Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Ek/1309/2018

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: U.. H. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX/X, XXXXX W.-X. P., zast. Mgr. Martin Zátopek, advokát, Galvaniho 7/D, 82104 Bratislava-Ružinov, proti povinnému: U.. U. N., Q. 7, XXXXX W.-X. P., G.: 30866642, na vymoženie 96.700,00 EUR s prísl., vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Pavel Halás, Popradská 70, 82201 Bratislava 214, IČO: 36064271 pod sp. zn 240EX 210/18, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 12. apríla 2019, takto

rozhodol:

I. Sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 12. apríla 2019 zamieta.

II. Oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov konania o sťažnosti nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 12. apríla 2019 vydaným vyšším súdnym úradníkom súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.

2. Súd svoje rozhodnutie súd odôvodnil tým, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 05.09.2018 domáhal od povinného vymoženia 96.700,- EUR istiny s príslušenstvom na základe exekučného titulu, rozsudku Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. -255, zo dňa 27.06.2017 a rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. -313, zo dňa 21.02.2018 (ďalej len „návrh na vykonanie exekúcie“ a „exekučný titul“). Súd dňa 29.10.2018 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Pavla Halása, so sídlom Popradská 70, 82201 Bratislava 214, IČO: 36064271, ktorý vedie exekúciu pod spisovou značkou 240EX 210/18. Doručením poverenia súdnemu exekútorovi dňa 29.10.2018 sa v súlade s ust. § 57 ods. 1 veta druhá Exekučného poriadku začala exekúcia. Povinný podal dňa 03.01.2018 u súdneho exekútora návrh na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku s odôvodnením, že proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III. sp. zn. podal dovolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky, pretože právoplatný a vykonateľný exekučný titul - rozsudok OS Bratislava III sp. zn. zo dňa 27.06.2017 považuje za nezákonný a to z dôvodov, na ktoré poukázal v podanom dovolaní. Súčasne požiadal exekučný súd, aby všetky tvrdenia v predloženom dovolaní zohľadnil pri posudzovaní jeho návrhu na zastavenie exekúcie. Povinný považoval z dôvodov formulovaných v dovolaní proti exekučnému titulu exekučné konanie za nezákonné v súlade s ust. § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Podľa obsahu podaného dovolania, povinný napáda exekučný titul z dôvodu, že mu súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva, došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Podľa presvedčenia povinného ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu. Ďalej povinný vyjadril námietky k vykonanému dokazovaniu, k výsluchu osôb, k úkonom zabezpečenia účasti na pojednávaní a zabezpečení prítomnosti svedka. Súd k obrane povinného dôvodil, že pokiaľ ide o skutkové okolnosti, ktoré nastali pred vydaním exekučného

titulu, tieto v návrhu na zastavenie exekúcie nemôžu byť namietané. Okolnosti, ktoré vznikli pred vydaním exekučného titulu sa môžu uplatniť v základnom konaní, nie vo vykonávacom konaní. V exekučnom konaní sa poskytuje ochrana judikovanému právu. Exekučný súd nepreskúmava správnosť exekučného titulu z jeho materiálnej stránky. Súd je pri exekučnom titule oprávnený skúmať len jeho formálnu a materiálnu vykonateľnosť. Pripomenul, že exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Súd konštatoval, že povinný takéto skutočnosti v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol. Podanie mimoriadneho opravného prostriedku proti právoplatnému a vykonateľnému exekučnému titulu nie je zákonným dôvodom na zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Aj keď zákon pripúšťa možnosť podania mimoriadneho opravného prostriedku proti právoplatnému a vykonateľnému rozhodnutiu súdu, podanie takéhoto dovolania nemá vplyv na vykonateľnosť exekučného titulu. Podanie dovolania nie je ani okolnosťou, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu (napr. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. zo dňa 28.12.2017). Súd dospel k záveru, že exekúcia je vedená na podklade formálne a materiálne vykonateľného exekučného titulu v súlade s ust. §§ 45 ods.1, 46 Exekučného poriadku (s vyznačením vykonateľnosti), v exekučnom titule je jednoznačne určená povinnosť na zaplatenie dlžnej sumy s príslušenstvom, ku ktorému súd eviduje Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 16.07.2018, na základe ktorej bola účastníkmi zmluvy, ako postupcami: 1. Baltazár Dubeň, nar. 06.01.1937, bytom Kukučínova 24, Bratislava a 2. Alžbeta Dubeňová, nar. 19.09.1940, bytom: Kukučínova 24 Bratislava, postúpená pohľadávka vo výške 96.700 Eur spolu s úrokom z omeškania 9,25% ročne zo sumy 96.700,- Eur od 15.08.2012 do zaplatenia, na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 27.06.2017 sp.zn. -255, v spojení s rozsudkom Krajského súdu Bratislava zo dňa 21.02.2018 sp.zn. -313 (exekučné tituly) na postupníka: Roman Dubeň, nar. 13.07.1965, bytom Tichá č. 4, 811 02 Bratislava. Hmotnoprávne legitimovaní z exekučného titulu je v návrhu označený oprávnený (Roman Dubeň, JUDr., nar. 13.07.1965), ktorému je takto priznané právo voči povinnému a povinný, ktorý je zaviazaný k povinnosti. Povinný dobrovoľne ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie určenú povinnosť nesplnil a ani nijako neosvedčil, že exekučný titul je v súčasnosti zrušený (§61k ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku), čím sú podľa záverov súdu dané zákonné predpoklady na vymáhanie neuhradenej sumy v plnom rozsahu, keďže súd v danej veci nezistil žiadne dôvody zastavenia exekúcie v rozsahu podľa § 61k ods. 1 písm. a) až d) Exekučného poriadku.

3. Proti tomuto rozhodnutiu podal povinný sťažnosť, v ktorej žiadal napadnuté rozhodnutie zmeniť a exekúciu zastaviť. Zdôraznil, že svoj návrh na zastavenie exekúcie neodôvodňoval samotným podaním dovolania, ale dôkazmi v ňom uvedenými. Z nich vyplýva, že nebola splnená materiálna podmienka vykonateľnosti exekučného titulu. Túto skutočnosť skonštatoval aj Okresný súd Bratislava III. vo svojom uznesení č.k. -517, IČS: 1314214563 zo dňa 14.03.2019, ktorý v odôvodnení tohto uznesenia uviedol, že exekučný titul smeruje proti neexistujúcemu subjektu. Predmetné uznesenie bolo sťažovateľovi doručené až po podaní návrhu na zastavenie exekúcie. Povinný ďalej namietal, že vyšší súdny úradník pochybil, keď riadne nepreskúmal dôvody na zastavenie exekúcie, ktoré vyplývali z dôkazov, ktoré povinný predložil spolu s návrhom na zastavenie exekúcie.

4. Podľa druhá veta o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

5. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

6. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

7. V zmysle , ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

8. V zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

9. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

10. Súd (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané, proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná, po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti, preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 61l ods. 2 Exekučného poriadku, 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná.

11. Povinný sa proti exekúcii bránil predovšetkým tvrdením, že predložený exekučný titul považuje za nezákonný. Poukázal na odôvodnenie podaného dovolania zo dňa 28. 05. 2018 proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. -255, zo dňa 27.06.2017 a rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. -313, zo dňa 21.02.2018, v ktorom povinný napádal predovšetkým skutkové a právne závery súdov v základnom konaní. Ďalej namietal, že v konaní došlo k vade podľa písmeno b) , pretože ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu. Svoj záver odôvodnil tým, že ani v prípade advokátskej úschovy, ani v prípade nepodnikateľskej úschovy a ani v prípade konania na základe advokátskej autorizácie zmluvy ako to tvrdil okresný súd v základnom konaní a potvrdil krajský súd nemohlo medzi povinným a právnymi predchodcami oprávneného vzniknúť bezdôvodné obohatenie podľa ustanovenia , odsek 1 a 2 , ale vznik škody. V podanej sťažnosti svoju obranu doplnil v tom smere, že nie je splnená ani materiálna podmienka vykonateľnosti exekučného titulu. Túto skutočnosť podľa povinného potvrdil aj Okresný súd Bratislava III. vo svojom uznesení sp.zn.21 C/442/2015 -517, IČS: 1314214563 zo dňa 14.03.2019, keď v odôvodnení uznesenia skonštatoval, že exekučný titul smeruje proti neexistujúcemu subjektu.

12. Povinný súdu v sťažnostnom konaní predložil aj uznesenie Okresného súdu Bratislava III sp. zn. -517 zo dňa 14. 03. 2019, kde súd v odôvodnení tohto rozhodnutia okrem iného uviedol, že „s poukazom na listinné dôkazy založené v spise mal súd za nesporne preukázané, že žalovaný (povinný, pozn. sudcu) z dôvodu prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia prišiel na základe právoplatného uznesenia SAK zo dňa 12.01.2017, č. odo dňa 8.02.2017 licenciu advokáta a nemohol vykonávať povolanie advokáta a to až do dňa 26.02.2018. Uvedený stav u žalovaného, tj. nemožnosť žalovaného vykonávať svoju advokátsku profesiu trval aj v čase vyhlásenia rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 27.06.2017. č. k. -255 ako aj v čase vyhlásenia potvrdzujúceho rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 21.02.2018, č. k. -313 v spornej veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. . Súd sa teda stotožnil s písomným tvrdením žalovaného uvedeného v sťažnosti, že pri vydaní týchto meritórnych rozhodnutí súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu nebol žalovaný zapísaný v zozname advokátov vedenom Slovenskou advokátskou komorou, a teda aj v čase vydania týchto súdnych rozhodnutí v predmetnej spornej veci neexistoval, tj. nemal právnu subjektivitu, teda nebol spôsobilým účastníkom konania, resp. stranou sporu. Rozsudky prvoinštančného súdu a odvolacieho súdu v čase ich vyhlásenia teda smerovali voči neexistujúcemu subjektu na strane žalovaného, čo predstavuje taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť a súd by mal konanie z tohto dôvodu v zmysle ust. v spojení s ust. zastaviť, resp. by mal súd ex lege zistiť právneho nástupcu v tom čase neexistujúcej advokátskej kancelárie JUDr, Juraj Žucha, IČO: 30 866 642, so sídlom: Palisády 33, Bratislava a v prípade, že by identifikoval správneho nástupcu zaniknutého subjektu, mal byť v týchto meritórnych rozhodnutiach súdov označený ako žalovaný právny nástupca zaniknutého subjektu. Uvedená skutočnosť, tj. označenie neexistujúceho subjektu ako spornej strany v meritórnych rozhodnutiach prvoinštančného súdu a odvolacieho súdu je podľa právneho názoru

konajúceho prvoinštančného súdu taktiež jedným z dôvodov pre podanie dovolania ( ) voči týmto meritórnym rozhodnutiam prvoinštančného súdu a odvolacieho súdu, ktoré boli vyhlásené v predmetnej spornej veci.“

13. Súd na úvod konštatuje, že považuje za správny názor súdu v napadnutom uznesení, že predloženým exekučným titulom je exekučný súd viazaný. Rovnako aj povinný prisvedčil názoru súdu, že nie je oprávnený na vecný prieskum exekučného titulu. Exekučný súd nepôsobí ako ďalšia opravná inštancia v sústave súdov a preto mu zákon nezveruje ani právomoc predložený exekučný titul akokoľvek preskúmavať z hľadiska jeho správnosti, keďže exekučný súd nemôže bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol sám vykonávať. Pokiaľ potom povinný žiadal o zastavenie exekúcie s odvolaním sa na obsah podaného dovolania, kde spochybňoval skutkové a právne zistenia súdov konajúcich v základnom konaní, takejto obrane povinného exekučný súd nemohol pripísať žiadnu relevanciu.

14. Je nepochybné, že povinný je oprávnený domáhať sa zmeny alebo zrušenia rozhodnutia súdu využitím riadnych, prípadne mimoriadnych opravných prostriedkov. Tomuto účelu však nemôže slúžiť inštitút zastavenia exekúcie podľa Exekučného poriadku. Pokiaľ potom sťažovateľ ako dôvod na zastavenie exekúcie uvádza, že vo veci podal dôvodné dovolanie z dôvodov podľa a , sťažnostný súd pripomína, že podanie dovolania nemá suspenzívne účinky ( ), to znamená, že podanie dovolania bez ďalšieho nemá žiaden vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť predloženého exekučného titulu. Súd v danom prípade potom vychádzal z právnej praxe a teóriou akceptovaného názoru, že dôvodom pre zastavenie exekúcie nemôže byť bez ďalšieho podanie dovolania a exekučný súd ani sám nemôže prezumovať výsledok dovolacieho konania (, ). Pokiaľ by mala byť nejakým spôsobom hodnotená pravdepodobnosť úspechu podaného dovolania v podobe zrušenia prípadne zmeny exekučného titulu v prospech povinného, takéto posúdenie v zmysle prináleží dovolaciemu súdu, pričom exekučný súd nemôže takéto rozhodnutie dovolacieho súdu prejudikovať v podobe zastavenia exekúcie, keďže, ako už bolo spomenuté vyššie, neslúži ako ďalšia opravná inštancia v sústave súdov a preto posúdenie otázky dôvodnosti podaného dovolania je vylúčené z jeho právomoci.

15. Úlohou exekučného súdu je rozhodovať o zastavení exekúcie len v prípadoch existencie skutočností, pre ktoré je exekúcia neprípustná (§ 61k ods. 1 Exekučného poriadku). Z povahy exekučného konania vyplýva, že musí ísť o také skutočnosti (pokiaľ logicky porovnáme jednotlivé dôvody zastavenia exekúcie zo strany súdu), pre ktoré je ďalší výkon exekúcie spôsobilý založiť kolíziu s procesnými zásadami, ktoré môžu mať podklad v práve hmotnom, na ktorých je exekúcia ako procesný inštitút vybudovaná, alebo sú protichodné vo vzťahu k účelu, ktorý sa exekúciou sleduje, a to je zaistenie efektívneho splnenia povinnosti priznanej exekučným titulom. Všeobecným predpokladom pre nariadenie výkonu rozhodnutia je existencia právoplatného a vykonateľného exekučného titulu ako podkladu tohto výkonu, vydaného na to oprávneným orgánom, ktoré má potrebnú formu a obsah a ktoré ukladá určitému subjektu povinnosť niečo plniť. Počas celého priebehu exekúcie sa súd zaoberá okrem iného aj tým, či je exekučný titul z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch vykonateľné, a to ako formálne (z pohľadu právneho prepisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané) tak aj materiálne (z hľadiska obsahových náležitostí reflektujúcich určitosť, zrozumiteľnosť a presnosť v označení subjektov práv a povinností, vrátane určenia povinnosti, ktorá sa má vykonať). Vykonateľnosť (v jednote oboch jej stránok, materiálnej aj formálnej) je možné stotožniť s vlastnosťou exekučného titulu, ktorá ho robí spôsobilým na výkon exekúcie. Povinný v konaní o sťažnosti namietal, že exekučný titul je materiálne nevykonateľný, keďže povinný v čase vydania exekučného titulu nemal procesnú subjektivitu. Poukázal pri tom na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava III sp. zn. -517 zo dňa 14. 03. 2019, kde tento súd konštatoval, že povinný v čase vydania rozhodnutia nemal procesnú subjektivitu, pretože prišiel na základe právoplatného uznesenia SAK zo dňa 12.01.2017, č. odo dňa 8.02.2017 o licenciu advokáta a nemohol vykonávať povolanie advokáta a to až do dňa 26.02.2018. Uvedený stav u povinného trval aj v čase vyhlásenia rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 27.06.2017. č. k. -255 ako aj v čase vyhlásenia potvrdzujúceho rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 21.02.2018, č. k. -313, ktoré rozhodnutie boli exekučnému súdu predložené ako podklad pre výkon exekúcie, pričom ale v týchto rozhodnutiach bol povinný označený ako advokát (fyzická osoba - podnikateľ s uvedením miesta výkonu činnosti a identifikačného čísla). Exekučný súd na úvod pripomína, že viazanosť exekučného súdu exekučným titulom znamená okrem iného aj to, že akékoľvek prípadné vady, resp. chyby základného konania sa do exekučného konania neprenášajú.

Súd ešte pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie skúmal procesnú subjektivitu povinného ako aj skutočnosť, či osoba uvedená v návrhu na vykonanie exekúcie ako povinný je zároveň osobou, ktorá bola predloženým exekučným titulom zaviazaná k povinnosti voči oprávnenému. Súd lustráciou v registri Slovenskej advokátskej komory zistil, že povinný je vedený Slovenskou advokátskou komorou ako advokát. Pokiaľ potom exekučný titul ako subjekt povinnosti označuje povinného ako advokáta, exekučný súd konštatuje, že exekúcia je vedená voči osobe, ktorej bola na podklade predloženého exekučného titulu uložená vymáhaná povinnosť. Súd preto nemohol prisvedčiť ani názoru povinného, že predložený exekučný titul je materiálne nevykonateľný, keďže v osobe povinného ide o osobu, ktorá je uvedená v exekučnom titule ako subjekt povinnosti, ktorej vymoženia sa oprávnený domáha v tomto exekučnom konaní, pričom počas konania nevznikli žiadne pochybnosti o totožnosti povinného vyplývajúceho z hľadiska jeho označenia v exekučnom titule ako nositeľa hmotnoprávnej povinnosti. Súd tak z formálneho hľadiska nezistil v konaní žiadnu prekážku v označení povinného, ktorá by bránila výkonu exekúcie. Správnosť tohto záveru súdu z materiálnej stránky podporuje znenie , ktorý procesnú subjektivitu fyzickej osoby stotožňuje s jej právnou subjektivitou podľa hmotného práva (spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením a zaniká smrťou) a nerozlišuje fyzickú osobu a fyzickú osobu - podnikateľa. Podľa názoru exekučného súdu ani dočasnou stratou postavenia advokáta u povinného nemohlo dôjsť k zániku jeho procesnej spôsobilosti byť účastníkom základného konania (k tomu porovnaj napr. aj R 122/1999), keďže táto mohla zaniknúť len jeho smrťou.

16. Na základe uvedeného výkladu súd dospel k záveru, že povinný ani v konaní o sťažnosti neuviedol a ani nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu. Súd preto sťažnosť povinného pre jej nedôvodnosť podľa zamietol, pretože v konaní nezistil žiadny zo zákonných dôvodov na zastavenie exekúcie. Rozhodovacia činnosť súdu v danom prípade spočívala v právnom posúdení veci a súd rozhodoval výhradne na základe tvrdení účastníkov konania a obsahu spisu, ktoré poskytli kompletný a ucelený podklad pre spravodlivé rozhodnutie, pričom povinný netvrdil žiadne také skutočnosti, ktoré by vyžadovali doplnenie skutkových zistení a dôkazných návrhov zo strany účastníkov konania. Z uvedených dôvodov súd o podanej sťažnosti rozhodoval bez nariadenia pojednávania.

17. Pre úplnosť súd záverom dodáva, že v prípade, ak by dovolací súd exekučný titul zrušil (prípadne zmenil), povinný môže opätovne podať návrh na zastavenie exekúcie (§ 61k ods. 3 Exekučného poriadku).

18. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne

19. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

21. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

22. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.

23. V ustanovení v spojení s Exekučného poriadku sa ako kritérium priznania náhrady trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu). V zmysle Exekučného poriadku, exekučný súd súčasne rozhoduje o nároku na náhradu trov konania ako aj o ich výške (k tomu porovnaj aj d Exekučného poriadku). Oprávnený bol v tomto konaní úspešný (súd sťažnosť povinného zamietol), voči povinnému mu tak vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so sťažnostným konaním ( Exekučného poriadku). Oprávnenému v tomto konaní ale žiadne trovy nevznikli, keďže sa na výzvu súdu k sťažnosti povinného nevyjadril. ani výslovne neriešia situáciu, ak účastníkovi konania, ktorý na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, žiadne trovy konania nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Sťažnostný súd preto s použitím základných princípov aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o sťažnosti princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov exekučného konania oprávneného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak účastníkovi v konaní žiadne trovy nevznikli, je na mieste rozhodnúť tak, že sa mu nárok na náhradu trov daného konania nepriznáva. Z uvedených dôvodov poukazujúc aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 26. 10. 2016 sťažnostný súd oprávnenému nárok na náhradu trov sťažnostného konania nepriznal.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu súdu o sťažnosti (výrok I.) a proti rozhodnutiu súdu o trovách konania vrátane ich výšky (výrok II.) odvolanie nie je prípustné ( Exekučného poriadku, ).

Proti rozhodnutiu súdu o sťažnosti (výrok I.) a proti rozhodnutiu súdu o trovách konania vrátane ich výšky (výrok II.) dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).