Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7Pc-7-2019.pdf
PDF · 100.32 KB
Case nature
Area
Subarea
7Pc/7/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Konárikovou v právnej veci navrhovateľky: I. Z.Á., E.. XX.XX.XXXX, I. W.. G. XXXX/X, XXX XX Y., proti osobe povinnej platiť výživné - otcovi: D. Z., E.. XX.XX.XXXX, J. I. E. G. XXX/X, XXX XX G., o zvýšenie výživného pre plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
I. Otec D. Z., E.. XX.XX.XXXX je p o v i n n ý prispievať na výživu dcéry I. Z., E.. XX.XX.XXXX mesačne sumou 180,- € od 07.06.2019 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám dcéry.
II. Otec D. Z., E.. XX.XX.XXXX je p o v i n n ý zaplatiť nedoplatok na výživnom za obdobie od 07.06.2019 do 31.10.2019 vo výške 350,- € v 40,- € mesačných splátkach počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku splatných s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok neuhradením čo i len jednej splátky.
III. Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.
IV. Týmto dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 6P/7/2013-46 zo dňa 26.08.2013 v časti určenia výšky bežného výživného otca D. Z., E.. XX.XX.XXXX pre dcéru I. Z., E.. XX.XX.XXXX.
V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným okresnému súdu dňa 07.06.2019 domáhala zvýšenia výživného od osoby povinnej platiť výživné - od svojho otca. Manželstvo rodičov navrhovateľky bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Zvolen č. k. 6P/7/2013-46 právoplatným dňa 09.09.2013. Otec bol zaviazaný k vyživovacej povinnosti sumou 110 € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Od posledného určenia výšky vyživovacej povinnosti ubehlo 5,5 roka, v tom čase bola navrhovateľka študentkou strednej školy. V čase podania návrhu na zvýšenie výživného študuje na vysokej škole v Nitre, býva na internáte. Štúdiom na vysokej škole sa jej podstatne zmenili a narástli náklady. V septembri 2019 nastupuje do posledného 5. ročníka, čaká ju diplomovka a následne štátne záverečné skúšky. Otec jej okrem výživného neprispieva žiadnym plnením. Výživné platí nepravidelne a opakovane mešká. Celú starostlivosť o navrhovateľku zabezpečuje matka. Otec pracuje v ŽOS a.s., Zvolen ako obrábač kovov, matka je zamestnaná ako zdravotná sestra. Navrhovateľka žiadala zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca na sumu 250 € mesačne. V písomnom podaní, ktoré bolo doručené okresnému súdu dňa 01.07.2019 uviedla pravidelné mesačné náklady za ubytovanie na internáte 60 €, poistka 7 €, lieky 3 €, telefón 15 €, strava v zimnom semestri 130 €, strava v letnom semestri 170 €, cestovné od 30 do 40 € v závislosti od prepravnej spoločnosti, výdavky spojené so štúdiom (kopírovanie, tlač, skriptá) 25 €, drogéria 20 €, voľnočasové aktivity 25 €, spriemerované mesačné výdavky oblečenie, obuv 30 €, ročné poplatky za ISIC/Euro26 25€. Uviedla, že je vegetariánka, preto sa nestravuje v
školskej jedálni, stravu si zabezpečuje sama tým, že si nakupuje suroviny alebo polovýrobky a potom si stravu pripravuje na internáte. Podľa rozvrhu hodín v zimnom semestri strávila v škole čas od pondelka do stredy, v letnom semestri trávila v škole čas od utorka do piatka. V šk. r. 2018/2019 zimný semester pozostával z prednáškového obdobia od 26.09.2018 do 22.12.2018, t. j. 13 týždňov a skúškové obdobie od 07.01.2019 do 16.02.2019, t. j. 6 týždňov, letný semester pozostával z prednáškového obdobia od 18.02.2019 do 18.05.2019, t. j. 13 týždňov a skúškové obdobie od 20.05.2019 do 13.07.2019, t. j. 8 týždňov.
2. Osoba povinná platiť výživné sa k návrhu vyjadrila písomným podaním, ktoré bolo doručené okresnému súdu dňa 15.08.2019 s tým, že otec nesúhlasil s návrhom na zvýšenie výživného pre dcéru. Uviedol, že jeho mesačný príjem je od 600 do 650 € v čistom. Dcéra o neho neprejavuje záujem, vôbec mu nedvíha telefón, nezavolal ho ani na stužkovú, ani na promóciu. Sám má problém vyžiť zo svojho platu, preto nesúhlasí so zvýšením výživného, býva u priateľky, s ktorou žije, priateľka má dve deti, a preto sa musí podieľať na chode domácnosti. Na bývanie prispieva 150 € + strava, na zaplatenie výživného pre dcéru mu musela požičať priateľka, nakoľko výživné je vymáhané cestou exekúcie. Navyše sa mu pokazilo auto, s čím sú spojené ďalšie výdavky. Priateľke bude dlh splácať po 50 € mesačne počas doby 24 mesiacov. Otec uviedol svoje mesačné výdavky, a to: 150 € na stravu, energie a bývanie, 110 € platí výživné navrhovateľke, 130 € benzín do práce, 70 € náklady na auto, 30 € hygienické potreby, 35 € lieky, 20 € telefón, 37,49 € životná poistka, 50 € zadlženie u priateľky, 30 € ošatenie, 20 až 30 € kultúra a do mája 2019 platil výživné na dcéru A. Z..
3. Na pojednávaní dňa 21.10.2019 navrhovateľka zotrvala na podanom návrhu v celom rozsahu. Uviedla, že mesačné náklady na bývanie na adrese trvalého pobytu sú 43 € mesačne, pričom matka platí za trojizbový byt sumu 170 € mesačne a domácnosť zdieľajú štyri osoby. Na stravu mimo internátu a mimo školy minie približne 80 € mesačne. Cestovné momentálne išlo hore, preto platí za cestovanie do Nitry a naspäť okolo 50 € mesačne. Ďalej ešte musí ročne uhrádzať poplatok za komunálny odpad 22 €. Pokiaľ ide o ostatné mesačné výdavky, či už pravidelné alebo nepravidelné, navrhovateľka zotrvala na nich tak, ako ich uviedla v návrhu na začatie konania a v písomných podaniach, ktoré sú založené v súdnom spise.
4. Otec navrhovateľky na pojednávaní uviedol, že momentálne od konca septembra v podniku pracujú na 60 %, preto predpokladá, že dôjde k zníženiu jeho príjmu. Navyše má pokazené auto, má problém s dochádzaním do zamestnania. V ostatnom zotrval na skutkových okolnostiach, ktoré uviedol vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu na začatie konania. Pokiaľ ide o finančné výdavky, ktoré uvádzala navrhovateľka v písomných vyjadreniach, ako aj na pojednávaní, otec mesačné, pravidelné, nepravidelné výdavky dcéry nerozporoval a nenamietal. Otec navrhovateľky požiadal súd v prípade, ak návrhu vyhovie a zaviaže ho zaplatiť aj zameškané výživné odo dňa podania návrhu, aby zameškané výživné bol zaviazaný splácať v mesačných splátkach v sume 40 € z dôvodu, že jeho momentálna finančná situácia nie je priaznivá, pokazilo sa mu auto, inak, ako autom, sa do práce nedostane, bude musieť vynaložiť ďalšie finančné výdavky na opravu motorového vozidla.
5. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav:
6. Z rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 6P/7/2013-46 zo dňa 26.08.2013 súd zistil, že manželstvo rodičov navrhovateľky súd rozviedol, v tom čase maloletú navrhovateľku zveril na čas po rozvode do výchovy a osobnej starostlivosti matky, otca zaviazal prispievať na v tom čase maloletú navrhovateľku výživným vo výške 110 € mesačne.
7. Z rodného listu navrhovateľky súd zistil, že osoba v návrhu označená ako osoba povinná platiť výživné, je otec navrhovateľky.
8. Z potvrdenia Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre zo dňa 16.09.2019 súd zistil, že navrhovateľka je v akademickom r. 2019/2020 riadnym študentom denného bakalárskeho magisterského štúdia 2. ročníka študijného programu SCLG.
9. Zo zmluvy o ubytovaní č. 2019-31958-1 zo dňa 16.09.2019 súd zistil, že navrhovateľka uzatvorila s ubytovateľom Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre zmluvu o ubytovaní na obdobie od 16. septembra
2019 do 30. júna 2020 v ubytovacom zariadení Študentský domov Nitra. O skutočnosti, že navrhovateľka za ubytovanie na internáte platí 60 € mesačne doložila výpis z bankového účtu, ktorý je na založený na č. l. 56 a 57 súdneho spisu.
10. Z oznámenia zamestnávateľa otca Železničné opravovne a strojárne Zvolen, a.s. súd zistil, že čistý priemerný mesačný príjem otca za obdobie od augusta 2018 do júla 2019 bol v sume 745,71 €.
11. Z čestného vyhlásenia otca navrhovateľky zo dňa 12.08.2019 súd zistil, že priateľka otca mu poskytla pôžičku v sume 1.000 €, ktorú jej bude splácať v mesačných splátkach 50 € po dobu 24 mesiacov od 25.08.2019.
12. Z pokladničných bločkov, ktoré predložil otec navrhovateľky súd zistil, že dňa 25.07.2019 uhrádzal za pohonné látky do motorového vozidla sumu 31,73 €, dňa 29.07.2019 sumu 40 €, dňa 14.07.2019 sumu 45,27 €.
13. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
14. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
15. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
16. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
17. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
18. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
19. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
20. Plnoletá navrhovateľka sa v konaní domáhala určenia výšky vyživovacej povinnosti otca v sume 250 € mesačne. Naposledy vo veci určenia vyživovacej povinnosti otca voči navrhovateľke rozhodoval Okresný súd Zvolen v konaní vedenom pod sp. zn. 6P/7/2013, keď otcovi určil výšku vyživovacej povinnosti v sume 110 € mesačne. V čase posledného rozhodovania o výške vyživovacej povinnosti otca voči dieťaťu bola navrhovateľka maloletá, mala 17 rokov a študovala na strednej škole. U navrhovateľky sa od posledného rozhodnutia súdu podstatne zmenili pomery tým, že začala študovať na vysokej škole v Nitre, v dôsledku čoho jej vznikajú náklady v súvislosti so štúdiom a prípravou na budúce povolanie v meste, ktoré nie je miestom jej trvalého bydliska. Potvrdením Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre zo dňa 16.09.2019 mal súd preukázanú skutočnosť, že navrhovateľka je v akademickom roku 2019/2020 riadnou študentkou denného bakalárskeho magisterského štúdia 2. ročníka študijného programu SCLG. Z pravidelných mesačných výdavkov, ktoré uvádzala navrhovateľka, súd vyhodnotil ako oprávnené a odôvodnené mesačné náklady na bývanie na adrese trvalého pobytu 43,- €, strava 80 € , platby za internát 60 €, životné poistenie 7 €, lieky 3 €, strava v škole 25 €, cestovné 50 €, drogéria 20 €, oblečenie a obuv 30 €, kultúra 20 €, školské potreby a výdavky spojené so štúdiom 25 €, čo je spolu 363 € mesačne. Navrhovateľka raz ročne platí poplatok za komunálny odpad v sume 22 € a ISIC kartu v sume 25 €. Otec navrhovateľky pravidelné, nepravidelné, mesačné a jednorazové výdavky dcéry v konaní nerozporoval.
21. Systém vyživovacích povinností predstavuje mechanizmus, ktorý má vrámci blízkych príbuzenských vzťahov zabezpečiť, že žiadna osoba nezostane bez prostriedkov na výživu, pokiaľ je v možnostiach a schopnostiach blízkych príbuzných túto osobu živiť. Najdôležitejšou vyživovacou povinnosťou je vyživovacia povinnosť rodičov k deťom. Keďže je založená na princípe solidarity - zdieľania rovnakej životnej úrovne oprávneného a povinného. Oprávnený je dieťa ako potomok v prvom stupni, pritom pojem dieťa nemožno stotožňovať s pojmom maloletý. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Kedy nastane takýto faktický stav, závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery a podobne. Zákon uprednostňuje záujem oprávneného, preto v prípade, ak sa dieťa rozhodne pokračovať v ďalšom vzdelávaní, hoci už ukončilo prípravu na konkrétne povolanie. Povinnosť rodičov vyživovať dieťa nezaniká. Vyživovacia povinnosť z uhla pohľadu prípravy dieťaťa na povolanie končí dosiahnutím prvého najvyššieho stupňa vzdelania v bežnom vzdelávacom procese (prvá ukončená vysoká škola alebo univerzita). Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého rodiča zvlášť. Vyživovacia povinnosť má niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou, poskytovaním vecných plnení, napr. bývania alebo stravovania. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení (bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a podobne) a osobnou starostlivosťou. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvotná premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môžu ju preukazovať napr. výška mesačných nákladov rodiča, predovšetkým výška tých položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné a ktoré signalizujú prebytok finančných prostriedkov (účty za mobilné telefóny, internet, dovolenky, kúpa motorového vozidla, poistky, sporenie a podobne). Rozdielnosť životnej úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa, ktoré musí byť reálne a musí vystihovať potreby dieťaťa. Výška mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb, a teda nákladov potrebných na uspokojenie potrieb oprávnenej osoby. Medzi základné patrí bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby, náklady súvisiace so štúdiom, prepravou, platby v súvislosti so záujmovou činnosťou.
22. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti otca voči navrhovateľke súd posudzoval schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Otec navrhovateľky má priemerný mesačný príjem v sume 745,71 €. Nie je ženatý, nemá žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť. S poukazom na uvádzané pravidelné mesačné výdavky otca súd konštatuje, že takmer polovicu výdavkov vynakladá na financovanie položiek, ktoré vzhľadom na predmet konania, teda rozhodovanie o výške vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu, nie sú pre život nevyhnuté, napr. pohonné hmoty, náklady v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla, telefón, poistky, splácanie dlhu u priateľky, kultúra. Keďže výživné má prednosť pred inými výdavkami rodiča a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, je zrejmé, že je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať dcére na výživu sumou 180 € mesačne, t.j. polovicou sumy z vyčíslených oprávnených a odôvodnených životných nákladov dcéry.
23. Navrhovateľka v konaní vyčíslila základné mesačné výdavky v sume 360 €, pričom táto suma pokrýva iba nevyhnuté výdavky na bežný každodenný život navrhovateľky. Otec navrhovateľky uvádzané finančné výdavky dcéry v konaní nerozporoval. Pokiaľ navrhovateľka žiadala v konaní určiť otcovi vyživovaciu povinnosť v sume 250 € mesačne, súd konštatuje, že táto suma je zjavne neprimeraná zohľadňujúc mesačné výdavky navrhovateľky.
24. Súd otcovi určil povinnosť prispievať na výživu plnoletej dcére sumou 180 € odo dňa podania návrhu na začatie konania, t. j. od 07.06.2019 s tým, že zároveň zaviazal otca zaplatiť nedoplatok na výživnom za obdobie od 07.06.2019 do 31.10.2019 vo výške 350,- € v 40,- € mesačných splátkach splatných s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok neuhradením čo i len jednej splátky riadne a včas. Pri určení výšky nedoplatku na výživnom súd zohľadnil skutočnosť, že otec si vyživovaciu povinnosť naposledy určenú rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 6P/7/2013 za obdobie od júna
do októbra 2019 plnil. Pri rozhodovaní o zaplatení nedoplatku na výživnom v mesačných splátkach súd vyhovel žiadosti otca z dôvodu, že tento poukázal na svoju nepriaznivú finančnú situáciu, ako aj na skutočnosť, že od konca septembra 2019 v dôsledku zmeny vedenia v spoločnosti zamestnávateľa otca, pracuje iba na 60 % a nebolo by v jeho možnostiach a schopnostiach dlh na výživnom jednorazovo zaplatiť.
25. Súd návrh zamietol v prevyšujúcej časti určenia výšky vyživovacej povinnosti otca, keď bežné výživné otcovi určil v sume 180 € mesačne, pretože na základe vykonaného dokazovania takto určenú výšku vyživovacej povinnosti súd vyhodnotil ako primeranú, vzhľadom na potreby oprávnenej a možnosti a schopnosti povinného.
26. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol s poukazom na § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania a znáša trovy, ktoré mu v konaní vznikli sám.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355 ods.1, § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku - CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 CSP) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov (§ 62 ods. 1, 2, 3 CMP).
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP). Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP). Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu (§ 65 CMP). Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 370 ods. 1, § 376 CMP).