Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_15Co-153-2023.pdf
PDF · 87.95 KB
Case nature
Area
Subarea
15Co/153/2023
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Mészárosovej a členov senátu JUDr. Silvie Walterovej a Mgr. Zity Leimbergerovej, v právnej veci žalobcu: K. V. S. H. Á. Š. A. F. , X. G. X.X.XXXX, V. L. L., Z. Č.. XXXX/X, proti žalovanej: L. R. V. C. X. Č. U. F. S. Y. Á. , X. G. XX.X.XXXX, V. L. L.-J., o zaplatenie 491,- € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 18. augusta 2023, č. k. B5-49 C 36/2023-11, takto
rozhodol:
I. Opravuje uznesenie Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 18. augusta 2023, č. k. B5-49 C 36/2023-11, v záhlaví tak, že správne meno a priezvisko žalovanej je „L.“.
II. Uznesenie Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 18. augusta 2023, č. k. B5-49 C 36/2023-11, vo výroku I. p o t v r d z u j e .
III. Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1.1. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 18.8.2023, č. k. B5-49 C 36/2023-11, zastavil konanie (výrok I.) a o trovách konania rozhodol tak, že žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok II.). Rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 161 ods. 1, ods. 2, § 159, § 262 ods. 1, § 256 ods. 1, čl. 4 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). V odôvodnení uviedol, že žalobou osobne podanou dňa 9.5.2023 na Okresnom súde Bratislava V (z ktorého výkon súdnictva prešiel na Mestský súd Bratislava IV), sa žalobca domáhal, aby súd žalovanú zaviazal na zaplatenie sumy 491,- € s príslušenstvom, odôvodňujúc svoj nárok rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č. k. 39 Pc 6/2022-50, zo dňa 1.3.2023, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 66,- € titulom náhrady za zaplatený súdny poplatok za žalobu a vo výške 425,- € titulom nákladov spojených so znaleckým posudkom, pričom žalovaná doposiaľ trovy konania, na zaplatenie ktorých bola zaviazaná rozsudkom, neuhradila. Toto konanie je na Mestskom súde Bratislava IV vedené pod sp. zn. B5-49 C 36/2023. Súd prvej inštancie zo žaloby žalobcu, ako aj lustráciou vykonanou pri začatí predmetného sporu zistil, že na Mestskom súde Bratislava II prebieha medzi tými istými účastníkmi konanie vedené pod sp. zn. B5-39 Pc 6/2022, v ktorom sa žalobca domáhal, aby súd určil, že žalobca nie je otcom maloletého H. V., narodeného dňa XX.X.XXXX, ktorého matkou je L. R. (žalovaná) a náhrady trov konania. Dňa 1.3.2023 rozhodol súd o návrhu navrhovateľa (žalobcu) rozsudkom č. k. 39 Pc 6/2022-50, ktorým vo výroku I. určil, že žalobca nie je otcom maloletého H. V., narodeného dňa XX.X.XXXX, ktorého matkou je L. R. (žalovaná) a vo výroku II. zaviazal matku maloletého dieťaťa (žalovanú) na náhradu trov konania vo výške 66,- € titulom náhrady za zaplatený súdny poplatok za žalobu a vo výške 425,- € titulom nákladov spojených so znaleckým posudkom, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 1.2. Súd prvej inštancie pri skúmaní podmienok konania zistil, že konaniu v spore vedenom na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. B5-49 C 36/2023 bráni už skôr začaté konanie, a to konanie vedené na Mestskom súde Bratislava II pod sp. zn. B5-39 Pc 6/2022, medzi totožnými stranami sporu, predmetom
ktorého je uplatnenie toho istého nároku (výrok II. - trovy konania). Túto skutočnosť má súd prvej inštancie náležite preukázanú vyžiadaním informácie o stave konania (na č. l. 10 v súdnom spise) a oboznámením sa s rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č. k. 39 Pc 6/2022-50, zo dňa 1.3.2023. Podľa informácie poskytnutej Mestským súdom Bratislava II dňa 11.8.2023, konanie vedené pod sp. zn. B5-39 Pc 6/2022 nie je doposiaľ právoplatne skončené. S poukazom na § 159 C.s.p. konštatoval, že uvedené zákonné ustanovenie vyjadruje prekážku súdneho konania - litispendenciu, ktorá bráni tomu, aby prebiehalo na súde iné súdne konanie o tom istom spore. Táto prekážka vzniká (je daná) vtedy, keď v neskoršom konaní ide o ten istý nárok, o ktorom už bolo skôr začaté iné konanie, ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Konanie sa týka tých istých osôb aj vtedy, keď majú rovnaké osoby v rôznych súdnych konaniach rozdielne procesné postavenie (v jednom konaní vystupujú ako žalobcovia, v druhom ako žalovaní). Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak v konaní ide o rovnaký nárok, ktorý je vyvodzovaný z rovnakých skutkových okolností. Rozhodujúcim okamihom na posúdenie prekážky litispendencie je stav v čase začatia konania. Prekážka litispendencie predstavuje neodstrániteľnú vadu konania vo vzťahu k neskôr začatému konaniu a vedie vždy k zastaveniu konania. Súd na ňu musí prihliadať v ktoromkoľvek štádiu konania. Keďže súd musí prihliadať na neodstrániteľnú vadu konania v ktoromkoľvek štádiu konania, súd prvej inštancie v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami konanie vedené pod sp. zn. B5-49 C 36/2023, ktoré začalo neskôr, pre prekážku litispendencie zastavil. 1.3. Pri rozhodovaní o trovách konania súd prvej inštancie skúmal procesnú zodpovednosť za zastavenie konania na oboch procesných stranách. Konanie bolo zastavené z dôvodu prekážky litispendencie, súd mal teda za to, že procesné zastavenie zavinil žalobca, nakoľko podal návrh, v ktorom si uplatnil nárok, o ktorom už bolo skôr začaté iné konanie. Nakoľko zastavenie konania procesne zavinil žalobca, nárok na náhradu trov by patril úspešnej žalovanej. Žalovanej však žiadne trovy konania nevznikli, súd preto v záujme rozumného usporiadania procesných vzťahov (čl. 4 ods. 2 C.s.p.) rozhodol tak, že jej nárok na náhradu trov konania nepriznal. Zároveň prihliadol aj na hospodárnosť konania, keďže na základe § 262 ods. 2 C.s.p. by bolo potrebné, po právoplatnosti tohto uznesenia, vydať samostatné rozhodnutie o výške náhrady trov konania a nakoľko žalovanej trovy nevznikli, nebolo by jej možné titulom ich náhrady žiadnu sumu priznať.
2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie, jeho výroku I. podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca (posudzujúc odvolanie podľa obsahu v súlade s § 124 ods. 1 C.s.p.). Domáhal sa vydania rozhodnutia, ktorým súd zaviaže žalovanú na zaplatenie sumy 491,- €, keďže už bol vynesený rozsudok, ktorou jej táto povinnosť bola uložená, napriek tomu mu žalovanú túto sumu neuhradila, žalobca sa k uvedenej sume nevie dostať. Namietal existenciu prekážky litispendencie dôvodiac, že sa nejedná o nový spor, podľa neho ide o procesnú chybu, ktorú nespôsobil. Nevidí iný zákonný spôsob ako si pohľadávku vymôcť, jediná možnosť je exekučné konanie, na to je potrebný platobný rozkaz. 3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.
4. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1, § 379, § 380 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsahu ako vecne a právne správne potvrdil (§ 387 ods. 1, ods. 2, ods. 3 C.s.p.).
5. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
6. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu, vyhodnotení obsahu odvolania žalobcu konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, preto sa s poukazom na citované ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p., keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia.
Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil.
8. S rozhodnutím súdu prvej inštancie, právnym posúdením veci, ako aj s odôvodnením uznesenia sa odvolací súd plne stotožnil a v zmysle § 387 ods. 2 C.s.p. na toto poukazuje. Odvolateľ k veci samotnej neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijaté právne závery. Preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne.
9. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ďalej uvádza nasledovné. Súd prvej inštancie sa pred samotným rozhodovaním o merite veci zaoberal splnením procesných podmienok potrebných pre vedenie sporového konania a pokračovania v ňom. Následne zistil, že rovnakého nároku ako v tomto konaní, trov konania vo výške 66,- € a nákladov na znalecký posudok vo výške 425,- €, sa žalobca voči žalovanej domáha aj v konaní vedenom na Mestskom súde Bratislava II pod sp. zn. B5-39 Pc 6/2022, ktoré konanie ešte nebolo právoplatne skončené. Uvedené konanie začalo dňa 1.5.2022. Súd prvej inštancie zistil, že v oboch konaniach ide o totožných účastníkov, ako aj o totožný predmet sporu.
10. Základným princípom procesného práva je právny princíp ne bis in idem, podľa ktorého nie je možné rozhodovať o tej istej veci dvakrát. Tento princíp je v sporovom konaní vyjadrený v dvoch procesných prekážkach, a to v prekážke rei iudicatae, t. j. v prekážke právoplatne rozhodnutej veci a v prekážke litispendencie, t. j. v prekážke začatého konania. Prekážka začatého konania, tzv. prekážka litispendencie, je neodstrániteľným nedostatkom podmienok konania, ktorý má za následok zastavenie konania. Ak teda už na súde (ktoromkoľvek) prebieha konanie tých istých strán, týkajúce sa tej istej právnej veci (totožnosť predmetu konania a skutkových okolností, z ktorých sa nárok vyvodzuje), súd konanie, ktoré začalo na základe neskôr podanej žaloby, zastaví. Totožnosť predmetu konania je totožnosť nároku uplatneného z rovnakého skutkového základu či skutkového deja. O tie isté strany ide aj vtedy, ak v konaní vystupujú nositelia práv z rovnakého právneho vzťahu v opačnom procesnom postavení, a tiež vtedy, ak v neskoršom konaní vystupujú právni nástupcovia strán. Totožnosť predmetu konania je daná vtedy, keď ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený (t. j. ak je založený na rovnakých skutkových okolnostiach a rovnakom právnom dôvode). Podmienky totožnosti strán a totožnosti predmetu konania musia byť splnené súčasne (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20.10.2011, sp. zn. 5 Cdo 280/2010).
11. Pre posúdenie, či tu je prekážka začatej veci, je rozhodujúci stav v čase rozhodnutia v neskôr začatom konaní (R 97/2003). Súd zastaví neskôr začaté konanie o plnenie z dôvodu rei iudicatae pre skôr ukončené konanie o plnenie s totožnými stranami sporu a rovnakým skutkovým základom. Analogicky tak postupuje aj v prípade neskôr začatého sporového konania o plnenie, ak ide o prekážku, ktorá spočíva v skôr začatom a neukončenom sporovom konaní o plnenie. Prekážka litispendencie, podobne ako prekážka rei iudicatae, totiž vo svojej podstate taktiež smeruje k zamedzeniu existencie dvoch rozsudkov medzi tými istými sporovými stranami s totožným nárokom.
12. Vzhľadom na uvedené správne postupoval súd prvej inštancie, keď konanie zastavil z dôvodu prekážky skôr začatého konania, preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsahu potvrdil.
13. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. l, § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Žalovanej, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech a mala by tak nárok na plnú náhradu trov konania, túto nepriznal, keďže zostala v odvolacom konaní pasívna a ako vyplýva zo spisu žiadne trovy jej ani nevznikli.
14. V záhlaví uznesenia súdu prvej inštancie bolo nesprávne uvedené meno a priezvisko žalovanej „Beáta Strančeková“, preto odvolací postupom podľa § 224 C.s.p., podľa ktorého súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania, toto opravil na správne „L. R.“.
15. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 10 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).