Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_7To-6-2020.pdf
PDF · 73.75 KB
Case nature
Area
Subarea
7To/6/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Margaréty Jurkovej Žoldákovej a sudcov JUDr. Miroslava Osifa a JUDr. Martina Michalanského, na verejnom zasadnutí konanom dňa 24. júna 2020, v trestnej veci proti J.. M. A., obžalovaného pre prečin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods.1 Tr.zák., o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Trebišov zo dňa 17.10.2019 sp.zn. 3T/68/2019 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr.por. z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Trebišov zo dňa 17.10.2019 sp.zn. 3T/68/2019 podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku bol obžalovaný J.. M. A., N.. XX.XX.XXXX M. K., trvale bytom K., K. XXX/XX, oslobodený spod obžaloby prokurátora pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1 Tr.zák., ktorý mal spáchať tak, že
ako jediný štatutárny orgán spoločnosti Q. &. V., B..T..Y.., so sídlom A. XXX, J.: XX XXX XXX podal dňa 28.3.2015 daňové priznanie k dani z príjmu právnickej osoby za rok 2014, v ktorom nepriznal žiadnu daňovú povinnosť, aj napriek tomu, že v zmysle § 46b zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov bol povinný priznať a následne zaplatiť daňovú licenciu vo výške 480,- €, čím týmto konaním skrátil daň z príjmu právnickej osoby v rozsahu 480,- €,
pretože skutok nie je trestným činom.
Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie okresný prokurátor. V písomných dôvodoch odvolania uviedol:
Súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že je síce nesporné, že obžalovaný sa dopustil konania, ktoré je mu obžalobou kladené za vinu, avšak v prejednávanej veci podľa názoru súdu nejde o trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1 Trestného zákona, ale o trestný čin nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1 Trestného zákona.
Podľa názoru súdu je nepochybné, že obžalovaný ako jediný štatutárny orgán spoločnosti Q. &. V., B.. T.. Y.. v podanom daňovom priznaní nepriznal žiadnu daňovú povinnosť napriek tomu, že podľa zákona o dani z príjmov bol povinný priznať a následne zaplatiť daňovú licenciu vo výške 480,- Eur, avšak je zrejmé, že konkrétna výška daňovej povinnosti je v prípade daňovej licencie stanovená zákonom, pričom platí, že nesplnenie daňového záväzku, ktorý pre daňovníka vyplýva z príslušných daňových zákonov, je v trestnoprávnej rovine postihované v rámci trestného činu nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 Trestného zákona. Okresný súd poukázal na to, že aj samotný daňový úrad považoval konanie obžalovaného (teda nepriznanie daňovej licencie) ako nedostatok, ktorý bolo možné odstrániť opravou daňového priznania.
Na základe uvedených argumentov by preto podľa názoru okresného súdu konanie obžalovaného J.. M. A. mohlo vykazovať znaky skutkovej podstaty trestného činu nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 Trestného zákona, avšak nakoľko výška daňovej licencie nedosahuje 2.660,- Eur, skutok nie je trestným činom a bolo potrebné obžalovaného spod obžaloby oslobodiť.
S uvedenou argumentáciou sa prokurátor nestotožnil, okresný súd nesprávne právne posúdil skutok uvedený v obžalobe, nakoľko tento vykazuje znaky skutkovej podstaty trestného činu skrátenia dane a poistného podľa § 276 Trestného zákona, nie nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 Trestného zákona.
Prečinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1 Trestného zákona sa dopustí ten, kto v malom rozsahu skráti daň, poistné na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie alebo príspevok na starobné dôchodkové sporenie.
Skrátením dane a poistného sa rozumie akékoľvek konanie páchateľa, v dôsledku ktorého mu bude vyrubená nižšia daň ako je suma dane určená zákonom, alebo k vyrubeniu dane vôbec nedôjde. Naproti tomu skutková podstata nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 Trestného zákona predpokladá nezaplatenia dane alebo poistného páchateľom, teda nezaplatenie vlastnej daňovej povinnosti.
V predmetnej trestnej veci sa obžalovanému J.. M. A. dáva za vinu, že ako konateľ spoločnosti Q. &. V., B.. T.. Y.. síce podal daňové priznanie, avšak v ňom neuviedol výšku daňovej licencie, v dôsledku čoho došlo k poníženiu jeho vlastnej daňovej povinnosti.
Neuvedenie alebo zatajenie údajov v daňovom priznaní, na základe čoho dôjde k poníženiu samotnej daňovej povinnosti je podvodným konaním postihovaným podľa § 276 Trestného zákona. Nezaplatenie dane v podstate môže nastať až následne po určení daňovej povinnosti podľa daňového priznania. Zatajenie údajov ovplyvňujúcich základe dane predchádza plateniu dane a v zmysle trestnoprávnej zodpovednosti ide o dve samostatné konania a o dva samostatné trestné činy.
Tým, že obžalovaný J.. M. A. neuviedol výšku daňovej licencie v daňovom priznaní, malo za následok poníženie daňovej povinnosti, resp. znamenalo pre spoločnosť Q. &. V., B.. T.. Y.. nulovú daňovú povinnosť, teda toto konanie obžalovaného J.. M. A. naplnilo znaky skutkovej podstaty prečinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1 Trestného zákona.
Je síce pravdou, že výška daňovej licencie je stanovená zákonom, avšak v dôsledku neuvedenia výšky daňovej licencie v daňovom priznaní došlo k nesprávnemu určeniu daňovej povinnosti v nulovej výške. Daňová povinnosť, či už pozostávajúca výlučne z daňovej licencie v prípade zákonom stanovených podmienok (daňová strata alebo daňová povinnosť nižšia ako výška daňovej licencie) alebo presahujúca výšku daňovej licencie určená na základe príjmu, je vypočítaná podľa údajov uvedených v daňovom priznaní. Pokiaľ daňový subjekt v daňovom priznaní úmyselne uvedie nepravdivé údaje s cieľom znížiť vlastnú daňovú povinnosť, dopúšťa sa trestného činu skrátenia dane a poistného podľa § 276 Trestného zákona.
Z uvedeného preto vyplýva, že okresný súd vo svojom rozsudku pochybil, keď dospel k záveru, že konanie obžalovaného by mohlo vykazovať znaky skutkovej podstaty nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 Trestného zákona, avšak keďže výška nezaplatenej dane neprevyšuje hranicu väčšieho rozsahu, skutok nie je trestným činom. Správne mal súd skutok právne kvalifikovať ako prečin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko obžalovaný neuviedol v daňovom priznaní výšku daňovej licencie, v dôsledku čoho mu bola určená nulová daňová povinnosť.
Prokurátor v závere písomných dôvodoch odvolania navrhol, aby krajský súd zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku napadnutý rozsudok okresného súdu sp. zn. 3T/68/2019 zo dňa 17.10.2019 a vec v súlade s ustanovením § 322 ods. 1 Trestného poriadku vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie.
K takto podanému odvolaniu obžalovaný J.. M. A. zaslal písomné vyjadrenie, v ktorom v podstate zopakoval svoju obranu prednesenú na hlavnom pojednávaní. Táto obrana spočívala v tom, keďže
nemal vložené na účet firmy základné imanie 360.000,- Sk, tak nemohol ani viesť účtovníctvo a začať legálne podnikať. Dohodol sa so správcom dane, že mu bude podávať informáciu o tom, že firma nezložila základné imanie a že nepodniká na formulári pre daňové priznanie. Zároveň uviedol, že v roku 2008 zo zákona nevyplývala žiadna povinnosť platiť daňové licencie.
Na podklade odvolania okresného prokurátora krajský súd podľa § 317 ods.1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie prokurátora je nedôvodné.
Krajský súd sa v celom rozsahu stotožňuje s podrobným písomným odôvodnením napadnutého rozsudku okresného súdu a s argumentmi tam uvedenými, na ktoré odkazuje a navyše dodáva.
V súvislosti s vyvodzovaním trestnej zodpovednosti za spáchanie trestného činu skrátenie dane je nutné spomenúť aj zavedenie daňových licencií právnických osôb. Daňová licencia je definovaná zákonom (§ 46b zákona o dani z príjmov) ako minimálna daň, ktorá bola prvýkrát splatná do 31. marca 2015.
V súvislosti s touto minimálnou daňou je možné očakávať aj rôzne podvodné konania, ktoré by mohli napĺňať znaky skutkovej podstaty trestného činu skrátenia dane. Krajský súd pripomína, že len neuhradenie daňovej licencie, hoci mal daňový subjekt finančné prostriedky na jej úhradu, nenapĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu skrátenia dane, ale za splnenia aj ďalších zákonných podmienok by mohli byť naplnené formálne znaky skutkovej podstaty trestného činu nezaplatenia dane a poistného. V danom prípade nebola splnená zákonná podmienka tak, ako to správne uvádza okresný súd v dôvodoch svojho odvolania, pretože pre trestný čin nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods.1 Tr.zák. neprevyšuje hranicu činu spáchaného vo väčšom rozsahu, t.j. 2.660,- Eur.
Novelou zákona č. 341/2016 došlo k zrušeniu daňovej licencie s účinnosťou od 1. januára 2018, t.j. daňová licencia sa mala poslednýkrát platiť za zdaňovacie obdobie roka 2017. V predmetnej trestnej veci výška tejto daňovej povinnosti bola určená správcom dane na základe daňových pomôcok, čo podľa ustálenej súdnej praxe pre uznanie viny je nepostačujúce, čo je ďalším dôvodom na to, že okresný súd postupoval správne, keď obžalovaného J.. M. A. podľa § 285 písm. b/ Tr.por. oslobodil spod obžaloby prokurátora pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods.1 Tr.zák.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.