Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Co-186-2022.pdf
PDF · 107.31 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/186/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov senátu – sudcov JUDr. Martina Mochnáčovej a JUDr. Róberta Urbana v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. XXX, 2/ E. D., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. XXX, 3/ D. F., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. XXX, 4/ G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, 5/ I. H., nar. X.X.XXXX, bytom C. D. XXX, 6/ A. J., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. XXX, 7/ I. J., nar. X.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, 8/ I. K., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. XXX, 9/ L. M., nar. X.X.XXXX, bytom C. D. XXX, 10/ E. A. N. H., nar. X.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, 11/ A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, 12/ G. G., nar. X.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, 13/ N. A., nar. XX.X.XXXX, bytom O. X, M., 14/ A. D., nar. XX.X.XXXX, bytom P. X, D. , 15/ G. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, D., 16/ L. D., nar. X.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, 17/ Q. R., nar. X.XX.XXXX, bytom S. XXX, XX/ P. T., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. XXX, 19/ S. I., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. XXX, 20/ S. H., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. A. XXX/XX, D., 21/ U. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. XXX, 22/ I. R., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXXX/XX, D., 23/ E. A. H., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. XXX, 24/ C. A., nar. X.X.XXXX, bytom T. Q. C. XXX, 25/ D. K., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XX, U., 26/ C. A., nar. XX.X.XXXX, bytom T. Q. C. XXX, XX/ E. C., nar. XX.X.XXXX, bytom P. XXX, všetci žalobcovia právne zastúpení spoločnosťou Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., so sídlom Kadnárová 83, Bratislava, proti žalovanému: Slovenský rybársky zväz, so sídlom ul. Andreja Kmeťa 20, Žilina, IČO: 00 178 209, o určenie neplatnosti uznesenia, na základe odvolania žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 41C/13/2020-321 zo dňa 23.5.2022 takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalovaný m á voči žalobcom 1/ až 27/ n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1.Napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej v texte aj ako súd prvej inštancie) v celom rozsahu zamietol žalobu žalobcov o určenie neplatnosti uznesenia žalovaného č. 149/2019 zo dňa 7.9.2019.
2. Primárne súd prvej inštancie konštatoval svoju právomocou rozhodovať vo veci s poukazom na skutočnosť, že sa jedná o súkromnoprávny spor, ktorý prejednávajú a rozhodujú podľa § 3 CSP civilné súdy. 3.Pokiaľ ide o existenciu naliehavého právneho záujmu, okresný súd mal za to, že medzi stranami je spornou najmä otázka platnosti uznesenia rady žalovaného z dôvodu sporu o možnosti a podmienkach vzniku novej miestnej rybárskej organizácie ako organizačnej zložky žalovaného. Je nepochybné, že žalovaný ako rybárske združenie bude v tomto smere vzniku nových miestnych organizácií prijímať aj ďalšie rozhodnutia. Preto je potrebné z dôvodu právnej istoty žalovaného a žalobcov zaoberať sa otázkou možnosti a podmienok vzniku novej miestnej organizácie a túto vyriešiť, tak aby sa predchádzalo, či zamedzilo ďalším „zbytočným“ konaniam v tomto smere. V predmetnej veci tak
určovacia žaloba podľa § 137 písm. c) má charakter preventívnej ochrany práv, resp. plní svoju preventívnu funkciu, keď je spôsobilá odstrániť stav právnej neistoty. Okrem toho, aj s ohľadom na postúpenie veci Krajským súdom v Žiline nakoľko predmetnú žalobu nemožno preskúmavať v správnom súdnictve, žalobcovia nemali inú možnosť ako podať civilnú žalobu.
4.Následne pri posúdení veci samej súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia dňa 04.07.2019 žalovanému zaslali žiadosť o schválenie vzniku miestnej organizácie SRZ v Dolnej Strede podľa § 11 stanov žalovaného a § 9 organizačného poriadku žalovaného s počtom podpisov 350 záujemcov. Rada žalovaného na mimoriadnom zasadnutí dňa 07.09.2019 prijala uznesenie č. 149/2019 podľa ktorého rozhodla, že o žiadosti o vytvorenie novej organizačnej zložky Dolná Streda nie je možné rozhodnúť až do právoplatného ukončenia všetkých prebiehajúcich sporov a odporúča založenie obvodovej organizácie pod MsO SRZ Sereď. Z mimoriadneho zasadnutia rady žalovaného vyplýva, že nie sú dôvody na odobratie revíru Dolnostredské a Váh č. 3 z obhospodarovania mestskej organizácii Sereď, táto má na užívanie revírov dekréty, pričom na vznik novej organizácie je podmienka revíru alebo možnosti pridelenia revíru. 5. Okresný súd argumentoval, že v zmysle stanov žalovaného nová miestna organizácia môže vzniknúť tam, kde sa najmenej 350 záujemcov rozhodne založiť ZO a má možnosť pridelenia rybárskeho revíru v obvode svojho sídla. Každá základná organizácia musí mať v užívaní aspoň jeden rybársky revír. Žalobcovia ako záujemcovia, ktorí chceli založiť novú miestnu organizáciu, nemali ani v čase rozhodovania rady 07.09.2019 a ani v čase rozhodovania okresného súdu možnosť pridelenia rybárskeho revíru. Revír, ktorý žalobcovia chceli prideliť, bol revír 2-1550-1-1 OR Dolnostredské a 2 4380-1-1 Váh č. 3, ktorý však bol v užívaní žalovaného a v obhospodarovaní mestskej organizácie Sereď. Nebolo preukázané, že mestskej organizácii Sereď boli revíry z obhospodarovania odobraté. Žalovaný uviedol, že na takýto krok voči mestskej organizácii Sereď nebol daný dôvod. Rovnako nebola preukázaná prípadná dohoda s mestskou organizáciou Sereď za účelom spoločného obhospodarovania rybárskych revírov. Žalobcovia tak v konaní nepreukázali jednu zo základných podmienok vzniku novej miestnej organizácie, a to možnosť pridelenia rybárskeho revíru. Pokiaľ ide o súhlas obce a vodohospodárskeho podniku, tento je pre vznik rybárskeho revíru v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení bez právneho významu. Rybárske revíry vytvára MŢP SR. MŢP SR prideľuje žalovanému v týchto rybárskych revíroch výkon rybárskeho práva. Pridelenie výkonu rybárskeho práva v rybárskom revíri je možné len jednému užívateľovi. V čase rozhodovania rady žalovaného 07.09.2019, ani v čase rozhodovania okresného súdu nebolo preukázané, že MŢP SR právoplatne odobralo revír 2-1550-1-1 OR Dolnostredské alebo revír 2 4380-1-1 Váh č. 3 (o ktoré žalobcovia prejavili záujem) žalovanému a pridelilo žalobcom. Obdobne.v relevantnom čase nebolo správne konanie o odobratí predmetného rybárskeho revíru č.2-1550-1-1 OR Dolnostredské v dôsledku kasačnej sťažnosti právoplatne skončené. Nebolo tak preukázané, že žalobcovia mali v čase rozhodovania rady, alebo v čase rozhodovania okresného súdu možnosť pridelenia rybárskeho revíru. Samotný žalobca 1/ uviedol, že nemajú žiadny voľný rybársky revír na pridelenie. Naviac je zrejmé, že MŢP SR, ktoré zatiaľ neprávoplatne odobralo revír žalovanému, tento pridelil odlišnému subjektu od žalobcov, a to obci Dolná Streda. Ak žalobcovia chceli založiť miestnu organizáciu ako základnú organizačnú zložku pod žalovaným, žalovaný by im aj tak nemal aký revír prideliť na obhospodarovanie, ak by bol žalovanému revír 2-1550-1-1 OR Dolnostredské právoplatne odobratý. Užívateľom revíru by bola obec Dolná Streda, nie žalovaný. 6.Súd prvej inštancie dodal, že žalobcom nič nebránilo podať v prípade zmeny pomerov a prípadnej možnosti pridelenia rybárskeho revíru po právoplatnom skončení správneho konania opätovne žiadosť o vznik novej miestnej organizácie pod žalovaným. Dotknutým uznesením nemohlo byť porušené právo žalobcov na združovanie, keďže títo sa môžu stať členmi akejkoľvek miestnej, či mestskej organizácie pod žalovaným v rámci celej SR. Tvrdenie, že chcú založiť miestnu organizáciu a obhospodarovať revír pridelený mestskej organizácii Sereď, z dôvodu, že o tento by sa vedeli lepšie starať, je len subjektívne ničím nepodložené tvrdenie. 7.Podľa okresného súdu je pri posudzovaní podstatnej otázky ohľadom vzniku novej miestnej organizácie potrebné vychádzať zo znenia stanov a organizačného poriadku žalovaného, ktoré sú pre žalobcov ako záujemcov o vznik novej miestnej organizácie záväzné, čo nebolo v konaní ani sporné. Ak teda v konaní nebola preukázaná možnosť pridelenia rybárskeho revíru žalobcom ako novovzniknutej organizácii v čase rozhodovania rady 07.09.2019, či v čase rozhodovania okresného súdu, t.j. nebola preukázaná základná podmienka vzniku novej miestnej organizácie, nemohol súd rozhodnúť o neplatnosti, či nezákonnosti uznesenia rady č. 149/2019 zo dňa 07.09.2019. 8.Inými slovami, rada žalovaného dňa 07.09.2019 skutočne nemohla do právoplatného skončenia súdnych sporov (NSS SR sp. zn. 24S 10Sţk 28/2019) o rybárskom revíry rozhodnúť o vzniku novej
miestnej organizácie, keď v čase jej rozhodovania nebolo zrejmé, či je splnená podmienka vzniku, a to možnosť pridelenia rybárskeho revíru.
9.Okresný súd zároveň dospel k záveru, že predmetné uznesenie nemožno určiť za neplatné ani z druhého namietaného dôvodu, a to z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti. 10. Uznesenie č. 149/2019 totiž vydal k tomu kompetentný orgán žalovaného, a to rada, keď úlohou rady je podľa § 21 stanov okrem iného schvaľovať návrhy na vznik základných organizačných zložiek zväzu, či pridelenie rybárskych revírov. Rada bola v súlade s § 22 ods. 5 organizačného poriadku žalovaného uznášaniaschopná. Uznesenie bolo podľa § 22 ods. 8 prijaté potrebným počtom hlasov. Stanovy žalovaného, ktoré sú záväzné aj pre žalobcov ako záujemcov o vznik novej miestnej organizácie neupravujú formálne, ani materiálne náležitosti uznesenia. Je tiež preukázané a nesporné, že žalobca 1/ sa zasadnutia rady dňa 07.09.2019 zúčastnil, bol tak oboznámený s prijatým uznesením, s jeho znením, bol oboznámený aj s jeho dôvodmi, keď členovia rady na zasadnutí uviedli, že nie je možnosť vzniku novej miestnej organizácie, tak ako žalobcovia žiadajú, a to pre absenciu voľného rybárskeho revíru, ktorý by novej miestnej organizácii mohol byť pridelený. Nemožno tak konštatovať, že sa jedná o nepreskúmateľné, neodôvodnené rozhodnutie. 11.Súd prvej inštancie záverom zdôraznil, že sa nejedná o rozhodnutie orgánu verejnej správy v oblasti verejnej správy, ale o interné rozhodnutie o vnútorných pomeroch združenia v rámci samosprávnej agendy. Nejedná sa tak o rozhodnutie preskúmavané v správnom súdnictve. Nebolo preto potrebné, aby spĺňalo náležitosti takéhoto rozhodnutia.
12.O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1, v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný mal v konaní plný úspech voči žalobcom, preto má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
13.Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobcovia, ktorí sa domáhali jeho zrušenia a vrátenia súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 14.Primárne namietali, že súd nemal ako prvé skúmať to, či boli alebo neboli splnené podmienky v zmysle zákona a stanov žalovaného na vznik miestnej organizácie ale to, či uznesenie žalovaného malo všetky zákonné atribúty a v prípade ak áno, tak následne malo dôjsť ku skúmaniu splnenia podmienok. 15. Pokiaľ ide o podmienky, ktoré je nevyhnutné splniť na vznik novej miestnej organizácie, tieto podľa nich súd nesprávne právne posudzuje. Vetu „má možnosť pridelenia rybárskeho revíru v obvode svojho sídla" totiž nemožno vykladať tak, že v čase rozhodovania o vzniku novej miestnej organizácie tu musí existovať v obvode sídla novej miestnej organizácie voľný rybársky revír. Z gramatického výkladu je zrejmé, že tu musí existovať len možnosť, t. j., v prípade založenia novej miestnej organizácie sa musí v jej obvode sídla nachádzať vodná plocha, ktorá je rybárskym revírom a je možné ju zveriť pod obhospodarovanie tejto novej miestnej organizácie. Je nelogické, aby už v čase založenia novej miestnej organizácie takýto voľný rybársky revír existoval. V súčasnosti sú všetky rybárske revíry pod správou, t. j., žiaden z nich nie je „voľný“. Ak by mal byť niektorý z týchto revírov voľný a takpovediac čakať na pridelenie, tak by zaiste tento schátral z dôvodu neudržiavania, čo by mohlo ohroziť jeho faunu a takýto revír (vodnú plochu) prideľuje do užívania podľa zákona č. 216/2018 Z.z. o rybárstve Ministerstvo životného prostredia SR a nie Rada SRZ. 16.Javí sa podľa odvolateľov ako logické, že predmetné ustanovenie malo na mysli skutočnosť, že ak má vzniknúť nová miesta organizácia, tak musí v jej obvode existovať rybársky revír, ktorý jej eventuálne môže byť pridelený potom, ako vznikne. Takáto možnosť tu je a aj bola, čo bolo v konaní preukázané (revír 2-1550-1-1 OR Dolnostredské a 2 4380-1-1 Váh č. 3). Zároveň je v súčasnosti vedené na Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 24S 10Sžk/28/2019 konanie o kasačnej sťažnosti vo vzťahu k rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6S/50/2018, ktorým bolo zrušené rozhodnutie Ministerstva životného prostredia č. 8490/2017 zo dňa 23. 11. 2017, ktorým obci Dolná Streda bol zverený výkon rybárskeho práva vo vzťahu k rybárskemu revíru č. 2-1550-1-1 OR Dolnostredské. Z uvedeného je jednoznačné, že možnosť pridelenia rybárskeho revíru tu existuje a túto skutočnosť súd nesprávne právne posúdil. 17.Pokiaľ súd ďalej uvádza, že rada žalovaného dňa 07. 09. 2019 skutočne nemohla do právoplatného skončenia súdnych sporov (NSS SR sp. zn. 24S 10Sžk 28/2019) o rybárskom revíry rozhodnúť o vzniku novej miestnej organizácie, keď v čase jej rozhodovanie nebolo zrejmé, či je splnená podmienka vzniku, a to možnosť pridelenia rybárskeho revíru, tu si súd argumentačne odporuje, nakoľko v bode 13 rozhodnutia konštatoval, že: „Ak žalobcovia chceli miestnu organizáciu ako základnú organizačnú zložku pod žalovaný, žalovaný by im aj tak nemal aký revír prideliť na obhospodarovanie, ak by bol žalovanému revír 2-1550-1-1 OR Dolnostredské právoplatné odobratý. Užívateľom revíru by bola obec
Dolná Streda, nie žalovaný“. Pri znení, že sa má počkať na právoplatné skončenie súdnych sporov to vyzerá tak, že neumožnenie založenia miestnej organizácie z dôvodu vyčkania na skončenie súdnych sporov je len účelové odďaľovanie skutočného rozhodnutia, ktoré chce žalovaný urobiť. 18.Odvolatelia sa nestotožnili ani s s úvahou súdu o preskúmateľnosti napadnutého uznesenia. Aj napriek tomu, že sa nejedná v danom prípade o orgán verejnej správy, tak rozhodovanie o umožnení vzniku novej miestnej organizácie je preneseným výkonom štátnej správy na žalovaného, nakoľko sa prostredníctvom miestnej organizácie - združovaním - môže vykonávať rybárske právo. To znamená, že rozhodovanie žalovaného v tomto smere má čiastočné prvky rozhodovania o právach žalobcov, ktoré sú garantované Ústavou Slovenskej republiky. Z takéhoto rozhodnutia by malo byť zrejmé, aké sú konkrétne dôvody neumožnenia vzniku novej miestnej organizácie. Odkázanie na to, že sa o vzniku miestnej organizácie bude rozhodovať po právoplatnom skončení všetkých sporov je arbitrárnym rozhodnutím, nakoľko v uznesení chýba špecifikácia, o ktoré konkrétne súdne spory sa má jednať. Absurdnou situáciou je skutočnosť, že sám žalovaný na pojednávaní uviedol, že nemá vedomosť o žiadnych súdnych sporoch. Zmätočnosť rozhodnutia je v tomto prípade možné vnímať v tom, že oprávnené subjekty, teda záujemcovia o vznik novej miestnej organizácie nemôžu objektívne predpokladať dobu v ktorej majú byť súdne konania skončené a taktiež ani o ktoré súdne konania sa má jednať. Ad absurdnum tu môže ísť o obdobie aj desiatich rokov, pričom ani po desiatich rokoch nebude možné vyhodnotiť, ktoré súdne konania mali byť ukončené. 19.Aj v prípade pripustenia, že rozhodnutie žalovaného nemá žiadne prvky preneseného výkonu verejnej moci, tak rozhodnutie žalovaného musí mať určité atribúty rozhodnutia (napríklad riadne odôvodnenie), v opačnom prípade by bol inštitút prieskumu rozhodnutia občianskeho združenia v civilnom konaní zbytočným, pretože by nebolo čo preskúmavať, ak by rozhodnutie nemuselo mať aspoň základné náležitosti. Nestačí samotné zamietnutie žiadosti a takéto uznesenie by malo mať aspoň základnú formu zdôvodnenia. Samotný žalovaný si musí byť dobre vedomý, že jeho rozhodnutie v zmysle zákona o združovaní občanov podlieha súdnemu prieskumu, t.z., že mal sa zaoberať relevantne dôvodmi, pre ktoré nevyhovel žiadosti. V uznesení mal jednoznačne uviesť prečo nevyhovuje tejto žiadosti, na základe akých skutočností, čo ho viedlo k presvedčeniu, že žalobcovia nespĺňajú podmienky na vytvorenie rybárskeho revíru.
20.V písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalovaný navrhol rozsudok potvrdiť. Žalobcovia vo svojom odvolaní opakovane tvrdia, že majú možnosť pridelenia revíru. Do dnešného dňa ale nedošlo k preukázaniu týchto tvrdení. Žalobcovia tieto tvrdenia opierajú o Rozhodnutie Ministerstva životného prostredia č. č. 8490/2017, ktorým bol výkon rybárskeho práva na revíri č. 2-1550-1-1 zverený obci Dolná Streda. Jedná sa o rozhodnutie, ktoré nie je právoplatné a je napadnuté správnou žalobou. Aj v prípade, ak by správny súd potvrdil rozhodnutie Ministerstva životného prostredia, užívateľom revíru by bola práve obec Dolná Streda a nie žalobcovia. 21.Žalovaný nesúhlasí s argumentáciou žalobcov, že rozhodovanie o vzniku novej miestnej organizácie je preneseným výkonom štátnej správy. Pri založení novej organizačnej zložky nedochádza v žiadnom prípade k výkonu štátnej správy. Slovenský rybársky zväz nie je orgánom verejnej správy, keďže to explicitne nevyplýva zo zákona č. 216/2018 Z. z. o rybárstve a o doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Aj s poukazom na súdom spomenutý nález PL. ÚS 19/2014 zo dňa 16.03.2016 zdôraznil, že samotný účel (výkon rybárskeho práva) a jeho verejnoprávny rozmer, nemá vplyv na to, či je možné uvažovať (o žalovanom) ako o orgáne verejnej správy. Takisto nie je pravdivé tvrdenie žalobcov, že nezaložením novej miestnej organizácie, je akýmkoľvek spôsobom obmedzená možnosť žalobcov vykonávať rybárske právo. Ktorýkoľvek zo žalobcov môže pri splnení podmienok, ktoré sú určené zákonom o rybárstve vykonávať rybárske právo.
22.V písomnom stanovisku k podanému vyjadreniu žalobcovia potvrdili, že Slovenský rybársky zväz vraj nie je orgánom verejnej správy, to však neznamená, že nemôže rozhodovať o právach, povinnostiach a právom chránených záujmoch fyzických osôb, ak je naň prenesený výkon štátnej správy zákonom. K tomuto v tomto prípade dochádza, nakoľko rozhodovanie o vzniku novej miestnej organizácie je preneseným výkonom štátnej správy, nakoľko sa prostredníctvom miestnej organizácie vykonáva rybárske právo.
23.Napokon v poslednom stanovisku žalovaný zopakoval doterajšiu argumentáciu.
24.Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané subjektívne legitimovanou (neúspešnou) stranou sporu (§ 359 CSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods.
1 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 379 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario za použitia § 219 ods. 3 v spojení s 378 ods. 1 CSP) rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny.
25.Náležite sa súd prvej inštancie vysporiadal s otázkou (danosti) svojej právomoci, reflektujúc pritom fakticky úvahy krajského súdu prezentované v rámci postúpenia (krajským súdom dňa 17.1.2020 súdu okresnému na č.l. 98 a nasl. spisu) predmetnej veci/žaloby označenej ako “Správna žaloba“ a zapísanej (pôvodne) do súdneho registra „S“ krajského súdu. 26.S poukazom na § 4, § 6 ods. 1 a § 7 písm. d/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny poriadok (ďalej ako SSP) ako i nález Ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 19/2014 zo dňa 16.03.2016, resp. rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR (napr. 1KO/40/2018 z 22.1.2019, 1Sžk/65/2018 z 27.6.2019) totiž krajský súd (pri postúpení veci) konštatoval, že príslušné subjekty nadobúdajú postavenie orgánu verejnej správy len v rozsahu, v ktorom im osobitný zákon zveruje rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej a právnickej osoby. 27.V okolnostiach súdenej veci potom platí, že rozhodovanie orgánov zväzu – Rady SRZ v otázkach organizačnej štruktúry zväzu, nie je takou oblasťou, preto je súdny prieskum v zmysle § 7 písm. d/ SSP neprípustný. 28.Nadväzne zásade tzv. „zberného koša“ (viď R 82/2002) zodpovedá povinnosť súdu poskytnúť súdnu ochranu, hoci nie v rámci špecifických princípov vlastných prieskumu rozhodnutí orgánu verejnej správy, opatrení orgánu verejnej správy, resp. ochrany voči nečinnosti orgánu verejnej správy alebo iného zásahu orgánu verejnej správy poskytovaným v rámci správneho súdnictva.
29.Možno síce z hľadiska procesnej ekonómie pripustiť racionálny základ odvolacej námietky vytýkajúcej okresnému súdu nelogickosť postupu, keď najskôr skúmal obsahovú/vecnú náplň napadnutého uznesenia (t.j. samotné posúdenie splnenia podmienok na vznik miestnej organizácie) a až následne to, či uznesenie vôbec malo „zákonné atribúty“, s ohľadom na to, že okresný súd vyhodnotil obidve označené/skúmané zložky za náležité, však uvedené nemá z pohľadu konečného rozhodnutia žiaden právny význam.
30.Pokiaľ ide o samotné/namietané „zákonné atribúty“, podstatná časť tejto odvolacej argumentácie (bod 18 tohto odôvodnenia) vychádza z premisy žalobcov, že ide o prenesený výkon štátnej správy, čo je však v rozpore so základným východiskom pomenovaným krajským súdom pri postúpení veci (bod 26 tohto odôvodnenia). 31.Následne (bod 19 tohto odôvodnenia) síce žalovaný/odvolateľ aj pripúšťa možnosť, že dotknuté rozhodnutie nemá žiadne prvky preneseného výkonu verejnej moci, napriek tomu sa však domáha určitých náležitostí rozhodovacej činnosti vlastných však len takémuto formalizovanému procesu. Inými slovami, absentuje zákonný podklad, rozpor s ktorým by mal spôsobovať kvalifikovaný deficit v postupe žalovaného. 32.Naopak, tie náležitosti konania, ktoré sú zadefinované v interných predpisoch žalovaného, okresný súd vyhodnotil ako naplnené/dodržané (bod 10 tohto odôvodnenia) a žalovaný ich v rámci predostretého opravného prostriedku relevantne nespochybnil.
33.Čo sa týka „vecných“ námietok odvolateľa (t.j. k dôvodnosti nároku na zriadenie miestnej rybárskej organizácie), primárne krajský súd poukazuje na výrok preskúmavaného uznesenia, v zmysle ktorého o žiadosti o vytvorenie novej organizačnej zložky nie je možné rozhodnúť do ukončenia prebiehajúcich súdnych sporov. 34.Z uvedeného vyplýva, že sa nejedná o zamietnutie žiadosti o vytvorenie novej organizačnej zložky, ale o časovo podmienené odloženie rozhodovania o nej. 35.Zásadná časť súvisiacej odvolacej argumentácie však smeruje k preukázaniu opodstatnenosti samotného nároku na yvtvorenie novej miestnej organizácie, t.j. k tomu, o čom rozhodované (vôbec) nebolo, keďže došlo k odkladu (takéhoto) rozhodovania.
36.Odhliadnuc od uvedeného, krajský súd sa stotožnil s výkladom relevantných ustanovení stanov a organizačného poriadku žalovaného, predostretým okresným súdom a založeným na fakticite (reálnosti) možnosti pridelenia rybárskeho revíru ako podmienky vzniku novej základnej organizácie (§ 11 bod 12 Stanov). Vyplýva to jednak z kontextu druhej vety označeného ustanovenia, ktoré vyžaduje, aby každá základná organizácia mala v užívaní aspoň jeden rybársky revír (t.j. mala ho už v čase svojho vzniku), ako i z § 9 bod 3/ Organizačného poriadku SRZ, podľa ktorého Rada SRZ pri schválení vzniku
novej miestnej organizácie jej pridelí rybársky revír. Určujúcim momentom, kedy musí existovať možnosť prideliť revír, je teda okamih vzniku miestnej organizácie. 37.V okolnostiach súdenej veci však nepochybne nebola preukázaná reálna možnosť bezprostredného pridelenia rybárskeho revíru žalobcom ako novovzniknutej organizácii v rozhodnom okamihu, t.j. nebola preukázaná základná podmienka vzniku novej miestnej organizácie.
38.Opísané vo svojom súhrne viedlo odvolací súd k vysloveniu vecnej správnosti zamietajúcej časti meritórneho výroku. 39.Žalobcovia síce odvolaním napadli rozsudok okresného súdu v celom rozsahu, ale vo vzťahu k výroku o trovách prvoinštančného konania nevymedzili žiadnu konkrétnu námietku. Nadväzne, potvrdenie posudzovaného rozhodnutia v meritórnej časti, od ktorej je výrok o trovách konania priamo závislý, zakladá vecnú správnosť aj dotknutého bezprostredne podmieneného výroku o nároku na náhradu trov.
40.O nároku na trovy odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Odvolatelia neboli v odvolacom konaní úspešní, preto im vznikla povinnosť nahradiť protistrane/žalovanému odvolacie trovy v plnom rozsahu. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súdny úradník súdu prvej inštancie.
41.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Dovolanie je podľa § 420 CSP prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí v prípadoch uvedených v § 429 ods. 2 CSP.