Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Co-2-2024.pdf
PDF · 100.98 KB
Case nature
Subarea
17Co/2/2024
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Šablu a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX D. E. a 2/ F. G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX/XX, XXX XX D. E., obaja právne zastúpení Advokátskou kanceláriou TRNKA s. r. o., so sídlom Námestie SNP 9448/26A, 960 01 Zvolen, IČO: 55 085 075, proti žalovanému: obec Zvolenská Slatina, Obecný úrad so sídlom SNP 370/19, 962 01 Zvolenská Slatina, v konaní o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcov 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 15C/59/2022 – 201 zo dňa 16. novembra 2023 ako súdu prvej inštancie, takto
rozhodol:
I. Uznesenie súdu prvej inštancie v II. výroku o nároku strán sporu na náhradu trov konania p o t v r d z u j e.
II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom 1/ a 2/ n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie schválil súdny zmier, ktorým bolo určené podielové spoluvlastníctvo žalobcu 1/ k nehnuteľnostiam: parcele CKN č. XXX/XX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 502 m2 a parcele CKN č. XXX/XX – zastavaná plocha nádvorie o výmere 131 m2, nachádzajúcim sa v katastrálnom území D. E. (ďalej aj „nehnuteľnosti“) a vzniknutým na základe príslušného geometrického plánu overeného Okresným úradom Zvolen, katastrálny odbor; ďalej bolo určené, že príslušné spoluvlastnícke podiely k týmto nehnuteľnostiam patria do dedičstva po poručiteľoch I. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, J. B., K. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX a L. J., K. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX a žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobcom spoločne a nerozdielne sumu 344,50 € do 10 dní od právoplatnosti rozhodnutia (I. výrok) a vyslovil, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania (II. výrok).
2. Z obsahu spisu a odôvodnenia predmetného rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že pôvodní žalobcovia 1/ I. B., nar. XX.XX.XXXX, 2/ A. B., nar. XX.XX.XXXX a 3/ F. G. B., nar. XX.XX.XXXX sa proti žalovanej I. D. E. domáhali určenia vlastníckeho práva pôvodných žalobcov 1/ a 2/ k nehnuteľnostiam, určenia, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľkách J. B., K. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX a L. J., K. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX a požadovali od žalovanej zaplatenie nákladov za vyhotovenie geometrického plánu nevyhnutného pre zápis vlastníckych práv k predmetným nehnuteľnostiam podľa aktuálneho stavu evidencie v katastri nehnuteľností vo výške 689,- €. V priebehu konania došlo k úmrtiu pôvodného žalobcu 1/ I. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorého právnym nástupcom sa stal pôvodný žalobca 2/ A. B., ktorý tým pádom vstúpil na miesto žalobcu 1/. Úmrtiu jedného zo žalobcov zodpovedala aj následná zmena žalobného návrhu ohľadom určenia podielového spoluvlastníctva k sporným nehnuteľnostiam a určenia, do dedičstva po ktorých poručiteľoch nehnuteľnosti, resp. príslušné spoluvlastnícke podiely k nim patria.
3. Žalovaná sa žalobe o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľoch nebránila vychádzajúc zo stanoviska I. M. D., katastrálny odbor, podľa ktorého v roku 1997 síce došlo rozhodnutiami Okresného úradu vo Zvolene, odboru životného prostredia, oddelenia stavebného poriadku a územného plánovania k zrušeniu rozhodnutia o vyvlastnení vydaného Okresným národným výborom - odborom výstavby vo Zvolene v roku 1966, avšak vzhľadom na skutočnosť, že v dôsledku geometrického plánu č. 182/2008 boli pôvodné pozemnoknižné vložky prečíslované a parcely tam uvedené vznikli aj oddelením jednotlivých dielov, ktoré boli predmetom vyvlastňovacieho konania a rozhodnutí o zrušení vyvlastňovacieho rozhodnutia, súčasný stav evidovaný v katastri nehnuteľnosti už nezodpovedá stavu v zmysle predmetných rozhodnutí, inak povedané na základe týchto rozhodnutí nemožno vlastnícke právo zapísať, nakoľko údaje o parcelách v nich uvedené už nevychádzajú z aktuálnych údajov katastra. Preto v zmysle tohto stanoviska boli žalobcovia odkázaní domáhať sa svojich práv súdnou cestou. Žalovaná vzhľadom na uvedené nebola ochotná znášať náhradu trov konania, nakoľko vzniknutú situáciu nezavinila. Pokiaľ ide o možnosť mimosúdneho riešenia veci, uviedla, že mimosúdnu dohodu nie je možné uzatvoriť bez súhlasu obecného zastupiteľstva.
4. Pred začatím pojednávania strany sporu uzatvorili súdny zmier, ktorým upravili nielen vlastnícke vzťahy k predmetným nehnuteľnostiam, ale dohodli sa aj na povinnosti žalovanej znášať len polovicu nákladov na vyhotovenie geometrického plánu uznávajúc, že za potrebu vyhotovenia geometrického plánu niesli sčasti zodpovednosť aj žalobcovia, ktorí od zrušenia vyvlastňovacích rozhodnutí nepožiadali o zmenu zápisu v katastri nehnuteľností už v čase ich zrušenia, resp. do roku 2008, ale až v roku 2021. Súd prvej inštancie takto uzatvorený súdny zmier v zmysle § 148 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v platnom znení (ďalej aj „CSP“) schválil, nakoľko nevzhliadol jeho nesúlad so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Podotkol, že geometrický plán bolo potrebné dať vyhotoviť za účelom aktualizácie údajov v príslušnom katastri.
5. Na náhrade trov konania sa však strany sporu v rámci súdneho zmieru nedohodli. Preto o nároku strán sporu na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 255 ods. 2 v spojení s § 257 CSP. Zdôraznil, že žalobcovia neboli v konaní v plnom rozsahu úspešní, konanie sa skončilo zmierom. Dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie trov konania žalobcom videl súd prvej inštancie jednak v postoji žalovanej uvedenom vyššie, ale aj v správaní sa samotných žalobcov, ktorý od roku 1997, kedy došlo k zrušeniu rozhodnutia o vyvlastnení nehnuteľností až do roku 2021 nepožiadali o zápis ich vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, čím si sami privodili situáciu, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam už bez súdneho rozhodnutia, či mimosúdnej dohody na podklade geometrického plánu nebolo zapísateľné. Súd prvej inštancie zohľadnil aj skutočnosť, že uzatvorenie mimosúdnej dohody bez súdneho konania by vzhľadom na postoje a stanoviská obecného zastupiteľstva mohlo byť problematické, na jej uzavretie by bolo potrebné jej prejednanie a schválenie obecným zastupiteľstvom žalovanej.
6. Proti II. výroku uznesenia súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia 1/ a 2/. Rozhodnutie súdu prvej inštancie napádali podľa obsahu odvolania z dôvodu uvedeného v § 365 ods. 1 písm. h) CSP t.j. z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
7. Nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie videli žalobcovia v aplikácii § 257 CSP pri rozhodovaní o nároku strán sporu na náhradu trov konania. Boli názoru, že v okolnostiach tohto prípadu nemožno vzhliadnuť také dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by aplikáciu predmetného zákonného ustanovenia odôvodňovali, a preto mal súd prvej inštancie postupovať podľa zásady úspechu strán sporu v konaní podľa § 255 CSP. S poukazom na ustanovenia § 9a ods. 1 písm. a), b) a c), § 9a ods. 8 písm. e) zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v platnom znení (ďalej aj „zákon o majetku obcí“), § 7 písm. c), a § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v platnom znení (ďalej aj „katastrálny zákon“), mali za to, že žalovaná mohla predísť súdnemu sporu mimosúdnym vyriešením vzniknutej situácie, a to uzatvorením dohody o urovnaní a prevode nehnuteľností, či inej prevodnej zmluvy so žalobcami, ktorá by bola pre účely zápisu do katastra vkladuschopnou listinou. Žalovaná im svojim konaním, resp. nekonaním nedala inú možnosť, ako sa obrátiť podaním žaloby na súd, podanie žaloby bolo za danej situácie jediným možným spôsobom, ako sa domôcť ich práv, a preto žalovaná musí znášať povinnosť nahradiť im trovy
konania. Žalobcovia uviedli, že boli v konaní plne úspešní, nakoľko výrok uznesenia súdu prvej inštancie o schválení súdneho zmieru je podľa nich totožný so žalobným návrhom, preto im mal byť priznaný nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
8. Podľa žalobcov poukaz súdu prvej inštancie na ust. § 257 CSP nemôže obstáť napriek tomu, že žalovaná sa síce nebránila určeniu vlastníckeho práva, ale ani nevyvinula žiadnu aktivitu k tomu, aby bol tento spor vyriešený mimosúdne. Uviedli, že nemajú žiadnu možnosť zasahovať do vnútorného vedenia obce, ktoré by ako jediné mohlo vyriešiť vzniknutú situáciu mimosúdnou cestou. V tejto súvislosti poukázali na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 168/2018 zo dňa 10.10.2018, podľa ktorého „ustanovenie § 257 nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie § 257 preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Strane, ktorá mala vo veci úspech, nemožno nepriznať náhradu trov podľa výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom druhu nárokov.“.
9. Žalobcovia boli názoru, že nie je možné od seba oddeľovať pozíciu starostu a pozíciu obecného zastupiteľstva. Žalovanou stranou bola obec ako samostatná právnická osoba a z pohľadu rozhodovania o trovách konania nemôže obstáť poukaz na to, že orgán obce – obecné zastupiteľstvo by takýto prevod neschválilo. Za vnútorné záležitosti žalovanej ako obce nesie zodpovednosť žalovaná. Navyše v konaní nebolo preukázané, ani tvrdené, že by vôbec takáto žiadosť bola obecnému zastupiteľstvu na schválenie predkladaná; vzhľadom na dĺžku súdneho konania viac ako rok mala žalovaná nepochybne na to časový priestor.
10. Podľa žalobcov neobstojí ani poukaz súdu prvej inštancie na to, že záznamové listiny mohli dať zapísať do katastra nehnuteľností už dávno. Podľa ich názoru, pri rozhodovaní o trovách konania je rozhodujúce len to, ako sa strany sporu správali v konaní, čo vyplýva zo znenia § 251 CSP, t.j. ako sa strana procesne správala počas konania a nie to, čo bolo pred konaním alebo po konaní. Vo vzťahu k prípadnej aplikácii ust. § § 257 CSP zohráva rolu to, či strana (žalovaná) mohla svojím konaním podaniu žaloby a tým pádom aj celému sporu predísť. V prejednávanej veci je nepochybné, že žalovaná tak mohla učiniť uzatvorením mimosúdnej dohody pred začatím sporu, resp. najneskôr v jeho priebehu, čo však neučinila.
11. Žalobcovia 1/ a 2/ preto navrhli, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil a uložil žalovanej povinnosť nahradiť žalobcom 1/ a 2/ trovy prvoinštančného konania v rozsahu 100 %. Zároveň si uplatnili nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
12. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcov nevyjadrila.
13. Krajský súd ako funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcov 1/ a 2/ podľa § 34 ods. 1 CSP, po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, v rozsahu odvolania podľa § 379 CSP, z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 CSP a mimo nich podľa § 380 ods. 2 CSP v rozsahu vád týkajúcich sa procesných podmienok, ktoré vady nezistil, dospel k názoru, že II. výrok uznesenia súdu prvej inštancie o nepriznaní nároku na náhradu trov konania stranám sporu je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdiť. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k predmetnému výroku, na toto v celom rozsahu poukazuje a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia reagujúc na odvolacie dôvody žalobcov udáva, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci.
14. Odvolanie žalobcov 1/ a 2/ nie je dôvodné.
15. V prvom rade má odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie za to, že žalobcovia neboli v konaní plne úspešní. Z porovnania žalobného návrhu v pôvodnej žalobe, či po pripustení jej zmeny a I. výroku uznesenia súdu prvej inštancie o schválení súdneho zmieru je zjavné, že žalobe nebolo v rámci schváleného súdneho zmieru vyhovené v celom rozsahu, nakoľko žalobcovia v žalobe požadovali od
žalovanej zaplatenie celých nákladov spojených s vyhotovením geometrického plánu, t.j. vo výške 689,- €, pričom v rámci schváleného súdneho zmieru sa strany sporu dohodli na tom, že žalovaná bude tieto náklady znášať len v polovici uznávajúc, že za potrebu vyhotovenia geometrického plánu niesli (sčasti) zodpovednosť aj žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia, ktorí od zrušenia vyvlastňovacích rozhodnutí nepožiadali o zmenu zápisu v katastri nehnuteľností už v čase ich zrušenia, resp. do roku 2008, ale až v roku 2021. Už z tohto dôvodu by žalobcom neprináležal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu, aj keby súd postupoval podľa pomeru úspechu strán sporu v zmysle § 255 CSP.
16. Nadväzujúc na vyššie uvedené odvolací súd poukazuje na to, že dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce aplikáciu ust. § 257 CSP sú najmä výnimočnosť prípadu, okolnosti prípadu, ako sú neprimeraná tvrdosť spočívajúca v nespravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenia súdneho konania a jeho výsledok, podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky, okolnosti (pomery) na strane strán sporu (viď napr. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: CH.Beck, 2016, s. 940 – 942).
17. Aj keby sa odvolací súd stotožnil s odvolacou argumentáciou žalobcov, že žalovaná mohla predísť súdnemu sporu uzatvorením mimosúdnej dohody so žalobcami, na druhej strane žalobcovia opomínajú tú skutočnosť, ktorá zohrala rolu aj pri uzatváraní súdneho zmieru ohľadne povinnosti žalovanej znášať náklady na vyhotovenie geometrického plánu len v polovici, že žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia mohli taktiež predísť vzniku sporu tým, že riadiac sa zásadou „vigilantibus iura scripta sunt“ (právo patrí bdelým) nemali odkladať žiadosť o zápis, resp. obnovenie ich vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na základe rozhodnutí o zrušení vyvlastňovacieho rozhodnutia na kataster nehnuteľností. Obdobie viac než 10 rokov (od roku 1997, kedy boli vydané zrušovacie rozhodnutia do roku 2008, kedy bol vyhotovený geometrický plán, v dôsledku ktorého došlo k zmene údajov o nehnuteľnostiach evidovaných v katastri nehnuteľností), považuje odvolací súd za dostatočnú dobu na vykonanie tohto úkonu. Ak by tak žalobcovia boli v tomto období učinili, neboli by potrebné vypracovanie nového geometrického plánu za účelom zosúladenia údajov o nehnuteľnostiach uvedených v zrušovacích rozhodnutiach s aktuálnym stavom evidovaným v katastri nehnuteľností, žiadna mimosúdna dohoda so žalovanou a v konečnom dôsledku ani podanie žaloby na súd. Vzhľadom na uvedené odvolací súd považuje pre rozhodnutie o nároku strán sporu na náhradu trov konania v týchto okolnostiach prípadu za nepodstatné, či žalovaná vyvinula úsilie smerujúce k prerokovaniu prípadnej mimosúdnej dohody na obecnom zastupiteľstve.
18. Odvolací súd len podporne poukazuje na to, že problémovosť uzatvorenia takejto mimosúdnej dohody vyplýva zo samotnými žalobcami citovaného ust. § 9a ods. 8 písm. e) v spojení s ust. § 9a ods. 1 písm. a), b) a c) zákona o majetku obcí, v zmysle ktorých preto, aby nemusel byť prevod vlastníctva majetku obce vykonaný na základe obchodnej verejnej súťaže, dobrovoľnej dražby alebo priamym predajom, by bolo nutné okrem uvedenia dôvodu osobitného zreteľa a jeho zdôvodnenia potrebné tento zámer previesť majetok týmto spôsobom zverejniť po zákonom stanovenú dobu najmenej 15 dní pred schvaľovaním prevodu obecným zastupiteľstvom na úradnej tabuli obce, prípadne na jej internetovej stránke, pričom nie je vylúčené, že do tohto procesu by vstúpila tretia osoba napádajúca tento zámer. Účelom zverejnenia tohto zámeru po zákonom stanovenú dobu je totiž aj oboznámenie verejnosti s týmto zámerom a tým danie možnosti tento zámer napadnúť. Odvolací súd uvedené uvádza preto, že k uzatvoreniu mimosúdnej dohody by napokon teoreticky nemuselo dôjsť ani v prípade, ak by starosta obce, či obecné zastupiteľstvo boli za jej uzavretie, avšak z dôvodov mimo nich, za ktoré nezodpovedajú, by napokon zámer previesť majetok bez obchodnej verejnej súťaže, dobrovoľnej dražby alebo priameho predaja neprešiel.
19. Vzhľadom na uvedené odvolací súd v tejto posudzovanej veci zhodne so súdom prvej inštancie vzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce vo výnimočnosti tohto prípadu a podiele oboch strán na vzniku sporu. Dôvody na aplikáciu ust. § 257 CSP uvádzané súdom prvej inštancie a doplnené odvolacím súdom nemožno vzhľadom na vyššie uvedené považovať za svojvoľné, či prijaté len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom druhu nárokov, preto odvolací súd nepovažuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesúladné so závermi nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 168/2018 zo dňa 10.10.2018 citovanými žalobcami v odvolaní. Pre
úplnosť odvolací súd uvádza, že právna veta predmetného nálezu znie: „Konanie o náhrade trov konania je konaním kontradiktórnym, preto mal dať krajský súd priestor sťažovateľke na vyjadrenie k prípadnej aplikácii § 257 Civilného sporového poriadku; toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, inými slovami, na dosiahnutie spravodlivosti pre účastníkov konania. Pokiaľ je aplikované bez toho, že by relevantné dôvody na taký postup boli posudzované, ide o postup svojvoľný, a teda zasahujúci do základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“ Ústavný súd SR v predmetnom náleze teda posudzoval prioritne otázku, či nedaním možnosti vyjadriť sa k aplikácii § 257 CSP stranám sporu zo strany (odvolacieho) súdu vopred, pred jeho aplikáciou došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, resp. na súdnu ochranu. Žalobcovia tento odvolací dôvod (podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP) v odvolaní neuplatnili.
20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že napriek plnému úspechu žalovaného v odvolacom konaní, keďže odvolaniu žalobcov 1/ a 2/ nebolo vyhovené, mu náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom nepriznal z dôvodu, že mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, zo spisu nevyplývajú, pretože v odvolacom konaní zostal pasívny, k odvolaniu žalobcov sa nevyjadril. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo 14/2018 zo dňa 28.02.2018 uverejnené v Zbierke stanovísk NSSR a rozhodnutí súdov SR pod č. R 72/2018, ktorého právna veta znie: „Ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva.“
21. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 ods.u 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods.u 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP).
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
Strany sporu majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods.u 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Ak neboli splnené podmienky podľa § 429 CSP, resp. dovolanie má vady podľa § 429 CSP napriek riadnemu poučeniu dovolateľa o povinnosti podľa § 429 CSP v odvolacom konaní, resp. napriek
výzve súdu prvej inštancie adresovanej dovolateľovi na odstránenie vád a jeho poučení o následkoch neodstránenia vád dovolania, dovolací súd dovolanie odmietne (§ 447 písm. e) CSP v spojení s § 436 ods. 1 CSP).