Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Tos-34-2019.pdf
PDF · 81.53 KB
Case nature
Area
Subarea
5Tos/34/2019
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr. Evy Pirkovskej a JUDr. Mariána Mačuru na neverejnom zasadnutí konanom dňa 08.01.2020 v Prešove takto
rozhodol:
Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Tr. priadku na podklade sťažnosti odsúdeného Q. B. z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Prešov sp. zn. 6Nt/21/2019 zo dňa 18.10.2019.
Podľa § 399 ods. 2 Tr. poriadku z a m i e t a návrh odsúdeného Q. B. na povolenie obnovy konania v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 33T/6/2018.
odôvodnenie:
Uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 6Nt/21/2019 zo dňa 18.10.2019 bol podľa § 399 ods. 2 Tr. poriadku v spojení s § 394 ods. 1 Tr. poriadku zamietnutý návrh odsúdeného Q. B. na povolenie obnovy konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 6Nt/21/2019.
Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený Q. B. sťažnosť ihneď po jeho vyhlásení. V dodatočne predložených dôvodoch sťažnosti jeho obhajcom namietal rozhodnutie súdu v zmysle, že žiadal obnovu konania vo veci vedenej na Okresnom súde Prešov pod č. k. 33T/6/2018 a nie 6Nt/21/2019. Uviedol, že po podaní obžaloby na súd svoj dlh na výživnom, ktorý predstavoval sumu 4.200,- eur za žalované obdobie až do marca 2018 uhradil, túto dlžnú sumu zaplatil prostredníctvom brata poštovou poukážkou na sumu 4.200,- eur. Keďže v tomto období bol vo výkone trestu, nemal inú možnosť úplného vyrovnania dlhu. Počas výkonu trestu odňatia slobody až do jeho prepustenia mu boli vykonávané zrážky z príjmu na výživné. Malo sa jednať o obdobie 4 mesiacov a to od 26.02.2018 do 26.06.2018. Je na mieste zaoberať sa aj zisťovaním výšky sumy, ktorá bola odsúdenému zrážaná na účely výživného príslušným ústavom, kde odsúdený trest odňatia slobody v rozhodnom období vykonával. Až po tomto úplnom zistení vykonaných zrážok bude možné ustáliť skutočnú sumu, ktorá bola popri sume 4.200,- eur odsúdeným hradená v prospech oprávnených osôb. Preto navrhol doplniť dokazovanie vyžiadaním zodpovedajúcich správ. Aj tieto dôkazy v spojení s prv označenými dôkazmi, z ktorých žiadne neboli vykonané súdom v pôvodnom konaní 33T/6/2018 môžu odôvodniť iné rozhodnutie o vine. V kontexte uvedeného je presvedčený, že boli splnené právne podmienky pre zánik trestnosti na základe účinnej ľútosti a to aj s ohľadom na skutočnosť, že podľa výpovede dotknutých osôb neplatenie výživného nemalo pre nich trvalo nepriaznivé následky a úmyslom odsúdeného bolo vyrovnať dlh už vo februári 2018. V žiadnom ohľade nemožno súhlasiť so závermi o vine uvedených v trestnom rozkaze z 12.09.2018 v pôvodnom konaní sp. zn. 33T/6/2018 z dôvodu dlhu na výživnom v sume najmenej 5.040,- eur, pretože dlh po podaní obžaloby zanikol a to 5 mesiacov predtým, ako okresný súd vydal trestný rozkaz. Preto navrhol zrušiť napadnuté uznesenie a vyhovieť návrhu odsúdeného v plnom rozsahu.
Na podklade takto riadne a včas podanej sťažnosti navrhovateľom ako osobou na to oprávnenou krajský súd v zmysle § 192 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti
ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce výrokom napadnutého uznesenia, a zistil, že sťažnosť nie je dôvodná, avšak pre formálne pochybenie bolo potrebné napadnutý výrok opraviť.
V prvom rade sťažnostný súd posudzoval procesný postup konajúceho súdu, ktorý predchádzal napadnutému uzneseniu, pričom konštatuje, že verejné zasadnutie, bolo vykonané v súlade s procesným predpisom pri zachovaní predpísaných lehôt na prípravu u predvolávaných a upovedomených osôb. Odsúdený bol zastúpený v konaní obhajcom, ktorý mu bol ustanovený a ktorý v plnom rozsahu uplatňoval práva na obhajobu. Za daných zistení sťažnostný súd vyslovil, že porušenie práva na obhajobu nebolo zistené.
Konajúci súd vykonal dôkazy zákonným spôsobom a preto o ne mohol opierať svoje skutkové závery, ktoré sťažnostný súd považuje za vecne správne, keďže sú logickým vyústením vyhodnoteného dokazovania.
Vzhľadom na predmet konania, ktorým je návrh na povolenie obnovy konania odsúdeného, si sťažnostný súd najprv v stručnosti dovoľuje poukázať na to, že obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorého zmyslom je odstránenie nedostatkov v skutkových zisteniach alebo vo výroku o treste, ku ktorým došlo preto, lebo v pôvodnom konaní neboli známe všetky rozhodné skutočnosti a dôkazy, pričom tieto chýbajúce skutočnosti a dôkazy vyšli najavo až po tom, čo pôvodné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť.
V zmysle ustanovení procesného predpisu týmto mimoriadnym opravným prostriedkom možno zrušiť právoplatné rozhodnutie, ktorým sa skončilo trestné stíhanie, avšak len vtedy, pokiaľ sú splnené podmienky na takýto postup. Súd rozhodujúci o návrhu na povolenie obnovy konania však nie je oprávnený preskúmavať správnosť právoplatného rozhodnutia. Podmienky obnovy konania sú upravené v § 394 Tr. poriadku, pričom pre posudzovaný prípad je rozhodným ods. 1 § 394 Tr. poriadku, keďže trestné stíhanie skončilo právoplatným trestným rozkazom.
Dôvody na povolenie obnovy konania podľa vyššie citovaného ustanovenia spočívajú predovšetkým v tom, že po právoplatnosti trestného rozkazu vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine, alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený trest by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Prvým predpokladom na to, aby podmienky obnovy konania boli splnené, je teda existencia novej skutočnosti alebo nového dôkazu, ktoré vyšli najavo až po právoplatnosti rozhodnutia, a ktoré by mohli mať podstatný význam pre zmenu rozhodnutia. Za novú, skôr neznámu skutočnosť je potrebné považovať takú, ktorá v pôvodnom konaní nebola dokazovaná alebo zisťovaná. Novým, skôr neznámym dôkazom je dôkaz, ktorý nebol v pôvodnom konaní vedený v spise, uplatnený niektorou z procesných strán alebo vykonaný. Ide predovšetkým o taký dôkaz, ktorý nebol v pôvodnom konaní vôbec známy, ale tiež môže ísť o dôkaz, ktorý bol síce v pôvodnom konaní vykonaný, avšak jeho obsah v konaní o obnove konania vypovedá o nových poznatkoch, ktoré majú rozhodný a iný význam pre posúdenie podstatných okolností.
Z pohľadu vyššie uvedeného sťažnostný súd preskúmaval, či dôkazy, ktoré boli vykonané na verejnom zasadnutí, sú novými súdu skôr neznámymi, a v nadväznosti na to, či aj skutočnosti z nich plynúce, na ktoré poukazoval sťažovateľ v návrhu, sú taktiež novými a či tieto sú spôsobilé ovplyvniť pôvodné rozhodnutie súdu v takom rozsahu, že vyvstáva potreba povoliť obnovu konania.
Konajúci súd v dôvodoch napadnutého uznesenia stručne rozviedol obsah návrhu odsúdeného, ktorý prezentoval aj pri svojom výsluchu a podstata ktorého spočívala v uhradení sumy 4.200,- eur ako pozdĺžnosti na výživnom do marca 2018.
Z vykonaných dôkazov, obsah ktorých je podrobne rozvedený v odôvodnení napadnutého uznesenia, konajúci súd vyvodil záver, že k splneniu podmienok účinnej ľútosti zo strany odsúdeného Q. B. ani
19.04.2018, kedy odsúdený prostredníctvom brata uhradil sumu 4.200,- eur ako dlžné výživné za žalované obdobie od augusta 2015, nedošlo, pretože k 20.03.2018 mal mať odsúdený uhradené aj výživné za mesiac apríl 2018. Okrem toho konajúci súd poukázal i na stav neuhradenia výživného ku dňu vydania trestného rozkazu, kedy dlžné výživné, ktoré odsúdený neuhrádzal pravidelne, narástol až na sumu 5.040,- eur, a na zánik trestnosti sa vyžadovalo, aby do vydania trestného rozkazu odsúdený uhradil celé dlžné výživné.
V prvom rade je nutné konštatovať, že dôkaz predložený odsúdeným o úhrade dlžného výživného ku dňu 14.04.2018 nebol súdu v pôvodnom konaní vedenom pod sp. zn. 33T/6/2018 vôbec známy, pretože odsúdený Q. B. túto skutočnosť súdu neoznámil nielen po podaní obžaloby, ale ani po vydaní trestného rozkazu, ktorý mu bol doručený do vlastných rúk dňa 24.09.2018. Preto aj sťažnostný súd posudzoval, či tento predložený dôkaz je spôsobilý ovplyvniť iný výrok o vine, či výrok o treste, o ktorých bolo rozhodnuté napadnutým trestným rozkazom pod sp. zn. 33T/6/2018 dňa 12.09.2018.
Sťažnostný súd sa stotožnil s prezentovaným záverom konajúceho súdu o tom, že úhradou sumy 4.200,- eur neboli splnené podmienky účinnej ľútosti poukazujúc pritom na zákonom vymedzené podmienky o účinnej ľútosti v § 86 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, podľa ktorých trestnosť činu zaniká aj vtedy, ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu. V posudzovanom prípade, ak bol vydaný trestný rozkaz, aplikácia tohto zákonného ustanovenia prichádza podľa názoru sťažnostného súdu do úvahy vtedy, ak ku dňu vydania trestného rozkazu páchateľ prečinu zanedbania povinnej výživy uhradil dlžné výživné v celom rozsahu a neplnenie si vyživovacej povinnosti nemalo trvalo nepriaznivé následky. Splnenie povinnosti ku dňu vydania trestného rozkazu je potrebné vyvodiť od ďalšej podmienky stanovenej zákonom a tou je „než sa súd odobral na záverečnú poradu“. Záverečná porada je totiž posledným procesným úkonom súdu, v rámci ktorého súd už rozhoduje o podanej obžalobe, na čo možno usudzovať aj z ustanovenia § 275 Tr. poriadku, keďže po nej by malo dôjsť k vyhláseniu rozhodnutia za predpokladu, že v rámci záverečnej porady súd nezistí podmienky na doplnenie dokazovania podľa § 276 ods. 1 Tr. poriadku. V prípade vydania trestného rozkazu, ktoré má osobitnú skrátenú formu konania, tieto podmienky účinnej ľútosti musia byť splnené ku dňu, kedy sa trestný rozkaz vydáva, keďže samosudca rozhodujúci takouto formou o obžalobe nevykonáva dokazovanie, ktoré by mal hodnotiť na záverečnej porade.
Vychádzajúc zo zistení vyplývajúcich z vykonaného dokazovania a posudzujúc ustanovenie o účinnej ľútosti podľa § 86 ods. 1 písm. a) Tr. zákona i sťažnostný súd uzavrel, že odsúdený Q. B. ku dňu vydania trestného rozkazu, kedy mal uhradené výživné v sume 4.200,- eur, hoci ho mal uhradiť v celkovej výške 5.040,- eur, nesplnil podmienky o účinnej ľútosti. Správne preto konajúci súd postupoval, ak predložený doklad o úhrade výživného ako aj ním zabezpečený dôkaz o vyplatení uhradenej sumy 4.200,- eur matke mal. detí dňa 19.04.2018 nehodnotil ako skutočnosť, ktorá môže sama osebe či v spojení so skutočnosťami alebo dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine. V tejto súvislosti sťažnostný súd ešte v stručnosti dodáva, že prečin zanedbania povinnej výživy je trvácim trestným činom a preto pokiaľ páchateľ vyvolal protiprávny stav a tento udržiaval naďalej neplnením si vyživovacej povinnosti, čiastočné dodatočné splnenie vyživovacej povinnosti len za určité obdobie nemá vplyv na zánik protiprávnosti konania páchateľa, ale úhrada čiastočného dlžného výživného môže mať vplyv na závažnosť posudzovaného trestného činu a pri ukladaní trestu.
S uplatňovanou sťažnostnou námietkou, že došlo k zániku trestnosti prečinu zanedbania povinnej výživy 5 mesiacov pred vydaním trestného rozkazu uhradením sumy 4.200,- eur, sa sťažnostný súd nestotožnil. Odsúdený totiž aj po úhrade sumy 4.200,- eur pokračoval v protiprávnom konaní, keď si neplnil svoju vyživovaciu povinnosť, a preto toto jeho konanie bolo potrebné v zmysle § 122 ods. 13 Tr. zákona posudzovať ako to isté konanie až do doručenia trestného rozkazu odsúdenému. Inak povedané, protiprávne konanie odsúdeného, ktoré začalo v októbri 2015 neplním vyživovacej povinnosti a pokračovalo aj po úhrade dlžného výživného, je jedným skutkom a bolo ukončené doručením trestného rozkazu dňa 24.09.2018 z dôvodu, že doručenie tejto formy rozhodnutia má podľa § 353 ods. 8 Tr. poriadku účinky vyhláseného rozsudku. Práve preto, že celé vymedzené obdobie od októbra 2015 do 24.09.2018 je jedným skutkom, dodatočné zaplatenie dlžného výživného odsúdeným len za určité obdobie, v rámci ktorého nebolo rozhodnuté o vine, nemohlo dôjsť k účinnému zániku trestnosti jeho konania.
Za daných zistení vykonávanie ďalších dôkazov za účelom objasnenia možnosti plnenia vyživovacej povinnosti v období od 26.02.2018 do 26.06.2018, kedy bol obžalovaný vo výkone trestu odňatia slobody, ktorá doba ale nepokryla celé obdobie pokračovania v páchaní trestnej činnosti, nemalo význam z pohľadu existencie viny, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté.
Sťažnostný súd považuje za zákonu zodpovedajúci aj záver konajúceho súdu, že zistená skutočnosť o úhrade 4.200,- eur nemá podstatný vplyv ani na výrok o treste. Konajúci súd zrozumiteľne vyložil dôvody, ktoré ho k tomuto záveru viedli a keďže sa s nimi v celom rozsahu sťažnostný súd stotožnil, nepovažuje za potrebné ich opätovne uvádzať a preto na ne odkazuje.
V závere už len sťažnostný súd poznamenáva, že odsúdený bol jedinou osobou, ktorá mohla zvrátiť pre neho nepriaznivý stav vydaním trestného rozkazu a to podaním odporu ako riadneho opravného prostriedku v zákonom stanovenej lehote, o ktorom bol v trestnom rozkaze poučený, za súčasného predloženia dôkazu o úhrade dlžného výživného, pričom splnením si vyživovacej povinnosti dodatočne aj za ďalšie obdobie sa mohol vyhnúť trestnej zodpovednosti za žalovaný prečin zanedbania povinnej výživy, keďže by mal splnené podmienky účinnej ľútosti.
Hoci konajúci súd má svoje právne závery správne, ktoré sú založené na riadne zistenom skutkovom stave, sťažnostný súd musel napraviť formálne pochybenie, na ktoré poukázal aj odsúdený, spočívajúce v nesprávnom označení trestného konania, ktorého sa jeho návrh na povolenie obnovy konania týkal. Konajúci súd rozhodol o zamietnutí návrhu na povolenie obnovy konania pod sp. zn. 6Nt/21/2019, hoci odsúdený sa domáhal svojím návrhom, aby bola povolená obnova konania vo veci vedenej pod sp. zn. 33T/6/2018.
Iba z formálnych dôvodov sťažnostný súd zrušil napadnuté uznesenie a vo veci rozhodol sám na podklade inak správne zisteného skutkového stavu konajúcim súdom tak, že zamietol návrh na povolenie obnovy konania pod sp. zn. 33T/6/2018, pretože sťažnosť odsúdeného považoval na základe ním uplatňovaných námietok za nedôvodnú. jednohlasne
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.