Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoSr/1/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Gabriely Világiovej v spore žalobkyne U. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. L. XXX, XXX XX C. L., právne zastúpená advokátom Mgr. Matúš Macko, so sídlom Karpatská 804/10, 089 01 Svidník, proti žalovanému K. I. O., O., so sídlom M. X, XXX XX S., Y.: XX XXX XXX, právne zastúpený advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Svidník, č.k. -53 zo dňa 28. septembra 2018, takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku I. o zrušení rozhodcovského rozsudku a vo výroku II. o trovách konania.

II. Z r u š u j e rozsudok vo výroku III. o poplatkovej povinnosti žalovaného.

III. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „I. Zrušuje rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava, sp. zn. O. XXXXX/XX zo dňa XX.X.XXXX.

II. Žalobkyni priznáva náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu. O ich výške súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok v sume 99,50 eura na účet tunajšieho súdu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil , , , , , o spotrebiteľskom úvere, , a nasl., , , , , Z. z o bankách, , , , o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, položka 1 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov.

3. Vychádzal zo zistenia, že dňa 21.08.2017 bol vydaný rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, sp. zn. O. XXXXX/XX, ktorý bol žalobkyni doručený dňa 11.09.2017. Rozhodcovský súd vyhovel žalobe v celom rozsahu a zaviazal žalobkyňu

zaplatiť žalovanému sumu 1.258,52 Eur spolu s prísl.. Z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok medzi postupcom A. a postupníkom K. I. O., s.r.o. zo dňa 25.05.2015 vyplýva, že dňa 12.03.2012 došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti predmetnej pôžičky. Rozhodcovskému súdu bola žaloba o zaplatenie 1.258,52 Eur s prísl. doručená dňa 14.07.2017, t.j. po uplynutí všeobecnej 3-ročnej premlčacej dobe podľa .

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že vzhľadom na to, že sa jedná o spotrebiteľský úver, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať náležitosti podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, platného a účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy. Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach je formulár, ktorý vopred pripravil veriteľ a žalobkyňa nemala možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť jeho obsah. Takto formulovaná Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Rovnako aj spotrebiteľská rozhodcovská zmluva je vopred pripravený formulár, ktorý bol žalobkyni predložený žalovaným na podpis bez tohto, aby jej boli vysvetlené následky uzatvorenia takejto rozhodcovskej zmluvy. Ako neprijateľná je táto zmluvná podmienka absolútne neplatná. Uzatvorenie takejto dohody je v rozpore s dobrými mravmi, pretože pri uzatváraní dohody neboli dodržané princípy dobromyseľnosti, čestnosti a žalovaným boli využité v omyl a lesť v snahe dosiahnuť uznanie premlčaného záväzku a vnútiť žalobkyni rozhodcovskú zmluvu. Podpisom formulárovej dohody sa zhoršilo postavenie žalobkyne a uzatvorenie tejto dohody jej privodilo značnú ujmu, čo je v rozpore s ust. . Iniciatíva k uzatvoreniu takejto dohody neprišla zo strany žalobkyne. Okolnosti za ktorých žalovaný uzatvára so spotrebiteľmi formulárové dohody je potrebné považovať za nekalú obchodnú praktiku a posudzovať ju najmä podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Uznanie dlhu je jednostranný hmotnoprávny a adresný právny úkon. Na podporu tvrdení žalobkyne ohľadom nekalej obchodnej praktiky zo strany žalovaného a neprijateľnosti dohody poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30.03.2015. Pre úplnosť uviedol, že žalovaný nie je subjektom, ktorý predmetný úver poskytol. V zmysle citovaných zákonných ustanovení sa na platné postúpenie pohľadávky vyžaduje kumulatívne splnenie podmienky podľa , , avšak žalovaná tieto podmienky nespĺňa, a preto bol súd toho názoru, že nie je oprávnený na vymáhanie predmetnej pohľadávky, keďže nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky. Žalovaný v čase keď došlo k postúpeniu pohľadávky nedisponoval bankovým povolením od NBS, a teda nebol oprávnený na poskytovanie úverov podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa názoru súdu odporuje zákonu, pokiaľ banka, ktorá poskytla úver, tento postúpi na subjekt, ktorý nie je bankou ani poskytovateľom spotrebiteľských úverov. Subjekt, ktorý nesmie poskytovať úvery ich predsa nemôže vo vlastnej réžii ani spravovať. Opačným výkladom by postúpením pohľadávky inkasná spoločnosť prevzala práva a povinnosti banky. Žalovaný nijakým spôsobom nedeklaroval, že je schopný na 100% plniť všetky povinnosti so správou úveru tak, ako ich mala banka. Je teda zrejmé, že žalovaný nie je oprávnený vymáhať predmetnú pohľadávku, s čím sa však rozhodcovský súd nezaoberal, preto z uvedených dôvodov súd žalobe vyhovel.

5. O trovách konania rozhodol tak, že žalobkyni priznal náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu, pretože žalobkyňa mala plný úspech vo veci a táto si aj uplatnila ich náhradu. O ich výške rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

6. O súdnom poplatku rozhodol tak, že keďže je žalobkyňa oslobodená od poplatku, súd jej návrhu vyhovel, preto zaviazal neúspešného žalovaného zaplatiť súdny poplatok za návrh v sume 99,50 Eur na účet súdu prvej inštancie do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

7. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Odvolanie podal z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia. V prvom rade poukázal na to, že právny poriadok Slovenskej republiky v oblasti spotrebiteľského rozhodcovského konania prešiel zásadnými zmenami vyžadovanými právom európskej únie, ktorého výsledkom je o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní ako samostatný právny predpis. Uviedol, že všetkým legislatívnym zmenám sa podrobil a pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy so žalobcom postupoval prísne podľa právnymi predpismi vymedzených pravidiel. Zastával názor, že v odôvodnení rozhodnutia absentuje zdôvodnenie na základe akých skutočností dospel súd k záveru, že žalobkyňa bola nútená podpísať Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky, ale aj Rozhodcovskú zmluvu. Uviedol, že jednoznačne preukázal, že rozhodcovská zmluva

ako samostatný dokument podrobne špecifikuje podmienky riešenia sporu vzniknutého medzi stranami sporu, dávajúc možnosť riešenia sporu v rozhodcovskom konaní ako i v konaní pred všeobecným súdom a tiež možnosť jej neuzavretia, prípadne odstúpenia od rozhodcovskej zmluvy. Uviedol, že podpísanie dokumentov nebolo časovo ohraničené a teda žalobkyňa mala možnosť si jednotlivé dokumenty preštudovať a rozhodnúť sa, či ich podpíše alebo nie. Uviedol, že medzi stranami sporu bola uzatvorená rozhodcovská zmluva, ktorá dávala rovnakú možnosť výberu obom zmluvným stranám zvoliť si spôsob riešenia sporu vzniknutého medzi nimi. Poukázal na to, že slovenský právny poriadok riadiac sa princípom ochrany spotrebiteľa zakotvil inštitút rozhodcovského konania ako alternatívu riešenia sporu popri možnosti riešenia sporu podaním žaloby na všeobecnom súde, preto nemožno zastávať právny názor, že akákoľvek rozhodcovská zmluva a lebo rozhodcovská doložka, ktorú uzavrel dodávateľ so spotrebiteľom je neplatná. V danom prípade mal za to, že rozhodcovská zmluva bola uzatvorená platne, keď spĺňala zákonom predpísané náležitosti a podmienky pre jej platnú realizáciu. Ďalej poukázal na to, že žalobkyňa podpísala rozhodcovskú zmluvu doma, na základe vlastného uváženia, bez časovej limitácie sama a dobrovoľne, pričom jej podpisom nebolo nijako podmienené uzatvorenie Dohody o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach, alebo teda umožnenie splácať dlh v splátkach. Uvedené znamená, že spotrebiteľ ju mohol odmietnuť, čím by zároveň neodmietol žiadne iné zmluvné ustanovenia, keďže sa v rozhodcovskej zmluve nenachádzali. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zmenil tak, že žalobu zamietne, resp. ho zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

8. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( (ďalej len „“) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávneným subjektom ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

10. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

11. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

12. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. ). Ani táto odvolacia námietka naplnená nebola.

13. V predmetnom prípade bolo sporným, či rozhodcovský rozsudok, ktorým bola žalobkyňa zaviazaná na zaplatenie sumy 1.258,52 Eur s prísl. bol vydaný v súlade s právnymi predpismi a teda či predstavuje pre žalovaného exekučný titul, na základe ktorého by žalovaný bol oprávnený domáhať sa núteného výkonu rozhodnutia, v prípade, ak by žalobkyňa ako dlžníčka dlh nesplatila.

14. Odvolací súd poukazuje na to, že pre posúdenie vydania rozhodcovského rozsudku je v prvom rade potrebné posúdiť okolnosti, ktoré oprávňovali rozhodcovský súd vydať takýto rozhodcovský rozsudok, t. j. rozhodcovskú zmluvu.

15. Súd prvej inštancie posúdil predmetný vzťah medzi žalovaným, resp. jeho právnym predchodcom a žalobkyňou ako vzťah spotrebiteľský, a ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom, že tento vzťah je vzťahom spotrebiteľským v zmysle právnych predpisov zameraných na ochranu spotrebiteľa. Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru Flexipôžička uzatvorená medzi právnym predchodcom žalovaného a žalobkyňou je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde právny predchodca žalovaného vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalobkyňa je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Vzhľadom na to, že v predmetnom prípade ide o spotrebiteľský vzťah, tak ochrana spotrebiteľa ako slabšej strany je zabezpečená aj v rozhodcovskom konaní, kedy súdy ex offo podrobujú súdnej kontrole zmluvy uzatvorené v rámci spotrebiteľských právnych vzťahov. Predmetnú spotrebiteľskú zmluvu spolu s rozhodcovskou zmluvou a dohodou je potrebné takisto podrobiť súdnej kontrole, teda, či uzatvorená spotrebiteľská zmluva obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, a či rozhodcovská zmluva a dohoda o uznaní záväzku nebola uzatvorená vo formulárovej podobe a dala spotrebiteľovi na výber.

17. Vo vzťahu k postúpeniu bankovej pohľadávky na nebankový subjekt odvolací súd uvádza, že Zákon o bankách predstavuje lex specialis vo vzťahu k , ktorý, čo sa týka inštitútu cesie sprísňuje pravidlá pri postupovaní pohľadávok z bánk na iné subjekty. Zákon o bankách tak vo svojich ustanoveniach určuje podmienky, ktoré musia byť kumulatívne splnené na to, aby došlo k platnému postúpeniu bankovej pohľadávky na nebankový subjekt. Rovnako ako súd prvej inštancie, tak i odvolací súd nemal z obsahu spisu že preukázané, že v prípade žalovaného došlo k platnému postúpeniu bankovej pohľadávky, a teda, že žalovaný bol oprávnený podanou žalobou na rozhodcovskom súde domáhať sa zaplatenia tam žalovanej sumy, a to na podklade podpísanej dohody o uznaní záväzku a rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovský súd sa však uvedenou skutočnosťou vôbec nezaoberal a aj napriek tomu vo veci konal so žalovaným ako nebankovým subjektom (tam v postavení žalobcu).

18. Rozhodcovský súd sa v rozhodcovskom konaní ďalej tiež nezaoberal detailnejším posúdením samotnej spotrebiteľskej zmluvy, a to z pohľadu toho, či táto obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti v zmysle právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa a tiež sa nezaoberal ani okolnosťami a spôsobom podpísania rozhodcovskej zmluvy a dohody o uznaní záväzkov, pretože je zrejmé, že tieto boli uzatvorené vo formulárovej podobe, tzn. že žalobkyňa nemala možnosť ich osobitne vyjednať, teda mohla ich len ako celok odmietnuť alebo prijať, pričom ako spotrebiteľka tiež nebolo oboznámená s následkami ich podpísania.

19. Na základe vyššie uvedených skutočností mal odvolací súd za to, že rozhodcovský súd v rozhodcovskom konaní nesprávne zistil skutkový stav veci, nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, nezaoberal sa oprávnenosťou žalovaného vymáhať pohľadávku, čo malo vplyv na výsledok sporu, pričom sám rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, čo malo tiež vplyv na výsledok sporu a rozhodcovský rozsudok tak zaviazal žalobkyňu na plnenie, ktoré je svojou povahou právom nedovolené a ktoré odporuje dobrým mravom a tiež je potrebné poukázať na to, že takto vydaný rozhodcovský rozsudok vychádza tiež z nesprávneho právneho posúdenia veci, preto aj podľa názoru odvolacieho súdu boli dané dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku.

20. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania.

21. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd v zmysle rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu, t.j. vo výroku o zrušení rozhodcovského rozsudku a v súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil.

22. Pokiaľ ide o výrok III. o poplatkovej povinnosti, odvolací súd uvádza, že podľa , ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo pomernú časť žalovaný, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Neoddeliteľnou súčasťou civilného sporového konania je aj konanie a rozhodovanie vo veciach súdnych poplatkov. Činnosť súdov vo veciach súdnych poplatkov treba však odlišovať od civilného sporového konania (NS SR uznesenie z 28. februára 2011, sp. zn. ). Súd môže súdny poplatok vyrubiť a vymáhať až po vzniku poplatkovej povinnosti (NS SR, uznesenie zo 4. augusta 2011, sp. zn. ). Výsledok konania je zrejmý až z právoplatného rozhodnutia súdu, nie skôr. Ak súd prvej inštancie o poplatkovej povinnosti rozhodol pred nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia, je jeho rozhodnutie predčasné, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o poplatkovej povinnosti žalovaného postupom vyplývajúcim mu z ustanovenia zrušil. O poplatkovej povinnosti rozhodne súd prvej inštancie až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

23. V odvolacom konaní žalovaný nebol úspešný. Naopak fakticky plne úspešní bola žalobkyňa, ktorej vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle v spojení s ). Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa bola v odvolacom konaní pasívna, k odvolaniu sa nevyjadrila, náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnila, a podľa obsahu spisu jej ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z Základných princípov zakotvujúcim procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa v spojení s o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nelogické, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).