Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/63/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Ďuriana a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ľubomíra Šablu, ako členov senátu, v spore žalobkyne: A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v E., E. F. XXXX/X, zastúpenej právnym zástupcom Brázdil & Brázdilová advokátska kancelária s.r.o., IČO: 50492934, so sídlom vo Zvolene, Trhová č. 992/1, v mene ktorého pred súdom koná JUDr. Jozef Brázdil, advokát a konateľ, proti žalovanému: G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom vo I., J. F. XXXX/X, zastúpenému JUDr. Petrom Petríkom, advokátom so sídlom v Banskej Bystrici, Petelenova č. 15456/1, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. -790 zo dňa 20.04.2023, ako súdu prvej inštancie, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov m e n í tak, že:

Do výlučného vlastníctva žalobkyne p r i k a z u j e (hnuteľný majetok, ktorý netvorí neoddeliteľnú súčasť rodinného domu):

- masívnu kúpeľňovú skrinku v hodnote 300,- €,

- záhradný stôl so sedením v hodnote 550,- €, spolu hnuteľný majetok v hodnote 850,- €,

- náhradu za televízny stolík v hodnote 300,- €, za konferenčný stolík v hodnote 280,- €, za masívnu lavicu v hodnote 130,- €, za spálňovú komodu IKEA v hodnote 200,- €, za 2 ks nočných stolíkov IKEA v hodnote 99,- €, za kovaný luster so sklom v hodnote 111,- € a za vysávač Bosch v hodnote 130,- €, spolu náhradu za hnuteľný majetok v hodnote 1.250,- €, spolu hnuteľný majetok a náhradu za hnuteľný majetok v hodnote 2.100,- €.

Do výlučného vlastníctva žalovaného p r i k a z u j e (nehnuteľný majetok): zapísaný u Okresného úradu Zvolen, odbor katastrálny na LV č. XXXX pre J. I., pre okres I. a pre katastrálne územie G.:

- rodinný dom súpisné číslo XXXX postavený na pozemku parcelné číslo KNC XXXX/XX,

- pozemok - parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape parcelné číslo XXXX/XX o výmere 597 m2, zastavaná plocha a nádvorie,

- pozemok - parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape parcelné číslo XXXX/XX o výmere 151 m2, zastavaná plocha a nádvorie, spolu v hodnote 259.000,- €, spolu nehnuteľný majetok v hodnote 259.000,- €.

Do výlučného vlastníctva žalovaného p r i k a z u j e (hnuteľný majetok, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť rodinného domu):

- kuchynskú linku v hodnote 2.300,- €,

- zabudované spotrebiče - chladničku Whirlpool, varný panel Whirlpool, teplovzdušnú rúru Whirlpool, mikrovlnnú rúru Whirlpool, digestor Guzzanti, umývačku riadu Bosch, spolu v hodnote 1.500,- €,

- masívny kúpeľňový nábytok pozostávajúci zo skrinky na dve umývadlá a zrkadla spolu v hodnote 300,- €,

- masívny kúpeľňový nábytok pozostávajúci zo skrinky na jedno umývadlo a zrkadla spolu v hodnote 200,- €,

- vybavenie šatníka policami a regálmi k spálni v hodnote 300,- €,

- vybavenie šatníka policami a regálmi k detským izbám v hodnote 350,- €,

- vybavenie špajze policami a regálmi v hodnote 200,- €, spolu hnuteľný majetok v hodnote 5.150,- €.

Do výlučného vlastníctva žalovaného p r i k a z u j e:

- osobné motorové vozidlo D. G., 1.9 TDi, rok výroby XXXX v hodnote 3.500,- €,

- náhradu za osobné motorové vozidlo K. XXX sw v hodnote 400,- €, spolu osobné motorové vozidlo a náhradu za osobné motorové vozidlo v hodnote 3.900,- €.

Žalobkyňa je p o v i n n á žalovanému vydať osobné motorové vozidlo D. G., 1.9 TDi, rok výroby XXXX, spolu s kľúčom od motorového vozidla, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť zostatok hypotekárneho úveru na základe Zmluvy o hypotekárnom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.06.2014 uzavretej s L. A., M., N. O. X, XXX XX A. v sume 11.975,37 €.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie jej podielu sumu 104.898,62 €, do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Zvolen vedený v Štátnej pokladnici Bratislava náhradu trov konania v rozsahu 100 %, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady trov konania štátu.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky trov odvolacieho konania žalobkyne.

odôvodnenie:

1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia ( prvá veta prvá rubrika ; ďalej len „“).

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej aj „BSM“) po rozvode (prvý až siedmy výrok), žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania (ôsmy výrok) a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť štátu náhradu trov konania (deviaty výrok).

1.2 Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, podľa ktorého bezpodielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného vzniklo uzavretím ich manželstva dňa 22.10.2005 a zaniklo právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva dňa 09.06.2017; po rozvode manželstva sa bývalí manželia nedohodli na vyporiadaní BSM, a preto bolo dôvodné na základe žaloby žalobkyne podanej na súde prvej inštancie dňa 29.03.2019 (v lehote 3 rokov od zániku BSM) vyporiadať zaniknuté BSM rozvedených manželov súdom; súd prvej inštancie zaradil do masy BSM nehnuteľnosti zapísané Okresným úradom Zvolen, katastrálnym odborom, na LV č. XXXX a to rodinný dom súp. č. XXXX postavený na C-KN parcele č. XXXX/XX, C-KN parcelu č. XXXX/XX o výmere 597 m2 vyznačená ako zastavaná plocha a nádvorie a C-KN parcelu č. XXXX/XX o výmere 151 m2 vyznačená ako zastavaná plocha a nádvorie, spolu v hodnote 259.000,- €; súd prvej inštancie ďalej zaradil do masy BSM hnuteľné veci, resp. náhradu za tie hnuteľné veci, pri ktorých už vyporiadanie v čase rozhodovania súdu neprichádzalo do úvahy pre ich neexistenciu, spolu v hodnote 11.150,- €, konkrétne hnuteľný majetok tvoriaci neoddeliteľnú súčasť rodinného domu v hodnote 5.150,- €, náhradu za motorové vozidlo K. XXX sw v sume 400,- €, motorové vozidlo D. G. v hodnote 3.500,- € a hnuteľný majetok, ktorý netvorí neoddeliteľnú súčasť rodinného domu a nachádza sa v užívaní žalobkyne spolu v hodnote 2.100 €; aktíva patriace do masy BSM tak predstavujú hodnotu 270.150,- € (259.000,- € plus

11.150,- €); súd prvej inštancie ďalej skonštatoval, že zo spoločných pasív patriacich do masy BSM bolo dôvodné vyporiadať už len zostatok hypotekárneho úveru v aktuálnom zostatku v sume 11.975,37 € (ku dňu rozvodu manželstva v zostatku v sume 22.639,38 €); zároveň súd prvej inštancie zohľadnil to, čo žalovaný uhradil na spoločné záväzky z pôžičky voči rodičom žalovaného (20.745,26 €) a voči krstnej matke žalobkyne (11.328,55 €), ktoré v čase rozhodovania súdu o vyporiadaní BSM už neexistovali a tiež tú časť splátok hypotekárneho úveru, ktorú žalovaný zaplatil od rozvodu manželstva do vyporiadania BSM v sume 12.153,58 €; súčasne bolo podľa súdu prvej inštancie dôvodné zohľadniť sumu 29.210,65 €, ktorú žalovaný vynaložil na spoločný majetok a to na zaplatenie kúpnej ceny bytu č. XX vo Zvolene a jeho rekonštrukciu.

1.3 Súd prvej inštancie vychádzal pri vyporiadaní BSM z princípu parity, teda z rovnosti podielov bývalých manželov, nakoľko výnimku z tejto zásad nezistil; počas konania strany dospeli k dohode v tom smere, že nehnuteľnosti budú prikázané do výlučného vlastníctva žalovaného, no za podmienky, že žalovaný preukáže schopnosť vyplatiť žalobkyňu z masy BSM; súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že od odchodu žalobkyne zo spoločnej domácnosti nehnuteľnosti užíva žalovaný, ktorý prejavil záujem zotrvať v rodinnom dome, o tento sa primerane stará a platí dane, pričom žalobkyňa si vytvorila novú domácnosť so svojím terajším manželom v Senici; žalovaný tiež podľa súdu prvej inštancie preukázal, že vie v primeranej lehote zabezpečiť finančné prostriedky pre výplatu žalobkyne; vzhľadom na uvedené mal súd prvej inštancie za dôvodné prikázať nehnuteľnosti v hodnote 259.000,- € do výlučného vlastníctva žalovaného; čo sa týka hnuteľných vecí v hodnote 5.150,- €, tu sa strany zhodli, že tieto bude dôvodné prikázať tomu z rozvedených manželov, ktorému bude prikázaný rodinný dom, nakoľko ide o hnuteľný majetok tvoriaci neoddeliteľnú súčasť rodinného domu, t.j. v tomto prípade žalovanému; čo sa týka motorového vozidla K. XXX sw, nakoľko v čase vyporiadania BSM už neexistovalo, pri vyporiadaní súd prvej inštancie zohľadnil len náhradu za toto motorové vozidlo v hodnote 400,- €, ktorú prikázal žalovanému; v konaní tiež nebolo sporné prikázanie hnuteľného majetku v hodnote 2.100,- €, ktorý netvoril súčasť rodinného domu do výlučného vlastníctva žalobkyne, ktorá ho aj užívala; sporným v konaní zostalo prikázanie motorového vozidla D. G. v hodnote 3.500,- €, keďže podľa dôkaznej situácie v konaní strany sporu menili svoje postoje ohľadne vyporiadania tohto motorového vozidla; predmetné motorové vozidlo bolo v dispozícii žalobkyne od júna 2017, pričom žalovaný potvrdil, že odmontoval z motorového vozidla EČV, odkedy žalobkyňa nemohla motorové vozidlo využívať, hoci sa nachádzalo v jej faktickej moci; za stavu, že žalovaný znemožnil využívanie tohto motorového vozidla žalobkyni, mal súd prvej inštancie za dôvodné prikázať toto motorové vozidlo do výlučného vlastníctva žalovaného.

1.4 Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie ustálil, že žalobkyni patrí z masy BSM hodnota aktív 2.100,- € a žalovanému 268.050,- €; po vzájomnom započítaní by tak mal žalovaný povinnosť zaplatiť žalobkyni z aktív sumu 133.000,- €; súd prvej inštancie ďalej zohľadnil, že do masy BSM patrí aj existujúci zostatok spoločného hypotekárneho úveru v aktuálnej výške 11.975,37 €; strany v konaní žiadali, aby bol prikázaný tomu z rozvedených manželov, ktorému bude prikázaný rodinný dom, a preto súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaný sa stáva pri vyporiadaní aj preberateľom zostatku spoločného hypotekárneho úveru; zároveň súd prvej inštancie zohľadnil, že žalovaný po rozvode manželstva na hypotekárny úver zaplatil sumu 12.153,58 €; pokiaľ ide o ďalšie dva spoločné záväzky manželov z titulu pôžičiek voči rodičom žalovaného a voči krstnej matke žalobkyne, tieto v čase vyporiadania BSM boli splatené žalovaným, ktorý na pôžičku voči rodičom zaplatil sumu 20.745,26 € a na pôžičku voči krstnej matke žalobkyne 11.328,55 €; žalovaný tak doposiaľ na spoločné záväzky uhradil čiastku 44.227,39 € výlučne zo svojich finančných prostriedkov, a ešte má zo svojich výlučných prostriedkov doplatiť na spoločnú hypotéku sumu 11.975,37 €, t.j. spolu 56.202,76 €; o sumu podielu žalobkyne na spoločných záväzkoch (28.101,38 €) bolo preto potrebné pri výplate zo strany žalovaného pre žalobkyňu znížiť hodnotu jej vyrovnacieho podielu (133.000,- € – 28.101,38 € = 104.898,62 €); v neposlednom rade bolo dôvodné pri vyporiadaní zohľadniť aj tú sumu, ktorú žalovaný vynaložil zo svojho na spoločný majetok, čo je čiastka 29.210,65 € a teda vyrovnací podiel žalobkyne z BSM predstavuje sumu 75.687,97 €, na ktorej vyplatenie súd prvej inštancie určil lehotu 60 dní od právoplatnosti rozsudku.

1.5 Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia , , a a ; o trovách konania rozhodol podľa a vyslovil, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania; o náhrade trov konania štátu rozhodol podľa a 2 základných princípov v spojení s a žalovanému uložil povinnosť nahradiť tieto trovy štátu v rozsahu 100 %.

2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní ( prvá veta druhá rubrika ).

2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalobkyňa včas odvolanie zo dňa 03.05.2023 (č.l. 833-837 spisu); rozsudok súdu prvej inštancie napadla vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni vyrovnávací podiel (siedmy výrok) a v súvisiacich výrokoch; vyjadrila názor, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ); v odvolaní konkrétne namietala a argumentovala, že: (1) sa nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, ktorý dospel k záveru, že žalovaný vynaložil zo svojho výlučného majetku na spoločný majetok sumu 29.210,65 € (t.j. sumu 14.937,26 € na kúpnu cenu bytu č. XX a sumu 14.273,39 € na jeho rekonštrukciu) a o túto čiastku potom nesprávne znížil výšku vyrovnávacieho podielu žalobkyne; (2) poukázala na to, že manželstvo uzavreli dňa 22.10.2005 a kúpnou zmluvou zo dňa 19.10.2007 kúpili od P. Q. zo spoločných prostriedkov do bezpodielového spoluvlastníctva byt č. XX za kúpnu cenu 450.000,- Sk (14.937,- €), pričom sumu zaplatili spoločne v hotovosti do rúk predávajúcej; v čase žalovaným tvrdenej rekonštrukcie patril tento byt P. Q. a teda zo strany žalovaného by išlo o investície do cudzej nehnuteľnosti, ktorú následne nadobudli aj s investíciami do BSM; investície takého rozsahu nie je možné pri vysporiadaní BSM započítať len na základe tvrdení žalovaného bez jasných dôkazov, čo sa za dané prostriedky rekonštruovalo a kúpilo; žalobkyňa mala za to, že žalovaný nedisponuje žiadnymi dokladmi, nakoľko v skutočnosti byt nerekonštruoval on, ale žalobkyňa z prostriedkov, ktoré v čase od roku 2002 odkedy žila so žalovaným v prenajatom byte p. Q. do tohto bytu investovala a takýto byt potom v roku 2007 od nej odkúpili; okrem toho byt predali ešte v roku 2007, teda v čase zániku BSM už nebol v ich vlastníctve a po odpredaji žili v manželstve ešte 10 rokov; (3) rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný aj čo sa týka ustálenia výšky investícii zo strany žalovaného do spoločného majetku; žalovaný sa snažil tieto preukázať zmluvou o pôžičke zo dňa 12.02.2003 s jeho bratom na sumu 280.000,- Sk, podľa ktorej mu mal brat (G. H.) požičať túto sumu údajne na rekonštrukciu bytu, ktorý v tom čase nevlastnil; rodičia žalovaného pri výsluchu na pojednávaní dňa 21.09.2021 uviedli, že žalobkyňa sa do bytu nasťahovala koncom roku 2005, kedy už byt bol v stave po rekonštrukcii; zároveň zmluva o pôžičke nemá notársky overené podpisy a teda nie je zrejmé kedy vznikla; tiež nie je zrejmé kedy a akým spôsobom došlo k splateniu sumy 280.000,- Sk G. H. a či to nebolo už za trvania manželstva; keby aj došlo k zapožičaniu takejto sumy, neexistuje dôkaz, že finančné prostriedky boli použité na rekonštrukciu bytu; okrem tvrdenia žalovaného a jeho rodičov, že mu nejaké peniaze na rekonštrukciu darovali, hoci nevedeli pri výsluchu uviesť ani ich výšku ani rozsah, výrok súdu prvej inštancie, že boli v skutočnosti vykonané je nepreskúmateľný, investície preukázané neboli a teda súd prvej inštancie ich nemohol v zmysle ani započítať; (4) ďalej žalobkyňa zopakovala, že byt č. XX kúpili kúpnou zmluvou v roku 2007 spoločne so žalovaným za trvania manželstva zo spoločných prostriedkov, ktorý následne aj v roku 2007 odpredali a v čase vyporiadania už nebol v ich bezpodielovom spoluvlastníctve; pokiaľ sa do bytu investovalo ako tvrdí žalovaný v rokoch 2002/2003, teda do bytu v tom čase p. P. Q., nie je možné urobiť akýkoľvek zápočet, resp. moderáciu v zmysle ; žalovanému pred rokom 2007 nepatril žiadny byt; pokiaľ žalovaný uvádza, že investoval do bytu, čo preukazuje výpismi z účtu za rok 2002 a zmluvou o pôžičke s jeho bratom, nie je zrejmé do čoho tieto finančné prostriedky investoval, ani v akom rozsahu; rozporuplné sú aj tvrdenia žalovaného, že dňa 12.02.2003 si údajne požičal na rekonštrukciu bytu a dostával dary od rodičov na rekonštrukciu bytu a v tom istom období požičal kamarátovi p. J. 200.000,- Sk na 6 rokov; nie je potom zrejmé, či požičané peniaze od p. G. H. nepožičal následne p. J.; aj žalobkyňa vynaložila vlastné finančné prostriedky do rekonštrukcie bytu, avšak tieto svoje investície si tiež neuplatňuje, pretože boli investované do bytu p. P. Q.. (5) záverom na podporu svojej argumentácie poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 19.11.2014; (6) na základe uvedeného navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 104.899,- €, do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.

2.2 Odvolanie žalobkyne doručil súd prvej inštancie právnemu zástupcovi žalovaného dňa 12.05.2023 (č.l. 850 spisu); žalovaný sa v odvolacom konaní nevyjadril.

3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie ( prvá veta tretia rubrika ).

3.1 V prejednávanom spore nevykonal odvolací súd žiadne dôkazy a bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ).

4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax ( prvá veta štvrtá rubrika ).

4.1 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobkyne podľa , preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa len v rozsahu odvolania podľa a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa a rozsudok súdu prvej inštancie podľa zmenil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.

4.2 Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

4.3.1 Odvolanie žalobkyne je dôvodné.

4.3.2 Pre rozhodnutie odvolacieho súdu o podanom odvolaní bol postačujúci skutkový stav veci, ako ho zistil súd prvej inštancie, z ktorého pri rozhodovaní vychádzal aj odvolací súd ( ). Pre rozhodnutie odvolacieho súdu o podanom odvolaní preto nebolo potrebné opakovať ani dopĺňať dokazovanie ( ). K zmene napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov pristúpil odvolací súd len na základe iného právneho posúdenia veci (iného právneho posúdenia zisteného skutkového stavu veci).

4.3.3 Hoci žalobkyňa napadla odvolaním len výrok rozsudku súdu prvej inštancie týkajúci sa výšky vyrovnávacieho podielu (siedmy výrok) a s ním súvisiace výroky, odvolací súd pristúpil k zmene celej výrokovej časti rozsudku súdu prvej inštancie týkajúcej sa vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (i závislých výrokov o trovách konania), a to vzhľadom k tomu, že aj keď výroková časť rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo vyporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, pozostáva z viacerých výrokov, predstavuje jeden celok komplexne vyporiadavajúci doterajšie práva procesných strán z tohto spoluvlastníctva a zároveň konštituujúci ich nové práva; ak je takýto rozsudok napadnutý odvolaním čo aj len v niektorej časti, žiadny z jeho výrokov vo veci samej nenadobúda oddelene právoplatnosť; podľa nie je vtedy odvolací súd viazaný rozsahom odvolania a musí preskúmať všetky (aj odvolaním nenapadnuté) výroky rozsudku vo veci samej; v nadväznosti na výsledky svojho odvolacieho prieskumu môže rozsudok súdu prvej inštancie len ako celok buď potvrdiť, zmeniť alebo zrušiť; pokiaľ napadnutý rozsudok zmení, musí sám nanovo a v celom rozsahu vyporiadať všetky práva a povinnosti strán sporu z ich dovtedajšieho bezpodielového spoluvlastníckeho právneho vzťahu a nanovo konštituovať ich práva z novovzniknutých právnych vzťahov (porovnaj napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 23.09.2021 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 41/2023).

4.3.4 Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie pre účely rozhodnutia o podanom odvolaní žalobkyne ťažiskovo vyplynul skutkový stav veci, podľa ktorého žalobkyňa a žalovaný dňa 22.10.2005 uzatvorili spoločne manželstvo, ktoré zaniklo na základe rozsudku o rozvode manželstva právoplatného dňa 09.06.2017; na základe kúpnej zmluvy zo dňa 19.10.2007 žalobkyňa a žalovaný kúpili od P. B. Q. do bezpodielového spoluvlastníctva byt č. XX v bytovom dome súp. č. XXXX vo I. za dohodnutú kúpnu cenu 450.000,- Sk (14.937,26 €); kúpna cena za predmetný byt bola vyplatená pred uzatvorením manželstva žalovaným platbami v sume 200.000,- Sk dňa 29.10.2002, v sume 60.000,- Sk dňa 13.11.2002 a v sume 190.000,- Sk dňa 27.12.2002; súčasne mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaný predmetný byt aj zrekonštruoval a to zo svojich výlučných finančných prostriedkov v sume 430.000,- Sk (14.273,39 €) pred uzavretím manželstva; čo sa týka bytu č. XX tento už nebol predmetom vyporiadania BSM, nakoľko ho žalobkyňa a žalovaný predali kúpnou zmluvou zo dňa 28.11.2007 a za tieto finančné prostriedky kúpili dňa 14.11.2007 do bezpodielového spoluvlastníctva byt č. XX v bytovom dome súp. č. XXXX vo Zvolene, ktorý predali kúpnou zmluvou zo dňa 07.05.2014; v roku 2012 žalobkyňa a žalovaný tiež nadobudli pozemok v katastrálnom území K. a aj tento následne predali; z finančných prostriedkov

z predaja bytu a pozemku žalobkyňa a žalovaný nadobudli nehnuteľnosti tvoriace predmet vyporiadania BSM.

4.3.5 Po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, podaného odvolania žalobkyne a ostatného obsahu spisu v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie o odvolaní dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie nesprávne právne vyhodnotil otázku, čo bol žalovaný oprávnený požadovať na úhradu toho čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok manželov ( druhá veta ), od ktorej otázky sa následne odvíja výška vyrovnávacieho podielu prislúchajúceho žalobkyni; v tomto smere došlo zo strany odvolacieho súdu k inému právnemu posúdeniu veci vo vzťahu ku skutkovým zisteniam súdu prvej inštancie.

4.3.6 formou bezpodielového spoluvlastníctva upravuje spoločenstvo vlastníckych práv manželov k veciam, ktoré nadobudli počas trvania manželstva; pre bezpodielové spoluvlastníctvo je charakteristické, že manželia nemajú kvantitatívne určený podiel na vlastníckom práve k spoločnej veci a bezpodielovosť účasti na výkone spoluvlastníckych práv a povinností je preto jedným z pojmových znakov tohto spoluvlastníctva medzi manželmi; ďalším je zásada rovnoprávnosti manželov a zásada spoločnej a rovnakej účasti na nadobúdaní práv; vznikom manželstva vzniká aj bezpodielové spoluvlastníctvom manželov ku všetkému, čo môže byť predmetom vlastníctva fyzickej osoby a čo manželia, resp. niektorý z nich nadobudol za trvania manželstva, okrem výnimiek uvedených v a ; vznik, trvanie a zánik bezpodielového spoluvlastníctva manželov sú zásadne podmienené vznikom, trvaním a zánikom manželstva; ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v , ktoré pozostáva jednak zo stránky kvalitatívnej, t.j. usporiadania vlastníctva k jednotlivým veciam patriacim do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, jednak zo stránky kvantitatívnej, ktorá sa týka hodnotových podielov strán sporu (bývalých manželov); vyporiadanie znamená nielen rozdelenie hnuteľných a nehnuteľných vecí, ktoré patrili do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ale aj vzájomné vyporiadanie všetkých pohľadávok a dlhov, vyplývajúcich z tohto spoluvlastníctva, tzv. vyporiadanie v širšom zmysle; predmetom vyporiadania je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a existovalo v čase jeho zániku, t.j. spravidla v deň právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva; z ustanovenia druhá veta vyplýva právo každého z manželov žiadať náhradu nákladov, ktoré zo svojho vynaložil na spoločný majetok; ak bola nejaká vec nadobudnutá za trvania manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva z časti z prostriedkov patriacich iba jednému z manželov, za podmienok uvedených v ustanovení patrí do bezpodielového spoluvlastníctva; pri jeho vyporiadaní je manžel, z ktorého prostriedkov bol tento náklad vynaložený, oprávnený požadovať zo spoločného majetku náhradu takto vynaložených nákladov; refundačný nárok jedného z manželov vzniká okamihom, kedy došlo k vynaloženiu oddeleného majetku na majetok spoločný, tento nárok však voči druhému manželovi možno uplatniť až po zániku bezpodielového spoluvlastníctva a súd môže vyporiadať iba tie hodnoty a investície, ktoré tvorili súčasť bezpodielového spoluvlastníctva manželov ku dňu jeho zániku.

4.3.7 Pri rozhodovaní bolo podľa odvolacieho súdu nevyhnutné zohľadniť skutočnosť, ku ktorej dospela súdna prax (pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 18.11.2014) a to, že manžel (manželka) nemôže uspieť pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov s každou refundačnou požiadavkou, t.j. nárokom na vrátenie toho, čo vynaložil zo svojho majetku na spoločný majetok; možno nahradiť len investície, ktoré sa v spoločnom majetku ešte prejavujú, pokiaľ pred zánikom spoločného majetku manželov nebolo z toho už všetko spotrebované; počas trvania manželstva dochádza bežne k majetkovým presunom z oddeleného (výlučného) majetku manželov do ich spoločného majetku i naopak; právna úprava napokon nevylučuje ani presun majetku v rámci oddeleného (výlučného) majetku manželov; refundačný nárok jedného z manželov vzniká okamihom, kedy došlo k vynaloženiu takto oddeleného (výlučného) majetku na majetok spoločný, aj keď tento nárok možno uplatniť až po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov; pri posudzovaní otázky refundácie (peňažných alebo vecných nákladov) je potrebné zohľadniť to, že musí ísť o vlastné prostriedky vynaložené na spoločný majetok, ktorý je predmetom vyporiadania (t.j. počíta sa s jeho rozdelením - prikázaním); predmetom vyporiadania, ktoré spočíva v zistení a rozdelení spoločného majetku, môže byť totiž len ten majetok, ktorý existuje ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov ako spoločný (viď R 104/1967); pôjde teda o také investície, ktoré sa v spoločnom majetku prejavujú; najvyšší súd dal v predmetnom rozhodnutí do pozornosti, že rozostavaný rodinný dom, do ktorého mal dovolateľ investovať darované peňažné prostriedky mal byť predaný počas trvania

manželstva, peňažné prostriedky z jeho predaja boli následne spotrebované (sčasti na splnenie záväzkov a sčasti vynaložené na kúpu bytu); dovolateľ sa domáhal zohľadnenia vlastných peňažných investícii vložených do spoločného majetku, ktorý ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov neexistoval (netvoril majetok BSM); takejto refundačnej požiadavke dovolateľa však v zmysle nemožno vyhovieť, i keď inak nie je pochybnosť o investovaní vlastných peňažných prostriedkov do výstavby rodinného domu dovolateľom; bráni tomu skutočnosť, že táto investícia sa vo vyporiadavanom majetku neprejavuje, rozostavaný rodinný dom totiž nie je predmetom vyporiadania BSM (netvorí masu BSM, nedochádza k jeho rozdeleniu - prikázaniu niektorému z manželov); peňažné prostriedky získané jeho predajom boli spotrebované a tieto nemožno považovať za oddelený (výlučný) majetok niektorého z manželov; refundačnú náhradu, tak ako ju požaduje zohľadniť dovolateľ, nemožno v zmysle druhej vety akceptovať; je tomu tak preto, že tu chýba splnenie základných právnych predpokladov pre realizáciu refundačnej náhrady a to investícia vlastného majetku, existencia veci patriacej do BSM, na ktorú bola investícia vynaložená, a ktorá je predmetom vyporiadania (prikázania) BSM; taká vec musí existovať v čase zániku BSM a tvoriť predmet vyporiadania BSM; pokiaľ tomu už takto nie je, nie je možné pri vyporiadaní prihliadať na to, čo niektorý z manželov vložil ako investíciu na jej obstaranie; súd môže totiž vyporiadať iba tie hodnoty a investície, ktoré tvorili súčasť BSM ku dňu jeho zániku.

4.3.8 Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že čo sa týka zaplatenia kúpnej ceny v sume 450.000,- Sk (14.937,26 €) žalovaným na obstaranie bytu č. XX, na túto investíciu zo strany žalovaného zásadne nebolo možné prihliadnuť a to s poukazom na vyššie uvedený záver v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 18.11.2014, keď predmetná investícia sa vo vyporiadavanom majetku neprejavuje, nakoľko byt č. XX nie je predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (netvorí masu BSM a nedochádza k jeho rozdeleniu - prikázaniu niektorému z manželov); predmetný byt v čase zániku BSM už neexistoval, netvoril majetok BSM, vzhľadom na čo chýba jeden zo základných predpokladov pre realizáciu refundačnej náhrady; peňažné prostriedky získané predajom z tohto bytu boli spotrebované (hoci ako investícia do ďalšieho majetku v BSM) a tieto nemožno považovať za oddelený (výlučný) majetok niektorého z manželov; investícia žalovaného na kúpu bytu tak bola už do BSM vrátená v podobe získanej kúpnej ceny po následnom predaji tohto bytu počas trvania manželstva, pričom získaná kúpna cena bola súčasťou BSM; vo vzťahu k vynaloženým finančným prostriedkom na rekonštrukciu bytu č. XX zo strany žalovaného a to v sume 430.000,- Sk (14.273,39 €) odvolací súd konštatuje, že hoci by sa k uvedenému vnosu žalovaného vzťahovalo rovnaké právne posúdenie veci ako vo vzťahu k zaplateniu kúpnej ceny zo strany žalovaného (ide o rovnaký byt č. XX, ktorý netvorí súčasť vyporiadavaného BSM), súčasne je však nutné skonštatovať, že rekonštrukcie predmetného bytu mali prebiehať pred uzatvorením manželstva dňa 22.10.2005 a to približne v rokoch 2002 až 2005, pričom byt č. XX strany sporu nadobudli až na základe kúpnej zmluvy zo dňa 19.10.2007; v čase prebiehajúcej rekonštrukcie bol predmetný byt vo vlastníctve P. B. Q. (predávajúcej); je tak nutné dať do pozornosti, že v tomto prípade išlo zo strany žalovaného o investície do cudzej veci (vo vlastníctve tretej osoby); predpokladom existencie výlučného vnosu jedného z manželov je obohatenie spoločného majetku manželov; v danom prípade teda nie je naplnený jeden z predpokladov vyporiadania BSM v zmysle druhá veta a to, že každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok; v danom prípade o výlučný vnos z oddeleného majetku žalovaného na spoločný majetok v BSM nešlo (nejde o vnos v zmysle druhá veta ), a preto ho v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov nebolo ani možné zohľadniť (porovnaj aj rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 10.03.2021); vzhľadom na skutočnosť, že predmetný byt už netvorí masu BSM a nie je predmetom vyporiadania, nebolo možné ani uvažovať o rozdielnej výške podielov žalobkyne a žalovaného pri vyporiadaní k tomuto bytu; z uvedených dôvodov odvolací súd podľa zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a v rámci vyporiadacieho podielu v prospech žalobkyne nezohľadnil zaplatenú kúpnu cenu a investície na rekonštrukciu bytu byt č. XX v bytovom dome súp. č. XXXX vo I..

5. Podstatné vyjadrenia strán prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie ( prvá veta piata rubrika v spojení s prvá veta ).

5.1 V prejednávanom spore odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie ani v obsahu spisu neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia strán, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal.

6. Podstatné tvrdenia strán uvedené v odvolaní ( prvá veta piata rubrika v spojení s druhá veta ).

6.1 Žalobkyňa podané odvolanie ťažiskovo odôvodnila tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ); skutkové zistenia súdu prvej inštancie potrebné pre rozhodnutie o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov považuje odvolací súd za správne a dostatočné, avšak odvolací súd sa stotožnil s odvolacím dôvodom predstavujúcim nesprávne právne posúdenie zisteného skutkového stavu vo vzťahu k refundácii nákladov vynaložených z výlučného vlastníctva žalovaného na spoločný majetok manželov a od toho sa odvíjajúcej výšky vyrovnacieho podielu žalobkyne (body 4.3.1 až 4.3.8 odôvodnenia). Pokiaľ žalobkyňa ako odvolací dôvod uplatnila aj inú vadu konania ( ) túto žiadnym spôsobom bližšie nešpecifikovala.

7. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa zmenil.

8.1 O nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie rozhodol odvolací súd podľa , podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie v spojení s , podľa ktorého ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie v spojení s , podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo a v spojení s , podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí; nakoľko rozhodnutím odvolacieho súdu konanie v prejednávanom spore končí a súčasne odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie, bol odvolací súd povinný rozhodnúť o nároku na náhradu trov celého konania; odvolací súd v tomto prípade rozhodol osobitne o nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a o nároku na náhradu trov odvolacieho konania; odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania ako aj o povinnosti žalovaného zaplatiť štátu náhradu trov konania (podľa a 2 Základných princípov v spojení s ), a preto pri zmene rozhodnutia z rovnakých dôvodov rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie (vo vzťahu k nároku strán na náhradu trov konania) a zároveň uložil žalovanému povinnosť zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Zvolen vedený v Štátnej pokladnici Bratislava náhradu trov konania v rozsahu 100 %; z dôvodu vykonateľnosti rozhodnutia o trovách konania formuloval odvolací súd výrok o nároku na náhradu trov konania štátu do povinnosti ich náhrady (porovnaj napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 23.03.2017, sp. zn. zo dňa 30.05.2017, sp. zn. zo dňa 22.06.2017 a sp. zn. zo dňa 04.04.2017); o samotnej výške náhrady trov konania štátu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

8.2 O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie v spojení s , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a v spojení s , podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí; rozhodnutím odvolacieho súdu sa konanie o odvolaní končí, preto bolo nevyhnutné rozhodnúť aj o nároku strán na náhradu trov odvolacieho konania; odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalobkyňa, ktorá bola v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešná a vznikol jej proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (100 %); odvolací súd preto vzhľadom na výsledok odvolacieho konania priznal žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %; z dôvodu vykonateľnosti rozhodnutia o trovách konania formuloval odvolací súd výrok

o nároku na náhradu trov konania do povinnosti ich náhrady (porovnaj napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 23.03.2017, sp. zn. zo dňa 30.05.2017, sp. zn. zo dňa 22.06.2017 a sp. zn. zo dňa 04.04.2017); o samotnej výške náhrady trov konania žalobkyne rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( druhá veta ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci ( ). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci ( ).

Ak má dovolanie vady podľa a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.