Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Co-65-2023.pdf
PDF · 82.69 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/65/2023
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Ďuriana a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ľubomíra Šablu, ako členov senátu, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v C., D. XXX, zastúpeného JUDr. Radkom Petruňom, advokátom so sídlom vo Zvolene, Tehelná č. 189, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00585441, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova č. 4, zastúpenému právnym zástupcom Advokátska kancelária Miroslav Maďar, s.r.o., IČO: 36868299, so sídlom v Banskej Bystrici, Horná č, 26, v mene ktorého pred súdom koná Mgr. Miroslav Maďar, advokát a konateľ, o zaplatenie 2.669,70 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 7C/17/2021-290 zo dňa 23.02.2023, ako súdu prvej inštancie, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie (druhý výrok) p o t v r d z u j e.
Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky trov odvolacieho konania žalovaného.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol (prvý výrok) a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania (druhý výrok); súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že predmetom konania v prejednávanom spore bolo zaplatenie sumy 2.669,70 € s príslušenstvom z titulu poistného plnenia; žalobca podanú žalobu odôvodnil v podstate tým, že dňa 05.11.2019 mu poistenec žalovaného spôsobil škodu v dôsledku dopravnej nehody, žalovaný mu ako poisťovateľ nenahradil plnú škodu, pretože vychádzal z inej reprodukčnej obstarávacej hodnoty jeho poškodeného motorového vozidla (15.682,30 €), než ktorú stanovil na základe jeho objednávky znalec v súkromnom znaleckom posudku (18.352,- €); súd prvej inštancie po predložení znaleckého posudku zo strany žalovaného a nariadení znaleckého dokazovania dospel k záveru, že žalovaný dospel k správnemu stanoveniu hodnoty sporného vozidla, preto žalobu žalobcu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C.s.p.“).
2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca včas odvolanie zo dňa 28.03.2023 (č.l. 320-321 spisu); rozsudok napadol v rozsahu výroku o trovách konania (druhý výrok); vyjadril názor, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.); odvolanie odôvodnil v podstate tým, že pri podaní žaloby z hľadiska jej dôvodnosti a výšky nároku vychádzal zo súkromného znaleckého posudku; v priebehu konania boli podané ďalšie dva znalecké posudky dvoch znalcov; žalobou uplatnený nárok a jeho výška záviseli výlučne od znaleckých posudkov, ktoré nemal ako ovplyvniť; v čase podania žaloby dôveroval znalcovi, ktorý vypracoval jeho súkromný znalecký posudok; rozhodnutie o trovách konania preto považoval za neprimerane prísne
a nespravodlivé a domáhal sa aplikácie ustanovenia § 257 C.s.p., pričom za dôvod hodný osobitného zreteľa považoval skutočnosť, že dôvodnosť nároku a jeho výška závisela od znaleckých posudkov, ktorých závery nebol objektívne schopný ovplyvniť; na záver zdôraznil, že v prejednávanom spore vystupoval v pozícii spotrebiteľa; na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok rozsudku zmenil a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
2.2 Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 17.05.2023 (č.l. 334-335 spisu) prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že odvolanie považuje za nedôvodné; poukázal na skutočnosť, že znaleckým posudkom disponoval žalobca už pred podaním žaloby na súd, preto o potrebných odborných informáciách sa nedozvedel až v priebehu súdneho konania; tvrdenie žalobcu, že jeho úspech v spore závisel výlučne od záverov znaleckého dokazovania nie je možné považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle § 257 C.s.p.; nesúhlasil ani s názorom, že žalobca má v spore postavenie spotrebiteľa, pretože so žalobcom nemal uzavretú žiadnu spotrebiteľskú zmluvu, navyše neobstojí ani jeho tvrdenie o slabšom postavení v spore, pretože bol zastúpený advokátom; na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania potvrdil.
3.1 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania podľa § 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania (druhý výrok) podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil.
3.2 Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
3.3. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
4.1 Odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Preskúmaním napadnutého výroku rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania (druhý výrok), odvolania žalobcu a obsahu spisu súdu prvej inštancie v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie o odvolaní dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie správne posúdil plný úspech žalovaného v spore a napadnutý výrok o trovách konania je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdiť. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania neuvažoval o aplikácii ustanovenia § 257 C.s.p., podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, keď aplikáciu uvedeného ustanovenia navrhol žalobca v podanom odvolaní; pri rozhodovaní o podanom odvolaní vychádzal odvolací súd z názoru, že každé rozhodnutie súdu, ktorým sporovej strane neprizná náhradu trov konania, musí byť zo svojej podstaty výnimočným rozhodnutím prijatým na základe riadneho zváženia všetkých relevantných okolností konkrétneho prípadu a na základe prísne reštriktívneho výkladu § 257 C.s.p., ktoré predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 C.s.p.), resp. zo zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 C.s.p.) v prípade, že v posudzovanom prípade sa vyskytli dôvody osobitného zreteľa na nepriznanie náhrady trov konania úspešnej sporovej strane; dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon neuvádza ani príkladmo, preto výklad týchto podmienok ponecháva na súdnej praxi; s dôrazom na výnimočnosť aplikácie ustanovenia § 257 C.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania dospel odvolací súd k záveru, že obsah spisu nedáva dostatočný podklad na aplikáciu ustanovenia § 257 C.s.p. v prejednávanom spore, ktorý by bol daný existenciou dôvodov hodných osobitného zreteľa s poukazom na charakter tohto konania alebo charakter procesnej situácie.
4.2 Z obsahu spisu podľa odvolacieho súdu nevyplýva žiadny dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorý by odôvodňoval nepriznanie náhrady trov konania plne úspešnému žalovanému; pokiaľ ide o konkrétnu odvolaciu argumentáciu žalobcu (§ 387 ods. 3 C.s.p.) odvolací súd udáva, že žalobca v podstate vychádzal z názoru, že nakoľko uplatnený nárok a jeho výška bol závislý na znaleckom posudku, nemôže niesť zavinenie na strate sporu v podobe zamietnutia žaloby, pretože odborné závery znaleckých posudkov nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť; s týmto názorom žalobcu sa odvolací súd nestotožnil, pretože v prípade stanovenia hodnoty motorového vozidla pre účely výpočtu poistného plnenia nejde len o výšku nároku, ale aj o jeho základ, preto nemožno uvažovať o tom, že výška plnenia závisela na znaleckom posudku (znalecký posudok mal vplyv aj na základ nároku, t.j. či vôbec vznikol samotný
nárok na poistné plnenie); v prípade prijatia názoru žalobcu, že nakoľko sa so svojím nárokom na poistné plnenie spoliehal na súkromný znalecký posudok, išlo o dôvod hodný osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania, by prakticky v žiadnom spore o poistné plnenie nebolo možné priznať úspešnej strane náhradu trov konania; okrem uvedeného je z obsahu spisu zrejmé, že v priebehu konania sa medzi stranami viedol spor aj o konkrétne skutkové okolnosti, z ktorých jednotliví znalci vychádzali pri stanovení hodnoty poškodeného motorového vozidla žalobcu (výbava vozidla, typ prevodovky vozidla, počet držiteľov vozidla) s dosahom na správnosť vyplateného poistného plnenia, ktoré skutkové okolnosti žalobca mohol ovplyvniť pri zadávaní údajov znalcovi pre účely vypracovania súkromného znaleckého posudku, ktorý priložil k žalobe (z toho vyplýva nesprávnosť názoru žalobcu, že výsledok znaleckého dokazovania nemohol ovplyvniť); preto v prejednávanom spore nie je dôvod pri rozhodovaní o trovách konania odkloniť sa od zásady zodpovednosti za výsledok sporu (§ 255 ods. 1 C.s.p.); na základe uvedeného súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. správne podľa výsledku konania priznal nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie plne úspešnému žalovanému v plnom rozsahu (100 %).
4.3 Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania (druhý výrok) podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil.
5. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nakoľko žalovaný bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný, vznikol mu proti plne neúspešnému žalobcovi (odvolateľovi) nárok na plnú náhradu trov konania (100 %), ktorú odvolací súd žalovanému proti žalobcovi priznal; z dôvodu vykonateľnosti rozhodnutia o trovách konania formuloval odvolací súd výrok o nároku na náhradu trov odvolacieho konania do povinnosti ich náhrady (porovnaj napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/222/2016 zo dňa 23.03.2017, sp. zn. 6Cdo/57/2017 zo dňa 30.05.2017, sp. zn. 6Cdo/196/2016 zo dňa 22.06.2017 a sp. zn. 7Cdo/123/2016 zo dňa 04.04.2017). O samotnej výške náhrady trov odvolacieho konania žalovaného rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
6. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 ods. 1 C.s.p. (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo sa obrátiť na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C.s.p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže súčasne so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 C.s.p. a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.