Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/92/2019

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov senátu JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu: BL Telecom collection, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 47 150 513, právne zastúpený advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanej: D. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. 7, XXX XX N. G., za účasti: Združenie

- Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS", so sídlom Nám. Legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 343 828, právne zastúpeného advokátom JUDr. Igorom Šafrankom, so sídlom Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, o zaplatenie 399,72 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok, č.k. -56 zo dňa 25.04.2016 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. -141 zo dňa 20.06.2019, takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok, v spojení s dopĺňacím rozsudkom, v napadnutom výroku III. o trovách konania.

II. P r i z n á v a Združeniu - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“, nám. Legionárov 5, Prešov, IČO: 42 343 828 voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením

odôvodnenie:

1. Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto: „I. Súd žalobu zamieta.

II. Trovy konania účastníkom nepriznáva.

III. Žalobca je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 91,40 eura, a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Dopĺňacím rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie tak, že: „I. Rozsudok Okresného súdu Kežmarok z 25.4.2016 č.k.: -56 sa vo výroku III. v závere vety dopĺňa o slová: „k rukám právneho zástupcu vedľajšieho účastníka“.

II. Sporové strany nemajú nárok na náhradu trov konania o vydanie dopĺňacieho rozsudku.“

3. Rozsudok právne odôvodnil , a nasl., , , o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, . Dopĺňací rozsudok právne odôvodnil , , , , , .

4. Vychádzal zo zistenia, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným Zmluvu o pripojení podľa a nasl. , na základe ktorej sa žalobca zaviazal za úhradu poskytovať žalovanému služby verejnej telekomunikačnej siete a platiť za služby bolo povinnosťou žalovaného. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.06.2013 postúpila spoločnosť Slovak Telekom, a.s. pohľadávku z titulu neuhradenej faktúry žalovanou na súčasného žalobcu. Právny predchodca žalobcu vystavil faktúru splatnú dňa 17.06.2011 znejúcu na sumu 409,72 eura, ktorej výška nekorešponduje so žalovanou sumou, hoci na ňu práve žalobca poukazoval a ktorú k žalobe pripojil. V zmysle nej boli vyúčtované aj pokuty spolu vo výške 409,00 eur.

5. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že mal za to, že dojednanie o zmluvnej pokute musí spĺňať náležitosti vyžadované u každého právneho úkonu v zmysle , teda musí byť zrozumiteľné a určité inak je neplatné. Súd mal za to, že dojednanie zmluvnej pokuty spôsobom, že v prípade porušenia zmluvných povinností je účastník povinný uhradiť zmluvnú pokutu v stanovenej výške, podmienku určitosti právneho úkonu nespĺňa. Ustanovenia o zmluvnej pokute sú nejasné a nezrozumiteľné. V zmluve o pripojení, ktorej súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky je niekoľko povinností účastníka rôznej závažnosti. Uvedená formulácia neumožňuje posúdenie, porušenie ktorej povinnosti účastníka je sankcionované zmluvnou pokutou. Zároveň pre svoju neurčitosť neumožňuje posúdenie primeranosti výšky zmluvnej pokuty vo vzťahu k zabezpečovanej povinnosti. S poukazom na uvedené a v súlade s citovanými ustanoveniami rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

6. O trovách konania rozhodol tak, že zaviazal žalobcu uhradiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi, ktorý sa vo veci relevantne vyjadril, a namietal zmluvnú pokutu ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, teda ako absolútne neplatnú. Jeho trovy predstavujú trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej pomoci po 29,87 eura, jedenkrát za režijný paušál 8,04 eura a jedenkrát 8,39 eura plus 20 % DPH. O trovách konania medzi účastníkmi rozhodol tak, že žalovaná by mala nárok na náhradu trov konania, avšak žiadne trovy jej v konaní nevznikli, preto ich nepriznal.

7. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to v rozsahu priznaných trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi. Mal za to, že právo na náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi konania nevzniká, nakoľko trovy konania neboli rozsudkom priznané ani účastníkovi konania, ktorého vedľajší účastník v konaní podporuje. Namietal, že v danej veci neboli trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka vynaložené účelne a neboli nevyhnutne potrebné na účelné bránenie práva. Poukázal na to, že vedľajší účastník je v tomto prípade združenie založené za účelom ochrany spotrebiteľov a výkonom ochrany spotrebiteľských práv združenie napĺňa svoje vlastné poslanie, a účelom ktorého bolo založené. Uviedol, že tým, že vedľajší účastník žiada priznať trovy právneho zastúpenia, priznáva, že žalovanému neposkytol pomoc pri ochrane jeho práv ako spotrebiteľa, čo je jeho základným poslaním. V uvedenom prípade poskytol žalovanému právnu pomoc advokát, za služby ktorého žiada vedľajší účastník priznať trovy právneho zastúpenia, teda sám vedľajší účastník neposkytoval ochranu žalovanému ako spotrebiteľovi, na základe čoho mal pri vstupe do konania zákonom priznané favorizované postavenie medzi ostatnými združeniami. Mal za to, že nie je potrebné právne zastupovanie a trovy, ktoré vznikli sú len účelové. Poznamenal, že vedľajší účastník je odborne spôsobilý subjekt a vo svojej argumentácii poukázal iba na ustanovenia a rozhodnutia týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv, na ktoré je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti, nezávisle od účasti spotrebiteľského združenia ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného. Mal za to, že vedľajší účastník do konania nepriniesol žiaden prínos. Ďalej poukázal na potrebu súhlasu hlavného účastníka so vstupom vedľajšieho účastníka, tiež na to, že Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky podporuje činnosť spotrebiteľských združení aj prostredníctvom dotácií na zastupovanie spotrebiteľov v konaniach pred súdmi. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi konania na strane žalovaného trovy konania nepriznáva a zaväzuje vedľajšieho účastníka nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

8. Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ sa k odvolaniu žalobcu vyjadrilo tak, že žalobca podáva množstvo paušálnych odvolaní, tak ako podáva množstvo paušálnych žalôb, v ktorých mení len označenie spotrebiteľov a čísla spotrebiteľských zmlúv, pričom je pri tejto svojej činnosti zastúpený advokátom. Uviedlo, že nakoľko sa problematikou namietanou žalobcom už súdy bezo zbytku vyporiadali, je toho názoru, že nie je ani v súdenej veci dôvod odkláňať sa od ustálenej judikatúry a

pritom poukázal na uznesenia Krajského súdu v Prešove v obdobných veciach. Navrhol napadnutý výrok rozsudku potvrdiť a zaviazať žalobcu nahradiť mu odvolacie trovy v rozsahu 100 %.

9. Žalobca sa k vyjadreniu Združenia - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ vyjadril tak, že má za to, že súd má povinnosť preskúmať celé konanie, teda či intervenient má súhlas účastníka konania, na strane ktorého vystupuje a v prípade ak intervenient nepredloží súhlas účastníka konania na strane ktorého vystupuje, súd by na jeho podania nemal vôbec prihliadať. Poukázal aj na skutočnosť, že pri ignorovaní názoru hlavného účastníka svojvoľným vystupovaním vedľajšieho účastníka do konania sú mu poskytované citlivé osobné údaje hlavných účastníkov konania. Mal za to, že v takomto prípade môže dôjsť k porušeniu článku 19 ods. 2, 3 SR. Opätovne poukázal na neposkytovanie právnej ochrany žalovanému ako spotrebiteľovi a na účelový vstup do konania. Uviedol, že podľa jeho názoru vyjadrenia zástupcu vedľajšieho účastníka nie sú potrebné pre rozhodnutie súdu v jednotlivých konaniach, a na ochranu spotrebiteľa a nie sú žiadnou hodnotou pre spotrebiteľa nakoľko súd má povinnosť na tieto skutočnosti prihliadať ex offo, čo aj v praxi súdy robia. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a odvolaciemu návrhu vyhovel, resp. aby sám rozhodol vo veci.

10. Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ k vyjadreniu žalobcu uviedlo, že s účinnosťou od 15.10.2008 bola do zavedená tzv. druhá skupina subjektov, ktoré môžu vystupovať v konaní ako vedľajší účastníci, pričom túto druhú skupinu účastníkov legitimizuje na vstup do konania podľa právnej úpravy účinnej do 31.12.2014 samotný zákon bez toho, aby explicitne vyžadoval súhlas účastníka na strane ktorého vedľajší účastník vystupuje so vstupom vedľajšieho účastníka. Uviedol, že v prejednávanej veci vstúpil do konania z vlastného podnetu za účinnosti právnej úpravy, keď v danom čase nebol podmienkou vstupu súhlas účastníka, teda bez ďalšieho sa stal vedľajším intervenientom v konaní. Súd rozhodoval o prípustnosti tohto účastníctva iba na návrh. Poukázalo na to, že pokiaľ žalovaná nevyjadrila žiadne stanovisko k vstupu združenia do konania, táto okolnosť neumožňuje, aby súd nepripustil združenie do konania ako vedľajšieho účastníka. Súhlasilo s konštatovaním, že od 01.07.2016 nie je vedľajším účastníkom, lebo zanikol slovenský pojem vedľajší účastník a bol nahradený cudzím slovom intervenient. Uviedlo, že z platnej právnej úpravy vyplýva, že ak sa združenie stalo v konaní vedľajším účastníkom podľa práva účinného do 01.07.2016, tak je bez ďalšieho osobitným subjektom v konaní po 01.07.2016 a nepotrebuje žiaden dodatočný súhlas strany na ochranu práv ktorej vystupuje. Z uvedených dôvodov bolo toho názoru, že ak súd bude konať podľa zákona, bude s nimi konať ako s osobitným subjektom. Navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť a úpravou ich označenia ako osobitný subjekt alebo len s ich označením podľa mena, bez uvádzania ďalšieho gramatického člena.

11. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.

12. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( (ďalej len „“)), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

13. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

14. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (Najvyšší súd SR, sp.zn. ).

15. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a na zdôraznenie správnosti iba dodáva:

16. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom.

17. Rozhodovanie o trovách súdneho konania je integrálnou súčasťou súdneho konania ako celku a je samo o sebe spôsobilé zasiahnuť do práva strany podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako to uviedol aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) v rozhodnutí zo dňa 06.02.1954 vo veci Beer proti Rakúsku, tiež v rozhodnutí zo dňa 07.10.2004 vo veci Bauman proti Rakúsku (č. 30428/96, resp. 76809/01).

18. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. O plný úspech žalobcu vo veci ide vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane.

19. V posudzovanej veci sa žalobca odvolal len voči výroku o trovách konania, ktoré boli priznané vedľajšiemu účastníkovi (výrok III.), ktorý do 30.06.2016 vystupoval na strane žalovanej. Odvolací súd poukazuje na to, že Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ účinne vstúpilo do konania na strane žalovanej a bránilo jej záujmy, teda súd prvej inštancie rozhodol správne, keď združeniu priznal právo na náhradu trov konania.

20. Odvolací súd poukazuje na to, že občianske združenie bolo do 30.06.2016, t.j. do platnosti a účinnosti (ďalej len „“), legitimovaným subjektom na vystupovanie v predmetnom konaní, ktorý ochraňoval práva spotrebiteľa, a to v zmysle Právo na právne zastúpenie bolo a je garantované aj SR, konkrétne článkom 47 ods. 2. Občianske združenie vystupujúce podľa predpisov účinných do 30.06.2016 ako vedľajší účastník nemohlo byť výnimkou v tom smere, že by sa takémuto účastníkovi malo toto ústavné právo odopierať. Zároveň je nelogické tvrdiť, že občianske združenie, ktoré bolo založené na ochranu práv občana spotrebiteľa, musí vo svojej podstate samo o sebe zabezpečovať aj právne služby a ochranu práv spotrebiteľa po právnej stránke. Zabezpečenie právneho zástupcu z radov advokátov je plne v súlade s plnením účelu a poslania tohto občianskeho združenia, pretože najmä v súčasnosti pri komplikovanej právnej úprave a často meniacej sa legislatíve, pri potrebe naštudovania a zvládnutia noriem Európskej únie je nepochybné, že zastupovanie kvalifikovaným právnym zástupcom z radov advokátov je nutné a žiaduce, pričom nijakým spôsobom sa takto nespochybňuje podstata a poslanie občianskeho združenia. Práve naopak, ide o prejav zodpovedného a kvalifikovaného prístupu pri ochrane práv spotrebiteľa. Činnosť združenia bola účelná, pretože viedla k sledovanému cieľu za použitia primeraných prostriedkov. Pokiaľ činnosť viedla k sledovanému cieľu, nie je možné hodnotiť ju ako neúčelnú, a to aj za takého stavu, že súd z úradnej moci je povinný prihliadať existenciu neprijateľných zmluvných podmienok.

21. Žalobca v podanom odvolaní tiež namietal, že úkony združenia neboli účelnými, avšak s týmto tvrdením žalobcu nemožno súhlasiť. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že združenie v predmetnej veci podalo vyjadrenie dňa 13.01.2015, pričom si v ňom vyúčtovalo aj trovy právneho zastúpenia, ktoré pozostávali len z prevzatia a prípravy právneho zastúpenia a z vyjadrenia zo dňa 13.01.2015 zaslaného súdu prvej inštancie, kde si právny zástupca združenia zaúčtoval ako platca DPH aj 20 % DPH. Z uvedeného teda vyplýva, že združeniu v konaní vznikli trovy konania, a to odo dňa jeho vstupu do konania až do 30.06.2016. Vzhľadom na uvedené, preto námietka žalobcu o nevzniknutí trov konania je irelevantná a súd prvej inštancie správne uložil žalobcovi povinnosť nahradiť združeniu trovy vzniknuté do 30.06.2016 v rozsahu 100 %.

22. Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie žalobcu za dôvodné, a preto uznesenie v napadnutom rozsahu ako vecne správne potvrdil v súlade s ustanovením a .

23. V odvolacom konaní žalobca nebol úspešný. Naopak fakticky plne úspešným bolo Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“, ktorému v odvolacom konaní vznikli trovy, k odvolaniu sa vyjadrilo, preto mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom

rozsahu. O výške priznanej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí ( ).

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Podľa , dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa , dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa , dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n).

Podľa , dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa , dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa , dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa , dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa , v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa , dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa , povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.