Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15CoP-16-2020.pdf
PDF · 93.51 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoP/16/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci navrhovateľky: I. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. G. XXXX/X, XXX XX Zvolen, proti osobe povinnej platiť výživné - otcovi: D. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Na G. XXX/X, XXX XX Hrochoť, o zvýšenie výživného pre plnoleté dieťa, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 7Pc/7/2019-64, zo dňa 21.10.2019, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu vo výrokoch I., II., IV., V. p o t v r d z u j e. II. Odvolanie osoby povinnej platiť výživné proti rozsudku okresného súdu vo výroku III. o d m i e t a. III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd vo výrokoch I. uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu dcéry mesačne sumou 180,- Eur od 07.06.2019 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám dcéry, II. otcovi uložil povinnosť zaplatiť nedoplatok na výživnom za obdobie od 07.06.2019 do 31.10.2019 vo výške 350,- Eur v 40,- Eur mesačných splátkach počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku splatných s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok neuhradením čo i len jednej splátky, III. vo zvyšnej časti návrh navrhovateľky zamietol, IV. uviedol, že týmto dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 6P/7/2013-46 zo dňa 26.08.2013 v časti určenia výšky bežného výživného otca D. Z. pre dcéru I. Z., V. o trovách konania rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Okresný súd ako súd prvej inštancie právne svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na ustanovenia Zákona o rodine (zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov) upravujúce plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom. Pri určení výšky výživného posudzoval schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinnej osoby ako aj odôvodnené potreby oprávnenej osoby, teda navrhovateľky. Otcovi určil povinnosť prispievať na výživu plnoletej dcéry sumou 180,- Eur odo dňa podania návrhu na začatie konania, t. j. od 07.06.2019 s tým, že zároveň zaviazal otca zaplatiť nedoplatok na výživnom za obdobie od 07.06.2019 do 31.10.2019 (t. j. do konca mesiaca, v ktorom došlo k rozhodnutiu súdu) vo výške 350,- Eur, a to v 40,- Eur mesačných splátkach splatných s bežným výživným. V prevyšujúcej časti určenia výšky vyživovacej povinnosti otcovi návrh navrhovateľky zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 52 C.m.p. (zákon č. 161/2015 Z. z., Civilný mimosporový poriadok) tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania a znáša trovy, ktoré mu v konaní vznikli sám.
3. Rozsudok okresného súdu bol verejne vyhlásený na pojednávaní dňa 21.10.2019. Otec navrhovateľky podal odvolanie proti vyhlásenému rozsudku skôr, ako mu bol v písomnom vyhotovení doručený, a to podaním adresovaným a doručeným okresnému súdu dňa 31.10.2019. Rozsudok okresného súdu bol
otcovi navrhovateľky D. Z. doručený 15.11.2019. V odvolaní otec navrhovateľky navrhoval výživné zvýšiť na 150,- Eur mesačne, pričom zároveň žiadal, aby do úvahy bol vzatý jeho trvalý pobyt a dochádzanie do zamestnania. Dochádzku do zamestnania realizuje osobným motorovým vozidlom, ktoré má v osobnom vlastníctve, a na ktorom znáša náklady na údržbu. Táto skutočnosť podľa jeho názoru nebola zohľadnená v rozsudku okresného súdu, vzhľadom na to, že vlastníctvo auta je nadštandard. Poukázal na to, že dcéra študuje v Nitre a jej bol zohľadnený celý mesiac na trvalom pobyte ako aj výdavky na mobil a kultúrne podujatia. Tieto okolnosti u otca však boli hodnotené ako nadštandard.
4. Otec navrhovateľky uznesením okresného súdu sp. zn. 7Pc/7/2019-78 zo dňa 18.12.2019 bol vyzvaný, aby doplnil odvolanie o náležitosti v zmysle ustanovenia § 363 C.s.p., a to najmä aby uviedol riadne označenie, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, odvolacie dôvody a odvolací návrh. Otec navrhovateľky na výzvu súdu, ktorá mu bola doručená 27.12.2019 nereagoval.
5. Odvolací súd uvádza, že pokiaľ účastník konania nereagoval na výzvu súdu na doplnenie chýbajúcich náležitostí odvolania, nedoplnenie náležitostí pokiaľ ich obsah vyplýva z odvolania, nemá za následok nemožnosť pokračovať v odvolacom konaní.
6. Navrhovateľka vo vyjadrení sa k odvolaniu otca uviedla, že odôvodnenie otca ohľadom nedostatku financií na vyplácanie zvýšeného výživného v sume 180,- Eur považuje za nepravdivé. Súhlasila, že otec má náklady na prevádzku a údržbu auta, ale také isté náklady na používanie mal aj vtedy, keď platil spolu na dve svoje deti výživné v celkovej výške 210,- Eur. Zvýšenie výživného navrhovateľka žiadala z dôvodu, že náklady na jej štúdium na vysokej škole výrazne stúpli, znášala ich hlavne jej mama, ktorá pracuje ako zdravotná sestra s platom cca. 650,- Eur. Mama podporovala okrem jej štúdia aj štúdium jej sestry A., ktorá školu úspešne ukončila a našla si v odbore aj prácu. Nesúhlasila s odôvodnením otca na zníženie výšky výživného na sumu 150,- Eur a žiadala, aby súd potvrdil pôvodný návrh na určenie výšky výživného v sume 180,- Eur, aj so splátkovým kalendárom za nezaplatené výživné.
7. Konanie vo veciach výživného plnoletých osôb je upravené v § 154 a nasl. C.m.p.
8. Podľa § 155 C.m.p. konanie sa začína len na návrh.
9. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
10. Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu (§ 65 C.m.p.). Z citovaného ustanovenia zákona vyplýva, že v konaniach, ktoré začínajú len na návrh odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania.
11. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, viazaný rozsahom odvolania (a contrario § 65 C.m.p., § 379 C.s.p.) bez viazanosti odvolacími dôvodmi (§ 66 C.m.p.), bez nariadenia pojednávania (a contrario § 385 ods. 1 C.s.p.), rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p.
12. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
13. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
14. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov, s doplnením ďalších dôvodov na zdôraznenie jeho správnosti.
15. Navrhovateľka ako plnoletá osoba sa domáhala zvýšenia výživného voči svojmu otcovi. Okresný súd v tejto súvislosti správne poukázal na to, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
16. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je obmedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Kedy nastane takýto právny stav však závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí najmä jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť sa zamestnať, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery a pod. Pri posudzovaní nároku na výživné sa uprednostňuje záujem dieťaťa (oprávneného), preto v prípade, ak nie je preukázané, že dieťa je schopné samo sa živiť, povinnosť rodičov vyživovať dieťa nezaniká. Súhrnne možno konštatovať, že dieťa je schopné samo sa živiť vtedy, keď je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby.
17. Okresný súd vo veci vykonal dostatočné dokazovanie a dôkazy správne podľa svojej úvahy aj vyhodnotil. Mal jednoznačne preukázané, že navrhovateľka naďalej študuje na vysokej škole, v septembri 2019 nastúpila do posledného 5. ročníka, pričom ju čakala diplomovka a následne štátne záverečné skúšky. Otec jej okrem výživného neprispieval žiadnym plnením. Naposledy bolo o výživnom navrhovateľky rozhodnuté ešte v roku 2013 rozsudkom Okresného súdu Zvolen č. k. 6P/7/2013-46 zo dňa 26.08.2013, teda v čase, keď navrhovateľka navštevovala strednú školu, pričom výživné bolo určené vo výške 110,- Eur mesačne. Okresný súd vychádzal z priemerného mesačného príjmu otca vo výške 745,71 Eur s tým, že nemá žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť a jeho výdavky možno považovať za bežné. Okresný súd správne zohľadnil schopnosti, možnosti ako aj majetkové pomery povinného - otca navrhovateľky vo vzťahu k odôvodneným potrebám navrhovateľky. Závery okresného súdu o povinnosti povinného prispievať na výživu navrhovateľky výživným vo výške 180,- Eur mesačne možno považovať za logické a správne vzhľadom na vykonané dokazovanie.
18. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom predstavuje základný pilier systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb spoločnosti, a to deťom, ktoré nie sú schopné zatiaľ sa samy živiť. Určenie výšky výživného je individuálne v každom jednom prípade. Vodiacou zásadou na určenie výšky výživného na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov a nastane u oprávnenej osoby zásada, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, to znamená, že jeho životná úroveň má byť približne rovnaká ako je životná úroveň toho-ktorého rodiča.
19. Pokiaľ dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť, aj keď je plnoleté, žije s niektorým zo svojich rodičov, je potrebné prihliadnuť aj na tú skutočnosť, že zo strany takéhoto rodiča je vyživovacia povinnosť dieťaťu poskytovaná aj formou uspokojovania základných potrieb dieťaťa, a to bytových, hygienických, stravovacích, spoločenských a pod. Pokiaľ navrhovateľka býva spolu so svojou matkou a matka sa stará o ich bytovú situáciu, s čím sú samozrejme spojené výdavky na zabezpečenie bývania, ktoré sa odzrkadľujú jednak v spotrebe energií, vody, hygienických potrieb a pod., je potrebné prihliadnuť nielen na materiálnu, teda finančnú zaťaženosť matky dieťaťa, ale aj časovú zaťaženosť, kedy matka aj keď dieťa je plnoleté, sa podieľa aj na riešení zdravotných problémov takéhoto dieťaťa, či voľnočasových aktivitách. Všetky tieto okolnosti majú vplyv na posudzovanie a porovnanie životnej úrovne oboch rodičov dieťaťa a nároku dieťaťa na výživu od toho-ktorého z rodičov.
20. V tejto súvislosti nemožno prihliadnuť na odvolacie námietky povinného, že musí dochádzať do práce autom v osobnom vlastníctve, ohľadne ktorého znáša náklady na údržbu, pretože aj dieťa študuje mimo svojho trvalého pobytu vo Zvolene, a to na Filozofickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Aj navrhovateľka má tak výdavky spojené s cestovným, okrem toho aj ďalšie výdavky, a to ohľadne platieb za internát, školské potreby a výdavky spojené so štúdiom, okrem bežných výdavkov. Vzhľadom na skutočnosť, že otec navrhovateľky má už len túto vyživovaciu povinnosť, kedy výživné má prednosť pred inými výdavkami rodiča a jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery mu umožňujú prispievať na výživu dcére sumou 180,- Eur mesačne, t. j. polovicou sumy z vyčíslených oprávnených a odôvodnených životných nákladov v sume 360,- Eur, odvolací súd nevidel dôvod pre zmenu rozhodnutia okresného súdu.
21. Odvolací súd s prihliadnutím na uvedené skutočnosti sa v plnom rozsahu stotožnil s rozhodnutím okresného súdu ohľadne výšky výživného, preto rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny. Okresný súd dostatočne odôvodnil potrebu zvýšenia výživného vzhľadom na potreby navrhovateľky, uplynulý čas od posledného rozhodnutia o výživnom ako aj prihliadol na schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca navrhovateľky, teda povinného. Navrhovateľka je zatiaľ odkázaná na
výživu svojich rodičov a pokiaľ matka navrhovateľky zabezpečuje bežné výdavky spojené s tým, že navrhovateľka u nej býva, stravuje sa, čo má vplyv na zvýšenú spotrebu energií, vody, hygienických potrieb a pod., musí sa aj otec navrhovateľky primerane podieľať na jej výžive, zvlášť keď platenie výživného je jedinou formou starostlivosti otca o dieťa.
22. Odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu aj v nadväzujúcich výrokoch o zameškanom výživnom, kedy okresný súd správne uložil povinnosť otcovi zaplatiť nedoplatok na výživnom za obdobie od 07.06.2019, teda odo dňa podania návrhu do 31.10.2019, teda do posledného dňa v mesiaci, v ktorom bolo súdom rozhodnuté vo výške 350,- Eur, a to v 40,- Eur mesačných splátkach počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. Rovnako odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu aj vo výroku ohľadne zmeny rozsudku, ktorým o výživnom bolo rozhodnuté naposledy. Odvolací súd potvrdil aj rozsudok o náhrade trov konania ako vecne správny.
23. Otec navrhovateľky sa odvolal proti celému rozsudku okresného súdu, teda aj proti výroku, ktorým návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného bol zamietnutý. V tejto časti, keďže návrh na zvýšenie výživného na sumu 250,- Eur mesačne bol v prevyšujúcej časti nad 180,- Eur mesačne zamietnutý, otec navrhovateľky bol úspešný, a teda v tejto časti nebol oprávnený podať odvolanie. Odvolací súd tak musel odmietnuť odvolanie otca navrhovateľky proti rozsudku okresného súdu vo výroku III., ktorým vo zvyšnej časti súd návrh zamietol, a to v zmysle § 386 písm. b/ C.s.p., podľa ktorého odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.
24. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 C.s.p. (ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie), v nadväznosti na § 52 C.m.p. (žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak), aj vzhľadom na to, že návrh na náhradu trov odvolacieho konania nebol žiadnym z účastníkov podaný.
25. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3:0. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).