Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_14S-98-2019.pdf
PDF · 74.62 KB
No categories available
14S/98/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a sudcov JUDr. Anity Filovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela, v právnej veci žalobcu VAON, s.r.o., so sídlom Sibírska 6945/15, 080 01 Prešov, IČO: 51 208 008, zastúpený JUDr. Ladislavom Miklošom, advokát, so sídlom Vodná 6, 040 01 Košice, proti žalovanému Národnému inšpektorátu práce, so sídlom Masarykova 10, 040 01 Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo PO/BEZ/2019/3515, O - 156/2019, zo dňa 28.05.2019, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
rozhodol:
Súd p r i z n á v a správnej žalobe odkladný účinok, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej vedenej na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 14S/98/2019.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 14.08.2019, doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.08.2019, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. PO/BEZ/2019/3515, O - 156/2019 zo dňa 28.05.2019, ktorým žalovaný v zmysle § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (Správny poriadok) potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu práce Trnava č. k.: R318/2018/SE, ROZ/2019/340, 2019/2612 zo dňa 13.02.2019, ktorým tento ako prvostupňový správny orgán uložil žalobcovi v zmysle ustanovenia § 19 ods. 2 písm. a) bod. 1 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce“) pokutu v sume 10 000 Eur za porušenie povinností podľa § 2 ods. 1 písm. a) v štvrtom bode zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce v spojení s ustanoveniami § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. c) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
2. Žalobca ako účastník administratívneho konania považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné a má za to, že žalovaný nerozhodol na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Žalobca považuje za nezákonný aj protokol o výsledku inšpekcie práce č. ITA-76-53-2.4/P-B24,28-18, zo dňa 06.06.2018 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 19.06.2018, ktorý bol podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia, ako aj postup správneho orgánu pri jeho vydaní a postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal. Žalobca ďalej namieta aj nezákonnosť oznámenia o začatí správneho konania, z dôvodu absencie zistenia, ktorá osoba mala toto oznámenie podpísať. Žalobca má za to, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je príliš formalistické a nedostatočné s nesprávnym právnym posúdením, pretože žalovaný dostatočne neozrejmil svoje myšlienkové úvahy, spôsob hodnotenia dôkazov, skutkové zistenia a vyvodené právne závery.
3. Žalobca okrem iného požiadal o priznanie odkladného účinku správnej žalobe, pričom v tejto súvislosti dôvodil tým, že na základe napadnutého rozhodnutia, ktoré považuje za nezákonné žalobcovi hrozí začatie exekučného konania v ktorom mu hrozí nenapraviteľná ujma na právach aj na majetku. Žalobca tvrdí, že pokiaľ by nebol priznaný odkladný účinok žalobe, prípadným výkonom rozhodnutia by došlo
k zásahu do práv žalobcu vlastniť majetok. Ako hlavný dôvod na priznanie odkladného účinku žalobe uvádza hrozbu exekúcie, v prípade výkonu napadnutého rozhodnutia by mohla byť ohrozená jeho existencia, ako podnikateľského subjektu. Pokuta vo výške 10 000 Eur je pre žalobcu neprimerane vysoká, je rovno likvidačná a jej zaplatenie pred preskúmaním zákonnosti rozhodnutia spôsobí žalobcovi závažnú ujmu na jeho majetku. Ďalej žalobca tvrdí, že uložená pokuta je vzhľadom na veľkosť podniku žalobcu a rozsah jeho činnosti mimoriadne vysoká, pričom už len čiastočná úhrada tejto sumy by mala za následok úplný zánik podniku žalobcu. Úhradou pokuty by došlo k ohrozeniu daňového inkasa dane z príjmu, z už existujúcich zdaniteľných plnení a k úplnej nemožnosti plniť daňové a odvodové povinnosti v budúcnosti. Žalobca sa odvolal aj na zachovanie zásady prezumpcie neviny s odkazom na rozhodovaciu prax ESĽP, ktorý v rozsudku Neumeister c/a Rakúsko z júla 1976 uvádza, že trestanie za správne delikty musí podliehať rovnakému režimu, ako trestný postih za trestné činy. Všetky ústavné záruky musia byť preto poskytnuté nielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť. Žalobca je toho názoru, že priznanie odkladného účinku tejto žalobe je dôvodné, nijakým spôsobom ním nebude zasiahnuté do práv a oprávnených záujmov iných osôb, na jeho základe sa zámedzí hrozbe závažnej ujmy a súčasne dostatočne chráni práva a oprávnené záujmy žalobcu. Žalobca predložil súdu ako dôkaz daňové priznanie za rok 2018 a výpisy z účtov. 4. Žalovaný s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nesúhlasil vo vyjadrení zo dňa 04.10.2019, doručenom tunajšiemu súdu dňa 09.10.2019, svoj nesúhlas odôvodnil tým, že výška uloženej pokuty nepredstavuje takú sumu, ktorá by pri jej okamžitom zaplatení alebo nútenom vymožení znamenala závažnú ujmu, či značnú hospodársku alebo finančnú škodu pre žalobcu. Žalobca má možnosť za účelom splatenia uloženej sankcie požiadať žalovaného o splátkový kalendár.
5. Podľa § 185 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a)ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
6. Podľa § 186 ods. 1 a ods. 2 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy (1). Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej (2).
7. Podľa § 187 ods. 3 SSP, o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.
8. Podľa § 149 ods. 2 SSP, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie. 9. Odkladný účinok správnej žaloby upravený v ustanoveniach § 184 až § 189 SSP predstavuje jeden z právnych inštitútov správneho súdneho konania, ktoré majú zabezpečiť efektívnu ochranu zo strany súdu, tak aby jeho rozhodnutie mohlo byť nielen formálnym, ale i materiálnym prostriedkom ochrany práv a právom chránených záujmov úspešného žalobcu. Podstatou odkladného účinku je zabezpečenie takého stavu, pri ktorom by súdom preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy nevyvolávali žiadne právne účinky vrátane takých, ktoré by ich zrealizovaním boli považované za skonzumované. Z povahy veci je tak nesporné, že odkladný účinok má zabezpečiť materiálnu ochranu právam a oprávneným záujmom úspešného žalobcu tak, aby tento nebol dotknutý po zrušení žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy žiadnymi ich účinkami alebo následkami. Odkladný účinok správnej žaloby má predbežný, zabezpečovací a dočasný charakter a predstavuje určitý ekvivalent neodkladných a zabezpečovacích opatrení v civilnom sporovom konaní a neodkladných a iných opatrení v civilnom mimosporovom konaní. Oproti týmto opatreniam
podstatou odkladného účinku je „zmrazenie“ právnych následkov už existujúceho, resp. platného a právoplatného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Dôvodmi priznania odkladného účinku vymedzenými v § 185 písm. a) SSP je hrozba závažnej ujmy spojená s okamžitým výkonom alebo inými následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. Dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe je len hrozba, teda nevyžaduje sa aj naplnenie príslušného následku, ktorým môže byť závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Hrozba uvedených následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým (nestačí v budúcnosti možným) výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, alebo jeho inými právnymi následkami (I. ÚS 53/2018). 10. Súd na základe dôvodov uvedených v žalobcom podanom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené podmienky pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zmysle ust. § 185 písm. a) SSP. Žalobca predložil dôvodné a dostatočné argumenty, na preukázanie splnenia predpokladov v zmysle ust. § 185 písm. a) SSP, preukázal hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, finančnej škody alebo iného nenapraviteľného následku, súvisiaceho s možnými následkami výkonu rozhodnutia. Zároveň rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu práce Trnava, možno považovať za rozhodnutie s okamžitým výkonom. Súd pri hodnotení naplnenia znaku hrozby závažnej ujmy prihliadol na žalobcom predložené dôkazy (daňové priznanie za rok 2018 a výpisy z účtov), jeho majetkové pomery a tiež na výšku uloženej pokuty. Žalobca súdu dostatočne preukázal, že výkonom napadnutého rozhodnutia by skutočne mohlo dôjsť k značnej hospodárskej, či finančnej škode na jeho strane, vzhľadom na to, že žalobca preukázateľne nedisponuje dostatočnými finančnými prostriedkami na úhradu pokuty uloženej napadnutým rozhodnutím a prípadný výkon rozhodnutia by mohol žalobcovi spôsobiť vážne ekonomické škody, alebo ohroziť jeho ďalšiu podnikateľskú existenciu. Správny súd tiež vzal do úvahy, že priznaním odkladného účinku správnej žalobe sa nezasiahne neprimeraným spôsobom do práv žalovaného ako účastníka konania, voči ktorému odkladný účinok správnej žalobe smeruje, a jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom, a preto návrhu žalobcu vyhovel tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
11. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SPP).