci.

27. K otázke konkrétneho rozhodcovského súdu, ktorý mal vec rozhodnúť, krajský súd odkazuje na prechodné ustanovenia , konkrétne na ustanovenie veta prvá tohto predpisu, podľa ktorého, ak na základe rozhodcovskej zmluvy uzavretej pred 1. januárom 2015 nie je založená právomoc nástupníckeho stáleho rozhodcovského súdu podľa odseku 5, bude spor rozhodovať stály rozhodcovský súd podľa tohto zákona, ktorý vyberie spotrebiteľ, ak rozhodcovské konanie písomne aj bez uvedenia dôvodu neodmietne; na tento účel dodávateľ pred podaním žaloby písomne vyzve spotrebiteľa, aby zo zoznamu vedeného ministerstvom označil stály rozhodcovský súd podľa tohto zákona alebo aby rozhodcovské konanie odmietol písomným oznámením dodávateľovi, a poučí ho o tom, že inak môže stály rozhodcovský súd vybrať dodávateľ. 28. Postup v zmysle uvedeného ustanovenia, na ktoré poukazoval odvolateľ, je však viazaný na platne uzavretú rozhodcovskú zmluvu v zmysle úpravy účinnej pred prijatím . Potom argumentácia o dodržaní postupu podľa tohto predpisu je bez právneho významu, keďže absentuje základ pre aplikáciu daného ustanovenia – platná rozhodcovská zmluva.

29. Súd prvej inštancie v danom prípade správne právne posúdil rozhodcovský rozsudok ako vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy (teda nejde o spôsobilý exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku) a správne konanie zastavil.

30. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa v spojení s . V odvolacom konaní bola úspešná povinná, ktorej však žiadne trovy nevznikli. Súdny exekútor v konaní trovy exekúcie neuplatňuje; napokon jeho postavenie účastníka konania sa vzťahuje len na výrok o trovách exekúcie, ktorý osobitne nenapadol odvolaním. Odvolací súd preto zvolil súhrnný výrok o nepriznaná trov žiadnemu z účastníkov.

31. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v a . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v .