Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6Nt-21-2019.pdf
PDF · 85.6 KB
Case nature
Area
Subarea
6Nt/21/2019
Uznesenie
Okresný súd Prešov, samosudcom Mgr. Borisom Vitekom, v trestnej veci odsúdeného Q. B., nar. XX.XX.XXXX v W., bytom F. M. XXX, okres. W., t.č. v ÚVTOS T. o návrhu odsúdeného o povolenie obnovy konania, dňa 18. októbra 2019 v Prešove takto
rozhodol:
rozhodol:
Podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku, v spojení s § 394 ods. 1 Trestného poriadku z a m i e t a návrh odsúdeného Q. B., nar. XX.XX.XXXX v W., trvale bytom F. M. XXX okres W. toho času ÚVTOS T. na povolenie obnovy konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. XNt/XX/XXXX.
odôvodnenie:
O d ô v o d e n i e
Návrhom zo dňa 20.05.2019 požiadal odsúdený Q. B. o obnovu konania, ktoré sa skončilo právoplatným trestným rozkazom Okresného súdu Prešov č.k. XXT/X/XXXX-XX zo dňa 12.09.2018, čo dôvodil tým, že súd pri svojom rozhodovaní nevzal do úvahy skutočnosť, že dňa 14.04.2018 bola dlžná suma na výživnom vyplatená J. B. v sume 4 200 € za obdobie do mesiaca marec 2018, majúc zato, že úhradou sumy 4 200 € trestnosť činu zanikla.
Odsúdený Q. B. na svojom výsluchu na verejnom zasadnutí dňa 18.10.2019, uviedol, že vo februári 2018 bol vo výkone trestu (tento trest bol vykonaný dňa 26.06.2018). Nevedel, že sa dopúšťa trestnej činnosti, výživné chcel uhradiť. V tomto období si požičal od brata a požiadal ho o zaplatenie 4200 €, nakoľko už nechcel byť znova odsúdený. V uvedenom období mal úraz oka, bol po operácii, uviedol, že celkovo to bol pre neho zlý rok, zomrel mu otec a mama mala problémy so zdravotným stavom, ktorá bola tiež po operácii. Od apríla 2018 do nastúpenia výkonu trestu v tejto trestnej veci dĺžne výživné neuhrádzal.
Právoplatným rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. XXC/XXX/XX-XX zo dňa 30.04.2010, ktorý sa stal právoplatným dňa 26.05.2010 a vykonateľným dňa 21.06.2010, bol odsúdený Q. B. zaviazaný prispievať na výživu mal. R. B. sumou 80,- Eur a na výživu R. B. sumou 60,- Eur vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky J. B., a to od právoplatnosti rozsudku.
V zápisnici o výsluchu Q. B. zo dňa 14.12.2017 v spise sp. zn. XXT/X/XXXX odsúdený Q. B. uvádzal, že výživné neuhrádzal nakoľko mal zdravotné problémy, mal haváriu v roku 2016 a problémy s okom, nemôže vycestovať lebo sa musí starať o svoju mamu.
Trestným rozkazom č.k. XXT/X/XXXX-XX právoplatným dňa 12.09.2019, ktorého sa táto obnova konania týka, bol odsúdený Q. B. uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b) Trestného zákona, keďže úmyselne najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného
a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas, pretože v období od 29.08.2015 do 12.09.2018 v F. M., okres W. a inde si úmyselne neplnil zákonnú vyživovaciu povinnosť na svoje maloleté deti R. B., nar. XX.X.XXXX a R. B., nar. X.X.XXXX a to aj napriek tomu, že táto povinnosť mu bola určená rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. XXC/XXX/XX zo dňa 30.04.2010 s právoplatnosťou dňa 26.05.2010 a to tak, že na výživu dcéry R. mal mesačne prispievať sumou 80 € mesačne a na výživu mal. R. mal prispievať sumou 60 € mesačne vždy do 20-tého dňa v mesiaci vopred k rukám ich matky J. B., čím takto na výživnom dlhuje J. B. sumu najmenej 5040 €. Za uvedený skutok mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Z odpovede Slovenskej pošty, a.s. zo dňa 20.09.2019 vyplýva, že dňa 14.04.2018 poukázal poštovou poukážkou odsúdený Q. B. na účet J. B. sumu 4 200 €, ktorá jej bola vyplatená dňa 19.04.2018. Na poštovom poukaze odsúdený Q. B. uviedol, že suma predstavuje dlh na výživnom do marca 2018.
Z prehľadu platieb v spise sp.zn. XXT/X/XXXX vyplýva, že od 20.09.2015 do 20.12.2012 mal odsúdený dať na platbách na výživnom do 20. dňa v mesiaci sumu 140 € mesačne, t.j. celkom 3 920 €, pričom nedal žiadnu sumu. Teda výpočet dlžného výživného vychádza z rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. XXC/XXX/XX-XX zo dňa 30.04.2010, keď ten stanovil povinnosť odsúdenému zaplatiť sumu výživného na obe deti vo výške 140 € mesačne do 20. dňa v mesiaci vopred.
Odsúdený Q. B. bol okrem iného právoplatným trestným rozkazom Okresného súdu Prešov č.k. XXT/ XX/XXXX-XX zo dňa 28.08.2015 uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si z nedbanlivosti neplnil svoju zákonnú povinnosť vyživovať iného, pretože v období od mesiaca január 2015 doposiaľ v F. M. a inde si ako prirodzený otec mal. R. B., nar. XX.X.XXXX a mal. R. B., nar. X.X.XXXX, zanedbáva vyživovaciu povinnosť na svoje deti, ktorá mu vyplýva zo zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. a bola mu určená aj rozsudkom Okresného súdu v Prešove pod sp. zn. XX E. XXX/XX-XX zo dňa 30.04.2010, ktorý sa stal právoplatným dňa 26.5.2010 a vykonateľným dňa 21.06.2010, ktorý zaviazal otca prispievať na výživu mal. R. B. sumou 80 € a na výživu R. B. sumou 60 € vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky J. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., W. Č.. XX, čím mu takto za uvedené obdobie vznikol dlh na výživnom celkový dlh vo výške 840 €. Za uvedený prečin bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch) mesiacov, ktorého výkon bol podmienečne odložený so skúšobnou dobou 12 mesiacov.
Právoplatným uznesením č.k. XXT/XX/XXXX-XX zo dňa 23.06.2017, bolo vyslovené, že odsúdený Q. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. M. č. XXX, sa neosvedčil skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, ktorá mu bola určená trestným rozkazom Okresného súdu Prešov, sp. zn. XXT XX/XXXX zo dňa 28.8.2015 a uložený trest odňatia slobody podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona vo výmere 4 mesiacov vykoná a pre výkon tohto trestu zaradzuje do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, vychádzajúc zo skutočností ako sú uvedené okrem tohto uznesenia aj v zápisnici zo dňa 23.06.2017, že odsúdený v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia riadne nesplnil uloženú povinnosť spočívajúcu v zaplatení dlžného výživného, pričom z dlžnej sumy neuhradil ani časť, a to aj napriek tej skutočnosti, že odsúdený dosahuje mesačný príjem okolo 500 € až 600 € v čistom. Aj zo samotnej výpovede odsúdeného vyplývalo, že v skúšobnej dobe disponoval sumou okolo 6000 €, ktorú investoval ako tichý spoločník v podnikaní miesto toho, aby prostredníctvom nej splnil povinnosť stanovenú trestným rozkazom tunajšieho súdu č.k. XXT/XX/XXXX-XX zo dňa 28.08.2015. Výkon trestu bol nariadený 19.09.2017 a trest bol vykonaný dňa 26.06.2018.
Trestným rozkazom Okresného súdu Prešov sp. zn. XT/XX/XXXX-XX zo dňa 08.10.2018 bol odsúdený uznaný vinným pre trestný čin prečinu marenie výkonu úradného rozhodnutia, na tom skutkovom základe, že dňa 10.12.2017 prevzal výzvu prevzal výzvu Okresného súdu Prešov č. k. XXT/XX/ XXXXXXX- zo dňa 6.11.2017 na nastúpenie do výkonu trestu odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) mesiace so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia s termínom nastúpenia ihneď, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Prešov č. k. XXT/XX/XXXX-XX zo dňa 28.8.2015 v spojení s uznesením Okresného súdu Prešov č. k. XXT/XX/XXXX-XX zo dňa 23.6.2017 a uznesením Krajského súdu Prešov č. k. XTos/XX/XXXX-XXX zo dňa 19.9.2017, avšak bez vážneho dôvodu výkon trestu nenastúpil a do výkonu trestu bol dodaný príslušníkmi polície dňa 26.2.2018 na základe nariadenia Okresného súdu Prešov č. k. XXT/XX/XXXX-XXX zo dňa 14.2.2018 na dodanie do výkonu trestu odňatia slobody, pričom bolo upustené od uloženia súhrnného trestu, z dôvodu že trest
uložený trestným rozkazom Okresného súdu Prešov zo dňa 12.9.2018, právoplatným dňa 4.10.2018, sp. zn. XXT/X/XXXX v trvaní 1 (jeden) rok so zaradením pre jeho výkon do ústavu so stredným stupňom stráženia považuje na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.
Podľa § 394 ods. 1 tr. poriadku, obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu..
Podľa § 399 ods. 2 trestného poriadku, súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí podmienky obnovy konania podľa § 394.
Podľa § 86 ods. 1 písm. a) trestného zákona, trestnosť trestného činu zaniká aj vtedy, ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu,
Podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) poukazom na ustanovenie § 138 písm. b) Trestného zákona, kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas, alebo, potrestá sa odňatím na jeden rok až päť rokov.
Podľa§ 36 písm. k) trestného zákona, pričinil sa o odstránenie škodlivých následkov trestného činu alebo dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu,
Podľa § 38 ods. 3 trestného zákona, ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. (Zákon o rodine), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 76 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. (Zákon o rodine), výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Obnova konania neprichádzala do úvahy v časti týkajúcej sa výroku o vine ako i treste odsúdeného. Čo sa týka obnovy konania, čo do výroku o vine, tak v zmysle § 86 písm. a) Tr. zákona trestnosť činu zaniká, ak je zaplatené celé dlžné výživné, nielen jeho časť akokoľvek vysoká. Len čiastočná úhrada vykonaná odsúdeným v sume 4 200 € nemá za následok zánik trestnosti činu, nakoľko na zánik trestnosti sa vyžaduje úhrada celej dlžnej sumy. Skutočná doba páchania tohto trestného činu sa v prípade čiastočnej úhrady neskracuje o dobu, ktorá zodpovedá čiastke dodatočnej úhrady, inak povedané nie je možné započítať dodatočnú čiastočnú úhradu na jednotlivé splátky výživného. Táto skutočnosť, že odsúdený uhradil časť výživného nemá ani dopad na naplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu, teda na skutok, ktorého sa odsúdený dopustil, nakoľko reálna doba neplnenia vyživovacej povinnosti sa neskracuje z dôvodu nemožnosti započítania čiastočnej úhrady. Inak povedané len čiastočná úhrada nemá vplyv na trvanie trestného činu a ani na jeho právnu kvalifikáciu, nakoľko na skutočnosti, že si páchateľ najmenej tri mesiace v období dvoch rokov po dlhší čas neplnil svoju povinnosť vyživovať iného, dodatočná čiastočná úhrada nič nemení, a preto neprichádza do úvahy možnosť povoliť obnovu konania v otázke viny, keďže čiastočnou úhradou nie sú už raz naplnené znaky skutkovej podstaty dotknuté (Rozhodnutí a stanoviska Nejvyššího soudu České republiky publikované pod R 49/2007). Ako vyplýva z výkazu platieb výživného v spojení s rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. XXC/XXX/XX-XX zo dňa 30.04.2010 bol odsúdený povinný platiť výživné v sume 140 eur mesačne, pričom ide o platby výživného mesačne vopred, t.j. rozsudok č.k. XXC/XXX/XX-XX vychádzal z ustanovenia § 76 zákona o rodine, že mesačné platby výživného sú zročne mesačne vopred. Teda príkladmo 20. dňom mesiaca september malo byť uhradené výživné za mesiac október, 20. dňom mesiaca október malo byť uhradené výživne za mesiac november, 20. dňom mesiaca marec malo byť uhradené výživne za mesiac apríl a
podobne. Ako vyplýva prehľadu platieb výživného za obdobie od 20.09.2015 do 20.12.2017 vznikol odsúdenému dlh na výživnom v sume 3 920 €, a keďže výživné je splatné mesačne vopred jednalo sa o výživné na obdobie mesiacov október 2015 až január 2018. Do 20.01.2018 bol odsúdený povinný zaplatiť sumu ďalších 140 € ako výživné za mesiac február 2018 (t.j. spolu sumu 4 060 €=3 920+140), do 20.02.2018 bol odsúdený povinný zaplatiť sumu ďalších 140 € ako výživné za mesiac marec 2018 (t.j. spolu sumu 4 200 € = 4 060+140) a do 20.03.2017 bol odsúdený povinný zaplatiť sumu ďalších 140 € ako výživné za mesiac apríl 2018 (t.j. spolu sumu 4 340 €=4 200+140).Vykonaná úhrada sumy 4 200 € dňa 19.04.2019 (nakoľko za deň splnenia vyživovacej povinnosti sa pokladá vyplatenie tejto sumy
- R 57/1993) tak nepokrývala výživné za mesiac apríl 2018, ktoré bolo splatné dňa 20.03.2018, keďže celkové dlžné výživné, ktoré bolo splatné bolo v sume 4 340 €, ale nie vo výške 4 200 €, úhrada 4 200 € tak pokryla len dlžné výživné za obdobie do mesiaca marec 2018 splatné 20.02.2018, a preto nemohlo dôjsť k zániku trestnosti, nakoľko nebola v čase uhradenia sumy 4 200 € ešte uhradená ďalšia vtedy už splatná splátka výživného za mesiac apríl, ktorá bola splatná už dňa 20.03.2019. Nakoľko nedošlo úhrade celého výživného, podmienky pre zánik trestnosti na základe účinnej ľútosti splnené neboli. Takisto, nakoľko odsúdený neuhrádzal od tejto úhrady žiadne sumy výživného, nenastali podmienky účinnej ľútosti ani ku dňu vydania trestného rozkazu č.k. XXT/X/XXXX-XX zo dňa 12.09.2018, nakoľko do jeho vydania dlžné výživné narástlo až na sumu 5 040 € a na zánik trestnosti sa vyžadovalo, aby do vydania trestného rozkazu odsúdený uhradil celé výživné.
Obnova konania neprichádzala do úvahy ani v časti týkajúcej sa výroku o treste. Pre povolenie obnovy konania, čo do výroku o treste sa totiž vyžaduje, aby uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa alebo, aby uložený druh trestu bol v zrejmom rozpore s účelom trestu. O takýto prípad sa však nejedná. V danom prípade bol odsúdenému uložený trest odňatia slobody na samej spodnej hranici pre tento trestný čin stanovenej v osobitnej časti Trestného zákona, keď zaň bolo možné uložiť trest odňatia slobody v rozsahu jeden až päť rokov, pričom v danom prípade sa jednalo už o druhé odsúdenie Q. B. pre prečin zanedbania povinnej výživy, keď už raz bol za tento trestný čin, spáchaný odlišným skutkom odsúdený trestným rozkazom sp. zn. XXT/XX/XXXX na trest odňatia slobody na 4 mesiace s podmienečným odkladom, ktorý mu však bol nariadený z dôvodu neuhradenia výživného, teda nesplnenia povinnosti uloženej mu v predmetnom trestnom rozkaze. Z uvedeného dôvodu sa tak u odsúdeného nejedná o trest, ktorý by bol zjavne neprimeraný, nakoľko sa jedná o trest na spodnej hranici sadzby ustanovenej zákonom, ide o druhé odsúdenie páchateľa za rovnaký trestný čin (špeciálnu recidívu) a zároveň pri predchádzajúcom podmienečnom odsúdení, odsúdený zadal dôvod na nariadenie výkonu trestu, ktorý mu bol tým, že si svoju povinnosť zaplatiť výživné uložená mu trestným rozkazom nesplnil a to ani v časti. Zároveň vzhľadom na to, že trest bol uložený na spodnej hranici nemôže okolnosť čiastočnej úhrady i keď v značnej výške (36 písm. k) trestného zákona), ktorá by mala za následok existenciu prevahy poľahčujúcich okolností, nakoľko pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností bol v trestnom rozkaze 1:1, spôsobiť uloženie nižšieho trestu.
Čo sa týka tvrdených skutočností odsúdeného o jeho sociálnej situácii ktoré uvádzal na verejnom zasadnutí, ktorými dôvodil neplatenie výživného, tak súd uvádza, že tieto skutočnosti boli súdu známe v čase vydania trestného rozkazu, nakoľko ich Q. B. uvádzal už v prípravnom konaní, a preto nespĺňajú podmienku uvedenú v § 394 ods. 1 Tr. por., že sa jedná o skutočnosti, ktoré neboli súdu známe skôr.
Teda z vyššie uvedeného vyplýva, že podmienky na povolenie obnovy konania splnené neboli, čo malo za následok zamietnutie návrhu na povolenie obnovy konania.
Poučenie:
Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť do 3 (troch) dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Prešov na Krajský súd v Prešove. Podaná sťažnosť má odkladný účinok.