Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_20S-131-2019.pdf
PDF · 71.75 KB
No categories available
20S/131/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a členov senátu JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Moniky Kadlicovej, v právnej veci žalobkyne: Božena Nosková - BONO, so sídlom Mýtna 2104/20, 917 02 Trnava, IČO: 11756128, právne zastúpená: Advokátska kancelária KADUC & PARTNERS s.r.o., so sídlom Trojičné námestie 4, 917 01 Trnava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo 101278335/2019 zo dňa 27.05.2019, o návrhu žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, t a k t o
rozhodol:
Súd návrh žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 30.07.2019, doručenou tunajšiemu súdu dňa 31.07.2019, sa žalobkyňa domáha preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného číslo 101278335/2019 zo dňa 27.05.2019, ktorým žalovaný postupom podľa ust. § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 563/2009 Z. z. daňový poriadok“), potvrdil napadnuté prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 100416983/2019 zo dňa 11.02.2019, ktorým tento, ako správca dane podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. daňového poriadku, vyrubil žalobkyni rozdiel dane v sume 5 342,06 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2015.
2. Žalobkyňa okrem iného požiadala o priznanie odkladného účinku správnej žalobe do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Svoj návrh odôvodnila tým, že okrem napadnutého rozhodnutia vydal prvostupňový orgán ďalšie dve rozhodnutia, v ktorých tiež vyrubil žalobkyni rozdiel v dani. Celkový súčet rozdielu dane zo všetkých troch rozhodnutí tvorí sumu 10 243,47 Eur. Ostatné dve rozhodnutia žalobkyňa tiež napadla žalobou. Žalobkyňa má za to, že suma ktorú daňový úrad požaduje zaplatiť je neprimerane vysoká a jej zaplatenie bude mať za následok vznik závažnej ujmy a hospodárskej škody. Žalobkyňa je živnostníčkou a okamžitý výkon rozhodnutia zasiahne aj do jej súkromného a rodinného života ako fyzickej osoby. Súd má preto zohľadniť aj subjektívne sociálne a finančné okolnosti na strane žalobkyne. Konaním prvostupňového a odvolacieho orgánu došlo k hrubým porušeniam predpisov a nerešpektovaniu judikatúry nielen súdov Slovenskej republiky, ale aj Súdneho dvora Európskej únie. Vzhľadom na to, že žalobkyňa považuje rozhodnutia za neudržateľné je aj v súlade s princípom dobrej verejnej správy, aby povinnosť zaplatiť rozdiel dane nastala až po právoplatnom rozhodnutí súdu. K odkladu účinnosti a možnosti vymáhania vyrubeného rozdielu dane by došlo v najhoršom prípade len o pol roka, čo nepredstavuje zásadný vplyv na verejný záujem.
3. Žalovaný zaslal súdu žiadosť o predĺženie lehoty na predloženie spisového materiálu a vyjadrenie sa k žalobe zo dňa 21.08.2019, doručenú tunajšiemu súdu dňa 22.08.2019. V predmetnej žiadosti sa žalovaný vyjadril aj k návrhu žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ktorý navrhol nepriznať bez ďalšieho odôvodnenia.
4. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
5. Podľa § 186 ods. 1 a ods. 2 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy (1). Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej (2).
6. Podľa § 187 ods. 3 SSP, o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.
7. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
8. Podľa § 149 ods. 2 SSP, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.
9. Odkladný účinok správnej žaloby upravený v ustanoveniach § 184 až § 189 SSP predstavuje jeden z právnych inštitútov správneho súdneho konania, ktoré majú zabezpečiť efektívnu ochranu zo strany súdu, tak aby jeho rozhodnutie mohlo byť nielen formálnym, ale i materiálnym prostriedkom ochrany práv a právom chránených záujmov úspešného žalobcu. Podstatou odkladného účinku je zabezpečenie takého stavu, pri ktorom by súdom preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy nevyvolávali žiadne právne účinky vrátane takých, ktoré by ich zrealizovaním boli považované za skonzumované. Z povahy veci je tak nesporné, že odkladný účinok má zabezpečiť materiálnu ochranu právam a oprávneným záujmom úspešného žalobcu tak, aby tento nebol dotknutý po zrušení žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy žiadnymi ich účinkami alebo následkami. Odkladný účinok správnej žaloby má predbežný, zabezpečovací a dočasný charakter a predstavuje určitý ekvivalent neodkladných a zabezpečovacích opatrení v civilnom sporovom konaní a neodkladných a iných opatrení v civilnom mimosporovom konaní. Oproti týmto opatreniam podstatou odkladného účinku je „zmrazenie“ právnych následkov už existujúceho, resp. platného a právoplatného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy. (I. ÚS 53/2018)
10. Rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je výnimočným rozhodnutím, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy. Procesným predpokladom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh účastníka, z ktorého musí vyplývať, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy by hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku by nebolo v rozpore s verejným záujmom, resp. ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku by nebolo v rozpore so záujmom Európskej únie. Dôkazy k tomuto tvrdeniu však musí predložiť žalobca.
11. Súd dospel k záveru, že žalobkyňa dôvodnosť priznania odkladného účinku správnej žalobe riadne nepreukázala (nepreukázala aká konkrétna hrozba závažnej ujmy alebo iného vážneho nenapraviteľného následku jej hrozí), pričom žalobkyňa sa síce odvoláva, že výkon rozhodnutia zasiahne
do sféry jej súkromného majetku, ale svoje majetkové pomery už bližšie nešpecifikovala. Žalobkyňa ďalej apelovala na to, že v tomto prípade výkon napadnutého rozhodnutia zasiahne aj do jej súkromného a rodinného života, čo predstavuje sociálne a finančné okolnosti, ktoré je potrebné posudzovať. Súd má za to, že žalobkyňa tieto tvrdenia ničím nepodložila, neuviedla aké sociálne a finančné okolnosti na jej strane by mal súd posúdiť, a taktiež neuviedla ako negatívne by sa na nich mal prípadný výkon rozhodnutia prejaviť. Žalobkyňa sa vo svojom návrhu odvoláva na to, že je živnostníčkou, ale neuviedla, že okrem živnosti Božena Nosková - BONO, IČO: 11756128, figuruje aj ako spoločníčka a konateľka spoločnosti FANNO s.r.o., IČO: 47696737. Súd preto dospel k názoru, že návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neobsahuje dostačujúce a úplné informácie o majetkových pomeroch žalobkyne. Absencia náležitej špecifikácie majetkových pomerov žalobkyne a vysvetlenia odôvodňujúceho prijatie úsudku o reálnosti tvrdenej hrozby vzniku závažnej ujmy v dôsledku výkonu napadnutého rozhodnutia súdu priznanie odkladného účinku správnej žalobe neumožňujú, preto súd tento procesný návrh žalobkyne zamietol.
12. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SPP).