Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2CoPr-4-2023.pdf
PDF · 153.54 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoPr/4/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Mičietovej a sudkýň JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobkyne A. B. B., nar. XX.X.XXXX, C., A. D. X, zastúpenej E. E. F., nar. XX.XX.XXXX, C., G. XX proti žalovanej Základnej škole s materskou školou, H. H. XXX, IČO: 35 556 684, právne zast. JUDr. Alexandrom Milkom, advokátom, Rožňava, ul. Cyrila a Metoda 4, o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice II, sp. zn. 11Cpr/44/2018 z 30. mája 2022
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalobkyni p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice II (v ďalšom „súd prvej inštancie“ prípadne aj „súd“) napadnutým rozsudkom určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalobkyne oznámením žalovanej zo dňa 31.8.2018 je neplatné (výrok I.) a rozhodol o povinnosti žalovanej nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 % (výrok II.).
2. V odôvodnení rozsudku súd o.i. vymedzil skutkový stav zistený na základe vykonaného dokazovania, v zmysle ktorých zistení nebolo sporné medzi stranami, že žalobkyňa u žalovanej na základe pracovnej zmluvy a menovacieho dekrétu, oba dokumenty z 1.1.2015, vykonávala funkciu riaditeľky školy, že na základe odvolacieho dekrétu z 13.7.2018 bola žalobkyňa z funkcie riaditeľky školy odvolaná ku dňu 15.8.2018, že 3.9.2018 bola žalobkyni doručená listina vyhotovená žalovanou „Okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodov závažného porušenia pracovnej disciplíny z 31.8.2018“. Z listiny – Okamžité skončenie pracovného pomeru, súd zistil dôvody žalovanej na okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobkyňou, ktoré vymedzil tak, že žalobkyňa a/ nechránila majetok školy pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a porušila povinnosť nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa, keďže dokumenty a veci, ktoré musia ostať v škole - pokladňa, pokladničná kniha a hotovosť, ktorá mala v pokladni ku dňu 15.8.2018 byť, relevantné doklady k hotovostnému výberu z účtu školy a osobný spis žalobkyne - neboli nájdené a neboli predložené ani po výzvach, čím žalobkyňa mala porušiť § 81 písm. e/ Zákonníka práce, b/ po ukončení pôsobenia vo funkcii riaditeľky školy neodovzdala a to ani na základe výzvy kľúčové dokumenty zaznamenávajúce hospodárenie s majetkom školy za obdobie jej pôsobenia vo funkcii vedúceho zamestnanca, čím porušila povinnosť podľa § 178 ods. 1 Zákonníka práce a c/ ako vedúci zamestnanec porušila pracovnú disciplínu nespoluprácou so zamestnávateľom, čím porušila § 82 písm. e/ Zákonníka práce a všetkým týmto konaním sa mala dopustiť závažného porušenia pracovnej disciplíny, o ktorom sa žalovaná dozvedela až 16.8.2018 a dôvodila, že okamžité skončenie pracovného pomeru podáva v zákonnej lehote.
Súd mal preukázané, že žalobkyňa 28.7.2018 o 12.15 hod. urobila oznámenie na OR PZ Rožňava, že budova školy sa otvorila bez jej povolenia a preto nie je zodpovedná za všetok majetok školy za dni 28.7.2018 a 29.7.2018, že žalobkyni bola v dňoch od 20.7.2018 do 31.7.2018 a od 1.8.2018 až do 15.8.2018 odsúhlasená dovolenka, že žalobkyňa ako odovzdávajúca odovzdala pani C. ako preberajúcej zápisnične 16.8.2018 veci: okrúhlu pečiatku, pečiatku s názvom školy č. 1, zväzok kľúčov od zástupcu A. D. I. v počte 22 kusov, zväzok kľúčov od nej samotnej v počte 13 kusov, 4 kusy kľúčov od skriniek v riaditeľni, kľúč od archívu a notebook, že 27.8.2018 urobila žalobkyňa trestné oznámenie na OR PZ v Rožňave o podozrení zo spáchania trestného činu sprenevery podľa § 213 Trestného zákona v súvislosti s neoprávneným použitím finančných prostriedkov žalovanej, že 20.8.2018 pri preberaní kancelárie účtovníčky J. A. G. sa nenašli žiadne dokumenty týkajúce sa pokladne ani hotovosť pokladne a stav pokladničnej hotovosti k uvedenému dňu 20.8.2018 bol výške 0,- eur s tým, že účtovný stav mal byť vyčíslený po skončení auditu, že 16.8 2018 pri preberaní kancelárie odvolanej riaditeľky – žalobkyne sa nenašli dokumenty týkajúce sa pokladne ani hotovosť pokladne s tým, že stav hotovosti v pokladni k uvedenému dňu bol vo výške 0,- eur a účtovný stav mal byť vyčíslený po skončení auditu, že 11.7.2018 obec H. požiadala žalobkyňu, aby 28.7 2018 v čase od 12.00 hod. do 22.00 hod. boli otvorené priestory školy a zároveň požiadala o zabezpečenie aj personálu upratovačiek do každej budovy, a to pre účinkujúcich na oslavách dní obce H., že za súčinnosti OR PZ Rožňava, odbor poriadnej polície došlo 28.7.2018 k odkódovaniu a odomknutiu dverí budovy žalovanej (školy), že žalobkyňa určila obci spôsob a podmienky za akých otvorí a poskytne priestory školy na oslavu dní obce, s tým, že pri nesplnení stanovených podmienok kľúče od budovy neposkytne a ak dôjde k násilnému vylomeniu zámku bude niesť plnú hmotnú zodpovednosť za celú školu, ceniny a majetok, v plnom rozsahu starosta obce, že žalobkyňa súčasne v tomto liste vytkla starostovi viaceré nedoplatky obce voči základnej škole, že 17.8.2018 žalovaná vyzvala žalobkyňu na predloženie dokumentov z dôvodu jej odvolania z funkcie, a to zriaďovacej listiny školy, osvedčenia o registrácii a pridelení daňového identifikačného čísla, dokumentácie riadenia školy, pedagogickej a ekonomickej dokumentácie a personálnej a mzdovej agendy, ako aj dokumentov týkajúcich sa dlhodobých projektov, ktoré žalobkyňa odmietla vydať s odôvodnením, že ako riaditeľka od roku 2015 do 15.8.2018 žiadne dokumenty neprevzala a neprevzala ani žiadnu hmotnú zodpovednosť, školský rok 2017/2018 neukončila, a preto nemôže nič odovzdať, že od 23.7.2018 do priestorov školy nevstúpila a 16.8.2018 odovzdala kľúče od skriniek, kde dokumenty školy boli, že 28.7.2018 do budovy školy vstúpila zamestnankyňa školy C. pomocou údržbára školy K. G. a policajtov, keďže svoje kľúče 23.7.2018 na žiadosť riaditeľky jej odovzdala, že u žalovanej boli vykonané viaceré opakované finančné kontroly s tým, že správy z nich boli vyhotovené 15.2.2018, 21.5.2018, 23.5.2018 a 18.5.2018, pri ktorých boli zistené viaceré nedostatky, že závery z kontrol sa premietli do dôvodov odvolania žalobkyne z funkcie riaditeľky školy, že 20.9.2018 podala žalovaná trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestných činov sprenevery a zneužívania právomoci verejného činiteľa, že trestné stíhania vo všetkých označených veciach neboli k 15.10.2019 ukončené (čakalo sa na vypracovanie znaleckých posudkov), že do budovy školy sa vstupovalo aj počas čerpania dovolenky žalobkyne. Ďalšie zistenia súdu vyplynuli z výsluchov svedkov: svedkyňa L., C. G., účtovníčka u žalovaného sa vyjadrila k finančnej situácii u žalovanej a to, že keď žalobkyňa nastúpila na miesto riaditeľky, škola bola v mínuse a mala dlhy voči Sociálnej poisťovni, Daňovému úradu a po dlhé roky nemala potrebný depozit, tento začala vytvárať až zásluhou žalobkyne, kedy za jej pôsobenia sa depozit naplnil, v r. 2017 boli v škole kontrolou z hygieny zistené nedostatky v učebni chémie, ktoré bolo potrebné odstrániť pod hrozbou až zavretia školy, preto „sa rozhodlo“, že finančné prostriedky, ktoré mali ísť na depozit, „sa použijú“ na opravy, čo svedkyňa označila za dôvod neskorších sporov medzi obcou a školou, v roku 2018 mala škola nedostatok finančných prostriedkov, nakoľko depozit sa použil na opravy učebne, mala nízky počet detí, a teda schválený ministerstvom nižší počet finančných prostriedkov, obec odmietla poskytnúť finančnú pomoc, čo všetko viedlo až k exekúciám zo strany Sociálnej poisťovne, uviedla že výbery hotovostí vykonávali z dôvodu, aby bola zabezpečená výplata miezd, keďže na základe exekúcie hrozilo zablokovanie všetkých účtov, mzdy sa sa takto vyplatili asi v apríli; svedkyňa M., bývalá ekonómka žalovaného vypovedala, že „keď 15.8.2018 vstúpili do školy neprehľadávali žiadne dokumenty, len starosta chcel vymeniť zámky“, žalobkyňa pri tomto prítomná nebola, na riaditeľni sa vyvŕtal zámok a bol založený nový ktorým od 15.8.2018 disponovala p. C., k inventarizácii došlo až 16.8.2018, kedy sa zistilo, že chýba osobný spis žalobkyne, pokladničná kniha, hotovosť a doklady ohľadne školy, po odovzdaní kľúčov žalobkyňou 16.8.2018 prehľadávali aj skrinky v priestoroch riaditeľne, avšak v čase ich prehľadávania žalobkyňa už prítomná nebola; svedkyňa C. vypovedala, že sa 15.8.2018 dostavila do školy spolu so starostom a poslancami a za účasti polície, aby vymenili zámky, vstúpili do budovy prostredníctvom upratovačky, kde vyvŕtali zámky a vymenili ich za nové, v nasledujúci deň vyzvala žalobkyňu, aby odovzdala pokladňu, pokladničnú knihu, osobný spis
a všetky dokumenty súvisiace s hospodárením a majetkom školy, pričom žalobkyňa neodovzdala nič, len jej hodila kľúč, nech si to sama hľadá, po obdržaní kľúčov od skriniek , skrinky 16.8.2018 neprezerala, len ich otvorila a následne odišla vybavovať veci do Rožňavy. Zistený skutkový stav súd právne posúdil na základe § 149, § 150 ods. 1, 2, § 151 ods. 1, 2, § 152 a § 319 Civilného sporového poriadku („CSP“), § 1 ods. 1, § 18, § 42 ods. 1, § 68 ods. 1 písm. b/, § 68 ods. 2, § 79 ods. 1, 4 písm. b/, 5, § 81 písm. e/, § 82 písm. e/, § 178 ods. 1 a § 111 ods. 1 Zákonníka práce, pričom súčasne vychádzal z judikatúry, a to konkrétne označil uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/316/2009 z 5.8.2010 a uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/17/2011 zo 14.6.2011, ktoré zákonné ustanovenia a judikatúru aj citoval. Vymedzil, že predmetom sporu bolo posúdenie (ne)platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany žalovanej ako zamestnávateľa na základe písomného vyhotovenia okamžitého skončenia z 31.8.2018, ktoré bolo doručené žalobkyni 3.9.2018. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovanej je neplatné, a to z viacerých dôvodov. V prvom rade súd zisťoval, či dôvody, spočívajúce v nespolupráci v rámci vykonávania finančných kontrol, mohli byť dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru a dospel k záveru, že vzhľadom na to, že žalovaná mala, na základe vypracovania jednotlivých správ z týchto finančných kontrol, vedomosť o porušení jednotlivých zákonných ustanovení a pracovných povinností žalobkyne ako vedúceho zamestnanca najneskôr 23.5.2018, vezmúc v úvahu poslednú správu z finančnej kontroly, nemohla preto z týchto dôvodov pristúpiť k okamžitému skončeniu pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa ku dňu 31.8.2018 (resp. 3.9.2018 - dátum doručenia), a to s poukazom na uplynutie subjektívnej prekluzívnej lehoty podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce. V tej súvislosti súd tiež za zmätočné označil, že žalovaná v okamžitom skončení pracovného pomeru v prvých odsekoch uvádzala skutočnosti týkajúce sa vykonávania finančných kontrol a až následne pristúpila k formulácii troch dôvodov, pre ktoré sa rozhodla okamžite skončiť pracovný pomer so žalobkyňou. Súd uviedol, že skutočnosti týkajúce sa nespolupráce a porušovania pracovných povinností zo strany žalobkyne boli dôvodom a právnym podkladom pre jej odvolanie z funkcie riaditeľky školy ku dňu 15.8.2018, čo však nie je predmetom sporu. K jednotlivým, z listiny o okamžitom skončení pracovného pomeru z 31.8.2018 vyplývajúcim trom dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa a síce, že žalobkyňa nechránila majetok školy a porušila povinnosť nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa tým, že dokumenty a veci, ktoré musia ostať v škole (pokladňa, pokladničná kniha a hotovosť, doklady k hotovostnému výberu z účtu a jej osobný spis) neboli nájdené, a to ani po výzvach, aby ich zamestnávateľovi predložila, čím mala porušiť § 81 písm. e/ Zákonníka práce (dôvod vymedzený v oznámení pod písm. a/), ako i dôvodu vymedzenému pod písm. b/ v listine o okamžitom skončení a to, že žalobkyňa po ukončení pôsobenia vo funkcií riaditeľky školy neodovzdala, a to ani následne na základe výzvy nepredložila kľúčové dokumenty zaznamenávajúce hospodárenie s majetkom školy za obdobie jej pôsobenia vo funkcii vedúceho zamestnanca, súd konštatoval, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, resp. z neho jednoznačne vyplynulo, že žalobkyňa v prvý deň po návrate z dovolenky pristúpila spolu s poverenou riaditeľkou p. C. k protokolárnemu odovzdaniu vecí pre riadny chod žalovanej, pričom zo zápisu vyplynulo, že žalobkyňa odovzdala 16.8.2018 okrúhlu pečiatku, pečiatku s názvom školy č. 1, zväzok kľúčov od zástupcu A. I. v počte 22 ks, zväzok vlastných kľúčov v počte 13 ks, 4 ks kľúčov od skriniek v riaditeľni, kľúč od archívu a notebook, a teda nie, ako tvrdila svedkyňa C., len kľúče, ktoré jej mala žalobkyňa hodiť. Listina bola podpísaná tak žalobkyňou, ako aj svedkyňou C., poverenou riaditeľkou, a súd mal za to, že z protokolu vyplýva, že žalobkyňa si splnila svoje povinnosti vyplývajúce jej z titulu ukončenia funkcie riaditeľky školy. Z vykonaného dokazovania taktiež vyplynulo, že sa žalobkyňa 15.8.2018 nemohla zúčastniť prvotného vstupu do budovy školy, kedy došlo k výmene zámkov v priestoroch školy, pretože čerpala dovolenku, ktorú mala do 15.8.2018 riadne schválenú. Súd dal do pozornosti, resp. zdôraznil, že bolo povinnosťou žalovanej preukázať, že žalobkyňa bola riadne pozvaná na prebratie dokumentov už dňa 15.8.2018, pretože tieto skutočnosti z vykonaného dokazovania nevyplynuli. Uviedol, že žalobkyňa rovnako namietala, že počas jej neprítomnosti,v čase čerpania dovolenky od 20.7.2018 do 15.8.2018, došlo k vstupu do priestorov školy, a to opakovane (počas osláv Dní mesta H. v júli 2018), ale aj k vstupom v mesiaci august 2018, čo vyplynulo z predložených zápisov o vstupoch do budovy od spoločnosti Fittich rates s.r.o. Poukázal na to, že žalobkyňa v písomnej odpovedi na žiadosť obce H. nesúhlasila so vstupom do priestorov školy bez splnenia ňou stanovených podmienok s tým, že v opačnom prípade nebude niesť zodpovednosť za prípadnú stratu, zničenie alebo iné zmarenia vecí či dokumentov nachádzajúcich sa v budove školy. Napriek tomu, vyplynulo to z vykonaného dokazovania, sa v budove školy od nástupu žalobkyne na riadne schválenú dovolenku nachádzal veľký počet ľudí, ktorí mali okrem iného preukázateľne možnosť
vstupovať aj do priestorov, v ktorých sa mali nachádzať dokumenty, ktoré mala žalobkyňa predložil v rámci ukončenia výkonu funkcie riaditeľky, čo bolo dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru. Súd mal za to, že nemožno bez ďalšieho klásť za vinu žalobkyni nepredloženie dokladov, keďže samotná žalovaná prostredníctvom či už poverenej riaditeľky alebo ďalších zamestnancov, vstupovali do priestorov školy bez vedomia žalobkyne/riaditeľky a bez jej účasti. Súd poznamenal, že podľa jeho názoru, preukázateľne došlo k protokolárnemu odovzdaniu dokladov, resp. kľúčov od skriniek, v ktorých sa tieto doklady mali nachádzať. Mal za zarážajúce, že zástupcovia žalovanej v procese protokolárneho odovzdávania agendy nepristúpili ku kontrole obsahu jednotlivých skríň, od ktorých dňa 16.8.2018 mali kľúče, a to za prítomnosti žalobkyne a až následne na to jej nedali podpísať zápisnicu o odovzdaní, resp. neodovzdaní príslušných dokumentov, ktorá by potom bezpochyby preukazovala, či sa v danom čase žalovanou požadované dokumenty nachádzali v priestoroch školy. Z výpovedí svedkýň naopak vyplynulo, že 16.8.2018 došlo len k otvoreniu skriniek a ku kontrole ich obsahu sa pristúpilo až následne, bez prítomnosti žalobkyne, čo podľa súdu vzbudzuje dôvodné pochybnosti o správnom prístupe zo strany žalovanej ako zamestnávateľa. Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že priestory kancelárie p. G. boli prehľadané až 20.8.2018. Z uvedených dôvodov súd nemal zo strany žalovanej preukázané, že k tým skutočnostiam kladeným za vinu žalobkyni došlo zavinením samotnej žalobkyne, a teda jej konanie nemohol hodnotiť na základe vykonaného dokazovania ako závažné porušenie pracovnej disciplíny. K dôvodu uvedenému žalovanou pod písm. c/ a to, že žalovaná ako vedúci zamestnanec porušila pracovnú disciplínu aj nespoluprácou so zamestnávateľom, čím porušila § 82 písm. e/ Zákonníka práce, súd uviedol, že tak ako je tento dôvod uvedený v písomnom vyhotovení okamžitého skončenia pracovného pomeru, je neurčitý a zameniteľný s iným dôvodom, čo je v pracovnom práve neprípustné. Z použitej formulácie nemal za zrejmé, akými konkrétnymi skutkami sa žalobkyňa mala dopustiť porušenia povinnosti uvedenej v § 82 písm. e/ Zákonníka práce, kedy sa tak malo stať, za akých okolností sa tak malo stať, resp. vzťah ku komu sa tak malo stať, kto porušil pracovnú disciplínu, resp. voči komu mala žalobkyňa takýmto spôsobom konať a podobne. Súd uviedol, že sa mohol len domnievať, že uvedený dôvod opakovane súvisí s vykonávaním finančnej kontroly, ku ktorej sa už vyjadril na začiatku svojho zhodnotenia, alebo sa týka nespolupráce žalobkyne dňa 16.8.2018, kedy však už žalobkyňa nebola vedúcim zamestnancom, a preto mal tento dôvod okamžitého skončenia navyše aj za zmätočný. Zároveň mal súd za to, že tak ako žalovaná koncipovala dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru v jeho písomnom vyhotovení v troch bodoch, je možné prijať záver, že žalovaná to isté konanie žalobkyne sformulovala do troch formálne rôznych, ale obsahovo totožných dôvodov. Taktiež súd poznamenal, že dôvody spočívajúce v nespolupráci žalobkyne pri vykonávaní finančných kontrol, resp. zistené nedostatky zistené týmito kontrolami na strane žalobkyne ako vedúceho zamestnanca, nemôžu byť z dôvodu uplynutia prekluzívnej (subjektívnej) lehoty na strane žalovanej dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru. Na základe vykonaného dokazovania uzavrel, že žalovaná v konaní nepreukázala bez všetkých pochybností, že na strane žalobkyne došlo k porušeniu pracovných povinností a súčasne nepreukázala, že toto prípadné porušenie by bolo tak závažného charakteru, že by sa na strane žalobkyne jednalo o závažné porušenie pracovnej disciplíny, pre ktoré by s ňou mohla žalovaná ako zamestnávateľ okamžite skončiť pracovný pomer. Preto súd rozhodol o neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru.
3. Proti rozsudku včas podala odvolanie žalovaná a to uplatniac v ňom odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Žalovaná sa s dôvodmi, na základe ktorých súd prvej inštancie označil okamžité skončenie pracovného pomeru za neplatné, nestotožnila, mala za to, že z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynuli iné skutočnosti a súd hodnotil vykonané dokazovanie jednostranne v neprospech žalovanej, nevyhodnotil dôkazy ich vzájomných súvislostiach a nedal odpovede na všetky nastolené otázky, nemala za zrejme, prečo súd neuveril výpovediam svedkov, ktorí potvrdzovali dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru, ale z ich výpovedí uviedol v odôvodnení len tie skutočnosti, ktoré sú prispôsobené jeho záverom. Žalovaná namietala, že jednotlivé závažné porušenia pracovnej disciplíny tak, ako to má na mysli § 68 ods. 2 Zákonníka práce sú podrobne uvedené, určite a nezameniteľne s iným dôvodom, v listine – okamžité skončenie pracovného pomeru z 31.8.2018. V úvode uviedla, že žalobkyňa bola 13.7.2018 odvolaná z funkcie riaditeľky školy ku dňu 15.8.2018 a to z dôvodu závažného porušenia viacerých všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré závažné porušenie preukazujú výsledky správ z finančných kontrol vykonaných v dňoch 15.2., 21.5. a 30.5.2018. Neplatnosť odvolania z funkcie bola predmetom osobitného konania, ktoré bolo zastavené (pre nezaplatenie súdneho poplatku žalobkyňou) a teda odvolanie z funkcie riaditeľky je platné. Dôvodila, že žalobkyňa nepreukázala, že stav pokladne
školy a účtovnej dokumentácie bol v poslednom období pred okamžitým skončením pracovného pomeru uspokojivý, naopak kvôli konaniu žalobkyne bol faktický a účtovný stav pokladne školy dlhodobo nejasný, žalobkyňa celý polrok 2018 bránila kontrolným orgánom skontrolovať faktický stav pokladne a účtovnej evidencie, zvýšila pokladničnú hotovosť z 1.500 na 25.300 eur, a teda nemožno akceptovať dojem, ktorý sa žalobkyňa snažila vyvolať, že stav pokladne a účtovná dokumentácia boli v čase jej odvolania z funkcie riaditeľky a nadväzujúceho okamžitého skončenia pracovného pomeru v štandardnom stave. Tieto skutočnosti mal súd vyhodnocovať vo vzájomných súvislostiach a prihliadať na ne v súvislosti s dôvodmi okamžitého skončenia pracovného pomeru, pretože preukazujú správanie sa a konanie žalovanej pred okamžitým skončením pracovného pomeru. Žalovaná tvrdila, že konštatovanie súdu, že správy z finančnej kontroly nemohli byť dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru pre uplynutie subjektívnej prekluzívnej lehoty podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce neobstojí, pretože žalovaná tieto okolnosti uvádza ako dôkazy a nie ako dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru. Pokiaľ sa týka určitosti skutkového vymedzenia a nezameniteľnosti s iným dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru, poukázala žalovaná na tri body uvedené v písomnom vyhotovení okamžitého skončenia pracovného pomeru. V rámci prvého bodu, uviedla, že ide o fakt, že veci „ktoré musia ostať v škole – pokladňa, pokladničná kniha a hotovosť, relevantné doklady k výberu z účtu, osobný spis žalobkyne – neboli nájdené a následne neboli ani po výzvach žalovanej žalobkyňou predložené“. Mala za to, že zistené skutočnosti a aktuálny skutkový stav sa vyznačujú potenciálom nezákonných machinácii s finančnými prostriedkami školy a indikujú nezákonné a nehospodárne nakladanie s majetkom školy, z ktorého dôvodu bolo žalovanou aj podané 20.9.2018 trestné oznámenie. Uviedla, že k prvému konaniu spočívajúcemu v marení výkonu finančnej kontroly žalobkyňou došlo 15.2.2018, kedy pri výkone kontroly žalobkyňa oznámila kontrolným orgánom, že účtovné doklady ani pokladňu nevie predložiť, pretože údajne boli zatvorené v kancelárii ekonómky, ktorá sa v tom čase v škole nenachádzala, nakoľko bola práceneschopná. Dodala, že nezrovnalosťou s pokladničnou hotovosťou školy nasvedčuje aj neúmerné a svojvoľné navýšenie pokladničného limitu žalobkyňou z 1.500 na 23.500 eur. Podľa správy o výsledku finančnej kontroly č. 4/2018, od začiatku roka 2018 došlo k nadmerne vysokému neoprávnenému výberu hotovostí z bankového účtu platobnou kartou, denný limit na platobnej karte bol žalobkyňou neopodstatnene zvýšený 4.1.2017 zo sumy 1.500 eur na 5.000 eur. Pokiaľ ide o špecifikáciu dôvodu (II./A), že žalobkyňa nechránila majetok školy a konala v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa, uviedla žalovaná, že toto konštatovanie sa vzťahuje na obdobie jej pôsobenia vo funkcii riaditeľky a považuje ho žalovaná za jednoznačne preukázané jednak uvedenými kontrolnými zisteniami, ale aj tým, že miesto výskytu uvedených pokladničných dokumentov nie je doposiaľ známe. Za rozporuplný a vzbudzujúci pochybnosti mala postup žalobkyne, ktorá 22.7.2018 spolu s účtovníčkou J. G. a A. I. vošli do budovy školy, kde prekontrolovali pokladňu a pokladničnú knihu a podpismi potvrdili aktuálny stav a následne uzamkli do skrine v kancelárii riaditeľa, žalovaná dôvodila tým, že žalobkyňa chodila od 17.8.2018 (zrejme správne od 17.7.2018 – pozn. odvolacieho súdu) do práce s účtovníčkou J. G., a keď starosta obce plánoval poveriť dočasným výkonom funkcie riaditeľa školy A. I., tento odmietol prijať poverenie z dôvodu práceneschopnosti, avšak napriek tomu spolu so žalobkyňou 22.7.2018 vstúpil do budovy školy. Žalovaná namietala, že žalobkyňa počas celého prvého polroka 2018 bránila kontrole pokladne zo strany obce, a preto mala za nejasné z akého dôvodu išli v nedeľu 22.7.2018 žalobkyňa, J. G. a A. I. „kontrolovať“ pokladňu a pokladničnú knihu, keďže poverenému kontrolnému orgánu neumožnila v rámci riadnej finančnej kontroly preveriť stav pokladne a pokladničných dokumentov. Uviedla, že žalobkyňa a označené osoby sú posledné, ktoré mali pokladničnú hotovosť a chýbajúce dokumenty v priamej dispozícii. Výpoveď J. G. označila žalovaná za účelovú a tendenčnú v snahe napomáhať žalobkyni, a teda za nevieryhodnú. Poukázala na to, že 23.7.2018 bola žalobkyňa v škole opätovne v prítomnosti manžela a J. G. na základe podnetu občana tvrdiaceho, že v škole sa pohybujú nejakí ľudia, ktorý údajne odporučil okamžitú kontrolu školy, opätovne neboli zistené skutočnosti narúšajúce integritu školy. Pokiaľ žalobkyňa v žalobe uviedla, že 28.7.2018 sa škola otvorila bez jej povolenia na pokyn starostu, o čom žalobkyňa urobila aj oznámenie polícii, žalovaná dôvodila, že škola bola otvorená z dôvodu konania dní obce H., žiadosť o vstup do vymedzených priestorov školy z 11.7.2018 bola žalobkyni včas predložená a na túto žalobkyňa odpovedala listom z 24.7.2018, v ktorom vyjadrila súhlas so sprístupnením šatní v telocvični, v sociálnych zariadení a budovy U2. Uviedla, že neprimerané konanie žalobkyne bolo dôvodom spolupráce obce s políciou pri vstupe do priestorov školy, o vstupe do školy je políciou vyhotovený záznam. Podľa tohto záznamu sa nič zo žalobkyňou uvádzaných dôsledkov otvorenia priestoru školy neudialo, škola bola odkódovaná upratovačkou. Žalovaná nemala za zrejmé, prečo súd na tieto objektívne skutočnosti pri vyhodnotení dôkazov neprihliadol a ani k ním
nezaujal objektívne stanovisko, ale vykonané dôkazy vyhodnotil nie vo vzájomných súvislostiach, ale jednostranne v neprospech žalovanej. Namietla, že súd nesprávne, v rozpore s ďalšími objektívnymi dôkazmi vyhodnotil konanie žalobkyne vo vzťahu k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny. Uviedla, že konanie kvalifikované v okamžitom skončení pracovného pomeru ako nesúčinné so zamestnávateľom, spočíva v nespolupráci žalobkyne pri odovzdávaní funkcie riaditeľky školy, čím došlo aj k mareniu a sťažovaniu zisťovania hospodárenia s majetkom školy, pričom uvedené/toto skutkové vymedzenie je explicitne zachytené v texte okamžitého skončenia pracovného pomeru. Žalobkyňa pri odovzdávaní funkcie odovzdala poverenej riaditeľke pečiatky, zväzky kľúčov a medzi nimi aj kľúče od skriniek v riaditeľni a služobný notebook, je to zaznamenané v Odovzdávacom a preberacom protokole z 16.8.2018. Následne pri prebratí kľúčov od miestností a skriniek poverená riaditeľka pri ich prehľadaní zistila, že uvedené dokumenty sa nikde v priestoroch školy nenachádzajú. Z toho dôvodu bola dňa 17.8.2018 žalobkyňa vyzvaná, aby odovzdala doklady uvedené v zozname chýbajúcich dokumentov, na čo žalobkyňa reagovala odmietnutím prevzatia tejto žiadosti a rovnako aj odmietnutím odovzdania požadovanej dokumentácie. Odmietla vydať aj platobnú kartu, ktorú od nej poverená riaditeľka žiadala z dôvodu plánovaného zrušenia bankových podpisových práv a dôvodila tým, že osobne odovzdá bankomatovú kartu v banke. Následne žalobkyňa vo vzťahu k vyžadovaným dokumentom tvrdila, že všetko čo mala odovzdať pri ukončení funkcie riaditeľky školy bolo odovzdané prostredníctvom prebratia kľúčov od skríň poverenou riaditeľkou. Súd napriek vykonanému dokazovaniu konštatoval, že žalobkyňa si splnila svoju povinnosť a odovzdala svoju funkciu, o čom má svedčiť odovzdávací protokol. S takýmto hodnotením, resp. voči nemu žalovaná namietala s tým, že nezodpovedá objektívnemu stavu veci. Za nesúčinnosť so zamestnávateľom je považované aj samotné odmietnutie prevzatia výzvy na predloženie dokumentov, ktoré muselo byť potom zaslané poštou, ku ktorému dôkazu však súd nezaujal adekvátne stanovisko. Na základe všetkých vyššieuvedených zistení žalovaná tvrdila, že dôvody na okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobkyňou boli naplnené a riadne deklarované. Dôvodila, že pre vyhodnotenie miery závažnosti porušenia pracovnej disciplíny je dôležité posúdenie charakteru noriem, ktoré boli konaním zamestnanca porušené spolu s celkovým dopadom na pracovný kolektív s tým, že aj judikatúra súdov stanovuje, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo žiadať, aby naďalej zamestnával osobu, ktorej nedôveruje a nemôže sa spoľahnúť na jej lojálne správanie. Uzavrela, že na základe týchto skutočností mal súd žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietnuť.
4. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej ho označila za nedôvodné. Poukázala na to, že žalovaná/odvolateľka v odvolaní dôvodila, že žalobkyňa bola odvolaná z funkcie riaditeľky školy poukážuc na výsledky finančných kontrol z 15.2., 21.5. a 30.5.2018, na základe ktorých malo byť zistené závažné porušovanie právnych predpisov žalobkyňou a ktoré údajné zistenia kontrol žalovaná uviedla aj v okamžitom skončení pracovného pomeru z 31.8.2018. Žalobkyňa dala do pozornosti, že súd v napadnutom rozsudku odkážuc na § 68 ods. 2 Zákonníka práce uviedol, že zamestnávateľ môže podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote 2 mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel. Pokiaľ žalovaná/odvolateľka v odvolaní poukázala na to, že súdne konanie začaté žalobkyňou o neplatnosť odvolania z funkcie bolo zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku, žalobkyňa dodala, že žalovaná však neuviedla, že to bolo preto, lebo 5.2.2019 uzavrela žalobkyňa so zriaďovateľom žalovanej, obcou H., dohodu o urovnaní, v zmysle ktorej obec H. bude považovať odvolací dekrét z 13.7.2018 za neplatný a žalobkyňa zabezpečí, aby konanie o neplatnosť odvolania z funkcie bolo zastavené. Pokiaľ žalovaná/odvolateľka namietala, resp. tvrdila, že okamžité skončenie pracovného pomeru je dostatočne skutkovo vymedzené a nezameniteľné s iným dôvodom, namietla správnosť a úplnosť zistenia skutkového stavu súdom prvej inštancie, poukazovala na spornosť zvyšovania limitu pokladničnej hotovosti v januári 2017, spochybnila (bez akýchkoľvek konkrétnych dôkazov) pravdivosť výpovede svedkyne J. L., C. G., ktorá vysvetlila dôvody zvyšovania hotovosti a potvrdila, že bola spolu so žalobkyňou a A. I. v škole 22.7.2018, odkázala žalobkyňa na skutkové zistenia súdu prvej inštancie a presvedčivé odôvodnenie rozsudku. V súvislosti s poukazovaním žalovanej/odvolateľky na následné tvrdenie A. I. o jeho neúčasti v škole uvedeného dňa 22.7.2018, uviedla žalobkyňa na to, že popierať svoju účasť začal až potom, čo sa stal riaditeľom škody a keď žalovaná vo vyjadrení z 5.11.2018 namietla, že v bol tom čase dlhodobo práceneschopný, čo predstavuje prekážku výkonu práce a spochybnila, na základe akého dôvodu sa zúčastnil tejto kontroly.
Mala za to, že v rozsudku je podrobne zdôvodnené, prečo súd dospel k záveru, že nebolo preukázané zavinenie žalobkyne na tom, že „neboli nájdené dokumenty a veci, ktoré musia ostať v škole – pokladňa, pokladničná hotovosť“ a preto nepovažoval za preukázaný dôvod uvedený pod písm. a/. Pokiaľ žalovaná v odvolaní argumentovala, že škola bola 28.7.2018 otvorená so súhlasom žalobkyne, spresnila, že listom z 24.7.2018 žalobkyňa súhlasila s otvorením len budovy telocvične, v ktorej sú šatne a toalety a budovy U2, v ktorej je 6 tried + toalety, t.j. tak, ako to bolo pri oslavách v minulých rokoch, ale výslovne nesúhlasila s otvorením hlavnej budovy a školskej knižnice, ktoré napriek tomu, tieto budovy na príkaz starostu boli otvorené a malo do nich prístup množstvo účastníkov osláv. Uviedla, že súd podrobne odôvodnil aj svoj záver prečo nepovažoval za preukázané závažné porušenie pracovnej disciplíny žalobkyňou uvedené ako dôvod b/. Mala za to, že skutkové zistenia súdu žalovaná v podstate nenapadla, namietla len to, že so záverom súdu nemožno súhlasiť. Rovnako presvedčivé mala odôvodnenie súdu aj v tom, že nebolo preukázané ani hrubé porušenie pracovnej disciplíny uvedené ako dôvod c/. Pokiaľ žalovaná v tejto súvislosti v odvolaní namietla, že za nesúčinnosť so zamestnávateľom je potrebné považovať aj samotné odmietnutie prevzatia výzvy na predloženie dokumentov, ktoré preto muselo byť zaslané poštou, žalobkyňa argumentovala, že odmietla prevziať výzvu preto, lebo už predtým školu protokolárne odovzdala, a teda v čase výzvy už ničím nedisponovala. Dodala, že odmietnutie prevziať písomnú výzvu nebolo uvedené v dôvode pod písm. c/. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
5. Žalovaná/odvolateľka v odvolacej replike zotrvala na podanom odvolaní a navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť a uplatnila si náhradu trov celého konania. Mala za to, že žalobkyňa vo vyjadrení len opakuje svoje tvrdenia, ktoré uvádzala pred súdom prvej inštancie, neuvádza nové skutočnosti a bez objektívnych dôkazov sa snaží spochybniť odvolanie žalovanej.
6. Žiadne ďalšie vyjadrenia sporových strán neboli v odvolacom konaní dané.
7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) na základe odvolania podaného včas žalovanou/ odvolateľkou ako oprávnenou osobou (§ 362 a § 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 – 358 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi vymedzenými odvolateľkou (§ 380 a § 365 CSP), preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej nie je možné vyhovieť, rozsudok je vecne správny a ako taký ho preto potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).
8. Rozsudok bol verejne vyhlásený 31. januára 2024 o 9.20 hod. v pojednávacej miestnosti Krajského súdu v Košiciach č. dverí 210, o ktorej skutočnosti bol vopred vyvesený oznam na úradnej tabuli a zároveň zverejnený na webovej stránke tunajšieho súdu 25.1.2024.
9. Žalovaná/odvolateľka odôvodnila odvolanie tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a vec nesprávne právne posúdil (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).
10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku včítane obsahu súdneho spisu dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
11. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 191 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil a neboli zistené ani žiadne porušenia procesných práv, resp. podmienok, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.
12. Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie dáva odpoveď na všetky relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Súd dostatočne a presvedčivo objasnil skutkový a právny základ rozhodnutia, nenechal pritom priestor pre vznik pochybností, prečo žalobe vyhovel a určil okamžité skončenie
pracovného pomeru žalovanou so žalobkyňou za neplatné. Správne sa vyporiadal s (ne)naplnením zákonných podmienok pre okamžité skončenie pracovného pomeru zamestnávateľa so zamestnancom a v konkrétnych okolnostiach posudzovanej veci správne vyhodnotil, že skutočnosťami, ktoré žalovaná mala za dôvody na okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobkyňou a ktoré ako dôvody uplatnila/ použila v písomnom vyhotovení oznámenia o okamžitom skončení pracovného pomeru, nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, t.z. k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny žalobkyňou ako (vedúcou) zamestnankyňou, pokiaľ ide o druhý a tretí dôvod, správne uzavrel, že tieto ani nie sú dostatočne určito vymedzené a tiež je možné súhlasiť so záverom súdu, že „žalovaná to isté konanie žalobkyne sformulovala do troch rôznych, ale obsahovo totožných dôvodov“.
13. Žalovaná ako zamestnávateľ skončila pracovný pomer so žalobkyňou okamžite podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce z dôvodov, že ako vedúci zamestnanec závažne porušila pracovnú disciplínu, podľa písomného vyhotovenia okamžitého skončenia pracovného pomeru z 31.8.2018 tým, že dokumenty a veci, ktoré musia ostať v škole - pokladňa, pokladničná kniha a hotovosť, ktorá mala v pokladni ku dňu 15.8.2018 byť, relevantné doklady k hotovostnému výberu z účtu školy a osobný spis žalobkyne - neboli nájdené a neboli predložené ani po výzvach, čím žalobkyňa mala porušiť § 81 písm. e/ Zákonníka práce (chrániť majetok školy pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa), že po ukončení pôsobenia vo funkcii riaditeľky školy neodovzdala a to ani na základe výzvy kľúčové dokumenty zaznamenávajúce hospodárenie s majetkom školy za obdobie jej pôsobenia vo funkcii vedúceho zamestnanca, čím porušila povinnosť podľa § 178 ods. 1 Zákonníka práce (počínať si tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu života, zdravia a poškodeniu majetku alebo k jeho zničeniu, ani k bezdôvodnému obohateniu) a tiež, že ako vedúci zamestnanec porušila pracovnú disciplínu nespoluprácou so zamestnávateľom, čím porušila § 82 písm. e/ Zákonníka práce (zabezpečovať, aby nedochádzalo k porušovaniu pracovnej disciplíny).
14. Súd prvej inštancie žalobe žalobkyne o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru v celom rozsahu vyhovel s odôvodnením, že v konaní bolo preukázané, že 16.8.2018 (v prvý deň po návrate žalobkyne z dovolenky) došlo medzi žalobkyňou a poverenou riaditeľkou žalovanej C. k protokolárnemu/zápisničnému odovzdaniu vecí potrebných pre riadny chod žalovanej, pri ktorom žalobkyňa odovzdala okrúhlu pečiatku, pečiatku s názvom školy č. 1, zväzok 22 kusov kľúčov od zástupcu A. I., zväzok 13 vlastných kľúčov, 4 kľúče od skriniek v riaditeľni, kľúč od archívu a notebook, na základe ktorého stranami podpísaného protokolu/zápisnice o odovzdaní a prevzatí dospel súd k záveru, že žalobkyňa si povinnosti vyplývajúce jej z titulu ukončenia funkcie riaditeľky školy splnila. Mal za preukázané a zohľadnil, že z dôvodov čerpania dovolenky sa žalobkyňa nemohla zúčastniť prvotného vstupu do budovy školy dňa 15.8.2018, pri ktorom boli vymenené zámky v priestoroch školy. Zdôraznil, že bolo povinnosťou žalovanej preukázať, že žalobkyňa bola riadne pozvaná na prebratie dokumentov už na deň 15.8.2018, čo však z vykonaného dokazovania nevyplynulo. Zohľadnil tiež námietky žalobkyne, že v čase čerpania jej dovolenky od 20.7.2018 do 15.8.2018 (a teda v jej neprítomnosti) došlo opakovane k vstupom do priestorov školy (jednak počas osláv Dní mesta Brzotín v júli 2018 ale aj v mesiaci august 2018, čo vyplynulo zo spoločnosťou Fittich rates s.r.o. predložených zápisov o vstupoch do budovy). Pritom žalobkyňa v písomnej odpovedi na žiadosť obce nesúhlasila so vstupom do priestorov školy bez splnenia ňou stanovených podmienok s tým, že odmietla v opačnom prípade niesť zodpovednosť za prípadnú stratu, zničenie alebo iné zmarenia vecí či dokumentov nachádzajúcich sa v budove školy. Z vykonaného dokazovania však vyplynulo, že sa v budove školy počas Dní obce H., po nástupe žalobkyne na riadne schválenú dovolenku, nachádzal veľký počet ľudí, ktorí mali preukázateľne možnosť vstupovať aj do priestorov, so vstupom do ktorých riaditeľka/žalobkyňa nesúhlasila, v ktorých sa mali nachádzať dokumenty, ktoré mala žalobkyňa predložiť pri ukončení výkonu funkcie riaditeľky, ktoré nepredloženie mala žalovaná za dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru. Pokiaľ sa týka nepredloženia dokladov, mal súd za nemožné klásť to bez ďalšieho za vinu žalobkyni, keďže samotná žalovaná (tak prostredníctvom poverenej riaditeľky ale i ďalších zamestnancov) vstupovala do priestorov školy bez vedomia žalobkyne/riaditeľky a v jej neprítomnosti. Za dôležité mal to, že preukázateľne došlo k protokolárnemu odovzdaniu dokladov, resp. kľúčov od skriniek, v ktorých sa tieto doklady mali nachádzať a za zarážajúce mal, že v priebehu tohto protokolárneho odovzdávania agendy nepristúpila žalovaná za prítomnosti žalobkyne ku kontrole obsahu jednotlivých skríň a až na tom základe následne k podpísaniu zápisnice o odovzdaní, resp. neodovzdaní príslušných dokumentov, ktorá by potom bezpochyby preukazovala, či sa v danom čase žalovanou požadované dokumenty nachádzali v priestoroch školy. Z vykonaného dokazovania však vyplynulo, že 16.8.2018 došlo len
k otvoreniu skriniek, ale ku kontrole ich obsahu pristúpila žalovaná až následne (v neprítomnosti žalobkyne), čo vyvolalo dôvodné pochybnosti o správnom postupe žalovanej ako zamestnávateľa. Tiež súd poukázal na to, že priestory kancelárie ekonómky G. boli prehľadané až 20.8.2018. Súd tak nemal preukázané, že k skutočnostiam kladeným (žalovanou) za vinu žalobkyni došlo jej zavinením, a teda na základe vykonaného dokazovania konanie žalobkyne nemohol hodnotiť ako závažné porušenie pracovnej disciplíny.
15. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny v celom rozsahu, odvolací súd v celom rozsahu sa stotožňuje s jeho dôvodmi, na tieto odkazuje a v odôvodnení svojho rozsudku v súlade s § 387 ods. 2 CSP sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku, ako už vyššie uviedol.
16. Na správnosti skutkových zistení a právnych úvah súdu prvej inštancie, ako ani na správnosti dôvodov napadnutého rozsudku nie je spôsobilé nič zmeniť ani podané odvolanie. Žalovaná v odvolaní iba opakuje argumenty, ktoré uvádzala už v konaní pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa súd prvej inštancie správne vyporiadal pri rozhodovaní vo veci. Právna argumentácia súdu prvej inštancie je presvedčivá a súladná so súdnou praxou. Odvolací súd reagujúc na odvolacie námietky žalovanej a na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku dopĺňa:
17. V súvislosti s námietkami odvolateľky voči záverom súdu prvej inštancie o nepreukázaní závažného porušenia pracovnej disciplíny žalobkyňou na okamžité skončenie pracovného pomeru a jej dôvodením, že boli dané a preukázané dôvody na okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobkyňou, odvolací súd totožne so súdom prvej inštancie má za to, že dôvody na okamžité skončenie pracovného pomeru vymedzené žalovanou ako zamestnávateľom ako v poradí druhý a tretí (súd prvej inštancie ich označil ako dôvody b/ a c/): „neodovzdanie kľúčových dokumentov, ktoré zaznamenávajú hospodárenie s majetkom školy za obdobie pôsobenia žalobkyne vo vedúcej funkcii, a to ani na základe výzvy“ a „nespolupráca so zamestnávateľom“, nie sú tieto skutkovo vymedzené dostatočne určito a nezameniteľne s iným dôvodom a ako nedostatočne vymedzené a neurčité nemôžu byť relevantným dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru a v zmysle § 70 Zák. práce sú neplatné, súčasne ani nie je možné následne skúmať, či boli dané, keďže boli len všeobecne vymedzené. Pokiaľ sa týka (druhého) dôvodu „neodovzdania kľúčových dokumentov“, odvolateľka/žalovaná v odvolaní namietala, že bolo (neodovzdanie) jednoznačne preukázané kontrolnými zisteniami, ale aj tým, že „miesto výskytu uvedených pokladničných dokumentov nie je doposiaľ známe“. Odvolací súd majúc tento dôvod (okamžitého skončenia pracovného pomeru) za neurčitý, poukazuje na nejednotnú terminológiu používanú samou žalovanou, keď v oznámení/listine o okamžitom skončení pracovného pomeru uviedla „kľúčové dokumenty“, v odvolaní hovorí o „uvedených pokladničných dokumentoch“, avšak opäť nie konkrétne. Ani z jedného z týchto označení však nemožno vyvodiť o aké konkrétne dokumenty by sa malo ísť.
18. Bez právneho významu, pretože chýba akýkoľvek súvis s napádaným záverom súdu prvej inštancie o nepreukázaní zavinenia žalovanej za skutočnosti jej žalovanou kladené za vinu, sú námietky odvolateľky/žalovanej týkajúce sa vstupu žalobkyne spolu s účtovníčkou J. G. a zástupcom riaditeľky A. I. do budovy školy dňa 22.7.2018 „kontrolovať pokladňu a pokladničnú knihu“. Tvrdenie, resp. záver odvolateľky/žalovanej, že uvedené osoby sú posledné, ktoré mali pokladničnú hotovosť a chýbajúce dokumenty v priamej dispozícii, nie je spôsobilý vyvrátiť záver súdu prvej inštancie a sú irelevantné vzhľadom na dôvody súdu prvej inštancie, ktorý uzavrel, že nie je možné pričítať na ťarchu žalobkyne to, že počas jej neprítomnosti, v čase čerpania dovolenky, došlo k otvoreniu priestorov školy počas podujatia Dní obce H. v rozpore s ňou stanovenými podmienkami sprístupnenia priestorov, kedy priestory boli nekontrolovane prístupné množstvu ľudí, že opäť v jej neprítomnosti a v čase trvania jej dovolenky došlo dňa 15.8.2018 k ďalšiemu vstupu osôb do priestorov školy, pri ktorom boli vymenené zámky na dverách, že žalovaná neskontrolovala po odovzdaní jej žalobkyňou a prevzatí kľúčov od skriniek, obsah skriniek a to za prítomnosti žalobkyne, ale urobila tak až následne a v neprítomnosti žalobkyne. Odvolací súd s týmito závermi súdu prvej inštancie súhlasí a má ich za správne.
19. Dôvodenie odvolateľky/žalovanej v odvolaní, že žalobkyňa nepreukázala, že stav pokladne školy a účtovnej dokumentácie bol v poslednom období pred okamžitým skončením pracovného pomeru uspokojivý, je ďalšou právne irelevantnou námietkou v tomto spore o neplatnosť okamžitého skončenie
pracovného pomeru, vzhľadom na žalovanou uplatnené dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru. Ako z vyššieuvedeného vyplýva, predmetom súdneho prieskumu dôvodnosti (ne/platnosti) okamžitého skončenia pracovného pomeru mohol byť len (prvý) dôvod, a to že „dokumenty a veci, ktoré musia ostať v škole - pokladňa, pokladničná kniha a hotovosť, ktorá mala v pokladni ku dňu 15.8.2018 byť, relevantné doklady k hotovostnému výberu z účtu školy a osobný spis žalobkyne - neboli nájdené a neboli predložené ani po výzvach“. Na tento dôvod sa v plnom rozsahu vzťahujú závery súdu prvej inštancie o nepreukázaní zodpovednosti žalobkyne za daný stav, vzhľadom na okolnosti preukázaných vstupov do priestorov školy ďalších osôb a to v neprítomnosti žalobkyne (ako zodpovednej osoby/riaditeľky školy) a v čase uzavretia školy (počas prázdnin), resp. vzhľadom na pristúpenie ku skontrolovaniu obsahu skriniek v riaditeľni nie po odovzdaní kľúčov od nich žalobkyňou a ich prevzatí žalovanou, ale až následne, s časovým odstupom a v neprítomnosti žalobkyne. S týmto záverom súdu prvej inštancie je potrebné súhlasiť. Počas týchto okolností žalobkyňa stratila akýkoľvek vplyv nad uvedenými vecami, resp. dokladmi, čo dôvodne namietla. Pokiaľ odvolateľka namietala, že žalobkyňa nepreukázala stav pokladne školy a účtovnej dokumentácie v období predchádzajúcom okamžitému skončeniu pracovného pomeru, odvolací súd má za to nebolo potrebné, keďže žalovaná ako zamestnávateľ neskončila pracovný pomer so žalobkyňou z dôvodu neuspokojivého stavu pokladne alebo neuspokojivo vedenej účtovnej dokumentácie. Vzhľadom na to, nebol stav pokladne a spôsob vedenia účtovnej dokumentácie relevantnou okolnosťou, ktorá by bola predmetom dokazovania. Poukazovanie a argumentácia odvolateľky, že žalobkyňa po celý prvý polrok r. 2018 bránila kontrolným orgánom skontrolovať faktický stav pokladne a účtovnej evidencie je v konaní o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru bez opodstatnenia a bez právneho významu. Odvolaciemu súdu nie je z argumentácie odvolateľky zrejmé, akým spôsobom mal súd prvej inštancie na uvedené okolnosti pri vyhodnotení dôkazov prihliadnuť a vyhodnotiť ich vo vzájomných súvislostiach, ako sa domáha odvolateľka v odvolaní. Odvolací súd dodáva, že uvedené skutočnosti žalovaná zohľadnila a voči žalobkyni nimi dôvodila/ich uplatnila pri odvolaní žalobkyne z funkcie riaditeľky školy.
20. Pokiaľ odvolateľka v podanom odvolaní argumentuje (proti záveru súdu o neurčitosti v poradí tretieho dôvodu, resp. dôvodu c/ na okamžité skončenie pracovného pomeru), že konanie kvalifikované v okamžitom skončení pracovného pomeru ako nesúčinné so zamestnávateľom spočíva v nespolupráci žalobkyne pri odovzdávaní funkcie riaditeľky školy, ale aj v odmietnutí prevzatia výzvy na predloženie dokumentov, ide o následnú konkretizáciu dôvodu, čo jednak dokazuje neurčitosť dôvodu formulovaného v oznámení o okamžitom skončení pracovného pomeru, ale takáto následná a dodatočná konkretizácia je v pracovnom práve neprípustná a najmä nespôsobilá pochybenie zamestnávateľa, ktorý nekonkrétne uviedol dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru, napraviť (§ 70 Zákonníka práce).
21. Zo všetkých vyššieuvedených dôvodov, ako aj dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku, odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
22. Podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP rozhodol odvolací súd o trovách odvolacieho konania a to podľa § 255 ods. 1 CSP priznal v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu proti žalovanej, ktorá v odvolaní úspech nemala.
23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).