Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20S/6/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcu K R O N SK, s.r.o., Dolné Suroviny 996/1, Senica, IČO: 36 256 561, zastúpeného spoločnosťou Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., Hlavná 31, Trnava, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo č. 102328137/2018 z 23. novembra 2018, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobou napadnutým rozhodnutím č. 102328137/2018 zo dňa 23. novembra 2018 žalovaný ako odvolací orgán postupom podľa o správe daní (daňový poriadok) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava, pobočka Senica č. 100878816/2018 z 3. mája 2018, ktorým správca dane podľa daňového poriadku určil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH") za zdaňovacie obdobie august 2013 v sume 44 299,11 eur. Podkladom na prijatie záverov o výške určeného rozdielu dane boli výsledky daňovej kontroly vykonanej u žalobcu na DPH za predmetné zdaňovacie obdobie, ktorá bola začatá dňa 31.08.2015 na základe oznámenia o daňovej kontrole č. 20643613/2015 z 10. augusta 2015, ktorej závery správca dane zaznamenal v protokole o výsledku daňovej kontroly č. 103600009/2016 z 26. júla 2016, ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k jeho záverom doručený žalobcovi dňa 15.08.2016, kedy sa v zmysle daňového poriadku ukončila daňová kontrola.

2. Dôvodom dovyrubenia daňovej povinnosti bolo neuznanie žalobcom uplatneného odpočítania dane z dodávateľských faktúr vystavených deklarovaným dodávateľom žalobcu, obchodnou spoločnosťou DREVITECH, spol. s r.o., so sídlom Parková 45, Bratislava, IČO : 45 708 193, ktorej právnym nástupcom je spoločnosti Sport Life s.r.o., so sídlom Hlavná 326, Dunajská Streda, za dodanie tovaru

- rôznych druhov reziva a dodanie služieb - montáž plechov na strešnú konštrukciu, montáž bočného oplechovania, podbitie, zemné práce (faktúry č. 2013111, 2013112, 2013115, 2013116, 2013117 a 2013118.

3. Daňové orgány oboch stupňov po vyhodnotení zisteného skutkového stavu zhodne dospeli k dôvodu nepriznania práva na odpočítanie dane, ktorým bola skutočnosť, že z titulu dodania tovaru a služieb spoločnosťou DREVITECH spol. s r.o., ktorých reálnosť sa nepotvrdila, nevznikla daňová povinnosť v zmysle ustanovenia a a preto uplatnením práva na odpočítanie dane prišlo k porušeniu ustanovenia v nadväznosti na

zákona o DPH, v zmysle ktorého právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

4. Žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( v znení neskorších predpisov), že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov ( ), že zistenie skutkového stavu orgánov verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci ( ) a že v danom konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej ( ).

5. Žalobca poukazoval na to, že z rozhodnutí správcu dane ako aj žalovaného vyplýva, že k neuznaniu nároku došlo z dôvodu pochybností týkajúcich sa spoločnosti DREVITECH, spol. s.r.o., ktoré nevznikli vznikli na základe činnosti tejto spoločnosti v kontrolovanom zdaňovacom období, pretože preverovanie zdaniteľných obchodov uskutočnených v kontrolovanom zdaňovacom období august 2013 sa uskutočňovalo od 31.8.2015, kedy bola začatá daňová kontrola. Nesúhlasil so záverom správcu dane, že dodanie tovaru je spochybnené a v tejto súvislosti poukázal na to, že správca dane v rámci vykonaného dokazovania spochybňuje spoločnosť DREVITECH, spol. s r.o., ako jeho dodávateľa resp. uvádza, že pochybnosti vznikli predovšetkým o samotnej činnosti tejto spoločnosti. Ďalej poukázal na to, že žalovaný ako jeden z dôvodov pochybností uvádza nekontaktnosť právneho nástupcu spoločnosti DREVITECH, spol. s. r.o., spoločnosti Sport Life s.r.o., teda nejde o nekontaktnosť spoločnosti DREVITECH, spol. s r.o. (ktorú si ako svojho dodávateľa preveril vo všetkých jemu dostupných registroch), ako je uvedené v napadnutom rozhodnutí, ale ide o nekontaktnosť jej právneho nástupcu. V tejto súvislosti žalobca uvádzal, že správca dane mal v rámci svojej činnosti viac možností na preverovanie činností daňových subjektov, resp. sledovanie ich plnenia si povinností a to napr. prostredníctvom inštitútu miestneho zisťovania alebo daňovej kontroly, ktorými mohol preveriť výkon ekonomickej činnosti jednotlivých daňových subjektov a preto je podľa jeho názoru nemysliteľné, že neplnenie si povinností sa dáva na jeho ťarchu.

6. Poukázal ďalej na ďalšie pochybnosti uvádzané v napadnutom rozhodnutí a to preverenie výpovede svedka Z. Y., ktorý vystupoval v zdaňovacom období ako osoba konajúca za spoločnosť DREVITECH, a to v podľa správcu dane nepreukázanej časti o zamestnancoch a živnostníkoch spoločnosti, ako aj o vlastníctve motorových vozidiel spoločnosti. Tvrdil, že žalovaný a správca dane svoje závery opierajú len o zistenia formálneho charakteru, ktoré nemusia a evidentne nezodpovedajú skutočnému stavu, pričom takýmito zisteniami bolo napríklad nepreukázanie zamestnaneckého pomeru medzi spoločnosťou DREVITECH a osobami uvedenými vo výpovedi Z. Y. tým, že uvedené osoby sa nenachádzajú v daňovom priznaní na dani zo závislej činnosti spoločnosti DREVITECH. V tejto súvislosti upozornil, že vznik a trvanie zamestnaneckého pomeru nie je podmienený splnením daňových, resp. iných verejnoprávnych povinností, ktoré vzniknú spoločnosti v dôsledku existencie pracovného pomeru, pracovný pomer je právny stav založený výlučne na podmienkach upravených , jeho existencia sa spája s radou iných zákonných povinností, avšak ich neexistencia nepreukazuje zároveň neexistenciu pracovného pomeru dodajúc, že skutočnosti zistené správcom dane by mohli viesť k zisteniu len neplnenia si iných daňových povinností spoločnosťou DREVITECH. K neplneniu si povinností tejto spoločnosti poukázal aj na daňové priznanie k dani z motorových vozidiel a s tým súvisiacu výpoveď Z. Y. vo vzťahu k vlastníctvu a držbe vozidiel, ktoré deklaroval. Žalobca poukázal na to, že evidenciu vozidiel vedie príslušný orgán policajného zboru a nie správca dane a tak, ako pri pracovnom pomere, platí, že spoločnosť si okrem iného má plniť svoje verejnoprávne povinnosti, avšak nesplnenie si týchto povinností nezakladá preukázanie skutočnosti, že spoločnosť nevlastní príslušné motorové vozidle a fakticky ním nemôže vykonávať prepravu, pričom nebola zohľadnená skutočnosť, že v bežnej obchodnej praxi jednotlivých spoločností býva preprava zabezpečovaná vlastnými šoférmi, avšak cudzími motorovými vozidlami, ktoré užíva na základe určitého zmluvného vzťahu. Preto skonštatoval, že závery žalovaného vychádzajúce zo zistení z Elektronického mýtneho systému sa nezakladajú na relevantných skutočnostiach, nakoľko nezohľadňujú všetky vyššie uvedené skutočnosti (existenciu vozidiel). V súvislosti s uvedenými skutočnosťami preto uzavrel, že žalovaný tým, že neplnenie daňových povinností spoločnosťou DREVITECH považuje za dôkaz, porušil daňové zákony a takéto konanie je aj v rozpore s Ústavnou Slovenskej republiky, keďže orgán verejnej správy je oprávnený konať len v medziach ustanovených článkom 2 ods. 2 SR.

7. Výpoveď svedka Z. Y. bola spochybnená aj z toho dôvodu, že konateľ spoločnosti Sport Life s.r.o. popieral vedomosť o tom, že spoločnosť DREVITECH bola zlúčená do spoločnosti Sport Life s.r.o., avšak tieto tvrdenia konateľa spoločnosti Sport Life s.r.o. spochybnil vo svojom doplnení k zápisnici č. 101766912/2017, a to najmä tým, že ako konateľ spoločnosti o tejto skutočnosti musel vedieť minimálne z verejne dostupného výpisu z obchodného registra a tiež zároveň z doručeného potvrdenia o zápise zmien v spoločnosti, pričom z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že konateľ spoločnosti Sport Life s.r.o. p. I. K. nebol o týchto skutočnostiach priamo oboznámený, nakoľko mal v tom čase zástupcu, ktorý v jeho mene konal pred Obchodným registrom Slovenskej republiky. Práve s poukazom na existenciu plnomocenstva mal žalobca za to, že je možné zotrvať na argumente, že svedok p. K. mohol a evidentne aj vedel o realizácii zmien v rámci spoločnosti, nakoľko ešte pred samotnými zmenami splnomocnil tretiu osobu, aby v jeho mene podala návrh na zápis zmien do obchodného registra. Žalobca ďalej v súvislosti s výsluchom p. K. poukázal na účelové vedenie dokazovania, nakoľko pri všetkých výpovediach svedkov, ktorých tvrdenia preukazovali skutočnosti v jeho prospech, boli žalovaným ako aj správcom dane spochybnené ako nedôveryhodné z titulu nepodloženia tvrdení relevantnými dôkazmi, pričom pri výpovedi p. K., ktorá ako jediná sa javila byť v jeho neprospech, správca dane nekonštatoval nedôveryhodnosť výpovede tohto svedka, a to aj napriek tomu, že v rozpore s jeho tvrdeniami existujú iné dôkazy preukazujúce opak, napr. preberací protokol, vyššie uvedené skutočnosti o splnomocnení osoby a iné.

8. Žalobca mal za to, že spoločnosť DREVITECH, ako jeho dodávateľ, bol reálny, aktívny podnikateľský subjekt skutočne v relevantnom čase, ako aj v nasledujúcom období, vykonávajúci ekonomickú činnosť, čo vyplýva nielen zo súdnych sporov, ktoré sú vedené voči právnemu nástupcovi spoločnosti (napr. rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II z 30. septembra 2015, sp. znn. ), ale aj z výročnej správy Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Trenčíne, za rok 2016, ktorá bola správcovi dane predložená a je súčasťou spisového materiálu a v ktorej sa na str. 114 nachádza správa o prešetrovaní opakovaného podnetu na spoločnosť DREVITECH, spol. s r.o. za znečisťovanie ovzdušia drevených prachom, z čoho vyplýva, že spoločnosť dlhodobo a opakovane vykonávala v prevádzke činnosť súvisiacu minimálne so spracovaním dreva, resp. drevených výrobkoch. Žalobca tiež uviedol, že spoločnosť DREVITECH, spol. s r.o. inzerovala pracovné ponuky v regionálnych novinách TAJMS, o čom tiež predložil dôkazy. Vo vzťahu k uvedenému poukázal na to, že žalovaný sa s týmito skutočnosťami vysporiadal len tým spôsobom, že konštatoval, že uvedené nepreukazuje dodanie tovarov tak, ako je deklarované faktúrami a že spoločnosť DREVITECH nemala u správcu dane registrovanú prevádzku na adrese Rybany č. 2.

9. Podľa názoru žalobcu, žalovaný prihliadal len na skutočnosti zistené z informačných systémov finančnej správy a vôbec nebral do úvahy predložené dôkazy, ktoré preukazujú výkon ekonomickej činnosti spoločnosti DREVITECH, čím tieto nepriamo preukazujú aj uskutočnenie deklarovaných zdaniteľných obchodov. Preto žalobca uzavrel, že žalovaný a ani správca dane neprihliadol na doklady a dôkazy, ktoré predložil a ani na dôkazy vykonané správcom dane vo veci svedeckých výpovedí (p. Y., p. Mgr. M. a p. S.), ale prihliadal výlučne na neplnenie si daňových a iných verejnoprávnych povinností iným podnikateľským subjektom, spoločnosťou DREVITECH, spol. s r.o. a v tejto súvislosti ďalej namietal, že žalovaný konštatuje porušenia zákona o DPH bez toho, aby bol riadne zistený skutkový stav a mal svoje tvrdenia podložené konkrétnymi dôkazmi.

10. Žalobca ďalej uviedol, že pri výkone daňovej kontroly, ako aj vo vyrubovacom konaní boli opakovane porušené viaceré zásady správy daní, predovšetkým zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy, čím boli porušené jeho práva. Poukázal na to, že k porušeniu zásad správy daní došlo tým, že navrhnuté a predložené dôkazy, ale aj dôkazy získané vlastnou činnosťou správcu dane boli posudzované a hodnotené vždy takým spôsobom, ktorý umožňoval tieto zistenia a dôkazy interpretovať ako priťažujúcu okolnosť v jeho neprospech. Ďalej žalobca namietal, že v danom prípade je výrok nesúladný s § 63 ods. 3 písm. d) daňového poriadku a to vzhľadom na to, že v ňom absentuje ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, konkrétne v otázke dodatočného zdanenia daňou vo výroku úplne absentuje ustanovenie zákona o DPH, podľa ktorého sa v uvedenom prípade daň dodatočne vyrubuje. Žalobca ďalej uviedol, že napadnuté rozhodnutie pôsobí zmätočne, keďže žalovaný, ako aj správca dane odôvodňuje neuznanie práva na odpočet dane jednak porušením ustanovení zákona o DPH a ďalej svoje rozhodnutie a závery odôvodňujú tým, že jeho cieľom bolo získanie daňovej výhody, z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako ani z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia správcu dane teda nie je zrejmé, čo je dôvodom neuznania

práva na odpočet dane, odôvodnenie správcu dane považuje za nezrozumiteľné a mätúce. Podľa názoru žalobcu, žalovaný ako ani správca dane riadne nevysvetlil a ani jednoznačne nepreukázal v čom presne malo spočívať daňové zvýhodnenie, správca dane dostatočne a presvedčivo nezdôvodnil, že k jednotlivým zdaniteľným obchodom v skutočnosti nedošlo, tiež v súvislosti s mechanizmom DPH nevysvetlil, ktorá zo spoločností mala porušiť neutralitu DPH. Žalobca mal za to, že žalovaný, resp. správca dane neuniesol svoje dôkazné bremeno, pretože nepreukázal bez akýchkoľvek pochybností, že sa zúčastňuje podvodného alebo právo zneužívajúceho konania. V tejto súvislosti žalobca poukázal na judikatúru Súdneho dvora, a to rozsudky C-367/96 a C-212/97, ktoré vo svojich odôvodneniach rozlišujú zneužitie práva a podvodné konanie, pričom pri zneužití práva nedochádza k porušeniu právnych noriem. Ďalej žalobca poukázal aj na rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR č. -55, z ktorého vyplýva, že zneužitie práva sa týka výlučne umelých konštrukcií, pričom podľa názoru žalobcu správca dane nedostatočne odôvodnil svoje závery, objektívne a jednoznačne nepreukázal, že sa stal súčasťou reťazca vzťahov s cieľom zneužitia práva formou zneužitia systému DPH s tým, že takáto vada má za následok nezákonnosť postupu žalovaného, ako aj správcu dane.

11. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a žalobcovi nepriznať trovy konania.

12. Vo vzťahu k dodávateľovi žalobcu spoločnosti DREVITECH, spol. s r.o. žalovaný uviedol, že na základe vyhodnotenia zistených skutočností z rozsiahleho preverovania v rámci výkonu daňovej kontroly vznikli pochybnosti u správcu dane nielen o reálnom dodaní tovaru od dodávateľa DREVITECH, spol. s.r.o., ale predovšetkým o samotnej činnosti spoločnosti DREVITECH, spol. s r.o. v kontrolovanom zdaňovacom období, a to na základe nasledujúcich skutočností: nástupnícka spoločnosť Sport Life s.r.o. je nekontaktná, so správcom dane nekomunikuje, na adrese vedenej ako sídlo spoločnosti sa nevykonáva žiadna ekonomická činnosť a spoločnosť nenapĺňa žiadne znaky podnikania; nástupnícka spoločnosť Sport Life s.r.o. a ani bývalá konateľka spoločnosti DREVITECH, spol. s r.o. nedokázali zo strany dodávateľa predložiť žiadne dôkazy, ktoré by zreteľne a spoľahlivo potvrdili pravdivosť faktúr a skutočnosť, že tieto faktúry odzrkadľujú reálne dodanie, predovšetkým však účasť uvedeného dodávateľa na fakturovaných obchodných transakciách, ani či zo sporných faktúr dodávateľ DREVITECH, spol. s.r.o. priznal a odviedol DPH; o existencii faktúr vystavených spoločnosťou DREVITECH, spol. s.r.o. pre žalobcu konateľka spoločnosti nemala vedomosť, nevystavovala ich a ani ich nepodpisovala (aj napriek skutočnosti, že na faktúre je uvedené jej meno ako osoby, ktorá faktúry vyhotovila a podpísala), o žalobcovi počula z rozhovorov a obchodné transakcie s ním neuzatvárala, v kontrolovanom období nemal dodávateľ - spoločnosť DREVITECH, spol. s.r.o., ani jedného zamestnanca, na dani zo závislej činnosti nebol nikto zaregistrovaný, ani neboli zúčtované a vyplatené zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti; výpoveď svedka Z. Y., ktorý mal zastupovať spoločnosť DREVITECH, spol. s.r.o. na základe plnej moci udelenej Mgr. Z. M. nezodpovedala skutočnostiam uvedeným v daňových priznaniach, jeho výpoveď bola v rozpore najmä v počte zamestnancov, vlastníctve dopravných prostriedkov, strojovom zariadení, prenájme priestorov a činnosťou spoločnosti

- okrem drevovýroby sa zaoberala aj službami.

13. Žalovaný ďalej poukázal na to, že správca dane preveril, že spoločnosť DREVITECH, spol. s r.o. nemala žiadnych zamestnancov, nemala žiadne motorové vozidlá, ktoré by používala na podnikanie a zabezpečovala nimi prepravu tovaru, taktiež nebolo objasnená ekonomická podstata činnosti spočívajúca vo výrobe tovaru bez podielu ľudskej práce na súkromných strojoch tretej osoby, nie je objasnená ekonomická opodstatnenosť takéhoto spôsobu dosahovania tržieb bez možnosti uplatňovania nákladov s nimi súvisiacich. Ďalej uviedol, že správca dane z podanej účtovnej závierky za rok 2013 zistil, že spoločnosť z celkových dosiahnutých tržieb 3,9 mil. eur dosiahla 2,8 mil. eur výrobou paliet, 900 tis. eur zo stavebných prác a 24 tis. eur z predaja HIM a teda zostávajúci podiel tržieb v sume 175 tis. eur by pripadal na činnosti, ktoré uviedol svedok Z. Y. (predaj reziva a konštrukcií), pričom v roku 2013 vystavil pre daňový subjekt (žalobcu) ako odberateľa faktúry v sume 2,2 mil. eur za dodanie smrekového reziva a konštrukcií. Tiež poukázal na to, že prevádzku Rybany č. 2 v roku 2013 nemala táto spoločnosť u správcu dane zaregistrovanú, pôvod tovaru je nejasný a nedostatočne preukázaný. Uviedol, že pretože nebola dostupná účtovná dokumentácia spoločnosti DREVITECH, spol. s.r.o. za rok 2013, správca dane preveril na základe doručených odpovedí na žiadosti o súčinnosť v U. H., a.s. a v Q. a.s., že spoločnosť DREVITECH, spol. s. r.o. neplatila žiadne platby spoločnosti Lesnatip Slovinsko ani KRONOSPAN Jihlava, Česká republika.

14. Uviedol ďalej, že správca dane spochybnil dodania tovarov v kontexte získaných dôkazných prostriedkov v rámci výkonu daňovej kontroly, ktoré pri ich posudzovaní tak, ako je vyššie uvedené, vyvolávajú pochybnosti o reálnom dodaní tovaru od spoločnosti DREVITECH, spol. s.r.o. pre žalobcu s tým, že správca dane rovnako spochybnil aj dodania deklarovaných služieb na základe dôkazov získaných v priebehu výkonu daňovej kontroly. Tvrdil, že žalobca nepreukázal, že práce deklarované v sporných faktúrach boli skutočne vykonané spoločnosťou DREVITECH, spol. s.r.o., keďže spoločnosť DREVITECH, spol. s.r.o. nemala žiadnych zamestnancov. Z ročného hlásenia o vyúčtovaní dane zo závislej činnosti za rok 2013 spoločnosti DREVITECH, spol. s.r.o., zamestnanci správcu dane zistili, že v období august - december 2013 mala spoločnosť jedného zamestnanca, a to I. Y., C. XXXX/XX, H. T. H., pričom osoby V. U., H. T. H., Z. Y., H. T. H., V. D., O., I. R., G., Z. Y., H. T. H., I. I., O., I. a V. W., M., C. D., D. R., G. K., M., N. H., D. R. v roku 2013 neboli zamestnancami DREVITECH, spol. s.r.o. Ďalej poukázal na to, že správca dane vykonal miestne zisťovanie u daňového subjektu - C. D. (živnostník označený Z. Y. v jeho výpovedi), Veľké Hoste 151, Veľké Hoste, IČO 37455150, DIČ 1029335681, za účelom preverenia obchodných transakcií so spoločnosťou DREVITECH, spol. s r.o. v zdaňovacom období január - december 2013, pričom z miestneho zisťovania bola spísaná Zápisnica o miestnom zisťovaní č. 101391924/2017 zo dňa 21.06.2017, ktorým bolo zistené, že menovaný C. D. vykonával v roku 2013 stavebnú činnosť - zatepľovanie činžiakov a bytových domov a drobné stavebné práce súvisiace so zatepľovaním, C. D. v roku 2013 pre spoločnosť DREVITECH, spol. s.r.o. nevystavil žiadnu faktúru a nevykonal žiadne dodania, bývalého konateľa pozná, ale nerobil pre nich žiadne práce. Pri miestnom zisťovaní bola správcovi dane predložená kniha vystavených faktúr za rok 2013, podľa ktorej nebola na spoločnosť DREVITECH, spol. s.r.o. vystavená žiadna faktúra.

15. Vo vzťahu k námietke nesprávneho právneho posúdenia veci a námietke, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného a ani z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia správcu dane nie je zrejmé, čo je dôvodom neuznania práva na odpočet dane, žalovaný argumentoval, že správca dane zistil, že dodanie tovarov a služieb deklarovaných v predmetných faktúrach nebolo preukázané, faktúry nepotvrdzujú reálnosť dodania tak, ako ich uvádza žalobca, doklady predložené k výkonu daňovej kontroly sú v rozpore s výsledkami preverovania a nemožno ich považovať za doklady preukazujúce vznik práva na odpočítanie dane podľa § 49 a § 51 zákona o DPH. V tejto súvislosti skonštatoval, že z titulu dodania tovaru a služieb, ktorých reálnosť sa nepotvrdila, nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH a uplatnením práva na odpočítanie dane prišlo k porušeniu § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 49 ods. 1 zákona o DPH, v zmysle ktorého právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Žalovaný dôvodil, že predloženie dokladov je len jednou z hmotnoprávnych podmienok na uznanie odpočítania dane, pričom faktúry, ktoré predložil žalobca, samé o sebe ešte nie sú preukázaním realizácie obchodnej transakcie, keďže tieto doklady nie sú bez reálneho preukázania zdaniteľného plnenia dôkazom o tom, že určité plnenie bolo aj reálne uskutočnené, pretože technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na akékoľvek plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie skutočne realizované bolo alebo nie (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 18.04.2013).

16. K námietke žalobcu, že tvrdenia žalovaného a správcu dane, ktoré pozostávajú predovšetkým z pochybností o samotnej činnosti spoločnosti DREVITECH, spol. s.r.o. nezodpovedajú zisteným skutočnostiam a skutočnému stavu, vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a z účelového vedenia dokazovania správcom dane, žalovaný uviedol, že v okamihu, kedy správca dane spochybnil dôveryhodnosť predložených dokladov, bolo povinnosťou daňového subjektu preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje, pričom takýto spôsob vedenia dokazovania vyplýva z toho, že na strane daňového subjektu nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, pretože daňový subjekt je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti, ktoré povinne uvádza v daňovom priznaní (§ 24 ods. 1 daňového poriadku).

17. Žalovaný mal za to, že žalobca si neoprávnene uplatnil odpočítanie DPH z faktúr, ktoré pre neho vystavila spoločnosť DREVITECH, spol. s.r.o., čo vyplýva najmä z nasledovných skutočností: 1. Žalobca, ani dodávateľ nepreukázali nadobudnutie tovarov ani pôvod tovaru - deklarovali to len svedkovia ústne (zástupcovia dodávateľskej spoločnosti), čo však bolo dokazovaním vyvrátené, konateľka dodávateľskej spoločnosti nevedela o týchto obchodoch. 2. Preprava tovaru sa nepotvrdila. 3. Deklarovaný dodávateľ DREVITECH, spol. s.r.o. je nekontaktná spoločnosť, postupne prevedená na občana Českej republiky za účelom znemožnenia získania daňových a účtovných dokladov. Nebolo preukázané, či DREVITECH, spol. s.r.o. z predmetných faktúr odviedla daň do štátneho rozpočtu. 4. Keďže nebola dostupná účtovná

dokumentácia spoločnosti DREVITECH, spol. s.r.o. za rok 2013, správca dane preveril na základe tvrdení svedka Z. Y. skutočnosti o subdodávateľoch a z doručených odpovedí na žiadosti o súčinnosť v U. H., a.s. a v Q. a.s. zistil, že spoločnosť DREVITECH, spol. s.r.o. neplatila žiadne platby spoločnosti Lesnatip Slovinsko ani KRONOSPAN Jihlava, Česká republika. Nákupy od týchto subdodávateľov neboli potvrdené žiadnym dôkazom. 5. Správca dane preveril, že dodávateľská spoločnosť DREVITECH, spol. s.r.o. nemala žiadnych zamestnancov, nemala žiadne motorové vozidlá, ktoré by používala na podnikanie a zabezpečovala nimi prepravu tovaru, taktiež nebola objasnená ekonomická podstata činnosti, spočívajúca vo výrobe tovaru bez podielu ľudskej práce na súkromných strojoch tretej osoby, nie je objasnená ekonomická opodstatnenosť takéhoto spôsobu dosahovania tržieb bez možnosti uplatňovania nákladov s nimi súvisiacich.

18. Žalobca nepreukázal, kto skutočne vykonal služby (práce). Osoby uvádzané svedkom Z. Y. neboli zamestnancami spoločnosti DREVITECH, spol. s.r.o. Subdodávatelia - živnostníci buď neboli zapísaní v živnostenskom registri, alebo nemali na predmetné činnosti oprávnenie. Daňový subjekt C. D. preukázal, že pre spoločnosť DREVITECH, spol. s r.o. nevykonal žiadne služby, spoločnosť Ricardo Slovakia, s.r.o. bola nefunkčná spoločnosť bez konateľa a nedeklarovala žiadne dodania tovaru alebo služieb. Počas daňovej kontroly a v priebehu vyrubovacieho konania konateľ žalobcu nepredložil žiadne iné dôkazy, že k zdaniteľným plneniam došlo tak, ako ich deklaruje faktúrami. Žalobca sa iba písomne vyjadroval, ale v rámci ústnych pojednávaní a svojich vyjadrení dodania bližšie nešpecifikoval. Takýto obchod, o ktorom svedčí len existencia formálnych dokladov (faktúry, dodacieho listu a skladovej evidenciu zo svojho účtovného programu), nevystihuje reálnu podstatu a ekonomický účel podnikania.

19. K žalobcom namietanému nedostatočne zistenému skutkovému stavu a porušeniu zásad správy daní (predovšetkým zásady voľného hodnotenia dôkazov a zásady objektívnej pravdy) žalovaný uviedol, že zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom, keďže v rámci správy daní a prostredníctvom inštitútu daňovej kontroly, ako aj medzinárodnej výmeny daňových informácií, správca dane preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, príp. oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa zákona o DPH. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii (§ 3 ods. 2 daňového poriadku v spojení s § 24 ods. 2 až 5 citovaného zákona).

20. Vo vzťahu k namietanému vyhodnoteniu zisteného skutkového stavu a k námietke neprimeraného prenosu dôkazného bremena na žalobcu žalovaný uviedol, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, ako aj podmienky na priznanie oslobodenia od dane podľa § 43 ods. 1 v spojení s § 43 ods. 5 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje), ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho zdaniteľné plnenie. Naopak, zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti inštitútu odpočtu dane požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet dane alebo oslobodené dodanie tovaru a služieb uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre tieto nároky zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, tovar reálne dodaný v čase a spôsobom deklarovaným na daňových dokladoch (§ 8 zákona o DPH), a to práve osobou uvedenou na faktúre, to znamená, že zdaniteľné plnenie mu bolo dodané a DPH bola voči nemu uplatnená práve platiteľom DPH, uvedeným na faktúre. Toto sú skutočnosti, o ktorých má daňový subjekt povinnosť účtovať a viesť evidenciu, preto sa na tieto skutočnosti v zmysle citovaných ustanovení zákona o DPH a v zmysle ustanovenia § 24 ods. 1 daňového poriadku vzťahuje dôkazná povinnosť platiteľa DPH, vrátane preukaznosti vierohodnosti, správnosti a úplnosti povinne vedených dokladov a evidencií. Žalovaný s poukazom na § 24 ods. 1 daňového poriadku uvádza, že dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte, pričom cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou Rady Európskej únie o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadom zneužívania (rozsudky z 29. apríla 2004, Gemeente Leusden a

Holin Group, C-487/01 a C-7/02, Zb. s- I-5337, bod 76, ako aj z 21. februára 2006, Halifax, a i., C-255/02, Zb. s. I. 1609, bod 71).

21. Žalovaný zdôraznil, že bolo potrebné, aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia s odbornou starostlivosťou vyplývajúcou z jeho podnikateľskej činnosti, aby zabránil tomu, že reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov tak, ako sú uvedené na predkladaných daňových dokladoch, bude spochybnené. Žalovaný zastáva názor, že správca dane v súlade s § 3 ods. 2 daňového poriadku, s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, vykonal rozsiahle dokazovanie. Záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolnosti vyvodil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH.

22. Podľa názoru žalovaného doklady predložené žalobcom nemajú reálny základ a vyvolávajú pochybnosti o uskutočnení deklarovaných obchodov, na základe ktorých si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených podmienok nárok na odpočet DPH (je iniciátorom odpočítania DPH), a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený (rozsudok NS SR sp. zn. ).

23. K námietke žalobcu, že výrok rozhodnutia správcu dane je nesúladný s § 63 ods. 3 písm. d) daňového poriadku, a to vzhľadom na to, že v ňom absentuje ustanovenie právneho predpisu, konkrétne v otázke dodatočného zdanenia daňou vo výroku rozhodnutia správcu dane úplne absentuje ustanovenie zákona o DPH, podľa ktorého v riešenom prípade správca dane dodatočne vyrubuje daň žalobcu a nevymedzenie dôvodu vzniku daňovej povinnosti v zmysle zákona o DPH spôsobuje neurčitosť napadnutého rozhodnutia, žalovaný tvrdil, že toto ustanovenie nie je potrebné uvádzať vo výroku rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane. Žalovaný argumentuje, že právne predpisy, podľa ktorých správca dane postupoval pri vydaní napadnutého rozhodnutia, sú uvedené v predvýrokovej časti napadnutého rozhodnutia a porušenie právnych predpisov, ktorého sa žalobca dopustil sú uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Výrok rozhodnutia správcu dane naplnil požiadavku náležitosti ustanovenia § 63 daňového poriadku v časti uvedenia ustanovenia, podľa ktorého sa rozhodovalo tým, že výrok rozhodnutia obsahuje uvedenie § 68 ods. 5 daňového poriadku.

24. Žalovaný si ďalej dovoľuje poukázať na to, že žalobca podal aj správnu žalobu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100202491/2018 zo dňa 22.01.2018, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Trnava, pobočka Senica č. 102155575/2017 zo dňa 11.10.2017, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku určený žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2014 v sume 64 901,96 eura a žaloba bola rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. -155 zo dňa 17.10.2018 zamietnutá.

25. Podľa názoru žalovaného napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane netrpia takými vadami, ktoré by mohli mať vplyv na ich zákonnosť, a pre ktoré by bolo potrebné ich zrušiť.

26. Žalobca v replike poukázal na to, že žalovaný sa vo vyjadrení v bodoch I., II. opísal dôvody podania správnej žaloby uvedené vo všeobecnej správnej žalobe proti rozhodnutiu Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 102328927/2018 zo dňa 23.11.2018 a dôvody žiadosti o odkladný účinok správnej žaloby a následne sa žalovaný na str. 9-18 vyjadruje k námietkam žalobcu, pričom tieto jeho vyjadrenia kopírujú odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu sa k týmto vyjadreniam už opakovane vyjadrovať nebude. Žalobca vo svojom vyjadrení poukázal aj na to, že proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. -155 zo dňa 17.10.2018, ktorým bola zamietnutá správna žaloba na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100202491/2018 zo dňa 22.01.2018, podal v zákonom stanovenej lehote kasačnú sťažnosť.

27. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej

správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

28. Podľa § 24 ods. 1 písm. a) až c) daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

29. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

30. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

31. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

32. Podľa § 63 ods. 1 daňového poriadku ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.

33. Podľa § 63 ods. 3 daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať a) označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, b) číslo a dátum rozhodnutia, c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo pridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu; 33)ak ide o zahraničnú fyzickú osobu dátum narodenia alebo iný údaj identifikujúci túto osobu a ak ide o zahraničnú právnickú osobu, ktorá nemá identifikačné číslo organizácie, použije sa iný údaj identifikujúci túto právnickú osobu, d) výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu, na ktorý má byť suma zaplatená, e) poučenie o mieste, lehote a forme podania odvolania s upozornením na prípadné vylúčenie odkladného účinku, f) vlastnoručný podpis povereného zamestnanca finančného riaditeľstva alebo správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, s uvedením jeho mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky, ak ide o správcu dane, ktorým je obec, podpis starostu obce alebo ním povereného zamestnanca obce s uvedením mena, priezviska starostu obce a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie doručuje elektronickými prostriedkami, vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky sa nahrádzajú kvalifikovaným elektronickým podpisom.

34. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

35. Podľa § 68 ods. 4 daňového poriadku daň je vyrubená a) rozhodnutím správcu dane, b) podaním daňového priznania vrátane dodatočného daňového priznania alebo c) zaplatením dane, pri ktorej nie je povinnosť podať daňové priznanie.

36. Podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani.

37. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

38. Podľa § 19 ods. 1 prvej a druhej vety zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

39. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

40. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

41. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

42. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.

43. Podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4. Platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry, a a) ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia, b) ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, c) ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu, d) inými dokladmi, ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar.

44. Podľa a o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „") účtovná jednotka je povinná doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi. Účtovanie účtovných prípadov v účtovných knihách vykoná účtovná jednotka účtovným zápisom iba na základe účtovných dokladov.

45. Podľa účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o finančnej situácii účtovnej jednotky.

46. Súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných dôvodov ( ) napadnuté rozhodnutie ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúceho jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia ( ), za splnenia procesných podmienok, keď účastníci konania nepožiadali o nariadenie pojednávania a súd nepovažoval nariadenie pojednávania za potrebné, postupom podľa v spojení s vec prejednal bez nariadenia pojednávania, keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na webovom sídle súdu, a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná.

47. Predmetom konania pred správnym súdom bolo preveriť zákonnosť aplikácie hmotnoprávnych ustanovení zákona o DPH v nadväznosti na vyhodnotenie zisteného skutkového stavu, správnosť jeho aplikácie pri posudzovaní splnenia zákonných podmienok na nepriznanie žalobcom uplatnených nárokov na odpočet dane podľa § 49 ods. 1 a § 51 zákona o DPH so zameraním na posúdenie miery prenosu dôkazného bremena na žalobcu vzhľadom na zistený skutkový stav pri preverovaní oprávnenosti uvedených uplatnených nárokov, resp. pri určení daňovej povinnosti za kontrolované zdaňovacie obdobie august 2013 a v neposlednom rade preveriť zákonné náležitosti výroku prvostupňového rozhodnutia.

48. Podľa zistenia súdu vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi žalobcu, spoločnosti DREVITECH, spol. s r.o., správca dane v Protokole zosumarizoval úkony, ktoré uskutočnil, a závery z nich prijaté, pričom je preukázané, že v rámci daňovej kontroly bola vypočutá v pozícii svedkyne Mgr. Z. M., ktorá bola konateľkou spoločnosti DREVITECH, spol. s r.o. v rozhodnom období, ďalej bol ako svedok vypočutý Z. Y., ktorý mal podľa vyjadrenia žalobcu, ako aj konateľky spoločnosti DREVITECH, spol. s r.o. za túto spoločnosť konať. Za účelom preverenia prepravy a reálnosti dodania tovaru a za účelom preverenia prepravy a reálnosti dodania prác a materiálu správca dane vykonal dňa 04.04.2016 nahliadnutie do daňového priznania na dani z motorových vozidiel za rok 2013 daňového subjektu DREVITECH, spol. s r.o., pričom zistil, že táto spoločnosť začala používať na podnikanie dňa 26.03.2016 vozidlo BL 218 FR a v rovnaký deň aj prípojné vozidlo BL 518 YB a preto správca dane zaslal výzvu zo dňa 05.04.2016 na NDS, aby preveril predmetné vozidlá, či nimi bola preprava tovaru z miesta nakládky - výrobnej haly Rybany do miesta vykládky uskutočňovať. Z doručenej odpovede NDS zo dňa 27.04.2016 vyplýva, že v EMS bolo zaregistrované od 02.04.2013 vozidlo BL 218 FB, avšak vozidlo bolo dňa 02.04.2013, dňa 04.04.2013, dňa 10.04.2013, dňa 16.04.2013, dňa 19.04.2013 a dňa 30.04.2013 zosnímané na inej trase, ako je deklarované vo faktúrach, resp. zápisniciach, pričom trasy zosnímané EMS sa nachádzali mimo prevádzok žalobcu. V rámci výkonu daňovej kontroly správca dane vykonal dňa 04.04.2016 nahliadnutie do daňového priznania na dani zo závislej činnosti za rok 2013 daňového subjektu DREVITECH, spol. s r.o. v informačnom systéme daňovej správy ISFS a zistil, že táto spoločnosť mala v roku 2013 iba jedného zamestnanca, podľa vyjadrenia konateľky spoločnosti účtovníčku, a to v období od augusta 2013 do decembra 2013, iní zamestnanci neboli v roku 2013 na dani zo závislej činnosti zaregistrovaní, ani neboli zúčtované a vyplatené zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti. Správca dane za účelom preverenia skutočností, ktoré predložil žalobca dňa 27.06.2016 a dňa 28.06.2016, konkrétne išlo o dodávateľské faktúry od spoločnosti DREVITECH, spol. s r.o. s popisom dopravcu, typ auta a meno šoféra, ktorý realizoval dopravu a faktúry č. 2013045, 2013048, 2013049, 2013051,2013052 a 2013062, na ktorých uviedol rukou popísané údaje vykonal dokazovanie overením si týchto údajov. Rovnako správca dane, nakoľko nemal k dispozícii doklady spoločnosti DREVITECH, spol. s r.o. (tieto mali byť odovzdané nástupníckej spoločnosti Sport Life s.r.o.) na základe výpovede Z. Y. preveroval v súčinnosti s bankovými inštitúciami, či spoločnosť DREVITECH, spol. s r.o. platila platby spoločnosti Lesnatip Slovensko alebo KRONOSPAN Jihlava, ktoré spoločnosti svedok označil, pričom bolo preukázané, že týmto spoločnostiam neboli vyplatené žiadne platby. Správca dane mal tiež za to, že žalobca nepreukázal ani, že práce deklarované vo faktúrach boli skutočne vykonané spoločnosťou DREVITECH, spol. s r.o., keďže táto spoločnosť nemala žiadnych zamestnancov, nákup služieb od subdodávateľov za celý rok 2013 bol iba vo výške 19 816 eur, z ktorých vykázal tržby vo výške 900 tisíc eur, pričom nevlastnil žiadne strojové zariadenia a technologické vybavenie. Kontrolovaný daňový subjekt (žalobca) v priebehu výkonu daňovej kontroly nevedel identifikovať reálnych subdodávateľov alebo pracovníkov, ktorí na zákazkách mali pracovať, nepredložil ani po výzvach žiadne protokoly o odovzdaní a prevzatí diel spísaný spoločnosťou DREVITECH, spol. s r.o. S poukazom na uvedené mal správca dane za to, že z titulu dodania tovaru a služieb, ktorých reálnosť sa nepotvrdila, nevznikla podľa § 19 ods. 1 a ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť a preto uplatnením práva na odpočítanie dane prišlo k porušeniu § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 49 ods. 1 zákona o DPH, pričom rozdiel dane predstavuje 34 754,36 eur.

49. V rámci vyrubovacieho konania bol opätovne v prítomnosti splnomocneného zástupcu žalobcu vypočutý Z. Y. a to dňa 14.11.2016, ďalej prostredníctvom medzinárodného dožiadania I. K., konateľ spoločnosti Sport Life s.r.o., dňa 19.12.2016 N. Y., ktorý pracoval v roku 2013 u žalobcu ako vodič a dňa 09.10.2017 I. C., ktorý bol v danom období zamestnanec žalobcu (obchodný zástupca).

50. Správny súd považuje za potrebné poukázať na samotný účel daňového konania, ktorým je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno-právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane, alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Overenie oprávnenosti odpočítania dane znamená objasnenie všetkých okolností, ktoré umožnia prijať závery, či podmienky boli splnené, či nárok pre nesplnenie hoci len jednej zo všetkých vyžadovaných podmienok nie je vylúčený. Nakoľko ide o hmotnoprávne podmienky, k takémuto záveru nestačí len existencia konkrétnej faktúry, hoci má všetky formálno-právne náležitosti, ale musí sa overiť, či údaje v nej uvedené naozaj dokladujú predmetnú činnosť (z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 28. septembra 2017).

51. Podľa zákona o dani z pridanej hodnoty, odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane, ktoré právo je spojené s jeho dôkaznou povinnosťou. Zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet dane uplatnil preukázal existenciu podmienok, ktoré pre tieto nároky zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, tovar reálne dodaný (§ 8 zákona o DPH) a to práve osobou uvedenou na faktúre, to znamená, že zdaniteľné plnenie mu bolo dodané a DPH bola voči nemu uplatnená práve platiteľom DPH, uvedeným na faktúre.

52. V súvislosti s povinnosťou daňového subjektu preukázať skutočnosti vyplývajúce z predložených daňových dokladov (faktúr) správny súd súčasne poukazuje na to, že uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu a preto má daňový subjekt, ako platiteľ dane možnosť, obstarať si dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane (§ 44 ods. 1 daňového poriadku). Inak povedané je plne v dispozícii daňového subjektu zabezpečiť si potrebné doklady za účelom minimalizácie rizika, že mu v budúcnosti nebude z dôvodu dôkaznej núdze priznané právo na odpočítanie dane. Daňový subjekt je povinný preukazovať v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov; b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania; c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. V zmysle § 19 ods. 1 a ods. 2 a § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH je takouto skutočnosťou aj dodanie tovaru alebo služby platiteľom, ktorý faktúru ako dodávateľ vystavil.

53. Vo vzťahu k dôkaznému bremenu si správny súd dovolí poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 23. júna 2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp. zn. z 23. februára 2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že : „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi ( v spojení s , ). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený."

54. Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. -53 zo 14. novembra 2018 rozobral prenos dôkazného bremena v daňovom konaní nasledovne : „Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti : povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných pokladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v

takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej."

55. Vo vzťahu k preukázaniu prijatia zdaniteľných plnení - dodanie smrekového reziva od deklarovaného dodávateľa DREVITECH, spol. s r. o. je podstatným žalobným argumentom tvrdenie žalobcu, že vyčerpal vlastné dôkazné bremeno predložením zákonom požadovaných daňových dokladov - faktúr s dodacími listami a evidencie príjem a výdaj na sklad z jeho účtovného programu. Podľa názoru žalobcu reálny základ prijatých zdaniteľných plnení preukazujú výpovede svedkov Mgr. Z. M., pána Z. Y. a pána M. S.. Zároveň za najpodstatnejší dôvod nezákonnosti spočívajúcej v porušení zásady materiálnej (objektívnej) pravdy pri zisťovaní a vyhodnotení skutkového stavu žalobca považuje skutočnosť, že daňové orgány oboch stupňov, neprihliadnuc na dôkazy predložené žalobcom a na výpovede vyššie uvedených svedkov potvrdzujúcich reálnosť deklarovaných zdaniteľných plnení, výlučne na základe neplnenia si daňových a iných verejnoprávnych povinností iným podnikateľským subjektom, dodávateľom žalobcu DREVITECH, spol. s r. o., nepriznali žalobcovi oprávnenosť odpočítania dane za tuzemské prijatie predmetných/ sporných zdaniteľných plnení.

56. S argumentáciou žalobcu by bolo možné sa stotožniť za takých okolností prípadu, ak by sa vierohodnosť ním predložených listinných dôkazov (ktorú v zmysle § 24 ods. 1 písm. c/ daňového poriadku preukazuje žalobca) potvrdila v rámci daňovej kontroly, slúžiacej ako jeden z inštitútov správy daní na preverenie žalobcom uplatneného nároku na odpočet dane.

57. Avšak z obsahu administratívneho spisu a preskúmavaných rozhodnutí bezpochybná verifikácia deklarovaných zdaniteľných plnení nevyplýva, a to minimálne v jednej podstatnej a obligatórnej hmotnoprávnej podmienke potrebnej na priznanie uplatneného nároku na odpočet dane zaplatenej na vstupe, a síce v osobe deklarovaného dodávateľa predmetného tovaru, t. j. obchodnej spoločnosti DREVITECH spol. s r. o. Zároveň sa vykonaným preverovaním nepotvrdila preprava deklarovaného tovaru a ani sa nezistil jeho pôvod, keďže prostredníctvom výpisu z bankových účtov dodávateľa žalobcu (vedených v U. H., a.s. a Q., a.s.) neboli zaregistrované platby za nákup predmetného tovaru subdodávateľom, t. j. dodávateľom DREVITECH, spol. s r. o., konkrétne obchodnej spoločnosti Lesnatip Slovinsko, ani českému dodávateľovi KRONOSPAN Jihlava, Česká republika, ktorých označil svedok Z. Y..

58. Pokiaľ žalobca poukazuje na reálny základ deklarovaných zdaniteľných plnení preukázaný výpoveďami svedkov Mgr. Z. M. (výpoveď zo dňa 14.12.2015) a Z. Y. (výpoveď zo dňa 26.01.2016), tieto si v zmysle obsahu zápisníc zachytávajúcich ich výpovede odporujú v podstatných okolnostiach ekonomickej činnosti realizovanej dodávateľom žalobcu v relevantnom období. Uvedení svedkovia, okrem toho, že bývalá konateľka obchodnej spoločnosti DREVITECH spol. s r. o. nepotvrdila vystavovanie a podpisovanie sporných daňových dokladov, ani znalosť o prebiehajúcich obchodoch, o ktorých mala vedomosť len z počutia, sa nezhodli ani v množstve zamestnancov, v množstve motorových vozidiel vedených v hmotnom investičnom majetku dodávateľa žalobcu. Zároveň nebola preukázaná ani žalobcom a svedkom Y. tvrdená skutočnosť, že tento svedok bol zamestnancom - výkonným riaditeľom dodávateľa DREVITECH spol. s r. o. alebo, že by bol bývalou konateľkou tejto obchodnej spoločnosti splnomocnený na zastupovanie dodávateľa v jeho obchodnej činnosti, t. j. na prijímanie objednávok, príp. na zadávanie objednávok zdaniteľných plnení subdodávateľom, uskutočňovanie a prijímanie platieb za zdaniteľné plnenia a podobne. Žalobca a ani uvedený svedok v preskúmavanom administratívnom konaní nepredložili plnomocenstvo, na základe ktorého bol pán Z. Y. oprávnený konať za dodávateľa žalobcu, nepredložili ani iný typ zmluvy, z ktorej by toto oprávnenie pre uvedeného svedka vyplývalo. Ohľadom preukázania uskutočnenia zdaniteľných plnení obchodnou spoločnosťou DREVITECH spol. s r. o. v iných mesiacoch roka 2013 na konkrétne otázky zamestnancov správcu dane svedok Y. odkazoval na stavebné denníky a objednávky, ktoré mal mať k dispozícii pán Dobrovolný (konateľ žalobcu). Rovnako ani tieto listinné dôkazy neboli zo strany žalobcu predložené, pričom v účtovníctve a dokladoch u právneho nástupcu dodávateľa žalobcu ich nebolo možné overiť. Vzhľadom na uvedené nemožno považovať tvrdenia žalobcom označeného svedka pána Y. za vierohodné a bolo namieste ich preveriť dostupnými procesnými prostriedkami správcu dane.

59. Pokiaľ žalobca v nadväznosti na uvedené namieta a spochybňuje výpovednú hodnotu a výsledky preverovania tvrdení svedka Y. ohľadom počtu zamestnancov dodávateľa žalobcu a živnostníkov dodávajúcich sporné zdaniteľné plnenia, prípadne ohľadne počtu motorových vozidiel vo vlastníctve dodávateľa žalobcu DREVITECH spol. s r. o., že tieto boli zabezpečované len zisteniami formálneho charakteru z evidencie príslušného správcu dane o evidencii a platbách preddavkov na daniach z príjmov zo závislej činnosti a na dani z motorových vozidiel, v kontexte s výpoveďou svedkyne Mgr. Z. M., v relevantnom čase konateľky obchodnej spoločnosti DREVITECH spol. s r. o., možno konštatovať skôr vierohodnosť napádaných zistení. Tieto korešpondujú s výpoveďou uvedenej svedkyne (vo výpovedi uviedla, že DREVITECH spol. s r. o. mal jedného zamestnanca), keďže z preverení vyplynulo, že v zdaňovacích obdobiach január až júl 2013 dodávateľ žalobcu nemal žiadneho zamestnanca a v období august až december 2013 mala obchodná spoločnosť DREVITECH spol. s r. o. len jedného zamestnanca (účtovníčku) a jedno motorové vozidlo. Navyše, trasa pohybu deklarovaného motorového vozidla, zodpovedajúca deklarovaným zdaniteľným plneniam, sa v relevantnom čase prostredníctvom Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s. nepotvrdila, pričom trasy nasnímané elektronickým mýtnym systémom sa nachádzali mimo trasy zdaniteľných plnení a rovnako aj mimo prevádzok žalobcu (obchodnej spoločnosti KRON SK, s.r.o.). Zároveň v elektronickom mýtnom systéme NDS, a.s. neexistuje záznam o pohybe ani jedného z vozidiel na trase deklarovanej v kontrolovaných faktúrach alebo zápisniciach, ani prejazd týchto vozidiel kontrolnými bránami na deklarovanej trase v období apríl 2013. V súvislosti s prepravou zabezpečujúcou sporné zdaniteľné plnenia rovnako neobstojí argumentácia žalobcu, že žalovaný nezohľadnil možnú bežnú obchodnú prax, kedy jednotlivé obchodné spoločnosti zabezpečujú prepravu vlastnými šoférmi, avšak cudzími motorovými vozidlami využívanými na základe určitého zmluvného vzťahu, keďže sám konateľ žalobcu, ako aj svedok Y., vypovedali, že preprava tovaru bola realizovaná vlastnými motorovými vozidlami deklarovaného dodávateľa žalobcu. Uvedené tvrdenia sa preverovaním ani predložením dôkazov zo strany žalobcu ani svedka nepotvrdili, naopak, preverovaním v daňovej evidencii vyšlo najavo, že dodávateľ žalobcu iné ako jedno zistené motorové vozidlo nevlastnil, teda nepoužíval na podnikateľskú činnosť.

60. Z obsahu administratívneho spisu vyplynuli požiadavky žalobcu na správcu dane, aby v súvislosti s odstraňovaním pochybností ohľadom dodávateľa DREVITECH, spol. s r. o. vypočul svedka pána Z. Y. a zároveň žalobca žiadal, aby príslušný správca dane skutočnosti ohľadom dodávateľa žalobcu zistil čo najúplnejšie a svoje závery neopieral len o zistenia, ktoré žalobca nemohol ovplyvniť. Požiadavke žalobcu na vypočutie uvedeného svedka správca dane vyhovel, napriek tomu, že sa už jeden výsluch svedka pána Y. konal dňa 26.01.2016 v neprítomnosti žalobcu, napriek tomu, že bol o plánovanom výsluchu svedka vopred písomne upovedomený. Ani na opakovanom výsluchu uvedeného svedka v prítomnosti zástupcu žalobcu sa jeho skoršie tvrdenia o dodaní predmetného tovaru žalobcovi nepotvrdili, rovnako ani okolnosti ekonomickej činnosti tejto obchodnej spoločnosti. Práve naopak, svedok Z. Y. v rozpore so skorším tvrdením o nadobudnutí predmetného tovaru od obchodných spoločností Lesnatip Slovinsko a KRONOSPAN Jihlava, Česká republika, uvádzal iný spôsob nadobudnutia tovaru, a to cez internet od rôznych súkromníkov od Kysúc až po Oravu. Tiež k dodaniu prác dňa 26.01.2016 uviedol, že spoločnosť DREVITECH spol. s r.o. vykonávala pre spoločnosť KRON SK, s.r.o. elektroinštalačné práce, pričom ich mali vykonávať zamestnanci spoločnosti DREVITECH spol. s r.o., ktorí mali oprávnenie na vykonávanie týchto prác, viedol stavebný denník, tento mal byť u p. Dobrovolného a stavbyvedúci bol p. D. C.. Ďalej k zemným prácam uviedol, že tieto robili mini bagre a UNC, ktoré sa vozili subdodávateľsky, nepamätal si, kto na týchto strojoch vykonával práce, subdodávateľsky vykonávali aj opravy fasád, tiež si nepamätal, kto ich vykonával a vo vzťahu k vodárenským a kanalizačným prácam rovnako uviedol, že boli vykonané subdodávateľsky, pričom, kto ich urobil bolo uvedené v stavebnom denníku, ktorý mal byť u p. Dobrovolného. Dňa 14.11.2016 však už napríklad k elektroinštalačným prácam pre spoločnosť KRON SK, s.r.o. uviedol, že tieto mali vykonávať živnostníci, mená si nepamätal, časť elektrikárskych rekonštrukcií a zemné práce, stavbyvedúcich mala podľa jeho vyjadrenia robiť spoločnosť Ricardo Slovakia zo Žiliny, pričom pri svojej výpovedi dňa 26.01.2016 si nepamätal, kto robil zemné práce. K ostatným prácam svedok uviedol, že ich zabezpečoval prostredníctvom živnostníkov, ich mená si nepamätal. K dokladom týkajúcich sa stavebných prác, ako stavebné povolenie a ohlasovacie povinnosti uviedol, že tieto zabezpečovala na stavebnom úrade spoločnosť KRON SK, s.r.o. Rozpor vo svojich tvrdeniach uvedený svedok nevysvetlil a žiadne dôkazy k svojim tvrdeniam nepredložil.

61. Žalobca mal možnosť preukázať uskutočnenie deklarovaných služieb predložením dokladov týkajúcich sa stavebných prác, ako napríklad preberacie protokoly, stavebné denníky, doklady týkajúce

sa stavebného odpadu a podobne, čo však neurobil. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zásadného právneho významu, publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 4/2017 pod č. 38, ide o rozsudok sp. zn. z 1. decembra 2016, ktorý sa týka odpočítania dane z pridanej hodnoty pri výkone činností spojených s realizáciou stavieb, v ktorom najvyšší súd skonštatoval nasledovné: „I. V súvislosti s charakterom tvrdenej činnosti dodávateľa (výkopové a iné prípravné činnosti v stavebníctve) mala sa o ich uskutočnení v zmysle o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov viesť dotknutými osobami povinná dokumentácia ako aj zápisy v stavebnom denníku (, ). II. Pokiaľ žalobca pri uplatnení práva na odpočet dane, ktorej základom sú poskytnuté služby pri výkone činností spojených s realizáciou stavieb, nepredkladá pri svojich tvrdeniach svedectvá, resp. zákonom uvedenú dokumentáciu o stavebných činnostiach údajne vykonaných žalobcom alebo jeho dodávateľom, potom neuniesol dôkazné bremeno. III. Správca dane nie je povinný dokazovať neexistenciu zdaniteľného plnenia, pokiaľ sa daňovému subjektu nepodarí presvedčivo preukázať jeho existenciu. Postačuje, ak správca dane vykonanými dôkazmi dostatočne spochybnil tvrdenie žalobcu o rozhodujúcich skutočnostiach (vykonanie služby dodávateľom) a žalobca tieto pochybnosti v konaní napriek výzve nevyvrátil, nakoľko iba formálna existencia faktúry nie je predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

62. Správca dane sa zaoberal aj žalobcom uvedenými dopravnými spoločnosťami, pričom zistil, že spoločnosť RAL TRANS sa v obchodnom ani živnostenskom registri nenachádza, pričom žalobca túto spoločnosť bližšie nešpecifikoval. Vo vzťahu k dopravcovi PŠ TRANS - C. D. správca dane zistil, že ide o spoločnosť PŠ TRANS s.r.o., IČO : 46 385 207, ktorá uvedeného C. D. ani I. W. nezamestnávala a vo vzťahu k firme - C. D., IČO : 30 950 104 zistil, že táto už mala ukončené oprávnenie na vnútroštátnu nákladnú cestnú dopravu (ku dňu 09.11.2013.

63. Skutočnosť, že tvrdenia žalobcu a svedka Y. nebolo možné overiť v účtovnej evidencii právneho nástupcu dodávateľa žalobcu, nemožno pričítať na vrub správcu dane. Daňové orgány v rámci správy daní len preverujú správnosť výšky daňovými subjektmi priznanej daňovej povinnosti, príp. uplatnených nárokov na odpočet dane, ale nezisťujú, ako sa deklarované zdaniteľné obchody v skutočnosti odohrali. Rovnako, ak v danom prípade bol objektívne spochybnený reálny základ zdaniteľného plnenia priamo medzi deklarovaným dodávateľom a žalobcom, nie je potrebné preukazovanie vedomosti žalobcu o jeho účasti na podvodnom konaní alebo na zneužití práva, keďže práve ním deklarované prijaté zdaniteľné plnenia nespĺňajú podmienky podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH.

64. Nemožno sa stotožniť s námietkou žalobcu, že neuznanie prijatia deklarovaných zdaniteľných plnení žalobcom bolo založené len na neplnení si verejnoprávnych povinností jeho dodávateľa alebo právneho nástupcu dodávateľa. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že vo vzťahu k deklarovaným zdaniteľným plneniam nebola vôbec preukázaná doprava smrekového reziva od dodávateľa k žalobcovi, a to ani jediným motorovým vozidlom, ktoré v relevantnom čase bolo v majetku dodávateľa žalobcu, nehovoriac už ani o tých motorových vozidlách, ktoré sa vôbec nedali stotožniť za účelom preverenia deklarovanej dopravy tovaru.

65. Vo svetle výsledkov preverenia tvrdení žalobcu a svedka Z. Y. sa obrana žalobcu zameraná na preukázanie ekonomickej činnosti obchodnej spoločnosti DREVITECH spol. s r. o. v rokoch 2015 a 2016, javí ako bezpredmetná, pretože k okolnostiam dodania predmetného tovaru v auguste 2013 nemá vypovedaciu hodnotu. Rovnako nemôže za daných okolností prípadu zvrátiť vyhodnotenia vykonaných dôkazov v ich vzájomných súvislostiach ani spochybňovanie zistených skutočností tvrdeniami žalobcu, že neplnením si povinností verejného práva dodávateľom DREVITECH, spol. s r. o. nemožno v relevantnom zdaňovacom období vylúčiť existenciu pracovnoprávnych vzťahov s dvadsiatimi zamestnancami dodávateľa žalobcu alebo vlastníctva viac ako jedného zisteného motorového vozidla, prípadne existenciu splnomocnenia Z. Y. na zastupovanie obchodnej spoločnosti bez udelenia mu plnej moci v písomnej forme. Keďže tvrdenia žalobcu a Z. Y. boli zo strany správcu dane preverované všetkými dostupnými prostriedkami správy daní, pričom sa pravdivosť preverovaných tvrdení nepotvrdila, nemožno prijať záver, že žalobca predložením faktúr, dodacích listov a účtovnej skladovej evidencie vyčerpal svoje dôkazné bremeno. Tým, že sa nepodarilo rozsiahlym preverovaním preukázať pravdivosť obsahu predložených daňových dokladov, predovšetkým v osobe deklarovaného dodávateľa a vôbec, aj dodania tovaru (nie je zrejmé, ako boli dodávateľom dovezené deklarované

množstvá smrekového reziva), nie je možné prijať záver o prechode dôkazného bremena zo žalobcu na správcu dane. Boli to práve tvrdenia žalobcu vo vzťahu k vierohodnosti ním vedených evidencií (§ 24 ods. 1 písm. c/ daňového poriadku), ktoré neboli preverovaním v rámci správy daní a daňovej kontroly preukázané a preto žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno.

66. Účelom daňovej kontroly v danom prípade bolo predovšetkým preveriť oprávnenosť odpočítania dane žalobcom za prijaté zdaniteľné plnenia od dodávateľa DREVITECH, spol. s r. o., a nie vyhľadávanie dôkazov na podporu tvrdení žalobcu, ktorého v zmysle § 24 ods. 1 písm. a) a c) daňového poriadku zaťažuje dôkazné bremeno, vrátane preukaznosti vierohodnosti, správnosti a úplnosti povinne vedených dokladov a evidencií. Teda v danom prípade sú irelevantné námietky, že formálne preverenie prostredníctvom evidencií dostupných správcom dane vo vzťahu k počtu zamestnancov a vo vzťahu k vlastníctvu motorových vozidiel dodávateľom žalobcu v kontrolovanom zdaňovacom období, s prihliadnutím na úpravu pracovnoprávnych vzťahov podľa a s prihliadnutím na evidenciu motorových vozidiel príslušným orgánom policajného zboru, neznamená neexistenciu svedkom Y. tvrdených zamestnaneckých vzťahov a neexistenciu ním tvrdeného počtu motorových vozidiel vo vlastníctve obchodnej spoločnosti DREVITECH, spol. s r. o.

67. Vo vzťahu k namietanému vyhodnoteniu zisteného skutkového stavu a k námietke neprimeraného prenosu dôkazného bremena na žalobcu správny súd dodáva, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy, na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet a ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje). Naopak, zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti neutrality DPH pri uplatnení inštitútu odpočtu dane požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet dane uplatňuje, preukázal existenciu a splnenie zákonom stanovených podmienok. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, tovar alebo služby (práce) reálne dodané v deklarovanom množstve a v čase a spôsobom deklarovaným na daňových dokladoch (§ 8, § 9 zákona o DPH), a to práve osobou uvedenou na faktúre. To znamená, že zdaniteľné plnenie mu bolo dodané a DPH bola voči nemu uplatnená práve platiteľom DPH uvedeným na faktúre. Toto sú skutočnosti, o ktorých má daňový subjekt povinnosť účtovať a viesť evidenciu, preto sa na tieto skutočnosti v zmysle citovaných ustanovení zákona o DPH a v zmysle ustanovenia § 24 ods. 1 daňového poriadku vzťahuje dôkazná povinnosť platiteľa DPH, vrátane preukaznosti vierohodnosti, správnosti a úplnosti povinne vedených dokladov a evidencií (§ 24 ods. 1 písm. c/ citovaného zákona).

68. Taktiež nemožno opomenúť, že účelom inštitútu správy daní, ako je napr. výkon daňovej kontroly (slúžiaci na preverenie napr. oprávnenosti odpočtu dane), je verifikácia daňovým subjektom deklarovaných tvrdení. Na naplnenie jeho účelu sa neuplatňuje výhradne len vyhľadávacia funkcia pre potreby podpory daňovým subjektom tvrdených skutočností. Naopak, práve kontrolovaný daňový subjekt, vo vzťahu k jeho tvrdeniam viažúcim sa k ním priznanej daňovej povinnosti alebo k ním uplatneným nárokom voči štátnemu rozpočtu, je zaťažený dôkazným bremenom ohľadom spochybnenej vierohodnosti, správnosti a úplnosti ním vedených záznamov a evidencií (§ 24 ods. 1 písm. a/, c/ daňového poriadku).

69. V kontexte skutkových okolností prípadu a záverov daňovej kontroly nemožno len tak bez ďalšieho súhlasiť s právnym názorom žalobcu, že v záujme spoľahlivého zistenia skutkového stavu veci je daňový orgán povinný obstarať si potrebné podklady a úplne a presne zistiť skutkový stav veci. Je pravdou, že správca dane vedie dokazovanie a zároveň dbá na to, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (§ 24 ods. 2 daňového poriadku). Avšak s prihliadnutím na dôkazné bremeno zaťažujúce daňový subjekt vo vzťahu k podkladom uvedeným v § 24 ods. 1 písm. a) až c) daňového poriadku v spojení s účelom správy daní a daňovej kontroly (len preveriť daňovým subjektom deklarované skutočnosti; § 2 písm. a/, § 45 ods. 1 daňového poriadku), možno konštatovať, že zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Ako už správny súd vyššie uviedol, dokazovanie zo strany správcu dane slúži na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom, keďže v rámci správy daní a prostredníctvom inštitútu daňovej kontroly, príp. prostredníctvom medzinárodnej výmeny daňových informácií, správca dane preveruje základ dane alebo iné skutočnosti

rozhodujúce pre správne určenie dane, príp. oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa zákona o DPH. Preto v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov, uplatňovanej pri správe daní a v daňovom konaní, je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii (§ 3 ods. 2 daňového poriadku v spojení s § 24 ods. 2 až 5 citovaného zákona).

70. Správny súd s poukazom na § 24 ods. 1 daňového poriadku pripomína, že dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia zaťažuje predovšetkým daňový subjekt, pričom nemožno opomenúť, že cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou Rady Európskej únie o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadom zneužívania (pozri najmä rozsudky z 29. apríla 2004, Gemeente Leusden a Holin Group, C-487/01 a C-7/02, Zb. s- I-5337, bod 76, ako aj z 21. februára 2006, Halifax, a i., C-255/02, Zb. s. I. 1609, bod 71).

71. Súdny dvor EÚ vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky Súdneho dvora vo veciach napr. Teleos plc. a spol. (C-409/04), Vlaamse Oliemaatschappij NV (C-499/10). Určenie opatrení, ktoré možno v tom ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností toho ktorého prípadu vo veci samej (rozsudok ESD v spojených veciach Mahagében kft, a Pétér Dávid č. C-80/11 a C-142/11).

72. Bolo potrebné, aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia s odbornou starostlivosťou vyplývajúcou z jeho podnikateľskej činnosti, aby zabránil tomu, že reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov tak, ako sú uvedené na predkladaných daňových dokladoch, bude spochybnené. Správny súd považuje tiež za potrebné zdôrazniť zásadnú skutočnosť a to, že v danom prípade išlo o priamy vzťah medzi žalobcom a jeho dodávateľom. Teda bolo výlučne na žalobcovi, aby postupoval v týchto obchodných vzťahoch s primeranou odbornou starostlivosťou, aby v budúcnosti nebol vystavený situácii, že jeho nárok na odpočítanie dane bude spochybnený. Podľa názoru správneho súdu žalobca v deklarovanom obchodnom vzťahu nekonal s potrebnou dávkou starostlivosti, ktorá sa u obozretného podnikateľa predpokladá. Žalobca mal vedomosť o tom, že nekoná s konateľkou spoločnosti DREVITECH, spol. s r.o., Mgr. Z. M., ale konal s Z. Y., pričom nemal k dispozícii plnomocenstvo (nakoľko ho správcovi dane nepredložil), z ktorého by mal preukázané, či je Z. Y. oprávnený konať v mene tejto spoločnosti a tiež v akom rozsahu, a napriek tomu preberal od tejto osoby faktúry a dohodoval s ním deklarované obchody. Podľa názoru správneho súdu bolo v možnostiach žalobcu si zabezpečiť informácie týkajúce sa samotnej podnikateľskej činnosti svojho dodávateľa, naviac pri podnikaní v takom rozsahu, aký deklaroval počas priebehu daňovej kontroly, žalobca napríklad netvrdil, že bol v prevádzke svojho dodávateľa, oboznámil sa so spôsobom spracovania dreva a podobne. Je preukázané, že žalobca konal počas celého obdobia s Z. Y. a to napriek tomu, že na faktúrach nebolo uvedené jeho meno, ale meno Mgr. Z. M.. Ani táto skutočnosť nesvedčí dostatočnej obozretnosti žalobcu, keď faktúry, za existencie plnomocenstva, mali byť podpisované splnomocnencom v zastúpení. Aj napriek tejto skutočnosti, však žalobca takto vystavené faktúry prijal.

73. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobcom predloženým daňovým dokladom, s prihliadnutím na kontrolné zistenia a na ich vzájomné súvislosti, absentuje reálny základ, a to predovšetkým vo vzťahu k osobe platcu DPH, ktorý mal žalobcovi preverovaný tovar dodať, čo vedie k správnosti záveru o nesplnení zákonných podmienok na vznik nároku žalobcu na odpočet dane za kontrolované zdaňovacie obdobie, ako i k objektívnej pochybnosti o vierohodnosti účtovnej evidencie vedenej žalobcom (§ 24 ods. 1 daňového poriadku).

74. Vzhľadom k tomu, že s využitím relevantných procesných inštitútov správy daní sa správcovi dane nepodarilo potvrdiť tvrdenia žalobcu a svedka Y., ako osoby konajúcej v mene dodávateľa žalobcu, ohľadom okolností dodania smrekového reziva v mesiaci apríl 2013 a rovnako bola bezúspešná snaha preveriť deklarované zdaniteľné plnenia v účtovníctve aktuálneho právneho nástupcu dodávateľa žalobcu (obchodnej spoločnosti Sport Life s.r.o.), ktorý je povinný účtovné doklady za kontrolované zdaňovacie obdobie archivovať, avšak ide o nekontaktnú obchodnú spoločnosť a „zmiznutého

obchodníka", správny súd vyhodnotenie získaných dôkazov a zisteného skutkového stavu správcom dane v ich vzájomných súvislostiach pre účely posúdenia existencie zákonných podmienok na odpočet dane za prijaté sporné zdaniteľné plnenia zhodnotil ako logické a správne, nevybočujúce z medzí správnej úvahy. Jednoduché, ničím nepodložené tvrdenia bývalej konateľky dodávateľa žalobcu a svedka Y. o dodaní predmetného tovaru žalobcovi v kontrolovanom zdaňovacom období, samé osebe nemajú vypovedaciu hodnotu a vo vzájomných súvislostiach s ostatnými kontrolnými zisteniami a nemožnosťou ich následnej verifikácie, tieto dôkazy nie sú spôsobilé pre žalobcu privodiť priaznivejšie vyhodnotenie vzniku nároku na uplatnený odpočet dane za jednotlivé spochybnené dodávky tovaru.

75. V danom prípade, ako vyplýva z prvostupňového, ako aj napadnutého rozhodnutia, bolo dôvodom neuznania práva na odpočet dane z pridanej hodnoty porušenie ustanovenia § 49 v spojení s § 19 ods. 1 a 2 zákona o DPH, nakoľko nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti. Preto sa správny súd nestotožňuje s námietkou žalobcu, že správca dane a rovnako žalovaný jednoznačne nevyslovili záver, na základe čoho mu neuznali právo na odpočet dane.

76. Ako nedôvodné vyhodnotil správny súd aj tvrdenie žalobcu o nepreskúmateľnosti prvostupňového rozhodnutia pre jeho nezrozumiteľnosť z namietaného dôvodu, že v rozpore s ustanovením § 63 ods. 3 písm. d) daňového poriadku jeho výrok neobsahoval ustanovenie zákona o DPH, podľa ktorého správca dane dodatočne vyrubil žalobcovi daň za kontrolované zdaňovacie obdobie. Taktiež nemožno prisvedčiť tvrdeniu žalobcu, že z výroku rozhodnutia správcu dane nie je zrejmé, v zmysle ktorého konkrétneho v zákone vymedzeného dôvodu vznikla žalobcovi daňová povinnosť na dani, ktorú správca dane dodatočne vyrubuje. Z obsahu výroku prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že jeho predmetom je vyrubenie rozdielu dane, t. j. týmto rozhodnutím správca dane vyrubuje žalobcovi rozdiel dane a zároveň mu ukladá povinnosť tento rozdiel dane zaplatiť na účet správcu dane v lehote 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti predmetného rozhodnutia. Keďže v zmysle ustanovenia daňového poriadku ukladať povinnosti účastníkom konania je možné len podľa daňového poriadku alebo podľa osobitného predpisu (v odkaze pod čiarou je demonštratívne uvedený ), výrok rozhodnutia správcu dane naplnil požiadavku náležitosti ustanovenia daňového poriadku v časti uvedenia ustanovenia, podľa ktorého sa rozhodovalo, a to tým, že výrok obsahuje uvedenie daňového poriadku. Úkon vyrubenia dane alebo rozdielu dane oproti vyrubenej dani ( až c/ daňového poriadku) môže správca dane realizovať len formou rozhodnutia, ktoré je výsledkom vyrubovacieho konania. Keďže podaním daňového priznania žalobcom k dani na DPH za zdaňovacie obdobie august 2013 došlo k vyrubeniu tejto dane podľa daňového poriadku a na základe výsledkov preverovania takto vyrubenej dane prostredníctvom daňovej kontroly a na základe dokazovania vykonaného v rámci následného vyrubovacieho konania bol zistený rozdiel tejto dane oproti dani vyrubenej podaním daňového priznania žalobcom, logicky nasledovalo v zmysle ustanovenia daňového poriadku vyrubenie rozdielu predmetnej dane rozhodnutím vydaným vo vyrubovacom konaní. S prihliadnutím na obsahové požiadavky tvoriace výrok rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane, pre perfektnosť výroku postačuje uvedenie ustanovenia daňového poriadku, podľa ktorého je rozhodnutie tohto druhu vydané. Pokiaľ ide o jednotlivé ustanovenia zákona o DPH porušené žalobcom, tieto netvoria obligatórnu súčasť výroku rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane. Vo vzťahu k vyhodnoteniu zisteného skutkového stavu a v spojení so skúmaním splnenia zákonných podmienok na priznanie žalobcom uplatnených nárokov na odpočet dane podľa ustanovení a , zákona o DPH , tieto ustanovenia nie je potrebné uvádzať vo výroku rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane. Spolu s uvedením skutočností tvoriacich podklad rozhodnutia, s uvedením úvah ovplyvňujúcich hodnotenie dôkazov správcom dane, ako aj vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, uvedenie relevantných ustanovení zákona o DPH a iných právnych predpisov použitých pri rozhodovaní, tvorí obsahové náležitosti odôvodnenia rozhodnutia ( veta druhá daňového poriadku), čím sa zároveň zabezpečuje aj naplnenie požiadavky zrozumiteľnosti a presvedčivosti rozhodnutia, ktorá v danom prípade splnená bola.

77. Súd s poukazom na vyššie uvedené zastáva názor, že len predložením účtovných dokladov bez ich náležitého verifikovania a preukázania, že k dodaniu tovaru a služieb reálne došlo práve dodávateľom deklarovaným na predložených faktúrach - spoločnosťou DREVITECH, spol. s r.o., ktorá skutočnosť má za následok nepreukázanie vzniku daňovej povinnosti (§ 19 ods. 1 a 2 zákona o DPH), žalobca nepreukázal oprávnenosť odpočítania dane z pridanej hodnoty (§ 49 ods. 1 a 2, § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH). Z uvedeného dôvodu vyrubenie rozdielu dane za zdaňovacie obdobie august 2013 je vecne správne. Podľa názoru správneho súdu odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa všetky

atribúty zákonnosti, žalovaný sa vysporiadal s odvolacími námietkami, rozhodnutie je založené na náležite zistenom skutkovom stave veci, ktorý skutkový stav zodpovedá aj obsahu administratívneho spisu a v daňovom konaní nedošlo k podstatnému porušeniu ustanovení daňového poriadku, ktoré by mohlo mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.

78. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností súd žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol.

79. O trovách konania rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnému žalovanému žiadne trovy uplatniteľné v zmysle nevznikli.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť .

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté ( ).

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom ( ).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.