Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2S-81-2018.pdf
PDF · 126.29 KB
Case nature
Area
Subarea
2S/81/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a sudcov JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Mariána Hoffmanna PhD., v právnej veci žalobkyne U.. X. O., trvale bytom Q. č. XX, XXX XX D., advokátky zapísanej v zozname advokátov vedeným SAK pod č. XXXX, proti žalovanému Krajskému súdu v Prešove, Hlavná 22, 080 01 Prešov, zastúpeného predsedníčkou súdu U., za účasti Krajskej prokuratúry so sídlom Masarykova 16, 080 01 Prešov, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 27. júna 2018 sp.zn. XSprI/XX/XXXX na základe podanej správnej žaloby takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I.
Závery správnych orgánov
1. Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím dňa 27.06.2018 pod sp. zn. XSprI/XX/XXXX ako príslušný orgán podľa § 19 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov podľa § 58 ods. 1 Správneho poriadku vydal rozhodnutie, ktorým podľa § 19 ods. 1, 2 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám v spojení s § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol odvolanie odvolateľky U.. X. O. proti rozhodnutiu Okresného úradu Kežmarok sp. zn. XSprI/XX/XXXX zo dňa 15.05.2018 a napadnuté rozhodnutie potvrdil.
2. Výrok rozhodnutia odôvodnil žalovaný tým, že dňa 14.05.2018 bola Okresnému súdu Kežmarok doručená žiadosť žiadateľky U.. X. O. v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. o slobode informácií, v ktorej žiadala sprístupniť informáciu konkrétne menovite ktorí sudcovia pre prípravné konanie v prípravnom konaní a ktorý konkrétne menovite samosudca alebo predseda senátu vykonávajúci trestnú agendu konania pred súdom, všetci z Vášho súdu, ustanovovali opatrením menovite a konkrétne ktorých advokátov ex offo pre potreby nutnej obhajoby v zmysle § 40 ods. 1 Trestného poriadku a v trestných veciach pre potreby prípravného konania a konania pred súdom v členení koľkokrát pre zločiny a koľkokrát pre prečiny, vrátane aj jej osoby. Uvedené žiada za obdobie celých kalendárnych rokov a to: od 01.01.2014 do 31.12.2014, od 01.01.2015 do 31.12.2015, od 01.01.2016 do 31.12.2016 a tiež od 01.01.2018 do 30.04.2018.
3. Povinná osoba dňa 15.05.2018 vydala rozhodnutie pod sp. zn. XSprI/XX/XXXX, ktorým žiadosti žiadateľky o poskytnutie informácií čiastočne vyhovela a sprístupnila informácie v časti, ktorí sudcovia pre prípravné konanie v prípravnom konaní v žiadaných obdobiach ustanovili opatrením advokátov ex offo pre potreby nutnej obhajoby v zmysle § 40 ods. 1 Trestného poriadku a v trestných veciach pre potreby prípravného konania a konania pred súdom. V časti, v ktorej žiadateľka žiadala sprístupniť informáciu o tom, konkrétne ktorých advokátom ex offo pre potreby nutnej obhajoby v zmysle § 40 ods. 1 Trestného poriadku a v trestných veciach pre potreby prípravného konania a konania pred súdom v členení koľkokrát pre zločiny a koľkokrát pre prečiny vrátane jej osoby ustanovovali opatrením konkrétne ktorí sudcovia žiadosti žiadateľky nevyhovel a rozhodol podľa § 18 ods. 2 zákona o nesprístupnení tejto informácie.
4. Žalovaný poukázal na odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ktorý odôvodnil výrok rozhodnutia tým, že povinná osoba nemá informácie o požadovaných skutočnostiach k dispozícii, nemôže tieto preto poskytnúť tak, ako boli vymedzené v žiadosti, pretože nemá k dispozícii jednotnú databázu zahŕňajúcu informácie v požadovanej štruktúre a rozsahu a teda nedisponuje databázou v zmysle žiadosti žiadateľky. Povinná osoba v zmysle uvedeného prostredníctvom technických a programových prostriedkov nie je schopná vykonať lustráciu v elektronických súdnych registroch informačných systémoch súdu, ktorých prevádzku zabezpečuje Ministerstvo spravodlivosti SR. Napríklad z elektronických súdnych registrov nie je možné zistiť, ktorý z obhajcov bol ustanovený ex offo a ktorý bol zvolený priamo obvineným, či obžalovaným, v ktorom štádiu konania došlo k ustanoveniu systémom aktuálne evidovaného obhajcu, pričom obhajcovia sú v aktuálnom informačnom systéme evidovaní až od roku 2016. Správny orgán zároveň konštatoval, že Zákon o slobode informácií neukladá povinnej osobe povinnosť vytvárať na základe žiadosti žiadateľa informácie, ktoré v momente podania žiadosti neexistujú a povinná osoba nie je povinná robiť s informáciami, ktoré už má k dispozícii operácie, ktoré by viedli ku vzniku informácií, ktoré boli síce požadované žiadateľom, avšak v momente podania žiadosti ešte neexistovali. Povinná osoba nie je na základe žiadosti informácie povinná spracovávať už existujúce informácie takým spôsobom, že sa z nich po spracovaní stanú kvalitatívne odlišné, resp. nové informácie. Z uvedených dôvodov správny orgán žiadosti žiadateľky čiastočne nevyhovel, pričom v závere svojho rozhodnutia poukázal na Smernicu EP a Rady č. 200/98 ES, ako aj na rozsudok NS SR sp. zn. 4Sžso/31/2008.
5. Žalovaný ako odvolací orgán pri preskúmaní rozhodnutia aplikoval zákonné ustanovenia a to konkrétne § 1, § 2, § 3 ods. 1, § 12, § 18 ods. 2, § 19 ods. 1 - 3 Zákona o slobode informácií, ako aj § 46, § 47, § 54 ods. 1, § 58 ods. 1 a § 59 ods. 2 Správneho poriadku. Žalovaný v zmysle § 19 ods. 2 Zákona o slobode informácií preskúmal odvolanie žiadateľky, dôvody nevyhovenia žiadosti žiadateľky, ako aj obsah priloženého spisu povinnej osoby a dospel k záveru, že odvolanie žiadateľky nie je dôvodné. Citoval pritom príslušné ustanovenia, na ktoré poukázal v odôvodnení vyššie. Po preskúmaní veci žalovaný konštatoval, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu je vecne správne a zároveň dôvodil tým, že prvostupňový správny orgán dostatočným spôsobom odôvodnil svoje rozhodnutie, že požadované informácie k dispozícii nemá v takej forme, ako to žiadateľka žiadala. Žalovaný sa stotožnil s konštatovaním, že ak by mal vyhovieť žiadosti žiadateľky musel by vytvárať nové informácie, ktoré by získal nahliadnutím do stovky spisov, získaval by ich pracne, išlo by o množstvo údajov a vyžadovalo by to ich náročný zber. Zároveň uviedol, že súd nie je povinný a zákon mu neukladá povinnosť viesť zoznam advokátov, ktorých ustanovil ex offo a ani to, koľko a aká suma každému z ustanovených advokátov ex offo bola vyplatená. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok NS SR pod sp. zn. 2Sžo/190/2008 zo dňa 27.05.2009.
6. Žalovaný ako odvolací orgán dospel k záveru, že žiaden zákon neukladá povinnej osobe povinnosť vytvárať a evidovať informácie v takej forme a podľa takých kritérií, akých sa dožaduje žiadateľka. Ak takéto informácie povinná osoba nemá k dispozícii v takej forme, ako to požadovala žiadateľka, nepochybila, ak jej žiadosti v tejto časti nevyhovela. Zákon o slobode informácií už vo vyššie citovanom ustanovení § 3 ods. 1, priznáva právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. V danom prípade povinná osoba nemá k dispozícii žiadateľkou požadované informácie a pre vyhovenie jej žiadosti by bolo potrebné pracne zisťovať údaje zo stoviek spisov podľa jej požiadaviek, čo by však aj tak nezaručovalo presnosť vytvorenej informácie, pretože niektoré spisy sa môžu nachádzať na odvolacom súde v dôsledku podania odvolania, či sťažnosti, resp. môžu byť na dovolacom konaní na NS SR, alebo na Ústavnom súde SR, alebo môžu byť zapožičané iným súdom v súvisiacich konaniach.
7. Žalovaný na záver rozhodnutia uviedol, že povinná osoba nepoprela právo žiadateľky na informácie, keď uzavrela, že pri štruktúre v akej žiadateľka informácie požadovala nebolo jej povinnosťou žiadosti vyhovieť. Niet pochýb, že vybavenie žiadosti spôsobom jej požadovaným by prinášalo pre povinnú osobu personálne a technické problémy. Zároveň zdôraznil žalovaný, že účelom zákona č. 211/2000 Z.z. nie je paralyzovať činnosť orgánov verejnej moci ako povinných osôb, ale zabezpečiť poskytovanie informácii verejnosti „primeraným spôsobom“. Poukázal pritom na uznesenie Ústavného súdu SR III. ÚS96/2010-14 zo dňa 09.03.2010.
II.
Žalobné dôvody
8. Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného Krajského súdu v Prešove pod č. konania XSprI/XX/XXXX z 27.06.2018 v spojení s rozhodnutím Okresného súdu Kežmarok č.k. XSprI/XX/XXXX z 15.05.2018, ktoré boli vydané ako správne akty v administratívnom konaní a žalobkyňa v žalobe tvrdí, že týmito vydanými rozhodnutiami boli priamo porušené jej práva a právom chránené záujmy. V žalobe poukázala na odôvodnenie rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Sžf/44/2009 a zdôraznila, že podľa nálezov Ústavného súdu SR a uznesení NS SR, ktoré uviedla môžu byť predmetom preskúmania súdom aj rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré nemajú predpísané formálne náležitosti, ak sa dotýkajú alebo ak sa môžu dotknúť práv a právom chránených záujmov fyzických alebo právnických osôb. Poukázala na to, že súdna prax ustálila, že rozhodnutím správneho orgánu je každé rozhodnutie, ktorým sa zakladajú, menia, rušia alebo ktorým môžu byť priamo dotknuté práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb. Zdôraznila, že v právnom štáte z práva nemôže vzniknúť neprávo.
9. Argumentovala ďalej tým, že svojim podaním zo dňa 19.02.2018 požiadala priamo trestnú kanceláriu Okresného súdu v Kežmarku o ustanovovanie za obhajcu podľa ustanovenia § 40 ods. 1. Následne písomným podaním zo dňa 18.03.2018 požiadala priamo predsedu súdu v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. o slobode informácií o písomnú informáciu, aké sú kritéria, resp. aké podmienky musia byť splnené, aby mohol byť advokát riadne a pravidelne ustanovovaný ako obhajca podľa ustanovenia § 40 ods. 1 Trestného poriadku pre trestné prípady v rámci územného obvodu Okresného súdu Kežmarok s tým, že poukázala na ustanovenie § 19 ods. 1 Zákona o advokácii. Na túto žiadosť jej bola listom zo dňa 29.03.2018 podaná odpoveď riaditeľkou správy súdu P.. Y. P. v tom zmysle, že Okresný súd v Kežmarku pri ustanovovaní rešpektuje hlavné zásady používania verejných prostriedkov a to najmä ich hospodárnosť. Po dôslednom preskúmaní obsahu predmetného listu mala žalobkyňa za to, že tento má všeobecne známy špekulatívny obsah, ktorý nijako konkrétne neodpovedal na jej otázky uvedené v žiadosti zo dňa 18.03.2018.
10. Následne svojim listom zo dňa 10.05.2018 k č.k SprI/X/XXXX v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. o slobode informácií v platnom znení požiadala OS v Kežmarku o písomnú informáciu, z ktorej bude jasné, určité a konkrétne zrejmé: konkrétne menovite ktorí sudcovia pre prípravné konanie v prípravnom konaní a ktorý konkrétne menovite samosudca alebo predseda senátu vykonávajúci trestnú agendu konania pred súdom, všetci z Vášho súdu, ustanovovali opatrením menovite a konkrétne ktorých advokátov ex offo pre potreby nutnej obhajoby v zmysle § 40 ods. 1 Trestného poriadku a v trestných veciach pre potreby prípravného konania a konania pred súdom v členení koľkokrát pre zločiny a koľkokrát pre prečiny, vrátane aj mojej osoby. Uvedené žiada za obdobie celých kalendárnych rokov a to: od 01.01.2014 do 31.12.2014, od 01.01.2015 do 31.12.2015, od 01.01.2016 do 31.12.2016 a tiež od 01.01.2018 do 30.04.2018. Ďalej žalobkyňa uviedla, že tejto jej požiadavke bolo čiastočne vyhovené rozhodnutím zo dňa 15.05.2018 č. XSprI/XX/ XXXX (správne má byť 2018) tak, že jej bola sprístupnená informácia v časti týkajúcej sa menovitého označenia sudcov pre prípravné konanie, v prípravnom konaní, resp. samosudcov alebo predsedov senátu vykonávajúcich trestnú agendu v žiadaných obdobiach, ale nebola jej sprístupnená informácia v časti týkajúce sa konkrétnych mien advokátov ex offo pre potreby nutnej obhajoby v zmysle § 40 ods. 1 Trestného poriadku v trestných veciach pre potreby prípravného konania a konania pred súdom v členení, koľkokrát pre zločiny a koľkokrát pre prečiny, vrátane jej osoby. Poukázala na odôvodnenie rozhodnutia o nesprístupnení informácie, v ktorej podpredseda Okresného súdu v Kežmarku U.. U. Q. nijako právne a skutkovo relevantným, určitým a jasne preskúmavateľným spôsobom nevylúčil vyhotovenie internej súdnej štatistiky o ustanovení advokátov ex offo pre potreby nutnej obhajoby, ale
vyslovene špekulatívne a filozoficky využil rôzne všeobecné úvahy a výklady, ktoré však podľa jej názoru s obsahom žiadosti zo dňa 10.05.2018 nesúviseli.
11. Voči tomuto rozhodnutiu podala odvolanie zo dňa 03.06.2018, v ktorom uviedla, že je preukázateľným faktom aj to, že až na základe jej doporučenej žiadosti zo dňa 12.06.2018 bola zo strany súdu písomne informovaná o predložení súvisiaceho spisu a jej odvolania nadriadenému súdu. O jej odvolaní rozhodol krajský súd preskúmavaným rozhodnutím č. XSprI/XX/XXXX z 27.06.2018. Čo sa týka rozhodnutia žalovaného žalobkyňa v žalobe argumentovala tým, že možno konštatovať nejasnosť uvedeného rozhodnutia, neurčitosť a nepreskúmateľnosť vo vzťahu ku skutočnostiam, ktoré uviedla vo svojom odvolaní a to aj napriek tomu, že odvolací orgán k tomuto zaväzovalo ustanovenie § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. v znení neskorších predpisov. Ani odvolací orgán spôsobom t. j. skutkovým a právnym nevylúčil a ani nepoprel vytypovanie internej súdnej štatistiky o ustanovovaní advokátov ex offo pre potreby nutnej obhajoby, no pozoruhodne rôznymi všeobecnými a s požiadavkou žalobkyne nesúvisiacimi vyslovene špekulatívnymi filozofickými úvahami obchádzal jasne, určite, zrozumiteľne a hlavne preskúmateľne danú svoju odpoveď na to, čo žalobkyňa žiadala.
12. Žalobkyňa ďalej v žalobe citovala príslušné ustanovenie § 22 zákona č. 211/2000 Z.z., ďalej § 60a a § 47 ods. 3 Zákona o správnom konaní. Podľa žalobkyne tvrdenie o tom, že žiadny zákon súdu neukladá povinnosť viesť zoznam advokátov, ktorých ustanovil ex offo neznamená, že takýto interný zoznam súd nevedie. Okrem toho, žalobkyňa vo svojej žiadosti sa nijako nedotazovala na to, aká bola suma každému z ustanovených advokátov ex offo vyplatená. To konštatoval žalovaný v odôvodnení rozhodnutia. Taktiež poukaz na rozsudok NS SR sp. zn. 2Sžo/190/2008 z 27.05.2009 je podľa žalobkyne pre daný právny prípad nepoužiteľný. Podľa žalobkyňou dostupných informácii vedú súdy a určite aj Okresný súd Kežmarok internú štatistiku a prehľad ustanovovaných advokátov ex offo v členení pre zločiny a pre prečiny, čo tiež potvrdzuje spisová poradová značka na ňou doloženom opatrení, ktoré jej bolo doručené pod sp. zn. XTp/XXX/ XXXX zo dňa 11.11.2013.
13. Žalobkyňa argumentovala v žalobe aj tým, že vo svojej žiadosti a v odvolaní sa dotazovala len všeobecnej štatistiky, t. j. počtu súdom pridelených ustanovení pre konkrétne menovaných advokátov v členení pre zločiny a pre prečiny v sledovaných obdobiach, kde by určite súd nemusel vytvárať nové informácie a to pracne a náročne. Nijako tiež nežiadala sprístupnenie informácií v konkrétnej trestnej veci, ani nežiadala informáciu vo vzťahu k určitému trestnému spisu, ktorá by sa týkala rozhodovacej činnosti súdu. Poukázala na to, že okrem toho ustanovovanie ex effo je pre každého advokáta zdrojom istých príjmov a v neposlednom rade aj dobrou reklamou medzi orgánmi činnými v trestnom konaní tak, bola toho právneho názoru, že by malo byť ustanovovanie advokátov ex offo sudcami rovnomerné a pravidelné pre každého advokáta uvedeného v zozname ex offo, ktorý vedie SAK. Tu preukázané skutočnosti naznačujú to, že ide výsostne o prideľovanie ustanovovaní ex offo len vybraným advokátom
- hlavne potomkom sudcov a prokurátorov.
14. V tejto súvislosti je pozoruhodné, že predsedníčka Krajského súdu v Prešove U.. Y. O. rozhodla v dvoch úplne rovnakých právnych veciach rozdielne, pričom poukázala žalobkyňa na právoplatné rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č. XSprI/XX/XXXX z 25.06.2018, kde vyhovela jej odvolaniu pre OS v Poprade, pritom tu napadnuté a ňou podpísané rozhodnutie, ktoré odvolanie zamietla pod sp. zn. XSprI/XX/XXXX . bolo vypracované o deň neskôr a to 27.06.2018, ale už pre Okresný súd v Kežmarku. Žalobkyňa dôvodila tým, že považuje za bezprecedentné to, keď odvolací orgán podpisom predsedníčky KS PO U.. Y. O. zmení zásadným spôsobom zo dňa na deň v dvoch rovnakých právnych veciach svoje rozhodnutie, čím súčasne sa nielen narušila právna istota žalobkyne, ale aj dôvera v spravodlivosť a zákonnosť pri rozhodovaní. Poukázala pritom na nálezy Ústavného súdu SR II. ÚS 159/07, III. ÚS 328/05, IV. ÚS 88/07, IV. ÚS 14/07 a III. ÚS 192/06.
15. V závere žaloby žalobkyňa argumentovala tým, že okrem toho pri preskúmaní obsahu predmetného rozhodnutia Krajského súdu Prešov z 27.06.2018 zistila nedôslednosť a chaos v písaní a to, že ona svoje odvolanie, ako aj korešpondenciu v danej právnej veci nepísala ako fyzická osoba, ale vo svojom statusovom postavení advokátky, čo ale rozhodnutie KS Prešov neuvádza. Na základe vyššie uvedených právnych relevantných argumentov a dôkazov navrhla, aby súd po preskúmaním rozhodnutia vydal vo veci zákonný, ústavne súladný a spravodlivý rozsudok a zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a priznal žalobkyni úplnú náhradu trov konania.
III.
Vyjadrenia žalovaného a žalobkyne
16. K podanej správnej žalobe sa písomným stanoviskom zo dňa 17.12.2018 vyjadril žalovaný, pričom zotrval na skutkových a právnych okolnostiach, ktoré sú uvedené v preskúmavanom rozhodnutí a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
17. Na vyjadrenie žalovaného písomným podaním zo dňa 03.02.2019 reagovala žalobkyňa, ktorá uviedla, že trvá v celom rozsahu na obsahu správnej žaloby zo dňa 20.08.2018, ako aj priložených listinných dôkazov a žiadala, aby súd vytýčil verejné ústne pojednávanie vo veci za jej prítomnosti, nakoľko nesúhlasí, aby súd konal a rozhodol neverejne. Poukázala pritom na judikáty NS SR sp. zn. 5Sžf/44/2009, ako aj nález Ústavného súdu SR IV. ÚS 14/07.
IV.
Závery správneho súdu
18. Do konania vedeného na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 2S/81/2018 písomne ohlásila vstup Krajská prokuratúra v Prešove a to písomným podaním zo dňa 05.03.2019. V uvedenom písomnom podaní poukázala prokurátorka krajskej prokuratúry na ustanovenie § 46 a § 48 Správneho súdneho poriadku. Zároveň dôvodila tým, že predmetom súdneho prieskumu v danom prípade je rozhodnutie Krajského súdu v Prešove a po preštudovaní predmetnej veci za účelom realizácie vstupu do konania pred správnym súdom uplatnila prokurátorka krajskej prokuratúry námietku zaujatosti sudcov tohto krajského súdu s poukazom na ustanovenie § 87 ods. 1 S.s.p. Nakoľko predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie Krajského súdu v Prešove vydané predsedníčkou súdu U.. Y. O., ktorá v zmysle ustanovenia § 35 ods. 1 a § 42 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zabezpečuje riadenie a správu súdu a dohliada na dodržanie povinnosti ustanovených sudcom týmto zákonom a osobitnými zákonmi a v prípade dôvodného podozrenia z porušovania vykonáva opatrenia nevyhnutné na zistenie skutkového stavu, odstránenie zistených nedostatkov a vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti alebo trestnej zodpovednosti sudcu, je v tomto prípade preukázaný vzťah sudcov Krajského súdu v Prešove v prejednávanej veci, t. j. dôvod vylučujúci ich z prejednávania a rozhodovania veci, nakoľko postavenie predsedu súdu je takou okolnosťou, ktorá je spôsobilá nielen subjektívne, ale aj objektívne vyvolávať pochybnosti o nezaujatosti sudcov tohto istého súdu pri ich rozhodovaní v danej veci.
19. S poukazom na rozhodnutie NS SR zo dňa 25. októbra 2018 pod sp. zn. 5Nzd/1/2018 v predmetnom konaní, ako aj vo veci 1S/18/2018, v ktorej predseda senátu U.. P. M., F.. postúpil NS SR námietku zaujatosti sudcov Krajského súdu v Prešove vzhľadom na námietku vznesenú Krajskou prokuratúrou v Prešove vo veci 1S/18/2018 predsedníčka senátu U.. O. P. A. opätovne nezasielala NS SR spis v tomto konaní vedenom pod sp. zn. 2S/81/2018. Nakoľko záver NS SR v konaní pod sp. zn. 1S/18/2018 znel, že sudcovia aj napriek uvedenému vstupu krajskej prokuratúry, ako aj námietke zaujatosti nie sú vylúčení z preskúmavania rozhodnutí, ktoré boli vydané predsedníčkou Krajského súdu v Prešove U.. Y. O., ako aj právny záver vyslovený v rozhodnutí NS SR 5Ndz/1/2018 z 25. októbra 2018, že sudcovia Krajského súdu v Prešove nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania vo veci 2S/81/2018, vo veci konal a rozhodol. Zároveň správny súd uviedol, že v predmetnej veci v súlade s ustanovením § 37 ods. 3 Zákona o prokuratúre bol administratívny spis, ako aj súdny spis zaslaný krajskej prokuratúre za účelom prípadného vstupu do súdneho konania ešte v januári 2019.
20. V súdnom spise sa nachádza odvolanie žalobkyne k č.k. 2S/81/2018, v ktorom poukazuje na to, že Krajský súd v Prešove ako povinná osoba žiadnym spôsobom nereagoval na jej podanú žiadosť z 01.04.2019, t. j. neposkytol jej žiadne informácie, nevydal žiadne rozhodnutie, ani informáciu jej nesprístupnil v zákonom stanovenej lehote, t. j. úplne odignoroval vybavenie jej žiadosti zo dňa 01.04.2019 tak v súlade s ustanovením § 18 ods. 3 Zákona o slobodnom prístupe k informácii predpokladá žalobkyňa, že vydal rozhodnutie, ktorým odmietol poskytnúť informáciu. S poukazom na príslušné ustanovenia § 18 ods. 3, § 19 ods. 1 podáva odvolanie, ktoré odôvodnila tým, že na jej písomnú žiadosť zo dňa 01.04.2019 KS Prešov nereagoval.
Zároveň bola súdu doručená žiadosť ako príloha k č.k. 2S/81/2018 zo dňa 01.04.2019, v ktorom žiada žalobkyňa v súlade so Zákonom o slobode informácií zaslanie jej právne relevantnej a konkrétnej písomnej informácie s úradnou pečiatkou súdu a s podpisom kompetentného pracovníka, z čoho bude jednoznačne zrejmé, konkrétne určený termín vytýčenia verejného ústneho pojednávania vo veci za prítomnosti jej osoby. Pri vybavovaní jej žiadosti trvá nielen na dodržaní zákonnej lehoty v zmysle § 17 ods. 1 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ale má aj za to, že akékoľvek špekulácie zo strany súdu (ako to má na mysli žalobkyňa) pri vybavovaní tejto žiadosti ohľadne ochrany osobných údajov sú absolútne bezpredmetné a irelevantné z dôvodu, že sa jedná o jej osobnú záležitosť. Na žiadosť, ako aj podané odvolanie reagoval správny súd podaním zo dňa 29.04.2019, v ktorom oznámil žalobkyni, že uvedené správne konanie je vedené na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 2S/81/2018 na základe podanej správnej žaloby a je vedené v zmysle ustanovení Správneho súdneho poriadku, nie podľa ustanovení Zákona o slobodnom prístupe k informáciám podľa zákona č. 211/2000 Z.z.
21. Následne bol vytýčený podľa poradia veci termín pojednávania v predmetnej veci 2S/81/2018 na deň 17.10.2019 o 09:20 hod. č. dverí 108 na druhom poschodí Krajského súdu v Prešove, na ktoré pojednávanie bola žalobkyňa, ako aj zástupca žalovaného a zástupca Krajskej prokuratúry v Prešove predvolaní. Z pojednávania sa ospravedlnil zástupca Krajskej prokuratúry v Prešove z dôvodu plnenia neodkladných služobných povinností a zároveň sa telefonickým podaním zo dňa 17.09.2019 ospravedlnil aj poverený zástupca žalovaného U.. P. P., ktorý v súvislosti s plnením si neodkladných služobných povinností bude na pojednávanie meškať a z toho dôvodu žiadal, aby bolo pojednávanie začaté bez jeho prítomnosti. S uvedenou skutočnosťou bola oboznámená žalobkyňa na pojednávaní, ktoré bolo vykonané v rámci súdneho konania dňa 17.10.2019, čo je obsahom zápisnice, ktorá bola doručená žalobkyni na základe jej žiadosti.
22. Správny súd konal v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku účinného od 01.07.2016 (ďalej len „S.s.p.“).
23. Podľa § 2 ods. 1 S.s.p., v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právam chránených záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
24. Podľa § 2 ods. 2 S.s.p., každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou verejnej správy, alebo iným zásahom orgánu verejnej správy sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
25. Podľa § 177 ods. 1 S.s.p., správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
26. Z ustanovenia § 190 S.s.p. vyplýva, že ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
27. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia krajský súd ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, ktorý predložil žalovaný a rozhodol za prítomnosti účastníkov konania, pričom senát jednomyseľne dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, nakoľko zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo dostačujúce na riadne posúdenie veci a rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu sú preskúmateľné, nakoľko boli riadne odôvodnené potom, ako bol dostatočne zistený skutkový stav, z ktorého bol správnymi orgánmi vyvodený správny právny záver.
28. Predmetom preskúmania správnym súdom je rozhodnutie vydané 27.06.2018 pod sp. zn. XSprI/XX/ XXXX, ktorým žalovaný ako príslušný odvolací orgán potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Okresného súdu Kežmarok pod sp. zn. XSprI/XX/XXXX zo dňa 15.05.2018.
29. V § 1 zákon č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, tento upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám.
30. Podľa § 2 ods. 1 citovaného zákona, osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len „povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.
31. Podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii.
32. Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona, žiadateľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá požiada o sprístupnenie informácie.
33. Podľa § 18 ods. 1 citovaného zákona, ak povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované informácie v rozsahu a spôsobom podľa § 16 v zákonom stanovenej lehote, urobí rozhodnutie zápisom v spise. Proti takému rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
34. Podľa § 18 ods. 2 citovaného zákona, ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená (§ 14 ods. 3).
35. Podľa § 19 ods. 1 citovaného zákona, proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať.
36. Podľa § 19 ods. 2 citovaného zákona, o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy.
37. Podľa § 19 ods. 3 citovaného zákona, odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia.
38. V zmysle § 22 ods. 1 citovaného zákona, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy os právnom konaní (Správnom poriadku).
39. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
40. Podľa § 47 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.
41. Podľa § 54 ods. 1 Správneho poriadku, odvolanie sa podáva na správnom orgáne, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.
42. Podľa § 58 ods. 1 Správneho poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, odvolacím orgánom je správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.
43. Podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku, ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.
44. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného prvostupňové rozhodnutie Okresného súdu Kežmarok, ako aj listinné dôkazy, ktoré sú obsahom administratívneho spisu, ktorý predložil na výzvu súdu žalovaný. Z uvedených listinných dôkazov mal správny súd za bezpochyby preukázané, že prvostupňový správny orgán reagoval na žiadosť žalobkyne ako žiadateľky o poskytnutie informácie v zmysle § 2 ods. 1, § 3 ods. 1, § 4 ods. 1, § 14 ods. 1, 2 zákona č. 211/2000 Z.z. Následne po podanom odvolaní zo strany žalobkyne rozhodol žalovaný ako príslušný odvolací orgán a predmetné odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie OS Kežmarok potvrdil ako vecne správne.
45. Na základe uvedených skutočností mal správny súd za preukázané, že správne orgány postupovali v konaní správne a na základe príslušných listinných dôkazov zistili skutkový stav veci, z ktorého vyvodili správny právny záver a svoje rozhodnutie tak prvostupňový správny orgán - Okresný súd Kežmarok, ako aj žalovaný - Krajský súd v Prešove riadne odôvodnil.
46. Správny súd dospel pri preskúmavaní rozhodnutí k tomu, že žalobkyňa požaduje od povinnej osoby uskutočnenie časovo aj odborne náročnej analýzy činnosti, ktorej výsledkom je sprístupnenie informácií, ktoré prvostupňový Okresný súd Kežmarok nemal k dispozícii v čase podanej žiadosti žalobkyňou. Žiadané informácie tak ako k záveru dospel žalovaný, takisto aj správny súd je toho názoru, že predstavujú časovo, personálne a náročné činnosti vykazujúce znaky sumarizovania informácií z množstva súdnych spisov, ktoré smerujú k vytvoreniu novej informácie. Správny súd zdôrazňuje, že úlohou povinnej osoby v administratívnom konaní nie vykonávanie testu ústavnosti, nakoľko tento môže vykonať iba Ústavný súd SR, ale jej úlohou je dôsledný postup podľa zákona č. 211/2000 Z.z. v rozsahu a spôsobom ustanoveným týmto zákonom.
47. Správny súd zistil z administratívneho spisu, že povinná osoba reagovala na písomnú žiadosť žalobkyne zo dňa 10.05.2018 v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 211/2000 Z.z. a pokiaľ nesprístupnila požadované informácie v rozsahu žiadanom žalobkyňou postupovala v intenciách zákona z dôvodu, že išlo o informácie, ktorými nedisponovala. Ak by sa rozhodol Okresný súd Kežmarok sprístupniť požadované informácie musel by preskúmať stovky spisov, z týchto následne informácie zhromaždiť podľa kritérií požadovaných žiadateľkou. Z uvedeného kvanta spisov by takto povinná osoba vytvorila nové informácie. Ako bezpochyby vyplýva z rozhodnutia NS SR sp. zn. 2Sžo/190/2008 z 27.05.2009 a uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 96/2010 z 09.03.2010 takýto postup by bol v rozpore s príslušnými ustanoveniami zákona č. 211/2000 Z.z.
48. Zo znenia citovaného zákona nemožno vyvodzovať, že informáciou by malo byť spracovanie údajov zo stoviek spisov podľa požiadaviek, resp. pokynov toho, kto o poskytnutie informácií žiada. Takisto z neho nevyplýva povinnosť, ktorá by povinnej osobe (v tomto prípade súdu) ukladala získavať, zhromažďovať, vyhodnocovať, vyhľadávať či spracovávať materiály žiadané žalobkyňou ako žiadateľom o informáciu. Podľa správneho súdu oprávnené osoby môžu požadovať len informácie o takých im neznámych skutočnostiach, ktoré má povinná osoba k dispozícii a ktoré je povinná na žiadosť poskytnúť.
49. V zmysle ustálenej súdnej praxe zo zákona o slobodnom prístupe k informáciám nevyplýva povinnosť, ktorá by povinnému subjektu ukladala povinnosť získavať vyžadovať, zhromažďovať, vyhľadávať alebo dokonca spracovávať materiály požadované žalobcom ako žiadateľom o informáciu, ak sa v ich originálnej podobe jeho dokumentácii nenachádza a ani to, aby povinné osoby museli vykonávať na žiadosť oprávnených osôb také úkony, ktoré nesmerujú k výkonu ich právomoci. Je zrejmé, že pred poskytnutím informácií požadovaných žalobkyňou, by bolo povinnosťou žalovaného v záujme dodržiavania zákona o ochrane osobných údajov vykonať anonymizáciu všetkých rozhodnutí, t. j. spracovať údaje, ktoré má k dispozícii. Aj v tejto veci sa už vyslovil ústavný súd, keď judikoval, že účelom základného práva na prijímanie informácií podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR a čl. 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (a zároveň účelom zákona o slobode informácií) nie je právo dostávať informácie podľa predstáv a očakávaním žiadateľa (II. ÚS 184/03), ale zabezpečiť poskytovanie informácií verejnosti „primeraným spôsobom“ tak, aby nedochádzalo k paralyzovaniu činnosti orgánov verejnej moci ako povinných osôb, ktorých účel činnosti ustanovujú samostatné zákony (III. ÚS 96/2010-14).
50. Potom je nevyhnutné stotožniť sa s právnym názorom žalovaného, že žiadosť o poskytnutie informácie obsahovala požiadavku, ktorá si vyžaduje zber a spracovanie žalobcom požadovaných informácií (rozsudok NS SR sp. zn. 2Sžo/190/2008 zo dňa 27.05.2009) a následne vytváranie novej
kvantitatívnej informácie v zmysle požiadaviek žiadateľa. Je zrejmé, že žalobkyňou žiadané informácie nemala povinná osoba k dispozícii, keďže ich nemala k dispozícii v takej forme, ako ich žalobkyňa žiadala sprístupniť a ktoré možno bez úpravy sprístupniť. Ich vytváranie, resp. spracúvanie by si vyžiadalo vykonanie úkonov, ktoré nesmerujú k výkonu právomoci povinnej osoby, pričom následne by sa žiadosť stala pokynom na výkon určitých činností alebo postupu povinnej osoby.
51. S takýmto postupom povinnej osoby sa stotožnil aj NS SR vo svojom rozhodnutí 10Sži/1/2016 zo dňa 31.05.2017, v ktorom konštatoval, že ako odvolací orgán sa stotožnil so záverom správneho orgánu , že pokiaľ žalobcom vyžiadané informácie nemala povinná osoba - žalovaný k dispozícii, keďže uvedené informácie nemal žalovaný v takej forme, ako to žalobca žiadal sprístupniť a ktorú môže sprístupniť bez úpravy. V danom prípade by musel žalovaný vyhľadávať zhromažďovať, vyhodnocovať, spracovávať žalobcom požadované materiály ako žiadateľovi o informácie a výsledkom tohto postupu by bolo vytvorenie novej informácie.
52. V závere svojho rozhodnutia NS SR argumentoval, že účelom zákona č. 211/2000 Z.z. nie je paralyzovať činnosť orgánov verejnej moci ako povinných osôb, ale zabezpečiť poskytovanie informácii verejnosti „primeraným spôsobom (uznesenie ÚS SR č.k. III. ÚS 96/2010-14 zo dňa 09.032010).
53. Správny súd v závere správnosť konania správnych orgánov odôvodnil preto nielen poukazom na obsah administratívneho spisu, ale aj s poukazom na rozsudok NS SR 10Sži/2/2016 zo dňa 31.05.20147, ako aj rozsudok 2Sžo/190/2008 z 27.05.2009, ako aj uznesenie ÚS SR III. ÚS 96/2010-14 z 09.03.2010 a s dôrazom na skutočnosti, ktoré boli bezpochyby preukázané z rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu, ako aj žalovaného.
54. Krajský súd ako správny súd žalobu v zmysle ustanovenia § 190 S.s.p. zamietol, pretože jednomyseľne dospel k záveru, že rozhodnutia správnych orgánov boli vydané v súlade so zákonom, na základe dostatočne zisteného skutkového stavu, pričom správne orgány vyvodili správny právny záver a svoje rozhodnutia riadne a dostatočným spôsobom odôvodnili. Správny súd mal bezpochyby preukázané, že správne orgány v čase vydania preskúmavaných rozhodnutí nedisponovali žiadanými informáciami a preto ich žalobkyni nemohli poskytnúť.
55. S poukazom na tú skutočnosť, že žalobkyňa v konaní nemala úspech súd rozhodol tak, že náhradu trov konania účastníkom nepriznal a to aj z dôvodu, že v zmysle ustanovenia § 168 S.s.p. nevzhliadol také okolnosti, na základe ktorých by náhradu trov konania priznal žalovanému voči žalobkyni.
56. Uvedené rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere 3:0 hlasov ( § 139 ods. 4 S.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ak tento zákon neustanovuje inak ( ustanovenie § 443 ods. 1 v spojení s ustanovením § 444 ods. 1 S.s.p.).
V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 S.s.p.).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovať musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 S.s.p.). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.