Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2Csp-4-2019.pdf
PDF · 347.25 KB
Case nature
Area
Subarea
2Csp/4/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Radoslav BALÁŽ v spore žalobcu: I. N., T.. XX.XX.XXXX, H. G. T. D., Z. XXXX/X, právne zastúpeného Prof. JUDr. Ján Klučka, CSc., Advokátska kancelária, Ku Potoku 4, Košice proti žalovanému: G. M. D. I. Y. Y. I. D. G., C. X, H., o zaplatenie 3.749,25 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.089,60 EUR, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a .
III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 11,46 %, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom Spišská Nová Ves samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 05.06.2017, doručenou tunajšiemu súdu dňa 08.06.2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi peňažnú náhradu vo výške 35 % zo sumy, ktorou je príslušná časť žalobcovho služobného platu za každú začatú hodinu nad zákonom povolený limit pracovnej doby stanovenej v článku 6 písm. b.) Smernice 2003/88/ES, ktorá ku dňu podania tejto žaloby predstavuje sumu 3.749,25 EUR, a to do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.
2. Túto svoju žalobu odôvodnil tým, že predmetný nárok si uplatňuje v zmysle zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, z dôvodu nesprávneho prebratia Smernice Európskej únie Slovenskou republikou - Ministerstvom vnútra SR, v dôsledku ktorej mu vznikla škoda. Právomoc súdu je určená s poukazom na § 25 ods. 4, cit. zák. 514/2003 Z.z. v spojení s § 3 CSP, vecná príslušnosť okresného súdu v zmysle § 12 CSP a miestna príslušnosť je určená v zmysle ust. § 17 CSP. Ďalej v žalobe uviedol, že svoj nárok na náhradu škody, vzhľadom na právnu povahu a charakter tejto jeho veci, predbežne neprerokoval s príslušným orgánom (Ministerstvom vnútra SR) a to s poukazom na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, vec C-118/08, Transportes Urbanos y Servicios Generales SAL. Uviedol, že ide o uplatnenie nároku na náhradu škody, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom žalovaného pri implementácii pravidla úniového práva do slovenského právneho poriadku. V jeho dôsledku došlo k porušeniu jeho práva garantovaného úniovým právom (právo na 48 týždňovú pracovnú dobu podľa článku 6 písm. b) Smernice 2003/88 ES) s následným vznikom práva na súdnu ochranu pred vnútroštátnym súdnym orgánom členského štátu. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok ESD vo veci G.Fus, C-429/09 bod 35, z ktorého aj citoval. Citovaná judikatúra súdneho dvora potvrdzuje, že o nároku o náhradu škody spôsobenej porušením úniového práva jednotlivcom patrí rozhodovať súdnym orgánom členských štátov a nie ich zamestnávateľom. Nakoľko v prípade žalobcu ide o právo
na súdne uplatnenie nároku na náhradu škody priznané priamo úniovým právom, bola by v rozpore s úniovým právom aplikácia právnej úpravy § 15 a 16 zákona č. 514/2003 Z.z. Týždenný pracovný čas žalobcu, ako príslušníka hasičského zboru SR sa skladá z 16,5 hodinových pracovných zmien, po ktorých nasleduje 7,5 hodinová pohotovosť (t.j. 24 hodinové zmeny) v takom rozsahu, že súhrn takto „naskladaného“ týždenného pracovného času pravidelne prekračuje 48 hodín. Pracovnoprávne vzťahy vrátane dovoleného rozsahu týždenného pracovného času tvoria predmet úpravy práva Únie, ktoré jednoznačne určuje dĺžku týždenného pracovného času na 48 hodín. Jej prekročenie členským štátom EU zakladá jeho zodpovednosť podľa práva Únie a pre osoby postihnuté takýmto prekročením zakladá právo na náhradu spôsobenej škody pred vnútroštátnymi súdmi členského štátu. Uviedol, že Súdny dvor EU potvrdil, že pracovná pohotovosť tvoriaca súčasť týždenného pracovného času hasičov v spojení s ďalším „riadnym“ pracovným časom nesmie prekročiť maximálny týždenný pracovný čas. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie vo veci C-429/09 G. Fus, ďalej C-437/05 J.Vorel a C-397/01 P.Pfeiffer. Poukazujúc na judikatúru Súdneho dvora EÚ uviedol, že kvalifikácia pracovného času, ako doby prítomnosti zamestnanca na pracovisku, nemôže závisieť od intenzity činnosti pracovníka, ale vyplýva výhradne z jeho povinností byť k dispozícií zamestnávateľovi , pričom žiadne ustanovenie zákona o hasičskom zbore č. 315/2001 Z.z. neupravuje, že služobná pohotovosť hasičov v mieste výkonu služby je považovaná za súčasť ich služobného času. Ďalším „transpozičným“ nedostatkom zákona o hasičskom zbore je to, že zo smernice 2003/88/ES nepreberá ustanovenia jej článku 6 písm. b) stanovujúce dĺžku týždenného pracovného času na 48 hodín, napriek tomu, že podrobne definuje termíny služobná doba, služobná pohotovosť, spôsob ich finančného ohodnotenia a podobne. Priamy účinok netransponovanej alebo nesprávne transponovanej smernice pritom vyplýva aj z viacerých rozsudkov Súdneho dvora EU. Podstata spočíva v tom, že služobnú pohotovosť hasičov zákon o hasičskom zbore nepovažuje za súčasť ich týždenného pracovného času v zmysle úniového práva, v dôsledku čoho sa pravidelne prekračuje. Takáto právna úprava preto zakladá porušenie článku 6 ods. 2 písm. b) smernice 2003/88/ ES Slovenskou republikou, ako členským štátom EU a priznáva právo na náhradu škody postihnutým jednotlivcom. Ďalej poukázal na to, že pre spôsob výpočtu náhradu škody samotná smernica 2003/88/ ES neobsahuje ustanovenia týkajúce sa samotného procesu náhrady škody vzniknutej porušením jej ustanovení a je na vnútroštátnom práve každého členského štátu, aby pri rešpektovaní zásad rovnocennosti a efektivity určilo, či škoda vzniknutá pracovníkovi v dôsledku porušenia právnej normy únie má byť nahradená udelením dodatočného náhradného voľna alebo finančným odškodnením a tiež definovalo pravidla týkajúce sa výpočtu tejto náhrady. Poukazujúc na požiadavku primeranosti rozsah náhrady škody spôsobenej porušením práva únie jednotlivcovi s odkazom na rozsudok C-46/93, Brasserie du Pécheur, bod 82 a poukazujúc na to, že podmienky náhrady škody stanovené vo vnútroštátnych právnych úpravách nesmú byť menej výhodné, ako podmienky týkajúce sa obdobných vnútroštátnych prostriedkoch nápravy (zásada rovnocennosti) a nemôžu byť upravené tak, aby viedli k praktickej nemožnosti alebo nadmernému sťaženiu získania náhrady pred vnútroštátnymi súdmi (zásada efektivity), uviedol, že vnútroštátne náležitosti konania o náhrade škody spôsobenej nedostatočným alebo oneskoreným prebratím smerníc EU verejným orgánom SR upravuje zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, u ktorého poukázal na § 3 , § 9 ods. 1, § 6 ods. 1, § 4 ods. 1 písm. e/ a §17. Ďalej uviedol, že vzhľadom na prednosť úniového práva (v znení rozsudkov ESD) pred vnútroštátnymi právnymi predpismi treba pod zodpovedajúcimi spôsobmi náhrady škody v danom prípade rozumieť jej finančnú náhradu, resp. udelenie náhradného voľna. Pokiaľ sa týka skutkových okolností žalobca uviedol, jeho týždenný pracovný čas sa skladá z 16,5 hodinových pracovných zmien, po ktorých nasleduje 7,5 hodinová pohotovosť (t.j. 24 hodinové zmeny) v takom rozsahu, že súhrn takto „naskladaného“ týždenného pracovného času pravidelne prekračuje 48 hodín. Žalobcovi sú rozvrhované služby už vyše troch rokov takým spôsobom, že na 16, resp. 16,5 hodinovú riadnu službu v služobný deň nadväzuje určená 8, resp. 7,5 hodinová služobná pohotovosť na pracovisku. Služobné pohotovosti sú určované na čas nočných hodín. V skutočnosti teda strávi na pracovisku počas jednej zmeny minimálne 24 hodín. Striedajú sa tri hasičské zmeny, to znamená, že každý tretí deň odslúži v jednotlivých hasičských zmenách 24 hodín, a následne má dva dni voľna. Mesačne odslúži každá hasičská zmena 10 zmien, pričom každý tretí mesiac je to 11 pracovných zmien. V službe teda strávia bežne 240 až 264 hodín mesačne. Do tejto kalkulácie pritom nie sú zahrnuté hodiny nadčasov. V priemere každý hasič odslúži 10,4 zmeny mesačne. Ročný fond pracovného času pri 40 hodinovom pracovnom týždni je 2 088 hodín. V prípade vynásobenia priemerného počtu zmien v mesiaci počtom hodín strávených na pracovisku je možno konštatovať, že na pracovisku mesačne bežne strávi 252 hodín, z čoho 174 hodín riadnej služby (10,4 zmeny x 16,5 hodín +2,4 hodiny dorovnanie priemeru) a 78 hodín služobnej pohotovosti na pracovisku (10,4 zmeny x 7,5 hodín.) Žalobca, ako hasič pracujúci na zmeny bežne strávi na pracovisku týždenne 57,95 hodiny. Táto výsledná suma sa
dospeje takým spôsobom, že počet mesačne strávených hodín na pracovisku sa vydelí priemerným počtom týždňov v mesiaci (4,348.) Počas čerpania riadnej dovolenky mu však nie je možné nariaďovať pracovnú pohotovosť, a preto na účely zistenia priemerného času stráveného na pracovisku odpočíta dve hodiny. Výsledné číslo približne 56 hodín predstavuje skutočný priemerný týždenný pracovný čas hasičov. Žalobca tak odpracuje každý týždeň 8 hodín nad limit stanovený a povolený právom Únie. Pri priemernom počte týždňov v roku 52,179 je to 417,4 hodín do roka. Za posledné tri roky je to 2 166,84 odpracovaných hodín nad právom Únie povolený týždenný limit služobného času. Popísaným konaním žalovaného vznikla žalobcovi škoda, nárok na úhradu ktorej si uplatňuje touto žalobou. Na základe uvedeného žiada, aby bol odškodnený vo forme vyplatenia priemernej peňažnej náhrady škody. Poukazujúc na to, že odpracoval 2166,84 hodín nad týždenný limit dovolený právom Únie vykonávaním služobnej pohotovosti na pracovisku, za ktorú mu bola vyplácaná odmena vo výške 15 % zo sumy, ktorou je príslušná časť jeho služobného platu v zmysle § 122 ods. 1 zákona o hasičskom zbore, rešpektujúc zásadu primeranosti žiadal, aby mu bola peňažná náhrada škody doplatená až do výšky podľa § 122 ods. 2 písm. a/ zákona, formou doplatku vo výške 35 % (50 % - 15 %) zo sumy, ktorou je príslušná časť jeho služobného platu, pričom zdôraznil, že si týmto voči žalovanému neuplatňuje mzdový nárok podľa § 122 zákona, ale nárok na náhradu škody spôsobenej porušením úniového práva, pre určenie výšky ktorého použil spôsob výpočtu upravený zákonom o hasičskom a záchrannom zbore, nakoľko je „najbližšie“ k právnym a faktickým okolnostiam jeho veci.
3. Prílohu uvedenej žaloby tvoril okrem iného aj žalobcom vypracovaný Prehľad o vykonávaní pracovnej pohotovosti spolu so žalobcom realizovaným prepočtom výšky škody (č.l. 7 súdneho spisu), z ktorého je zrejmé, že si žalobca ním uplatňovanú škodu uplatňoval za obdobie od mesiaca február 2014 až do mesiaca február 2017 vrátane, s tým, že prepočte bol vykonaný k 08.03.2017.
4. Na pojednávaní konanom dňa 17.09.2019 žalobca cestou svojho právneho zástupcu, na základe výzvy súdu na doplnenie skutkových tvrdení uvádzaných v jeho žalobe, replike a písomnom vyjadrení uviedol, že pre účely tohto sporu sa má súd zaoberať obdobím, ktoré bolo vymedzené práve v tejto pôvodnej žalobe.
5. Žalovaný sa k žalobe žalobcu vyjadril písomnými podaniami zo dňa 14.11.2017 a následne zo dňa 01.12.2017, v ktorých vzniesol námietku nedostatku právomoci rozhodovania súdu, nakoľko podľa obsahu žaloby je zrejmé, že žalobcov nárok vyplýva zo štátnozamestnaneckého (služobného) pomeru medzi žalobcom a Ministerstvom vnútra SR. Služobný pomer príslušníka hasičského a záchranného zboru je potrebné posudzovať ako pomer práva verejného, kedy ide o špecifické prípady, ktoré nespadajú do právomoci civilných súdov, ale do právomoci nadriadeného žalobcovi, resp. do právomoci služobného úradu, ktorým je Ministerstvo vnútra SR. Že uplatnená náhrada škody je mzdovým nárokom nespadajúcim pod právomoc súdov odporuje aj samotné odôvodnenie náhrady škody, keď žalobca ním tvrdenú škodu odvodzuje od svojich mzdových nárokov, navyše za posledné tri roky spätne. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na uznesenia OS Košice II, č.k. 39CPr/4/2014 - 67 zo dňa 01.03.2016, uznesenie OS Košice II, č.k. 39CPr/5/2016-15 zo dňa 13.03.2017. Ďalej žalovaný vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti, poukazujúc na to, že v prípade, ak žalobca namieta nesprávnu transpozíciu a aplikáciu smernice, túto má vykonávať ústredný orgán štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti Ministerstva vnútra SR, u ktorého miestne príslušným súdom je Okresný súd, v obvode ktorého má ústredný orgán štátnej správy zodpovedný za transpozíciu a aplikáciu namietanej smernice svoje sídlo. Zároveň uviedol, že pokiaľ tunajší súd dospeje k záveru, že ide o individuálny pracovný spor, navrhuje, aby vec bola z dôvodu kauzálnej príslušnosti podľa § 23 písm. a/ CSP postúpená Okresnému súdu Bratislava III. Inak navrhol, aby vec bola postúpená na Okresný súd Bratislava I. Ďalej žalovaný uvádzal, že rozsah pôsobnosti Smernice 2003/88/ES je pozitívny vymedzený v článku 2 ods. 1 uvedenej smernice, ako aj negatívne vymedzený v článku 2 ods. 2 tejto smernice. Smernica sa neuplatňuje na odvetvia činnosti, ktoré zahŕňajú určité osobné činnosti služieb civilnej ochrany. Štátnu službu príslušníkov hasičského a záchranného zboru vykonávajúcich zásahovú činnosť možno jednoznačne subsumovať pod negatívne vymedzenie pôsobnosti Smernice 89/391/EHS v článku 2 ods. 2, a síce pod pojem osobitné činnosti služieb civilnej ochrany v zmysle uvedeného článku. V tejto súvislosti citoval § 12 zákona č. 42/1994 Zb. o civilnej ochrane obyvateľstva, § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 315/2001 Z.z. a § 8 ods. 1 a § 12 ods. 1 zákona č. 129/2002 Z.z. o integrovanom záchrannom systéme, ku ktorým uviedol, že príslušníci hasičského a záchranného zboru vykonávajúci zásahovú činnosť plnia aj úlohy na úseku civilnej ochrany obyvateľstva. Z toho dôvodu sú činnosti vykonávané týmito príslušníkmi pri zásahovej činnosti práve tými osobitnými činnosťami služieb civilnej ochrany, na ktoré sa smernica
89/391/EHS nevzťahuje. V súčasnosti iné zložky, ktorým by boli zverené činnosti služieb civilnej ochrany neexistujú. Vzhľadom na uvedené sa príslušné ustanovenia Smernice 2003/88/ES na prípad žalobcu nemôžu aplikovať, preto žalobcovi v zmysle žaloby nemohla vzniknúť žiadna škoda. Žalovaný ďalej namietal nesplnenie nevyhnutnej podmienky pre riadne uplatnenie nároku na náhradu škody na súde, ktorou je predmetné prerokovanie tohto nároku s príslušným orgánom podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., u ktorého aj následne zdôvodňoval prečo sa má uskutočniť. Ďalej žalovaný poukázal na to, že pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sa vyžaduje súčasné splnenie troch zákonných podmienok: a) nesprávny úradný postup, b) škoda a po c) príčinná súvislosť. V tejto súvislosti uviedol, že je potrebné, aby nezákonnosť rozhodnutia, resp. nesprávnosť úradného postupu najskôr konštatoval na to príslušný orgán. Týmto orgánom však nie je civilný súd, v zmysle § 6 ods. 1 druhá veta zákona č. 514/2003 Z.z.. V prejednávanej veci nebol konštatovaný nesprávny úradný postup v súvislosti s transpozíciou smernice, na ktorú sa žalobca odvoláva a preto prvý predpoklad vzniku zodpovednosti štátu za vznik škody teda nebol v danom prípade naplnený. Ďalej poukázal na to, že žalobcovi bola vyplatená mzda za všetky služby, ktoré v služobnom úrade Ministerstva vnútra SR vykonal. Z uvedeného je zrejmé, že žalobcovi nemohla vzniknúť škoda, nakoľko všetky služby mal zhodnotené vo svojej mzde. Náhrada škody za čas určenej služobnej pohotovosti mu bola riadne vyplatená. Matematicky vzorec použitý na výpočet žalobcom nie je možné považovať za skutočnú škodu a je nepreskúmateľný. V danom prípade medzi neexistujúcim nesprávnym postupom, ktorý mal spočívať v údajnej nesprávnej transpozícii smernice a neexistujúcou škodou v podobe náhrady časti mzdy nemôže existovať ani priama príčinná súvislosť, preto nebol naplnený ani tretí predpoklad vzniku zodpovednosti štátu za škodu. Ďalej žalovaný poukázal na nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie v danom spore, poukazujúc na to, že, ak mal žalobca za to, že v jeho prípade došlo k porušeniu práva EU zo strany jeho zamestnávateľa a mal za to, že bol nesprávnou transpozíciou smernicou priamo dotknutý, mohol podať žalobu na vecne a miestne príslušnom súde SR pre netransponovanie smernice, resp. pre nesprávnu transpozíciu smernice a teda nie titulom zákona č. 514/2003 Z.z.. Žalobca však nežaloval svojho zamestnávateľa, ale štát, v mene ktorého koná ten ústredný orgán verejnej správy, do ktorého pôsobnosti patrí oblasť štátnej správy pre hasičský a záchranný zbor, čo je zásadný rozdiel v označení žalovaného, teda v jeho pasívnej vecnej legitimácii. Tiež poukázal na to, že ak mal žalobca za to, že mu zamestnávateľ určoval pohotovosť nad smernicou povolený limit, mal na túto skutočnosť upozorniť svojho nadriadeného v súlade s § 68 ods. 4 zákona č. 315/2003 Z.z. a žiadať, aby mu táto nebola určovaná z dôvodov, ktoré v žalobe uvádza. Ďalej žalovaný v súvislosti so žalobcom tvrdený nesprávnym prebratím smernice 2003/88/ES uviedol, že žalobca musí poukázať na také ustanovenia zákona č. 315/2001 Z.z., ktoré by boli v rozpore so smernicou 2003/88/ES. V tejto súvislosti citoval ust. § 4 ods. 1 písm. e/ uvedeného zákona. Ďalej poukázal na zrejmý rozdiel medzi pojmami „prebratie smernice“ a „aplikácia smernice“. V prípade transponovania ide o prebratie konkrétneho znenia alebo obsahu smernice do vnútroštátneho právneho poriadku členského štátu, pričom toto je potom premietnuté do podoby a textu právneho predpisu, ktoré musia byť s obsahom alebo znením smernice v súlade. Na to, aby bolo možné konštatovať, že smernica bola prebratá nesprávne, musí dôjsť k porovnaniu zákona č. 315/2001 Z.z. v jeho znení pred účinnosťou, ako aj po účinnosti t.j. prebratí smernice 2003/88/ES. Žalobca v žalobe sám pripúšťa, že zákon č. 315/2001 Z.z. výslovne neustanovuje, že služobná pohotovosť hasičov v mieste výkonu služby je považovaná za súčasť ich služobného času, ani neobsahuje ustanovenie stanovujúce dĺžku týždenného pracovného času na 48 hodín. Žalovaný sa domnieva, že táto skutočnosť neznamená, žeby smernica 2003/88/ ES bola do zákona č. 315/2001 prebratá nesprávne, aj keby sa na prípad žalobcu vzťahovala. Nebolo povinnosťou žalovaného skopírovať doslovné znenie každého znenia smernice 2003/88/ES do textu zákona č. 315/2001 Z.z., aj vzhľadom na priamy účinok smernice EU. Inak povedané žiadne ustanovenie zákona č. 315/2001 Z.z. nie je v rozpore so Smernicou 2003/88/ES. V prípade aplikácie smernice ide o použitie konkrétnych účinkov smernice na konkrétny prípad. Porušenie smernice preto môže byť spôsobené až aplikáciou jednotlivých ustanovení smernice, ak si adresát účinok smernice (napr. zamestnávateľ) vyloží jej ustanovenia v rozpore s jej obsahom. Žalobca podľa § 4 ods. 1 písm. e/ zákona č. 514/2003 Z.z. namieta nesprávne prebratie smernice 2003/88/ES, nie však jej aplikáciu v individuálnom prípade žalobcu. Žalovaný nemôže niesť zodpovednosť za prípadnú nesprávnu aplikáciu smernice 2003/88/ES na pracovný vzťah žalobcu u jeho zamestnávateľa. Napokon žalovaný poukázal na to, že Smernica 2003/88/ES v zásade ustanovuje minimálne požiadavky na bezpečnosť a ochranu zdravia pre organizáciu pracovného času, pokiaľ ide o doby denného odpočinku, prestávok v práci, týždenného odpočinku a maximálneho pracovného času. Podľa žalovaného citujúc článok 2 ods. 1 Smernice 2003/88/ES do služobného času spadá samotný výkon pracovných úloh na pracovisku, na základe pokynov zamestnávateľa, ako aj zdržiavanie sa na pracovisku k dispozícii zamestnávateľa, na
základe jeho nariadenia, napr. vo forme pracovnej pohotovosti. Zamestnanec je povinný byť fyzicky prítomný na mieste určenom zamestnávateľom a byť mu k dispozícii, aby v prípade potreby mohol poskytnúť primerané služby. Tieto povinnosti je preto potrebné považovať za výkon činnosti tohto pracovníka. Pracovný čas v sebe zahŕňa riadny pracovný čas, prácu nadčas a pracovnú pohotovosť na pracovisku. V prípade domácej pohotovosti Súdny dvor rozhodol, že do maximálneho týždenného pracovného času sa zarátava iba čas skutočného výkonu práce pre zamestnávateľa (rozsudok vo veci C-303/98 Simap, b.50). Citujúc § 85 ods. 1, § 86 ods. 1,2,3 a § 92 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z.z. žalovaný uviedol, že predmetné ustanovenia definujú pracovný čas príslušníka hasičského a záchranného zboru ako časový úsek, v ktorom príslušník vykonáva štátnu službu a je k dispozícii služobnému úradu, pričom umožňuje rozvrhnúť služobný čas aj nerovnomerne a súčasne jasne definuje pojem služobný deň, za ktorý sa považuje vykonávanie štátnej služby podľa rozvrhu služobného času. Z uvedených ustanovení zákona vyplýva, že okrem štátnej služby vykonávanej v riadnom služobnom čase sa za výkon štátnej služby považuje aj služobná pohotovosť v štátnej službe vykonávania v mieste výkonu štátnej služby, ktorá bezprostredne nadväzuje na vykonávanie štátnej služby v rámci riadneho rozvrhnutia služobného času podľa § 91 zákona a štátna služba nadčas podľa § 92 zákona.
6. Žalobca v písomnej replike zo dňa 29.01.2019 poukázal na to, že zo žaloby vyplýva, že do Zákona o Hasičskom a záchrannom zbore (zákon č.315/2001 Z.z.) sa v dôsledku nesprávneho prebratia smernice nepremietlo ustanovenie jej čl. 6 písmeno b) o 48 hodinovej týždennej pracovnej dobe pre hasičov, čím čoho došlo k porušeniu úniového práva žalobcu. Nemajetkovú ujmu, ktorú v dôsledku toho žalobca utrpel si uplatňuje pred Okresným súdom Spišská Nová Ves. K námietke žalovaného o nedostatku právomoci uviedol, že táto argumentácia žalovaného vychádza z nesprávnej právnej kvalifikácie žaloby, pretože žalobca nežaluje Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky ako svojho zamestnávateľa v pracovnoprávnej záležitosti ale Slovenskú Republiku - Ministerstvo vnútra SR ako garanta riadnej transpozície smerníc Európskej únie do slovenského právneho poriadku. Použitie mechanizmu výpočtu náhrady vzniknutej škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. samo o sebe nedokazuje, že v prípade žalobcu ide o jeho mzdový nárok, ale o reakciu na skutočnosť, že slovenský právny poriadok neobsahuje ustanovenia o výpočte výšky škody spôsobenej fyzickej osobe porušením jeho práva upraveného v úniovom práve. V súvislosti s námietkou miestnej príslušnosti tunajšieho súdu žalobca v replike poukázal na Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.11.2018 sp.zn. 6NcC/19/2018, v ktorom tento rozhodol, že miestne príslušným na prejednanie a rozhodnutie uvedenej veci je Okresný súd Spišská Nová Ves. Ďalej v súvislosti s použitím zákona č. 514/2003 Z.z. na daný spor žalobca v danej replike uviedol, že spresňuje svoju pôvodnú žalobu, kedy poukazujúc novelu zákona č.514/2003 Z.z. (č.412/2012 Z.z. a od l.1.2013), následnú judikatúru slovenských súdov, citujúc § 4 zákona č. 514/2003 Z.z. a dôvodiac, že pri neexistencii nesprávneho úradného postupu nie je splnený základný predpoklad požadovaný na uplatnenie zodpovednosti štátu podľa zákona č.514/2003 Z.z. vo vzťahu k legislatívnym aktom ako NR SR, uviedol, že nemožnosť použitia zákona č. 514/2003 Z.z. nie je na ujmu ďalšiemu súdnemu konaniu o nároku žalobcu na náhradu škody spôsobenej mu porušením úniového práva pred slovenským súdom, nakoľko toto sa má uskutočniť v rámci režimu zodpovednosti štátu za porušenie práva garantovaného fyzickej osobe úniovým právom a s použitím pravidiel úniového práva a judikatúry ESD. V replike žalobca k pôsobnosti Smernice 2003/88/ES vo vzťahu k žalobcovi poukázal na to, že významom a výkladom Čl. 2 ods. 2 Smernice 89/391/ES sa zaoberali viaceré rozsudky ESD výklad ktorých je všeobecne záväzný s ktorými je tvrdenie žalovaného v nesúlade a podľa ktorých sa nevylučujú z jej pôsobnosti služby civilnej ochrany, ako také, ale len „určité osobitné činnosti“ týchto služieb, ak charakteristiky vlastné pre určité osobitné činnosti odporujú použitiu ustanovení tejto smernice. V tejto súvislosti citoval rozsudok v prípade Pfeiffer, C- 397/01, bod. 53, bod. 55, Uznesenie ESD prijaté vo veci C-52/04, bod. 57, ako aj rozhodnutie vo veci R.Matzaka, C-518/15, bod.27. Tiež uviedol, že takáto úprava by nemala žiadny zmysel, ak by bola takáto činnosť, ako celok, vylúčená zo smernice 89/391/ EHS, nakoľko v takomto prípade by sa na ňu nevzťahovala ani Smernica 2003/88/ES. Citoval aj z uznesenie ESD C-52/04, bod 60. Poukazujúc na rozsudok C-428/09 uviedol, že jediný prípad, kedy sa možno odchýliť od článku 6 Smernice 2003/88/ES (Maximálny týždenný pracovný čas) je uvedený v jej Čl. 17 ods. 5 ktorý uznáva, že sa od neho možno odchýliť „v prípade lekárov v odbornej príprave“. Z uvedených dôvodov nie je možné súhlasiť s tvrdením žalovaného, že Smernica 2003/88/ES sa nevzťahuje na protipožiarne služby a služby civilnej ochrany vykonávané hasičským a záchranným zborom SR .V súvislosti s transpozíciou smernice 2003/88/ES žalobca v replike uviedol, že niektoré ustanovenia zákona č.315/2001 Z.z. sú rozpore so smernicou pretože ich uplatnením sa nedosahuje a negarantuje 48 hodinová pracovná doba pre hasičov. Práve naopak týždenný „súčet“ služobného času hasičov a nariadenej služobnej pohotovosti prekračuje 48 hodín týždenne čím dochádza k
porušeniu čl. 6 písmeno b) smernice 2003/88/ES na ujmu žalobcu. Výklad žalovaného v jeho vyjadrení k žalobe, v ktorom cituje, akým spôsobom sa viaceré ustanovenia Smernice premietli do zákona, podľa žalobcu nespĺňa požiadavky úniového práva, nakoľko je len formálny a nedosahuje sa ním Smernicou požadovaný výsledok t.j. zabezpečenie 48 hodinového priemerného služobného času pre príslušníkov hasičského zboru Slovenskej republiky. Žalobca v replike opätovne zdôraznil, že žiadne ustanovenie Zákona o hasičskom zbore nestanovuje, že služobná pohotovosť hasičov v mieste výkonu služby je považovaná za súčasť ich týždenného služobného času. Skutočnosť, že podľa Zákona o hasičskom zbore pracovnú pohotovosť hasičov zákonodarca nekvalifikuje, ako súčasť ich služobného času, výslovne potvrdzujú jeho viaceré ustanovenia. Citujúc § 85, § 92, a § 86 ods. 2 žalobca ďalej uvádza, že služobná pohotovosť podľa Zákona o hasičskom zbore sa nepovažuje za súčasť týždenného služobného času jeho príslušníkov, keďže „bezprostredne nadväzuje na vykonávanie štátnej služby“ a začína až po skončení výkonu štátnej služby v služobnom čase.“ Nariadená služobná pohotovosť podľa § 92 citovaného zákona, preto nie je výkonom štátnej služby, nakoľko odráža len stav pripravenosti pracovníka na eventuálne vykonanie štátnej služby v prípade, že k nej bude povolaný. § 122 Zákona potom spresňuje, že ak počas doby trvania služobnej pohotovosti došlo k vykonaniu štátnej služby „takéto vykonanie štátnej služby je štátnou službou nadčas“ (ods. 2) a § 91 ods. 1 Zákona, tiež uvádza, že: „Štátnou službou nadčas je aj služba, ktorú príslušník vykonáva počas určenej služobnej pohotovosti podľa § 92 ods. 2“. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že Smernica 2003/88/ES neupravuje žiadnu „prechodnú“ kategóriu medzi pracovným časom a časom odpočinku (C-437/05, Vorel, bod 25,C-258/10, bod. 43), ako zákon č.315/2001 Z.z. vo forme služobnej pohotovosti hasiča na pracovisku. V dôsledku toho je požiadavke Smernice možné vyhovieť len vtedy, ak sa bude pracovná pohotovosť hasiča na pracovisku považovať za súčasť jeho pracovného času. Nakoľko služobná pohotovosť hasiča nie je považovaná za súčasť jeho služobného času spolu s rozvrhnutým týždenným služobným časom pravidle prekračuje tiež dovolený limit 48 hodín požadovaný čl. 6 písmeno b) Smernice 2003/88/ES. Žalobca ďalej uviedol, že účelom transponovania smerníc EU je zabezpečiť účinnosť pravidiel úniového práva na území členských štátov únie prostredníctvom ich transpozície do vnútroštátnych právnych predpisov, úniové právo neumožňuje súbežnú aplikáciu transponovaného vnútroštátneho aktu a smernice. Je preto otázne (a žalovaný to ani žiadny spôsobom nespresňuje) kedy a akom rozsahu by sa Smernica 2003/88/ES mala aplikovať na „konkrétny prípad“ za súbežnej existencie vnútroštátneho transpozičného aktu predstavovaného Zákonom o hasičskom a záchrannom zbore, pretože právny základ pre plnenie záväzkov zo Smernice predstavuje zákon o hasičskom a záchrannom zbore. Ďalej žalobca v replike poukázal tiež na to, že rozhodujúcu skutočnosť t.j. že žalobca pracuje týždenne viac ako 48 hodín, žalovaný žiadnym spôsobom nespochybnil resp. nevyvrátil a vôbec sa k nej nevyjadril. V súvislosti s náležitosťami nahrádzanej škody žalobca v replike uviedol, že v prípade neexistencie ustanovení práva Únie v danej oblasti je na vnútroštátnom práve dotknutého členského štátu, aby pri rešpektovaní zásad rovnocennosti a efektivity určilo, či škoda vzniknutá pracovníkovi, ktorý odpracoval priemerný týždenný pracovný čas presahujúci priemerný týždenný pracovný čas stanovený v článku 6 písm. b) smernice 2003/88 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času, v dôsledku porušenia právnej normy Únie mu bude uhradená udelením dodatočného náhradného voľna alebo finančným odškodnením, a jednak definovalo pravidlá týkajúce sa spôsobu výpočtu tejto náhrady. Podľa judikatúry ESD tykajúcej sa priamo škôd vznikajúcim hasičom pre nerešpektovanie 48 hodinovej pracovnej doby podľa Smernice 2003/88/ ES treba pod škodou rozumieť: „škodu ktorá vznikla žalobcovi v dôsledku straty času odpočinku, na ktorý by mal nárok, ak by bol maximálny týždenný pracovný čas upravený čl. 6 písmeno b) Smernice 2003/88/ES rešpektovaný“ (bod 59 rozsudku ESD vo veci C 429/09 G.Fuß). V dobe, po ktorú je hasič z dôvodu pracovnej pohotovosti nútený stráviť čas na pracovisku nad 48 hodinový týždenný pracovný čas nemôže voľne disponovať so svojim časom, venovať sa sebe, rodine, oddychovať, regenerovať svoje sily atď. tj. nemôže využívať tento čas pre seba a reálne napĺňať právo na odpočinok, zotavenie a nutnú regeneráciu. Vychádzajúc z povahy škody, ktorá má nemajetkovú povahu (škoda vzniknutá v dôsledku straty času odpočinku, na ktorý by mal žalobca nárok v prípade rešpektovania jeho 48 hodinovej týždennej pracovnej doby) ako aj z podmienok jej uplatnenia je v slovenskom právnom poriadku možno použiť pravidlá tykajúce sa náhrady nemajetkovej ujmy fyzickej osobe ktorá podľa §§ 11-13 Občianskeho zákonníka, nakoľko tieto ustanovenia upravujú vzťahy obsahom aj účelom najbližšie k náhrade škody žalobcu, v dôsledku porušenia jeho úniového práva. Nárok na náhradu takto vzniknutej škody možno podľa úniového práva posúdiť ako nemajetkovú ujmu v zmysle slovenského práva, k náhrade ktorej dochádza v peniazoch. Zákonnú možnosť jej úhrady v peniazoch umožňuje § 13 ods. 2 OZ, pretože ju nepodmieňuje výlučne situáciami zníženia dôstojnosti fyzickej osoby v značnej miere alebo jej vážnosti v spoločnosti („najmä“). Podmienky sú v zásade identické s tými, ktoré sú obsiahnuté v režime úniovej zodpovednosti, nakoľko sa rovnako predpokladá existencia zásahu
spôsobilého objektívne vyvolať nemajetkovú ujmu ,ďalej že musí ísť o zásah neoprávnený (tj. zásah ktorý je v rozpore s objektívnym právom) a napokon, že musí existovať príčinná súvislosť medzi uvedenými podmienkami. Povaha konania o náhradu nemajetkovej ujmy súčasne spĺňa požiadavky zásad úniového práva na rovnocennosť (ekvivalenciu) s prihliadnutím na náhrady poskytované vnútroštátnymi súdmi v rámci sťažností alebo podobných žalôb opierajúcich sa o vnútroštátne právo, ako aj efektivity nakoľko nejde o konanie, ktoré by prakticky znemožňovalo alebo nadmernému sťažovalo získanie náhrady nemajetkovej ujmy za porušenie úniového práva jednotlivca pred vnútroštátnym súdom.
7. Žalovaný vo svojej duplike zo dňa 26.02.2019 zotrval na námietke nedostatku právomoci súdu, nakoľko táto je podľa jeho názoru dôvodná. Ďalej zotrval v celom rozsahu aj na svojom vyjadrení zo dňa 01.12.2017 a to týkajúcich sa povinnosti predbežného prerokovania nároku na náhrady, k podmienkam vzniku zodpovednosti štátu za škodu, k nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného a k postupu pri transpozícii relevantných článkov smernice. Poukazujúc na obsah žaloby žalobcu v jej častiach III (pojednávajúcej o právomoci) a IV (pojednávajúcej o nepotrebnosti predbežného prerokovania nároku podľa § 15 zákona č. 514/2003 Z.z.), ďalej v duplike uviedol, že žalobca vo svojom doplňujúcom vyjadrení zo dňa 29.01.2019 nielenže flagrantným spôsobom popiera svoje vlastné tvrdenia uvádzané v žalobe, ale mení právnu, ako aj skutkovú kvalifikáciu uplatneného nároku, bez toho aby súd doteraz rozhodol o (ne)pripustení zmeny žaloby. Zo žaloby nad všetky pochybnosti vyplýva, že nárok na náhradu škody bol uplatnený podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Žalobca si je zrejme vedomý, že jeho nárok na náhradu škody uplatnený podľa zákona č. 514/2003 Z. z. nemôže byť súdom priznaný, aj vzhľadom na priebeh ďalších súdnych konaní. Nárok na náhradu škody bol žalobcom uplatnený podľa zákona č. 514/2003 Z. z., preto sú všetky námietky žalovaného týkajúce sa nesplnenia podmienok vyžadovaných týmto zákonom v celom rozsahu opodstatnené. Nárok , tak ako je koncipovaný v doplnenej žalobe zo dňa 29.01.2019 , doteraz nie je predmetom konania, keďže súd (prípadnú) kvalitatívnu zmenu žaloby podľa § 139 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení účinnom od 01.07.2016 (ďalej ako „CSP“) nepripustil. Žalobca doteraz uplatnený nárok bez akýchkoľvek pochybností subsumoval pod ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z. V poslednom písomnom podaní však žalobca navrhuje upraviť svoju pôvodnú žalobu o nové skutočnosti, preto v tomto prípade ide jednoznačne o kvalitatívnu zmenu žaloby. Uplatnenie iného práva, alebo podstatná zmena, alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe v tomto prípade predstavuje nárok na náhradu škody uplatnený titulom porušením úniového práva, čiže ide o kvalitatívnu zmenu žaloby, o ktorej musí súd rozhodnúť postupom podľa § 142 alebo § 143 CSP. Aj pri uplatnenom nároku na náhradu škody je nevyhnutné, aby žalobca presne (kvalitatívne a kvantitatívne) určil konkrétny právny základ (titul), od ktorého si svoj nárok na náhradu škody odvodzuje, t.j. žalobca musí v žalobe vymedziť, akým konkrétnym konaním (opomenutím) mu mal žalobca spôsobiť škodu, prípadne akú konkrétnu zmluvnú povinnosť mal žalobca porušiť, kedy mala žalobcovi vzniknúť škoda, ako dospel k uplatnenej výške škody atď.. Zároveň žalovaný vzniesol námietku premlčania nároku na náhradu škody, ktorý by žalobca mohol žiadať z iného skutkového základu, než aký uviedol v žalobe zo dňa 05.06.2017 (t.j. nárok na náhradu škody z dôvodu nesprávnej transpozície smernice Európskej únie Slovenskou republikou podľa zákona č. 514/2003 Z. z.), poukazujúc na to , že na námietku premlčania sa nevzťahuje koncentračná zásada a môže byť uplatnená v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci. Ďalej žalovaný v uvedenej duplike uviedol, že Článok 6 Smernice 2003/88 je spomenutý v článku 17 ods. 1 Smernice, ktorý umožňuje členským štátom aby sa odchýlili od uplatňovania tohto článku, za predpokladu, že dodržujú všeobecnú zásadu ochrany bezpečnosti a zdravia pracovníkov, pričom jedným z dôvodov na neuplatňovanie je situácia (ako to je v tomto prípade) keď sa jedná o protipožiarne služby a služby civilnej ochrany. V uvedenej duplike žalovaný tiež poukázal na to, že žalobca neosvedčil, že by mu vznikol nárok na náhradu škody žiadnym spôsobom a veľmi nejasným spôsobom stanovil „škodu“, ktorá mu mala vzniknúť tým, že vykonával nariadenú služobnú pohotovosť, za ktorú bol žalobca v zmysle platnej vnútroštátnej legislatívy odmeňovaný. Uviedol, že počas tejto služobnej pohotovosti je pracovník povinný byť v zariadení zamestnávateľa alebo mimo neho, pričom má byť pripravený na výkon práce na požiadanie svojho zamestnávateľa. Pokiaľ nie je zásah, v takom prípade žalobca môže odpočívať alebo sa venovať inej činnosti (teda v čase, keď sa od neho nežiada výkon práce). Pri takto nariadenej služobnej pohotovosti je v mieste vykonávania štátnej služby určený resp. vymedzený priestor na odpočinok, čo znamená, že zamestnávateľ si je vedomý a dokonca vytvára podmienky na oddych (spánok) zamestnanca, t.j. žalobcu. To znamená, že v čase služobnej pohotovosti sa od žalobcu nevyžaduje „aktívna činnosť“ a teda mimo času skutočného výkonu práce môže žalobca odpočívať alebo sa venovať inej činnosti. Tiež uviedol, že pokiaľ súd dospeje k záveru, že služobná pohotovosť, ktorú vykonáva žalobca a za ktorú je riadne odmeňovaný, je pracovným časom, a teda má sa zarátavať do pracovného fondu, samo o sebe to ešte nie je dôvodom na priznanie
nároku na náhradu škody. Ďalej poukazujúc na rozhodnutie C- 46/93 Brasserie du Pécheur (bod 84), v zmysle ktorého by mal vnútroštátny súd preveriť, či poškodená osoba prejavila primeranú snahu s cieľom odvrátiť škodu alebo obmedziť jej rozsah a či včas využila všetky dostupné prostriedky na právnu ochranu, uviedol, že žalobca do dnešného dňa nevyvinul žiadnu snahu na to, aby vzniku škody (ujmy) predišiel. To znamená, že žalobca žiadnym spôsobom neoznámil svojmu zamestnávateľovi, že odmieta vykonávať služobnú pohotovosť, resp. do dňa podania žaloby zamestnávateľ žalobcu nemal vedomosť o tom, že výkon služobnej pohotovosti (za ktorú každý mesiac žalobca dostáva odmenu), považuje resp. pociťuje ako výraznú ujmu. Z vyššie uvedeného dôvodu, nebolo možné, aby zamestnávateľ včas zamedzil prípadný vznik takejto ujmy alebo aspoň obmedzil jej rozsah. Podľa zásady, ktorá je spoločná právnym systémom členských štátov, musí totiž poškodená osoba pod hrozbou toho, že sama bude musia znášať škodu, vyvinúť primerané úsilie, aby obmedzila rozsah škody (rozsudky Mulder a i / Rada a komisia, C-104/89 a C- 37/90). V súvislosti so žalobcom tvrdenou absenciou osobitnej právnej úpravy týkajúcej sa náhrady škody spôsobenej porušením úniového práva jednotlivcovi a potrebou aplikácie ustanovenia § 11 až § 13 Občianskeho zákonníka na daný spor, žalovaný uviedol, že v danej veci je nepochybné, že absentuje vnútroštátna úprava, ktorá by bola aplikovateľná na danú situáciu, avšak zo strany žalobcu nebolo žiadnym relevantným spôsobom preukázané, že by smernica 88/2003 ES bola nesprávne transponovaná, a navyše je nutné, aby súd v prípade pojednávania o náhrade škody, rozlišoval medzi škodou a medzi nemajetkovou ujmou. Ani pri eurokonformnom ani extenzívnom výklade pojmu „škoda“ sa nedá dospieť k výsledku, ktorý by umožňoval, aby bola prostredníctvom súdnej moci ad hoc nahradená činnosť moci zákonodarnej. Žalovaný má za to, že v zmysle súčasne platného a účinného vnútroštátneho práva uplatniteľného vo veci samej nie je možné daný spor subsumovať pod ustanovenia § 11 až §13 Občianskeho zákonníka, ktorý pojednáva o zásahu do osobnostných práv žalobcu. Súkromné právo členského štátu je oprávnený vykladať iba národný súd, ktorý musí vychádzať z platného právneho stavu zakotveného v Občianskom zákonníku. V okolnostiach prípadu je rozsudok ESD záväzný svojim výkladom práva únie, nie však vnútroštátneho práva pre vnútroštátny súd. Zo súdnej praxe tak Najvyššieho súdu SR, ako aj Ústavného súd SR sú zaujaté jednoznačné stanoviská o odlišnosti dvoch právnych inštitútov (náhrada škody a nemajetková ujma) a o odlišnosti zodpovednosti za škodu a zodpovednosti za zásah do ochrany osobnosti. Ak by súd ustálil, že v danom prípade sa budú aplikovať ustanovenia § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka, je povinných aplikovať ich tak, ako sú zadefinované zákonodarcom a ako súd členského štátu nemôže smernice EÚ vykladať v rozpore s vnútroštátnym právom, teda vedome opomínať podmienky a kritéria stanovené v konkrétnych zákonných ustanoveniach. Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch môže súd podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka priznať vtedy, ak by sa morálna satisfakcia nezdala postačujúca, najmä, ak bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti. Dôvody priznania náhrady sú v tomto ustanovení uvedené len demonštratívne. Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch (t.j. materiálnej satisfakcie) je podmienené vždy v závislosti od individuálnych okolnostiach daného prípadu, ale vždy musí existovať závažná ujma. Čo sa týka výšky žalobcom uplatnenej náhrady jeho nemajetkovej ujmy, ustanovenie § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka zakotvuje taxatívne dve kritéria pre určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy a to závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a ďalej veľmi široko chápané okolnosti, za ktorých neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo. Druhé kritérium (okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo) je stanovené veľmi všeobecne, o to viac zákonodarca zjavne ponecháva na súde, aby pri určení konkrétnej výšky peňažného zadosťučinenia bol zohľadnený princíp spravodlivosti, ktorý by mal pružne reagovať a prihliadnuť na najrôznejšie momenty, za ktorých k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo.
8. V reakcii na dupliku žalovaného žalobca podal súdu ešte písomné vyjadrenie zo dňa 13.03.2019, v ktorom v súvislosti so žalovaným tvrdenou zmenou žaloby, ktorú mal žalobca podľa žalovaného vykonať v replike , žalobca uviedol, že vo svojej žalobe zo dňa 05.06. 2017 potvrdil, že si uplatňuje nárok na náhradu škody podľa zákona č.514/2003 Z.z. a súčasne uviedol, že v okolnostiach prípadu došlo aj k naplneniu podmienok o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú žalobcovi porušením jeho úniového práva podľa čl. 6 písmeno b) Smernice 2003/88/ES. Na základe vykonanej legislatívnej zmeny zákona č.514/2003 Z.z., ako aj rozsudkov všeobecných súdov je zrejmé, že v súčasnosti je vo veci žalobcu vylúčené použitie zákona č.514/2003 Z.z. v konaní o náhradu škody spôsobenej žalobcovi porušením jeho úniového práva. V tomto smere preto žalobca upravil svoju pôvodnú žalobu. Posúdenie či došlo k zmene žaloby patrí do výlučnej právomoci súdu. Ďalej žalobca v uvedenom vyjadrení v súvislosti s použitím ním uvádzanej úpravy na náhradu spôsobnej škody poukázal na to, že nemožno súhlasiť s tvrdením žalovaného o nemožnosti výkladu smernice EU vo veci spôsoby náhrady škody a
nemajetkovej ujmy v rozpore s vnútroštátnym právom, nakoľko je to je v príkrom rozpore so zásadou prednosti úniového práva pred vnútroštátnym právom. Okolnosti, ktoré viedli žalobcu k možnému použitiu ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 11-13) ako vnútroštátneho právneho základu pre náhradu spôsobenej škody žalobcovi tento uviedol vo svojej replike. Striktné uplatňovanie podmienok náhrady nemajetkovej ujmy (na nutnosť ktorého poukazuje žalovaný) by však mohlo mať za následok, že žalobcovi nebude priznaný nárok na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená porušením jeho úniového práva poukazom na podmienky uplatnenia vnútroštátneho právneho predpisu relevantného v jeho veci čo je však v rozpore so záväzkami Slovenskej republiky o náhrade spôsobenej škody. Žalobcovi nemôže byť na ujmu skutočnosť, že slovenský zákonodarca neprijal procesný predpis, ktorý by upravoval postup a náležitosti príslušného (súdneho) orgánu vo veciach žalôb jednotlivcov na náhradu škody spôsobenej porušením ich práv garantovaných priamo úniovým právom. Takisto mu nemôže byť na ujmu taký výklad a uplatňovanie právneho predpisu obsahovo a procesne najbližšiemu k právnym a faktickým okolnostiam jeho prípadu v dôsledku ktorého mu bude jeho nárok na náhradu škody takisto odmietnutý.(k čomu v podstate smeruje argumentácia žalovaného).V konečnom dôsledku by si preto v slovenskom právnom poriadku žalobca efektívne nemohol uplatniť svoj nárok na náhradu škody čo by zakladalo porušenie úniového práva Slovenskou republikou nekvalifikovaným postupom jej súdneho orgánu (orgánov) pri výklade a uplatnení vnútroštátneho predpisu upravujúceho náhradu nemajetkovej ujmy. Vzhľadom na povahu úniového práva nie je totiž prípustné aby nárok na náhradu škody upravený úniovým právom nebolo možné reálne uplatniť pred vnútroštátnym súdom poukazom na neexistenciu špecializovaného procesného predpisu prípadne z iných dôvodov obsiahnutých vo vnútroštátnom práve. Eventuálne problémy vnútroštátneho práva nie sú totiž v žiadnom prípade dôvodom pre neplnenie záväzkov členských štátov ktoré im vyplývajú z úniového práva.
9. Uznesením sp.zn. 6NcC/19/2018-61 zo dňa 28.11.2018 Krajský súd v Bratislave rozhodol, že na prejednanie a rozhodnutie predmetného sporu je miestne príslušný Okresný súd Spišská Nová Ves.
10. Súd vykonal dokazovanie výsluchom svedka H.. Y. Q., oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to predovšetkým Plánom služieb za mesiace august 2016 a september 2016, Potvrdením o „Príchodoch a odchodoch„ žalobcu na pracovisko (č.l. 11-13 súdneho spisu), Výplatnými páskami žalobcu za obdobie marec 2014 až jún 2017, s Evidenciou dochádzky za mesiac február 2014, s výpisom z dochádzkového systému SAP k osobe žalobcu za obdobie máj 2015 až jún 2017 predloženého žalobcom (č.l. 88-89 súdneho spisu), s Evidenciou dochádzky žalobcu za mesiace august 2013 až apríl 2014, s Výpisom z dochádzkového systému SAP k osobe žalobcu (Plán služieb SN -1.čata) za obdobie máj 2014 až marec 2015 doručeného súdu žalovaným (č.l. 121-131 súdneho spisu), so žalobcom vypracovaným Prehľadom o vykonávaní pracovnej pohotovosti za obdobie február 2014 až marec 2017 k dátumu 08.03.2017 (č.l. 7 súdneho spisu) a Prehľadom o vykonávaní pracovnej pohotovosti za obdobie marec 2014 až jún 2017 (č.l. 82 súdneho spisu), a zistil tento skutkový stav:
11. Žalobca je príslušníkom Hasičského a záchranného zboru SR, s miestom výkonu stálej služby v Spišskej Novej Vsi na Brezovej č. 30.
12. Za mesiac február 2014 neboli súdu ani jednou zo strán sporu predložené, či už výpisy z dochádzkového systému SAP týkajúce sa tohto mesiaca a ani výplatné pásky žalobcu za daný mesiac.
13. Z listinného dôkazu - Evidencie dochádzky za mesiac február 2014 vyplynulo, že v dňoch 01.02.2014, 04.02.2014, 10.02.2014, 13.02.2014, 19.02.2014, 22.02.2014, 25.02.2014 a 28.02.2014 mal žalobca vykonávať pracovnú činnosť v rozsahu 16 hodín v každý z uvedených dní a v dňoch 02.02.2014 , 05.02.2014, 11.02.2014, 14.02.2014, 20.02.2014, 23.02.2014, 26.02.2014 a 01.03.2014 mal žalobca vykonávať pracovnú činnosť v rozsahu 8 hodín v každý z uvedených dní. V dňoch 13.02.2014, 14.02.2014, 16.02.2014 a 17.02.2014 čerpal dovolenku. Celkove tam mal vykonať uvedený mesiac pracovné činnosti v rozsahu 192 hodín (t.j. 8x 16 h + 8 x 80 h ).
14. Pokiaľ ide o mesiac marec 2014 podľa výplatnej pásky žalobcu za uvedený mesiac mal vedené ako odpracované hodiny (kolónka „Odp.h:“) 170,17 hodín a ako čas ním vykonávanej pohotovosti (kolónka „Pohotovosť na pracovisku:“) 76,08 hodín. Spolu uvedené hodnoty predstavujú časový údaj 246,25 hodín. Zároveň z uvedenej pásky vyplynulo, že v tom čase jeho funkčný plat 702,50 EUR a pokrýval 161 pracovných hodín (kolónka „tarifný plat“ prvý stĺpec).
15. Za mesiac apríl 2014 mal žalobca podľa svojej výplatnej pásky vedené ,ako odpracované hodiny (kolónka „Odp.h:“) 162,77 hodín a ako čas ním vykonávanej pohotovosti (kolónka „Pohotovosť na pracovisku:“) 76,23 hodín. Spolu uvedené hodnoty predstavujú časový údaj 239 hodín. Zároveň z uvedenej pásky vyplynulo, že v tom čase jeho funkčný plat 702,50 EUR a pokrýval 159 pracovných hodín (kolónka „tarifný plat“ prvý stĺpec).
16. K vyššie uvedeným výpisom súdu neboli ani jednou zo sporových strán predložené výpisy z dochádzkového systému SAP.
17. Z výpisu z dochádzkového systému SAP k osobe žalobcu (Plán služieb SN -1.čata) za obdobie máj 2014 až marec 2015 v spojení s výpoveďou svedka H.. Y. Q. vyplynulo, že v mesiaci máj 2014 žalobca vykonával dňa 02.05.2014 v čase od 07,00 hod do 07,00 hod (t.j. do 07,00 hod nasledujúceho dňa, t.j. soboty 03.05.2014) 24-hodinovú službu, v rámci ktorej v čase od 22,00 hod piatka dňa 02.05.2014 do 06,00 hod soboty dňa 03.05.2014 zároveň vykonával aj 8-hodinovú pracovnú pohotovosť, počas ktorej bol povinný sa zdržiavať na pracovisku. Rovnako tak v uvedenom mesiaci vykonával takýmto spôsobom 24-hodinové služby v čase od 07,00 hod príslušného dňa do 07,00 hod nasledujúceho dňa a zároveň 8-hodinové pohotovosti v ten istý deň v čase od 22,00 hod príslušného dňa do 06,00 hod nasledujúceho dňa aj v dňoch 05.05. 2014 až 06.05.2014, 08.05. 2014 až 09.05.2014, 17.05. 2014 až 18.05.2014, 22.05. 2014 až 23.05.2014, a 29.05. 2014 až 30.05.2014. Zároveň v dňoch z 20.05.2014 na 21.05.2014 vykonával žalobca službu v čase od 08,00 hod do 23,00 hod dňa 20.05.2014 a hneď na to mu nadväzovala pohotovosť v čase od 23,00 hod dňa 20.05.2014 do 07,00 hod nasledujúceho dňa. Okrem toho dňa 26.05.2014 vykonával službu v čase od 12,00 hod do 23,00 hod uvedeného dňa a dňa 30.05.2014 ďalšiu službu v čase od 07,00 hod do 16,00 hod uvedeného dňa. Pohotovosť v uvedenom mesiaci vykonával tiež dňa 31.05.2014 v čase od 12,50 hod do 14,40 hod.
18. Podľa výpovede uvedeného svedka sa táto 8-hodinová pohotovosť žalobcovi nezapočítavala do jeho pracovného času, čo je zrejmé napokon z celkového súčtu pracovného času za uvedený mesiac v rámci príslušného stĺpca označeného „OH“, kde je pre tento mesiac vedený údaj 168,30 hodín. Pokiaľ sa takto spočítajú všetky hodiny v druhom riadku uvedeného výpisu, t.j. riadku, v ktorom sa vedú pohotovosti, dospeje sa k inému číslu, ako je napísané v príslušnom riadku v stĺpci označenom značkou OH.
19. Konkrétne z tohto dokladu vyplýva, že žalobca mal v uvedenom mesiaci celkovo 55,18 hodín pohotovosti na pracovisku, pričom táto sa nezarátava do pracovného času. Tretí riadok označený značkou N, tvoria nadčasy alebo prerušenie pohotovosti a v konkrétnom mesiaci podľa tohto dokladu v stĺpci PR mal žalobca celkovo 2,32 hodín práce nadčas.
20. Súčtom všetkých hodín a síce služobnej pohotovosti v stĺpci OH a v stĺpci PR, súčet pohotovosti a práce nadčas by sme dostali celkový čas, ktorý v príslušnom mesiaci žalobca strávil na pracovisku, čo určite nebude korešpondovať s číslom uvedeným v stĺpci OH, pretože zamestnávateľ žalobcovi zarátava do pracovného fondu len číslo uvedené v OH. Poukazujem na stĺpec uvedený NM, kde je uvedená hodnota -1,30 hod., to znamená, že napriek tomu, že pri súčte časov uvedených v stĺpci OH a PR v skutočnosti mu zamestnávateľ vykazuje ešte neodpracovaný čas za daný mesiac, ktorý musí si prísť žalobca odpracovať v trvaní 1,30 hod. Poukazujem aj na ďalšie výkazy v súdnom spise - poukazuje svedok na čl. 122.
21. Podľa výplatnej pásky žalobcu za uvedený mesiac mal vedené ako odpracované hodiny (kolónka „Odp.h:“) 133,54 hodín a ako čas ním vykonávanej pohotovosti (kolónka „Pohotovosť na pracovisku:“) 55,30 hodín. Spolu uvedené hodnoty predstavujú časový údaj 188,84 hodín. Zároveň z uvedenej pásky vyplynulo, že v tom čase jeho funkčný plat 702,50 EUR a pokrýval 131 pracovných hodín (kolónka „tarifný plat“ prvý stĺpec).
22. Pokiaľ ide o mesiac jún 2014 podľa výpisu z dochádzkového systému SAP, žalobca vykonával v uvedenom mesiaci vyššie uvedeným spôsobom 24-hodinové služby v čase od 07,00 hod príslušného dňa do 07,00 hod nasledujúceho dňa a zároveň 8-hodinové pohotovosti v ten istý deň v čase od 22,00 hod príslušného dňa do 06,00 hod nasledujúceho dňa aj v dňoch 04.06. 2014 až 05.06.2014, 10.06. 2014 až 11.06.2014, 13.05. 2014 až 14.05.2014, 16.06. 2014 až 17.06.2014, avšak v uvedený deň 16.06.2014 vykazoval aj prácu nadčas v čase od 22,00 hod do 22,45 hod uvedeného dňa. Zároveň v dňoch z 19.06.2014 na 20.06.2014 vykonával žalobca službu v čase od 07,30 hod do 23,00 hod dňa
19.06.2014 a hneď na to mu nadväzovala pohotovosť v čase od 23,00 hod dňa 19.06.2014 do 07,00 hod nasledujúceho dňa. Podľa uvedeného výpisu z dochádzkového systému SAP však za tento mesiac žalobcovi sa vykazovalo 159 odpracovaných hodín (stĺpec „ OH“ prvý riadok), 0: 45 hodín nadčasov (stĺpec „PR“ tretí riadok) a 39: 15 hodín pohotovosti (stĺpec „PR“ druhý riadok).
23. Podľa jeho výplatnej pásky za uvedený mesiac mal vedené ako odpracované hodiny (kolónka „Odp.h:“) 80,25 hodín a ako čas ním vykonávanej pohotovosti (kolónka „Pohotovosť na pracovisku:“) 39,25 hodín. Spolu uvedené hodnoty predstavujú časový údaj 119,50 hodín. Zároveň z uvedenej pásky vyplynulo, že v tom čase jeho funkčný plat 702,50 EUR a pokrýval 79,50 pracovných hodín (kolónka „tarifný plat“ prvý stĺpec).
24. Pokiaľ ide o mesiac júl 2014 podľa výpisu z dochádzkového systému SAP žalobca vykonával v uvedenom mesiaci vyššie uvedeným spôsobom 24-hodinové služby v čase od 07,00 hod príslušného dňa do 07,00 hod nasledujúceho dňa a zároveň 8-hodinové pohotovosti v ten istý deň v čase od 22,00 hod príslušného dňa do 06,00 hod nasledujúceho dňa v dňoch 08.07.2014 až 09.07.2014, 10.07.2014 až 11.07.2014, 13.07.2014 až 14.07.2014, 20.07.2014 až 2107.2014, 22.07.2014 až 23.07.2014, 25.07.2014 až 26.07.2014, 31.07.2014 až 01.08.2014, a tiež 16.07.2014 až 17.07.2014, avšak v uvedený deň 17.07.2014 vykazoval aj prácu nadčas v čase od 01,12 hod do 01,56 hod uvedeného dňa. Podľa uvedeného výpisu z dochádzkového systému SAP však za tento mesiac žalobcovi sa vykazovalo 176 odpracovaných hodín (stĺpec „OH“ prvý riadok), 0 : 44 hodín nadčasov (stĺpec „PR“ tretí riadok) a 63 : 16 hodín pohotovosti (stĺpec „PR“ druhý riadok).
25. Podľa jeho výplatnej pásky za uvedený mesiac mal vedené ako odpracované hodiny (kolónka „Odp.h:“) 128,73 hodín a ako čas ním vykonávanej pohotovosti (kolónka „Pohotovosť na pracovisku:“) 63,27 hodín. Spolu uvedené hodnoty predstavujú časový údaj 192 hodín. Zároveň z uvedenej pásky vyplynulo, že v tom čase jeho funkčný plat 702,50 EUR a pokrýval 128 pracovných hodín (kolónka „tarifný plat“ prvý stĺpec).
26. Pokiaľ ide o mesiac august 2014 podľa výpisu z dochádzkového systému SAP žalobca vykonával v uvedenom mesiaci vyššie uvedeným spôsobom 24-hodinové služby v čase od 07,00 hod príslušného dňa do 07,00 hod nasledujúceho dňa a zároveň 8-hodinové pohotovosti v ten istý deň v čase od 22,00 hod príslušného dňa do 06,00 hod nasledujúceho dňa v dňoch 06.08.2014 až 07.08.2014, 09.08. 2014 až 10.08.2014, 12.08.2014 až 13.08.2014, 15.08.2014 až 16.08.2014, 22.08. 2014 až 23.08.2014, 27.08.2014 až 28.08.2014, 30.08. 2014 až 31.08.2014, a tiež 18.08. 2014 až 19.08.2014, avšak v uvedený deň 18.08.2014 vykazoval aj prácu nadčas v čase od 22,00 hod do 22,30 hod uvedeného dňa, a tiež 24.08.2014 až 25.08.2014, avšak v uvedený deň 25.08.2014 vykazoval aj prácu nadčas v čase od 04,51 hod do 06,00 hod uvedeného dňa. Podľa uvedeného výpisu z dochádzkového systému SAP však za tento mesiac žalobcovi sa vykazovalo 160 odpracovaných hodín (stĺpec „OH“ prvý riadok), 01:39 hodín nadčasov (stĺpec „PR“ tretí riadok) a 70: 21 hodín pohotovosti (stĺpec „PR“ druhý riadok).
27. Podľa jeho výplatnej pásky za uvedený mesiac mal vedené ako odpracované hodiny (kolónka „Odp.h:“) 145,65 hodín a ako čas ním vykonávanej pohotovosti (kolónka „Pohotovosť na pracovisku:“) 70,35 hodín. Spolu uvedené hodnoty predstavujú časový údaj 216 hodín. Zároveň z uvedenej pásky vyplynulo, že v tom čase jeho funkčný plat 702,50 EUR a pokrýval 128 pracovných hodín (kolónka „tarifný plat“ prvý stĺpec).
28. Pokiaľ ide o mesiac september 2014 podľa výpisu z dochádzkového systému SAP žalobca vykonával v uvedenom mesiaci vyššie uvedeným spôsobom 24-hodinové služby v čase od 07,00 hod príslušného dňa do 07,00 hod nasledujúceho dňa a zároveň 8-hodinové pohotovosti v ten istý deň v čase od 22,00 hod príslušného dňa do 06,00 hod nasledujúceho dňa v dňoch 02.09.2014 až 03.09.2014, 06.09.2014 až 07.09.2014, 13.09.2014 až 14.09.2014, 17.09.2014 až 18.09.2014, 23.09.2014 až 24.09.2014, 25.09.2014 až 26.09.2014, 29.09.2014 až 30.09.2014, a tiež 20.09.2014 až 21.09.2014, avšak v uvedený deň 21.09.2014 vykazoval aj prácu nadčas v čase od 01,14 hod do 4,53 hod uvedeného dňa. Podľa uvedeného výpisu z dochádzkového systému SAP však za tento mesiac žalobcovi sa vykazovalo 165:30 odpracovaných hodín (stĺpec „OH“ prvý riadok), 3 : 46 hodín nadčasov (stĺpec „PR“ tretí riadok) a 60:14 hodín pohotovosti (stĺpec „PR“ druhý riadok).
29. Podľa jeho výplatnej pásky za uvedený mesiac mal vedené ako odpracované hodiny (kolónka „Odp.h:“) 131,77 hodín a ako čas ním vykonávanej pohotovosti (kolónka „Pohotovosť na pracovisku:“) 60,24 hodín. Spolu uvedené hodnoty predstavujú časový údaj 192,01 hodín. Zároveň z uvedenej pásky vyplynulo, že v tom čase jeho funkčný plat 702,50 EUR a pokrýval 128 pracovných hodín (kolónka „tarifný plat“ prvý stĺpec).
30. Pokiaľ ide o mesiac október 2014 podľa výpisu z dochádzkového systému SAP žalobca vykonával v uvedenom mesiaci vyššie uvedeným spôsobom 24-hodinové služby v čase od 07,00 hod príslušného dňa do 07,00 hod nasledujúceho dňa a zároveň 8-hodinové pohotovosti v ten istý deň v čase od 22,00 hod príslušného dňa do 06,00 hod nasledujúceho dňa v dňoch 02.10.2014 až 03.10.2014, 05.10.2014 až 06.10.2014, 08.10.2014 až 09.10.2014, 14.10.2014 až 15.10.2014, 18.10.2014 až 19.10.2014, 23.10.2014 až 24.10.2014, 26.10.2014 až 27.10.2014, 29.10.2014 až 30.10.2014, a tiež 20.10.2014 až 21.10.2014, avšak v uvedený deň 21.10.2014 vykazoval aj prácu nadčas v čase od 04,21 hod do 05,07 hod uvedeného dňa. Podľa uvedeného výpisu z dochádzkového systému SAP však za tento mesiac žalobcovi sa vykazovalo 160 odpracovaných hodín (stĺpec „OH“ prvý riadok), 0:46 hodín nadčasov (stĺpec „PR“ tretí riadok) a 71:14 hodín pohotovosti (stĺpec „PR“ druhý riadok).
31. Podľa jeho výplatnej pásky za uvedený mesiac mal vedené ako odpracované hodiny (kolónka „Odp.h:“) 160,77 hodín a ako čas ním vykonávanej pohotovosti (kolónka „Pohotovosť na pracovisku:“) 71,23 hodín. Spolu uvedené hodnoty predstavujú časový údaj 232 hodín. Zároveň z uvedenej pásky vyplynulo, že v tom čase jeho funkčný plat 702,50 EUR a pokrýval 144 pracovných hodín (kolónka „tarifný plat“ prvý stĺpec).
32. Pokiaľ ide o mesiac november 2014 podľa výpisu z dochádzkového systému SAP žalobca vykonával v uvedenom mesiaci vyššie uvedeným spôsobom 24-hodinové služby v čase od 07,00 hod príslušného dňa do 07,00 hod nasledujúceho dňa a zároveň 8-hodinové pohotovosti v ten istý deň v čase od 22,00 hod príslušného dňa do 06,00 hod nasledujúceho dňa v dňoch 04.11.2014 až 05.11.2014, 10.11.2014 až 11.11.2014, 13.11.2014 až 14.11.2014, 16.11.2014 až 17.11.2014, 20.11.2014 až 21.11.2014, 25.11.2014 až 26.11.2014, 28.11.2014 až 29.11.2014, a tiež 01.11.2014 až 02.11.2014, avšak v uvedený deň 02.11.2014 vykazoval aj prácu nadčas v čase od 07,00 hod do 07,25 hod uvedeného dňa. Podľa uvedeného výpisu z dochádzkového systému SAP však za tento mesiac žalobcovi sa vykazovalo 152:30 odpracovaných hodín (stĺpec „OH“ prvý riadok), 0:25 hodín nadčasov (stĺpec „PR“ tretí riadok) a 64:00 hodín pohotovosti (stĺpec „PR“ druhý riadok).
33. Podľa jeho výplatnej pásky za uvedený mesiac mal vedené ako odpracované hodiny (kolónka „Odp.h:“) 136,92 hodín a ako čas ním vykonávanej pohotovosti (kolónka „Pohotovosť na pracovisku:“) 64 hodín. Spolu uvedené hodnoty predstavujú časový údaj 200,92 hodín. Zároveň z uvedenej pásky vyplynulo, že v tom čase jeho funkčný plat 702,50 EUR a pokrýval 128 pracovných hodín (kolónka „tarifný plat“ prvý stĺpec).
34. Pokiaľ ide o mesiac december 2014 podľa výpisu z dochádzkového systému SAP žalobca vykonával v uvedenom mesiaci vyššie uvedeným spôsobom 24-hodinové služby v čase od 07,00 hod príslušného dňa do 07,00 hod nasledujúceho dňa a zároveň 8-hodinové pohotovosti v ten istý deň v čase od 22,00 hod príslušného dňa do 06,00 hod nasledujúceho dňa v dňoch 01.12.2014 až 02.12.2014, 04.12.2014 až 05.12.2014, 07.12.2014 až 08.12.2014, 10.12.2014 až 11.12.2014, 16.12.2014 až 17.12.2014, a tiež 13.12.2014 až 14.12.2014, avšak v uvedený deň 14.12.2014 vykazoval aj prácu nadčas v čase od 01,16 hod do 2,58 hod uvedeného dňa, a tiež 19.12.2014 až 20.12.2014, avšak v uvedený deň 19.12.2014 vykazoval aj prácu nadčas v čase od 22,00 hod do 22,30 hod uvedeného dňa. Podľa uvedeného výpisu z dochádzkového systému SAP však za tento mesiac žalobcovi sa vykazovalo 176 odpracovaných hodín (stĺpec „OH“ prvý riadok), 2:12 hodín nadčasov (stĺpec „PR“ tretí riadok) a 53:48 hodín pohotovosti (stĺpec „PR“ druhý riadok).
35. Podľa jeho výplatnej pásky za uvedený mesiac mal vedené ako odpracované hodiny (kolónka „Odp.h:“) 144 hodín a ako čas ním vykonávanej pohotovosti (kolónka „Pohotovosť na pracovisku:“) 72 hodín. Spolu uvedené hodnoty predstavujú časový údaj 216 hodín. Zároveň z uvedenej pásky vyplynulo, že v tom čase jeho funkčný plat 702,50 EUR a pokrýval 144 pracovných hodín (kolónka „tarifný plat“ prvý stĺpec).
36. Pokiaľ ide o mesiac január 2015 podľa výpisu z dochádzkového systému SAP žalobca vykonával v uvedenom mesiaci vyššie uvedeným spôsobom 24-hodinové služby v čase od 07,00 hod príslušného dňa do 07,00 hod nasledujúceho dňa a zároveň 8-hodinové pohotovosti v ten istý deň v čase od 22,00 hod príslušného dňa do 06,00 hod nasledujúceho dňa v dňoch 06.01.2015 až 07.01.2015, 09.01.2015 až 10.01.2015, 12.01.2015 až 13.01.2015, 15.01.2015 až 16.01.2015, 21.01.2015 až 22.01.2015, 27.01.2015 až 28.01.2015 a tiež 03.01.2015 až 04.01.2015, avšak v uvedený deň 04.01.2015 vykazoval aj prácu nadčas v čase od 05,17 hod do 06,00 hod uvedeného dňa, tiež 30.01.2015 až 31.01.2015, avšak v uvedený deň 31.01.2015 vykazoval aj prácu nadčas v čase od 01,16 hod do 06,00 hod uvedeného dňa. Podľa uvedeného výpisu z dochádzkového systému SAP však za tento mesiac žalobcovi sa vykazovalo 160 odpracovaných hodín (stĺpec „OH“ prvý riadok), 5:19 hodín nadčasov (stĺpec „PR“ tretí riadok) a 67:41 hodín pohotovosti (stĺpec „PR“ druhý riadok).
37. Podľa jeho výplatnej pásky za uvedený mesiac mal vedené ako odpracované hodiny (kolónka „Odp.h:“) 149,32 hodín a ako čas ním vykonávanej pohotovosti (kolónka „Pohotovosť na pracovisku:“) 67,20 hodín a zároveň mínus 18,20 hodín. Spolu uvedené hodnoty predstavujú časový údaj 198,80 hodín (t.j. 149,32 + 67,20 - 18,20). Zároveň z uvedenej pásky vyplynulo, že v tom čase jeho funkčný plat 744 EUR a pokrýval 144 pracovných hodín (kolónka „tarifný plat“ prvý stĺpec).
38. Pokiaľ ide o mesiac február 2015 podľa výpisu z dochádzkového systému SAP žalobca vykonával v uvedenom mesiaci vyššie uvedeným spôsobom 24-hodinové služby v čase od 07,00 hod príslušného dňa do 07,00 hod nasledujúceho dňa a zároveň 8-hodinové pohotovosti v ten istý deň v čase od 22,00 hod príslušného dňa do 06,00 hod nasledujúceho dňa v dňoch 02.02.2015 až 03.02.2015, 07.02.2015 až 08.02.2015, 14.02.2015 až 15.02.2015, 17.02.2015 až 18.02.2015, 20.02.2015 až 21.02.2015, 23.02.2015 až 24.02.2015, 26.02.2015 až 27.02.2015. Podľa uvedeného výpisu z dochádzkového systému SAP však za tento mesiac žalobcovi sa vykazovalo 169:30 odpracovaných hodín (stĺpec „OH“ prvý riadok), 0:00 hodín nadčasov (stĺpec „PR“ tretí riadok) a 56:00 hodín pohotovosti (stĺpec „PR“ druhý riadok).
39. Podľa jeho výplatnej pásky za uvedený mesiac mal vedené ako odpracované hodiny (kolónka „Odp.h:“) 128 hodín a ako čas ním vykonávanej pohotovosti (kolónka „Pohotovosť na pracovisku:“) 56 hodín. Spolu uvedené hodnoty predstavujú časový údaj 184 hodín. Zároveň z uvedenej pásky vyplynulo, že v tom čase jeho funkčný plat 744 EUR a pokrýval 111 pracovných hodín (kolónka „tarifný plat“ prvý stĺpec).
40. Pokiaľ ide o mesiac marec 2015, podľa výpisu z dochádzkového systému SAP žalobca vykonával v uvedenom mesiaci vyššie uvedeným spôsobom 24-hodinové služby v čase od 07,00 hod príslušného dňa do 07,00 hod nasledujúceho dňa a zároveň 8-hodinové pohotovosti v ten istý deň v čase od 22,00 hod príslušného dňa do 06,00 hod nasledujúceho dňa v dňoch 04.03.2015 až 05.03.2015, 07.03.2015 až 08.03.2015, 13.03.2015 až 14.03.2015, 16.03.2015 až 17.03.2015, 25.03.2015 až 26.03.2015, 28.03.2015 až 29.03.2015, 31.03.2015 až 01.04.2015. Pohotovosť v uvedenom mesiaci vykonával tiež dňa 21.03.2015 v čase od 16,00 hod do 19,00 hod, avšak v uvedený deň vykazoval aj prácu nadčas v čase od 16,25 hod do 18,40 hod. Podľa uvedeného výpisu z dochádzkového systému SAP však za tento mesiac žalobcovi sa vykazovalo 175 odpracovaných hodín (stĺpec „OH“ prvý riadok), 2:15 hodín nadčasov (stĺpec „PR“ tretí riadok) a 56:45 hodín pohotovosti (stĺpec „PR“ druhý riadok).
41. Podľa jeho výplatnej pásky za uvedený mesiac mal vedené ako odpracované hodiny (kolónka „Odp.h:“) 108,75 hodín a ako čas ním vykonávanej pohotovosti (kolónka „Pohotovosť na pracovisku:“) 56,75 hodín. Spolu uvedené hodnoty predstavujú časový údaj 165,5 hodín. Zároveň z uvedenej pásky vyplynulo, že v tom čase jeho funkčný plat 744 EUR a pokrýval 106 pracovných hodín (kolónka „tarifný plat“ prvý stĺpec).
42. Pokiaľ ide o mesiac apríl 2015 podľa výpisu z dochádzkového systému SAP (predloženého žalobcom na č.l. 88 až 89 súdneho spisu) žalobca vykonával v uvedenom mesiaci vyššie uvedeným spôsobom 24-hodinové služby v čase od 07,00 hod príslušného dňa do 07,00 hod nasledujúceho dňa a zároveň 8-hodinové pohotovosti v ten istý deň v čase od 22,00 hod príslušného dňa do 06,00 hod nasledujúceho dňa v dňoch 03.04.2015 až 04.04.2015, 06.04.2015 až 07.04.2015, 09.04.2015 až 10.04.2015, 12.04.2015 až 13.04.2015, 18.04.2015 až 19.04.2015, 21.04.2015 až 22.04.2015, 27.04.2015 až 28.04.2015, 30.04.2015 až 01.05.2015 a tiež 15.04.2015 až 16.04.2015, avšak v uvedený
deň 15.04.2015 vykazoval aj prácu nadčas v čase od 22,41 hod do 00,05 hod nasledujúceho dňa. Podľa uvedeného výpisu z dochádzkového systému SAP však za tento mesiac žalobcovi sa vykazovalo 168 odpracovaných hodín (stĺpec štvrtý sprava, prvý riadok), 1:24 hodín nadčasov (stĺpec druhý sprava, tretí riadok) a 70:36 hodín pohotovosti (stĺpec druhý sprava, druhý riadok).
43. Podľa jeho výplatnej pásky za uvedený mesiac mal vedené ako odpracované hodiny (kolónka „Odp.h:“) 161,40 hodín a ako čas ním vykonávanej pohotovosti (kolónka „Pohotovosť na pracovisku:“) 70,60 hodín. Spolu uvedené hodnoty predstavujú časový údaj 232 hodín. Zároveň z uvedenej pásky vyplynulo, že v tom čase jeho funkčný plat 744 EUR a pokrýval 144 pracovných hodín (kolónka „tarifný plat“ prvý stĺpec).
44. Pokiaľ ide o mesiac máj 2015 podľa výpisu z dochádzkového systému SAP (predloženého žalobcom na č.l. 88 až 89 súdneho spisu) žalobca vykonával v uvedenom mesiaci vyššie uvedeným spôsobom 24-hodinové služby v čase od 07,00 hod príslušného dňa do 07,00 hod nasledujúceho dňa a zároveň 8-hodinové pohotovosti v ten istý deň v čase od 22,00 hod príslušného dňa do 06,00 hod nasledujúceho dňa v dňoch 03.05.2015 až 04.05.2015, 12.05.2015 až 13.05.2015, 26.05.2015 až 27.05.2015, 30.05.2015 až 31.05.2015 a tiež 06.05.2015 až 07.05.2015, avšak v uvedený deň 07.05.2015 vykazoval aj prácu nadčas v čase od 04,45 hod do 06,00 hod uvedeného dňa, tiež 15.05.2015 až 16.05.2015, avšak v uvedený deň 15.05.2015 vykazoval aj prácu nadčas v čase od 22,41 hod do 00,06 hod nasledujúceho dňa a tiež 18.05.2015 až 19.05.2015, avšak v uvedený deň 19.05.2015 vykazoval aj prácu nadčas v čase od 05,30 hod do 06,00 hod uvedeného dňa. Zároveň dňa 24.05.2015 vykonával žalobca službu v čase od 07,00 hod do 23,00 hod uvedeného dňa. Podľa uvedeného výpisu z dochádzkového systému SAP však za tento mesiac žalobcovi sa vykazovalo 144 odpracovaných hodín (stĺpec štvrtý sprava, prvý riadok), 3:02 hodín nadčasov (stĺpec druhý sprava, tretí riadok) a 52:58 hodín pohotovosti (stĺpec druhý sprava, druhý riadok).
45. Podľa jeho výplatnej pásky za uvedený mesiac mal vedené ako odpracované hodiny (kolónka „Odp.h:“) 147,03 hodín a ako čas ním vykonávanej pohotovosti (kolónka „Pohotovosť na pracovisku:“) 52,97 hodín. Spolu uvedené hodnoty predstavujú časový údaj 200 hodín. Zároveň z uvedenej pásky vyplynulo, že v tom čase jeho funkčný plat 744 EUR a pokrýval 121,50 pracovných hodín (kolónka „tarifný plat“ prvý stĺpec).
46. Pokiaľ ide o mesiac jún 2015 podľa výpisu z dochádzkového systému SAP (predloženého žalobcom na č.l. 88 až 89 súdneho spisu) žalobca vykonával v uvedenom mesiaci vyššie uvedeným spôsobom 24-hodinové služby v čase od 07,00 hod príslušného dňa do 07,00 hod nasledujúceho dňa a zároveň 7,5 - hodinové pohotovosti v ten istý deň v čase od 22,00 hod príslušného dňa do 05,30 hod nasledujúceho dňa v dňoch 02.06.2015 až 03.06.2015, 05.06.2015 až 06.06.2015, 08.06.2015 až 09.06.2015, 14.06.2015 až 15.06.2015, 17.06.2015 až 18.06.2015, 20.06.2015 až 21.06.2015, 26.06.2015 až 27.06.2015, 29.06.2015 až 30.06.2015 a tiež 11.06.2015 až 12.06.2015, avšak v uvedený deň 11.06.2015 vykazoval aj prácu nadčas v čase od 22,00 hod do 22,15 hod uvedeného dňa, a tiež 23.06.2015 až 24.06.2015, avšak v uvedený deň 23.06.2015 vykazoval aj prácu nadčas v čase od 22,15 hod do 22,30 hod uvedeného dňa. Zároveň dňa 01.06.2015 vykonával žalobca službu v čase od 07,00 hod do 15,00 hod uvedeného dňa. Podľa uvedeného výpisu z dochádzkového systému SAP však za tento mesiac žalobcovi sa vykazovalo 180 odpracovaných hodín (stĺpec štvrtý sprava, prvý riadok), 0:30 hodín nadčasov (stĺpec druhý sprava, tretí riadok) a 74:30 hodín pohotovosti (stĺpec druhý sprava, druhý riadok).
47. Podľa jeho výplatnej pásky za uvedený mesiac mal vedené ako odpracované hodiny (kolónka „Odp.h:“) 173,50 hodín a ako čas ním vykonávanej pohotovosti (kolónka „Pohotovosť na pracovisku:“) 74,50 hodín. Spolu uvedené hodnoty predstavujú časový údaj 248 hodín. Zároveň z uvedenej pásky vyplynulo, že v tom čase jeho funkčný plat 794 EUR a pokrýval 173 pracovných hodín (kolónka „tarifný plat“ prvý stĺpec).
48. Pokiaľ ide o mesiac júl 2015 podľa výpisu z dochádzkového systému SAP (predloženého žalobcom na č.l. 88 až 89 súdneho spisu) žalobca vykonával v uvedenom mesiaci vyššie uvedeným spôsobom 24-hodinové služby v čase od 07,00 hod príslušného dňa do 07,00 hod nasledujúceho dňa a zároveň 7,5 - hodinové pohotovosti v ten istý deň v čase od 22,00 hod príslušného dňa do 05,30 hod nasledujúceho dňa v dňoch 05.07.2015 až 06.07.2015, 08.07.2015 až 09.07.2015, 11.07.2015 až
12.07.2015, 14.07.2015 až 15.07.2015. Podľa uvedeného výpisu z dochádzkového systému SAP však za tento mesiac žalobcovi sa vykazovalo 165 odpracovaných hodín (stĺpec štvrtý sprava, prvý riadok), 0:00 hodín nadčasov (stĺpec druhý sprava, tretí riadok) a 30:00 hodín pohotovosti (stĺpec druhý sprava, druhý riadok).
49. Podľa jeho výplatnej pásky za uvedený mesiac mal vedené ako odpracované hodiny (kolónka „Odp.h:“) 66 hodín a ako čas ním vykonávanej pohotovosti (kolónka „Pohotovosť na pracovisku:“) 30 hodín. Spolu uvedené hodnoty predstavujú časový údaj 96 hodín. Zároveň z uvedenej pásky vyplynulo, že v tom čase jeho funkčný plat 801 EUR a pokrýval 66 pracovných hodín (kolónka „tarifný plat“ prvý stĺpec).
50. Pokiaľ ide o mesiac august 2015 podľa výpisu z dochádzkového systému SAP (predloženého žalobcom na č.l. 88 až 89 súdneho spisu) žalobca vykonával v uvedenom mesiaci vyššie uvedeným spôsobom 24-hodinové služby v čase od 07,00 hod príslušného dňa do 07,00 hod nasledujúceho dňa a zároveň 7,5 - hodinové pohotovosti v ten istý deň v čase od 22,00 hod príslušného dňa do 05,30 hod nasledujúceho dňa v dňoch 04.08.2015 až 05.08.2015, 07.08.2015 až 08.08.2015, 10.08.2015 až 11.08.2015, 13.08.2015 až 14.08.2015, 22.08.2015 až 23.08.2015, 25.08.2015 až 26.08.2015, 31.08.2015 až 01.09.2015 a tiež 16.08.2015 až 17.08.2015, avšak v uvedený deň 16.08.2015 vykazoval aj prácu nadčas v čase od 22,20 hod do 22,40 hod uvedeného dňa, a tiež 28.08.2015 až 29.08.2015, avšak v uvedený deň 28.08.2015 vykazoval aj prácu nadčas v čase od 22,13 hod do 05,30 hod nasledujúceho dňa, takže pohotovosť sa vykazuje len od 22,00 hod do 03,48 hod. Zároveň dňa 01.08.2015 vykonával žalobca 24 hodinovú službu v čase od 07,00 hod do 07,00 hod nasledujúceho dňa bez pohotovosti. Podľa uvedeného výpisu z dochádzkového systému SAP však za tento mesiac žalobcovi sa vykazovalo 181:30 odpracovaných hodín (stĺpec štvrtý sprava, prvý riadok), 2:14 hodín nadčasov (stĺpec druhý sprava, tretí riadok) a 65:16 hodín pohotovosti (stĺpec druhý sprava, druhý riadok).
51. Podľa jeho výplatnej pásky za uvedený mesiac mal vedené ako odpracované hodiny (kolónka „Odp.h:“) 167,23 hodín a ako čas ním vykonávanej pohotovosti (kolónka „Pohotovosť na pracovisku:“) 65,26 hodín. Spolu uvedené hodnoty predstavujú časový údaj 232,49 hodín. Zároveň z uvedenej pásky vyplynulo, že v tom čase jeho funkčný plat 801 EUR a pokrýval 165 pracovných hodín (kolónka „tarifný plat“ prvý stĺpec).
52. Pokiaľ ide o mesiac september 2015 podľa výpisu z dochádzkového systému SAP (predloženého žalobcom na č.l. 88 až 89 súdneho spisu) žalobca vykonával v uvedenom mesiaci vyššie uvedeným spôsobom 24-hodinové služby v čase od 07,00 hod príslušného dňa do 07,00 hod nasledujúceho dňa a zároveň 7,5 - hodinové pohotovosti v ten istý deň v čase od 22,00 hod príslušného dňa do 05,30 hod nasledujúceho dňa v dňoch 03.09.2015 až 04.09.2015, 06.09.2015 až 07.09.2015, 09.09.2015 až 10.09.2015, 21.09.2015 až 22.09.2015, 24.09.2015 až 25.09.2015, 27.09.2015 až 28.09.2015, 30.09.2015 až 01.10.2015. Podľa uvedeného výpisu z dochádzkového systému SAP však za tento mesiac žalobcovi sa vykazovalo 175 odpracovaných hodín (stĺpec štvrtý sprava, prvý riadok), 0:00 hodín nadčasov (stĺpec druhý sprava, tretí riadok) a 52:30 hodín pohotovosti (stĺpec druhý sprava, druhý riadok).
53. Podľa jeho výplatnej pásky za uvedený mesiac mal vedené ako odpracované hodiny (kolónka „Odp.h:“) 115,50 hodín a ako čas ním vykonávanej pohotovosti (kolónka „Pohotovosť na pracovisku:“) 52,50 hodín. Spolu uvedené hodnoty predstavujú časový údaj 168 hodín. Zároveň z uvedenej pásky vyplynulo, že v tom čase jeho funkčný plat 801 EUR a pokrýval 115,50 pracovných hodín (kolónka „tarifný plat“ prvý stĺpec).
54. Pokiaľ ide o mesiac október 2015 podľa výpisu z dochádzkového systému SAP (predloženého žalobcom na č.l. 88 až 89 súdneho spisu) žalobca vykonával v uvedenom mesiaci vyššie uvedeným spôsobom 24-hodinové služby v čase od 07,00 hod príslušného dňa do 07,00 hod nasledujúceho dňa a zároveň 7,5 - hodinové pohotovosti v ten istý deň v čase od 22,00 hod príslušného dňa do 05,30 hod nasledujúceho dňa v dňoch 03.10.2015 až 04.10.2015, 07.10.2015 až 08.10.2015, 12.10.2015 až 13.10.2015, 18.10.2015 až 19.10.2015, 21.10.2015 až 22.10.2015, 24.10.2015 až 25.10.2015, a tiež 09.10.2015 až 10.10.2015, avšak v uvedený deň 09.10.2015 vykazoval aj prácu nadčas v čase od 23,53 hod do 02,06 hod nasledujúceho dňa. Podľa uvedeného výpisu z dochádzkového systému SAP však
za tento mesiac žalobcovi sa vykazovalo 172 odpracovaných hodín (stĺpec štvrtý sprava, prvý riadok), 2:13 hodín nadčasov (stĺpec druhý sprava, tretí riadok) a 50:17 hodín pohotovosti (stĺpec druhý sprava, druhý riadok).
55. Podľa jeho výplatnej pásky za uvedený mesiac mal vedené ako odpracované hodiny (kolónka „Odp.h:“) 117,72 hodín a ako čas ním vykonávanej pohotovosti (kolónka „Pohotovosť na pracovisku:“) 50,28 hodín. Spolu uvedené hodnoty predstavujú časový údaj 168 hodín. Zároveň z uvedenej pásky vyplynulo, že v tom čase jeho funkčný plat 801 EUR a pokrýval 115,50 pracovných hodín (kolónka „tarifný plat“ prvý stĺpec).
56. Pokiaľ ide o mesiac november 2015 podľa výpisu z dochádzkového systému SAP (predloženého žalobcom na č.l. 88 až 89 súdneho spisu) žalobca vykonával v uvedenom mesiaci vyššie uvedeným spôsobom 24-hodinové služby v čase od 07,00 hod príslušného dňa do 07,00 hod nasledujúceho dňa a zároveň 7,5 - hodinové pohotovosti v ten istý deň v čase od 22,00 hod príslušného dňa do 05,30 hod nasledujúceho dňa v dňoch 05.11.2015 až 06.11.2015, 08.11.2015 až 09.11.2015, 11.11.2015 až 12.11.2015, 17.11.2015 až 18.11.2015, 20.11.2015 až 21.11.2015, 23.11.2015 až 24.11.2015, 26.11.2015 až 27.11.2015, 29.11.2015 až 30.11.2015, a tiež 02.11.2015 až 03.11.2015, avšak v uvedený deň 02.11.2015 vykazoval aj prácu nadčas v čase od 22,32 hod do 23,15 hod uvedeného dňa. Zároveň dňa 14.11.2015 vykonával žalobca 24 hodinovú službu v čase od 07,00 hod do 07,00 hod nasledujúceho dňa bez pohotovosti. Pohotovosť v uvedenom mesiaci vykonával tiež dňa 10.11.2015 v čase od 22,20 hod do 01,00 hod nasledujúceho dňa. Podľa uvedeného výpisu z dochádzkového systému SAP však za tento mesiac žalobcovi sa vykazovalo 165 odpracovaných hodín (stĺpec štvrtý sprava, prvý riadok), 0:43 hodín nadčasov (stĺpec druhý sprava, tretí riadok) a 69:27 hodín pohotovosti (stĺpec druhý sprava, druhý riadok).
57. Podľa jeho výplatnej pásky za uvedený mesiac mal vedené ako odpracované hodiny (kolónka „Odp.h:“) 165,72 hodín a ako čas ním vykonávanej pohotovosti (kolónka „Pohotovosť na pracovisku:“) 69,45 hodín. Spolu uvedené hodnoty predstavujú časový údaj 235,17 hodín. Zároveň z uvedenej pásky vyplynulo, že v tom čase jeho funkčný plat 801 EUR a pokrýval 154,50 pracovných hodín (kolónka „tarifný plat“ prvý stĺpec).
58. Pokiaľ ide o mesiac december 2015 podľa výpisu z dochádzkového systému SAP (predloženého žalobcom na č.l. 88 až 89 súdneho spisu) žalobca vykonával v uvedenom mesiaci vyššie uvedeným spôsobom 24-hodinové služby v čase od 07,00 hod príslušného dňa do 07,00 hod nasledujúceho dňa a zároveň 7,5 - hodinové pohotovosti v ten istý deň v čase od 22,00 hod príslušného dňa do 05,30 hod nasledujúceho dňa v dňoch 02.12.2015 až 03.12.2015, 08.12.2015 až 09.12.2015, 17.12.2015 až 18.12.2015, 20.12.2015 až 21.12.2015, 29.12.2015 až 30.12.2015, a tiež 17.12.2015 až 18.12.2015, avšak v uvedený deň 18.12.2015 vykazoval aj prácu nadčas v čase od 00,25 hod do 01,53 hod uvedeného dňa a tiež 23.12.2015 až 24.12.2015, avšak v uvedený deň 24.12.2015 vykazoval aj prácu nadčas v čase od 02,34 hod do 03,00 hod uvedeného dňa. Podľa uvedeného výpisu z dochádzkového systému SAP však za tento mesiac žalobcovi sa vykazovalo 187:30 odpracovaných hodín (stĺpec štvrtý sprava, prvý riadok), 1:54 hodín nadčasov (stĺpec druhý sprava, tretí riadok) a 50:36 hodín pohotovosti (stĺpec druhý sprava, druhý riadok).
59. Podľa jeho výplatnej pásky za uvedený mesiac mal vedené ako odpracované hodiny (kolónka „Odp.h:“) 128,50 hodín a ako čas ním vykonávanej pohotovosti (kolónka „Pohotovosť na pracovisku:“) 52,50 hodín. Spolu uvedené hodnoty predstavujú časový údaj 181 hodín. Zároveň z uvedenej pásky vyplynulo, že v tom čase jeho funkčný plat 801 EUR a pokrýval 114 pracovných hodín (kolónka „tarifný plat“ prvý stĺpec).
60. Pokiaľ ide o mesiac január 2016 podľa výpisu z dochádzkového systému SAP (predloženého žalobcom na č.l. 88 až 89 súdneho spisu) žalobca vykonával v uvedenom mesiaci vyššie uvedeným spôsobom 24-hodinové služby v čase od 07,00 hod príslušného dňa do 07,00 hod nasledujúceho dňa a zároveň 7,5 - hodinové pohotovosti v ten istý deň v čase od 22,00 hod príslušného dňa do 05,30 hod nasledujúceho dňa v dňoch 04.01.2016 až 05.01.2016, 07.01.2016 až 08.01.2016, 10.01.2016 až 11.01.2016, 14.01.2016 až 15.01.2016, 16.01.2016 až 17.01.2016, 19.01.2016 až 20.01.2016, 25.01.2016 až 26.01.2016, 28.01.2016 až 29.01.2016, a tiež 22.01.2016 až 23.01.2016, avšak v uvedený deň 22.01.2016 vykazoval aj prácu nadčas v čase od 22,59 hod do 00,50 hod nasledujúceho
dňa, tiež 31.01.2016 až 01.02.2016, avšak v uvedený deň 01.02.2016 vykazoval aj prácu nadčas v čase od 01,00 hod do 03,15 hod uvedeného dňa. Zároveň dňa 27.01.2016 vykonával žalobca službu v čase od 08,00 hod do 16,00 hod bez pohotovosti. Podľa uvedeného výpisu z dochádzkového systému SAP však za tento mesiac žalobcovi sa vykazovalo 189:30 odpracovaných hodín (stĺpec štvrtý sprava, prvý riadok), 04:06 hodín nadčasov (stĺpec druhý sprava, tretí riadok) a 70:54 hodín pohotovosti (stĺpec druhý sprava, druhý riadok).
61. Podľa jeho výplatnej pásky za uvedený mesiac mal vedené ako odpracované hodiny (kolónka „Odp.h:“) 177,10 hodín a ako čas ním vykonávanej pohotovosti (kolónka „Pohotovosť na pracovisku:“) 70,90 hodín a zároveň mínus 1,89 hodín. Spolu uvedené hodnoty predstavujú časový údaj 246,11 hodín (t.j 177,10 + 70,90-1,89). Zároveň z uvedenej pásky vyplynulo, že v tom čase jeho funkčný plat 840 EUR a pokrýval 173 pracovných hodín (kolónka „tarifný plat“ prvý stĺpec).
62. Pokiaľ ide o mesiac február 2016 podľa výpisu z dochádzkového systému SAP (predloženého žalobcom na č.l. 88 až 89 súdneho spisu) žalobca vykonával v uvedenom mesiaci vyššie uvedeným spôsobom 24-hodinové služby v čase od 07,00 hod príslušného dňa do 07,00 hod nasledujúceho dňa a zároveň 7,5 - hodinové pohotovosti v ten istý deň v čase od 22,00 hod príslušného dňa do 05,30 hod nasledujúceho dňa v dňoch 03.02.2016 až 04.02.2016, 06.02.2016 až 07.02.2016, 09.02.2016 až 10.02.2016, 12.02.2016 až 13.02.2016, 15.02.2016 až 16.02.2016, 18.02.2016 až 19.02.2016, 21.02.2016 až 22.02.2016, 27.02.2016 až 28.02.2016. Zároveň dňa 16.02.2016 vykonával žalobca službu v čase od 07,00 hod do 13,00 hod bez pohotovosti. Podľa uvedeného výpisu z dochádzkového systému SAP však za tento mesiac žalobcovi sa vykazovalo 162:30 odpracovaných hodín (stĺpec štvrtý sprava, prvý riadok), 00:00 hodín nadčasov (stĺpec druhý sprava, tretí riadok) a 60:00 hodín pohotovosti (stĺpec druhý sprava, druhý riadok).
63. Podľa jeho výplatnej pásky za uvedený mesiac mal vedené ako odpracované hodiny (kolónka „Odp.h:“) 138 hodín a ako čas ním vykonávanej pohotovosti (kolónka „Pohotovosť na pracovisku:“) 60 hodín. Spolu uvedené hodnoty predstavujú časový údaj 198 hodín. Zároveň z uvedenej pásky vyplynulo, že v tom čase jeho funkčný plat 840 EUR a pokrýval 138 pracovných hodín (kolónka „tarifný plat“ prvý stĺpec).
64. Pokiaľ ide o mesiac marec 2016 podľa výpisu z dochádzkového systému SAP (predloženého žalobcom na č.l. 88 až 89 súdneho spisu) žalobca vykonával v uvedenom mesiaci vyššie uvedeným spôsobom 24-hodinové služby v čase od 07,00 hod príslušného dňa do 07,00 hod nasledujúceho dňa a zároveň 7,5 - hodinové pohotovosti v ten istý deň v čase od 22,00 hod príslušného dňa do 05,30 hod nasledujúceho dňa v dňoch 01.03.2016 až 02.03.2016, 04.03.2016 až 05.03.2016,07.03.2016 až 08.03.2016, 10.03.2016 až 11.03.2016, 19.03.2016 až 20.03.2016, 25.03.2016 až 26.03.2016, 28.03.2016 až 29.03.2016, 31.03.2016 až 01.04.2016, a tiež 13.03.2016 až 14.03.2016, avšak v uvedený deň 14.03.2016 vykazoval aj prácu nadčas v čase od 01,30 hod do 04,45 hod uvedeného dňa, tiež 16.03.2016 až 17.03.2016, avšak v uvedený deň 16.03.2016 vykazoval aj prácu nadčas v čase od 04,08 hod do 07,51 hod uvedeného dňa. Podľa uvedeného výpisu z dochádzkového systému SAP však za tento mesiac žalobcovi sa vykazovalo 189:30 odpracovaných hodín ( stĺpec štvrtý sprava , prvý riadok), 08:24 hodín nadčasov (stĺpec druhý sprava, tretí riadok) a 69:27 hodín pohotovosti (stĺpec druhý sprava, druhý riadok).
65. Podľa jeho výplatnej pásky za uvedený mesiac mal vedené ako odpracované hodiny (kolónka „Odp.h:“) 171,40 hodín a ako čas ním vykonávanej pohotovosti (kolónka „Pohotovosť na pracovisku:“) 69,45 hodín. Spolu uvedené hodnoty predstavujú časový údaj 240,85 hodín. Zároveň z uvedenej pásky vyplynulo, že v tom čase jeho funkčný plat 840 EUR a pokrýval 165 pracovných hodín (kolónka „tarifný plat“ prvý stĺpec).
66. Pokiaľ ide o mesiac apríl 2016 podľa výpisu z dochádzkového systému SAP (predloženého žalobcom na č.l. 88 až 89 súdneho spisu) žalobca vykonával v uvedenom mesiaci vyššie uvedeným spôsobom 24-hodinové služby v čase od 07,00 hod príslušného dňa do 07,00 hod nasledujúceho dňa a zároveň 7,5 - hodinové pohotovosti v ten istý deň v čase od 22,00 hod príslušného dňa do 05,30 hod nasledujúceho dňa v dňoch 03.04.2016 až 04.04.2016, 06.04.2016 až 07.04.2016, 15.04.2016 až 16.04.2016, 18.04.2016 až 19.04.2016, 21.04.2016 až 22.04.2016, 26.04.2016 až 27.04.2016. Podľa uvedeného výpisu z dochádzkového systému SAP však za tento mesiac žalobcovi sa vykazovalo 165
odpracovaných hodín (stĺpec štvrtý sprava, prvý riadok), 00:00 hodín nadčasov (stĺpec druhý sprava, tretí riadok) a 45:00 hodín pohotovosti (stĺpec druhý sprava, druhý riadok).
67. Podľa jeho výplatnej pásky za uvedený mesiac mal vedené ako odpracované hodiny (kolónka „Odp.h:“) 123,75 hodín a ako čas ním vykonávanej pohotovosti (kolónka „Pohotovosť na pracovisku:“) 45 hodín. Spolu uvedené hodnoty predstavujú časový údaj 168,75 hodín. Zároveň z uvedenej pásky vyplynulo, že v tom čase jeho funkčný plat 840 EUR a pokrýval 99 pracovných hodín (kolónka „tarifný plat“ prvý stĺpec).
68. Pokiaľ ide o mesiac máj 2016 podľa výpisu z dochádzkového systému SAP (predloženého žalobcom na č.l. 88 až 89 súdneho spisu) žalobca vykonával v uvedenom mesiaci vyššie uvedeným spôsobom 24-hodinové služby v čase od 07,00 hod príslušného dňa do 07,00 hod nasledujúceho dňa a zároveň 7,5 - hodinové pohotovosti v ten istý deň v čase od 22,00 hod príslušného dňa do 05,30 hod nasledujúceho dňa v dňoch 03.05.2016 až 04.05.2016, 06.05.2016 až 07.05.2016, 09.05.2016 až 10.05.2016, 15.05.2016 až 16.05.2016, 18.05.2016 až 19.05.2016, 21.05.2016 až 22.05.2016, 24.05.2016 až 25.05.2016, 30.05.2016 až 31.05.2016, a tiež 23.06.2016 až 24.06.2016, avšak v uvedený deň 23.06.2016 vykazoval aj prácu nadčas v čase od 23,00 hod do 23,40 hod uvedeného dňa. Okrem toho vykazuje dňa 07.05.2016 a 22.06.2016 čas strávený na „školení“, čo je vedené pod značkou „SKO“. Zároveň dňa 27.05.2016 vykonával žalobca 24 hodinovú službu v čase od 07,00 hod do 07,00 hod nasledujúceho dňa bez pohotovosti. Okrem toho tiež vykonával prácu nadčas v uvedenom mesiaci dňa 26.05.2016 v čase od 07,00 hod do 15,00 hod uvedeného dňa. Podľa uvedeného výpisu z dochádzkového systému SAP však za tento mesiac žalobcovi sa vykazovalo 165 odpracovaných hodín (stĺpec štvrtý sprava, prvý riadok), 08:00 hodín nadčasov (stĺpec druhý sprava, tretí riadok) a 60:00 hodín pohotovosti (stĺpec druhý sprava, druhý riadok).
69. Podľa jeho výplatnej pásky za uvedený mesiac mal vedené ako odpracované hodiny (kolónka „Odp.h:“) 156,50 hodín a ako čas ním vykonávanej pohotovosti (kolónka „Pohotovosť na pracovisku:“) 60 hodín. Spolu uvedené hodnoty predstavujú časový údaj 216,50 hodín. Zároveň z uvedenej pásky vyplynulo, že v tom čase jeho funkčný plat 840 EUR a pokrýval 142 pracovných hodín (kolónka „tarifný plat“ prvý stĺpec).
70. Pokiaľ ide o mesiac jún 2016 podľa výpisu z dochádzkového systému SAP (predloženého žalobcom na č.l. 88 až 89 súdneho spisu) žalobca vykonával v uvedenom mesiaci vyššie uvedeným spôsobom 24-hodinové služby v čase od 07,00 hod príslušného dňa do 07,00 hod nasledujúceho dňa a zároveň 7,5 - hodinové pohotovosti v ten istý deň v čase od 22,00 hod príslušného dňa do 05,30 hod nasledujúceho dňa v dňoch 02.06.2016 až 03.06.2016, 14.06.2016 až 15.06.2016, 16.06.2016 až 17.06.2016, 20.06.2016 až 21.06.2016, 26.06.2016 až 27.06.2016, 29.06.2016 až 30.06.2016. Podľa uvedeného výpisu z dochádzkového systému SAP však za tento mesiac žalobcovi sa vykazovalo 168:30 odpracovaných hodín (stĺpec štvrtý sprava, prvý riadok), 00:40 hodín nadčasov (stĺpec druhý sprava, tretí riadok) a 50:51 hodín pohotovosti (stĺpec druhý sprava, druhý riadok).
71. Podľa jeho výplatnej pásky za uvedený mesiac mal vedené ako odpracované hodiny (kolónka „Odp.h:“) 120,17 hodín a ako čas ním vykonávanej pohotovosti (kolónka „Pohotovosť na pracovisku:“) 50,85 hodín. Spolu uvedené hodnoty predstavujú časový údaj 171,02 hodín. Zároveň z uvedenej pásky vyplynulo, že v tom čase jeho funkčný plat 840 EUR a pokrýval 115,50 pracovných hodín (kolónka „tarifný plat“ prvý stĺpec).
72. Pokiaľ ide o mesiac júl 2016 podľa výpisu z dochádzkového systému SAP (predloženého žalobcom na č.l. 88 až 89 súdneho spisu) žalobca vykonával v uvedenom mesiaci vyššie uvedeným spôsobom 24- hodinové služby v čase od 07,00 hod príslušného dňa do 07,00 hod nasledujúceho dňa a zároveň 7,5 - hodinové pohotovosti v ten istý deň v čase od 22,00 hod príslušného dňa do 05,30 hod nasledujúceho dňa v dňoch 05.07.2016 až 06.07.2016, 08.07.2016 až 09.07.2016, 11.07.2016 až 12.07.2016, 17.07.2016 až 18.07.2016, a tiež 14.07.2016 až 15.07.2016, avšak v uvedený deň 15.07.2016 vykazoval aj prácu nadčas v čase od 02,56 hod do 05,30 hod uvedeného dňa, takže pohotovosť sa vykazuje len od 22,00 hod do 02,56 hod. Zároveň dňa 10.07.2016 vykonával žalobca službu v čase od 08,00 hod do 17,30 hod nasledujúceho dňa bez pohotovosti. Podľa uvedeného výpisu z dochádzkového systému SAP však za tento mesiac žalobcovi sa vykazovalo 174:30 odpracovaných hodín (stĺpec štvrtý sprava,
prvý riadok), 02:34 hodín nadčasov (stĺpec druhý sprava, tretí riadok) a 34:56 hodín pohotovosti (stĺpec druhý sprava, druhý riadok).
73. Podľa jeho výplatnej pásky za uvedený mesiac mal vedené ako odpracované hodiny (kolónka „Odp.h:“) 85,07 hodín a ako čas ním vykonávanej pohotovosti (kolónka „Pohotovosť na pracovisku:“) 34,93 hodín. Spolu uvedené hodnoty predstavujú časový údaj 120 hodín. Zároveň z uvedenej pásky vyplynulo, že v tom čase jeho funkčný plat 840 EUR a pokrýval 82,50 pracovných hodín (kolónka „tarifný plat“ prvý stĺpec).
74. Pokiaľ ide o mesiac august 2016 podľa výpisu z dochádzkového systému SAP (predloženého žalobcom na č.l. 88 až 89 súdneho spisu) žalobca vykonával v uvedenom mesiaci vyššie uvedeným spôsobom 24-hodinové služby v čase od 07,00 hod príslušného dňa do 07,00 hod nasledujúceho dňa a zároveň 7,5 - hodinové pohotovosti v ten istý deň v čase od 22,00 hod príslušného dňa do 05,30 hod nasledujúceho dňa v dňoch 01.08.2016 až 02.08.2016, 04.08.2016 až 05.08.2016, 07.08.2016 až 08.08.2016, 10.08.2016 až 11.08.2016, 13.08.2016 až 14.08.2016,16.08.2016 až 17.08.2016,19.08.2016 až 20.08.2016, 22.08.2016 až 23.08.2016, 25.08.2016 až 26.08.2016,28.08.2016 až 29.08.2016, 31.08.2016 až 01.09.2016. Podľa uvedeného výpisu z dochádzkového systému SAP však za tento mesiac žalobcovi sa vykazovalo 181:30 odpracovaných hodín (stĺpec štvrtý sprava, prvý riadok), 00:00 hodín nadčasov (stĺpec druhý sprava, tretí riadok) a 82:30 hodín pohotovosti (stĺpec druhý sprava, druhý riadok).
75. Podľa jeho výplatnej pásky za uvedený mesiac mal vedené ako odpracované hodiny (kolónka „Odp.h:“) 181,50 hodín a ako čas ním vykonávanej pohotovosti (kolónka „Pohotovosť na pracovisku:“) 82,50 hodín. Spolu uvedené hodnoty predstavujú časový údaj 264 hodín. Zároveň z uvedenej pásky vyplynulo, že v tom čase jeho funkčný plat 840 EUR a pokrýval 180 pracovných hodín (kolónka „tarifný plat“ prvý stĺpec).
76. Pokiaľ ide o mesiac september 2016 podľa výpisu z dochádzkového systému SAP (predloženého žalobcom na č.l. 88 až 89 súdneho spisu) žalobca vykonával v uvedenom mesiaci vyššie uvedeným spôsobom 24-hodinové služby v čase od 07,00 hod príslušného dňa do 07,00 hod nasledujúceho dňa a zároveň 7,5 - hodinové pohotovosti v ten istý deň v čase od 22,00 hod príslušného dňa do 05,30 hod nasledujúceho dňa v dňoch 06.09.2016 až 07.09.2016, 09.09.2016 až 10.09.2016, 04.09.2016 až 05.09.2016, 21.09.2016 až 22.09.2016, 21.09.2016 až 22.09.2016, a tiež 12.09.2016 až 13.09.2016, avšak v uvedený deň 12.09.2016 vykazoval aj prácu nadčas v čase od 22.00 hod do 22,43 hod uvedeného dňa, takže pohotovosť sa vykazuje len od 22,43 hod do 05,30 hod. a tiež 30.09.2016 až 01.10.2016, avšak v uvedený deň 01.10.2016 vykazoval aj prácu nadčas v čase od 02,13 hod do 03,10 hod uvedeného dňa. Podľa uvedeného výpisu z dochádzkového systému SAP však za tento mesiac žalobcovi sa vykazovalo 164:30 odpracovaných hodín (stĺpec štvrtý sprava, prvý riadok), 01:40 hodín nadčasov (stĺpec druhý sprava, tretí riadok) a 43:20 hodín pohotovosti (stĺpec druhý sprava, druhý riadok).
77. Podľa jeho výplatnej pásky za uvedený mesiac mal vedené ako odpracované hodiny (kolónka „Odp.h:“) 117,17 hodín a ako čas ním vykonávanej pohotovosti (kolónka „Pohotovosť na pracovisku:“) 43,33 hodín. Spolu uvedené hodnoty predstavujú časový údaj 160,50 hodín. Zároveň z uvedenej pásky vyplynulo, že v tom čase jeho funkčný plat 840 EUR a pokrýval 99 pracovných hodín (kolónka „tarifný plat“ prvý stĺpec).
78. Pokiaľ ide o mesiac október 2016 podľa výpisu z dochádzkového systému SAP (predloženého žalobcom na č.l. 88 až 89 súdneho spisu) žalobca vykonával v uvedenom mesiaci vyššie uvedeným spôsobom 24-hodinové služby v čase od 07,00 hod príslušného dňa do 07,00 hod nasledujúceho dňa a zároveň 7,5 - hodinové pohotovosti v ten istý deň v čase od 22,00 hod príslušného dňa do 05,30 hod nasledujúceho dňa v dňoch 03.10.2016 až 04.10.2016, 06.10.2016 až 07.10.2016, 09.10.2016 až 10.10.2016, 12.10.2016 až 13.10.2016, 15.10.2016 až 16.10.2016, 18.10.2016 až 19.10.2016, 21.10.2016 až 22.10.2016, 24.10.2016 až 25.10.2016, 30.10.2016 až 31.10.2016, a tiež 27.10.2016 až 28.10.2016, avšak v uvedený deň 28.10.2016 vykazoval aj prácu nadčas v čase od 02,08 hod do 02,31 hod uvedeného dňa. Podľa uvedeného výpisu z dochádzkového systému SAP však za tento mesiac žalobcovi sa vykazovalo 165 odpracovaných hodín (stĺpec štvrtý sprava, prvý riadok), 00:25
hodín nadčasov (stĺpec druhý sprava, tretí riadok) a 74:35 hodín pohotovosti (stĺpec druhý sprava, druhý riadok).
79. Podľa jeho výplatnej pásky za uvedený mesiac mal vedené ako odpracované hodiny (kolónka „Odp.h:“) 165,42 hodín a ako čas ním vykonávanej pohotovosti (kolónka „Pohotovosť na pracovisku:“) 74,58 hodín. Spolu uvedené hodnoty predstavujú časový údaj 240 hodín. Zároveň z uvedenej pásky vyplynulo, že v tom čase jeho funkčný plat 840 EUR a pokrýval 165 pracovných hodín (kolónka „tarifný plat“ prvý stĺpec).
80. Pokiaľ ide o mesiac november 2016 podľa výpisu z dochádzkového systému SAP (predloženého žalobcom na č.l. 88 až 89 súdneho spisu) žalobca vykonával v uvedenom mesiaci vyššie uvedeným spôsobom 24-hodinové služby v čase od 07,00 hod príslušného dňa do 07,00 hod nasledujúceho dňa a zároveň 7,5 - hodinové pohotovosti v ten istý deň v čase od 22,00 hod príslušného dňa do 05,30 hod nasledujúceho dňa v dňoch 02.11.2016 až 03.11.2016, 08.11.2016 až 09.11.2016, 11.11.2016 až 12.11.2016, 14.11.2016 až 15.11.2016, 17.11.2016 až 18.11.2016, 23.11.2016 až 24.11.2016, 26.11.2016 až 27.11.2016, 30.11.2016 až 01.12.2016. Podľa uvedeného výpisu z dochádzkového systému SAP však za tento mesiac žalobcovi sa vykazovalo 180:45 odpracovaných hodín (stĺpec štvrtý sprava, prvý riadok), 00:00 hodín nadčasov (stĺpec druhý sprava, tretí riadok) a 60:00 hodín pohotovosti (stĺpec druhý sprava, druhý riadok).
81. Podľa jeho výplatnej pásky za uvedený mesiac mal vedené ako odpracované hodiny (kolónka „Odp.h:“) 147,75 hodín a ako čas ním vykonávanej pohotovosti (kolónka „Pohotovosť na pracovisku:“) 60,00 hodín. Spolu uvedené hodnoty predstavujú časový údaj 207,75 hodín. Zároveň z uvedenej pásky vyplynulo, že v tom čase jeho funkčný plat 840 EUR a pokrýval 131,75 pracovných hodín (kolónka „tarifný plat“ prvý stĺpec).
82. Pokiaľ ide o mesiac december 2016 podľa výpisu z dochádzkového systému SAP (predloženého žalobcom na č.l. 88 až 89 súdneho spisu) žalobca vykonával v uvedenom mesiaci vyššie uvedeným spôsobom 24-hodinové služby v čase od 07,00 hod príslušného dňa do 07,00 hod nasledujúceho dňa a zároveň 7,5 - hodinové pohotovosti v ten istý deň v čase od 22,00 hod príslušného dňa do 05,30 hod nasledujúceho dňa v dňoch 02.12.2016 až 03.12.2016, 05.12.2016 až 06.12.2016, 08.12.2016 až 09.12.2016, 14.12.2016 až 15.12.2016, 20.12.2016 až 21.12.2016, 23.12.2016 až 24.12.2016, 29.12.2016 až 30.12.2016, a tiež 11.12.2016 až 12.12.2016, avšak v uvedený deň 12.12.2016 vykazoval aj prácu nadčas v čase od 02,14 hod do 02,58 hod uvedeného dňa. Zároveň dňa 07.12.2016 vykonával žalobca službu v čase od 07,00 hod do 15,00 hod a dňa 22.12.2016 od 07,00 hod do 11,00 hod bez pohotovosti, a tiež dňa 02.12.2016 prácu nadčas v čase od 07.00 hod do 07,30 hod. Podľa uvedeného výpisu z dochádzkového systému SAP však za tento mesiac žalobcovi sa vykazovalo 181:45 odpracovaných hodín (stĺpec štvrtý sprava, prvý riadok), 01:04 hodín nadčasov (stĺpec druhý sprava, tretí riadok) a 59:26 hodín pohotovosti (stĺpec druhý sprava, druhý riadok).
83. Podľa jeho výplatnej pásky za uvedený mesiac mal vedené ako odpracované hodiny (kolónka „Odp.h:“) 166,31 hodín a ako čas ním vykonávanej pohotovosti (kolónka „Pohotovosť na pracovisku:“) 66,93 hodín. Spolu uvedené hodnoty predstavujú časový údaj 233,24 hodín. Zároveň z uvedenej pásky vyplynulo, že v tom čase jeho funkčný plat 840 EUR a pokrýval 148,50 pracovných hodín (kolónka „tarifný plat“ prvý stĺpec).
84. Pokiaľ ide o mesiac január 2017 podľa výpisu z dochádzkového systému SAP (predloženého žalobcom na č.l. 88 až 89 súdneho spisu) žalobca vykonával v uvedenom mesiaci vyššie uvedeným spôsobom 24-hodinové služby v čase od 07,00 hod príslušného dňa do 07,00 hod nasledujúceho dňa a zároveň 7,5 - hodinové pohotovosti v ten istý deň v čase od 22,00 hod príslušného dňa do 05,30 hod nasledujúceho dňa v dňoch 01.01.2017 až 02.01.2017, 04.01.2017 až 05.01.2017, 07.01.2017 až 08.01.2017, 10.01.2017 až 11.01.2017, 16.01.2017 až 17.01.2017, 19.01.2017 až 20.01.2017, 22.01.2017 až 23.01.2017, 25.01.2017 až 26.01.2017, 28.01.2017 až 29.01.2017, 31.01.2017 až 01.02.2017, a tiež 13.01.2017 až 14.01.2017, avšak v uvedený deň 13.01.2017 vykazoval aj prácu nadčas v čase od 22.30 hod do 23,00 hod uvedeného dňa. Podľa uvedeného výpisu z dochádzkového systému SAP však za tento mesiac žalobcovi sa vykazovalo 195:00 odpracovaných hodín (stĺpec štvrtý sprava, prvý riadok), 00:30 hodín nadčasov (stĺpec druhý sprava, tretí riadok) a 76:30 hodín pohotovosti (stĺpec druhý sprava, druhý riadok).
85. Podľa jeho výplatnej pásky za uvedený mesiac mal vedené ako odpracované hodiny (kolónka „Odp.h:“) 187,50 hodín a ako čas ním vykonávanej pohotovosti (kolónka „Pohotovosť na pracovisku:“) 76,50 hodín. Spolu uvedené hodnoty predstavujú časový údaj 264 hodín. Zároveň z uvedenej pásky vyplynulo, že v tom čase jeho funkčný plat 903,-- EUR a pokrýval 187 pracovných hodín (kolónka „tarifný plat“ prvý stĺpec).
86. Pokiaľ ide o mesiac február 2017 podľa výpisu z dochádzkového systému SAP (predloženého žalobcom na č.l. 88 až 89 súdneho spisu) žalobca vykonával v uvedenom mesiaci vyššie uvedeným spôsobom 24-hodinové služby v čase od 07,00 hod príslušného dňa do 07,00 hod nasledujúceho dňa a zároveň 7,5 - hodinové pohotovosti v ten istý deň v čase od 22,00 hod príslušného dňa do 05,30 hod nasledujúceho dňa v dňoch 03.02.2017 až 04.02.2017, 06.02.2017 až 07.02.2017, 12.02.2017 až 13.02.2017, 24.02.2017 až 25.02.2017, 27.02.2017 až 28.02.2017. Zároveň dňa 09.02.2017 vykonával žalobca službu v čase od 07,00 hod do 00,00 hod a dňa 15.02.2017 až 16.02.2017 24-hodinovú službu od 07,00 hod do 07,00 hod nasledujúceho dňa, v oboch prípadoch bez pohotovosti. Podľa uvedeného výpisu z dochádzkového systému SAP však za tento mesiac žalobcovi sa vykazovalo 153:00 odpracovaných hodín ( stĺpec štvrtý sprava, prvý riadok), 00:00 hodín nadčasov (stĺpec druhý sprava, tretí riadok) a 35:00 hodín pohotovosti (stĺpec druhý sprava, druhý riadok).
87. Podľa jeho výplatnej pásky za uvedený mesiac mal vedené ako odpracované hodiny (kolónka „Odp.h:“) 110,50 hodín a ako čas ním vykonávanej pohotovosti (kolónka „Pohotovosť na pracovisku:“) 35,00 hodín. Spolu uvedené hodnoty predstavujú časový údaj 145,50 hodín. Zároveň z uvedenej pásky vyplynulo, že v tom čase jeho funkčný plat 903,- EUR a pokrýval 100,50 pracovných hodín (kolónka „tarifný plat“ prvý stĺpec).
88. Podľa § 2 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), podľa tohto zákona sa postupuje, ak je daná právomoc súdu, pokiaľ Civilný mimosporový poriadok, Správny súdny poriadok alebo iný zákon neustanovuje inak.
89. Podľa § 3 CSP, súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.
90. Podľa § 43 ods. 2 CSP, ak súd, ktorému bol spor postúpený, s postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú súdy viazané.
91. Podľa § 19 písm. b./ CSP, popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj súd, v ktorého obvode nastala skutočnosť, ktorá zakladá právo na náhradu škody.
92. Podľa článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2.
93. Podľa článku 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, sudcovia sú pri výkone svojej funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 a zákonom.
94. Podľa čl. 1 ods. 2 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času (ďalej len ako „Smernica 2003/88/ES“), táto smernica sa vzťahuje na:
a) minimálne doby denného odpočinku, týždenného odpočinku a ročnej dovolenky, prestávky v práci a na maximálny týždenný pracovný čas a b) určité aspekty nočnej práce, práce na zmeny a rozvrhnutie práce.
95. Podľa čl. 1 ods. 3 Smernice 2003/88/ES, táto smernica sa vzťahuje na všetky odvetvia činností, verejné a súkromné, v zmysle článku 2 smernice 89/391/EHS bez toho, aby boli dotknuté články 14, 17, 18 a 19 tejto smernice. Táto smernica sa nevzťahuje na námorníkov definovaných v smernici 1999/63/ ES bez toho, aby bol dotknutý článok 2 ods. 8 tejto smernice.
96. Podľa čl. 2 Smernice 2003/88/ES, na účely tejto smernice platia tieto definície:
1. „pracovný čas“ je akýkoľvek čas, počas ktorého pracovník pracuje podľa pokynov zamestnávateľa a vykonáva svoju činnosť alebo povinnosti v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a/alebo praxou;
2. „čas odpočinku“ je akýkoľvek čas, ktorý nie je pracovným časom;
3. „nočný čas“ je akýkoľvek čas, ale nie kratší ako sedem hodín, definovaný vnútroštátnymi právnymi predpismi, ktorý v každom prípade musí zahŕňať dobu medzi polnocou a 5. hodinou rannou;
9. „primeraný odpočinok“ znamená, že pracovníci majú pravidelný čas odpočinku, trvanie ktorého je vyjadrené v jednotkách času a ktorý je dostatočne dlhý a nepretržitý, aby sa zabezpečilo, že v dôsledku vyčerpania alebo iného nepravidelného rozvrhnutia práce nespôsobia úraz ani sebe ani spolupracovníkom alebo iným osobám a že si ani krátkodobo ani dlhodobo nepoškodia zdravie.
97. Podľa čl. 6 smernice 2003/88/ES, členské štáty prijmú opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie toho, že v súlade s potrebou chrániť bezpečnosť a zdravie pracovníkov:
a) týždenný pracovný čas bude obmedzený zákonmi, inými právnymi predpismi alebo správnymi opatreniami alebo kolektívnymi zmluvami alebo dohodami medzi sociálnymi partnermi;
b) priemerný pracovný čas pre každé obdobie siedmich dní vrátane nadčasov neprekročí 48 hodín.
98. Podľa čl. 16 písm. b./ Smernice 2003/88/ES, Členské štáty môžu ustanoviť pre uplatňovanie článku 6 (maximálny týždenný pracovný čas) referenčné obdobie nepresahujúce štyri mesiace. Doby platenej ročnej dovolenky priznané v súlade s článkom 7 a doby pracovnej neschopnosti sa nezahŕňajú alebo sú pri výpočte priemeru neutrálne.
99. Podľa § 85 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z.z., o Hasičskom a záchrannom zbore, v znení platnom a účinnom v čase 08.06.2014 do 08.06.2017, t.j. za obdobie tri roky dozadu pred podaním žaloby (ďalej len ako „zákon č. 315/2001 Z.z.“), Služobný čas príslušníka je časový úsek, v ktorom príslušník vykonáva štátnu službu a je k dispozícii služobnému úradu.
100. Podľa § 85 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z.z., služobný čas príslušníka je 40 hodín týždenne. Skrátenie týždenného služobného času príslušníka možno dohodnúť v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa.
101. Podľa § 86 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z.z., služobný čas príslušníkov môže byť rozvrhnutý nerovnomerne. Nerovnomerne rozvrhnutý služobný čas príslušníkov je rozvrhnutý na obdobie šiestich mesiacov.
102. Podľa § 86 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z.z., pri nerovnomernom rozvrhnutí nesmie byť dĺžka služobného času v jednotlivých služobných dňoch vyššia ako 18 hodín. Celková dĺžka vykonávania štátnej služby a na ňu bezprostredne nadväzujúcej určenej služobnej pohotovosti v mieste vykonávania štátnej služby je najviac 24 hodín v služobnom dni.
103. Podľa § 91 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z.z., štátnou službou nadčas je štátna služba vykonávaná nad rámec určeného služobného času.
104. Podľa § 91 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z.z., štátna služba nadčas sa môže písomne nariadiť v naliehavom záujme štátnej služby, a to aj na dni služobného pokoja; ak ju nie je možné vopred písomne nariadiť, nariadi sa ústne a po jej skončení sa bezodkladne o tom urobí písomný záznam. Nepretržitý odpočinok medzi dvoma služobnými dňami sa nesmie pritom skrátiť na menej ako osem hodín.
105. Podľa § 91 ods. 3 zákona č. 315/2001 Z.z., v kalendárnom roku možno príslušníkovi prikázať štátnu službu nadčas v rozsahu najviac 300 hodín.
106. Podľa § 92 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z.z., služobný úrad určuje príslušníkovi služobnú pohotovosť v štátnej službe v mieste vykonávania štátnej služby, ktorá bezprostredne nadväzuje na vykonávanie štátnej služby podľa § 86 ods. 2 v rámci rozvrhnutia služobného času.
107. Podľa § 97 ods. 1 písm. h./ zákona č. 315/2001 Z.z., ako vykonávanie štátnej služby sa posudzuje čas náhradného voľna za štátnu službu nadčas a náhradného voľna za štátnu službu vo sviatok.
108. Podľa § 103 ods. 5 zákona č. 315/2001 Z.z., príslušníkovi v rozsahu a za podmienok ustanovených týmto zákonom okrem služobného príjmu patrí peňažná náhrada za služobnú pohotovosť v štátnej službe a za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie brannej pohotovosti štátu.
109. Podľa § 122 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z.z., ak je príslušníkovi podľa § 92 ods. 1 určená služobná pohotovosť, patrí mu za každú hodinu tejto pohotovosti peňažná náhrada 15% zo sumy, ktorou je príslušná časť jeho služobného platu, a 30% z tejto sumy, ak ide o deň služobného pokoja.
110. Podľa § 122 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z.z., ak je príslušníkovi podľa § 92 ods. 2 nariadená služobná pohotovosť, patrí mu za každú hodinu tejto pohotovosti peňažná náhrada
a) 50% zo sumy, ktorou je príslušná časť jeho služobného platu, ak ide o pohotovosť vykonávanú v mieste vykonávania jeho štátnej služby, a 100% z tejto sumy, ak ide o deň služobného pokoja,
b) 15% zo sumy, ktorou je príslušná časť jeho služobného platu, ak ide o pohotovosť vykonávanú v mieste jeho pobytu, alebo na inom dohodnutom mieste, a 25% z tejto sumy, ak ide o deň služobného pokoja,
c) 5% zo sumy, ktorou je príslušná časť jeho služobného platu, ak ide o pohotovosť vykonávanú s možnosťou použitia mobilných prostriedkov spojenia, a 10% z tejto sumy, ak ide o deň služobného pokoja.
111. Podľa § 122 ods. 3 zákona č. 315/2001 Z.z., náhrada za služobnú pohotovosť podľa odsekov 1 a 2 nepatrí za čas, v ktorom došlo počas jej trvania k vykonaniu štátnej služby; takéto vykonávanie štátnej služby je štátnou službou nadčas.
112. Podľa § 853 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka (ďalej en ako „občiansky zákonník“), občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie.
113. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.
114. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
115. Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
116. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
117. Podľa § 100 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.
118. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
119. Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.
120. Žalovaný v spore namietal, že na rozhodovanie predmetného sporu nie je daná právomoc tunajšieho súdu , nakoľko podľa obsahu žaloby je zrejmé, že žalobcov nárok na náhradu škody vyplýva zo štátnozamestnaneckého (služobného) pomeru medzi žalobcom a Ministerstvo vnútra SR, od ktorého si napokon žalobca odvodzuje svoj nárok, ktorý má povahu náhrady mzdy, pričom do právomoci súdu nepatrí zaoberať sa náhradným voľnom žalobcu, či jeho platovými náležitosťami a tieto spadajú do právomoci nadriadeného žalobcovi, resp. všeobecne povedané, do právomoci služobného úradu, ktorým je Ministerstvo vnútra SR.
121. S týmto právnym názorom žalovaného sa súd nestotožňuje a má za to, že v danom spore je daná jeho právomoc konať a rozhodovať. Predmetom tohto sporového konania je totiž uplatňovanie nároku na náhradu škody, ktorá mala žalobcovi vzniknúť z dôvodu nesprávneho prebratia Smernice 2003/88/ES do právneho poriadku Slovenskej republiky, a nie rozhodovanie o nárokoch žalobcu z jeho štátnozamestnaneckého , resp. služobného pomeru. Je to spor žalobcu so Slovenskou republikou
- zastúpenou Ministerstvom vnútra SR o náhradu škody, ktorá žalobcovi mala byť spôsobená porušením úniového práva nesprávnou transpozíciou vyššie uvedenej smernice, gestorom ktorej je Ministerstvo vnútra SR. V tomto smere niet pochýb, že v slovenskom právnom poriadku neexistuje osobitná právna úprava procesného postupu v prípade riešenie sporu, v ktorom sa žaluje porušenie úniového práva nesprávnou transpozíciou jeho obsahu do právneho poriadku SR. je potrebné dať za pravdu názoru žalobcu, že nekonanie súdnych orgánov pri ochrane úniového práva žalobcu (napríklad poukazom na vnútroštátne právo) by v konečnom dôsledku založila zodpovednosť Slovenskej republiky za nerešpektovanie svojho záväzku podľa úniového práva a právo žalobcu domáhať sa jeho plnenia pred Súdnym dvorom Európskej únie.
122. V tejto súvislosti súd uvádza, že pokiaľ súd pri skúmaní procesných podmienok konania má pochybnosti o ich splnení, potom nemôže konanie pre tento nedostatok zastaviť, ale túto otázku musí riešiť pozitívne, teda vec musí prejednať. Opačným výkladom by bol porušený princíp zákazu denegatio iustitiae, spočívajúci v tom, že súd je povinný vykonávať súdnictvo. K odmietnutiu spravodlivosti dochádza, ak súd bez zákonného dôvodu rozhodne, že neposkytne právnu ochranu subjektu domáhajúcemu sa súdnej ochrany. (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo102/01 zo dňa 27.09.2001 zverejnený v systéme ASPI pod č. 82/2002, prípadne uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Sžo/31/2013 zo dňa 31.03.2014).
123. Okrem toho podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ z 21.11.2010 vo veci Günter Fuß c/a Stadtt Halle sp.zn. C - 429/09, bod 40 „z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že v prípade, ak by nebolo možné vykladať a uplatňovať vnútroštátnu právnu úpravu v súlade s požiadavkami práva Únie, vnútroštátne súdy a správne orgány majú povinnosť uplatňovať právo Únie v celom rozsahu a chrániť práva, ktoré toto právo Únie priznáva jednotlivcom, pričom v prípade potreby neuplatnia nijaké vnútroštátne ustanovenie, ktoré by bolo v rozpore s právom Únie (pozri v tomto zmysle rozsudky z 22. Júna 1989, Costanzo, 103/88, Zb. s. 1839, bod 33; z 11. januára 2007, ITC, C-208/05, Zb. s. I-181, body 68 a 69, ako aj Fuß, už citovaný, bod 63).“ Okrem toho podľa bodu 59 citovaného rozsudku, je práve vnútroštátnemu súdu prislúcha, aby overil, či existuje priama príčinná súvislosť medzi porušením článku 6 písm. b) smernice 2003/88 a škodou, ktorá vznikla poškodenému jednotlivcovi.
124. Teda sú to práve vnútroštátne súdy, ktoré podľa vyššie citovaného rozhodnutia Súdneho dvora EÚ sú právomocné takéto spory o nárokoch jednotlivcov z prípadného porušenia uniového práva prejednávať a rozhodovať. Súd si preto ustáli, že má právomoc v danom spore konať a rozhodovať.
125. K žalovaným vznesenej námietke miestnej nepríslušnosti tunajšieho súdu, tento poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 6NcC/19/2018-61 zo dňa 28.11.2018, ktorým tento rozhodol, že na prejednanie a rozhodnutie predmetného sporu je miestne príslušný práve tunajší súd. V spojení s § 43 ods. 2 posledná veta CSP, je toto rozhodnutie pre tunajší súd záväzné a je ním viazaný, preto konštatuje, že otázka miestnej príslušnosti je tato v danom spore vyriešená.
126. Pokiaľ ide o námietku kauzálnej nepríslušnosti tunajšieho súd, k tejto súd uvádza to, čo už bolo vyššie uvedené a síce, že predmetom tohto sporu je rozhodovanie o nároku žalobcu na náhradu škody, ktorá mala tomuto vzniknúť z dôvodu nesprávneho prebratia Smernice 2003/88/ES do právneho poriadku Slovenskej republiky, a nie rozhodovanie o nárokoch žalobcu z jeho štátnozamestnaneckého, resp. služobného pomeru. Takýto žalobcom uplatňovaný nárok nie je možné subsumovať pod pojem „individuálny pracovnoprávny nárok“, resp. vzťah, z ktorého sa tento nárok uplatňuje za „individuálny pracovnoprávny vzťah“, spor o ktorých v súlade s § 316 ods. 1 CSP by sa subsumoval pod pojem „individuálny pracovnoprávny spor“.
127. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že Zákonník práce pracovnoprávne vzťahy presne nevymedzuje. V § 1 ods. 5 iba ustanovuje ich vznik na okamih od uzatvorenia pracovnej zmluvy alebo dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, resp. na iný okamih, aj je ustanovený v Zákonníku práce alebo osobitnom predpise. Individuálne pracovnoprávne vzťahy sú vzťahy medzi individuálnymi subjektmi, predovšetkým medzi zamestnancom na jednej strane a zamestnávateľom na strane druhej. Medzi základné pracovnoprávne vzťahy zaraďujeme a.) pracovný pomer; b.) vzťahy, vznikajúce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimopracovného pomeru. Okrem týchto základných individuálnych pracovnoprávnych vzťahov poznáme aj vzťahy s nimi bezprostredne súvisiace. Sú od nich odvodené alebo im predchádzajú. Sú to vzťahy a.) vznikajúce pri zabezpečovaní zamestnania, b.) vzťahy vznikajúce pri uskutočňovaní kontroly nad bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci a nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov, c.) sankčné vzťahy. Niektoré pracovnoprávne vzťahy, najmä odvodené pracovnoprávne vzťahy, môžu vznikať nie len za základe právnych úkonov ale aj na základe právnych udalostí (napr. pracovný úraz zamestnanca, ktorého dôsledkom je zodpovednostný vzťah zamestnávateľa). (porovnaj Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, str. 1074-1075).
128. Nárok, ktorý si žalobca uplatňuje v tomto spore nie je možné subsumovať pod žiadne z vyššie uvedených právnych vzťahov a teda spor o ňom, nemôže byť považovaný za individuálny pracovnoprávny spor. Súd si tak ustálil, že v danom prípade sa nejedná o osobitnú kauzálnu príslušnosť, pre ktorú by tunajší súd nebol príslušný daný spor prejednať a rozhodnúť.
129. Žalovaný ďalej v spore namietal, že nárok, tak, ako bol žalobcom koncipovaný v doplnenej žalobe zo dňa 29.01.2019 (replike žalobcu - poznámka súdu) , doteraz nie je predmetom konania, keďže súd (prípadnú) kvalitatívnu zmenu žaloby podľa § 139 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení účinnom od 01.07.2016 (ďalej ako „CSP“) nepripustil, a to s poukazom na to, že žalobca do dňa spísania uvedenej repliky ním uplatnený nárok bez akýchkoľvek pochybností subsumoval pod ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z. a až týmto podaním upravil svoju žalobu o nové skutočnosti, ktoré podľa žalovaného majú za následok kvalitatívnu zmenu jeho žaloby.
130. Súd sa s týmto názorom žalovaného nestotožnil. Žalobca totiž už vo svojej pôvodnej žalobe tvrdil, že si uplatňuje nárok na náhradu škody, ktorá mu vznikla v dôsledku toho, že v rozpore s právom Únie, keďže došlo k nesprávnemu prebratiu Smernice 2003/88/ES Slovenskou republikou, teda žalovaným, bol nútený pracovať nad rámec týždenného pracovného času s dôsledkom straty času odpočinku, na ktorý by mal inak nárok, ak by bol jeho maximálny týždenný pracovný čas garantovaný právom Únie dodržaný. Tieto skutkové tvrdenia žalobcu v priebehu sporu a teda ani samotným písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 29.01.2019 (replikou žalobcu - poznámka súdu) neboli pozmenené.
131. Žalobca tak v pôvodnej žalobe a následne v ďalších písomných podaniach uvádzal tie isté skutkové tvrdenia, a pokiaľ tieto skutkové tvrdenia pôvodne subsumoval pod príslušné ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z., neskôr od aplikácie tohto zákona upustil a jasne v konaní uviedol, že sa domáha náhrady škody v dôsledku porušovania práva Únie. Vychádzajú zo zásady „iura novit curia“ právne posúdenie je vecou súdu, a preto súd nemusel a ani naďalej nemusí rozhodovať uznesením o tom, či je prípustné,
aby žalobca vychádzajúc z tých istých skutkových okolností tvrdil, že na prípad treba aplikovať zákon č. 514/2003 Z.z. alebo priamo únijné právo.
132. Keďže na daný právny vzťah nie je možné aplikovať ustanovenia zákona č.514/2003 Z.z o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, nakoľko podľa § 9 ods. 1 uvedeného zákona a v nadväznosti naň aj podľa judikatúry slovenských súdov za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky, nebol namieste ani postup podľa § 15 a 16 uvedeného zákona (t.j. predbežné prerokovanie žalobou v tomto spore uplatňovaného nároku pred príslušným orgánom), súd námietku žalovaného, že sa tomu tak nestalo aj v danom spore, nevzal za smerodajnú. To znamená, že uvedená skutočnosť netvorila prekážku k tomu, aby sa súd žalobcom uplatňovaným nárokom v tomto sporovom konaní nemohol zaoberať.
133. Žalovaný vzniesol vo svojej písomnej duplike vo vzťahu k nároku na náhradu škody, ktorý by žalobca mohol žiadať z iného skutkového základu, než aký uviedol v žalobe zo dňa 05.06.2017 (t.j. nárok na náhradu škody z dôvodu nesprávnej transpozície smernice Európskej únie Slovenskou republikou podľa zákona č. 514/2003 Z.z.), z opatrnosti námietku premlčania takéhoto nároku.
134. Akou už súd vyššie uviedol, žalobca už vo svojej pôvodnej žalobe tvrdil, že si uplatňuje nárok na náhradu škody, ktorá mu vznikla v dôsledku toho, že v rozpore s právom Únie, keďže došlo k nesprávnemu prebratiu Smernice 2003/88/ES Slovenskou republikou, teda žalovaným, bol nútený pracovať nad rámec týždenného pracovného času s dôsledkom straty času odpočinku. Tieto skutkové tvrdenia žalobcu v priebehu sporu a teda ani samotným písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 29.01.2019 (replikou žalobcu - poznámka súdu) neboli pozmenené. Inými slovami žalobca sa nedožadoval ním uplatňovanej náhrady škody z iného skutkového základu, než aký uviedol v žalobe zo dňa 05.06.2017.
135. Námietka premlčania je námietkou s hmotnoprávnymi dôsledkami. Preto jej obsah je treba posudzovať za použitia výkladových pravidiel obsiahnutých v ustanovení § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka. (V obchodných veciach aj za použitia § 266 Obchodného zákonníka ), ako aj zásad pre výklad právnych úkonov formulovaných napr. v dôvodoch rozhodnutia uverejneného pod číslom 35/2001 Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk a v náleze Ústavného súdu ČR zo 14. apríla 2005, sp.zn. I. ÚS 625/2003. (pozri Rozsudek NS ČR sp.zn. 29 Cdo 504/2007 z 25.02.2009).
136. I keď v danom prípade ide rozhodnutie najvyššej súdnej autority iného štátu, vzhľadom na príbuznosť v tom čase právnych úprav otázky premlčania a výkladu právnych úkonov, je podľa názoru súdu možné takýto výklad obsahu námietky premlčania aplikovať aj na daný sporový vzťah.
137. Z obsahu dupliky žalovaného je podľa názoru súdu nesporné, že žalovaný ním vznesenú námietku premlčania uplatňoval len vo vzťahu k takému nároku uplatňovanému žalobcom, ktorý by v konečnom dôsledku mal byť postavený na inom skutkovom základe, než bol ten základ, ktorý vyplynul z pôvodnej žaloby žalobcu.
138. Z vyššie uvedenej formulácie námietky premlčania žalovaného je zrejmé, že účinky tohto úkonu naviazal na skutočnosť, že si žalobca svoj nárok v priebehu tohto sporu svojim podaním zo dňa 29.01.2019 (t.j. replikou- poznámka súdu), uplatní na inom skutkovom základe než v pôvodnej žalobe. Takáto situácia v danom spore však, ako súd už vyššie uviedol, nenastala. Súd preto uvedenú námietku žalovaného vyhodnotil ako nedôvodnú.
139. Žalovaný v tomto konaní vznášal aj námietku, že v danom spore nie je pasívne vecne legitimovaný, poukazujúc na to, že ak mal žalobca za to, že v jeho prípade došlo k porušeniu práva EU zo strany jeho zamestnávateľa a mal za to, že bol nesprávnou transpozíciou smernicou priamo dotknutý, mohol podať žalobu na vecne a miestne príslušnom súde SR pre netransponovanie smernice, resp. pre nesprávnu transpozíciu smernice a v konečnom dôsledku teda žalovať svojho zamestnávateľa, ktorým však nie je žalovaný - štát, v mene ktorého koná v danom spore ten istý ústredný orgán verejnej správy, do
ktorého pôsobnosti patrí oblasť štátnej správy pre hasičský a záchranný zbor, avšak nie z pozície zamestnávateľa žalobcu v tomto spore, čo je zásadný rozdiel v označení žalovaného.
140. K tomu súd poznamenáva, že preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou súdneho konania (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.6. 2010, sp.zn. 2Cdo 205/2009).
141. V zmysle rozsudku Súdneho dvora EÚ z 21.11.2010 vo veci Günter Fuß c/a Stadtt Halle sp.zn. C - 429/09, bod 45. „podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora zásada zodpovednosti štátu za škody spôsobené jednotlivcom porušením práva Únie, ktoré sú mu pripísateľné, je súčasťou systému zmlúv, na ktorých je Únia založená (pozri v tomto zmysle rozsudky z 19. novembra 1991, Francovich a i., C-6/90 a C-9/90, Zb. s. I-5357, bod 35; z 5. marca 1996, Brasserie du pecheur a Factortame, C-46/93 a C-48/93, Zb. s. I-1029, bod 31, ako aj z 26. januára 2010, Transportes Urbanos y Servicios Generales, C-118/08, Zb. s. I-635, bod 29).“ Zároveň podľa bodu 46 tohto citovaného rozhodnutia „Z uvedenej judikatúry vyplýva, že táto povinnosť platí v prípade každého porušenia práva Únie členským štátom, a to bez ohľadu na verejný orgán, ktorý sa tohto porušenia dopustil, a bez ohľadu na to, aký verejný orgán má podľa práva dotknutého členského štátu v zásade povinnosť túto škodu nahradiť (pozri v tomto zmysle rozsudky Brasserie du pecheur a Factortame, už citovaný, bod 32; z z 1. júna 1999, Konle, C-302/97, Zb. s. I-3099, bod 62; zo 4. júla 2000, Haim, C-424/97, Zb. s. I-5123, bod 27, a z 30. septembra 2003, Köbler, C-224/01, Zb. s. I-10239, bod 31).“
142. Rovnako tak bod 61 tohto citovaného rozhodnutia uvádza, že „V súlade s judikatúrou citovanou v bode 46 tohto rozsudku môže náhradu takejto škody spôsobenej jednotlivcovi zabezpečiť verejnoprávny subjekt, ako je vo veci samej Stadt Halle alebo spolková krajina Sasko-Anhaltsko, pokiaľ bola táto škoda spôsobená opatreniami internej povahy, ktoré tento verejnoprávny subjekt prijal v rozpore s právom Únie. Právo Únie navyše nebráni ani tomu, aby mohla zodpovednosť takéhoto verejnoprávneho subjektu za škodu spôsobenú jednotlivcovi takýmito opatreniami vzniknúť popri zodpovednosti, ktorú má samotný členský štát (pozri v tomto zmysle rozsudok Haim, už citovaný, body 31 a 32).“
143. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že danom spore sa rieši otázka porušenia práva Únie a výklad úniového práva v tejto otázke, ktorý podáva súdny orgán únie je pre tunajší súd záväzný. Prednosť komunitárneho práva, jeho priamy účinok, ako aj celý inštitút zodpovednosti členského štátu a uplatňovania si náhrady škody poškodenými subjektami nie sú upravené v zakladajúcich zmluvách, ani v aktoch inštitúcií Európskej únie a vyplývajú výlučne z judikatúry Súdneho dvora Európskych spoločenstiev. Táto judikatúra vychádza predovšetkým zo zásady pacta sunt servanda a zo zásady komunitárnej lojality, ktoré sú zakotvené v článku 10 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (ďalej len Zmluva o založení ES“) a na základe ktorých sú členské štáty povinné prijať všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie plnenia záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy alebo z činnosti inštitúcií spoločenstva a zdržať sa „akýchkoľvek opatrení, ktoré by mohli ohroziť dosiahnutie cieľov zmluvy“ alebo ktoré by mohli ohroziť reálny účinok komunitárneho práva.
144. Vychádzajú z vyššie citovaných bodov 45,46 a 61 citovaného rozsudku Súdneho dvor EÚ sp.zn.C-429/09 je jasné, že zodpovednostným subjektom za prípadné porušenie práva Únie, ktoré vedie k vzniku škody spôsobenej jednotlivcovi je samotný štát, v ktorom takéto porušenie práve Únie nastalo, bez ohľadu na to, aký verejný orgán má podľa práva dotknutého členského štátu v zásade povinnosť túto škodu nahradiť. Súd si preto ustálil, že pasívne vecná legitimácia žalovaného v tomto spore je daná.
145. Žalovaný ďalej v tomto spore popieral, že by na činnosť žalobcu sa mali aplikovať ustanovenia Smernice 2003/88/ES, teda právneho aktu Únie, ktorého porušenia podľa žalobcu v dôsledku jeho nesprávnej transpozície sa mal žalovaný dopustiť.
146. Podľa jeho názoru rozsah pôsobnosti Smernice 2003/88/ES je okrem iného vymedzený aj negatívne a to skrz jej čl. 1 ods. 3 prostredníctvom čl. 2 ods. 2 Smernice 89/391/EHS, v dôsledku čoho vyvodzuje, že sa neuplatňuje na odvetvia činnosti, ktoré zahŕňajú určité osobitné činnosti služieb civilnej ochrany, pričom Hasičský a záchranný zbor, v ktorom žalobca pracuje, takýto charakter prác takisto vykonáva a to za situácie, kedy podľa žalovaného v súčasnosti iné zložky, ktorým by boli zverené činnosti služieb civilnej ochrany, neexistujú. Z toho vyvodzuje, že úlohy, ktoré príslušníci
Hasičského a záchranného zboru plnia možno podľa súvisiacich predpisov týkajúcich sa civilnej ochrany, integrovaného záchranného systému, ako aj právnej úpravy samotného Hasičského a záchranného zboru bez akýchkoľvek pochybností subsumovať pod pojem „osobitné činnosti služieb civilnej ochrany“ v zmysle čl. 2 ods. 2 smernice 89/391/EHS.
147. K tomuto súd poznamenáva, že podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ, ktorý je určujúcim výkladovým nástrojom pre výklad práva Únie, ktorým Smernica 2003/88/ES, a v neposlednom rade aj Smernice 89/391/EHS nepochybne je, výnimka uvedená v Čl. 2 ods. 2 smernice 89/391/EHS, bola prijatá len za účelom zabezpečenia riadneho fungovania služieb nevyhnutných na ochranu verejnej bezpečnosti, zdravia a poriadku, ak nastane osobitne vážna situácia lebo situácia osobitného rozsahu - napríklad katastrofa pre ktoré je typické, že nie je možné rozvrhnúť pracovný čas pre zásahové záchranné tímy (bod. 55 rozsudku).
148. Ako uvádza rozsudok Súdneho dvora EÚ z 5. októbra 2004, Pfeiffer a i., V spojených veciach C-397/01 až C-403/01, v bode 52-55 „Z cieľa smernice 89/391 zameraného na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci, ako aj zo znenia jeho článku 2 ods. 1 (však) vyplýva, že rozsah jej pôsobnosti je nutné chápať širšie. Z toho vyplýva, že výnimky z pôsobnosti uvedené v článku 2 ods. 2 prvom pododseku treba vykladať zužujúco (pozri rozsudok Simap, už citovaný, body 34 a 35, a uznesenie z 3. júla 2001, CIG, C-241/99, Zb. s. I-5139, bod 29).“ „Okrem toho článok 2 ods. 2 prvý pododsek smernice 89/391 nevylučuje z pôsobnosti smernice služby civilnej ochrany ako také, ale len „určité osobitné činnosti“ týchto služieb, ak charakteristiky vlastné pre určité osobitné činnosti odporujú použitiu ustanovení tejto smernice.“ „Táto výnimka zo široko vymedzeného rozsahu pôsobnosti smernice 89/391 sa teda musí vykladať tak, že jej rozsah pôsobnosti sa obmedzuje na prípady nevyhnutnej ochrany záujmov, ktoré dovoľuje smernica členským štátom chrániť.“ „ Z tohto hľadiska bola výnimka uvedená v článku 2 ods. 2 prvom pododseku smernice 89/391 prijatá len na účel zabezpečiť riadne fungovanie služieb nevyhnutných na ochranu verejnej bezpečnosti, zdravia a poriadku, ak nastane osobitne vážna situácia alebo situácia osobitného rozsahu - napríklad katastrofa - pre ktorú je typické, že nie je možné rozvrhnúť pracovný čas pre zásahové a záchranné tímy.“
149. Aj rozsudok Súdneho dvora EÚ z 21.11.2010 vo veci Günter Fuß c/a Stadtt Halle sp.zn. C - 429/09, na vyššie uvedený záver poukázal vo svojom v bode 56.,v zmysle ktorého „....Súdny dvor 5. októbra 2004, teda počas obdobia dotknutého vo veci samej, v už citovanom rozsudku Pfeiffer a i. potvrdil uvedenú judikatúru týkajúcu sa období pracovnej pohotovosti, ktoré odpracovali pracovníci spadajúci, ako v prejednávanej veci, do oblasti civilnej obrany.“
150. Rovnako tak podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ z 21. februára 2018, Ville de Nivelles c/a Rudy Matza sp.zn. C-518/15, v bode 27 „...smernica 2003/88 sa má uplatniť na činnosti hasičského zboru, aj keď sú vykonávané zásahovými silami v teréne a nezáleží na tom, že sú zamerané na boj proti požiarom alebo poskytnutie pomoci iným spôsobom, ak sú vykonávané za obvyklých podmienok v súlade s poslaním zvereným príslušnej službe, a to aj vtedy, keď zásahy, ku ktorým môžu tieto činnosti viesť, sú svojím charakterom nepredvídateľné a môžu vystaviť pracovníkov, ktorí ich vykonávajú, určitým rizikám, pokiaľ ide o ich bezpečnosť a/alebo zdravie (uznesenie zo 14. júla 2005, Personalrat der Feuerwehr Hamburg, C-52/04, EU:C:2005:467, bod 52).“
151. Vychádzajúc z týchto výkladových záverov Súdneho dvora EÚ si súd ustálil, že činnosť vykonávaná Hasičským a záchranným zborom, v rámci ktorého vykonáva činnosti aj samotný žalobca, spadá pod pôsobnosť Smernica 2003/88/ES a teda, že táto je aplikovateľná na daný sporový prípad.
152. Súd ďalej skúmal v danom spore existenciu predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, v dôsledku porušenia úniového práva.
153. Podľa rozsudku súdneho dvora EÚ z 21.11.2010 vo veci Günter Fuß c/a Stadtt Halle sp.zn. C - 429/09, bod 47 poškodení jednotlivci majú právo na náhradu, keď sú splnené tri podmienky, t. j., že 1./ cieľom porušenej právnej normy Únie je priznať jednotlivcom práva, 2./ porušenie je dostatočne závažné a 3./ medzi týmto porušením a škodou spôsobenou poškodeným jednotlivcom existuje priama príčinná súvislosť (pozri v tomto zmysle rozsudok Transportes Urbanos y Servicios Generales, už citovaný, bod 30).
154. Zároveň v zmysle bodu 48 citovaného rozhodnutia sa konštatuje, že „Uplatnenie týchto podmienok dovoľujúcich konštatovať zodpovednosť členských štátov za škody spôsobené jednotlivcom porušeniami práva Únie musia vnútroštátne súdy v zásade vykonať podľa usmernení Súdneho dvora na ich vykonanie (pozri rozsudok z 12. decembra 2006, Test Claimants in the FII Group Litigation, C-446/04, Zb. s. I-11753, bod 210 a citovanú judikatúru).“.
155. Pokiaľ ide o prvú z vyššie uvedených podmienok a síce existenciu cieľa porušenej právnej normy Únie, t.j. v danom prípade Smernice 2003/88/ES, priznať jednotlivcom práva, táto v danom spore je naplnená.
156. Podľa rozsudku súdneho dvora EÚ z 21.11.2010 vo veci Günter Fuß c/a Stadtt Halle sp.zn. C - 429/09, bod 49. „...už z bodov 33 až 35 tohto rozsudku vyplýva, že článok 6 písm. b) smernice 2003/88 predstavuje v rozsahu, v akom ukladá členským štátom maximálnu hranicu priemerného týždenného pracovného času, ktorá musí byť ako minimálna požiadavka priznaná každému pracovníkovi, dôležité pravidlo sociálneho práva Únie, ktoré nemožno podrobiť akejkoľvek podmienke alebo akémukoľvek obmedzeniu a ktoré jednotlivcom priznáva práva, ktorých sa môžu dovolávať priamo pred vnútroštátnymi súdmi.“ Zároveň podľa bodu 50 citovaného rozhodnutia „Za týchto podmienok je zjavné, že článok 6 písm. b) smernice 2003/88 predstavuje právnu normu Únie, ktorá jednotlivcom priznáva práva, a teda že prvá podmienka týkajúca sa existencie práva na náhradu škody vo veci samej je splnená.“.
157. Druhou z vyššie uvedených podmienok, je naplnenie požiadavky, aby porušenie Smernice 2003/88/ ES, teda právnej normy Únie priznávajúcej jednotlivcovi práva, bolo dostatočne závažné.
158. Vychádzajúc z bodu 49 rozsudku Súdneho dvora EÚ z 21.11.2010 vo veci Günter Fuß c/a Stadtt Halle sp.zn. C - 429/09, je treba konštatovať, že podľa judikatúry Súdneho dvora dostatočne závažné porušenie práva Únie zahŕňa zjavné a závažné prekročenie hraníc voľnej úvahy členským štátom, pričom zložky, ktoré majú byť v tejto súvislosti zohľadnené, sú predovšetkým:
1./ stupeň jasnosti porušenej právnej normy, a 2./ (stupeň ) presnosti porušenej právnej normy, ako aj 3./ rozsah miery voľnej úvahy, ktorý porušená norma ponecháva vnútroštátnym orgánom (pozri najmä rozsudky Brasserie du pecheur a Factortame, už citovaný, body 55 a 56, ako aj z 25. januára 2007, Robins a i., C-278/05, Zb. s. I-1053, bod 70).
159. Zároveň podľa bodu 50 citovaného rozhodnutia „V každom prípade je porušenie práva Únie dostatočne závažné, pokiaľ je v zjavnom rozpore s judikatúrou Súdneho dvora v danej oblasti (pozri najmä rozsudky Brasserie du pecheur a Factortame, už citovaný, bod 57; z 28. júna 2001, Larsy, C-118/00, Zb. s. I-5063, bod 44, a Köbler, už citovaný, bod 56).“
160. Žalobca zákonu č. 315/2001 Z.z., ktorý predstavuje priamu transpozíciu Smernica 2003/88/ES vytýka, že žiadne ustanovenie zákona o hasičskom zbore č. 315/2001 Z.z. neupravuje, že služobná pohotovosť hasičov v mieste výkonu služby je považovaná za súčasť ich služobného času.
161. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ z 21.11.2010 vo veci Günter Fuß c/a Stadtt Halle sp.zn. C - 429/09, ktorý v bode 33 konštatuje, že článok 6 písm. b) Smernice 2003/88 predstavuje pravidlo sociálneho práva Únie s osobitným významom, z ktorého má mať prospech každý pracovník, keďže je minimálnou požiadavkou určenou na zaistenie bezpečnosti a ochrany jeho zdravia, ktoré ukladá členským štátom povinnosť stanoviť 48 hodinovú hranicu pre priemerný týždenný pracovný čas, v súvislosti s ktorou je výslovne stanovené, že zahŕňa nadčasy, a od ktorej sa v prípade neprebratia článku 22 ods. 1 tejto smernice do vnútroštátneho práva nemožno v žiadnom prípade odchýliť, pokiaľ ide o také činnosti, ako je činnosť hasičov, o ktorú ide vo veci samej, hoci by k tomu došlo len prostredníctvom súhlasu dotknutého pracovníka (pozri v tomto zmysle rozsudky z 5.októbra 2004, Pfeiffer a i. C-397/01 až 103/01, s. I-8835, body 98 a100, ako aj FUS, už citovaný, body 33 až 35 a 38).
162. Ďalej v bode 35 vyššie uvedeného rozsudku sp.zn. C-429/09 Súdny dvor EÚ konštatuje, že už Súdny dvor rozhodol, že členské štáty nemôžu jednostranne určiť rozsah pôsobnosti článku 6 písm. b) smernice 2003/88 tak, že uplatnenie tohto nároku pracovníkov na to, aby priemerný týždenný pracovný
čas nepresahoval túto maximálnu hranicu, budú viazať na nejakú podmienku alebo ho určitým spôsobom obmedzia (pozri rozsudky Pfeiffer a i., už citovaný bod 99,, ako aj Fus , už citovaný bod 52).
163. Na otázku, či do rozsahu pracovného času možno zaradiť aj stav pracovnej pohotovosti pracovníkov (lekárov, hasičov), v prípade hasičov túto otázku riešil Súdny dvor v citovanom rozsudku z 21.11.2010 vo veci Günter Fuß c/a Stadtt Halle sp.zn. C - 429/09 a to tým, že potvrdil, že pracovná pohotovosť tvoriaca súčasť ich týždenného pracovného času v spojení s ďalším „riadnym“ pracovným časom nesmie prekročiť maximálny týždenný pracovný čas. Vo veci prejednávanej práve v tomto citovanom rozsudku týkajúcej sa pracovnej doby a právneho režimu pohotovosti u nemeckých hasičov ESD ďalej uviedol, že: „pracovný čas zodpovedajúci pracovnej pohotovosti a pohotovostnej službe, počas ktorých je dotknutý pracovník fyzicky prítomný na pracovisku, je súčasťou pojmu „pracovný čas“ v zmysle Smernice 2003/88/ES“. V dôsledku toho právo Únie bráni vnútroštátnej právnej úprave stanovujúcej priemerný pracovný čas, ktorý vzhľadom na to, že zahŕňa obdobia pracovnej pohotovosti a pohotovostnej služby prekračuje týždennú hranicu upravenú v čl. 6 písm. b) uvedenej smernice (bod 25 Rozsudku ESD C-429/09 z 25.11.2010).
164. Vo veci C-437/05 J.Vorel týkajúcej sa pracovnej pohotovosti lekárov na pracovisku Súdny dvor rovnako uviedol, že“ ...pracovná pohotovosť, ktorú pracovník vykonáva v režime fyzickej prítomnosti v zariadení zamestnávateľa sa musí považovať ako celok za „pracovný čas“ v zmysle smernice 93/104/ES nezávisle od toho akú prácu dotknutá osoba skutočne vykonávala v priebehu pracovnej pohotovosti“(bod 27 Rozsudku ESD vo veci 437/05 z 11.1.2007).
165. Nakoniec vo veci týkajúcej sa právneho posúdenia režimu pohotovosti lekárskych záchranárov (C-397/01, Pheiffer) ESD Súdny dvor EÚ uviedol, že „ ....časy pracovnej pohotovosti na pracovisku treba v celom rozsahu zahrnúť do výpočtu maximálneho denného alebo týždenného pracovného času“ (bod 95 Rozsudku ESD C-397/02 z 5.10.2004).
166. V dôsledku takého prístupu je zrejmé, že podľa Súdneho dvora EÚ je rozhodujúcim faktorom pre posúdenie, či sú naplnené charakteristické znaky pojmu pracovný čas v pohotovostnej službe, ktorú pracovník skutočne vykonáva na svojom pracovisku skutočnosť, že je povinný byť fyzicky prítomný na mieste určenom zamestnávateľom a byť mu k dispozícii, aby v prípade potreby mohol okamžite poskytnúť primerané služby. Preto je tieto povinnosti potrebné považovať za výkon pracovnej činnosti pracovníka (Rozsudok ESD C-14/04, Dellas. bod 48, 58).
167. Vychádzajúc z ust. § 85 zákona č. 315/2001 Z.z. (podľa ktorého služobným časom príslušníka je časový úsek v ktorom príslušník vykonáva štátnu službu a je k dispozícii služobnému úradu, pričom „Služobný čas príslušníka je 40 hodín týždenne), vychádzajúc z ust. § 92 citovaného zákona (podľa ktorého Služobný úrad určuje príslušníkovi služobnú pohotovosť v štátnej službe v miestne vykonávania štátnej služby, ktorá bezprostredne nadväzuje na vykonávanie štátnej služby podľa § 86 ods. 2 v rámci rozvrhnutia služobného času, pričom celková dĺžka vykonávania štátnej služby a na ňu bezprostredne nadväzujúcej určenej služobnej pohotovosti v mieste vykonávania štátnej služby je najviac 24 hodín v služobnom dni), z citovaných ustanovení vyplýva, že služobná pohotovosť podľa Zákona o hasičskom zbore sa nepovažuje za súčasť týždenného služobného času jeho príslušníkov, keďže „bezprostredne nadväzuje na vykonávanie štátnej služby a začína až po skončení výkonu štátnej služby v služobnom čase“.
168. Vzhľadom na uvedené sa súd stotožňuje s právnym názorom žalobcu, že služobná pohotovosť nie je výkonom štátnej služby, nakoľko odráža len stav pripravenosti pracovníka na eventuálne vykonanie štátnej služby v prípade, že k nej bude povolaný. Ustanovenie § 122 zákona č. 315/2001 Z.z. potom upresňuje, že ak počas doby trvania služobnej pohotovosti došlo k vykonaniu štátnej služby, „takéto vykonávanie štátnej služby je štátnou službou nadčas“ (ods. 2) a § 91 ods. l zákona tiež uvádza, že „štátnou službou nadčas je aj služba, ktorú príslušník vykonáva počas určenej služobnej pohotovosti podľa § 92 ods. 2“.
169. Existujúca právna kvalifikácia služobnej pohotovosti sa premieta aj do spôsobu jej finančného odmeňovania, ktorý nemá povahu služobného platu. Ustanovenie § 103 zákona o hasičskom zbore výslovne uvádza, že zatiaľ čo služobný plat tvoria zložky služobného príjmu uvedené v jeho odseku 1 (vrátane tarifného platu a jeho príplatkov), za výkon služobnej pohotovosti patrí hasičovi peňažná
náhrada v štátnej službe (ods. 5 § 103 zákona 315/2001 Z.z.). Podľa § 122 ods. l zákona č. 315/2001 Z.z., ak je príslušníkovi podľa ust. § 92 ods. l určená služobná pohotovosť, patrí mu za každú hodinu tejto pohotovosti peňažná náhrada 15 % zo sumy, ktorou je príslušná časť jeho služobného platu a 30 % sumy, ak ide o deň služobného pokoja. Z uvedeného možno logicky vyvodiť záver, že smernica 2003/88 ES nebola zrejme správne transformovaná.
170. Tú len súd opätovne poukazuje na definíciu „závažného porušenia práva Únie“ vymedzenú v bode 49 rozsudku Súdneho dvora EÚ z 21.11.2010 vo veci Günter Fuß c/a Stadtt Halle sp.zn. C - 429/09. Stupeň jasnosti a zároveň stupeň presnosti porušenej normy Únie, v danom prípade čl. 2 ods. 1 a článok 6 písm. b/ smernice 2003/88/ES je cez jej výklad príslušnou judikatúrou (veci C-397/01- Pfeiffer a i., vec C-437/05- J.Vorel, a vec C-429/09 Günter Fuß c/a Stadtt Halle) je zrejmý. Za „pracovný čas“ ako celok treba považovať aj pracovná pohotovosť, ktorú pracovník vykonáva v režime fyzickej prítomnosti v zariadení nezávisle od toho, akú prácu dotknutá osoba skutočne vykonávala v priebehu pracovnej pohotovosti. Pokiaľ teda národná právna úprava nereflektuje na takto vymedzený pojem pracovného času je v rozpore s týmto právom Únie. Takto zadefinovaný pracovný čas neposkytuje členskému štátu žiadnu mieru voľnej úvahy inak zadefinovať pojem „pracovnej pohotovosti“, čo v prípade zákona č. 315/2001 Z.z. sa podľa názoru súdu nepochybne deje. Je to evidentne premietnuté predovšetkým cez spôsob jej finančného odmeňovania, ktorý nemá v prípade tejto služobnej pohotovosti povahu služobného platu.
171. Súd tak uzatvára, že je naplnený aj druhý predpoklad resp. podmienka vzniku zodpovednosti za porušenie práva Únie a síce porušenie Smernice 2003/88/ES, dostatočne závažným spôsobom.
172. Tretím a teda posledným predpokladom, resp. podmienkou vzniku zodpovednosti za škodu, v dôsledku porušenia úniového práva, je preukázanie existencie priamej príčinnej súvislosti medzi dostatočne závažným porušením Smernice 2003/88/ES a škodou spôsobenou poškodenému jednotlivcovi, teda v danom prípade žalobcovi.
173. V tejto súvislosti je potrebné predovšetkým podľa názoru súdu sa vysporiadať s termínom „škoda spôsobená poškodenému jednotlivcovi“.
174. Vo všeobecnosti pokiaľ ide o škodu, táto v žiadnom slovenskom právnom predpise nie je definovaná. Pod škodou rozumieme akúkoľvek ujmu, ktorá vznikla subjektu súkromného práva zásahom do jeho subjektívnych práv. (porovnaj Fekete, I: Občiansky zákonník . 2. Zväzok (Vecné práva, Zodpovednosť za škodu a za bezdôvodné obohatenie) Veľký komentár, 2. Aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava: Eurokódex 2015, str. 593).
175. Škoda (ako kategória občianskeho práva) sa chápe ako ujma, ktorá nastala (sa prejavuje) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi a je teda, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii - nahraditeľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí. (porovnaj judikát R 55/71, resp. Stanovisko občanskoprávního kolegia Nejvyššího soudu ČSSR z 18.1.1970 sp.zn. Cpj 87/70 k některým otázkám náhrady škody podle obč. zákoníku (zákon č. 40/1964 Sb.).
176. V danom spore je však potrebné mať na pamäti, že termín „škoda“ vystupuje z právnych predpisov EÚ a teda je potrebné na tento termín nazerať skrz tých výkladových pravidiel, ktoré pre tento termín uplatňuje európske právo.
177. Požiadavka na harmonizáciu práva v krajinách EU kladie nové rozmery otázke vymedzenia škody vo vnútroštátnom práve. Predovšetkým pre európske právo je typické, že neobmedzuje rozsah nárokov, ktoré by definovali ujmu. V zmysle rozhodnutia Veedfald v. Arhus Amstkommune (ECJ 10 May 2001, prípad C-203/99, OJ 2001, s I-3669) Súdny dvor deklaroval postoj v tom zmysle, že ak pojem škody nie je inak definovaný, členské štáty by nemali limitovať kategórie ujmy, ktorú môžu kompenzovať. (porovnaj Števček, M., Dulák, Bajánková, J., A., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol, Občiansky zákonník I, § 1-450, Komentár, Praha : C.H.Beck, 2015, str. 1341).
178. V tomto spore môže tvoriť škodu len nemajetková ujma, ktorá vznikne jednotlivcovi v súvislosti s porušením ustanovení Smernice, v dôsledku straty času odpočinku, na ktorý by mal jednotlivec nárok v prípade rešpektovania jeho 48 hodinovej týždennej pracovnej doby.
179. Inými slovami, aby sme v danom spore mohli hovoriť o škode na strane žalobcu, je potrebné predovšetkým preukázať, že na jeho strane v dôsledku porušenia práva Únie došlo v prvom rade k prekročeniu maximálne možnej dĺžky 48 týždennej pracovného času.
180. Relevantným na dané posudzovanie je pritom obdobie, ktoré žalobca vymedzil svojou žalobou, ako časový úsek, v ktorom k takejto škode na jeho strane dochádzalo, čo vzhľadom na obsah jeho žaloby a s ňou spojenou prílohou, a síce žalobcom vypracovaným Prehľadom o vykonávaní pracovnej pohotovosti vykonaným k 08.03.2017, ako aj v nadväznosti na prehlásenie žalobcu vykonané cestou jeho právneho zástupcu na pojednávaní konanom dňa 17.09.2019 je obdobie od mesiaca február 2014 až do mesiaca február 2017 vrátane.
181. Pokiaľ priemerný pracovný čas podľa Smernice 2003/88/ES pre každé obdobie siedmich dní vrátane nadčasov nesmie prekročiť 48 hodín, je zrejmé, že v prípade mesiacov s počtom dní 31 celkový pracovný čas nesmie prekročiť 212,57 hodín (t.j. 31 dní : 7 dní (t.j. týždeň) = 4,42857 týždňa x 48 hodín =212,57 hodín), v prípade mesiacov s počtom dní 30 celkový pracovný čas nesmie prekročiť 205,57 hodín (t.j., 30 dní : 7 dní (t.j. týždeň) = 4,28571 týždňa x 48 hodín =202,71 hodín) a v prípade mesiaca február v nepriestupnom roku s počtom dní 28 celkový pracovný čas nesmie prekročiť 192 hodín (t.j., 28 dní : 7 dní (t.j. týždeň) = 4 týždne x 48 hodín =192 hodín) a v priestupnom roku s počtom dní 29 celkový pracovný čas nesmie prekročiť 198,86 hodín (t.j., 29 dní : 7 dní (t.j. týždeň) = 4,14285 týždne x 48 hodín =198,86 hodín).
182. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania a to výplatných pások žalobcu za vyššie uvedené obdobie február 2014 až február 2017 vrátane v tom-ktorom mesiaci pri sčítaní uvádzaných odpracovaných hodín (kolónka „Odp.h:“) a času žalobcom vykonávanej pohotovosti v danom mesiaci (kolónka „Pohotovosť na pracovisku:“) súd zistil, že v mesiaci marec 2014, v ktorom ako mesiaci s 31 dňami, podľa vyššie uvedeného prepočtu súdu by nemal týždenný pracovný čas prekročiť 212,57 hodín, bol tento údaj prekročený o 33,68 hodín (t.j. /170,17 hodín „Odp.h:“ + 76,08 hodín „Pohotovosť na pracovisku:“/ = 246,25 hodín - 212,57 hodín = 33,68 hodín).
183. Za mesiac február 2014 neboli súdu ani jednou zo strán sporu predložené, či už výpisy z dochádzkového systému SAP týkajúce sa tohto mesiaca a ani výplatné pásky žalobcu za daný mesiac.
184. Z listinného dôkazu - Evidencie dochádzky za mesiac február 2014 vyplynulo, že v dňoch 01.02.2014, 04.02.2014, 10.02.2014, 13.02.2014, 19.02.2014, 22.02.2014, 25.02.2014 a 28.02.2014 mal žalobca vykonávať pracovnú činnosť v rozsahu 16 hodín v každý z uvedených dní a v dňoch 02.02.2014 , 05.02.2014, 11.02.2014, 14.02.2014, 20.02.2014, 23.02.2014, 26.02.2014 a 01.03.2014 mal žalobca vykonávať pracovnú činnosť v rozsahu 8 hodín v každý z uvedených dní. V dňoch 13.02.2014, 14.02.2014, 16.02.2014 a 17.02.2014 čerpal dovolenku. Celkove tam mal vykonať uvedený mesiac pracovné činnosti v rozsahu 192 hodín (t.j. 8 x 16 h + 8 x 80 h).
185. V mesiaci apríl 2014, v ktorom ako mesiaci s 30 dňami, podľa vyššie uvedeného prepočtu súdu by nemal pracovný čas prekročiť 205,71 hodín, bol tento údaj prekročený o 33,29 hodín (t.j. / 162,77 hodín „Odp.h:“ + 76,23 hodín „Pohotovosť na pracovisku:“/ = 239 hodín - 205,71 hodín = 33,29 hodín).
186. Súd vyššie uvedeným prepočtom zaznamenal prekročenie priemerného týždenného pracovného času aj v mesiaci august 2014 (t.j. 31-dňový mesiac) a to o 3,43 hodín (t.j. súčet „Odp.h:“ + „Pohotovosť na pracovisku:“ = 216 hodín - 212,57 hodín), v mesiaci október 2014 (t.j. 31-dňový mesiac) o 19,43 hodín ( t.j. súčet „Odp.h:“ + „Pohotovosť na pracovisku:“ = 232 hodín - 212,57 hodín) a v mesiaci december 2014 (t.j. 31-dňový mesiac) o 3,43 hodín (t.j. súčet „Odp.h:“ + „Pohotovosť na pracovisku:“ = 216 hodín
- 212,57 hodín).
187. V mesiacoch máj 2014, jún 2014, júl 2014, september 2014 a november 2014 súd vyššie uvedeným prepočtom nezaznamenal prekročenie priemerného týždenného pracovného času (v mesiaci máj a júl 2014 pri vyššie uvedenom prepočte pracovného času na tieto mesiace ako 31-dňové, teda pri hodnote
212,57 hodín, podľa výplatných pások žalobcu skutočné hodnoty žalobcom odpracovaného pracovného času ako súčtov odpracovaných hodín a hodín pohotovosti predstavovali hodnoty 188 hodín, resp. 192 hodín a v prípade mesiacov jún 2014, september 2014 a november 2014 ako 30-dňových mesiacov s priemernou hodnotou pracovného času 205,71 hodín podľa výplatných pások žalobca odpracoval v júni 119,50 hodín, v septembri 192,01 hodín a v novembri 200,92 hodín).
188. V roku 2015 vyššie uvedeným prepočtom, súd zistil prekročenie priemerného týždenného pracovného času v mesiaci apríl 2015 (t.j. 30-dňový mesiac) o 26,29 hodín (t.j. súčet „Odp.h:“ + „Pohotovosť na pracovisku:“ = 232 hodín - 205,71 hodín), v mesiaci jún 2015 (t.j. 30-dňový mesiac) o 42,29 hodín (t.j. súčet „Odp.h:“ + „Pohotovosť na pracovisku:“ = 248 hodín - 205,71 hodín), v mesiaci august 2015 (t.j. 31-dňový mesiac) o 19,92 hodín (t.j. súčet „Odp.h:“ + „Pohotovosť na pracovisku:“ = 232,49 hodín - 212,57 hodín) a v mesiaci november 2015 (t.j. 30-dňový mesiac) o 29,41 hodín (t.j. súčet „Odp.h:“ + „Pohotovosť na pracovisku:“ = 235,17 hodín - 205,71 hodín).
189. Naopak uvedeným prepočtom súd nezaznamenal prekročenie priemerného týždenného pracovného času v ostatných mesiacoch uvedeného roku, kedy v 31-dňových mesiacoch , u ktorých priemerná hodnota týždenného pracovného času mala predstavovať údaj 212,57 hodín, súd zaznamenal výslednú hodnotu súčtu údaja „Odp.h:“ a údaja „Pohotovosť na pracovisku:“, z výplatnej pásky žalobcu a to v januári 2015 v hodnote 198,80 hodín, v marci 2015 v hodnote 165,50 hodín, v mesiaci máj 2015 v hodnote 200 hodín, v mesiaci júl 2015 v hodnote 98 hodín, v mesiaci október 2015 v hodnote 168 hodín a v mesiaci december 2015 v hodnote 181 hodín.
190. V prípade 30-dňového mesiaca a to septembra 2015, u ktorého priemerná hodnota týždenného pracovného času mala predstavovať údaj 205,71 hodín, výsledná hodnota súčtu údaja „Odp.h:“ a údaja „Pohotovosť na pracovisku:“ z výplatnej pásky žalobcu predstavovala hodnotu 198,80 hodín , a v prípade mesiaca február 2015 ako 28-dňového mesiaca, u ktorého priemerná hodnota týždenného pracovného času mala predstavovať údaj 192 hodín, výsledná hodnota súčtu vyššie uvedených údajov z výplatnej pásky predstavovala hodnotu 184 hodín.
191. V roku 2016 vyššie uvedeným prepočtom súd zistil prekročenie priemerného týždenného pracovného času v mesiaci január 2016 (t.j. 31-dňový mesiac) o 33,54 hodín (t.j. súčet „Odp.h:“ + „Pohotovosť na pracovisku:“ = 246,11 hodín - 212,57 hodín), v mesiaci marec 2016 (t.j. 31-dňový mesiac) o 28,28 hodín (t.j. súčet „Odp.h:“ + „Pohotovosť na pracovisku:“ = 240,85 hodín - 212,57 hodín), v mesiaci máj 2016 ( t.j. 31-dňový mesiac) o 3,93 hodín (t.j. súčet „Odp.h:“ + „Pohotovosť na pracovisku:“ = 216,50 hodín - 212,57 hodín), v mesiaci august 2016 (t.j. 31-dňový mesiac) o 51,43 hodín (t.j. súčet „Odp.h:“ + „Pohotovosť na pracovisku:“ = 264 hodín - 212,57 hodín), v mesiaci október 2016 (t.j. 31-dňový mesiac) o 27,43 hodín (t.j. súčet „Odp.h:“ + „Pohotovosť na pracovisku:“ = 240 hodín - 212,57 hodín), v mesiaci november 2016 (t.j. 30-dňový mesiac) o 2,04 hodín (t.j. súčet „Odp.h:“ + „Pohotovosť na pracovisku:“ = 207,75 hodín - 205,71 hodín) a v mesiaci december 2016 (t.j. 31-dňový mesiac) o 20,67 hodín (t.j. súčet „Odp.h:“ + „Pohotovosť na pracovisku:“ = 233,24 hodín - 212,57 hodín).
192. Naopak uvedeným prepočtom súd nezaznamenal prekročenie priemerného týždenného pracovného času v ostatných mesiacoch uvedeného roku, kedy v 30-dňových mesiacoch, u ktorých priemerná hodnota týždenného pracovného času mala predstavovať údaj 205,71 hodín, súd zaznamenal výslednú hodnotu súčtu údaja „Odp.h:“ a údaja „Pohotovosť na pracovisku:“ z výplatnej pásky žalobcu a to v apríli 2016 v hodnote 168,75 hodín, v júni 2016 v hodnote 171,02 hodín a v mesiaci september 2016 v hodnote 160,50 hodín. V prípade 31-dňového mesiaca a to júla 2016, u ktorého priemerná hodnota týždenného pracovného času mala predstavovať údaj 212,57 hodín, výsledná hodnota súčtu údaja „Odp.h:“ a údaja „Pohotovosť na pracovisku:“ z výplatnej pásky žalobcu predstavovala hodnotu 120 hodín a v prípade mesiaca február 2016 ako 29-dňového mesiaca/ šlo o priestupný rok/, u ktorého priemerná hodnota týždenného pracovného času mala predstavovať údaj 198,85 hodín, výsledná hodnota súčtu vyššie uvedených údajov z výplatnej pásky predstavovala hodnotu 198 hodín.
193. Napokon v roku 2017 do žalobou vymedzeného obdobia t.j. do konca mesiaca február 2017 vyššie uvedeným prepočtom súd zistil prekročenie priemerného týždenného pracovného času v mesiaci január 2017 (t.j. 31-dňový mesiac) o 51,43 hodín (t.j. súčet „Odp.h:“ + „Pohotovosť na pracovisku:“ = 264 hodín - 212,57 hodín), a naopak nezistil ho v prípade mesiaca február 2017 ako 28-dňového mesiaca, u ktorého
priemerná hodnota týždenného pracovného času mala predstavovať údaj 192 hodín, výsledná hodnota súčtu vyššie uvedených údajov z výplatnej pásky predstavovala hodnotu 145,50 hodín.
194. Celkovo tak súd vyššie uvedenými prepočtami zistil za žalobou vymedzené obdobie od februára 2014 až februára 2017 vrátane, prekročenie priemerného týždenného pracovného času v celkovom rozsahu 429,97 hodín (t.j. súčet vyššie uvedených zaznamenaných údajov o prekročení).
195. Súd konštatuje, že nemajetková ujma žalobcovi nevznikla tým, že pracovná pohotovosť je ohodnotená nižšie, ako výkon v rámci pracovného času (Smernica uvedené nerieši), ale tým, že v dôsledku vnútroštátnej úpravy musel reálne fyzicky odpracovať viac, ako by bol povinný v tom prípade, ak by bola Smernica prebratá do zákona správne.
196. Kritériá na stanovenie výšky takej náhrady musia byť podľa ustálenej judikatúry ESD v súlade s princípmi ekvivalencie - rovnocennosti (podmienky náhrady škody stanovené vo vnútroštátnych právnych úpravách nemôžu byť menej výhodné ako podmienky týkajúce sa obdobných vnútroštátnych prostriedkov - bod 62 rozsudku Súdneho dvora EÚ z 21.11.2010 vo veci Günter Fuß c/a Stadtt Halle sp.zn. C - 429/09) a efektivity (nemôžu byť upravené tak, aby viedli k praktickej nemožnosti alebo nadmernému sťaženiu získania náhrady - bod 62 vyššie uvedeného rozsudku) Ako sa uvádza v rozsudku Súdneho dvora EÚ z 21.11.2010 vo veci Günter Fuß c/a Stadtt Halle sp.zn. C - 429/09 v bode 93, v prípade neexistencie práva Únie v tejto oblasti je na vnútroštátnom poriadku dotknutého členského štátu, aby za predpokladu, že budú dodržané zásady ekvivalencie a efektivity, stanovil kritériá umožňujúce určiť rozsah náhrady škody, pričom odkazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ z 5. marca 1996, Brasserie du pecheur a Factortame, C-46/93 a C-48/93, Zb., bod 83. Z vyššie uvedeného vyplýva, že aj kritériá na stanovenie výšky takej náhrady musia byť analogicky „prepožičané“ od ustanovení, ktoré obdobným spôsobom sa vyporadúvajú s nemajetkovou ujmou, čo sú ustanovenia § 13 Občianskeho zákonníka a nemožno automaticky, mechanicky a celkom formalisticky nahradiť žalobcovi jeho ujmu aplikujúc kritériá pre náhradu škody, pod ktorú náš právny poriadok náhradu nemajetkovej ujmy nesubsumuje.
197. Nemajetková ujma je taká ujma, ktorá sa premieta do psychickej sféry fyzickej osoby, a do jej postavenia v spoločnosti. Takáto ujma sa bezprostredne nepremieta do fyzickej integrity ani do majetkovej sféry fyzickej osoby. Zmyslom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je zmierniť nepriaznivý následok neoprávneného zásahu. Náhrada nemajetkovej ujmy poskytuje najúčinnejšiu občianskoprávnu ochranu osobnosti fyzickej osoby. Súčasťou práva na ochranu osobnosti je právo na súkromie a rodinný život. Posúdenie výšky nemateriálnej ujmy je závislé od úvahy súdu. Súd vo svojom rozhodnutí musí uviesť dôvody, pre ktoré bola priznaná náhrada nemajetkovej ujmy v konkrétnej výške. I keď výška nemateriálnej ujmy je predmetom voľnej úvahy súdu, táto úvaha sa musí opierať o preskúmateľné hľadiská. Výška náhrady nemajetkovej ujmy je určovaná základnými zákonnými kritériami, a to predovšetkým závažnosťou vzniknutej ujmy a okolnosťami, za ktorých k porušeniu práva došlo.
198. Sud po zvážení všetkých okolností prípadu bol toho názoru, že predmetnú nemajetkovú ujmu žalobcu je potrebné určiť spôsobom , ktorý bude najviac zohľadňovať okolnosti, za akých vznikla. Podstatou predmetnej ujmy žalobcu je skutočnosť, že tento namiesto času, ktorý by mohol tráviť s rodinou, prípadne inak ako v zamestnaní tento čas trávil práve v zamestnaní. Vo všeobecnosti je možné uviesť, že pokiaľ človek vstupuje do pracovnoprávneho, služobného, resp. štátnozamestnaneckého pomeru, vstupuje doň s vedomím, že určitý nevyhnutný čas strávený výkonnom činnosti v tomto vzťahu bude mu adekvátnym spôsobom nahradený a to vo forme peňažného ekvivalentu. Týmto peňažným ekvivalentom spravidla býva základný plat. V prípade žalobcu je to zložka jeho služobného príjmu označovaná ako funkčný plat. Ide o pevne stanovenú zložku, na ktorú má nárok, bez ohľadu na počet skutočne odpracovaných hodín v tom-ktorom mesiaci.
199. Súd bol preto toho názoru, že určujúcim meradlom na posúdenie hodnoty nemajetkovej ujmy v prípade žalobcu by mala byť pomerná časť hodnoty jeho funkčného platu zodpovedajúca počtu hodín, ktoré v tom-ktorom mesiaci pracoval nad rámec priemerného týždenného pracovného času v danom mesiaci na svojom pracovisku, avšak zároveň s prihliadnutím na to, aký základný sumár odpracovaných hodín uvedený funkčný plať žalobcu v danom mesiaci pokrýval.
200. V mesiaci marec 2014 vychádzajúc z výplatnej pásky žalobcu, podľa ktorej jeho funkčný plat bol 702,50 EUR pri zohľadnení, že v danom mesiaci tento plat pokrýval 161 odpracovaných hodín (kolónka „tarifný plat“ prvý stĺpec), súd určil výšku hodnoty škody - nemajetkovej ujmy u žalobcu tak, že sumu tarifného platu 702,50 EUR predelil uvedeným počtom hodín 161 a následne výsledný koeficient násobil počtom vyššie hodín, o ktoré v danom mesiaci bol prekročení priemerný týždenný pracovný čas v danom mesiaci, tak, ako ho súd určil vyššie uvedeným spôsobom. Výsledná hodnota predstavovala sumu 146,95 EUR (t.j. funkčný plat : 702,50 EUR / 161 hodín ako údaj pri „tarifnom plate“ = 4,3633 x 33,68 hodín ako času prekračujúceho priemerný pracovný čas v uvedenom mesiaci = 146,95 EUR).
201. Uvedený prepočet na vyčíslenie nemajetkovej ujmy na strane žalobcu následne uplatnil aj u ďalších tých mesiacov, u ktorých súd vyššie uvedeným spôsobom konštatoval prekročenie priemerného týždenného pracovného času. V mesiaci apríl 2014 tak uvedená nemajetková ujma na strane žalobcu predstavovala hodnotu 147,08 EUR (t.j. funkčný plat: 702,50 EUR / 159 hodín ako údaj pri „ tarifnom plate“ = 4,4182 x 33,29 hodín ako času prekračujúceho priemerný pracovný čas v uvedenom mesiaci = 147,08 EUR.). V mesiaci august 2014 uvedená nemajetková ujma na strane žalobcu predstavovala hodnotu 16,73 EUR (t.j. funkčný plat : 702,50 EUR / 144 hodín ako údaj pri „tarifnom plate“ = 4,8784 x 3,43 hodín ako času prekračujúceho priemerný pracovný čas v uvedenom mesiaci = 16,73 EUR.). V mesiaci október 2014 uvedená nemajetková ujma na strane žalobcu predstavovala hodnotu 94,79 EUR (t.j. funkčný plat : 702,50 EUR / 144 hodín ako údaj pri „tarifnom plate“ = 4,8784 x 19,43 hodín ako času prekračujúceho priemerný pracovný čas v uvedenom mesiaci = 94,79 EUR). V mesiaci december 2014 uvedená nemajetková ujma na strane žalobcu predstavovala hodnotu 16,73 EUR (t.j. funkčný plat : 702,50 EUR / 144 hodín ako údaj pri „tarifnom plate“ = 4,8784 x 3,43 hodín ako času prekračujúceho priemerný pracovný čas v uvedenom mesiaci = 16,73 EUR.). V mesiaci apríl 2015 uvedená nemajetková ujma na strane žalobcu predstavovala hodnotu 135,83 EUR (t.j. funkčný plat : 744 EUR / 144 hodín ako údaj pri „tarifnom plate“ = 5,1666 x 26,29 hodín ako času prekračujúceho priemerný pracovný čas v uvedenom mesiaci = 135,83 EUR). V mesiaci jún 2015 uvedená nemajetková ujma na strane žalobcu predstavovala hodnotu 194,09 EUR (t.j. funkčný plat : 794 EUR / 173 hodín ako údaj pri „tarifnom plate“ = 4,58959 x 42,29 hodín ako času prekračujúceho priemerný pracovný čas v uvedenom mesiaci = 194,09 EUR). V mesiaci august 2015 uvedená nemajetková ujma na strane žalobcu predstavovala hodnotu 96,70 EUR (t.j. funkčný plat : 801 EUR / 165 hodín ako údaj pri „tarifnom plate“ = 4,8545 x 19,62 hodín ako času prekračujúceho priemerný pracovný čas v uvedenom mesiaci = 96,70 EUR.). V mesiaci november 2015 uvedená nemajetková ujma na strane žalobcu predstavovala hodnotu 152,73 EUR (t.j. funkčný plat : 801 EUR / 154,50 hodín ako údaj pri „tarifnom plate“ = 5,1845 x 29,46 hodín ako času prekračujúceho priemerný pracovný čas v uvedenom mesiaci = 152,73 EUR). V mesiaci január 2016 uvedená nemajetková ujma na strane žalobcu predstavovala hodnotu 162,85 EUR (t.j. funkčný plat : 840 EUR / 173 hodín ako údaj pri „tarifnom plate“ = 4,8555 x 33,54 hodín ako času prekračujúceho priemerný pracovný čas v uvedenom mesiaci = 162,85 EUR). V mesiaci marec 2016 uvedená nemajetková ujma na strane žalobcu predstavovala hodnotu 143,97 EUR t.j. funkčný plat : 840 EUR / 165 hodín ako údaj pri „tarifnom plate“ = 5,0909 x 28,28 hodín ako času prekračujúceho priemerný pracovný čas v uvedenom mesiaci = 143,97 EUR). V mesiaci máj 2016 uvedená nemajetková ujma na strane žalobcu predstavovala hodnotu 23,28 EUR (t.j. funkčný plat : 840 EUR / 142 hodín ako údaj pri „tarifnom plate“ = 5,9155 x 3,93 hodín ako času prekračujúceho priemerný pracovný čas v uvedenom mesiaci = 23,28 EUR). V mesiaci august 2016 uvedená nemajetková ujma na strane žalobcu predstavovala hodnotu 240,01 EUR (t.j. funkčný plat : 840 EUR / 180 hodín ako údaj pri „tarifnom plate“ = 4,666 x 51,43 hodín ako času prekračujúceho priemerný pracovný čas v uvedenom mesiaci = 240,01 EUR). V mesiaci október 2016 uvedená nemajetková ujma na strane žalobcu predstavovala hodnotu 139,64 EUR (t.j. funkčný plat : 840 EUR / 165 hodín ako údaj pri „ tarifnom plate“ = 5,0909 x 27,43 hodín ako času prekračujúceho priemerný pracovný čas v uvedenom mesiaci = 139,64 EUR.). V mesiaci november 2016 uvedená nemajetková ujma na strane žalobcu predstavovala hodnotu 13,- EUR (t.j. funkčný plat : 840 EUR / 131,75 hodín ako údaj pri „tarifnom plate“ = 6,3757 x 2,04 hodín ako času prekračujúceho priemerný pracovný čas v uvedenom mesiaci = 13,-- EUR.). V mesiaci december 2016 uvedená nemajetková ujma na strane žalobcu predstavovala hodnotu 116,92 EUR ( t.j. funkčný plat : 840,- EUR / 148,50 hodín ako údaj pri „tarifnom plate“ = 5,6565 x 20,67 hodín ako času prekračujúceho priemerný pracovný čas v uvedenom mesiaci = 116,92 EUR.). V mesiaci január 2017 uvedená nemajetková ujma na strane žalobcu predstavovala hodnotu 248,30 EUR (t.j. funkčný plat : 903,- EUR / 187 hodín ako údaj pri „tarifnom plate“ = 4,828 x 51,43 hodín ako času prekračujúceho priemerný pracovný čas v uvedenom mesiaci = 248,30 EUR).
202. Celková hodnota nemajetkovej ujmy na strane žalobcu tak predstavovala sumu 2.089,60 EUR (t.j. 146,95 EUR + 147,08 EUR + 16,73 EUR + 94,79 EUR + 16,73 EUR + 135,83 EUR + 194,09 EUR + 96,70 EUR + 152,73 EUR + 162,85 EUR + 143,97 EUR + 23,28 EUR + 240,01 EUR + 139,64 EUR + 13,- EUR + 116,92 EUR + 248,30 EUR).
203. Vzhľadom na vyššie uvedené, tak súd zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi sumu 2.089,60 EUR a žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.
204. Podľa § 251 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
205. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
206. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
207. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
208. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
209. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP a žalobcovi priznal náhradu trov konania podľa pomeru jeho úspechu.
210. Súd pri posudzovaní uvedeného úspechu vzal na zreteľ skutočnosť, že pomer úspechu žalobcu k žalovanej sume istiny bol 55,73 % (2.089,60 EUR ako priznaná suma istiny - náhrady škody / 3749,25 EUR ako celková žalovaná suma istiny - náhrady škody = 0,5573 = 55,73 %) a úspechu žalovaného bol 44,27 % (1.659,65 EUR ako nepriznaná suma istiny / 3.749,25 EUR ako celková žalovaná suma istiny- náhrady škody = 0,4427 = 44,27 %).
211. Žalobcovi tak vznikol nárok len na pomernú časť trov konania a to v rozsahu 11,46 %, kedy uvedené percento predstavuje rozdiel medzi percentuálnym úspechom žalobcu a percentuálnym úspechom žalovaného (55,73 % - 44,27 % ).
212. Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie o trovách konania priznávajúce ich náhradu musí byť vykonateľné, súd tiež vyslovil, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, nakoľko len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania je splnená požiadavka zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím o výške tejto náhrady bolo vykonateľné, teda, aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné vynútenie ním uloženej povinnosti. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. marca 2017, sp.zn. 6 Cdo 222/2016).
213. O výške náhrady týchto trov konania bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves, písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok /ďalej len ako „CSP“/).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.