Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/261/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov JUDr. Alexandra Mojša a JUDr. Ivice Hanuskovej, v spore žalobcu O.. E. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom T., R., E. XX, zastúpeného Advokátska kancelária JURIKA & KELTOŠ, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Mickiewiczova 2, IČO: 35 951 087, proti žalovaným 1/ D. E., nar. XX. XX. XXXX a 2/ E. E., nar. XX. XX. XXXX, obaja bydliskom R. U. P. č. 9, a 3/ Z. R. U. P., so sídlom vo R. U. P. č. XX, O.: XX XXX XXX, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. -105 zo dňa 17. 04. 2018, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalovaným 1/, 2/ a 3/ voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v obci R. U. P., kat. úz. R. U. P., a to parcela KN-C č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, evidovanej na liste vlastníctva č. XXX a časť parcely KN-C č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, evidovanej na liste vlastníctva č. 1, odčlenené geometrickým plánom č. X/XXXX, vypracovaným autorizovaným geodetom O.. S. V. ako novovytvorené parcely KN-C č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, KN-C č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, KN-C č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, ako aj časť parcely KN-C č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, evidovanej na liste vlastníctva č. XXX ako novovytvorená parcela KN-C č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX mX a KN-C č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, patria do dedičstva po poručiteľoch I. A., rod. U., nar. XX. XX. XXXX, zomrelej XX. XX. XXXX a E. A., nar. XX. XX. XXXX, zomrelom XX. XX. XXXX, obaja naposledy bytom R. U. P. č. XX.

2. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobca odvodzoval z osvedčenia o dedičstve sp. zn. D/XXX/XXXX zo dňa 09. 10. 1996 po poručiteľke I. A., zomr. XX. XX. XXXX a z osvedčenia o dedičstve sp. zn. D/XXXX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX po poručiteľovi E. A., ktorý zomrel XX. XX. XXXX. Okresný súd zistil, že v oboch konaniach boli dedičmi po poručiteľoch synovia Ing. Jozef A. a žalobca O.. E. A., každý v jednej polovici.

3. Okresný súd pri rozhodovaní vychádzal z toho, že ako dedič po poručiteľovi E. A. prichádzal do úvahy popri žalobcovi aj O.. D. A. ako druhý syn poručiteľa. Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa a ak je viac dedičov, do rozhodnutia o dedičstve sú považovaní za vlastníkov celého majetku patriaceho do dedičstva. Tieto osoby majú v sporoch s inými osobami postavenie nerozlučných spoločníkov. To platí aj v prípade poručiteľa, ktorý zanechal viac dedičov, ak nebolo medzi nimi vysporiadané dedičstvo ohľadne veci, o ktorú v konaní vedenom s inou osobou ide. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí

alebo majetkových práv patriacich do dedičstva sú oprávnení voči iným osobám spoločne a nerozdielne. Preto sa rozhodnutie o tom, že určitá vec patrí do dedičstva, musí vzťahovať na všetkých dedičov. V pôvodnom dedičskom konaní nebol majetok, ktorý je predmetom sporu, známy a až do vysporiadania dedičstva ohľadom tejto veci sú všetci dedičia považovaní za vlastníkov tejto veci. Keďže stranou sporu nie je druhý syn poručiteľa E. A., ktorý tvorí spolu so žalobcom nerozlučné spoločenstvo podľa , súd žalobu pre nedostatok vecnej legitimácie zamietol.

4. Na právne zdôvodnenie okresný súd použil ustanovenia , , , . V konaní boli úspešní žalovaní, ktorým okresný súd v zmysle , priznal od žalobcu náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

5.1. Žalobca vo včas podanom odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci. Vzhľadom na predmet sporu okresný súd nesprávne vyhodnotil právne postavenie žalobcu, lebo nie sú splnené podmienky nerozlučného spoločenstva. Súd pre potreby konania o určenie, že vec patrí do dedičstva predbežne posudzuje, či ten, kto sa obrátil so žalobou na súd, prichádza do úvahy ako dedič. Túto okolnosť skúma v rámci skúmania naliehavého právneho záujmu na určení, že vec patrí do dedičstva. Do prejednania majetkovej hodnoty v dedičskom konaní nie sú podiely na prejednanom majetku určené a súd v tomto sporovom konaní nie je oprávnený riešiť otázku, ktorý z dedičov a v akom pomere má mať právo k určitej majetkovej hodnote. Súd nie je oprávnený vyhodnocovať či tí, ktorí sa obrátili na súd s určovacou žalobou, že vec patrí do dedičstva, sú v konečnom dôsledku dedičia poručiteľa. Táto otázka môže byť vyriešená len v rámci dedičského konania. 5.2. Z rozhodnutí Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. a podľa žalobcu vyplýva, že právo podať žalobu na určenie, že poručiteľ bol ku dňu svojej smrti vlastníkom majetku, má jednotlivo každý potenciálny dedič. Pre posúdenie, či ide o samostatné alebo nerozlučné spoločenstvo je rozhodná povaha predmetu konania, vyplývajúca z hmotného práva. K žalobe je oprávnený ktorýkoľvek z potenciálnych dedičov samostatne, lebo ide len o fázu predchádzajúcu dodatočnému prejednaniu dedičstva. Výsledok sporu nepredurčuje postavenie žalobcu v rámci dedičského konania, ktoré bude ohľadne spornej nehnuteľnosti následne vedené. 5.3. Žaloba, že vec patrí do dedičstva, nie je sporom, kde majú dedičia postavenie nerozlučných aktívnych procesných spoločníkov. Súd musí preskúmať naliehavý právny záujem osoby, ktorá žalobu podala a nemôže vyhodnocovať okruh dedičov. Ak niekto prichádza do úvahy ako dedič, lebo mu potenciálne svedčí dedičské právo, záujem na žalobe nepochybne má. Pri žalobe, že vec patrí do dedičstva vo vzťahu k tretím osobám, spoluvlastníci netvoria nerozlučné spoločenstvo, lebo pojem spoločne a nerozdielne podľa znamená, že existuje jedno právo k mase dedičstva, ktoré prináleží viacerým osobám, avšak nie delene, ale každý jeden zo solidárne oprávnených je oprávnený k celej majetkovej hodnote. Je potrebné zvažovať, či sa výrok nevyhnutne musí vzťahovať na všetkých, ktorí vystupujú ako žalobca a žalovaný. Rozhodnutie súdu v posudzovanej veci nie je spôsobilé prejaviť sa v zápise vo verejnom registri, napr. v katastri nehnuteľností. Otázka, či spoluvlastníci tvoria spoločenstvo nerozlučné, bude závisieť od toho, či sa rieši ich vnútorný vzťah alebo vzťah k tretej osobe, ktorá zasahuje do výkonu spoluvlastníckeho práva. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a žalobe vyhovel. 5.4. Žalobca v replike na vyjadrenie 3/ žalovaného uviedol, že rozlišuje inštitút nerozlučného spoločenstva v zmysle a núteného spoločenstva podľa . V predošlej právnej úprave, ktorá také rozlišovanie nepoznala, bolo upravené v len nerozlučné spoločenstvo . Podľa žalobcu došlo k zásadnej zmene právnej úpravy v jasne definovaných právnych dôsledkoch nerozlučného procesného spoločenstva a núteného spoločenstva, ktoré predchádzajúca právna úprava nedefinovala a predchádzajúca judikatúra podľa nie je v plnom rozsahu aplikovateľná. Právna úprava nerozlučného spoločenstva v zmysle neumožňuje súdu, aby zamietol žalobu z dôvodu, že v konaní nevystupovali všetci účastníci, ktorí by tvorili nerozlučné spoločenstvo. Ak by cieľom právnej úpravy bolo v prípade nerozlučného spoločenstva zamietnutie žaloby, výslovne by to zákon ustanovil tak, ako v prípade núteného spoločenstva. O nútené procesné spoločenstvo pôjde vtedy, ak zo zákona alebo z povahy veci je z hľadiska vecnej legitimácie nevyhnutné, aby v konaní vystupovalo spoločenstvo. Existencia spoločenstva je vynútená hmotnoprávnou úpravou. Okresný súd žalobu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie, čo mohol urobiť len v zmysle . Okresný súd nevyslovil záver, že žalobca mal so svojím bratom Ing. D. A. tvoriť v konaní nútené spoločenstvo a vzhľadom na to, že ani žiadny hmotnoprávny predpis neustanovuje povinnosť, aby boli stranou sporu všetci dedičia, nejde v konaní o nútené spoločenstvo a súd nemá možnosť žalobu zamietnuť na základe nedostatku

vecnej aktívnej legitimácie. Na podporu stanoviska ďalej uviedol, že podľa môže dovolanie podať aj intervient, ktorý tvorí so stranou sporu nerozlučné spoločenstvo, hoci jeho vstup do konania je dobrovoľný.

6. Žalovaný v rade 3/ navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť. Názory žalobcu s poukazom na dve rozhodnutia českých súdov sú nesprávne. Procesné postavenie spoločníkov musí súd hodnotiť vždy ad hoc podľa konkrétnych skutkových okolností. Súd prvej inštancie rozhodol v predmetnej veci v súlade s konštantou judikatúrou v zmysle R 42/1974, pričom nedošlo k zmene právnej úpravy. Názor, že v prípade, ak poručiteľ zanechal viac dedičov, v čase od smrti poručiteľa do rozhodnutia o dedičstve sa považujú za vlastníkov celého majetku patriaceho do dedičstva všetci dedičia, ktorí majú postavenie nerozlučných spoločníkov podľa zastávajú nielen súdy Slovenskej republiky ale aj v Českej republike napr. sp. zn. .

7. Žalovaní v rade 1/ a 2/ v spoločnom vyjadrení navrhli rozsudok okresného súdu potvrdiť.

8. Krajský súd ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalobcu viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle a a bez nariadenia pojednávania ( a contr. ) rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým rozhodol vo veci samej a o trovách strán sporu podľa potvrdil, pretože rozhodnutie je vecne správne.

9. Podľa žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu,

Podľa nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných.

Podľa nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu. Podľa , súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov podľa odseku 1.

10. Okresný súd založil svoje rozhodnutie na závere, že rozhodnutie o tom, že určitá vec patrí do dedičstva, sa musí vzťahovať na všetkých dedičov, ktorí majú v sporoch s inými osobami postavenie nerozlučných spoločníkov. Dôvodom zamietnutia žaloby bolo zistenie, že stranou sporu nie je druhý syn žalobcových poručiteľov, ktorý tvorí spolu so žalobcom nerozlučné spoločenstvo podľa , čo spôsobuje nedostatok vecnej legitimácie.

11. Odvolanie žalobcu nebolo dôvodné. Žalobu o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, odôvodnil podľa , podľa ktorého žalobca musí preukázať naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Žalobca v odvolaní uviedol, že súd musí preskúmať naliehavý právny záujem osoby, ktorá žalobu podala. Súčasne poukázal na to, že súd nemôže vyhodnocovať okruh dedičov a polemizuje o tom, že právna úprava nerozlučného spoločenstva v zmysle neumožňuje súdu, aby zamietol žalobu z dôvodu, že v konaní nevystupovali všetci účastníci, ktorí by tvorili nerozlučné spoločenstvo. Súčasne pripúšťa, že by mohlo ísť o nútené procesné spoločenstvo, ak to vyplýva z povahy veci a hmotnoprávnej úpravy. Pripustil tiež, že je potrebné zvažovať, či sa výrok nevyhnutne musí vzťahovať na všetkých, ktorí vystupujú ako žalobca a žalovaný.

12. Okresný súd vadu určovacej žaloby správne zistil vo vecnej legitimácii dedičov k sporným nehnuteľnostiam. Správne ale z hľadiska predmetu konania o žalobe podľa neúplné odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu bolo potrebné doplniť tým, že žalobca existenciu naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe z toho dôvodu nepreukázal.

13. Vecnú legitimáciu súd strán sporu súd skúma z hľadiska hmotného práva, ktoré v konaní posudzuje. Okresný súd odôvodnil nedostatok vecnej legitimácie správne, pretože pri určovacej žalobe bolo nevyhnuté, aby bol spoludedič žalobcu stranou sporu (na strane žalobcu alebo na strane žalovaného). V posudzovanej veci totiž spočíva právne posúdenie a súčasne preukázanie záujmu žalobcu na určovacej žalobe v tom, že právne účinky sporu o určenie práva žalobcu, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po

jeho právnych predchodcoch, sa týkajú len strán sporu, nie však spoludediča žalobcu, ktorý bol už v čase podania žaloby nepochybne známy. Pri určovacej žalobe sa vytvára právny základ medzi stranami sporu. Ten sa vytvorí medzi žalobcom a žalovanými, ale nie medzi žalovanými a druhým dedičom. Žalobca síce preukázal, že rozhodnutie sa bude vzťahovať aj na jeho spoludediča, ale nepreukázal, že sa odstránila právna neistota medzi žalovanými 1/ až 3/ a druhým dedičom. Právna prekážka spočíva v tom, že dotknuté osoby, ktoré žalobca žaloval a ktoré majú vecno- -právny vzťah k sporným nehnuteľnostiam, a teda nielen so žalobcom, ale aj s jeho spoludedičom, môžu podať žalobu proti spoludedičovi, že sporné nehnuteľnosti do dedičstva nepatria.

14. Keďže požadovaným určením sa neodstráni spornosť právneho nároku žalovaných osôb k sporným nehnuteľnostiam, ktoré žiada žalobca pojať do dedičstva po jeho právnom predchodcovi, okresný súd takúto určovaciu žalobu správne zamietol, pretože ak sa neodstráni spornosť na požadovanom určení, nie je preukázaný právny záujem na takejto žalobe (takomto určení). Dôvodnosť žaloby o určenie práva podľa nie je možné vyložiť iba z toho, že žalobca a jeho spoludedič netvoria procesné spoločenstvo podľa alebo . Keďže žalobca tvrdí, že k spornej nehnuteľnosti preukazuje vlastnícke právo jeho poručiteľ, ktorý zomrel pred podaním žaloby, všetci známi právni nástupcovia tohto poručiteľa sú vecne legitimovaní na konanie o majetku, ktorý poručiteľovi ku dňu jeho smrti patril, resp. mal patriť. Vo vzťahu k sporným nehnuteľnostiam sú dotknutí všetci právni nástupcovia poručiteľa a už len z toho dôvodu na preukázanie právneho záujmu na požadovanom určení nestačí, že stranami sporu boli iba žalobca a žalovaní v rade 1/ až 3/.

15. Odvolací súd potvrdil aj výrok o trovách prvostupňového konania, v ktorom boli úspešní žalovaní a z toho dôvodu im okresný súd priznal náhradu trov v rozsahu 100 %.

16. O nároku na náhradu trov konania súd rozhoduje v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí ( ). V odvolacom konaní boli úspešní žalovaní, ale žiadne trovy odvolacieho konania nepreukázali a z toho dôvodu žalovaným krajský súd voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

17. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný ( ).

Je povinnosťou dovolateľa v dovolaní vysvetliť, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod ( alebo v spojení s a ).

Dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom. Nedostatky dovolania vedú k jeho odmietnutiu podľa . Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný ( ).

Je povinnosťou dovolateľa v dovolaní vysvetliť, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod ( alebo v spojení s a ).

Dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom. Nedostatky dovolania vedú k jeho odmietnutiu podľa .