Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3T/68/2019

Potvrdené rozhodnutím 7To/6/2020
„Uznesenie Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Margaréty Jurkovej Žoldákovej a sudcov JUDr. Miroslava Osifa a JUDr. Martina Michalanského, na verejnom zasadnutí konanom dňa 24. júna 2020, v trestnej veci proti J.. M. A., obžalovaného pre prečin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods.1 Tr.zák., o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Trebišov zo dňa 17.10.2019 sp.zn. 3T/68/2019 takto rozhodol: Podľa § 319 Tr.por. z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov samosudca JUDr. Martin Kurečko na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17.10.2019 v Trebišove takto

rozhodol:

Podľa o s l o b o d z u j e obžalovaného J.. M. B e ň a , nar. XX.XX.XXXX v K., trvale bytom K., K. XXX/XX, spod obžaloby prokurátora pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin skrátenia dane a poistného podľa Tr. zákona, ktorý mal spáchať tak, že

- ako jediný štatutárny orgán spoločnosti JM & M, s.r.o., so sídlom A. XXX, J.: XXXXXXXX podal dňa 28.3.2015 daňové priznanie k dani z príjmu právnickej osoby za rok 2014, v ktorom nepriznal žiadnu daňovú povinnosť, aj napriek tomu, že v zmysle o dani z príjmov v znení neskorších predpisov bol povinný priznať a následne zaplatiť daňovú licenciu vo výške 480,- €, čím týmto konaním skrátil daň z príjmu právnickej osoby v rozsahu 480,- €, pretože skutok nie je trestným činom.

odôvodnenie:

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie, ktorým zistil nasledovné:

Obžalovaný J.. M. A. na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o nevine a na svoju obranu uviedol, že spoločnosť JM & M, s.r.o. bola založená v roku 2008. V tejto dobe mal dojednaný obchodný vzťah s jedným maďarským partnerom, ten mal poskytnúť aj finančné prostriedky, ktoré mali byť použité na splatenie základného imania. Nakoľko však prišla hospodárska kríza, tak sa všetko rozplynulo a z tohto obchodného plánu nakoniec nebolo nič. Zohnať finančné prostriedky na splatenie základného imania sa mu nepodarilo ani z iných zdrojov, a keďže spoločnosť nemala reálne splatené základné imanie, tak bol toho názoru, že so spoločnosťou nemôže podnikať, a preto reálne ani žiadnu podnikateľskú činnosť nevykonával. Na daňovom úrade sa dohodol, že každoročne bude podávať oznámenie o tom, že nepodniká, teda od roku 2008 každý rok podáva vo februári, najneskoršie v marci príslušného kalendárneho roka takéto oznámenie, že so spoločnosťou nepodniká. Od roku 2008 až doposiaľ reálne s touto spoločnosťou nijako nepodnikal a nie je si vedomý toho, že niečo porušil. Celé si to vysvetľoval tak, že pokiaľ by mal vo svojej s.r.o. zložené základné imanie, vtedy by určite mal povinnosť zaplatiť daňovú licenciu, avšak keďže základné imanie zložené nemal, tak sa domnieval, že daňovú licenciu zaplatiť nemusí. Na adrese v obci A., kde má spoločnosť Q. svoje sídlo, nebol od roku 2010, a až z obsahu spisu zistil, že na túto adresu mu boli doručované nejaké písomnosti, ktoré sa vrátili daňovému úradu ako neprevzaté.

Z výpovede obžalovaného ďalej vyplynulo, že spoločnosť JM & M s.r.o. nedisponuje vôbec žiadnym majetkom, nemá zriadený ani bankový účet a nevedie ani účtovníctvo. Spoločnosť mala zriadený bankový účet v roku 2008, ale nakoľko za neho bolo potrebné platiť, tak ešte v tom istom roku bankový

účet zrušil, keďže spoločnosť nijako nepodnikala. Spoločnosť nemala nikdy ani žiaden nehnuteľný majetok ani hnuteľný majetok. Čo sa týka jej základného imania, tak pri zakladaní spoločnosti bolo iba deklarované splatenie výšky základného imania v sume 360.000,- Sk, reálne však k splateniu základného imania vôbec nedošlo, a to ani čiastočne.

Na hlavnom pojednávaní bola prečítaná aj výpoveď splnomocnenkyne Daňového úradu K. J.. V. B. z prípravného konania, z ktorej súd zistil, že menovaná bola dňa 5.5.2017 poverená na výkon daňovej kontroly zameranej na daň z príjmu právnickej osoby za rok 2014. Podnetom k vykonaniu tejto daňovej kontroly bol podnet z oddelenia správy daní, a to za účelom odstránenia nedostatku v podanom daňovom priznaní k dani z príjmu právnickej osoby za rok 2014, nakoľko daňový subjekt JM & M s.r.o. ani na výzvu správcu dane na opravu daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2014 v časti výpočtu daňovej licencie, túto neuviedol. Daňový subjekt Q.. v daňovom priznaní nevykázal podnikateľskú činnosť, nepriznal žiadne výnosy ani náklady, nepredložil účtovné výkazy a neuviedol v ňom žiadnu sumu daňovej licencie vo výške 480 Eur, ktorú bol povinný daňovník platiť za rok 2014 podľa dosiahnutého obratu (do 500.000 Eur) podľa o dani z príjmov. Na základe poverenia na výkon daňovej kontroly bolo daňovému subjektu JM&M s.r.o. zaslané na adresu sídla spoločnosti oznámenie o začatí daňovej kontroly, ktoré nebolo v odbernej lehote prevzaté s tým, že adresát je neznámy. Následne bola spoločnosti zaslaná výzva na predloženie dokladov, ktorá sa takisto vrátila ako neprevzatá. Za tejto situácie prešiel správca dane na určovanie dane podľa pomôcok, a to oznámením zo dňa 18.7.2017, ktoré bolo zaslané na adresu sídla spoločnosti a takisto vrátené ako neprevzaté. Na základe protokolu č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 16.10.2017 o určení dane podľa pomôcok, bol určený rozdiel dane v sume nepriznanej daňovej licencie vo výške 480 Eur. Nakoľko daňový subjekt rozdiel dane nezaplatil a nereagoval ani na ďalšie výzvy správcu dane, vrátane exekučného konania a vymáhania nedoplatku, má naďalej evidovaný daňový nedoplatok za rok 2014 vo výške 480 Eur.

Skutkový stav bol objektivizovaný aj prečítanými listinnými dôkazmi, a to protokolom o určení dane podľa pomôcok, rozhodnutím o vyrubení rozdielu dane, daňovým priznaním spoločnosti JM & M s.r.o. za rok 2014, spoločenskou zmluvou spoločnosti Q.., listinami z katastra nehnuteľností a výpisom z obchodného registra.

Po takto vykonanom dokazovaní dospel súd k týmto skutkovým a právnym záverom:

Inštitút daňovej licencie bol zavedený do o dani z príjmov s účinnosťou od 1. januára 2014, teda daňová licencia bola ako daň prvýkrát splatná do 31.03.2015 (zároveň následnou novelou tohto došlo k zrušeniu daňovej licencie s účinnosťou od 1. januára 2018, t.j. daňová licencia sa mala poslednýkrát platiť za zdaňovacie obdobie roka 2017). Daňová licencia bola definovaná v ustanovení ako minimálna daň, ktorú daňovník platí za každé zdaňovacie obdobie v prípade, že ním vypočítaná daňová povinnosť v daňovom priznaní je nižšia ako výška daňovej licencie ustanovená v odseku 2, a to aj v tom prípade, ak vykáže v daňovom priznaní daňovú stratu, resp. nulovú daňovú povinnosť. Sumy daňovej licencie boli odvodzované v zmysle odseku 2 podľa dvoch kritérií, a to od toho, či je daňovník platiteľom dane z pridanej hodnoty k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia, a od výšky dosiahnutého ročného obratu. Ako to vyplýva aj z výpovede splnomocnenkyne daňového úradu, na základe týchto kritérií bola výška daňovej licencie daňovému subjektu Q.. stanovená na sumu 480 Eur.

Ako je zrejmé z vyššie uvedeného, daňová licencia teda postihuje aj tie obchodné spoločnosti, ktoré reálne nevykonávajú podnikateľskú činnosť, resp. sa o jej výkon ani vôbec nesnažia. Jedná sa aj o prípady, kedy najmä v spoločnostiach s ručeným obmedzeným figuruje jedna a tá istá osoba na pozícii konateľa aj spoločníka, v minulosti založila spoločnosť, očakávajúc úspešnosť realizácie svojho podni- kateľského zámeru, avšak bez želaného výsledku, pri tom k zrušeniu a výmazu obchodnej spoločnosti z obchodného registra napriek tomu, že nevykonáva žiadnu činnosť, nedošlo.

Na základe vykonaného dokazovania možno konštatovať, že je nesporné, že sa obžalovaný dopustil konania, ktoré mu je obžalobou kladené za vinu, podľa názoru súdu však v prejednávanej veci nejde o trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1 Tr. zákona. V zmysle zaužívanej súdnej praxe totiž krátením dane treba rozumieť akékoľvek konanie páchateľa, v dôsledku ktorého mu príslušný

štátny orgán alebo orgán verejnej samosprávy vyrubí daň v nižšej než zákonom určenej sume alebo k vyrubeniu dane vôbec nedôjde.

Je síce nepochybné, že obžalovaný ako jediný štatutárny orgán spoločnosti JM & M, s.r.o. v podanom daňovom priznaní k dani z príjmu právnickej osoby nepriznal žiadnu daňovú povinnosť, a to aj napriek tomu, že v zmysle o dani bol povinný priznať a následne zaplatiť daňovú licenciu vo výške 480 Eur. Zároveň je však zrejmé, že konkrétna výška daňovej povinnosti je v prípade daňovej licencie stanovená zákonom. Taktiež platí, že nesplnenie daňového záväzku, ktorý pre daňovníka vyplýva z príslušných daňových zákonov, je v trestnoprávnej rovine postihované v rámci trestného činu nezaplatenia dane a poistného podľa Tr. zákona. Uvedenému zodpovedá aj postup daňového úradu v prejednávanej veci, kde podnetom k vykonaniu daňovej kontroly v spoločnosti JM & M, s.r.o. bola preukázateľne neúspešná snaha daňového úradu o odstránenie nedostatku v podanom daňovom priznaní k dani z príjmu právnickej osoby za rok 2014 spočívajúca v tom, že daňový subjekt JM & M s.r.o., zastúpený obžalovaným, neuviedol žiadne údaje v časti daňového priznania, týkajúcej sa výpočtu daňovej licencie, a nereagoval ani na výzvu daňového úradu na opravu daňového priznania. Z uvedeného zároveň vyplýva, že aj samotný daňový úrad považoval konanie obžalovaného za nedostatok, ktorý bolo možné odstrániť opravou daňového priznania, pričom v dôsledku nepreberania zásielok zo strany obžalovaného k oprave daňového nepriznania a následne ani k zaplateniu daňovej licencie nakoniec nedošlo.

Podľa názoru súdu je teda zrejmé, že v prejednávanej trestnej veci nemôže ísť o trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1 Tr. zákona, nezaplatenie daňovej licencie by však mohlo napĺňať znaky skutkovej podstaty trestného činu nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 Tr. zákona. Konanie obžalovaného však nemožno právne kvalifikovať ani ako trestný čin nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1 Tr. zákona, keďže výška nezaplatenej dane neprevyšuje hranicu „činu spáchaného vo väčšom rozsahu“, t.j. 2.660 Eur.

V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že obligatórnym znakom subjektívnej stránky každého trestného činu je aj zavinenie, pričom v slovenskom trestnom práve sa uplatňuje princíp zod- povednosti za zavinenie, t.j. princíp subjektívnej zodpovednosti, z ktorého vyplýva, že len samotné po- rušenie povinnosti platiť daň nie je samo osebe trestným činom (za daň je pri tom potrebné považovať aj daňovú licenciu). K naplneniu trestnej zodpovednosti za následok preto nestačí ho len spôsobiť, ale je nutné ho tiež zaviniť. Z uvedeného je zrejmé, že úmyselné zavinenie (subjektívna stránka trestného činu) musí byť ako znak základnej skutkovej podstaty trestného činu nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1 Tr. zákona vždy predmetom dokazovania, pričom úmyselné zavinenie nie je možné automa- ticky vyvodzovať len z porušenia konkrétnej právnej povinnosti (napríklad z porušenia povinnosti platiť daňovú licenciu). Na vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti za spáchanie trestného činu nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1 Tr. zákona preto nestačí len spôsobenie dlhu na splatnej dani, ale je nevyhnutné, aby tento dlh na splatnej dani bol páchateľom spôsobený úmyselne (úmyselne za- vinený). Pri dokazovaní tohto trestného činu je preto vždy nutné skúmať solventnosť páchateľa, teda to, či v dňoch splatnosti dane spoločnosť mala alebo nemala k dispozícii potrebné peňažné prostriedky, respektíve akým obnosom finančných prostriedkov disponovala v príslušnom období (v prejednávanej veci je zrejmé, že spoločnosť JM & M s.r.o. nemala nikdy žiaden majetok).

Možno taktiež konštatovať, že trestný postih nezaplatenia dane by nemal byť kriminalizáciou da- ňových subjektov zo strany štátu len z dôvodu, že štát rezignoval na mimotrestné prostriedky, ktoré sám vytvoril na vymáhanie nedoplatkov na daniach (napr. daňové exekučné konanie) a riadne hrade- nie týchto platieb by si nemal vynucovať pod hrozbou trestu. V prípadoch neuhrádzania splatných poh- ľadávok totiž vždy existuje aj mimoom vytvorený mechanizmus na ich vymáhanie, aj keď často býva neefektívny a zdĺhavý.

Na základe uvedených skutočností dospel súd k zisteniu, že skutok kladený obžalovanému za vinu nie je trestným činom, a preto o podanej obžalobe rozhodol oslobodzujúcim rozsudkom podľa .

Pre úplnosť súd dodáva, že Daňový úrad K. si prostredníctvom svojho zástupcu uplatnil v prípravnom konaní nárok na náhradu škody vo výške 480 Eur, o ktorom však súd na hlavnom pojednávaní nerozhodoval, keďže sumu nezaplatenej dane (za ktorú je potrebné považovať aj daňovú licenciu), ktorú

daňový subjekt neodvedie oprávnenému príjemcovi, nie je možné uplatniť ako náhradu škody v trestnom konaní. V trestnom konaní totiž možno uplatňovať a priznať iba taký nárok na náhradu škody, ktorý môže byť predmetom prejednania a rozhodovania súdov alebo iných príslušných orgánov. Pri nezaplatenej dani tomu tak však nie je, pretože dotknutý príjemca (daňový úrad) ohľadne nich vydáva rozhodnutia, ktoré sú priamo exekučným titulom. Preto nie je dôvod tieto nároky duplicitne prejednávať a rozhodovať o nich v občianskoprávnom konaní , prípadne v konaní pred iným orgánom, ani v trestnom konaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd Trebišov. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť: a/ prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, b/ obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, c/ poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.