Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3CoR-5-2019.pdf
PDF · 141.51 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoR/5/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej, členov senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Ivony Hrčekovej, v právnej veci žalobcu R. M., W.. X.X.XXXX, Na A. XXX/XX, S., práv. zast. Eva Petránová Advokátska kancelária s.r.o., Puškinova 16, Prešov, IČO: 36 854 581, proti žalovanému SLOVTOP-SK, s.r.o., Vinohradnícka 210/8, Topoľčany, časť Veľké Bedzany, IČO: 36 853 615, práv. zast. Advokátska kancelária JUDr. Peter Bartoš, s.r.o., Martina Granca 3, Bratislava, IČO: 52 262 821, o zrušenie rozhodcovského rozsudku a o odklad jeho vykonateľnosti, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 21Cr/32/2016-166 zo dňa 23.11.2017, jednohlasne, takto
rozhodol:
Odvolací súd vstup intervenienta: ROYAL DEVELOPMENT - RSRD, ZZPO, Suľany 243, Hruboňovo, IČO: 45 741 905 do konania nepripúšťa.
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 21Cr/32/2016-166 zo dňa 23.11.2017 vo výroku I. z r u š u j e, vo výroku II. p o t v r d z u j e a vo výroku III. m e n í tak, že žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania.
Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. výrok III. Rozhodcovského rozsudku vydaného ad hoc rozhodcom Rozhodcovského súdu Royal Development, so sídlom Suľany 243, 951 25 Hruboňovo, Ing. Milošom Valachom sp. zn. RD/131/2016 zo dňa 19.12.2016 zrušil, vo výroku II. vo zvyšku žalobu zamietol a vo výroku III. rozhodol, že sporovým stranám náhradu trov konania voči protistrane nepriznáva.
2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd uviedol, že žalobou podanou na súd 12.12.2016 sa žalobca ako účastník rozhodcovského konania na strane žalovaného domáhal rozhodnutia o ním vznesenej námietke nedostatku právomoci konajúceho rozhodcovského súdu a následne pred doručením žaloby žalovanému, zrušenia vo výroku uvedeného rozhodcovského rozsudku najmä z dôvodu, že rozhodcovský súd nemal právomoc vo veci konať pre nedostatok rozhodcovskej doložky.
3. Žalobu odôvodnil nasledovne: Žalobou zo dňa 26.9.2016 podanou na Rozhodcovský súd Royal Development, Suľany 243, 951 25 Hruboňovo (ďalej len „rozhodcovský súd“) sa žalovaný domáha voči žalobcovi zaplatenia sumy vo výške 856,00 Eur s príslušenstvom titulom náhrady škody (ďalej len „žaloba“). Uvedenú škodu si žalovaný uplatňuje voči žalobcovi odôvodňujúc to tým, že ako bývalý konateľ spoločnosti TALTRANS s.r.o. mal spoločnosti SLOVTOP-SK, s.r.o. spôsobiť škodu a v zmysle § 135a ods. 5 Obch. zák. je pasívne vecne legitimovaný a zodpovedá za záväzky spoločnosti,
ktoré vznikli počas výkonu funkcie konateľa. Dňa 5.10.2016 žalobca prevzal na pošte zásielku od rozhodcovského súdu, a to Oznámenie o začatí rozhodcovského konania sp. zn. RD/131/2016 zo dňa 30.9.2016. Žalobca prvým podaním v konaní vedenom pred rozhodcovským súdom vzniesol námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu rozhodcovskej zmluvy. Dňa 24.11.2016 rozhodcovský súd doručil žalobcovi rozhodcovské uznesenie sp. zn. RD/131/2016 zo dňa 18.11.2016, ktorým námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu zamietol. Žalobca preto podľa § 21 ods. 4 zák. č. 244/2002 Z.z. podáva túto žalobu v zákonnej lehote 30 dní od doručenia predmetného rozhodcovského uznesenia, nakoľko medzi sporovými stranami neexistuje rozhodcovská zmluva. Rovnako rozhodcovská zmluva neexistuje ani medzi žalovaným a spoločnosťou TALTRANS s.r.o. Rozhodcovský súd vyvodzuje existenciu rozhodcovskej zmluvy medzi žalovaným a spoločnosťou TALTRANS s.r.o. z objednávky TALTRANS s.r.o. a faktúry č. 20160260 zo dňa 20.4.2016 vystavenej spoločnosťou SLOVTOP-SK, s.r.o. Rozhodcovský súd existenciu rozhodcovskej zmluvy vyvodzuje z textu objednávky spoločnosti TALTRANS s.r.o. (prepravnej zmluvy), kde je uvedené, že neoddeliteľnou súčasťou tejto objednávky sú Všeobecné obchodné podmienky. Následne rozhodcovský súd poukazuje na všeobecné podmienky prepravy spoločnosti SLOVTOP-SK, s.r.o. Súčasťou objednávky prepravy sú Všeobecné obchodné podmienky objednávateľa, teda spoločnosti TALTRANS s.r.o. a nie Všeobecné podmienky prepravy, na ktoré odkazuje faktúra prepravcu, teda spoločnosti SLOVTOP-SK, s.r.o. Už samotné označenie všeobecných podmienok v objednávke a vo faktúre je rozdielne. Na objednávke absentuje podpis konateľa spoločnosti TALTRANS s.r.o. Podľa názoru žalobcu je absurdné ak rozhodca odvodzuje právomoc rozhodcovského súdu konať a rozhodovať o právach a povinnostiach fyzickej osoby z objednávky právnickej osoby, v ktorej fyzická osoba pôsobila ako konateľ a je na nej uvedená ako kontaktná osoba. Žalobca ďalej uvádza, že faktúra je jednostranný právny úkon, ktorý nemožno považovať za rozhodcovskú zmluvu. V tomto dokumente absentuje podpis štatutárneho zástupcu spoločnosti TALTRANS s.r.o. Z dôvodu, že rozhodcovská zmluva neexistuje medzi žalovaným a spoločnosťou TALTRANS s.r.o. je úplne vylúčené, aby z dokumentov, ktoré nie sú spôsobilé byť považované za rozhodcovskú zmluvu rozhodcovský súd vyvodzoval existenciu rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi žalovaným a fyzickou osobou R. M. ako bývalým konateľom spoločnosti TALTRANS s.r.o. Žalobca považuje rozhodcovské uznesenie sp. zn. RD/131/2016 zo dňa 18.11.2016, ktorým rozhodcovský súd zamietol námietky žalobcu o nedostatku právomoci súdu za nesprávne, nemajúce oporu v zákone. Žalobca ďalej uvádza, že aplikácia ust. § 135a ods. 5 Obch. zák. je možná vtedy, ak konateľ spôsobil škodu spoločnosti, v ktorej pôsobil ako konateľ. Na základe tohto ustanovenia nie je možné, aby sa veritelia, ktorí majú pohľadávky voči spoločnosti domáhali ich úhrady voči jej konateľom. Na podporu svojich skutkových tvrdení žalobca pripojil k žalobe nasledovné listinné dôkazy: žalobu žalovaného podanú na rozhodcovský súd zo dňa 26.9.2016 o zaplatenie sumy 856,00 Eur titulom náhrady škody (čl. 10), výpisy z obchodného registra spoločnosti žalovaného a spoločnosti TALTRANS s.r.o. zo dňa 8.12.2016, Oznámenie rozhodcovského súdu o začatí rozhodcovského konania sp. zn. RD/131/2016 zo dňa 30.9.2016 (čl. 15), Vznesenie námietky nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu rozhodcovskej zmluvy spojenej s návrhom žalobcu na zastavenie rozhodcovského konania zo dňa 14.10.2016 doručenej rozhodcovskému súdu dňa 21.10.2016 (čl. 16, 19), Rozhodcovské uznesenie sp. zn. RD/131/2016 zo dňa 18.11.2016, doručené žalobcovi dňa 24.11.2016 (čl. 20), Objednávku prepravy spoločnosti TALTRANS s.r.o. č. IB-20160476 (čl. 30), faktúru č. 20160260 zo dňa 20.4.2016 splatnú dňa 23.6.2016 na sumu 540,00 Eur vrátane 20% DPH (čl. 31), Všeobecné obchodné podmienky spoločnosti TALTRANS s.r.o. zo dňa 22.10.2014 (čl. 32) a Všeobecné zasielateľské podmienky spoločnosti SLOVTOP-SK, s.r.o. (VZP-S) platné a účinné od roku 2015 (čl. 34). Žalobca zdôraznil, že podaním zo dňa 9.12.2016 predložil rozhodcovskému súdu vyjadrenie vo veci samej, spolu s návrhom na prerušenie rozhodcovského konania do skončenia tohto súdneho konania (21Cr/32/2016). Rozhodcovský súd predmetné podanie prevzal dňa 19.12.2016 a toho istého dňa vydal rozhodcovský rozsudok, ktorý si žalobca prevzal na pošte dňa 27.12.2016. Rozhodol tak, že žalobe žalobcu t.j. spoločnosti SLOVTOP-SK, s.r.o. vyhovel v celom rozsahu a zaviazal R. M. na úhradu sumy vo výške 856,00 Eur spolu s 18,25 % ročným úrokom z omeškania. Tiež mu uložil povinnosť zaplatiť rozhodcovskému súdu rozhodcovský poplatok vo výške 1.716,00 Eur. Výšku rozhodcovského poplatku považuje žalobca za neprimeranú k výške istiny, ktorá je predmetom rozhodcovského konania. Z dôvodu, že od vznesenej námietky nedostatku právomoci rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní, a od podania žaloby na preskúmanie tejto námietky súdom, rozhodcovský súd v danej veci už rozhodol rozhodcovským rozsudkom sp. zn. RD/131/2016 zo dňa 19.12.2016, žalobca predložil konajúcemu súdu návrh na zmenu žaloby a navrhol, aby súd pripustil zmenu žaloby v tomto znení: Súd zrušuje rozhodcovský rozsudok vydaný ad hoc rozhodcom Rozhodcovského súdu Royal Development, so sídlom Suľany 243, Hruboňovo, Ing. Milošom Valachom sp. zn. RD/131/2016 zo dňa 19.12.2016.
Súd priznáva žalobcovi právo na náhradu trov súdneho konania. Žalobca súčasne navrhol po pripustení návrhu na zmenu žaloby odložiť vykonateľnosť uvedeného rozhodcovského rozsudku. Tiež uviedol, že okamžitým výkonom rozhodcovského rozsudku mu hrozí závažná ujma.
4. Súd zmenenú žalobu s prílohami, vrátane pôvodnej žaloby s prílohami a poučením o procesných právach a povinnostiach sporovej strany podľa ustanovení C.s.p. v súlade s § 167 ods. 1, 2 C.s.p. doručil žalovanému do vlastných rúk dňa 19.1.2017. Žalovaný vo vyjadrení doručenom na súd dňa 9.2.2017 uviedol, že v poukazom na ustanovenie § 140 ods. 3 C.s.p. a ust. § 21 ods. 4 a § 40 ods. 1 písm. a) a ods. 3 zák. č. 244/2002 Z.z. má za to, že z týchto ustanovení vyplýva určitý spôsob usporiadania medzi stranami z osobitného predpisu, preto žiada návrh žalobcu na zmenu žaloby zamietnuť podľa § 161 ods. 2 C.s.p., nakoľko sa jedná procesne o úplne rozdielne nároky. Všetky nároky uplatnené žalobcom v konaní jeho podaniami, žalobou i zmenou žalobou, považuje žalovaný za nedôvodné, zmätočné, právne nepreskúmateľné a trpiace mnohými hmotnoprávnymi vadami. Žalobca sa v napadnutom rozhodcovskom konaní RD/131/2016 a tiež vo svojich podaniach na súd k sp. zn. 21Cr/32/2016 sústredil iba na jediný dôvod svojej žalobnej obrany, a to, že medzi ním a žalovaným neexistuje rozhodcovská zmluva. Žalovaný používa rozhodcovskú zmluvu v podobe rozhodcovskej doložky uvedenú vo svojich všeobecných zasielateľských podmienkach (ďalej len „VZP-S“), tieto má k dispozícii každý zákazník, ktorý si objedná vykonanie prepravy. Podľa možností je existencia týchto VZP-S uvádzaná aj na všetkých dokumentoch a sú zverejňované na webovej stránke žalovaného. Sú vydané v zmysle vzorových podmienok Zväzu logistiky a zasielateľstva SR, a preto na tieto VZP-S je použiteľné aj znenie § 273 ods. 1 Obch. zák. Rozhodcovská zmluva medzi žalobcom a žalovaným vznikla podľa § 3 ods. 2, § 4 ods. 3, § 4 a § 7 zák. č. 244/2002 Z.z. Žalovaný uzatvoril so spoločnosťou TALTRANS s.r.o. (ktorej jediným spoločníkom a konateľom bol R. M. - žalobca) Objednávku prepravy č. IB-20160476. Žalovaný túto prepravnú zmluvu potvrdil svojou pečiatkou a podpisom, na ktorej je uvedené „Podľa VZP-S-www.L..com“. Aj v samotnej objednávke na základe predchádzajúcej dohody žalovaného so spoločnosťou TALTRANS s.r.o., ktorú zastupoval pri uzatváraní zmluvy žalobca, je uvedený text: „neoddeliteľnou súčasťou tejto prepravnej zmluvy sú všeobecné obchodné podmienky“. Objednanie prepravy bolo urobené iba elektronicky cez e-mailovú komunikáciu strán. Ide o štandardný spôsob objednávania prepravy. Následne žalovaný vykonal dohodnutú prepravu, čo preukazuje nákladný list CMR č. SK2539142. Žalovaný potom podľa prepravnej zmluvy vystavil dňa 20.04.2016 faktúru č. 20160260, na ktorej je uvedená poznámka: „Rozhodcovská doložka (arbitration clase)“ a pečiatka žalovaného „Podľa VZP-S-O..L..Z.“. Žalobca ako konateľ spoločnosti TALTRANS s.r.o. si nechal vykonať medzinárodnú prepravu. Nevzniesol voči nej žiadnu reklamáciu. Faktúru žalovaného si riadne zaúčtoval a uplatnil si odpočet DPH, čím sa obohatil na úkor žalovaného. Pohľadávka žalovaného je nepochybná a preukázaná. Žalovaný tiež uviedol, že si uplatnil svoju uvedenú pohľadávku voči spoločnosti TALTRANS s.r.o. v rozhodcovskom konaní RD/100/2016. V tomto rozhodcovskom konaní dlžník, spoločnosť TALTRANS s.r.o., nevzniesol voči existencii rozhodcovskej zmluvy a žalovanému nároku žiadne námietky. Rozhodcovský súd Royal Development v danej veci vydal dňa 8.8.2016 rozhodcovský rozsudok sp. zn. RD/100/2016. Predmetný rozhodcovský rozsudok neúspešným žalovaným spoločnosťou TALTRANS s.r.o. nebol napadnutý žalobou o jeho zrušenie spojenou s návrhom na odklad jeho vykonateľnosti podľa § 40 ods. 1 a § 41 zák. č. 244/2002 Z.z. na všeobecnom súde, právoplatnosť nadobudol dňa 18.08.2016. Týmto právoplatným rozsudkom rozhodcovského súdu bola žalovanému spoločnosti TALTRANS s.r.o. uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločnosti SLOVTOP-SK, s.r.o. pohľadávku v sume 540,00 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 18,25 % ročne od 24.6.2016 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatňovaním pohľadávky v sume 40,00 Eur a nahradiť mu trovy rozhodcovského konania vo výške 276,00 Eur. Žalovaný spoločnosť SLOVTOP-SK, s.r.o. si nedokázal vymôcť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti TALTRANS s.r.o. hlavne z dôvodu, že jediný spoločník a konateľ tejto spoločnosti R. M. ju previedol dňa 14.6.2016 na bieleho koňa. Povinná spoločnosť TALTRANS s.r.o. je nemajetná a nefunkčná. V takom prípade sa umožňuje veriteľovi vymáhať takúto pohľadávku podľa § 135a ods. 5 Obch. zák. od konateľa spoločnosti dlžníka, čo je v tomto prípade žalobca. Z toho dôvodu podal žalovaný žalobu na rozhodcovský súd o náhradu škody. Na základe uvedených skutočností vznikla rozhodcovská zmluva medzi žalobcom a žalovaným podľa § 4 ods. 7 a § 3 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z. titulom inej zmeny v osobe dlžníka. Uplatňovanie náhrady škody podľa § 135a ods. 5 Obch. zák. je považované za naplnenie práva veriteľa na podanie žaloby na príslušný rozhodcovský súd podľa § 3 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z., pokiaľ v pôvodnom záväzkovom vzťahu existovala rozhodcovská zmluva. Existencia rozhodcovskej zmluvy a výška náhrady škody nebola predmetom dokazovania v rozhodcovskom
konaní RD/131/2016. Tieto skutočnosti už boli ustálené v rozhodcovskom konaní RD/100/2016 medzi žalovaným a spoločnosťou TALTRANS s.r.o. Z tohto pohľadu na existenciu rozhodcovskej zmluvy a predmetu žaloby v rozhodcovskom konaní RD/131/2016 je potrebné aplikovať aj ust. § 151 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého „Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.“ V rozhodcovskom konaní RD/131/2016 predmetom sporu bolo iba určenie, či R. M., žalobca spôsobil ako konateľ spoločnosti TALTRANS s.r.o. žalovanému škodu. Z tohto uvedeného dôvodu nemôže žalobca právne relevantným spôsobom spochybňovať skutočnosti, ktoré už boli právoplatne preukázané v inom rozhodcovskom konaní. V danom prípade je aplikovateľné i ustanovenie § 194 ods. 2 C.s.p. V ďalšom žalovaný poukázal v rámci svojej procesnej obrany na ust. § 40 ods. 1 písm. a) a ods. 4 zák. č. 244/2002 Z.z. a ust. § 151 ods. 1, § 153 ods. 2 a § 192 C.s.p. ako i na početné rozhodnutia iných súdov a ďalšie ustanovenia Obč. zák. a Obch. zák. Žiadal všetky návrhy žalobcu uplatnené v konaní ako nedôvodné zamietnuť a priznať mu voči žalobcovi náhradu trov konania. K svojmu vyjadreniu pripojil nasledovné listinné dôkazy: Objednávku prepravy č. IB-20160476 potvrdenú žalovaným (čl. 87), faktúru č. 20160260 (čl. 88), výpis z obchodného registra spoločnosti TALTRANS s.r.o. (čl. 92) a Rozhodcovský rozsudok sp. zn. RD/100/2016 zo dňa 8.8.2016 s doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti dňa 18.08.2016 (čl. 88). V ostatnom poukázal na listinné dôkazy predložené súdu v tomto konaní už žalobcom.
5. Vyjadrenie žalovaného súd doručil žalobcovi a ten naň reagoval tak, že namietal tvrdenie žalovaného k aplikácii ust. § 140 ods. 3 C.s.p. Podľa žalovaného sa o taký prípad v danej veci nejedná, ale je potrebné aplikovať ustanovenie § 141 C.s.p., podľa ktorého jedinou podmienkou, ktorá musí byť splnená na to, aby súd mohol konať o zmenenej žalobe je to, že nedôjde k zmene príslušnosti súdu. Taktiež poukázal na to, že zmenená žaloba zo dňa 5.1.2017 bola súdu doručená skôr ako súd doručil žalovanému žalobu zo dňa 12.12.2016, pričom žalovaný obe podania žalobcu prevzal až dňa 19.1.2017. Z uvedeného vyplýva, že zmena žaloby nastala pred jej doručením žalovanému, a teda súd koná o zmenenej žalobe bez rozhodnutia i pripustení zmeny žaloby. Žalobca uviedol, že nemožno súhlasiť s názorom žalovaného, že objednávka prepravy č. IB-20160476 zo dňa 1.4.2016 spoločnosti TALTRANS s.r.o. adresovaná žalovanému, ktorá v poslednej vete odkazuje na všeobecné zasielateľské podmienky spoločnosti TALTRANS s.r.o., odkazuje na zasielateľské podmienky žalovaného „U.-L.-O..L..Z.. Vyvodzovanie existencie rozhodcovskej zmluvy z listín, na ktorých sa nenachádza podpis žalobcu, nenachádza sa tam súhlas žalobcu byť viazaný všeobecnými zasielateľskými podmienkami žalovaného, je nesprávny postup a v rozpore so skutkovým stavom. Žalovaný k svojmu vyjadreniu k žalobe nepredložil jediný dôkaz preukazujúci existenciu rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky uzavretej medzi žalobcom a žalovaným. To, že žalovaný sa odvoláva na vzťah medzi žalovaným a spoločnosťou TALTRANS s.r.o., ktorej bol žalobca konateľom je bez právneho významu, a to aj z toho dôvodu, že ani medzi týmito stranami rozhodcovská zmluva neexistovala. K tvrdeniu žalovaného, že si žalovaný pohľadávku, ktorá mu bola priznaná v rozhodcovskom konaní vedenom pod sp. zn. RD/100/2016 nedokáže vymôcť z majetku spoločnosti TALTRANS s.r.o., hlavne z dôvodu, že jediný spoločník a konateľ tejto spoločnosti, t.j. žalobca previedol dňa 14.6.2016 obchodný podiel na bieleho koňa, uviedol, že žalovaný v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojho tvrdenia, že jeho pohľadávka voči spoločnosti TALTRANS s.r.o. je nevymožiteľná. Preukázanie tejto skutočnosti je predpokladom aplikácie ust. § 135a Obch. zák. Na to, aby sa veriteľ mohol domáhať zaplatenia svojej pohľadávky voči konateľovi spoločnosti je potrebné, aby bolo preukázané, že konateľ spôsobil škodu „svojej“ spoločnosti a táto spoločnosť si ju od konateľa nevymáhala. Poukazoval na to, že v konaní RD/100/2016 bolo predmetom konania zaplatenie ceny za prepravu a v konaní RD/131/2016 bola predmetom konania náhrada škody, teda dva rôzne nároky voči dvom rôznym subjektom.
6. V ďalšej časti napadnutého rozsudku sa súd prvej inštancie zaoberal vecnou stránkou obchodného vzťahu žalovaného s pôvodným dlžníkom a dôvodom, prečo si žalovaný voči žalobcovi v rozhodcovskom konaní uplatnil právo na náhradu škody z dôvodu, že žalobca bol spoločníkom a konateľom dlžníka, od ktorého sa nedala dlžná suma už vymôcť.
7. Súd prvej inštancie odôvodnil návrh na zmenu žaloby tak, že postupoval podľa § 131 C.s.p. a nie podľa § 140 ods. 1 C.s.p., nakoľko pri oboch podaniach žalobcu bol kauzálne príslušným súdom a oba žalobné návrhy sa týkali identického rozhodcovského konania. Preto podľa jeho názoru nebolo potrebné rozhodovať o pripustení zmeny žaloby i z dôvodu, že pôvodný žalobný návrh nebol pred podaním zmenenej žaloby doručený žalovanému. O návrhu žalobcu na odklad vykonateľnosti rozhodcovského
rozsudku súd rozhodol uznesením vyššej súdnej úradníčky sp. zn. 21Cr/32/2016-127 zo dňa 17.8.2017 tak, že návrh zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 6.9.2017.
8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, listinnými dôkazmi predloženými súdu sporovými stranami v zmysle bodov 3., 6., 9. a 14. odôvodnenia tohto rozsudku, celým pripojeným spisom rozhodcovského súdu sp. zn. RD/131/2016 vrátane žalobou napadnutého rozhodcovského rozsudku sp. zn. RD/131/2016 zo dňa 19.12.2016 a dokladom o jeho doručení právnemu zástupcovi žalobcu zo dňa 27.12.2016 aj s doložkou jeho právoplatnosti a vykonateľnosti dňa 31.12.2016, obsahom všetkých písomných vyjadrení sporových strán ako je uvedené vyššie v odôvodnení tohto rozsudku, doplnenými dôkazmi v zmysle § 185 ods. 2 časť pred bodkočiarkou C.s.p., a to aktuálnymi výpismi z obchodného registra spoločnosti žalovaného a spoločnosti TALTRANS s.r.o., IČO: 47 921 463 zo dňa 22.11.2017, zoznamom a stavom obchodných spoločností podľa priezviska a mena žalobcu, zoznamom a stavom obchodných spoločností podľa priezviska a mena fyzickej osoby R. N., t.j. dôkazmi, ktoré vyplývajú z verejných registrov a zoznamov, ostatným spisovým materiálom a po vykonanom dokazovaní a prejednaní veci zistil nasledovný skutkový stav: Obchodná spoločnosť TALTRANS s.r.o., IČO: 47921 463, ktorej jediným spoločníkom a konateľom bol v období od 14.10.2014 do 13.6.2016 žalobca R. M., si písomne elektronickou poštou objednala Objednávkou na prepravu č. IB-20160476 ako objednávateľ prepravu tovaru (4 pal. 800 kg) u žalovaného ako dopravcu motorovým vozidlom s EČ (ŠPZ): M. XXXDE z miesta nakládky: Liptovský Ján (Slovenská republika) dňa 1.4.2016 do 13.30 hod. a miestom vykládky: Embraco Europe Via Pietro Adriano (Taliansko) dňa 2.4.2016 do 12.00 hod. za dohodnutú cenu 450,00 Eur + DPH, teda za cenu 540,00 včítane DPH, a to za podmienok uvedených priamo v danej objednávke prepravy v časti 6: Poznámka. V tejto časti na objednávke objednávateľ okrem iného uviedol, že neoddeliteľnou súčasťou tejto prepravnej zmluvy sú Všeobecné obchodné podmienky. Žalovaný uvedenú objednávku č. IB-20160476 akceptoval, čo na predmetnej objednávke potvrdil nečitateľným podpisom a pečiatkou obchodnej spoločnosti, súčasťou ktorej je aj text: „Podľa VZP-S * www.L..Z. <http://www.L..com/E.> to GFC-S“. Tieto skutočnosti mal súd nepochybne preukázané predloženou Objednávkou na prepravu č.: IB-20160476, ktorú súdu predložili so zhodným obsahom obe sporové strany. Na základe tejto objednávky žalovaný vykonal pre spoločnosť TALTRANS s.r.o., IČO: 47 921 463 objednanú prepravu a tovar odovzdal príjemcovi určenom objednávateľom v objednávke dňa 2.4.2016, čo mal súd preukázané medzinárodným nákladným listom CMR č. SK 2539142, na ktorom príjemca tovaru v Taliansku potvrdil prevzatie tovaru prepraveného žalovaným podľa objednávky objednávateľa podpisom a pečiatkou dňa 2.4.2016. Na doklade CMR sa síce uvádza hmotnosť tovaru 500 kg, nenachádza sa tam však žiaden záznam osvedčujúci, že by prepravený tovar bol dodaný s vadami, poškodený alebo v množstve menšom ako vyplýva z objednávky. Pritom vec hmotnoprávne posudzoval podľa § 610 Obch. zák. a podľa Dohovoru o prepravnej zmluve medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR) a zistil, že dlžníkovi vzniklo právo na zaplatenie tejto prepravy. Pôvodný dlžník však riadne fakturovanú cenu nezaplatil, preto žalovaný podal žalobu na rozhodcovský súd, ktorý o veci právoplatne rozhodol. Keďže pohľadávku nevymohol, uplatnil si v súlade so zákonom právo na náhradu škody voči v predmetnom konaní žalobcovi, ktorý však v rozhodcovskom konaní vzniesol námietky, avšak tieto námietky nevzniesol pôvodný dlžník. Rozhodcovský súd však námietku nedostatku právomoci neuznal pre existenciu rozhodcovskej doložky a vydal rozhodcovský rozsudok sp. zn. RD/131/2016 dňa 19.12.2016. Týmto rozsudkom bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť žalovanému škodu vo výške 856,- EUR a trovy konania vo výške 276,- EUR. Súčasne rozhodcovský súd uložil žalobcovi aj povinnosť zaplatiť rozhodcovi rozhodcovského súdu poplatky za podanú žalobnú odpoveď a námietky spolu vo výške 1.716,- EUR.
9. Po zistení, že žalobca podal zmenenú žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku sp. zn. RD/131/2016 zo dňa 19.12.2016 v lehote podľa § 41 veta prvá zák. č. 244/2002 Z.z., pričom obe sporové strany boli účastníkmi žalobou napadnutého rozhodcovského konania, súd skúmal či sú dané podmienky na konanie podľa § 40 ods. 1 písm. a) zák. č. 244/2002 Z.z. Pritom posudzoval existenciu rozhodcovskej zmluvy podľa § 3 ods. 1 a 2 a § 4 ods. 1, 2 a 7 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Pritom vychádzal i z ustanovení §§ 43a ods. 1, 43c ods. 1 a 44 ods. 2 Obč. zák. a dospel k záveru, že objednávka č. IB/20160476 je návrhom spoločnosti TALTRANS s.r.o. na uzavretie prepravnej zmluvy a neoddeliteľnou súčasťou návrhu v poznámke 6 sú všeobecné obchodné podmienky ďalej len VOP žalobu, teda objednávateľa.
10. Žalobca v konaní predložil súdu VOP spoločnosti TALTRANS s.r.o. zo dňa 22.10.2014. Z ich obsahu súd zistil, že ich súčasťou nie je žiaden návrh rozhodcovskej zmluvy. Žalovaný prijatie objednávky
potvrdil písomne, avšak súčasťou jeho firemnej pečiatky je text: „Podľa VZP-S * O..L..Z. M. J.-L.. Žalovaný v konaní tvrdil, že sa jedná o Všeobecné zasielateľské podmienky SLOVTOP-SK s.r.o. (VZP- S). Skúmaním ich obsahu súd zistil, že v čl. 14 bod 14.5/b týchto VZP-S žalovaného je uvedený text rozhodcovskej doložky v nasledujúcom znení: „Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad, zrušenie, alebo vzniku inej právnej zmeny sporu budú riešené pred stálym Rozhodcovským Súdom Royal Development zriadeným pri ROYAL DEVELOPMENT - RSRD, zzpo (korešpodenčná adresa: Suľany 243, 951 25 Hruboňovo, Slovenská republika), podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku. Tieto dokumenty sú dostupné na stránke www.C..sk. Strany sa podrobia rozhodnutiu tohto rozhodcovského súdu a príslušného rozhodcu. Jeho rozhodnutie bude pre strany záväzné a nemenné.“ Porovnaním obsahu VOP a VZP-S je zrejmé, že sú to dokumenty, ktoré sa svojim obsahom podstatne líšia, rozhodne text VZP-S nie je vymedzením obsahu VOP (ako neoddeliteľnej súčasti danej objednávky objednávateľa) inými slovami v zmysle § 44 ods. 2 veta druhá Obč. zák. S takýmto dodatkom prijatie návrhu objednávateľa žalovaným je prijatím návrhu, ktorý obsahuje dodatok (obsahom, ktorého je i návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky), teda ho možno považovať len za nový návrh zmluvy v zmysle § 44 ods. 2 veta prvá Obč. zák. Vzhľadom na to, že na platnosť zmluvy o preprave sa nevyžaduje písomná zmluva, k uzavretiu zmluvy o preprave dochádza aj reálnym plnením, došlo zmluvnými stranami síce k uzavretiu platnej zmluvy o preprave, o čom svedčí aj doklad CMR v zmysle čl. 4 veta prvá Dohovoru, avšak pre absenciu písomnej akceptácie tohto dodatku zmluvy (doplneného návrhu žalovaného) zo strany objednávateľa k platnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, a to ani vo forme rozhodcovskej doložky v zmysle § 2 ods. 1, resp. § 4 ods. 1 v spojení s ustanovením § 4 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z. nedošlo, nakoľko nebola dodržaná pre jej platnosť zákonom vyžadovaná písomná forma. V rozhodcovskom konaní sp. sn. RD/100/2016, na návrh žalovaného podaný v intenciách obsahu rozhodcovskej doložky, ktorá je súčasťou jeho VZP-S voči spoločnosti TALTRANS s.r.o., teda zmluvnej strane zo zmluvy o preprave, sa spoločnosť TALTRANS s.r.o., potom čo bola vyzvaná rozhodcom na vyjadrenie k žalobe, písomne nevyjadrila v určenej lehote, pri svojom prvom úkone nevzniesla námietku nedostatku právomoci konajúceho rozhodcovského súdu, čím medzi sporovými stranami došlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy v zmysle ustanovenia § 4 ods. 7 zák. č. 244/2002 Z.z., nakoľko žalovaný objednávateľ existenciu v žalobe tvrdenej rozhodcovskej doložky nenamietal. Takto uzavretá rozhodcovská zmluva medzi účastníkmi v rozsahu tvrdenom žalovaným v intenciách čl. 14 bod 14.5/b VZP-S sa vzťahuje v zmysle ust. § 3 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z. aj na prípady inej zmeny v osobe veriteľa alebo dlžníka vo vzťahu, na ktorý sa vzťahuje rozhodcovská zmluva. Tvrdený rozsah sa týkal ceny za prepravu a podstatou nároku žalovaného voči žalobcovi titulom náhrady škody rovnako mal svoju podstatu v nesplnení jeho povinnosti uhradiť žalovanému cenu prepravy. Žalovaný, ktorému sa nepodarilo vymôcť svoju pohľadávku v celkovej výške 856,00 Eur voči dlžníkovi na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku sp. zn. RD/100/2016 si v súlade s ust. § 135a ods. 5 Obch. zák. nevymoženú pohľadávku od dlžníka uplatnil na rozhodcovskom súde titulom náhrady škody voči žalobcovi s poukazom na to, že si ako jediný spoločník a konateľ neplnil svoje povinnosti voči spoločnosti dlžníka, nesplnil si povinnosť vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti v dôsledku čoho žalovanému vznikla škoda v uvedenej výške. Poukázal na to, že žalobca ako jediný konateľ, teda štatutárny orgán namiesto toho, aby si splnil povinnosť zaplatiť žalovanému cenu prepravy, ktorú si u neho objednal a žalovaný ju riadne a včas vykonal, robil úkony smerujúce k tomu, aby na právach veriteľa žalovaného poškodil. Najprv krátko pred lehotou splatnosti predmetnej faktúry na 540,- Eur previedol svoj obchodný podiel v spoločnosti na bieleho koňa, ktorý následne tiež neplnil záväzky spoločnosti dlžníka a pokračoval v činnosti smerujúcej k poškodeniu žalovaného. Žalobca uvedené tvrdenia žalovaného spochybňoval, tvrdil, že sa nejedná o žiadneho bieleho koňa, spoločnosť v čase uzavretia zmluvy o prevode obchodného podielu podľa predloženej účtovnej závierky ku dňu 31.5.2016 mala majetok v hodnote 223.452,58 Eur, neevidovala žiaden záväzok po lehote splatnosti ku dňu uzavretia zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 2.6.2016 a v pokladni bola suma 4.236,58 Eur, teda aj nový konateľ a spoločník dlžníka žalovaného R. N. mal finančné prostriedky, aby uhradil žalovanému splatnú faktúru. Namietal, že žalovaný nepreukázal, že mu vznikla škoda, ani v akej výške, ani nepreukázal príčinnú súvislosť medzi vznikom škody na strane žalovaného a zavineným konaním žalobcu, ktorý v čase splatnosti pohľadávky žalovaného už nebol konateľom dlžníka, bol odvolaný z tejto funkcie. Žalovaný existenciu škody preukázal listinnými dôkazmi, a to objednávkou, CMR dokladom a faktúrou, ktoré listiny žalobca nespochybňoval a ani reálnosť predmetného obchodného vzťahu žalovaného so spoločnosťou TALTRANS s.r.o. Tvrdil, že žalovaný nepreukázal, že jeho pohľadávka je od priameho dlžníka nevymožiteľná, napríklad vedením exekúcie voči dlžníkovi. Žalovaný zotrval na svojich skutkových tvrdeniach ohľadne tejto skutočnosti z písomných podaní.
11. Súd doplnením dôkazov v zmysle § 185 ods. 2 časť pred bodkočiarkou C.s.p., a to aktuálnym výpisom z obchodného registra spoločnosti TALTRANS s.r.o., IČO: 47 921 463 zo dňa 22.11.2017, zoznamom a stavom obchodných spoločností podľa priezviska a mena žalobcu, zoznamom a stavom obchodných spoločností podľa priezviska a mena fyzickej osoby R. N., t.j. dôkazmi, ktoré vyplývajú z verejných registrov a zoznamov, zistil, že žalobca je spolu s I. M. spoločník a súčasne jediný konateľ spoločnosti LORETA s.r.o., IČO: 46 972 501, ktorá vznikla dňa 14.2.2013 a v predmete činnosti má aj nákladnú dopravu a zasielateľstvo. Spoločnosť TALTRANS s.r.o., IČO: 47 921 463, ktorá vznikla dňa 14.10.2014 taktiež s predmetom činnosti nákladná doprava a zasielateľstvo si žalobca založil sám. Potom, čo mu žalovaný doručil za vykonanú prepravu dňa 2.4.2016 faktúru č. 20160260 zo dňa 20.4.2016 s lehotou splatnosti od je doručenia do 23.6.2015, v určenej lehote úhradu tejto faktúry ako jediný konateľ spoločnosti dlžníka nezaplatil. Tu súd poukazuje na nesprávne tvrdenie žalobcu, že v nej splatnosť bola určená dňom 23.6.2016, pravdou je, že splatnosť nebola určená dňom ale lehotou trvajúcou 60 dní a v žiadnom právnom predpise nie je stanovené, že sa faktúry musia uhrádzať až v posledný deň určenej lehoty splatnosti. Žalobca, namiesto toho, aby si danú povinnosť voči žalovanému splnil, počas trvania tejto lehoty na jej úhradu, uzavrel dňa 2.6.2016 Zmluvu o prevode obchodného podielu, na základe ktorej celý obchodný podiel previedol na nadobúdateľa R. N.. Uvedená osoba v danom čase už bola spoločníkom a štatutárnym zástupcom piatich iných obchodných spoločností, a to DSK-PM, s.r.o., EURO EXPRES PO, s.r.o., JL company s.r.o., LJL Logistics s.r.o. a STAVTRADE ACTIVE s.r.o., teda ak by skutočne bolo záujmom žalobcu prevodom obchodného podielu zabezpečiť splnenie dlhov, venoval by náležitú starostlivosť osobe, na ktorú daný obchodný podiel prevedie. V priebehu konania dňa 7.11.2017 spoločnosť TALTRANS s.r.o. zanikla v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou DSK - PM, s.r.o., IČO: 36 481 939, súčasne v ten istý deň došlo aj k zlúčeniu touto spoločnosťou so spoločnosťou EURO EXPRES PO, s.r.o. a ďalšej spoločnosti KOPEX Trans & Logistic s.r.o. Z uvedených konaní nadobúdateľa obchodného podielu R. N. nepochybne možno uzavrieť, že sa jedná o osobu, ktorá vykonáva činnosť smerujúcu k poškodeniu veriteľov zanikajúcich spoločností jej právnymi úkonmi. Táto skutočnosť žalobcovi, vzhľadom na verejne dostupný portál obchodného registra, musela byť dňa 2.6.2016 dôverne známa. Súd sa preto nestotožnil s tvrdením žalobcu, ohľadne dobrého stavu spoločnosti TALTRANS s.r.o. s poukazom na predloženú účtovnú závierku ku dňu 31.5.2016, nakoľko z tejto listiny nesporne vyplýva, že spoločnosť k uvedenému dátumu bola v predĺžení, nakoľko výsledok jej hospodárenia činil -37.938 Eur, teda namiesto prevodu jej obchodného podielu na nedôveryhodnú osobu vznikla za daného stavu žalobcovi povinnosť podať návrh na vyhlásenie jej konkurzu podľa osobitného zákona. Žalobca sa teda svojim konaním vyhol zaplateniu dlhov jeho spoločnosťou, včítane dlhu žalovanému za vykonanú prepravu a tiež konkurzu, a to s cieľom, aký následne uskutočnil R. N.. Z uvedených dôvodov sa súd s tvrdeniami žalobcu v tomto smere nestotožnil, stotožnil sa s tvrdením žalovaného, ktorému evidentne jeho pohľadávka voči zaniknutej spoločnosti sa stala nedobytnou, teda mu vznikla škoda, ktorú si oprávnene v rozhodcovskom konaní uplatnil voči žalobcovi, a to za splnenia podmienok v zmysle § 135a ods. 5 Obch. zák.
12. Vzhľadom na zistený skutkový stav, za aplikácie vyššie citovaných právnych predpisov, súd dospel k záveru, že medzi sporovými stranami došlo k uzavretiu platnej rozhodcovskej zmluvy, a to v súlade s § 4 ods. 7 v spojení s § 3 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z., nakoľko v danom prípade sa jedná nesporne o inú zmenu v osobe dlžníka vo vzťahu k žalovanému, na ktorý sa vzťahuje rozhodcovská zmluva. Z uvedeného dôvodu súd vo veci rozhodol tak, že návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku zamietol. I keď zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní neupravuje otázku poplatkov súd uložené poplatky v porovnaní s poplatkami súdnymi považoval za neúmerné a preto časť rozhodcovského rozsudku - jeho výrok III. zrušil. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p., t.j. podľa úspešnosti účastníkov vo veci. Vzhľadom na to, že každá sporová strana mala v konaní úspech čiastočný, súd sporovým stranám náhradu trov voči protistrane nepriznal a rozhodol tak ako je uvedené vo výroku III. tohto rozsudku.
13. Proti výroku II. a III. rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a navrhol tieto výroky zmeniť tak, že súd žalobe v celom rozsahu vyhovie. Je toho názoru, že nekonanie spoločnosti TALTRANS s.r.o. v rozhodcovskom konaní nemožno stotožňovať s tým, že táto spoločnosť v žalobnej odpovedi neexistenciu rozhodcovskej zmluvy nenamietla. Ak spoločnosť nepredložila v rozhodcovskom konaní žalobnú odpoveď, nie sú splnené zákonné podmienky na to, aby rozhodcovská zmluva vznikla podľa § 4 ods. 7 zák. č. 244/2002 Z.z. Rozhodcovská zmluva, ktorá mala vzniknúť v konaní RD/100/2016 sa vzťahovala na nároky vzniknuté zo zmluvy o preprave, teda nároky podľa § 610 a nasl. Obch. zák.
Predmetom rozhodcovského konania je nárok podľa § 135 a ods. 5 Obch. zák. V uvedenom prípade nejde len zmenu v osobe dlžníka, ale ide aj o zmenu nároku, ktorý sa uplatňuje. Z uvedeného vyplýva, že aplikácia § 3 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z. nie je právne možná z dôvodu, že rozsah rozhodcovskej zmluvy vzniknutej v konaní RD/100/2016 je odlišný ako v konaní RD/131/2016. Žalobca uviedol, že predmetom súdneho konania podľa § 135a Obch. zák. nie je pohľadávka veriteľa, ale škoda, ktorú mal konateľ spôsobiť spoločnosti, v ktorej funkciu vykonával. Keďže voči konateľovi sa uplatňuje nárok spoločnosti na náhradu škody a nie pohľadávka veriteľa spoločnosti, je vylúčené, aby sa konateľ považoval za právneho nástupcu. Žalovaný nepreukázal vznik škody, ktorú žalobca mal spôsobiť spoločnosti TALTRANS s.r.o. a nepreukázal výšku tejto škody. Splatnosť pohľadávky žalovaného voči spoločnosti nastala až po jeho odvolaní, a teda zo strany žalobcu nedošlo k porušeniu žiadnej povinnosti. Súd uviedol, že žalobca porušil svoju povinnosť tým, že neuhradil odmenu za prepravu pred jej splatnosťou. Uvedeným postupom súd vyžaduje od žalobcu, aby konal to, čo zákon neprikazuje. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojho tvrdenia, že jeho pohľadávka voči spoločnosti TALTRANS s.r.o. je nevymožiteľná. V odvolaní ďalej žalobca uviedol, že žalovaný prepravil o 300 kg menej, ako podľa objednávky prepraviť mal, a teda mu nevzniklo právo na zaplatenie celej fakturovanej sumy.
14. Proti výroku III. rozsudku podal v lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal zrušiť výrokovú časť I., nakoľko súvisí s výrokovou časťou II. Žalovaný bol v súdnom konaní 100% úspešný a neexistoval žiaden právny dôvod, aby mu súd nepriznal trovy súdneho konania a trovy právneho zastúpenia. Žalovaný poukázal na to, že vyrubené súdne poplatky sú samostatnou pohľadávkou samotného rozhodcovského súdu a nemôžu byť predmetom posudzovania a dokazovania v konaní o žalobe o zrušenie rozh. rozsudku podľa § 40 zák. č. 244/2002 Z.z. Okrem toho účastníkom tejto žaloby môžu byť iba účastníci rozh. konania podľa § 40 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. Súd rozhodol o veci, o ktorej nemal právomoc rozhodnúť, a ktorá sa týkala tretieho subjektu, ktorý ani nebol stranou rozh. konania, ani žalovaným v konaní o žalobe o zrušenie rozh. rozsudku a ani inou stranou konania na súde prvej inštancie. Žalovaný ako ďalší dôvod uviedol, že o poplatkovej povinnosti žalobcu (v rozh. konaní žalovaného) už bolo právoplatne rozhodnuté Rozhodcovským uznesením RD/131/2016 z 18.11.2016. Toto rozh. uznesenie žalobca nenapadol námietkou podľa § 21 ods. 4 zák. č. 244/2002 Z.z., čím nadobudlo právoplatnosť. Právoplatným rozhodnutím rozhodcovského súdu sú viazaní účastníci rozhodcovského konania, ale aj štátne orgány vrátane súdu.
15. Žalovaný sa vyjadril k odvolaniu žalobcu s tým, že opätovne vzniesol hmotnoprávnu námietku podľa § 152 C.s.p., ktorá spočíva v tom, že žalobca nikdy nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. Žalobca podal dňa 12.12.2016 na súd námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu podľa § 24 ods. 5. Uvedený paragraf v zákone pojednáva o jazyku rozhodcovského konania a neobsahuje ods. 5. Už toto podanie žalobcu bolo zmätočné a súd mal túto žalobu odmietnuť. Rozhodcovský rozsudok RD/100/2016 je rozhodnutím res iudicata. Týmto rozhodcovským rozsudkom rozhodcovský súd rozhodol o existencii pohľadávky, existencii rozhodcovskej zmluvy a výške náhrady škody. V rozhodcovskom konaní RD/131/2016 už nebolo predmetom dokazovania existencia rozhodcovskej zmluvy ani výška náhrady škody. Tieto boli už rozhodnuté.
16. Na odvolanie žalovaného sa vyjadril žalobca a uviedol, že prvý výrok rozsudku sa netýka práv žalovaného, a teda je zrejmé, že týmto výrokom sa nerozhodlo v prospech žalovaného a je vylúčené, aby ho žalovaný napadol odvolaním. Ďalej bol žalobca v konaní čiastočne úspešný, a preto by nemal znášať trovy súdneho konania za žalovaného. Súd zamietol žalobcu v časti zrušenia rozh. rozsudku ohľadne nároku žalovaného vo výške 856,- EUR a rozhodcovský rozsudok ohľadne poplatkov rozh. konania vo výške 1 716,- EUR. Z uvedeného vyplýva, že z finančného hľadiska bol žalobca úspešný vo väčšom rozsahu. Žalobca sa ďalej odvolal na uznesenie Okresného súdu Prešov sp.zn. 81Er/96/2017 z 31.1.2018.
17. Podaním z 29.11.2017 spoločnosť ROYAL DEVELOPMENT - RSRD, zzpo, Suľany 243, Huroboňovo, IČO: 45 741 905 podala návrh na vstup ako intervenienta do konania s tým, že nárok na rozhodcovské poplatky v zmysle výrokovej časti III. rozhodcovského rozsudku RD/131/2016 z 19.12.2016 sa týkajú iba žalobcu a intervenienta. Nakoľko súd túto časť rozhodcovského rozsudku zrušil, má intervenient právo vstúpiť do súdneho konania. Rozsudkom z 23.11.2017 súd odobral bez právneho podkladu majetok intervenienta (jeho pohľadávku), pričom rozhodnutie sa týka jeho oprávnených ekonomických záujmov.
18. Žalobca podaním z 10.1.2018 nesúhlasil s návrhom na vstup intervenienta, keďže ROYAL DEVELOPMENT nemá spôsobilosť byť intervenient v súdnom konaní, keďže od 1.1.2017 nie je oprávnený uskutočňovať rozhodcovské konania.
19. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 8.10.2018. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu a žalovaného, ich vyjadreniami, odvolací súd dospel k záveru, že výrok I. je potrebné zrušiť, výrok II. potvrdiť a vo výroku III. je potrebné ho zmeniť.
Podľa § 81 CSP intervenient je ten, kto sa zúčastňuje na konaní popri žalobcovi alebo žalovanom a má právny záujem na výsledku konania.
20. Keďže v danom prípade nebolo možné pripustiť vstup intervenienta, odvolací súd rozhodol, že vstup intervenienta - spoločnosť ROYAL DEVELOPMENT - RSRD, ZZPO, Suľany 243, Hruboňovo, IČO: 45 741 905 do konania nepripúšťa. Dospel k záveru, že súd prvej inštancie pochybil, keď žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku zamietol, avšak pritom časť rozhodcovského rozsudku neprávom zrušil.
Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 388 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie
21. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku vo výroku II. a reflektujúc dôvody odvolania uvádza na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo jednoznačne preukázané, že účastníci obchodného vzťahu mali uzavretú rozhodcovskú zmluvu a táto platila i v konaní, v ktorom žalovaný žaloval žalobcu o náhradu škody. Preto ani rozhodcovský súd ani súd prvej inštancie nemohol vyhovieť námietke žalobcu o neexistencii rozhodcovskej zmluvy.
22. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil.
23. Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že výrok III. napadnutého rozsudku súvisí s jeho výrokom II., teda ak žalobca o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola po vecnej stránke zamietnutá, úspešnou sporovou stranou bol žalovaný a preto mu prislúcha nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
24. S poukazom na uvedené odvolací súd podľa § 388 C.s.p. zmenil výrok III. napadnutého rozsudku tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
24. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, C.s.p. Úspešnému žalovanému odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2, C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).