Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2CoR-2-2024.pdf
PDF · 142.81 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-23Cr/46/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Vladovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcov: 1/ M.. G. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom: Q. XX/XX, XXXX J., Z. Z., 2/ M.. X. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom: E. XXXC, XXX XX Y., obaja zastúpení: JUDr. Marcel Jóža, advokát, Cukrová 14, 813 39 Bratislava, proti žalovanému: CRN1, zzpo, v likvidácii so sídlom Miletičova 550/1, 821 08 Bratislava, IČO: 50 892 525, zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Peter Bartoš, s. r. o., so sídlom Martina Granca 3618/44, 841 02 Bratislava, IČO: 52 262 821, o námietke nedostatku právomoci rozhodcovského súdu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č. k. B5-23Cr/46/2017 - 222 zo dňa 25.9.2023 takto
r o z h o d o l :
I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č. k. B5-23Cr/46/2017 - 222 zo dňa 25.9.2023 p o t v r d z u j e .
II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd pod č. k. B5-23Cr/46/2017 - 222 zo dňa 25.9.2023 určil, že ad hoc rozhodca Ing. Miloš Valach rozhodcovského súdu ROYAL DEVELOPMENT - RSRD, zzpo, so, Suľany 243, Hruboňovo, Slovenská republika nemá právomoc rozhodovať spor medzi žalovaným v 1. rade a žalobcom vedený pod spisovou značkou RD/118/2017 a žalobcovi priznal voči žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 28.09.2017 domáhal, aby súd vyhovel námietke nedostatku právomoci rozhodcovského súdu a určil, že prejednanie veci žalovaných proti žalobcovi o zaplatenie náhrady škody 33.255,- Eur s príslušenstvom vedenej na rozhodcovskom súde ad hoc rozhodcom Ing. Milošom Valachom so sídlom Suľany 243, Hruboňovo pod sp. zn. RD118/2017 nepatrí do právomoci rozhodcovského súdu a to z dôvodov, že dňa 03.07.2017 vydal rozhodca rozhodcovské uznesenie, ktorým oznámil začatie rozhodcovského konania a zároveň vyzval žalobcov, aby v stanovenej lehote zaslali rozhodcovi žalobnú odpoveď. Žalovaný v rozhodcovskom konaní sp. zn. RD/118/2017 uplatňuje voči žalobcom v 1. rade a 2. rade svoj domnelý nárok ako subjekt, ktorý svoju aktívnu legitimáciu odvodzuje z postúpenia pohľadávky spoločnosti CONCRETE SK, s.r.o., judikovanej v inom skoršom rozhodcovskom konaní sp. zn. RD/68/2016 proti dlžníkovi Me&Co. a.s. (v súčasnosti, z dôvodu zmeny obchodného mena, Vesat, a.s.). Ani jeden zo žalobcov v 1. a 2. rade však účastníkom tohto skoršieho rozhodcovského konania nebol a súčasne predmetom tohto skoršieho rozhodcovského konania boli výlučne nároky z obchodného styku právneho predchodcu žalovaného proti spoločnosti Me&Co. a.s., (v súčasnosti, z dôvodu zmeny obchodného mena, Vesat, a.s.) a nie nároky voči žalobcovi v 1. rade alebo žalobcovi v 2. rade. Žalobcovia v 1. rade a 2. rade na základe uznesenia rozhodcovského súdu datovaného dňa 03.07.2017 zaslali ako žalovaní rozhodcovskému
súdu v súlade s § 18 ods. 4 zák. č. 244/2022 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ ZoRK“) dňa 21.07.2017 (dátum podania na poštovú prepravu) svoju žalobnú odpoveď a súčasne v rámci tohoto prvého úkonu vo veci samej v súlade s § 21 ods. 2 ZoRK uplatnili námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu a to z dôvodu neexistencie rozhodcovskej zmluvy a žiadali rozhodcovské konanie uznesením zastaviť. Rozhodca o námietke nedostatku právomoci rozhodol rozhodcovským uznesením sp. zn. RD/118/2017 zo dňa 06.09.2017 tak, že v rozhodcovskom konaní bude pokračovať a návrhu na zastavenie rozhodcovského konania nevyhovuje. Uznesenie rozhodcovského súdu bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcov dňa 11.09.2017. Rozhodcovským uznesením rozhodca de facto zakladá svoju právomoc konštatujúc, že existencia rozhodcovskej zmluvy je z jeho pohľadu res iudicata, vychádzajúc z rozhodcovského rozsudku sp. zn. RD/68/2016 zo dňa 30.08.2016. Žalobca v 1. rade ani žalobca v 2. rade ako procesné strany nikdy neboli účastníkmi tohto rozhodcovského konania, preto sa na nich akýkoľvek záver, ani procesný priebeh takéhoto skoršieho rozhodcovského konania nemôže vzťahovať. Na tomto nespornom právnom závere nič nemení skutočnosť, že v čase tohto skoršieho konania boli žalobcovia v 1. rade a 2. rade členmi predstavenstva spoločnosti Me&Co. a.s. (teraz Vesat a.s.) ako žalovaného v predmetnom rozhodcovskom konaní. Rozhodcovský súd nerozlíšil postavenie právnickej osoby (ako účastníka predchádzajúceho rozhodcovského konania sp. zn. RD/68/2016) a postavenie fyzických osôb (členov štatutárneho orgánu), ktoré však účastníkmi rozhodcovského konania sp. zn. RD/68/2016 nikdy neboli. Záver rozhodcovského súdu, že: „ Rozhodcovská zmluva medzi žalobcom (v tomto konaní žalovaný) a žalovaným 1. a žalovaným 2. (v tomto konaní žalobca v 1. rade a žalobca v 2. rade) bola preukázaná v rozhodcovskom konaní RD/68/2016“ je teda právne nesprávny, nepochopiteľný, neudržateľný a neodôvodniteľný.
3. Rozhodcovský súd ďalej svoju právomoc rozhodovať v aktuálnej veci medzi žalovaným a žalobcami v 1. rade a 2. rade vo veci sp. zn. RD/118/2017 odvodzuje z ustanovenia § 3 ods. 2 ZoRK, podľa ktorého: „Rozhodcovská zmluva sa vzťahuje aj na právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve nevylúčia. To platí v prípadoch postúpenia práv alebo povinností alebo inej zmeny v osobe veriteľa alebo dlžníka vo vzťahu, na ktorý sa vzťahuje rozhodcovská zmluva“. Je právnou notorietou, že právo veriteľa uplatňovať proti členom predstavenstva obchodnej spoločnosti nárok tejto obchodnej spoločnosti na náhradu škody podľa § 194 ods. 9 Obchodného zákonníka, nie je zmenou v osobe dlžníka pohľadávky judikovanej v skoršom rozhodcovskom konaní z titulu neuhradenej ceny diela (alebo iných plnení) touto obchodnou spoločnosťou a teda nemožno na členov štatutárneho orgánu dlžníka rozšíriť právomoc rozhodcovského súdu, keďže nedošlo k zmene v osobe dlžníka vo vzťahu, na ktorý by sa rozhodcovská zmluva mohla akokoľvek vzťahovať. Žalobcovia zdôraznili nesprávnosť právnych záverov rozhodcu vyplývajúcich z jeho uznesenia sp. zn. RD /118/2017, ktorými sa snažil prisvojiť si právomoc rozhodovať o spore, na rozhodovanie ktorého však jeho právomoc nie je daná, keďže: (i) neexistuje akákoľvek rozhodcovská zmluva medzi žalovaným (ani jeho právnym predchodcom CONCRETE SK, s.r.o.) a žalobcami v 1. rade a 2. rade, ktorá by sa mohla vzťahovať na akýkoľvek právny vzťah účastníkov, (ii) neexistuje ani akákoľvek rozhodcovská zmluva, ktorá by sa mohla vzťahovať na prípadný nárok na náhradu škody spoločnosti Vesat, a.s., (pôvodne Me&Co. a.s.) podľa § 194 ods. 9 Obchodného zákonníka voči žalobcovi v 1. rade a žalobcovi v 2. rade ako bývalým členom jej predstavenstva, (iii) neexistuje akékoľvek rozhodnutie, ktoré by v otázke právomoci rozhodcovského súdu pre konanie sp. zn. RD/118/2017 predstavovalo res iudicata a ktoré by zakladalo právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať.
4. Bod 1.2 sub. c) Zmluvy o dielo zo dňa 15.01.2013 v znení Dodatku č. 1 z 10.07.2013 medzi spoločnosťou Me&Co. a.s. ako objednávateľom a spoločnosťou CONCRETE SK, s.r.o. (právnym predchodcom žalovaného) ako zhotoviteľom odkazuje na Všeobecné zmluvné podmienky zhotovenia diela tvoriace prílohu č. 7 Zmluvy o dielo, avšak tento odkaz nie je odkazom na Všeobecné obchodné podmienky spoločnosti CONCRETE SK, s.r.o., ale na všeobecné obchodné podmienky spoločnosti Me &Co. a.s. označené ako „Všeobecné zmluvné podmienky pre zhotoviteľa „Projekt“ - ktoré napokon aj konateľ spoločnosti CONCRETE SK s.r.o. (právny predchodca žalovaného) p. Ing. Márius Podoba, vlastnoručne na každom liste parafoval. Všeobecné zmluvné podmienky pre Zhotoviteľa „Projekt“ parafované konateľom spoločnosti CONCRETE SK, s.r.o. neobsahujú rozhodcovskú doložku, ktorá by zakladala právomoc ad hoc rozhodcu Ing. Miloša Valacha. Žalovaný k žalobe v rozhodcovskom konaní pripojil Všeobecné obchodné podmienky spoločnosti CONCRETE SK, s.r.o. (VZP-C), ktoré v článku XVI. „Záverečné ustanovenia“ uvádzajú, že “sú záväzné odo dňa 01.02.2013“. Keďže Zmluva o dielo medzi spoločnosťou Me&Co. a.s. a spoločnosťou CONCRETE SK, s.r.o. bola uzavretá 15.01.2013 je nesporné, že všeobecné obchodné podmienky tvrdené spoločnosťou CONCRETE SK, s.r.o., ktoré mali
podľa ich obsahu nadobudnúť záväznosť až 01.02.2013 (t.j. 16 dní po uzavretí Zmluvy o dielo), nemohli byť jej prílohou, ani na ne logicky nemohla Zmluva o dielo odkazovať. Z verejne dostupných zdrojov (web.archive.org) je zjavné, že ešte v máji 2014 (vyše roka po uzavretí Zmluvy o dielo z 15.01.2013) na označenej webovej stránke žiadne VOP spoločnosti CONCRETE SK s.r.o. umiestnené neboli, záložka „certifikáty“ sa na predmetnej webovej stránke objavila až v mesiaci marec 2016 a výskyt VOP tam bol web archívom zaznamenaný až v mesiaci september 2016 - reálne sa tam objavili 02.06.2016. Pre nezameniteľnosť tohto stavu a zabránenie manipulácie s dokumentom požiadal o zaznamenanie tohto stavu žalovaný v 2. rade notárkou JUDr. Miriam Bukovčákovou, ktorá dej osvedčila spísaním notárskej zápisnice dňa 21.07.2017.
5. Súčasťou Zmluvy o dielo boli Všeobecné zmluvné podmienky pre Zhotoviteľa „Projekt“ spoločnosti Me&Co. a.s., ktoré v čl. 22 výslovne zakazujú postúpiť akékoľvek práva a povinnosti ako aj záväzky a pohľadávky zo Zmluvy o dielo a jej príloh na tretiu osobu bez predchádzajúceho písomného súhlasu objednávateľa - t.j. bez súhlasu spoločnosti Me&Co. a.s. Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 15.05.2017 uzavretá medzi spoločnosťou CONCRETE SK s.r.o. ako postupcom a žalovaným ako postupníkom postupuje pohľadávky zo Zmluvy o dielo a vzťahuje sa na ne zákaz postúpenia obsiahnutý vo Všeobecných zmluvných podmienkach pre Zhotoviteľa „Projekt“ spoločnosti Me&Co. a.s. Spoločnosť Me&Co. a.s. (teraz Vesat, a.s.) k postúpeniu akýkoľvek pohľadávok svoj písomný súhlas neudelila, keďže ho žalovaný nijako nepreukazuje, v dôsledku čoho vyvodzujú žalobcovia jej absolútnu neplatnosť.
6. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že o existencii rozhodcovskej zmluvy a o stanovení výšky náhrady škody bolo už právoplatne rozhodnuté v rozhodcovskom rozsudku RD/68/2016 z 30.08.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 12.09.2016. V tomto rozhodcovskom konaní vystupoval ako žalobca pôvodný vlastník pohľadávky spoločnosť CONCRETE SK s.r.o. a ako žalovaný spoločnosť Me&Co. a.s. Rozhodcovský súd rozhodol, že spoločnosť Me&Co. a.s. je povinná uhradiť pohľadávku (náhradu škody) v sume 29.756,24 Eur s príslušenstvom.
7. Žalobca v 1. rade a žalobca v 2. rade boli v čase rozhodcovského konania RD/68/2016 členmi predstavenstva spoločnosti Me&Co. a.s. V tomto konaní nenapadli podľa § 21 ods. 4 ZoRK právomoc rozhodcovského súdu ani podľa § 40 ods. 1 ZoRK vydaný rozhodcovský rozsudok. Žalovaný si nedokázal ako veriteľ spoločnosti dlžníka Me&Co. a.s. vymôcť svoju pohľadávku z jej majetku v exekučnom konaní, preto podal voči bývalým členom predstavenstva žalobu na rozhodcovský súd o náhradu škody podľa § 194 ods. 9 Obchodného zákonníka.
8. Základná rozhodcovská zmluva vznikla podľa § 4 ods. 4 v obsahu VOP spoločnosti Me&Co. a.s. a § 21 ods. 1 ZoRK v rozhodcovskom konaní RD/68/2016. Tento stav nebol nikdy žalobcami napadnutý na súde a preto sa jedná o res iudicata. Rozhodcovská zmluva medzi žalovaným a žalobcami následne vznikla podľa § 3 ods. 2 ZoRK ako iná zmena v osobe veriteľa a dlžníka. Žalovaný poukázal na rozhodovaciu prax Krajského súdu v Bratislave - rozhodnutie sp. zn. 8Cosr/2/2020 a 3 Cor/5/2019, v ktorých tento súd konštatuje, že ustálenie právomoci rozhodcovského súdu v konaniach, kde vystupuje obchodná spoločnosť je ustálením právomoci aj v konaniach proti členom štatutárnych orgánov.
9. Prvoinštančný súd mal za to, že v zmysle § 4 ods. 2 ZoRK, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu. Ak by písomná forma nebola dodržaná, zákon s takouto zmluvou nespája žiadne právne účinky a považuje ju za absolútne neplatnú. Zo zaužívanej všeobecnej praxe v obchodných vzťahoch je zrejmé, že prejav vôle zmluvných strán podriadiť sa písomnej zmluve musí byť prejavený v samotnej zmluve a potvrdený podpisom účastníkov konania. Taktiež treba vychádzať z obchodných zvyklostí účastníkov konania, resp. ich právnych predchodcov. Dôkaz, ktorý by uvedené preukazoval, však žalovaný nepreukázal, čím neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k jeho bremenu tvrdenia o existencii rozhodcovskej zmluvy.
10. Žalovaný odvodzuje právomoc rozhodcovského súdu od Všeobecných obchodných podmienok spoločnosti Me&Co. a.s. a stavu rozhodcovského konania RD/68/2016, avšak prvostupňový súd skonštatoval, že Všeobecné obchodné podmienky spoločnosti Me&Co. a.s, tvoriace prílohu Zmluvy o dielo zo dňa 15.01.2013 (č. l. 76 súdneho spisu) nie sú opatrené podpisom zmluvných strán - spoločnosťou Me&Co. a.s. a spoločnosťou CONKRETE SK s.r.o. a zároveň poukázal na Uznesenie Najvyššieho súd Slovenskej republiky sp. zn.
2 Cdo245/2010, že rozhodcovská doložka obsiahnutá vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré nie sú podpísané oboma zmluvnými stranami, je neplatná pre nedostatok písomnej formy. Podľa úvah Najvyššieho súdu uvedených v rozhodnutí, nestačí, ak je rozhodcovská doložka obsiahnutá len v prílohe zmluvy a to ani vtedy, ak je táto príloha so zmluvou technicky spojená a ani vtedy, ak na túto prílohu zmluvy pred podpismi strán odkazuje. Uvedené by malo platiť tak pre rozhodcovské doložky k spotrebiteľským zmluvám ako aj pre rozhodcovské doložky k bežným obchodným zmluvám medzi podnikateľmi.
11. Žalobcovia namietli nedostatok právomoci rozhodcovského súdu pri prvom úkone, ktorý im patril, rozhodcovský súd rozhodol o námietke nedostatku právomoci rozhodcovským uznesením, ktoré bolo žalobcom doručené dňa 11.09.2017, námietky nedostatku právomoci rozhodcovského súdu boli podané na súd dňa 28.09.2017 t.j. v zákonnej lehote. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcov o nedostatku právomoci rozhodcovského súdu a argumentáciu žalovaného ohľadne ustálenia otázky právomoci rozhodcovského súdu v konaní RD/68/2016 proti obchodnej spoločnosti Me&Co. a.s., v ktorej boli žalobcovia v 1. rade a 2. rade členmi predstavenstva súd neprevzal, pričom poukázal na skutočnosť, že odklon od ustáleného právneho názoru je možný, pričom súd odkloňujúci sa od rozhodujúcej praxe musí náležite vyložiť svoju argumentáciu. Súd považuje ustálenie otázky právomoci rozhodcovského súdu za závažnú predbežnú otázku celého rozhodcovského konania, pričom posúdenie predbežnej otázky iným súdom je pre súd záväzné výlučne vtedy, keď bola táto predbežná otázka riešená vo výroku rozhodnutia a vysporiadanie sa s touto otázkou iba v odôvodnení rozhodnutia pre súd záväzné nie je.
12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v celom rozsahu v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozhodcovskému konaniu sp. zn. RD/118/2017 predchádzalo rozhodcovské konanie sp. zn. RD/68/2016 voči spoločnosti Me&Co. a.s. To bolo ukončené vydaním rozhodcovského rozsudku sp. zn. RD/68/2016 zo dňa 30.08.2016, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 12.09.2016. Spoločnosť Me&Co. a.s. toto rozhodcovské konanie nenapadla žalobou na príslušnom súde. Príslušný exekučný Okresný súd Bratislava II bez problémov povolil dňa 28.10.2016 výkon exekúcie. Spoločnosť Me&Co. a.s. v rozhodcovskom konaní sp. zn. RD/68/2016, ani v následnom exekučnom konaní nenapadla na príslušnom súde právomoc rozhodcovského súdu. Základná rozhodcovská zmluva resp. rozhodcovská doložka tvorila prílohu č. 4 Zmluvy o dielo zo dňa 15.01.2013 v zmysle jej dodatkov a to v čl. XV. Všeobecných obchodných podmienok spoločnosti CONCRETE SK, s.r.o. v nasledovnom znení: „Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad, alebo zrušenie, vznik iného právneho stavu, vrátane situácie uplatnenia náhrady škody voči štatutárovi spoločnosti podľa Obchodného zákonníka budú predložené (rozhodované rozhodcovským súdom) ad hoc rozhodcom Ing. Milošom Valachom podľa dohody zmluvných strán o spôsobe ustanovenia rozhodcu (Zákona č. 244/2002 Z. z. § 6 ods. 1 a 3, § 8 ods. 1). Výber rozhodcu je ponechaný na žalobcovi, alebo vybranej právnickej osobe. Základná rozhodcovská zmluva pokrývala aj kvázi-deliktuálne spory o náhradu škody definované v § 194 ods. 9 Obchodného zákonníka a zaväzovala aj žalobcu 1/ a žalobcu 2/ ako štatutárov spoločnosti Me&Co. a.s. Rozhodcovská doložka bola uzatvorená pred rokom 2015. Rozhodcovské konanie sp. zn. RD/68/2016 (voči spoločnosti dlžníka Me&Co. a.s.) a rozhodcovské konanie sp. zn. RD/118/2017 (voči štatutárom spoločnosti dlžníka Me&Co. a.s.) prebiehali po 01.01.2015. Preto na tieto rozhodcovské konania, vrátane posudzovania spôsobu uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy, platili už ustanovenia zákona č. 244/2002 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2015. Rozhodcovské konanie sp. zn. RD/118/2017 bolo konanie o náhradu škody podľa § 194 ods. 9 Obchodného zákonníka v situácii, kedy si veriteľ nedokázal vymôcť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti dlžníka Me&Co. a.s. Žalobca 1/ a žalobca 2/ boli členovia predstavenstva tejto spoločnosti, a preto ich pasívna legitimácia v rozhodcovskom konaní sp. zn. RD/118/2017 bola nesporná. Podľa § 194 ods. 9 Obchodného zákonníka „Nároky spoločnosti na náhradu škody voči členom predstavenstva môže uplatniť vo svojom mene a na vlastný účet veriteľ spoločnosti, ak nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti“.
13. Žalovaný v odvolaní poukázal a citoval z Rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8CoSr/2/2020-551 z 30.03.2021 a Rozsudku Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 56Csr/1/2016-416 z 17.06.2020 a v ďalšej časti podrobne uvádza aplikovateľnú súdnu prax posudzovania podobnej právnej
otázky, ako bolo v konaní na súde prvej inštancie. V prílohe žalovaný doložil v celom rozsahu aktuálnu judikatúru Ústavného súdu SR pri posudzovaní práva rozhodcovského súdu konať a rozhodovať voči štatutárovi spoločnosti dlžníka o náhradu škody podľa § 135a ods. 5 resp. § 194 ods. 9 Obchodného zákonníka v kontexte § 3 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. V tejto konfrontácii právnych a vecných faktov je nesporné, že napadnutý rozsudok je nesprávny. Súd nezobral do úvahy § 54b ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. (prechodné ustanovenia účinné od 01.01.2015): „Ustanovenia tohto zákona sa použijú aj na konania začaté pred 01. januárom 2015.“ Na rozhodcovské konanie sp. zn. RD/68/2016 a sp. zn. RD/118/2017 mal súd správne aplikovať zákon č. 244/2002 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2015. Napadnutý rozsudok: „Súd konštatuje, že Všeobecné obchodné podmienky spoločnosti Me&Co. a.s, tvoriace prílohu Zmluvy o dielo zo dňa 15.01.2013 (č. l. 76 súdneho spisu) nie sú opatrené podpisom zmluvných strán - spoločnosťou Me&Co. a.s. a spoločnosťou CONKRETE SK s.r.o.“ Takúto podmienku zákon neurčuje. Podmienka platnosti rozhodcovskej zmluvy nie je viazaná na podpis zmluvných strán. Aj nepodpísaná rozhodcovská zmluva sa považuje za písomnú podpísanú rozhodcovskú zmluvu. Žalovaný ďalej poukázal na ustanovenia § 3, § 4 zákona č. 244/2002 Z. z., poukazuje na to, že niekoľko spôsobov uvedených v zákone č. 244/2002 Z. z. umožňuje uzavrieť rozhodcovskú zmluvu aj bez jej písomnej formy, tiež tacitne. To znamená, že tvrdenie súdu prvej inštancie iba o možnosti akejsi „písomnej a podpísanej formy rozhodcovskej zmluvy pevne spojenej so základnou písomnou zmluvou“ je irelevantný a priamo odporuje kogentnému textu zákonnej normy.
14. Súd prvej inštancie podľa žalovaného nijako relevantne nevysvetlil, prečo sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe Mestského súdu Bratislava III (predtým Okresného súdu Bratislava V), Krajského súdu v Bratislave ale aj Ústavného súdu SR pri posudzovaní podobnej otázky. Súd bol preto zaviazaný predošlým rozhodcovským konaním sp. zn. RD/68/2016 a nemal právo opätovne rozhodovať o existencii alebo neexistencii rozhodcovskej zmluvy. Súd bol zaviazaný predošlým názorom rozhodcovského súdu o existencii rozhodcovskej zmluvy aj priamo aplikačnou vážnosťou rozhodcovského rozsudku. Ten má podľa zákona č. 244/2002 Z. z. rovnakú procesnú vážnosť, ako rozsudok všeobecného súdu. Žalovaný nevidí v odôvodnení napadnutého rozsudku jediný relevantný a zákonný dôvod na to, aby súd žalobe vyhovel. Odôvodnenie napadnutého rozsudku je pre žalovaného prekvapujúce rozhodnutie, nakoľko tieto názory neboli prezentované a žalovaný sa k nim nemohol vyjadriť. Žalovaný ďalej uvádza, ako vyzerá štandardná súdna prax Mestského súdu Bratislava III (predtým Okresného súdu Bratislava V) a Krajského súdu v Bratislave pri posudzovaní rovnakej otázky, aká bola predmetom konania v napadnutom rozsudku. Tiež prišlo napadnutým rozsudkom k neakceptovaniu názorov Ústavného súdu SR, ktorý v mnohých nálezoch posudzoval ako prejudiciálnu otázku aj to, či môže, alebo nemôže byť predmetom rozhodcovského konania žaloba o náhradu škody voči štatutárovi spoločnosti dlžníka podľa § 135a ods. 5 resp. § 194 ods. 9 Obchodného zákonníka. Ani v jedinom prípade voči takto kreovanému rozhodcovskému konaniu a voči arbitrabilite rozhodcovského súdu nemal Ústavný súd SR žiadnu výhradu ani procesnú námietku. Súd preto v napadnutom rozsudku neakceptoval ustálenú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR.
15. Ďalej žalovaný cituje z Rozsudku Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 24Csr/3/2016-242 zo dňa 13.03.2017, ktorý bol potvrdený Uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4CoSr/1/2017-274 zo dňa 22.03.2019 so závermi, že nakoľko z majetku spoločnosti nebolo možné uspokojiť veriteľa, nárok na náhradu škody zodpovednostne prešiel na žalobcov ako štatutárneho orgánu spoločnosti, ich zodpovednosť je daná, podľa záverov súdu mali právnu legitimáciu vystupovať v rozhodcovskom konaní na žalovanej strane. Súd dospel k právnemu záveru, že medzi spoločnosťami Marián Chatrnuch STAVMONT a TERMSTAV a.s. došlo k platnému uzatvoreniu rozhodcovskej zmluvy, a to písomnou formou, ktorou procesné strany prejavili svoju vôľu riešiť spory uplatňované ako náhrada škody voči štatutárovi spoločnosti podľa Obchodného zákonníka rozhodcom Rozhodcovského súdu Royal Development. V zmysle ust. § 4 Zákona č. 244/2002 Z. z. zákon vyžaduje pre platnosť rozhodcovskej zmluvy písomnú formu, ktorá je však zachovaná aj vtedy, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá vo vzájomnej komunikácii strán. Súd mal preukázanú existenciu VOP žalovaného obsahujúcich rozhodcovskú doložku, vzťahujúcu sa na obchodné vzťahy uvedené v obchodných podmienkach, dostupných na webovej stránke žalovaného pre každého obchodného partnera, teda aj pre spoločnosť TERMSTAV a.s.
16. Žalovaný ďalej v odvolaní rozsiahlo poukazuje a cituje z jednotlivých rozhodnutí Okresného súdu Bratislava V (Mestského súdu Bratislava III) a Krajského súdu v Bratislave ako i iných okresných súdov SR a opakovane poukazuje, že pokiaľ pôvodná rozhodcovská doložka obsahuje dohodu aj na „inej
zmene v osobe dlžníka resp. predpokladá rozhodcovské konanie o náhradu škody podľa § 135a resp. § 194 Obchodného zákonníka, alebo priamo uvádza ručiteľský záväzok štatutára spoločnosti dlžníka za záväzky spoločnosti, v ktorej je štatutárom“, tak vzniká priama dohoda - rozhodcovská zmluva medzi spoločnosťou veriteľa a štatutárom spoločnosti dlžníka. Veriteľ spoločnosti dlžníka môže bez ďalšieho, v prípade nemožnosti vymôcť si svoju pohľadávku, podať žalobu na dohodnutý rozhodcovský súd priamo voči štatutárovi spoločnosti dlžníka, ktorý predtým v zmluve osobne pristúpil k rozhodcovskej doložke, ktorá zaväzovala aj jeho priamo ako fyzickú osobu vo vzťahu k veriteľovi. Nie je potrebné ani preukázať predošlé rozhodcovské konania voči spoločnosti dlžníka. Stačí veriteľovi preukázať nemožnosť vymôcť si svoju obchodnú pohľadávku v rámci štandardného uplatňovania pohľadávky. Žalovaný navrhuje odvolaciemu súdu, aby zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobu zamieta, alebo zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie a zároveň aby priznal žalovanému náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia voči žalobcom v plnom rozsahu.
17. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrili žalobcovia v 1. rade a v 2. rade a zastávajú právny názor, že odvolanie žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie nie je vecne ani právne dôvodné. Žalobcovia v 1. rade a v 2. rade zastávajú názor, že rozsudok súdu prvej inštancie bol vydaný v súlade so zákonnými podmienkami, keďže v konaní nedošlo k akémukoľvek nesprávnemu procesnému postupu súdu a rozsudok bol vydaný na základe riadne vykonaného dokazovania, po náležitom zistení skutkového stavu a po správnom právnom posúdení veci vzhľadom k čomu žalobcovia v 1. rade a v 2. rade žiadajú odvolací súd, aby rozsudok Mestského súdu Bratislava III sp. zn. B5-23Cr/46/2017 zo dňa 25.09.2023 ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil. Žalovaný sa naďalej snaží tvrdiť, že údajne medzi spoločnosťou CONCRETE SK, s.r.o. a spoločnosťou Me&Co, a.s. vznikla akási rozhodcovská zmluva, čo je zo strany žalovaného vedomá nepravda, a túto neexistujúcu rozhodcovskú zmluvu sa snaží rozšíriť na žalobcov v 1. rade a v 2. rade, považujú žalobcovia za potrebné uviesť, že žalovaný v odvolaní neuvádza žiadne nové skutočnosti, ktoré by už neboli predmetom argumentácie na súde prvej inštancie. V tejto súvislosti žalobcovia uvádzajú, že ich argumentácia v žalobe a v podanej replike sa vysporiadava so všetkými argumentmi žalovaného, ktoré uviedol vo vyjadrení k žalobe ako aj vo svojom odvolaní t.j. tak s nepodloženou teóriou žalovaného o res iudicata ako aj z otázkami nedostatku právomoci rozhodcu zo všetkých hľadísk, na aké bolo možné poukázať. Žalobcovia v celom rozsahu zotrvávajú na argumentácii, ktorá je uvedená a podrobne právne zdôvodnená v texte samotnej žaloby a popierajú všetky tvrdenia žalovaného o existencii rozhodcovskej zmluvy. Žalovaný už vo svojom vyjadrení k žalobe a vlastne ani v odvolaní existenciu písomnej rozhodcovskej zmluvy, vzhľadom k neudržateľnosti tohto tvrdenia prezentovaného v rozhodcovskom konaní, netvrdí a snaží sa už iba v zhode s rozhodcom Ing. Valachom vykonštruovať celkom zjavne neudržateľnú teóriu o „res iudicata“ z iného rozhodcovského konania RD/68/2016. Rozsudky súdov rôznych stupňov, na ktoré poukazuje žalovaný v odvolaní nijako nesúvisia s prerokúvanou vecou a teda nemožno z nich vyvodiť pre žalovaného nijaké právne závery, ktoré by mohli zvrátiť závery súdu prvej inštancie, keďže posudzovaná vec nie je skutkovo a právne zhodná s prípadmi, na ktoré poukazuje žalovaný, ale okolnosti posudzovanej veci sú celkom odlišné. Tvrdenie žalovaného, že existencia rozhodcovskej zmluvy je z jeho pohľadu res iudicata, vychádzajúc z rozhodcovského rozsudku sp. zn. RD/68/2016 zo dňa 30.08.2016, je právne neudržateľná. Stranami tohto konania žalobca v 1. rade ani žalobca v 2. rade ako procesné strany nikdy neboli - preto sa na nich akýkoľvek záver ani procesný priebeh takéhoto skoršieho rozhodcovského konania nemôže vzťahovať a nemôžu z neho plynúť voči žalobcovi v 1. rade a žalobcovi v 2. rade žiadne právne dôsledky. Na tomto nespornom právnom závere nič nemení skutočnosť, že v čase tohto skoršieho rozhodcovského konania boli žalobcovia v 1. rade a v 2. rade členmi predstavenstva spoločnosti Me&Co. a.s. (teraz Vesat a.s.) ako žalovaného v predmetnom rozhodcovskom konaní. Žalovaný celkom zjavne nerozlišuje postavenie právnickej osoby (ako účastníka predchádzajúceho rozhodcovského konania sp. zn. RD/68/2016) a postavenie fyzických osôb (členov štatutárneho orgánu), ktoré však účastníkmi rozhodcovského konania sp. zn. RD/68/2016 nikdy neboli. Tvrdenie, že rozhodcovská zmluva bola preukázaná v rozhodcovskom konaní RD/68/2016 je teda právne nesprávne, nepochopiteľné, neodôvodniteľné a neudržateľné. Žalovaný nesprávne tvrdí, že rozhodcovský súd svoju právomoc rozhodovať v aktuálnej veci medzi žalovaným a žalobcami v 1. rade a v 2. rade vo veci sp. zn. RD/118/2017 mohol odvodiť z ustanovenia § 3 ods. 2/ zák. č. 244/2002 Z.z. Extenzívny výklad ustanovenia § 3 ods. 2/ zák. č. 244/2002 Z.z. rozširovaním domnelej rozhodcovskej zmluvy na nesúvisiace právne vzťahy a na vzťahy medzi inými účastníkmi, než účastníkmi rozhodcovskej zmluvy, je právne neprijateľný. Žalobcovia zvýrazňujú, že žalovaný (a rozhodcovský súd) svoju teóriu o existencii rozhodcovskej zmluvy medzi právnym predchodcom žalovaného (ktorým bola spoločnosť CONCRETE SK s.r.o.) a žalobcom v 1. rade. a v 2. rade v konaní sp. zn. RD/68/2016 (hoci žalobca v 1. rade ani žalobca v 2. rade neboli nikdy účastníkmi
tohto rozhodcovského konania) odvodzuje z § 4 ods. 7/ zák. č. 244/2002 Z.z. Z takto založenej svojej právomoci v inom konaní (sp. zn. RD/68/2016) sa žalovaný a rozhodcovský súd snažili vyvodiť teóriu „res iudicata“ pre založenie svojej právomoci v konaní vedenom na rozhodcovskom súde pod sp.zn. RD/118/2017. Žalobcovia v 1. rade a v 2. rade považujú za potrebné zvýrazniť, že ak by aj rozhodcovský súd mal založenú právomoc vo veci sp. zn. RD/68/2016 podľa § 4 ods. 7/ zák. č. 244/2002 Z. z. (t.j. z dôvodu neuplatnenia námietky nedostatku právomoci rozhodcovského súdu žalovaným - spoločnosťou Me&Co., a.s. (v súčasnosti Vesat, s.r.o.) - v predmetnom konaní), účinky takto „zo zákona“ založenej rozhodcovskej zmluvy by sa vzťahovali výlučne na „predmet podanej žaloby“ vo veci sp. zn. RD/68/2016 a tieto účinky nie je možné rozširovať na iné konania.
18. Právo veriteľa uplatňovať proti členom predstavenstva obchodnej spoločnosti nárok tejto obchodnej spoločnosti na náhradu škody (§ 194 ods. 9/ Obch. zák., nie je zmenou v osobe dlžníka pohľadávky judikovanej v skoršom rozhodcovskom konaní z titulu neuhradenej ceny diela (alebo iných plnení) touto obchodnou spoločnosťou a teda nemožno na členov štatutárneho orgánu dlžníka rozšíriť právomoc rozhodcovského súdu, keďže nedošlo ku zmene v osobe dlžníka vo vzťahu, na ktorý by sa rozhodcovská zmluva mohla akokoľvek vzťahovať. Nárok uplatniteľný veriteľom spoločnosti podľa § 194 ods. 9/ Obch. zák. je totiž nárokom obchodnej spoločnosti voči členovi jej vlastného štatutárneho orgánu, pričom veriteľ obchodnej spoločnosti je oprávnený uplatňovať voči členom jej štatutárneho orgánu výlučne túto pohľadávku (na náhradu škody), ktorú však nemožno zamieňať s akoukoľvek inou pohľadávkou majúcou pôvod v inom právnom vzťahu, ktorého bola takáto obchodná spoločnosť účastníkom. Ustanovenie § 194 ods. 9/ Obch. zák. teda nemá za dôsledok zmenu v osobe dlžníka vo vzťahu k pohľadávke, ktorej dlžníkom je spoločnosť sama (napr. z obchodného styku hoci by bola judikovaná), ale zakladá iba právo veriteľa obchodnej spoločnosti uplatňovať vo svojom mene a na vlastný účet nárok (pohľadávku) spoločnosti na náhradu škody voči členom jej štatutárneho orgánu t.j. uplatňovať nárok na náhradu škody vzniknutý zo vzťahu spoločnosť/člen jej štatutárneho orgánu, nie z iného obchodného vzťahu spoločnosti s akýmkoľvek iným subjektom. Jednoducho, ustanovenie § 194 ods. 9/ Obch. zákonníka nezakladá právne nástupníctvo (singulárnu ani univerzálnu sukcesiu) žalobcu v 1. rade ani žalobcu v 2. rade do záväzkov spoločnosti a teda ani do dlhu spoločnosti (v ktorej boli štatutárnym orgánom) voči žalovanému vyplývajúcemu z rozhodcovského rozsudku sp. zn. RD/68/2016 zo dňa 30.08.2016 vydanému v inom samostatnom rozhodcovskom konaní.
19. Žalobcovia ďalej vo vyjadrení poukazujú na neexistenciu rozhodcovskej zmluvy medzi žalobcami v 1. rade a v 2. rade a žalovaným vzhľadom k podstate rozhodcovskou žalobou uplatnených nárokov. Nároky akejkoľvek akciovej spoločnosti na náhradu škody podľa § 194 ods. 6/ až 8/ Obch. zák. sú právnymi nárokmi sui generis, majúcimi základ výlučne v osobitnej zákonnej právnej úprave zakladajúcej právny (zodpovednostný) vzťah výlučne medzi spoločnosťou a členom jej štatutárneho orgánu. Spoločnosť nemôže s treťou osobou (veriteľom spoločnosti a teda ani so žalobcom) dohodnúť, že nárok spoločnosti voči jej štatutárnemu orgánu bude rozhodovaný v rozhodcovskom konaní, a to ani v prípade postupu podľa § 194 ods. 9/ Obch. zák., pretože absentuje súhlasný prejav vôle zmluvnej strany rozhodcovskej zmluvy, ktorou by musel byť člen štatutárneho orgánu ako fyzická osoba konajúca výslovne a priamo vo svojom mene ako zmluvná strana rozhodcovskej zmluvy. Je nesporné, že neexistuje akýkoľvek prejav vôle žalobcu v 1. rade ani žalobcu v 2. rade smerujúci k tomu, aby nároky spoločnosti Vesat, a.s. (pôvodne Me&Co. a.s.) na akúkoľvek náhradu škody voči ich osobám boli predmetom rozhodcovského konania. Ak neexistuje rozhodcovská zmluva medzi spoločnosťou Vesat, a.s. (pôvodne Me&Co. a.s.) a členmi jej štatutárneho orgánu, tak nemôže byť daná právomoc akéhokoľvek rozhodcovského súdu rozhodovať o nároku spoločnosti Vesat, a.s. (pôvodne Me&Co. a.s.) na náhradu škody voči žalobcovi v 1. rade ani voči žalobcovi v 2. rade. Žalovaný nepredložil, a z dôvodu neexistencie nemôže ani predložiť, rozhodcovskú zmluvu, ktorá by bola uzavretá medzi žalovaným (alebo jeho právnym predchodcom) a ktorýmkoľvek zo žalobcov v 1. rade alebo v 2. rade, čím nemôže byť daná ani právomoc akéhokoľvek rozhodcovského súdu rozhodovať spor so žalobcami v 1. rade a 2. rade o náhradu škody podľa § 194 ods. 9/ Obch. zák. a dokonca ani akýkoľvek iný spor bez ohľadu na jeho právny základ. Žalobca v 1. rade a žalobca v 2. rade ďalej v súlade s námietkou nedostatku právomoci rozhodcovského súdu (rozhodcu) uplatnenou v rozhodcovskom konaní RD/118/2017 namietajú nedostatok aktívnej legitimácie žalovaného k žalovanej pohľadávke a teda aj k podaniu rozhodcovskej žaloby, keďže žalovaný nie je veriteľom pohľadávok, ktoré mu mali byť postúpené na základe „Zmluvy o postúpení pohľadávky“ zo dňa 15.05.2017 uzavretej medzi spoločnosťou CONCRETE SK s.r.o. ako postupcom a žalovaným ako postupníkom. Predmetom postúpenia má byť pohľadávka 29.756,24 € s príslušenstvom priznaná rozhodcovským rozsudkom rozhodcu Ing. Miloša Valacha sp. zn. RD/68/2016 zo dňa 30.08.2016
(právoplatnosť a vykonateľnosť 12.09.2016) voči dlžníkovi Me&Co. a.s. (teraz Vesat, a.s.). Táto postúpená pohľadávka má byť nárokom právneho predchodcu žalovaného voči spoločnosti Vesat, a.s. (pôvodne Me&Co. a.s.), z titulu neuhradenej časti ceny diela podľa „Zmluvy o dielo - PHAROS DTI-D1-zjazd, B,C“ uzavretej dňa 15.01.2013 medzi spoločnosťou Me&Co. a.s. (teraz Vesat, a.s.) a spoločnosťou CONCRETE SK, s.r.o. (právnym predchodcom žalovaného). Ako je uvedené v bode 6 písm. B/ tohto vyjadrenia k odvolaniu, súčasťou Zmluvy o dielo boli „všeobecné zmluvné podmienky pre Zhotoviteľa „Projekt“ spoločnosti Me&Co. a.s. (teraz Vesat, a.s.), ktoré v čl. 22 výslovne zakazujú postúpiť akékoľvek práva a povinnosti ako aj záväzky a pohľadávky vyplývajúce zo Zmluvy o dielo a jej príloh na tretiu osobu bez predchádzajúceho písomného súhlasu objednávateľa (t.j. bez súhlasu spoločnosti Me&Co. a.s. - teraz Vesat, a.s.). Spoločnosť Me&Co. a.s. (teraz Vesat, a.s.) k postúpeniu akýchkoľvek pohľadávok svoj písomný súhlas zjavne neudelila, keďže ho žalovaný nijako nepreukazuje. Zmluva o postúpení pohľadávky je tak uzavretá v rozpore so zákonom (§ 525 ods. 2/ Obč. zák.) a teda je absolútne neplatným právnym úkonom (§ 39 Obč. z.) Žalobca v 1. rade a žalobca v 2. rade považujú za zjavné, že žalovaný z vyššie uvedených dôvodov nemá aktívnu legitimáciu k uplatňovaniu ním tvrdeného nároku na náhradu škody (nie je veriteľom spoločnosti Vesat, a.s. (pôvodne Me&Co., a.s.) a z nedostatku jeho aktívnej legitimácie súčasne vyplýva aj ďalší dôvod nedostatku právomoci rozhodcovského súdu rozhodovať spory medzi žalobcami v l. rade a v 2. rade a žalovaným - jednoducho medzi nimi neexistuje z čohokoľvek odvoditeľný akýkoľvek právny vzťah a už vôbec nie vzťah z akejkoľvek rozhodcovskej zmluvy. Žalovaný zastáva právny názor, že rozsudok súdu prvej inštancie bol vydaný v súlade so zákonnými podmienkami a to bez procesných vád, na základe riadne vykonaného dokazovania, po náležitom zistení skutkového stavu a po správnom právnom posúdení veci, z ktorého dôvodu je odvolanie Žalovaného v celom rozsahu nedôvodné. Žalovaný s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti žiada odvolací súd aby rozsudok prvostupňového súdu vecne správny v celom rozsahu potvrdil a priznal žalobcovi v 1. rade a žalobcovi v 2. rade, každému individuálne voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
20. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 CSP prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadrením žalobcu, dospel odvolací súd k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.
21. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
22. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
23. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého rozsudku a s konaním pred súdom prvej inštancie, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s obsahom vyjadrenia strán odvolací súd konštatuje vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie, konštatuje súladnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku s dikciou ustanovenia § 220 ods. 2, CSP. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia.
24. Okresný súd Bratislava V rozsudkom určil, že rozhodcovský súd ad hoc rozhodcu Ing. Miloša Valacha so sídlom Suľany 243, Hruboňovo, nemá právomoc rozhodovať spor vedený pod spisovou značkou RD/118/2017 a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní žalovaného bol viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania (§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP). Žalovaný uvádza dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b) a h) Civilného sporového poriadku (CSP), teda nesprávny postup, ktorým boli porušené práva žalovaného na spravodlivý proces a nesprávne právne posúdenie veci. K procesným dôvodom, kedy prvostupňový súd, podľa žalovaného, neumožnil žalovanému vyjadriť sa k podstatným právnym otázkam, ako i že rozsudok je podľa odvolateľa nedostatočne odôvodnený, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie poskytol počas konania stranám priestor na uplatnenie
námietok a odôvodnenie rozhodnutia spĺňa požiadavky § 220 CSP. Namietané nedostatky (rozsah odôvodnenia, nedostatok vyjadrenia) možno považovať za formálne a nie za také, ktoré by viedli k zmareniu spravodlivého procesu.
25. Predmetom odvolacieho konania bolo predovšetkým teda posúdiť, či vznikla medzi žalobcom a žalovaným dohoda o ustanovení rozhodcu. Je potrebné zdôrazniť vo vzťahu k uzavretiu rozhodcovskej doložky, že úprava rozhodcovskej zmluvy podľa § 4 ZoRK je striktná a bez možnosti extenzívneho výkladu. K odvolacej námietke nesprávnej aplikácie právnej úpravy ZoRK platnej pred 1. 1. 2015, a k námietke, že podľa novely zákona č. 244/2002 Z. z. účinnej od 1. 1. 2015 možno písomnú formu rozhodcovskej zmluvy zachovať aj elektronickými prostriedkami (e-mail, textová správa, elektronický podpis) odvolací súd uvádza, že novela ZoRK účinná od 1. 1. 2015 síce umožnila širšiu definíciu písomnej formy, avšak § 4 ods. 4 a 5 ZoRK naďalej vyžadujú preukázateľné zachytenie v trvalej podobe (listina, e-mail, elektronická komunikácia so zachyteným prejavom vôle oboch strán). Odvolateľ nepreukázal, že k takejto komunikácii medzi stranami došlo. Samotný odkaz v zmluve na VOP bez dôkazu o ich doručení alebo prijatí nezakladá písomnú formu rozhodcovskej zmluvy. Súd prvej inštancie správne aplikoval zákon č. 244/2002 Z. z. a požiadavka písomnej formy nebola splnená ani podľa novely. Tvrdenie, že medzi spoločnosťou CONCRETE SK, s.r.o. a spoločnosťou Me&Co, a.s. vznikla akási rozhodcovská zmluva, ktorú rozšíril na žalobcov v 1. rade a v 2. rade, a teda že rozhodcovská zmluva vznikla v obsahu Všeobecných obchodných podmienok spoločnosti CONCRETE SK, s.r.o. právneho predchodcu žalovaného, v ktorých je v čl. XV uvedená príslušná rozhodcovská doložka, ktoré boli súčasťou základného zmluvného vzťahu, pričom medzi žalobcom a žalovaným prišlo k uzatvoreniu písomnej rozhodcovskej zmluvy aj vo vzájomne vymenenej korešpondencii, nebolo nijako v konaní preukázané. Žalovaný v odvolaní neuvádza žiadne nové skutočnosti, ktoré by už neboli predmetom argumentácie na súde prvej inštancie, žalovaný v konaní nepreukázal písomnú formu rozhodcovskej zmluvy, nepreukázal ani žiadny iný úkon žalobcu, na základe ktorého by sa všeobecné obchodné podmienky žalovaného stali súčasťou ich zmluvného vzťahu. V konaní nebolo preukázané, že by rozhodcovská doložka uvedená v čl. XV všeobecných obchodných podmienok žalovaného bola platne uzatvorená. Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že predmetná rozhodcovská doložka je neplatná a takáto neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie. Rozhodcovská doložka vo VOP môže byť platná len vtedy, ak sa preukáže, že VOP boli prílohou zmluvy a že strany prejavili vôľu byť ich obsahom viazané. Odvolateľ tieto podmienky nepreukázal, naopak, z rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že VOP neboli podpísané, v čase uzavretia zmluvy ani neboli dostupné na webovej stránke a doložka sa vzťahovala na obdobie „do 1. 2. 2013“, teda po uzavretí zmluvy už nebola účinná.
26. K námietke res iudicata a preklúzie odvolací súd uvádza, že rozhodcovské konanie RD/68/2016 nemôže zakladať prekážku res iudicata, pretože bolo vedené medzi inými účastníkmi a na inom skutkovom základe. Rovnako neplatí ani preklúzia podľa § 21 ods. 4 ZoRK, keďže právomoc rozhodcu nebola nikdy riadne založená platnou zmluvou - neplatná rozhodcovská zmluva nemôže vyvolať účinky preklúzie. K rozšíreniu rozhodcovskej zmluvy na kvázi-delikty je potrebné uviesť, že argumentácia o rozšírení doložky na mimozmluvné nároky je teoreticky možná, avšak len pri platnej rozhodcovskej doložke. Ak zmluva o rozhodcovskej doložke vôbec nevznikla, nemožno ju rozširovať ani výkladom. Odvolateľ cituje viacero rozhodnutí krajských súdov, tie však riešili odlišné skutkové situácie, v mnohých prípadoch existoval podpis strán alebo preukázané doručenie VOP. Rozhodnutie NS SR sp. zn. 2 Cdo 245/2010 zostáva relevantné aj po novele, pretože v prípade nespotrebiteľských vzťahov sa naďalej vyžaduje preukázanie písomnej formy právneho úkonu.
27. Podľa názoru odvolacieho súdu dospel súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené dôvody viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, 380 CSP) vyhodnotil odvolanie žalovaného ako nedôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
28. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
29. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
30. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
31. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
32. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).