Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/77/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Evy Šiškovej a JUDr. Oľgy Kováčovej, v právnej veci žalobcu: ASANÁCIA, s.r.o., Ružová 1637, Žilina, IČO: 36 750 204, zastúpeného advokátom JUDr. Michalom Krnáčom, Vojtecha Tvrdého 793/21, Žilina, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, Štefánikova tr. 69, Nitra, o správnej žalobe zo dňa 04.05.2018 proti rozhodnutiu žalovaného č. OU-NR-OVBP2-2018/013731-002 zo dňa 08.03.2018, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému súd právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Dňa 08. 03. 2012 bol stavebnému úradu Obec Malý Cetín (ďalej len „správny orgán prvého stupňa“) doručený návrh žalobcu na zmenu účelu užívania stavby „Logistické centrum“ z pôvodného účelu „administratíva + sklad stavebného materiálu“ na nový účel „Zberné stredisko a prekládka živočíšnych vedľajších produktov („ŽVP“)“ kategórie 2. a 3. Žalobca k návrhu pripojil rozhodnutie Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR č. 2011/2482/1/R-264 zo dňa 30. 12. 2011, prílohy k žiadosti o zmenu účelu užívania stavby, výkres pôdorysu 1. NP so zakreslením zmien.

2. Po doplnení žiadosti žalobcom o záväzné stanoviská Okresného riaditeľstva hasičského a záchranného zboru v Nitre č. ORHZ-NR1-761/2012 zo dňa 16. 07. 2012, regionálneho úradu verejného zdravotníctva Nitra č. PPL/A/2012/00914 zo dňa 20. 06. 2012, Inšpektorátu práce Nitra č. 3225/669/2012/2.2/K zo dňa 18. 06. 2012 a po predložení rozhodnutia Ministerstva životného prostredia SR č. 6693/2012-3.4/zk zo dňa 10. 09. 2012 vydala Obec Malý Cetín dňa 24. 09. 2012 záväzné stanovisko pod č. 143/12 podľa o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, ktorým so zmenou užívania nesúhlasí, pretože je v rozpore so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie.

3. Správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. 137/2012-36-05-Žá zo dňa 04. 10. 2012 (vo veci v poradí prvým) podľa § 85 ods. 3 stavebného zákona nepovolil zmenu účelu užívania stavby z dôvodu, že jej povolením by nastal rozpor so záväznou časťou územného plánu obce Malý Cetín v znení zmien a doplnkov č. 1/2008, najmä bodom 4 odsek 2, v ktorom sa obec zaviazala zamedziť nepriaznivým vplyvom výrobných prevádzok na obytné územie obce. Na odvolanie žalobcu bolo rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa Krajským stavebným úradom v Nitre, ako odvolacím orgánom, zrušené rozhodnutím

č. KSUNR-2012-983-006 zo dňa 26. 11. 2012 a vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie správnemu orgánu prvého stupňa z dôvodu porušenia zákona.

4. Správny orgán prvého stupňa po vrátení veci a odpadnutí prekážok na pokračovanie v konaní rozhodnutím č. 137/2012-36-07-Žá zo dňa 20. 06. 2017 (vo veci v poradí druhým) nepovolil zmenu účelu užívania stavby. Na odvolanie žalobcu bolo rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa žalobcom, ako odvolacím orgánom, zrušené rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2-2017/030386-007 zo dňa 23. 08. 2017 a vec vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie vo veci.

5. Po doručení aktuálnych záväzných stanovísk dotknutých orgánov zo strany žalobcu (na výzvu správneho orgánu prvého stupňa) správny orgán prvého stupňa listom č. 137/2012-36-11-Žá zo dňa 10. 01. 2018 žalobcovi oznámil, že mu bola zo strany Obce Malý Cetín dňa 03.01.2018 doručená územnoplánovacia dokumentácia - Zmeny a doplnky č. 2 ÚPN Obce Malý Cetín, schválená obecným zastupiteľstvom Obce Malý Cetín uznesením č. 22/2017 zo dňa 07. 12. 2017, ktorej záväzná časť bola vyhlásená Všeobecne záväzným nariadením Obce Malý Cetín č. 18/2017, a z ktorej vyplýva, že zmena účelu užívania stavby (o ktorej povolenie žiadal žalobca) je v rozpore so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie.

6. Správny orgán prvého stupňa následne rozhodnutím č. 137/2012-36-12-Žá zo dňa 24. 01. 2018 (vo veci v poradí tretím) zmenu účelu užívania stavby nepovolil z dôvodu jej rozporu so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré správny orgán prvého stupňa postúpil na rozhodnutie odvolaciemu orgánu - žalovanému.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

7. Žalovaný rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2-2018/013731-002 zo dňa 08. 03. 2018 odvolanie žalobcu postupom podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku zamietol a rozhodnutie č. 137/2012-36-12-Žá zo dňa 24. 01. 2018 potvrdil. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia opísal zistený skutkový stav a uviedol, že nezistil dôvody na jeho zrušenie, a preto odvolaniu nevyhovel. Ďalej uviedol, že Obec Malý Cetín má územnoplánovaciu dokumentáciu schválenú obecným zastupiteľstvom dňa 10. 01. 2002 a schvaľujúci orgán určil záväznú a smernú časť územného plánu obce, ktorá bola vyhlásená Všeobecne záväzným nariadením („ďalej len „VZN“) Obce Malý Cetín uznesením č. 9/2002 zo dňa 10. 01. 2002. Požiadavka na Zmeny a doplnky ÚPN obce bola schválená na 11. riadnom zasadnutí obecného zastupiteľstva dňa 30. 05. 2008 uznesením č. 15/2008. Zmeny a doplnky č. 1/2008 boli schválené uznesením č. 6/2011 zo dňa 16. 11. 2011 a Zmeny a doplnky č. 2 (ďalej „ZaD č. 2") ÚPN boli schválené uznesením č. 22/2017 zo dňa 07. 12. 2017. Záväzná časť bola vyhlásená VZN č. 18/2017 zo dňa 22. 11. 2017. Podľa záväznej časti ÚPN obce Malý Cetín lokalita „F" (ZaD č. 2) sú pre danú lokalitu určené zastavovacie regulatívy. Východiskom bolo, že sa jedná o poľnohospodársky výrobný areál -pôvodne lokalita č. 21. Prípustný spôsob využitia územia - ciele boli

- sklad stavebného materiálu;

- administratíva;

- rešpektovať ochranné pásmo vodného toku;

- v maximálnej miere zachovať a rešpektovať existujúcu mimolesnú vzrastlú drevinnú vegetáciu a sprievodnú vegetáciu nachádzajúcu sa v blízkosti vodného toku a mŕtveho ramena rieky Nitra. Vylučujúce - neprípustné spôsoby využitia územia:

- akékoľvek iné využitie než prípustný spôsob využitia;

- skladovanie, prekládka a manipulácia so živočíšnym odpadom a akýmikoľvek živočíšnymi a biologickými produktmi, zvyškami a odpadmi.

Okresný úrad Nitra ako príslušný orgán územného plánovania v zmysle § 25 ods. 4 stavebného zákona preskúmal návrh ÚPN obce Malý Cetín - ZaD č. 2 a dňa 05. 12. 2017 vydal súhlasné stanovisko č. OU- NR-OVBP1-2017/044066.

Žalovaný sa v rámci odôvodnenia rozhodnutia vyjadril k jednotlivým odvolacím námietkam žalobcu, pričom v podstatných častiach konštatoval a svoje rozhodnutie založil na týchto skutkových a právnych záveroch:

V konaní o návrhu na zmenu účelu užívania stavby rozhoduje obec ako stavebný úrad (§ 117 ods. 1 stavebného zákona), pričom záväzné stanoviská dotknutých orgánov sú podkladmi pre rozhodnutie. Dotknuté orgány v konaniach podľa stavebného zákona nemajú postavenie (oprávnenia) účastníkov konania, pretože v konaní nepresadzujú svoje subjektívne práva, právne záujmy ani sa nekoná o ich právnych povinnostiach. Jediným účastníkom konania v tejto veci je žalobca. Stavebný úrad nemá povinnosť vysporiadať sa v rozhodnutí s obsahom stanovísk dotknutých orgánov alebo ich hodnotiť. Žalovaný zároveň poukázal na rozhodnutie NS SR č. k. . Ďalej uviedol, že obstarávanie zmien a doplnkov sa uskutočňuje nezávisle na prebiehajúcich konaniach, ktoré sa riadia inými ustanoveniami stavebného zákona a ich obstarávanie v čase, keď prebiehajú iné konania neodporuje zákonu. Rozhodujúce je obstaranie územnoplánovacej dokumentácie zákonným spôsobom. K námietke nepreskúmateľnosti rozhodnutia uviedol, že správny orgán nemusí odpovedať na každý argument, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam, pričom dotknuté orgány nemajú postavenie účastníka konania a ich záväzné stanoviská nie sú námietkami, a pri posudzovaní ich správny orgán berie na vedomie. Opätovne odkázal na rozsudok NS SR č. k. s tým, že kladné záväzné stanoviská dotknutých orgánov nič nemenia na podstate veci v prípade, že návrh na zmenu účelu užívania stavby nezodpovedá územnému plánu obce (§ 85 ods. 3 stavebného zákona).

Územný plán obce je základom, z ktorého obec ako stavebný úrad musí pri rozhodovaní vychádzať a rozhodnutie musí vydať v súlade s územným plánom obce (rozsudok NS SR č. k. ). Stavebný úrad konal v zmysle zákona, pretože záväzné stanoviská dotknutých orgánov sú podkladmi rozhodnutia a odkázal na znenie § 81 a § 85 ods. 3 stavebného zákona. Z hľadiska preukázania verejného záujmu odkázal na rozsudok NS SR č. k. (vo veci odstránenia nepovolenej stavby).

Stavebný úrad zohľadní všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie a v prípade, ak zistí inú zákonnú prekážku (§ 85 ods. 3 stavebného zákona) vo veci nemôže rozhodnúť v rozpore s ňou (§ 46 správneho poriadku - rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi), aj keď by všetky ostatné zistené skutočnosti (podklady, stanoviská) boli kladné. Žalovaný konštatoval, že posúdenie a rozhodnutie vo veci náleží stavebnému úradu s tým, že ak je zmena účelu užívania stavby v rozpore so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie, takúto zmenu nie je možné povoliť a odkázal na rozhodnutie NS SR č. k. .

Žalobcovi bolo na predmetnú stavbu vydané kolaudačné rozhodnutie, na základe ktorého mu vzniklo právo užívať stavbu v súlade s týmto rozhodnutím. Schválením ZaD č. 2 ÚPN obce Malý Cetín toto právo nezaniklo, ani nebolo odňaté, pretože ako prípustný spôsob využívania stavby je naďalej uvedený účel užívania stavby tak, ako to bolo povolené platnom kolaudačnom rozhodnutí. Uviedol, že s podaním návrhu na zmenu účelu užívania stavby stavebný zákon nespája také dôsledky, ktoré by následným schválením ZaD územného plánu mali retroaktívne účinky. Tie by mohli spôsobiť len v minulosti vydané a právoplatné rozhodnutie, ktoré by následne schválená územnoplánovacia dokumentácia nerešpektovala. Takéto rozhodnutie, ktoré by nadobudlo právoplatnosť pred schválením územného plánu musí byť rešpektované, pretože ide o individuálny správny akt, na základe ktorého vznikajú práva a povinnosti a ktorého akákoľvek modifikácia je v čase jeho platnosti iným rovnocenným nástrojom územného plánovania preto vylúčená. Zmenou územného plánu v tomto prípade nebolo zasiahnuté do už nadobudnutých práv, ale iba do podnikateľského zámeru, ktorý mohol vychádzať z dispozície pôvodného územného plánu, čo však nezakladá porušenie v minulosti nadobudnutých práv (rozsudok NS SR č. k. ). Schválené ZaD č. 2 ÚPN obce Malý Cetín nevykazujú známky retroaktivity, pretože neodnímajú, neobmedzujú ani neupravujú už v minulosti nadobudnuté práva fyzických či právnických osôb, iba potvrdzujú právny stav založený v minulosti a pretrvávajúci do súčasnosti, kedy bolo vydané kolaudačné rozhodnutie na „sklad stavebného materiálu“. Rozhodovacia činnosť stavebného úradu nemohla oprávnene vzbudiť legitímne očakávania najmä, ak v minulosti už v konaní takýto návrh zamietol. Zmena územného plánu nenarúša nadobudnuté práva a nenarúša tak ani legitímne očakávanie, pretože ani predchádzajúca úprava (pôvodný územný plán) nemohla takéto legitímne očakávania vzbudiť. Rovnako tak nemožno legitímne očakávať rozhodnutie stavebného úradu v situácii, keď došlo k zmene územného plánu, teda k zmene právneho prostredia. Stavebný úrad v

konaní prihliadol na verejný záujem, ktorý vyplýva zo schváleného územného plánu tak, ako konštatoval v rozsudku NS SR č. k. (vo veci vyvlastnenia).

K rozsudku NS SR č. k. uviedol, že žalobcovi podaním návrhu na zmenu účelu užívania stavby žiadne právo nevzniklo, okrem práva nadobudnutého v minulosti užívať stavbu v súlade s kolaudačným rozhodnutím, ktoré však nebolo v dôsledku schválenia neskorších ZaD územného plánu nijakým spôsobom dotknuté.

Na záver skonštatoval, že stavebný úrad postupoval správne a v súlade s § 85 ods. 3 stavebného zákona keď zmenu účelu užívania stavby z pôvodného účelu užívania „Logistické centrum" na nový účel užívania „Zberné stredisko a prekládka ŽVP" nepovolil z dôvodu, že je v rozpore so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie.

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

8. Žalobca v podanej žalobe zo dňa 04.05.2018, doručenej súdu dňa 09. 05. 2018, žiadal, aby súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vrátil vec na nové konanie. Súčasne navrhoval priznať mu právo na úplnú náhradu trov konania. Žalobca svoj nárok, uplatňovaný správnou žalobou, založil na týchto podstatných skutkových a právnych okolnostiach:

Rozhodnutie žalovaného sa opiera o neúčinný právny predpis - územný plán platný v čase preskúmavania rozhodnutia prvostupňového orgánu č. 137/2012-36-12-Žá zo dňa 24. 01. 2018 a nie o územný plán platný a účinný v čase vydania prvého rozhodnutia č. 137/2012-36-07-Žá zo dňa 20. 06. 2017. Zároveň napáda rozhodnutie žalovaného pre nesprávne právne posúdenie veci a porušenie základných práv žalobcu na spravodlivý proces a právnu istotu podľa .

Žalobca má za to, že územný plán prijatý dodatkom č. 2 zužuje možnosti, ktoré mal ako stavebník pred jeho prijatím a pôsobí reštriktívne k predchádzajúcemu stavu. Ak územný plán kopíroval existujúce správne konania tým, že v neprospech žalobcu zúžil rozsah povolených činnosti na danom území, tak ide o konanie, ktoré je nad rámec autonómie samosprávy a ide o akt svojvôle a zneužitia práva. Ďalej odkázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR a uviedol, že podľa ich názoru účelovosť zmeny právnej situácie orgánom, ktorý je identický s orgánom rozhodovacím (územný plán prijíma obec a obec je aj stavebným úradom) je jasným narušením právnej istoty.

Zmenou územného plánu došlo k úprave využitia územia na sklad stavebného materiálu, administratíva s tým, že vylúčená alebo zakázaná funkcia je akákoľvek iná funkcia ako prípustná, predovšetkým skladovanie, prekládka, manipulácia so živočíšnym odpadom, akýmkoľvek živočíšnymi produktmi a zvyškami. Formalizovať akt prijímania územného plánu a následného posudzovania stavu na to, že bol prijatý zákonným spôsobom bez vyhodnotenia účelovosti jeho prijatia, je popretím materiálneho rozmeru princípu právneho štátu. Účelovosť a zneužitie práva je zrejmé aj jeho neprimeranou dĺžkou, ktorú spôsobili obštrukčné úkony zo strany stavebného úradu. Správny orgán mal konať a rozhodnúť nie na ujmu žalobcovi, ktorý v čase podania návrhu rešpektoval a vychádzal v súlade s princípom právnej istoty z istej kvality regulácie územia a nemohol a ani nemal ako vedieť o tom, že v odvolacom konaní po enormne dlhom prvostupňovom konaní a nedodržiavaní lehôt nakoniec obec účelovo zmení územný plán v neprospech žalobcu. Stavebný úrad nemal a nemohol vec posudzovať podľa územného plánu prijatého až v odvolacom konaní, ale podľa územného plánu platného v čase riadneho prvostupňového konania. Zmena nenastala počas prvostupňového konania, a teda vyhodnotenie súladu malo byť s územným plánom platným a účinným v čase tohto prvostupňového rozhodnutia, s územným plánom platným k 20. 06. 2017.

Rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože popiera princíp právneho štátu, právnej istoty a legitímneho očakávania, tak ako je judikovaný súdmi Slovenskej republiky. Účelová zmena podmienok v odvolacom konaní je v rozpore s právom na spravodlivý proces a je vážnym narušením dôvery jednotlivca v právny štát. V prípade, ak by platil výklad žalovaného prezentovaný v rozhodnutí v danej veci, tak v žiadnom správnom konaní s akcentom na konania

podľa stavebného zákona by žiadna fyzická alebo právnická osoba nemohla mať istotu, že sa nezmení normatívny akt a jej konanie bude účelovo zamietnuté.

IV. Vyjadrenie žalovaného

9. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že predmetné územie je v zmysle schváleného územného plánu obce Malý Cetín (2002) a z hľadiska funkčného využitia definované ako „plochy pre poľnohospodársku výrobu + rezerva“ (grafická príloha - výkres č. 2 „Komplexný urbanistický návrh“, plocha č. 21 „PD Agrokombinát Dolná Nitra“), nie ako „plochy pre výrobu a skladové hospodárstvo + rezerva“, tieto plochy sa nachádzajú severovýchodne od centrálnej časti obce Malý Cetín, č. 10 ,,AB STAV + Stavebniny“ (bývalý AGROSTAV). Záväznou časťou územného plánu sú z hľadiska funkčného využitia územia pre „oblasť poľnohospodárskej výroby a lesného hospodárstva“ určené všeobecné podmienky jeho využitia. Záväzná časť v kap. 4 bode č. 2 ustanovuje požiadavku „odstrániť všetky hygienické závady v obci, zamedziť nepriaznivým vplyvom výrobných prevádzok na obytné územie“. Predmetom riešenia zmien a doplnkov č. 1 územného plánu obce (2008) nebola zmena funkčného využitia územia v danej lokalite, okrem korekcie ochranného pásma v dôsledku útlmu živočíšnej výroby. Teda v čase vydania rozhodnutia prvostupňovým správnym orgánom (č. 137/2012-36-07-Žá zo dňa 20. 06. 2017) bolo toto územie určené pre „poľnohospodársku výrobu + rezervu“ v zmysle pôvodného územného plánu obce Malý Cetín (2002) a bola v platnosti kap. 4 záväznej časti.

Ak stavebný úrad konštatoval ako dôvod odmietnutia návrhu nového účelu užívania stavby „Zberné stredisko a prekládka živočíšnych vedľajších produktov“ nesúlad s územným plánom obce, konštatoval tak nesúlad navrhovanej funkcie stavby na ploche určenej pre „poľnohospodársku výrobu + rezervu“ a nesúlad s požiadavkou „zamedziť nepriaznivým vplyvom výrobných prevádzok na obytné územie“. Taktiež ak nepovažoval navrhované „zberné stredisko a prekládku živočíšnych vedľajších produktov“ za „poľnohospodársku výrobu“, a teda prevádzku, kde sa predpokladá zvoz a manipulácia s telami uhynutých zvierat, a vyhodnotil ju vo vzťahu k obytnému územiu ako rozpornú so záväznou požiadavkou „zamedziť nepriaznivým vplyvom výrobných prevádzok na obytné územie“, čo vzhľadom na charakter navrhovanej prevádzky možno objektívne predpokladať, neodchýlil sa od znenia záväznej časti územného plánu.

V rámci odvolacieho konania proti rozhodnutiu stavebného úradu č. 137/2012-36-07-Žá zo dňa 20. 06. 2017 žalovaný nerozhodoval o súlade či nesúlade navrhovanej stavby s územným plánom, ale odvolaniu vyhovel a rozhodnutie zrušil z dôvodu procesných pochybení a inej právnej vady. V novom konaní stavebný úrad rozhodoval už na základe schválených zmien a doplnkov č. 2 územného plánu obce, teda právnej normy platnej a účinnej v čase rozhodovania a pre zákonnú prekážku - § 85 ods. 3 stavebného zákona návrh zamietol.

Predmetom preskúmania odvolacím orgánom, ktoré vyústilo do rozhodnutia žalovaného bolo rozhodnutie stavebného úradu zo dňa 24. 01. 2018, a nie zo dňa 20. 06. 2017, ktoré bolo v predchádzajúcom odvolacom konaní právoplatne zrušené. Správny orgán (ako aj žalovaný) je povinný rozhodovať podľa zákonov a ostatných právnych predpisov platných a účinných ku dňu vydania rozhodnutia a rozhodnutie sa musí v čase jeho vydania opierať o účinnú právnu úpravu, aby spĺňalo obligatórnu požiadavku zákonnosti. Ak počas konania dôjde k zmene právneho predpisu, je správny orgán povinný rešpektovať príslušné prechodné ustanovenia a ak ich príslušná zmena či doplnenie právneho predpisu neobsahuje, je pre neho záväzná právna norma platná a účinná v čase rozhodovania bez ohľadu na právny stav, ktorý tu existoval v čase začatia konania. V opačnom prípade by konal a rozhodoval podľa už neúčinných právnych noriem, teda v rozpore so zákazom retroaktivity. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa správny orgán stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením podkladov, ani právo na to, aby bol v konaní úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami a návrhmi. Z hľadiska princípu právnej istoty, podlieha ochrane aj legitímne očakávanie, ktoré je užšou kategóriou ako právna istota a správne orgány sa nemôžu, bez náležitého odôvodnenia a poskytnutia možnosti účastníkovi konania oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia, odchýliť od doterajšej rozhodovacej praxe. Podaním návrhu za situácie, keď právny stav vyplývajúci z pôvodného územného plánu explicitne neumožňoval povolenie zmeny účelu stavby na „zberné stredisko a prekládka životných vedľajších produktov“ a pri existencii nesúhlasného

stanoviska obce s investičným zámerom, nemohli legitímne očakávania žalobcu smerovať k tomu, že stavebný úrad návrhu nevyhnutne vyhovie.

K zmene územného plánu v tomto prípade nedošlo v rámci odvolacieho ani preskúmavacieho konania, ktoré bolo právoplatne ukončené vydaním rozhodnutia odvolacieho orgánu o zrušení rozhodnutia stavebného úradu zo dňa 20. 06. 2017, ale počas nového konania, pred vydaním rozhodnutia. Ak v priebehu konania, pred vydaním rozhodnutia dôjde k zmene právnej normy, rozhodujúcej pre posúdenie veci, je pre správny orgán záväzná právna norma platná a účinná v čase vydania rozhodnutia. Ak rozhodnutie o zamietnutí návrhu vychádzalo len z posúdenia súladu, resp. nesúladu s územným plánom obce, takýto postup je v zásade vecne správny. Na celkovú dĺžku konania malo zásadný vplyv iné konanie, prebiehajúce nezávisle na vôli stavebného úradu. Konštatoval, že stavebný úrad nebol nečinný a lehoty, počas ktorých stavebný úrad konal, neboli neprimerané a ani celková dĺžka konania tak nemá vplyv na zákonnosť rozhodnutia.

Územný plán musí rešpektovať právny stav v čase jeho spracovania a schválenia, vrátane právoplatných rozhodnutí vydaných v minulosti, ktorými vznikajú práva fyzických a právnických osôb a majú vplyv na organizáciu územia, pričom podaním návrhu takéto právo nevzniká. Konanie o návrhu môže trvať aj niekoľko rokov a nemusí vyústiť do jeho schválenia, územný plán tak objektívne môže ovplyvniť už začaté a prebiehajúce konania. Uznesenie orgánu samosprávy, ktorým bola schválená zmena územného plánu nie je možné považovať za rozhodnutie takého druhu a účinkov, ktoré by mohlo mať za následok porušenie nadobudnutých práv. Z hľadiska formy a obsahu nie je rozhodnutím, ktoré by rušilo alebo menilo nadobudnuté práva, alebo bránilo v ich uskutočňovaní.

V. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania

10. K vyjadreniu žalovaného sa žalobnou replikou vyjadril žalobca, ktorý zopakoval argumentáciu uvedenú žalobe, v rámci čoho uviedol v podstate nasledovné: Správny orgán pri vyhodnocovaní súladu alebo nesúladu zmeny účelu stavby hodnotil nesúlad na základe zmeneného územného plánu, ktorý obec účelovo zmenila v priebehu prejednania veci. Ide o nové konanie, avšak právny a skutkový stav sa má hodnotiť v čase vydania rozhodnutia o ktorého opravu ide. Žalovaný tiež nesprávne interpretuje stanovisko obce k investičnému zámeru. K účelovosti zmeny územného plánu žalobca uviedol, že táto vyplýva z porovnania podania účastníka konania a následnej zmeny normatívneho právneho aktu. Ak by zmena nebola účelová a nemala sa retroaktívne v rozpore so zásadou zákonnosti, právneho štátu a legitímneho očakávania vzťahovať na konkrétne správne konania, nemohli byť súčasťou územného plánu ustanovenia, ktoré sa vysporiadavajú s temporálnou otázkou.

11. K žalobnej replike sa vyjadril žalovaný ktorý uviedol, že žiadosť o zmenu účelu užívania stavby bola žalobcom podaná v čase, kedy schválený územný plán obce túto časť územia z hľadiska funkčného využitia definoval ako „plochy pre poľnohospodársku výrobu“, teda keď ani právny stav vyplývajúci z pôvodného územného plánu explicitne neumožňoval povolenie zmeny účelu užívania stavby na „Zberné stredisko a prekládka živočíšnych vedľajších produktov“ a legitímne očakávania žalobcu objektívne nemohli smerovať k tomu, že stavebný úrad žiadosti nevyhnutne vyhovie. Následná zmena územného plánu, označovaná žalobcom ako „účelová“ v zásade len potvrdila právny stav v území, založený v minulosti na základe vydaného kolaudačného rozhodnutia a nijakým spôsobom tak nezasiahla do už nadobudnutého práva užívať stavbu v súlade s týmto rozhodnutím. Zmena územného plánu sa netýkala len predmetnej časti územia, ale rieši aj zmenu organizácie dopravnej obsluhy obytného územia obce.

Rozhodnutie stavebného úradu zo dňa 20. 06. 2017 bolo odvolacím orgánom pre iné právne vady zrušené a vrátené na nové prejednanie a rozhodnutie, čím bolo odvolaniu žalobcu vyhovené. Následne došlo k zmene územného plánu obce a stavebný úrad vo svojom rozhodnutí zo dňa 24. 01. 2018 túto skutočnosť nemohol odignorovať, pretože je povinný rozhodovať podľa zákonov a ostatných právnych predpisov platných a účinných ku dňu vydania rozhodnutia a rozhodnutie sa musí v čase jeho vydania opierať o účinnú právnu úpravu, aby spĺňalo obligatórnu požiadavku zákonnosti. V prípade, ak počas konania dôjde k zmene právneho predpisu, je správny orgán povinný rešpektovať príslušné prechodné ustanovenia a ak ich príslušná zmena či doplnenie právneho predpisu neobsahuje, je pre neho záväzná právna norma platná a účinná v čase rozhodovania bez ohľadu na právny stav, ktorý tu existoval v čase

začatia konania. V opačnom prípade by konal a rozhodoval podľa už neúčinných právnych noriem, teda v rozpore so zákazom retroaktivity.

Odvolací orgán v rámci odvolacieho konania neposudzoval záväzné stanovisko obce zo dňa 24. 09. 2012 ako podklad pre vydanie rozhodnutia, pretože obec v prípade, ak je súčasne stavebným úradom, nie je v zmysle § 140a ods. 1 písm. b) stavebného zákona dotknutým orgánom. Na existenciu nesúhlasného záväzného stanoviska obce odvolací orgán poukázal výhradne v súvislosti s námietkou nerešpektovania princípu legitímneho očakávania. Je preukázateľné, že predmetné stanovisko obec nevydala ako „dotknutý orgán“ v zmysle stavebného zákona a teda ako podklad pre vydanie rozhodnutia, ale bolo vydané v zmysle o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. O vydanie stanoviska požiadal žalobca dňa 10. 09. 2012 a svoju žiadosť urgoval dňa 24. 09. 2012.

VI. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

12. Krajský súd v Nitre ako vecne a miestne príslušný správny súd ( v spojení s a - ďalej len „“ alebo „SSP“), konajúc v senáte o všeobecnej správnej žalobe žalobcu ( v spojení s a nasl. ), nezistiac naplnenie dôvodov podľa viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby ( , a contrario ), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy ( veta prvá ), prejednal bez nariadenia pojednávania ( ) žalobu smerujúcu proti rozhodnutiu žalovaného, označenému v záhlaví, pričom vychádzajúc zo stavu daného v čase právoplatnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného ( ) dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju týmto rozsudkom podľa zamietol.

13. Správny súd vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy ( veta prvá ), a tento neopakujúc na tomto mieste, keď je podrobne opísaný už v odôvodnení rozhodnutia žalovaného a v podstatných častiach aj v príslušných bodoch I. časti odôvodnenia rozsudku, popisujúcej priebeh administratívneho konania a napadnutého rozhodnutia, vec právne posudzoval podľa nasledovných ustanovení:

14. Podľa , , o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania žalovaného, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgán poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

Podľa § 32 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie.

Podľa § 47 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.

Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Podľa § 59 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie a rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; správny orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný.

15. Podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania žalovaného, územnoplánovacia dokumentácia komplexne rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, zosúlaďuje záujmy a činnosti ovplyvňujúce územný rozvoj, životné prostredie a ekologickú stabilitu a ustanovuje regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia. Územnoplánovacia dokumentácia sa spracúva pre stupeň celoštátny, regionálny, pre obce a časti obce.

Podľa § 11 ods. 1, ods. 5 stavebného zákona, územný plán obce sa spracúva pre územie jednej obce alebo pre územie dvoch alebo viacerých obcí. Územný plán obce ustanovuje najmä a) zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce v nadväznosti na okolité územie, b) prípustné, obmedzené a zakázané funkčné využívanie plôch, c) zásady a regulatívy starostlivosti o životné prostredie, územného systému ekologickej stability a tvorby krajiny vrátane plôch zelene, d) zásady a regulatívy ochrany a využívania prírodných zdrojov, kultúrno-historických hodnôt a významných krajinných prvkov, e) hranice medzi súvisle zastavaným územím obce alebo územím určeným na zastavanie (ďalej len „zastavané územie“) a ostatným územím obce, f) zásady a regulatívy verejného dopravného a technického vybavenia a občianskeho vybavenia, g) plochy pre verejnoprospešné stavby, na vykonanie asanácie a pre chránené časti krajiny.

Podľa § 66 ods. 1 Stavebného zákona, v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne iných predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie.

Podľa § 76 ods. 1 stavebného zákona, dokončenú stavbu, prípadne jej časť spôsobilú na samostatné užívanie alebo tú časť stavby, na ktorej sa vykonala zmena alebo udržiavacie práce, pokiaľ tieto stavby vyžadovali stavebné povolenie, možno užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia.

Podľa § 85 ods. 1 až 3 stavebného zákona, stavbu možno užívať len na účel určený v kolaudačnom rozhodnutí, prípadne v stavebnom povolení. Zmeny účelu užívania stavby, ktoré spočívajú v zmene spôsobu užívania stavby, jej prevádzkového zariadenia, v zmene spôsobu a v podstatnom rozšírení výroby alebo činností, ktoré by mohli ohroziť život a zdravie ľudí alebo životné prostredie, vyžadujú rozhodnutie stavebného úradu o zmene v užívaní stavby; na konanie o zmene v užívaní stavby sa vzťahujú primerane ustanovenia § 76 až 84. Zmenu v užívaní stavby, ktorá je spojená so zmenou stavby, prerokuje stavebný úrad pri stavebnom konaní a po jej dokončení vykoná kolaudáciu zmeny stavby. Zmenu v užívaní stavby, ktorá je spojená

so zmenou stavby spočívajúcou v stavebných úpravách, ktorými sa podstatne nemení vzhľad stavby a nezasahuje sa do nosných konštrukcií stavby, môže prerokovať stavebný úrad v spojenom konaní o zmene v užívaní stavby podľa odseku 1. Zmeny účelu užívania stavby, ktoré spočívajú v zmenách podľa odseku 1 a 2, stavebný úrad nepovolí, ak sú v rozpore so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie.

Podľa § 126 ods. 1 Stavebného zákona, ak sa konanie podľa tohto zákona dotýka záujmov chránených predpismi o ochrane zdravia ľudu, o utváraní a ochrane zdravých životných podmienok, o vodách, o ochrane prírodných liečebných kúpeľov a prírodných liečivých zdrojov, o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu, o lesoch a lesnom hospodárstve, o opatreniach na ochranu ovzdušia, o ochrane a využití nerastného bohatstva, o kultúrnych pamiatkach, o štátnej ochrane prírody, o požiarnej ochrane, o zákaze biologických zbraní, na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, o odpadoch, o veterinárnej starostlivosti, o vplyvoch na životné prostredie, o jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení, o prevencii závažných priemyselných havárií, o správe štátnych hraníc, o pozemných komunikáciách, o dráhach a o doprave na dráhach, o civilnom letectve, o vnútrozemskej plavbe, o energetike, o tepelnej energetike, o elektronických komunikáciách, o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, o civilnej ochrane, o inšpekcii práce a o štátnej geologickej správe, rozhodne stavebný úrad na základe záväzného stanoviska dotknutého orgánu podľa § 140a, ktorý uplatňuje požiadavky podľa osobitných predpisov.

Podľa § 140 Stavebného zákona, ak nie je výslovne uvedené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa § 140a ods. 3 stavebného zákona, dotknuté orgány v konaniach podľa tohto zákona chránia záujmy uvedené v § 126 ods. 1 v rámci svojej pôsobnosti najmä tým, že majú právo nazerať do spisov, podávať záväzné stanoviská podľa § 140b, zúčastňovať sa na ústnom pojednávaní a miestnej obhliadke a vykonávať so stavebným úradom spoločné úkony podľa tohto zákona.

Podľa § 140b ods. 1 stavebného zákona, záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci.

16. Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa , každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy ,nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa , ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

17. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa je posudzovať, či si správny orgán zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, teda skúma, či namietané procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla

mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.

18. V záujme zjednotenia postupu sa novelou stavebného zákona spresnili vecné podmienky, ktorých splnenie si vždy vyžaduje rozhodnutie stavebného úradu o zmene užívania stavby a rieši sa procesný postup s poukázaním na kolaudačné konanie. Na rozdiel od zmien podľa § 68, 78, § 81 ods. 4 Stavebného zákona, v danom prípade ide o zmeny v užívaní stavby, ktoré nastali až po vydaní kolaudačného rozhodnutia. Môže ísť o zmeny v spôsobe užívania stavby, ktoré nie sú stavebnými zmenami, ale vzhľadom na ich vplyv na životné prostredie, život a zdravie ľudí, bezpečnosť práce a technických zariadení, stavebný úrad o nich vždy vydáva rozhodnutie, pričom na konanie sa primerane vzťahujú ustanovenia § 76 až 84 stavebného zákona.

V § 85 odsek 2 stavebného zákona ide o zmenu v spôsobe užívania stavby, ktorá je spojená so zmenou stavby (nadstavba, prístavba alebo stavebná úprava). Vlastník stavby, prípadne užívateľ stavby, ktorý stavbu užíva, musí požiadať o vydanie stavebného povolenia na zmenu stavby (§ 58 až 70 stavebného zákona), prípadne o vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby, pokiaľ prichádza do úvahy. Po dokončení povolenej zmeny stavby stavebný úrad vykoná jej kolaudáciu a v kolaudačnom rozhodnutí určí nový účel užívania. Ak ide o stavebnú činnosť spočívajúcou v stavebných úpravách, ktorými sa podstatne nemení vzhľad stavby a nezasahuje sa do nosných konštrukcií stavby, nie je potrebné, aby stavebník najskôr žiadal o stavebné povolenie a následne o kolaudačné rozhodnutie, pretože stavebný úrad môže v takomto prípade postupovať racionálne, a to tak, že stavebný úrad o povolení stavebných úprav aj o zmene v spôsobe užívania stavby rozhodne súčasne v jednom konaní a jedným povolením.

Z ustanovenia § 85 ods. 3 stavebného zákona jednoznačne vyplýva, že zmeny účelu užívania stavby, ktoré spočívajú napr. i v zmene spôsobu jej užívania, stavebný úrad nepovolí, ak sú v rozpore so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie.

19. Úlohou správneho súdu bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného správneho orgánu zo dňa 08. 03. 2018 a posúdiť, či tento postupoval alebo nepostupoval v súlade so zákonom, keď potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - Obce Malý Cetín zo dňa 24. 01. 2018 ako stavebného úradu (ktorým tento správny orgán nepovolil zmenu účelu užívania) a odvolanie žalobcu zamietol.

20. Z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že k stavbe, ktorej sa správnou žalobou napadnuté rozhodnutie týka, bolo dňa 22. 02. 2012 na základe návrhu stavebníka Energytech s.r.o. vydané kolaudačné rozhodnutie, ktorým správny orgán prvého stupňa povolil užívanie stavby „Logistické centrum“ v rozsahu tam uvedených stavebných objektov, zrealizovanej na základe stavebného povolenia obce Malý Cetín č. 617/2010-02-Žá zo dňa 10. 01. 2010 na účel: administratíva + sklad stavebného materiálu s charakterom stavby: trvalá stavba, v stavebnotechnickom vyhotovení ako pozemná stavba, nebytová budova. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 27. 02. 2012.

Správnemu orgánu prvého stupňa bola dňa 08. 03. 2012 doručená žiadosť žalobcu o povolenie zmeny v užívaní (doplnenie užívania) stavby „Logistické centrum“ z pôvodného účelu „administratíva + sklad stavebného materiálu“ na nový účel „Zberné stredisko a prekládka živočíšnych vedľajších produktov („ŽVP“)“ kategórie 2. a 3.

Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že rozpor navrhovanej zmeny účelu užívania stavby so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie bol konštatovaný už v stanovisku obce Malý Cetín č. 143/12 zo dňa 24. 09. 2012. Taktiež z oznámenia obce Malý Cetín vyplýva, že jej bola doručená územnoplánovacia dokumentácia - Zmena a doplnky č. 2 Územného plánu obce Malý Cetín, schválená uznesením obecného zastupiteľstva č. 22/2017 zo dňa 07. 12. 2017, ktorej záväzná časť bola vyhlásená VZN obce Malý Cetín č. 18/2017.

Správny orgán prvého stupňa (v poradí tretím) rozhodnutím zo dňa 24. 01. 2018 nevyhovel návrh žalobcu na zmenu účelu užívania stavby z dôvodu, že zmena účelu užívania stavby je v rozpore so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie - Zmeny a doplnky č. 2 Územného plánu obce Malý Cetín, schválená obecným zastupiteľstvom obce Malý Cetín uznesením č. 22/2017 zo dňa 07. 12. 2017, ktorej záväzná časť bola vyhlásená Všeobecne záväzným nariadením obce Malý Cetín č. 18/2017.

V predloženom administratívnom spise sa nachádzajú aj prechádzajúce dve rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, a to rozhodnutie zo dňa 04. 10. 2012 pod č. 137/2012-36-Žá podľa § 85 ods. 3 stavebného zákona, ktorým stavebný úrad nepovolil zmenu účelu užívania stavby z dôvodu, že jeho povolením by nastal rozpor so záväznou časťou Územného plánu obce Malý Cetín (ďalej „ÚPD obce Malý Cetín") v znení zmien a doplnkov č. 1/2008, najmä s ustanovením bodu 4 - Záverečné ustanovenia, odsek 2, v ktorom sa obec zaviazala zamedziť nepriaznivým vplyvom i výrobných prevádzok na obytné územie obce. V územnom pláne obce zmeny a doplnky č. 1/2008 v komplexnom urbanistickom návrhu sa rieši lokalita D - obytné územie (Dl-HBV-D2- IBV) a lokalita E - výrobné územie (bioplynová stanica), pričom lokalita D - obytné územie je vzdialené od areálu navrhovateľa cca 200 m vzduchom, čo narušuje ochranné pásmo obytného územia. Taktiež sa v administratívnom spise nachádza aj rozhodnutie č. 137/2012-36-07-Žá zo dňa 20. 06. 2017 (v poradí druhé rozhodnutie), ktorým správny orgán prvého stupňa opätovne nepovolil zmenu účelu užívania stavby.

21. K námietkam žalobcu správny súd uvádza, že predmetom preskúmania odvolacím orgánom, ktoré vyústilo do rozhodnutia žalovaného bolo rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 24. 01. 2018, a nie rozhodnutie zo dňa 20. 06. 2017, ktoré bolo v odvolacom konaní právoplatne zrušené. Správny orgán je povinný rozhodovať podľa zákonov a ostatných právnych predpisov platných a účinných ku dňu vydania rozhodnutia a rozhodnutie sa musí v čase jeho vydania opierať o účinnú právnu úpravu, tak aby spĺňalo obligatórnu požiadavku zákonnosti. V prípade ak počas konania dôjde k zmene právneho predpisu, je správny orgán povinný rešpektovať príslušné prechodné ustanovenia a ak ich neobsahuje, je pre neho záväzná právna norma platná a účinná v čase rozhodovania bez ohľadu na právny stav, ktorý existoval v čase začatia konania. V danom prípade teda neobstojí argument žalobcu, že rozhodnutie žalovaného sa opiera o neúčinný právny predpis- územný plán platný v čase vydania rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa (tretieho v poradí, teda dňa 24. 01. 2018). Správny súd rovnako ako žalovaný konštatuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa správny orgán stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením podkladov, ani právo, aby bol v konaní úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami a návrhmi. Pokiaľ ide porušenie princípu právnej istotu v dôsledku zmeny územného plánu Obce Malý Cetín v rámci konania žalovaného o odvolaní, tak má správny súd zato, že k zmene došlo počas nového konania, teda pred vydaním rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 24.01.2018.

Správny súd uvádza, že územný plán musí rešpektovať právny stav v čase jeho spracovania a schválenia, vrátane právoplatných rozhodnutí vydaných v minulosti, ktorými vznikajú práva fyzických a právnických osôb a majú vplyv na organizáciu územia, pričom podaním návrhu takéto právo nevzniká. V súvislosti s námietkou žalobcu súd uvádza, že uznesenie ktorým bola schválená zmena územného plánu nemožno považovať za rozhodnutie, ktoré by mohlo mať za následok porušenie nadobudnutých práv, pretože z hľadiska jeho formy a obsahu nie je rozhodnutím, ktoré by rušilo alebo menilo nadobudnuté práva, alebo bránilo v ich uskutočňovaní. Taktiež z obsahu administratívneho spisu jednoznačne vyplýva, že ani právny stav vyplývajúci z pôvodného územného plánu neumožňoval povolenie zmeny účelu užívania stavby na „Zberné stredisko a prekládka živočíšnych vedľajších produktov“ a legitímne očakávania žalobcu objektívne nemohli smerovať k tomu, že stavebný úrad žiadosti nevyhnutne vyhovie. Správny súd sa stotožnil s vyjadrením žalovaného, že zmena územného plánu len potvrdila právny stav v území, ktorý bol založený v minulosti na základe kolaudačného rozhodnutia, a teda nijakým spôsobom nezasiahla do už nadobudnutého práva užívať stavbu v súlade s týmto rozhodnutím.

22. Stavebný úrad bol v zmysle § 85 ods. 3 stavebného zákona povinný, bez ohľadu na obsah záväzných stanovísk dotknutých orgánov, skúmať súlad navrhovanej zmeny so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie. Ak dospel k záveru, že zmena účelu užívania stavby je v rozpore s územným plánom, postupoval správne, keď návrh žalobcu zamietol, resp. nepovolil zmenu účelu užívania stavby. Správny súd má zato, že zákonodarca v § 85 stavebného zákona v spojení s ustanoveniami s ním súvisiacimi jednoznačne upravuje postup žiadateľa o zmenu účelu užívania stavby,

jeho povinnosti ako aj postup stavebného úradu pri vydaní rozhodnutia. Z právnej normy vyplýva, že dôkazné bremeno preukázať, že ďalšia existencia zmeneného účelu užívania stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami, ako aj s ochranou života a zdravia, spočíva na žiadateľovi. Posúdenie súladu vykonáva stavebný úrad, ktorý musí posúdiť najmä súlad s platnou územnoplánovacou dokumentáciou z hľadiska súladu s funkčným využitím, určenými záväznými limitmi a regulatívami, ktoré vykonáva obec. Stavebný úrad pritom vychádza z ustanovenia § 126 stavebného zákona, ktoré sa týka ochrany zložiek životného prostredia a iných osobitných záujmov podľa toho, o aký druh stavby ide, na aký účel sa má stavba po zmene užívať, ktoré záujmy budú zmenou stavbou dotknuté, kde je stavba umiestnená, či sú v predmetnom území vyhlásené ochranné pásma, a pod.. Na konanie o zmene účelu užívania stavby zákonodarca odkazuje ustanovenie § 76 až 84 stavebného zákona, v rámci ktorého stavebný úrad okrem splnenia ďalších podmienok je povinný skúmať, či stavba bola realizovaná tak, aby bola v súlade nielen s právnymi predpismi, ale aj či skutočné realizovanie stavby alebo jej užívanie nebude ohrozovať verejný záujem, predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, ako aj životného prostredia, majúc na mysli predovšetkým osôb, ktorých záujmy by boli stavbou bezprostredne dotknuté a teda predovšetkým susedov predmetnej stavby. Vychádzajúc z uvedenej právnej úpravy povinnosťou stavebného úradu v konaní o zmene účelu užívania stavby je skúmať, akým spôsobom zasiahne verejné záujmy, predovšetkým zdravia ľudí a životného prostredia. Zákonodarca súčasne v právnej norme § 85 ods.3 stavebného zákona stanovuje stavebnému úradu povinnosť, že zmeny účelu užívania stavby, ktoré spočívajú v zmenách podľa odseku 1 a 2 nepovolí, ak sú v rozpore so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie.

Na základe vyššie uvedeného má správny súd zato, že žalovaný postupoval správne, keď na základe odvolania žalobcu preskúmal rozhodnutie stavebného úradu v celom rozsahu, pričom dňa 08. 03. 2018 rozhodol tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil z dôvodov uvedených v odôvodnení svojho rozhodnutia, v ktorom zároveň reagoval i na námietky žalobcu vznesené v podanom odvolaní, resp. v priebehu odvolacieho konania a s týmito námietkami sa podľa názoru správneho súdu dostatočným spôsobom vysporiadal.

23. Správny súd dáva do pozornosti, že v odôvodnení rozhodnutia nie je potrebné odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, nevyhnutné je zodpovedať tie námietky, ktoré majú rozhodujúci význam z hľadiska aplikácie relevantných právnych noriem. Žalovaný v odôvodení svojho rozhodnutia takto postupoval, keď k námietkam žalobcu uviedol, že v minulosti bolo na predmetnú stavbu vydané kolaudačné rozhodnutie, na základe ktorého vzniklo žalobcovi právo užívať ju v súlade s týmto rozhodnutím. Schválením ZaD č. 2 ÚPN obce Malý Cetín toto právo nezaniklo, nebolo mu ani odňaté, pretože ako prípustný spôsob využívania stavby je naďalej uvedený ten istý účel užívania stavby ako v platnom kolaudačnom rozhodnutí. Správny súd má zato, že zo strany správneho orgánu nedošlo k zmene územného plánu účelovo, tak ako to uvádzal žalobca, pretože žiadosť o zmenu účelu užívania stavby bola podaná v čase, kedy schválený územný plán obce túto časť územia z hľadiska jeho funkčného využitia definoval ako „plochy pre poľnohospodársku výrobu“, teda ani právny stav vyplývajúci z pôvodného územného plánu neumožňoval povolenie zmeny účelu užívania stavby na „Zberné stredisko a prekládka živočíšnych vedľajších produktov“. Z uvedeného vyplýva, že legitímne očakávania žalobcu objektívne nemohli smerovať k tomu, že stavebný úrad žiadosti nevyhnutne vyhovie. Namietanou zmenou územného plánu došlo len k potvrdeniu právneho stavu v území, ktorý bol založený v minulosti na základe kolaudačného rozhodnutia a táto zmena nijakým spôsobom nezasiahla do už nadobudnutého práva žalobcu užívať stavbu v súlade s kolaudačným rozhodnutím.

24. Na základe vyššie uvedených skutočností je správny súd názoru, že v predmetnej veci správne orgány v potrebnom rozsahu zistili skutkový stav, tento správne právne posúdili, a svoje rozhodnutia náležite a zrozumiteľne odôvodnili, pričom sa vysporiadali i s námietkami žalobcu. Pri svojom rozhodovaní správne orgány posudzovali, či podaný návrh žalobcu (stavebníka) na zmenu účelu užívania stavby nie je v rozpore so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie (nakoľko posúdenie tejto otázky je zásadné pre povolenie navrhovanej zmeny), pričom dospeli k záveru, že je tu zjavný rozpor návrhu so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie. Takéto posúdenie je plne v kompetencii stavebného úradu s prihliadnutím na záväzné stanoviská a vyjadrenia dotknutých orgánov.

25. Správny súd má zato, že správne orgány v odôvodnení svojich rozhodnutí reagovali tak na skutkové okolnosti prípadu (t. j. skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ich právny význam), ako aj na právne posúdenie veci. Uviedli, aké dôkazy boli vykonané, ako ich hodnotili, ako sa vyrovnali

s námietkami žalobcu vo vzťahu k skutkovým okolnostiam i právnemu posúdeniu veci. V rámci právneho posúdenia veci správne orgány subsumovali zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenie hmotnoprávneho predpisu s odkazom na konkrétne ustanovenie, z ktorého vychádzali. Odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov vytvorili dostatočný podklad na to, aby si správny súd na záveroch správneho orgánu vybudoval svoje úvahy o veci.

26. Po oboznámení sa s obsahom predloženého administratívneho spisu správny súd dospel k záveru, že správne orgány vydali svoje rozhodnutia na základe dostatočne a spoľahlivo zisteného skutkového stavu, pričom tieto i riadne zdôvodnili a zaoberali sa i s námietkami, ktoré žalobca predložil. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby tak správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa .

27. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na , vychádzajúc z toho, že žalovaný v zásade nemá právo na náhradu trov konania a túto mu možno priznať len vo výnimočných prípadoch. O takýto prípad sa v predmetnej veci nejednalo a zo súdneho spisu ani nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s týmto súdnym konaním trovy konania vznikli.

28. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3 : 0, a to s poukazom na ust. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. ).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. , , ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. , . Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v . Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.