Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/225/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Lenky Halmešovej v právnej veci žalobkyne: L. P., bytom W. 7, Y., F. republika O., zastúpená JUDr. Alenou Zadákovou, advokátkou, so sídlom Kováčska 32, 040 01 Košice, proti žalovanému: SENIOR HOUSE n. o., SNP č. 2130/56, 934 01 Levice, zast. ADVISORY LAW OFFICE - Dr. Gajdoš, s. r. o., so sídlom SNP č. 56, 934 01 Levice, IČO: 36 863 645, o ochranu osobnosti a o zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy 15.000,- eur, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Levice č. k. - 365 zo dňa 4. mája 2018, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu p o t v r d z u j e.

Žalovanému priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaný má právo na náhradu trov konania proti žalobkyni v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. , -3, , , , , ako aj na zistený skutkový stav, z ktorého vyplynulo, že žalobkyňa je dcérou U. M., nar.XX.XX.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, ktorá bola umiestnená v SENIOR HOUSE, n. o. u žalovaného dňa 28.8.2014. Zmluvný vzťah medzi matkou žalobkyne a žalovaným vznikol na základe Zmluvy o poskytovaní sociálnej služby 221/2014 zo dňa 28.8.2014 uzavretej podľa a nasl. . Poskytovateľ, žalovaný sa zaviazal poskytovať sociálnu službu z dôvodu uvedenom v právoplatnom rozhodnutí o odkázanosti na sociálnu službu vydanom v Leviciach. V posudku odkázanosti na sociálnu službu vydanom Mestským úradom v Leviciach č. 7182/2014/2 sa uvádzal stupeň odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej osoby č. V a priznané znevýhodnenie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím alebo s nepriaznivými zdravotným stavom v oblasti sebaobslužných úkonov tam uvedených. Žalobkyňa v dôsledku úmrtia jej matky podala sťažnosť na žalovaného na Úrad Nitrianskeho samosprávneho kraja (ďalej aj „ÚNSK“), ktorý považoval sťažnosť za opodstatnenú v troch z piatich bodov sťažnosti. Z oznámenia ÚNSK o vyhodnotení sťažnosti vyplynulo, že pokiaľ išlo o sťažnosť na nevhodné vyjadrovanie riaditeľky žalovaného na adresu matky žalobkyne, kontrolná skupina konštatovala, že vyjadrovanie zamestnancov bolo neprimerané a bolo by potrebné v danej veci zjednať nápravu. Pokiaľ išlo o sťažnosť na neprispôsobenie spôsobu podávania stravy a nápojov matke žalobkyne koncom apríla 2015 z dôvodu jej zhoršeného zdravotného stavu, kontrolná skupina Úradu NsK si vyžiadala Bilanciu príjmu a výdaja tekutín za obdobie od 3.5.2015 do 12.5.2015 a zistila, že denne podávané množstvá sú nedostatočné. V zápisoch sa okrem iného uvádzalo, že jedla menej a odmietala stravu, o čom boli ošetrujúci lekár aj odborný lekár - internista informovaní. Často trpela poruchami trávenia, raz zápchou, inokedy hnačkami. Poskytovanie zdravotnej starostlivosti, ako aj posúdenie, či podávané lieky na zápchu boli predpísané lekárom, kontrolná skupina nevedela posúdiť,

nakoľko tieto zistenia nepodliehali kontrole vykonávanej podľa zákona o sociálnych službách. Kontrolná skupina nemala právomoc nahliadať do zdravotných záznamov. Kontrolná skupina uviedla, že napriek zhoršenému zdravotnému stavu nebola klientka preposúdená na vyšší stupeň odkázanosti, ani jej nebol urobený dodatok k zmluve o poskytovaní sociálnej služby z dôvodu potreby poskytovať iné druhy sociálnych služieb ako na začiatku nástupu do ZSS. Pokiaľ išlo o sťažnosť, že dehydrovanú a zoslabnutú na podnet žalobkyne odviezol osobný asistent matku žalobkyne na NsP Levice, interné oddelenie za účelom podania infúzie, kde v ten deň zomrela, kontrolná skupina ÚNSK uviedla, že žalovaný nemal dovoliť, keď videl, že je matka žalobkyne v zlom zdravotnom stave, aby ju pán Krnáč odviezol vozíčkom dňa 12.5.2015 do nemocnice. Konanie ZSS možno považovať za porušenie ustanovení zákona o sociálnych službách.

1.2 Súd prvej inštancie sa v rámci vykonaného dokazovania oboznámil aj s odborným vyjadrením MUDr. Anny Tokarčíkovej, ktoré zabezpečila v konaní žalobkyňa a ktorej úlohou bolo zaujať odborné stanovisko k ošetrovateľskej starostlivosti matky žalobkyne naposledy umiestnenej v SENIOR HOUSE n. o. Levice v čase od 1.1.2015 do 12.5.2015. V odbornom zhrnutí problematiky uviedla, že predmetom odborného posúdenia nie je posúdenie poskytovania zdravotnej starostlivosti, nakoľko žalovaný poskytoval matke žalobkyni zdravotnú starostlivosť prostredníctvom zdravotníckych zariadení, a to všeobecným lekárom pre dospelých MUDr. Földesim NsP v Leviciach a ADOS, ktorých zdravotná dokumentácia jej nebola predložená. Preto sa pokúsila odpovedať na otázku, či zariadenie sociálnych služieb urobilo všetko pre to, aby nedošlo k zhoršovaniu zdravotného stavu nebohej, resp. ak stav matky žalobkyne bol neodvratný, či ZSS vykonalo v oblasti ošetrovateľskej starostlivosti všetko pre to, aby u klientky udržali kvalitu života až do konca. Práve s ohľadom na to, že nemala k dispozícii zdravotnú dokumentáciu budú jej závery často len v rovine všeobecnej, pričom určujúce sú pre ňu závery Úradu NSK a zápisy samotného zariadenia. Uviedla, že matka žalobkyne bola rizikovým pacientom v súvislosti so vznikol dekubitov, nakoľko mala vysoký vek , problémy s mobilitou, bola pripútaná na lôžko a jej pohyb závisel od iných. Príčiny nemožnosti dosiahnutia primeranej hydratácie pacienta môžu byť na strane chorého (odmietanie príjmu potravy, odmietanie pitia) aj na strane poskytovateľa starostlivosti. Podľa záverov Úradu NSK ZSS k šetreniu predložilo Bilanciu príjmu a výdaja tekutín za obdobie od 3.5.2015do 12.5.2015 so záverom, že uvedené množstvá sú nedostatočné, s čím sa MUDr. Tokarčíková stotožnila. K otázke, či sa mohlo zabrániť dehydratácii matky žalobkyne riadnym zabezpečením dostatočným množstva tekutín, príp. podávaním infúzií v nemocnici, odpovedala kladne, avšak tým, že zariadenie túto stránku starostlivosti zanedbalo, nie je možné a bolo by špekulatívne vyvodiť z toho záver, že práve táto komplikácia viedla k smrti nebohej. Jednoznačne je to však jeden z podstatných faktorov, ktorý vedie k podstatnému zhoršeniu zdravotného stavu pacienta. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie ďalej z predloženej lekárskej správy z 19.3.2015 zistil, že bolo zistené zhoršenie zdravotného stavu matky žalobkyne, dehydratácia, bola doporučená bola hospitalizácia na int. odd., preto bola matka žalobkyne poslaná do Ambulancie vnútorného lekárstva MUDr. Gabriely Ravingerovej, z ktorej správy vyplynulo, že pri vyšetrení pacientka nemá známky dehydratácie, jej stav nevyžaduje akútnu hospitalizáciu na internom oddelení. Dňa 29.4.2015- predpis liekov a dňa 12.5.2015 doporučená hospitalizácia MUDr. Földesim na int. oddelení. Z listu o prehliadke mŕtveho a štatistického hlásenia smrti bolo súdom zistené, že matka žalobkyne zomrela 12.5.2015 o 20.30 hod. Príčina smrti - choroba, ktorá priamo privodila smrť

- zlyhanie srdca. Predchádzajúce príčiny - iná porucha rovnováhy elektrolytov a tekutín, nezatriedená inde, prvotná príčina následky mozgového infarktu 11/2014 - imobilita, iné závažné chorobné stavy- fibrilácia predsiení, DM II.typu, dekubity, art.hypertenzia.

1.3 Súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa zodpovednosť žalovaného vyvodila z ust. , , nakoľko k úmrtiu matky žalobkyne malo dôjsť v dôsledku nesprávneho postupu pracovníkov žalovaného pri poskytovaní sociálnych a ošetrovateľských služieb matke žalobkyne a tiež porušením prevenčnej povinnosti podľa a primerane podľa , . Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané, že došlo k neoprávnenému zásahu protiprávnym konaním žalovaného (osobami, ktorých konanie ho zaväzovalo), ktorého následkom bola smrť matky žalobkyne, ktorý by bol objektívne spôsobilý zasiahnuť tak do práva na ochranu osobnosti žalobkyne, do jej práva na súkromie, rozvoj a zachovávanie rodinného života. Poukázal najmä na to, že bezprostrednou príčinou smrti matky žalobkyne podľa listu o prehliadke mŕtveho bolo zlyhanie srdca. Žalobkyňa dôvodila predovšetkým tým, že žalovaný neprispôsobil spôsob podávania stravy a nápojov jej matke z dôvodu jej zhoršeného zdravotného stavu a z dôvodu celkového zoslabnutia a dehydratácie matky žalobkyne jej nezabezpečil adekvátnu zdravotnú starostlivosť a skorší prevoz do zdravotníckeho zariadenia. Jej matka bola minimálne od 3.5.2015 do 12.5.2015 dehydrovaná, odmietala

stravu, trpela poruchami trávenia a tento nepriaznivý stav nebol riešený na zodpovedajúcom pracovisku. Súd prvej inštancie konštatoval, že na posúdenie celkového zdravotného stavu matky žalobkyne, príčin jej celkového zoslabnutia, odmietania stravy, dehydratácie a posúdenia nutnosti a včasnosti jej hospitalizácie je nevyhnutné odborné vyjadrenie z odboru zdravotníctva. Žalovaný síce nemal povinnosť poskytovať zdravotnú starostlivosť, ale pre posúdenie, či žalovaný zanedbal svoje povinnosti vrátane povinnosti prevenčnej vo vzťahu k matke žalobkyne z dôvodov uvádzaných žalobkyňou, sú odborné zistenia z odboru zdravotníctva nevyhnutné. Zdôraznil, že žalobkyňa súdu nepredložila a ani nenavrhla odborné vyjadrenie, príp. znalecký posudok na posúdenie týchto otázok. Poukázal aj na to, že matka žalobkyne bola na lekárskom ošetrení, podľa denného záznamu bola u MUDr. Uhnáka dňa 5.5.2015 a na kontrole dňa 11.5.2015. Súd prvej inštancie poukázal aj na výpoveď MUDr. Földesiho, ktorý súdu uviedol, že matke žalobkyne bola zdravotná starostlivosť poskytovaná. Potvrdil, že v prípadoch dehydratácie alebo odmietania stravy sa zintenzívnila opatrovateľsko-ošetrovateľská starostlivosť, zvýšilo sa ponúkanie tekutín a stravy, pridali sa aj výživové doplnky. Sám doporučil na internom oddelení hospitalizáciu matky žalobkyne 19.3.2015 pre dehydratáciu, hnačky a akútnu gastroenteritídu, avšak pacientku na internom oddelení nehospitalizovali. Uviedol, že problémy na podozrenie s dehydratáciou od toho marca neboli. Rovnako uviedol, že deň predtým ako matka žalobkyne zomrela, ju videl MUDr. Uhnák, on ju videl asi dva pracovné dni predtým a vtedy nevyžadovala hospitalizáciu.

1.4 Súd prvej inštancie v rámci hodnotenia dôkazov poukázal aj na žalobkyňou predložené odborné vyjadrenie MUDr. Anny Tokarčíkovej, ktorá svoj záver v odbornom vyjadrení zaujala bez toho, aby mala k dispozícií zdravotnú dokumentáciu matky žalobkyne, pričom uviedla, že niektoré závery budú často len v rovine všeobecnej. Napriek tomu, že kladne zodpovedala na otázku, či sa mohlo zabrániť dehydratácii matky žalobkyne tiež uviedla, že „ avšak tým, že zariadenie túto stránku starostlivosti zanedbalo, nie je možné a bolo by špekulatívne vyvodiť záver, že práve táto komplikácia viedla k smrti nebohej“. Súd prvej inštancie preto vyvodil záver, že ak malo dôjsť k smrti matky žalobkyne v dôsledku dehydratácie muselo by to byť preukázané na základe odborného vyjadrenia, príp. znaleckého posudku z odboru zdravotníctva, pričom podkladom pre ich vypracovanie by mala byť aj zdravotná dokumentácia matky žalobkyne. Uviedol, že samotné zistenia Nitrianskeho samosprávneho kraja uvádzané v Oznámení o výsledku šetrenia sťažnosti neodôvodňujú prijať záver o tom, že následkom pochybení zistených úradom došlo k smrti matky žalobkyne. Súd sa nestotožnil ani s právnym názorom žalobkyne, že Oznámenie ÚNSK o výsledkoch šetrenia sťažnosti z 25.06.2015 je treba považovať za fiktívne rozhodnutie, ktoré je právne záväzné pre súd. V danom prípade išlo o prešetrenie v zmysle , ktorý neobsahuje úpravu tzv. fiktívneho rozhodnutia. Výsledok šetrenia sťažnosti nepredstavuje preto fiktívne rozhodnutie, ktoré by bolo pre súd právne záväzné. Pokiaľ išlo o nevhodné vyjadrenia na adresu matky žalobkyne v dokumentácii u žalovaného, zistené pri prešetrovaní sťažnosti ÚNSK, preposúdenie na vyšší stupeň odkázanosti, neurobenie dodatku k zmluve, preukázanie ich dôvodnosti, či nedôvodnosti, nie je pre rozhodnutie súdu právne významné, nakoľko nie sú sami spôsobilé na zásah do práv na ochranu osobnosti žalobkyne. Záverom súd prvej inštancie uviedol, že nakoľko mu neboli predložené dôkazy, z ktorých by bolo možno vyvodiť záver o protiprávnom konaní žalovaného, ktorého následkom bola smrť matky žalobkyne, o neoprávnenom zásahu žalovaného do práva na ochranu osobnosti žalobkyne, do práva na jej súkromie a rodinný život, žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno na svoje tvrdenia, ktorými odôvodňovala svoj nárok proti žalovanému na morálne zadosťučinenie formou ospravedlnenia a na náhradu nemajetkovej ujmy. O trovách konania súd rozhodol tak, že žalovaný má právo na náhradu trov konania proti žalobkyni v rozsahu 100 %, nakoľko mal v konaní plný úspech.

2.1 Rozsudok súdu prvej inštancie napadla v zákonnej lehote odvolaním žalobkyňa, ktorá žiadala napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť mu na ďalšie konanie. V dôvodoch svojho odvolania uviedla, že žalobu podala po tom, ako Úrad Nitrianskeho samosprávneho kraja vyhodnotil jej písomnú sťažnosť na postup žalovanej ako oprávnenú v podstatných bodoch. Závery úradu boli v tom smere, že žalovaná sa voči jej matke nevhodne správala a najmä, minimálne v čase od 3. 5. 2015 do 12. 5. 2015 bola bilancia príjmu tekutín nedostatočná, matka s ohľadom na zhoršujúci stav nebola preposúdená na iný druh sociálnych služieb, žalovaná matke neposkytovala nepretržitý dohľad a tým konanie žalovanej možno považovať za porušenie ustanovení zákona o sociálnych služieb. Zdôraznila, že ako dôkaz nesprávneho postupu žalovanej a príčinnej súvislosti so smrťou matky do konania predložila odborné vyjadrenie MUDr. Anny Tokarčíkovej, ktorá sa stotožnila so závermi úradu, poukázala na všeobecne známe poznatky o dehydratácii a jednoznačne potvrdila, že dehydratácia je jedna z podstatných faktorov, ktorá vedie k podstatnému zhoršeniu zdravotného stavu pacienta. Poukázala na to, že aj keď súd prvej inštancie uviedol, že závery a oznámenie Úradu NSK zo dňa 25.

6. 2015 pod sp. zn. CS 20/2015 nepovažoval za fiktívne rozhodnutie správneho orgánu a preto nie je pre súd záväzný, s týmto dôkazom sa žiadnym spôsobom nevysporiadal a ani nezdôvodnil, prečo ho ignoruje. Zdôraznila, že zo záverov úradu jasne vyplynulo, že postup žalovanej pri poskytovaní starostlivosti v zmysle zákona, ako aj podpísanej zmluvy jej nebohej matke bol nesprávny, čím je daný zákonný predpoklad jej nároku. Ďalej poukázala na list o ohliadke mŕtveho a štatistické hlásenie o úmrtí zo dňa 12.5.2015, kde je jasne uvedené, že príčinou smrti bolo zlyhanie srdca, ale predchádzajúcou príčinou bola porucha elektrolytov a tekutín a teda dehydratácia. Súd prvej inštancie sa pritom nevyjadril k námietke, že príčinnú súvislosť nemožno vylúčiť iba z dôvodu, že protiprávne konanie škodcu - žalovanej len dovŕšilo už existujúci nepriaznivý zdravotný stav poškodeného, za ktorý zodpovedala žalovaná. Taktiež sa nevysporiadal s námietkou, že ak by bola včas hospitalizovaná, dostala by infúzie a potrebnú liečbu, mohlo sa následku zabrániť, resp. bolo povinnosťou žalovanej aspoň pokúsiť sa nepriaznivý stav zvrátiť.

2.2 Žalobkyňa v odvolaní tiež uviedla, že z vykonaných dôkazov jednoznačne vyplynulo, že žalovaná v rozpore s prevenčným pravidlom podľa ust. nevykonala potrebné opatrenia vedúce k tomu, aby sa zhoršujúci zdravotný stav matky riešil v zdravotníckom zariadení, pričom z listinných dôkazov jasne vyplýva celkové zhoršenie stavu, dehydratácia. Tvrdila, že stav jej nebohej matky si vyžadoval hospitalizáciu a liečbu v zdravotníckom zariadení minimálne od 3. 5. 2015 a tým, že žalovaná takúto starostlivosť jej neb. matke neposkytla, porušila svoju právnu povinnosť, čo bolo jednou z podstatných príčin zhoršenia zdravotného stavu. Vytkla súdu, že sa zameral len na to, že matka žalobkyne zomrela na zlyhanie srdca a neskúmal, čo zlyhanie srdca spôsobilo, hoci je to uvedené ako predchádzajúca príčina smrti - porucha elektrolytov a tekutín a teda dehydratácia. Bola toho názoru, že bolo preukázané, že žalovaná porušovala povinnosti, ktoré jej vyplývajú z ustanovení zákona č. 448/ 2008 Z. z. , ale aj ust. , čím je daná zodpovednosť podľa ust. a 448 . Zároveň vytkla súdu prvej inštancie, že jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné, pretože sa nevysporiadal s jej podstatnými námietkami.

3.1 Žalovaný k odvolaniu žalobkyne vo svojom vyjadrení uviedol, že v celom rozsahu nesúhlasí s dôvodmi odvolania. Čo sa týka záverov ÚNSK poukázal na to, že v uvedenom Oznámení o výsledku šetrenia sťažnosti je uvedené, že kontrolný orgán nevie posúdiť poskytovanie zdravotnej starostlivosti (nakoľko ju ani žalovaná neposkytuje), pretože toto nepodlieha kontrole vykonávanej ÚNSK, a teda nemá ani právomoc nahliadať do zdravotných záznamov. Žalovaný k záverom ÚNSK zo šetrenia sťažnosti opätovne uviedol, že čo sa týka neprispôsobenie spôsobu podávania stravy a nápojov nebohej koncom apríla 2015 (v ktorom bode bola sťažnosť vyhodnotená ako opodstatnená), kontrolná skupina nebola oprávnená nahliadať do zdravotnej dokumentácie klienta, preto sa nevedela vyjadriť k poskytovaniu zdravotnej starostlivosti, podávaným liekom atď.. Z toho dôvodu konštatovať nedostatočnosť príjmu tekutín, bolo možné len na základe odbornej konzultácie s ošetrujúcim lekárom, ktorý vedel akými ochoreniami trpí klientka, aké lieky sú jej podávané a zároveň, či sú uvedené množstvá dostatočné a obvyklé. K časti sťažnosti ohľadom odvozu matky žalobkyne dňa 12.5.2015 do NsP Levice ( sťažnosť vyhodnotená ako opodstatnená) poukázal na to, že žalovaný ani ošetrujúci lekár nedali súhlas pánovi Krnáčovi na prevoz klientky na vozíku do NsF Levice. Personál dôrazne žiadal p. Krnáča, aby počkal na sanitku, ale on výzvu personálu neuposlúchol a na vozíku tlačil klientku do nemocnice. Navyše p. M. plnil pokyn žalobkyne, pretože sama žalobkyňa v tom čase ešte sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že ona dala pokyn p. M., aby matku odviezol do nemocnice, preto neobstojí námietka, že žalovaná nemala dovoliť p. M. prevoz klientky.

3.2 K žalobkyňou predloženému odbornému vyjadreniu uviedol, že odborné vyjadrenie zadovážené žalobkyňou nie je odborným vyjadrením odborne spôsobilou osobou podľa , ale len listinným dôkazom podľa , preto ním nemohli byť zodpovedané odborné otázky. Pritom žalobkyňa bola súdom zaviazaná na predloženie súkromného znaleckého posudku do konca februára 2017, avšak namiesto neho predložila listinný dôkaz, ktorý nazvala „ odborné vyjadrenie“. Dodal, že uvedené vyjadrenie MUDr. Tokarčíkovej je spracované na základe nedostatočných a jednostranne predložených informácií, lekárka nedisponovala relevantnými podkladmi napr. zdravotnou dokumentáciou, na základe ktorých by sa mohla vyjadriť v predmetnej veci. K námietke žalobkyne, že v prípade včasnej hospitalizácie jej matky sa mohlo následku zabrániť, žalovaný opäť zdôraznil, že nie je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, ale len zabezpečuje ošetrovateľskú starostlivosť v zariadení prostredníctvom inej osoby na základe Zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti v špecializovanom odbore Agentúra domácej ošetrovateľskej starostlivosti (ďalej aj ako „ADOS ). ADOS sestra poskytuje odbornú ošetrovateľskú starostlivosť podľa plánu, časového harmonogramu, ktorý si stanoví sama, ktorý ale

vychádza z dohody s lekárom. K tvrdeniu žalobkyne, že práve žalovaný zapríčinil dehydratáciu jej matky, čo viedlo k jej úmrtiu, poukázal na to, že ešte deň pred jej smrťou t.j. dňa 11.05.2015 bola pani Kaiserová schopná návštevy v chirurgickej ambulancii u MUDr. Antona Uhnáka, ktorý zjavne nevidel dôvod na poskytnutie inej liečby. Poznamenal, že k príčinám smrti sa žalovaný nevie vyjadriť, nakoľko k takémuto odbornému vyjadreniu je nevyhnutné disponovať lekárskym vzdelaním. Mal za to, že príčinou smrti pani M. je súčet viacerých na seba nadväzujúcich chorôb a závažných chorobných stavov a zmien. Žalovaný však preukázal, že preventívne, ako aj vždy pri akomkoľvek zhoršení zdravotného stavu pani M. ihneď kontaktoval najmä jej ošetrujúceho všeobecného lekára. Uviedol, že z predložených dôkazov ako aj z výsluchu ošetrujúceho lekára MUDr. Foldosiho vyplynulo, že pani Kaiserová bola počas pobytu u žalovanej (necelých X mesiacov) min. 28 krát v ambulancii pred lekárom, t.j. najmenej trikrát za 1 mesiac ju videl všeobecný lekár a lekár -špecialista. Okrem toho zdravotný stav pani M. jej všeobecný lekár pravidelne konzultoval s vrchnou sestrou žalovanej, bola opakovane hospitalizovaná, pričom ďalšia hospitalizácia, navrhnutá všeobecným lekárom v marci 2015 bola zo strany nemocnice (interné oddelenie) odmietnutá. Bol toho názoru, že pri takejto masívnej návšteve rôznych lekárov je nepochopiteľné konštatovať nezabezpečenie zdravotnej starostlivosti žalovanou. V konaní preukázal, že nekonal protiprávne a keďže neexistuje protiprávne konanie žalovaného, nemôže existovať ani kauzálny nexus medzi údajným protiprávnym konaním žalovaného a údajnou škodou žalobkyne.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( , ďalej len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie ( ) prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa potvrdil.

5. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

6. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní podanom žalobkyňou, preskúmal napadnutý rozsudok, konanie, ktoré mu predchádzalo, ako aj dôvody odvolania a skonštatoval, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, dôkazy správne vyhodnotil a vec po právnej stránke správne posúdil a jeho závery majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Následne vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom, s ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto ho podľa potvrdil. Zároveň odvolací súd dospel k záveru , že súd prvej inštancie napadnutý rozsudok aj podrobne a v dostatočnej miere po skutkovej i právnej stránke odôvodnil.

8. Predmetom konania v zmysle žaloby žalobkyne bolo, aby súd stanovil žalovanému povinnosť zaslať doporučene žalobkyni list podpísaný štatutárnym zástupcom žalovaného nasledovného znenia: „Vážená pani L. P., dňa 12. 5. 2015 Vám osoby, ktorých konanie nás zaväzovalo, svojím protiprávnym konaním, ktorého následkom bola smrť Vašej nebohej matky U. M. zasiahli do Vášho práva na súkromie, čím Vám spôsobili nenapraviteľnú citovú ujmu. Uvedené konanie je neoprávneným zásahom do Vášho práva na ochranu osobností. Za tento zásah sa Vám zariadenie sociálnych služieb SENIOR HOUSE n.o. touto cestou hlboko ospravedlňuje“. Ďalej žalobkyňa žiadala, aby súd stanovil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni do troch dní od právoplatnosti rozsudku náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 15 000 eur. Žalobu odôvodnila tým, že sa domáha práva na ochranu jej osobnosti, najmä práva na ochranu zdravia a súkromia voči žalovanému, ktorý zanedbal poskytovanie sociálnych služieb a zdravotnej starostlivosti jej nebohej matke U. M., ktorá v dôsledku porušenia povinností na strane žalovaného, najmä nedodržaním prevenčných povinností, dňa XX. 5. XXXX zomrela. Uviedla, že jej nebohá matka bola v starostlivosti u žalovaného od 28. 8. 2014 na základe zmluvy o poskytovaní sociálnych služieb. Okrem sociálnych služieb bol žalovaný povinný poskytovať jej nebohej matke základnú ošetrovateľskú starostlivosť a zdravotnú starostlivosť prostredníctvom praktického lekára pre dospelých. Keď jej nebohá matka zomrela, podala podnet na prešetrenie postupu žalovaného pri poskytovaní sociálnych služieb Úradu NSK, odboru sociálnych vecí, Nitra, podaním zo dňa 19. 5. 2015. Konajúci úrad sa stotožnil so

sťažnosťou v časti, kde namietala nevhodné vyjadrenia zamestnancov na adresu jej nebohej matky. Ďalej konajúci úrad vyhodnotil, že žalovaný neprispôsobil spôsob podávania stravy a nápojov jej matke koncom apríla 2015 z dôvodu zhoršenia jej zdravotného stavu. Aj napriek zhoršujúcemu sa stavu nebola preposúdená na vyšší stupeň odkázanosti, ani jej nebol urobený dodatok k zmluve o poskytovaní sociálnych služieb z dôvodu potreby poskytnúť iné druhy sociálnych služieb. Žalovaný z dôvodu celkového zoslabnutia a dehydratácie matky žalobkyne jej nezabezpečil adekvátnu zdravotnú starostlivosť a skorší prevoz do zdravotníckeho zariadenia. Na tomto fiktívnom rozhodnutí správneho orgánu žalobkyňa zakladala žalobu ako aj svoj právny nárok. Uviedla, že žalovaný týmto konaním závažným spôsobom podcenil zdravotný stav nebohej, čím došlo k pochybeniu žalovaného, a teda sú splnené predpoklady pre vznik zodpovednosti v zmysle ustanovenia a a nasl. . V dôsledku tragickej a nečakanej smrti matky došlo k nesmierne závažnej ujme a zásahu do súkromia žalobkyne, spočívajúcej v strate milovaného človeka.

9. Predmetom občianskoprávnych vzťahov môžu byť nielen veci, práva, tvorivé výsledky ľudskej činnosti, ale aj určité imateriálne hodnoty a stránky osobnosti človeka. K imateriálnym hodnotám (stránkam) ľudskej dôstojnosti (napr. meno, česť, dôstojnosť, telesná integrita, fyzická integrita atď.) alebo na hmotnom substráte zachyteným prejavom osobnosti sa v občianskoprávnych vzťahoch upínajú osobitné práva. Osobnosť, ktorá je chránená prostredníctvom všeobecného osobnostného práva, v prípade, ak došlo k zásahu do tohto práva, má možnosť využiť právne prostriedky ochrany osobnosti, ktoré sú exemplifikatívne uvedené v ustanovení . Prichádzajú do úvahy, pokiaľ hrozí alebo je spôsobená ujma v osobnostnej nemajetkovej sfére a majú rôznu povahu. Ktoré z týchto právnych prostriedkov príslušná fyzická osoba na ochranu svojej osobnosti uplatní, bude závislé v prvom rade na jej vôli ovplyvnenej predovšetkým intenzitou a povahou protiprávneho zásahu. Ak by bolo morálne zadosťučinenie preukázateľne nepostačujúce tak, že v danom prípade by strácalo svoju účinnosť a funkčnosť, umožňuje v priznať náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Účelom nemajetkovej ujmy je vyvážiť a zmierniť nemajetkovú ujmu peňažnou formou a plní tiež satisfakčnú funkciu.

10. rozlišuje medzi zodpovednosťou za škodu podľa svojej šiestej časti a zodpovednosťou za ujmu spôsobenú zásahom do osobnostných práv. Medzi týmito dvoma inštitútmi je pojmová a obsahová odlišnosť. Právo na ochranu osobnosti predstavuje nemajetkové právo rýdzo osobnej povahy a je úzko späté s osobnosťou človeka a jej prejavmi. Na rozdiel od toho právo na náhradu škody patrí tak fyzickej, ako aj právnickej osobe, nemá absolútnu, ale len relatívnu povahu a má majetkovú povahu. Zásadný rozdiel je aj medzi odškodnením nemajetkovej ujmy v peniazoch a náhrady škody ako majetkovej ujmy, ktorý spočíva v tom, že pri určení výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch sa vychádza iba z predpokladu, akú ujmu mohol zásah vyvolať (nemožno presne zistiť skutočnú ujmu). V prípade náhrady škody treba však výšku škody presne uviesť a preukázať. Právo na náhradu škody a právo na ochranu osobnosti fyzickej osoby podľa platnej právnej úpravy teda predstavujú dve celkom samostatné práva, ktoré sú podmienené rôznou sférou ochrany zabezpečovanej . Odlišnosť nemajetkovej ujmy podľa od škody podľa ustanovenia a nasl. potvrdzuje tiež ustanovenie , podľa ktorého kto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti spôsobí škodu, zodpovedá za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu (uznesenie NS SR z 20. 4. 2011, sp. zn. ).

11. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu, že žalobkyňa v konaní nepreukázala také protiprávne konanie žalovaného, ktorého následkom bola smrť matky žalobkyne. Z toho dôvodu potom nemožno hovoriť ani o neoprávnenom zásahu žalovaného do práva na ochranu osobnosti žalobkyne. Odvolací súd sa s týmto záverom súdu prvej inštancie v plnej miere stotožnil. Žalobkyňa predovšetkým namietala, že súd prvej inštancie nevyhodnotil závery Úradu Nitrianskeho samosprávneho kraja na postup žalovanej, preto považoval aj napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné. V konaní rezultovali najmä závery ohľadom dehydratácie matky žalobkyne, keďže v oznámení ÚNSK bolo konštatované, že minimálne v čase od 3. 5. 2015 do 12. 5. 2015 bola bilancia príjmu tekutín nedostatočná, klientka s ohľadom na zhoršujúci stav nebola preposúdená na iný druh sociálnych služieb a tým konanie žalovanej možno považovať za porušenie ustanovení zákona o sociálnych služieb. V nadväznosti na uvedené žalobkyňa svoj názor o dehydratácii matky, ktorej následkom bolo jej úmrtie, podporila vyjadrením MUDr. Anny Tokarčíkovej, ktorá sa stotožnila so závermi úradu o nedostatočnom podávaní tekutín zo strany žalovanej v skúmanom období od 3.5. do 12.5.2015 a poukázala na všeobecne známe poznatky o dehydratácii. Odvolací súd k

uvedenému uvádza, že v žiadnom z týchto predložených dôkazov nebolo konštatované, že úmrtie matky žalobkyne bolo spôsobené práve protiprávnym konaním alebo nekonaním žalovaného. Nemožno sa stotožniť s námietkou žalobkyne, že súd prvej inštancie vôbec nevyhodnotil závery ÚNSK, pretože vo svojom rozhodnutí konštatuje, že na posúdenie celkového zdravotného stavu matky žalobkyne, príčin jej celkového zoslabnutia, odmietania stravy, dehydratácie a posúdenia nutnosti a včasnosti jej hospitalizácie je nevyhnutné odborné vyjadrenie z odboru zdravotníctva. Je potrebné zdôrazniť, že skutočnosť, že ÚNSK dospel k záveru o nedostatočnom podávaní tekutín matke žalobkyne, nemožno považovať ešte za dôvod, ktorý viedol k úmrtiu matky žalobkyne. ÚNSK okrem konštatovania o nedostatočnom príjme tekutín uviedol, že v zápisoch žalovaného sa okrem iného uvádzalo, že pani Kaiserová jedla menej a odmietala stravu, o čom boli ošetrujúci lekár aj odborný lekár - internista informovaní.

12. Žalobkyňa namietala, že súd prvej inštancie sa zameral len na to, že matka žalobkyne zomrela na zlyhanie srdca a neskúmal, čo zlyhanie srdca spôsobilo. Odvolací súd poukazuje na to, že v liste o prehliadke mŕtveho a štatistického hlásenia smrti bola uvedená príčina smrti, ktorá priamo privodila smrť

- zlyhanie srdca; predchádzajúce príčiny - iná porucha rovnováhy elektrolytov a tekutín, nezatriedená inde; prvotná príčina následky mozgového infarktu 11/2014 - imobilita, iné závažné chorobné stavy- fibrilácia predsiení, DM II.typu, dekubity, art.hypertenzia. Ani z tohto listinného dôkazu nevyplýva, či spomenutá „iná porucha rovnováhy elektrolytov a tekutín“ bola jedinou alebo hlavnou príčinou, ktorá viedla k úmrtiu pani M.. Opätovne treba zdôrazniť, že pre posúdenie, či žalovaný zanedbal svoje povinnosti vrátane povinnosti prevenčnej vo vzťahu k matke žalobkyne, sú potrebné odborné zistenia z odboru zdravotníctva, t.j. vyhotovenie znaleckého posudku, ktorý by zodpovedal uvedené otázky. Predložené odborné vyjadrenie MUDr. Anny Tokarčíkovej nezodpovedalo v konaní zásadnú otázku, či uvedené konanie alebo nekonanie žalovaného spôsobilo škodu vzťahujúcu sa na protiprávne konanie a výsledok tohto konania - smrť matky žalobkyne. Samotná lekárka vo svojom vyjadrení uviedla, že nie je možné a bolo by špekulatívne vyvodiť záver, že práve táto komplikácia ( dehydratácia ) viedla k smrti nebohej. MUDr. Anna Tokarčíková síce konštatovala dehydratáciu matky žalobkyne, ktorej by sa dalo zabrániť napr. včasnou hospitalizáciou, na druhej strane však treba poukázať aj na to, že lekárka nemala k dispozícii lekársku dokumentáciu pani M. 13. V uvedenej súvislosti súd prvej inštancie správne vyhodnotil ďalšie dôkazy, z ktorých vyplynulo, že práve v dôsledku podozrenia z dehydratácie už dňa 19.3.2015 doporučil MUDr. Földosi hospitalizáciu matky žalobkyne, ktorá však interným oddelením nemocnice bola odmietnutá. Z výsluchu MUDr. Földosiho tiež vyplynulo, že asi 3 dni pred jej smrťou videl pani M. a jej stav nevyžadoval hospitalizáciu a deň pred jej úmrtím ju videl MUDr. Uhnák. Je nepochybné, že žalovaný neposkytuje zdravotnú starostlivosť, túto len zabezpečoval prostredníctvom inej osoby. Ošetrovateľskú činnosť poskytovala ADOS setra, pričom liečbu vždy indikoval lekár. Treba poukázať aj na výpoveď R. ktorá uviedla, že pokiaľ spozorovali zhoršenie zdravotného stavu klienta, išli s ním k lekárovi, alebo k lekárovi išli s klientom na podnet ADOS sestry. Je potom otázne, či aj v tomto prípade posúdenie zhoršenia zdravotného stavu, resp. posúdenie o nedostatočnom príjme tekutín bolo v kompetencii žalovaného alebo to bolo úlohou ADOS sestry a následne lekára. Z dokazovania však nepochybne vyplynulo, že matka žalobkyne mala svojho ošetrujúceho všeobecného lekára, ako aj ďalších lekárov - špecialistov, ktorí jej poskytovali zdravotnú starostlivosť a rovnako ADOS sestra jej poskytovala ošetrovateľskú starostlivosť na základe indikácie lekára.

14. Aj námietku žalobkyne, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s tým, že ak by bola matka žalobkyne včas hospitalizovaná, dostala by infúzie a potrebnú liečbu, mohlo sa následku zabrániť, považoval odvolací súd za nedôvodnú. Opätovne treba pripomenúť, či zodpovednosť za prípadné pochybenie ohľadom hospitalizácie nesie žalovaný alebo osoba poskytujúca zdravotnú starostlivosť. Túto otázku by však mohol zodpovedať jedine znalecký posudok, pretože súd nemá odborné znalosti z odboru zdravotníctva pre posúdenie zdravotného stavu matky žalobkyne. Bolo povinnosťou žalobkyne, aby preukázala svoje tvrdenia. Odvolací súd poukazuje na ust. , v zmysle ktorého má strana sporu v prvom rade povinnosť tvrdenia, na ktorú nadväzuje a s ktorou súvisí povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení. Za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Neoznačenie dôkazov však nie je vadou konania. Nesplnenie povinnosti tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie vo veci samej sú dôvodom na zamietnutie žaloby po vecnom prejednaní veci.

15. Žalobkyňa bola toho názoru, že skutkový stav o zanedbaní zákonných povinností žalovanou vyplýva priamo z vykonaných dôkazov, preto súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil skutkový stav, keď navyše sa zameral len na fakt, že matka žalobkyne zomrela na zlyhanie srdca a neskúmal čo zlyhanie srdca spôsobilo. Odvolací súd pripomína, že len samotnú skutočnosť, že žalovaný zanedbal určité povinnosti pri poskytovaní sociálnej služby matke žalobkyne ( ako to vyplynulo z oznámenia o ÚNSK o podanej sťažnosti), teda najmä vytýkaný nedostatok príjmu tekutín, nemožno automaticky stotožniť s tým, že išlo o také protiprávne konanie žalovaného, ktoré malo za následok úmrtie matky žalobkyne. Všeobecná občianskoprávna zodpovednosť za škodu vychádza z princípu zodpovednosti za zavinenie. Jedným z predpokladov tejto zodpovednosti je subjektívna stránka subjektu, ktorý svojím protiprávnym konaním spôsobil škodu vzťahujúcu sa na protiprávne konanie (opomenutie) a výsledok tohto konania (vznik škody). Preto ide o subjektívnu zodpovednosť za škodu. Na to, aby žalobca mohol byť úspešný pri uplatňovaní nároku na ochranu ich osobnosti podľa v prípade, keď žalovaný neoprávnene (protiprávne) zasiahol do ich osobnostných práv sa vyžaduje a zároveň stačí, aby išlo o neoprávnený (protiprávny) zásah do práv na ochranu osobnosti. V prípade existencie takéhoto neoprávneného zásahu ide potom o objektívnu zodpovednosť, bez ohľadu na zavinenie. Správanie samej dotknutej osoby pri neoprávnenom zásahu sa stáva právne významným až pri určení výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch ( ), ktorú výšku určuje súd podľa závažnosti ujmy a podľa okolností, za ktorých k porušeniu práva došlo. V prípade objektívnej zodpovednosti sa neskúma subjektívna stránka spôsobenia škody, t. j. či je škoda výsledkom zavineného alebo nezavineného konania pôvodcu vzniku škody. Pre stanovenie zodpovednosti za škodu je tu rozhodujúci charakter kvalifikovanej činnosti, ktorá bola príčinou vzniku škody (napr. prevádzka dopravného prostriedku).

16. V konaní teda nebolo preukázané, že žalovaný porušil prevenčnú povinnosť v zmysle ust. ( teda nepočínal si tak, aby nedošlo ku škode na zdraví) alebo by bol zodpovedný podľa ust. , ( spôsobil škodu porušením svojej povinnosti) za zhoršujúci zdravotný stav matky žalobkyne, ktorý viedol k jej smrti. Opätovne odvolací súd dodáva, že tvrdenie, že dehydratácia matky žalobkyne viedla k jej úmrtiu a žalovaný jej v tejto súvislosti nezabezpečil riadnu zdravotnú starostlivosť, nebola v konaní preukázaná. Záverom odvolací súd uvádza, že sa nezaoberal v rámci odvolacieho konania s v konaní namietaným prevozom pani Kaiserovej do nemocnice pánom Krnáčom, pretože tento dôvod nebol predmetom odvolania.

17. S ohľadom na vyššie uvedené odvolací súd uvádza, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie prijal správny skutkový a právny záver v tom, že v konaní nebolo preukázané, že došlo k neoprávnenému zásahu protiprávnym konaním žalovaného, ktorého následkom bola smrť matky žalobkyne, a ktorý následok mal potom zasiahnuť do práva na ochranu osobnosti žalobkyne. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a to s poukazom na ust. ako vecne správny.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle ustanovenia v spojení s tak, že žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

19. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).