Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/212/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou Mgr. Vierou Betákovou, v spore žalobkyne: E. D. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. W., D. XX, právne zastúpená JUDr. Vladimíra Mituchovičová, advokátka, so sídlom Nové Zámky, SNP 36, proti žalovanému: M. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. W., D. XX, toho času F. W., U. XX, o vykázanie žalovaného zo spoločného obydlia, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu žalobkyne z a m i e t a.

II. Žalovanému súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 7.6.2016 domáhala určenia, aby súd vykázal žalovaného - násilníka zo spoločného obydlia, nehnuteľnosti D. XX, súp. č. XXX, spovinnil ho vysťahovať. Súd prvej inštancie uznesením č. k. -64 zo dňa 20.7.2016 vyzval žalobkyňu, aby v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia svoje podanie , ktoré podľa obsahu by malo byť žalobou doplnila tak, aby z podania bolo zrejmé, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje a čoho sa žalobkyňa domáha, pričom by mala uviesť určitý, zrozumiteľný a vykonateľný petit, v súlade s ustanoveniami § 128 odsek 2, § 129, § 136 C.S.P. Žalobkyňa prevzala toto uznesenie dňa 3.8.2016 a doplnenie vykonala po uplynutí súdom stanovenej 10 dňovej lehoty, keď požiadala o predĺženie lehoty na doplnenie žalobného petitu z dôvodu, že cez Centrum právnej pomoci požiadala o pridelenie bezplatného právneho zástupcu. Právna zástupkyňa žalobkyne podaním zo dňa 29.9.2016 doručeným súdu dňa 30.9.2016 (číslo listu 85-88) doplnila žalobu o žalobný petit, na základe ktorého sa žalobkyňa domáhala, aby súd úplne vylúčil žalovaného z užívania nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. území F. W., vedenej Okresným úradom F. W., odborom katastrálnym, na LV č. XXXX ako parcely reg. „C“, evidované na katastrálnej mape, a to parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 452 m2, parc. č. XXXX - záhrady o výmere 1839 m2 a dom so súp. č. XXX postavený na parc. č. XXXX. Žalobu po doplnení právna zástupkyňa odôvodnila tým, že podaná žaloba sa týka zákazu vstupu žalovaného do nehnuteľnosti, ktorú majú strany sporu v podielovom spoluvlastníctve, obaja v pomere 1/8 k celku. Na predmetnom LV č. XXXX okrem strán sporu, ktoré sú podielovými spoluvlastníkmi, figuruje aj matka strán sporu, ktorá je v súčasnosti nebohá a ktorej podiel predstavuje 5/8 k celku. Ďalej je ako podielová spoluvlastníčka na tomto liste vlastníctva uvedená E. E., rod. T., nar. XX.X.XXXX, bytom S. 7, F. W., ktorej spoluvlastnícky podiel predstavuje 1/8 k celku. Za dôvod vylúčenia žalovaného úplne z predmetnej nehnuteľnosti žalobkyňa uviedla skutočnosť, že žalovaný jej dlhodobo bráni v riadnom užívaní nehnuteľnosti, ktorej je podielovou spoluvlastníčkou, a to bez zjavného dôvodu. V tejto nehnuteľnosti má žalobkyňa hlásený trvalý pobyt a nemá k dispozícii inú nehnuteľnosť, ktorá by jej slúžila na bývanie. Spôsob, ktorým žalovaný bráni žalobkyni v užívaní nehnuteľnosti je ten, že správa sa k nej dlhodobo neprijateľným spôsobom - agresívne, ohrozuje jej

zdravie a život. Žalobkyňa opakovane podáva na žalovaného trestné oznámenia, nakoľko ju počas posledných 15 rokov ako aj skôr opakovane napadol a vyvolal v nej dôvodnú obavu o jej zdravie, či život. Právna zástupkyňa žalobkyne zároveň z právnej stránky poukázala na to, že vzťahy opísané v podaní, ktorým sa žalobkyňa domáha svojich práv, nie sú upravené v príslušných ustanoveniach . Poukázala na to, že ustanovenia týkajúce sa vyporiadania podielového spoluvlastníctva nie sú v tomto prípade aplikovateľné, lebo obe strany sporu nedisponujú finančnými prostriedkami potrebnými k tomu, aby mohla jedna zo strán sporu zaplatiť druhej strane a ďalším podielovým spoluvlastníkom hodnotu ich spoluvlastníckeho podielu. Žalobkyňa nevlastní žiadnu inú nehnuteľnosť, naproti tomu žalovaný je spoluvlastníkom aj ďalšej nehnuteľnosti, a to nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. území F. W., vedenej Okresným úradom F. W., odborom katastrálnym na LV č. XXXX, kde je podielovým spoluvlastníkom v podiele 1/2 k celku a ďalšou podielovou spoluvlastníčkou je sestra strán sporu, pani E. T.. Žalobu ďalej odôvodnila s poukazom na ustanovenie s použitím Čl. 4 odsek 1, odsek 2 .

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril prostredníctvom odvolania vo veci nariadenia neodkladného opatrenia a vo všetkých ďalších vyjadreniach k vyjadreniu žalobkyne k tomuto odvolaniu, kde poukázal na to, že so žalobou nesúhlasí v celom rozsahu, navrhoval ju zamietnuť, poukázal na agresívne správanie žalobkyne, ktorá v čase, keď žili ich rodičia, napadla ich matku E. T., nakoľko často dochádzalo ku konfliktom medzi žalobkyňou a rodičmi strán sporu. Matku strán sporu žalobkyňa napadla fyzicky tak, že udrela ju päsťou do tváre a tieto konflikty boli za života ich matky viackrát riešené na Obvodnom úrade v F. W.. Poukázala na to, že žalobkyňa je psychicky chorá žena, čo bolo preukázané vyšetrením u MUDr. P.. Mala možnosť opätovne sa podrobiť psychiatrickému znaleckému vyšetreniu, čo odporučil znalec MUDr. J., no predmetné vyšetrenie odmietla, lebo mala strach a obavu, že vyšetrením sa potvrdí jej psychická porucha, podľa ktorej nie je schopná správne vnímať a reprodukovať udalosti, ktoré popisuje. Z psychiatrického hľadiska je vierohodnosť žalobkyne limitovaná paranoidnou poruchou, ktorou trpí. Tvrdil, že žalobkyňa je tá, ktorá provokuje žalovaného, útočí na neho a hádže na neho rôzne predmety. Do zámku dverí domu vtláča zápalky a lepidlo, z čoho dôvodu je žalovaný nútený vymieňať zámok na dverách domu, ktorý obýva. Nesúhlasil s dôkazom, ktorý predložila žalobkyňa do spisu, a to pretlmočenú nahrávku z jazyka maďarského do slovenského zo dňa 6.2.2008, nakoľko uviedol žalovaný, že na predmetnej nahrávke určite nejde o jeho hlas, ale hlas, ktorý v skutočnosti žalobkyňa nahrala, patrí niekomu inému. Čo sa týka nehnuteľnosti na U. ulici č. XX, žalovaný poukázal na to, že je pravdou, že je podielovým spoluvlastníkom v tejto nehnuteľnosti spolu so svojou sestrou o podiele spoluvlastníckeho podielu 1/2 z celku, avšak nehnuteľnosť - rodinný dom je schátralý až do takej miery, že by bolo nemožné v ňom bývať a odsúdený na zbúranie. Čo sa týka priestupkových konaní, ktoré boli vedené voči jeho osobe, uviedol, že tieto boli zastavené, lebo sa nedopustil žiadneho priestupku. Zdôraznil, že žalobkyňa je osobou, ktorá poskytuje súdu informácie o tzv. „svedkoch“, ktorí však nikdy nepodpísali listiny, ktorými sa žalobkyňa snaží dokazovať násilnícke sklony žalovaného. Ide o listiny, ktoré nepodpísali svedkovia: MUDr. J., pán H., pán M., pani Q. a mnohí ďalší.

3. Žalobkyňa sa prostredníctvom právnej zástupkyni, ktorá jej bola pridelená rozhodnutím Centra právnej pomoci v Nitre zo dňa 18.8.2016 pod sp. zn. domáhala osobitným podaním zo dňa 14.9.2016 nariadenia neodkladného opatrenia a navrhovala, aby súd uložil žalovanému, aby nevstupoval do nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. území F. W., vedenej Okresným úradom F. W., odborom katastrálnym na LV č. XXXX tak, ako je to už vyššie bližšie špecifikované a aby súd uložil žalovanému, aby sa na vzdialenosť 20 metrov nepribližoval k osobe žalobkyni. Nariadenia neodkladného opatrenia sa domáhala podľa ustanovenia písmeno e), z dôvodu, že žalovaný má možnosť zabezpečiť svoje bývanie aj v inej nehnuteľnosti na rozdiel od žalobkyni, lebo žalovaný sa dlhodobo správa voči osobe žalobkyni agresívne a násilne, z ktorých dôvodov nielenže obmedzuje jej spoluvlastnícke právo v riadnom užívaní predmetných nehnuteľností, ale jej spôsobuje dlhodobé psychické súženie

4. Súd prvej inštancie rozhodol o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia uznesením sp. zn. -77 dňa 22.9.2016, keď vyhovel jej návrhu a nariadil neodkladné opatrenie v zmysle petitu návrhu na neodkladné opatrenie zo dňa 14.9.2016 (číslo listu 40). Voči predmetnému uzneseniu podal žalovaný odvolanie dňa 7.10.2016, doručené tunajšiemu súdu dňa 10.10.2016, ktorý nesúhlasil s nariadením neodkladného opatrenia. Namietal, že žalobkyňa má v užívaní ďalší dom postavený na pozemku parc. č. XXXX, ktorý však na LV č. XXXX, kat. územia F. W. nie je zapísaný, ale reálne existuje

a je obývateľný. Obaja majú rovnaké vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, nakoľko sú podielovými spoluvlastníkmi o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/8 k celku. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že súd prvej inštancie opätovne rozhodol o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a to uznesením č. k. -258 dňa 13.7.2017, podľa ktorého návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 14.9.2016 zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, voči ktorému uzneseniu podala odvolanie žalobkyňa a odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil uznesením č. k. -296 zo dňa27.9.2017 a rozhodol, že žalovanému vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie s tým, že uznesenie súdu prvej inštancie č. k. -258 nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť v spojitosti s uznesením odvolacieho súdu č. k. -296 dňa 16.11.2017. V tomto uznesení odvolací súd skonštatoval, že žalobkyňa nepreukázala žiadnu intenzitu fyzického násilia a ani podozrenie z tohto násilia. Dôkazy, ktoré predložila, svedčia o nie dobrých vzťahoch medzi súrodencami, avšak pre nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako ich žalobkyňa navrhla, neboli postačujúce. Na druhej strane bolo potrebné prihliadnuť i na dôkazy, ktoré predložil žalovaný, a to najmä na konštatovanie MUDr. P., primárky psychiatrického oddelenia FNsP F. W., že žalobkyňa trpí paranoidnou poruchou, čo je duševná porucha, v rámci ktorej nie je schopná správne vnímať a reprodukovať udalosti, ktoré opisuje, nakoľko sa dotýkajú obsahov poruchy myslenia. Nariadiť neodkladné opatrenie tohto typu by bolo možné súdom iba za situácie, že žalobca unesie dôkazné bremeno svojich tvrdení, jednoznačným spôsobom preukáže spôsobenie fyzického, či psychického násilia voči nemu alebo nej.

5. Žalobkyňa podala voči uzneseniu Krajského súdu v Nitre zo dňa 27.9.2017 sp. zn. -296 dovolanie, v ktorom poukázala na to, že žalovaný sa dostal do nehnuteľnosti a iba sa so žalovanou háda a že poskytol súdu listinné dôkazy, podľa ktorých nikdy nebol psychicky liečený a evidovaný na psychiatrickom oddelení NsP F. W. a z uvedených dôvodov súd odmietol vyžiadať správu o jeho dlhodobom psychiatrickom liečení, ako agresívny neurotik trpiaci raptusmi krutosti od jeho obvodnej lekárky. Poukázala na to, že súd prvej inštancie nevyčkal na predloženie nového rozhodnutia Centra právnej pomoci, na základe ktorého mala mať žalobkyňa pridelenú novú právnu zástupkyňu. Žalobkyňa nepredložila v dovolacom konaní riadnu plnú moc na zastupovanie v konaní advokátom tak, ako to vyžaduje ustanovenie ani potom, ako ju súd prvej inštancie na to vyzval. Najvyšší súd SR rozhodol o podanom dovolaní žalobkyne uznesením sp. zn. -393 dňa 26.9.2018 tak, že dovolanie odmietol, keď poukázal na to, že žalobkyňa bola riadne poučená súdom prvej inštancie, že má byť povinne zastúpená advokátom, ako aj o nutnosti spísania dovolania a ďalších podaní dovolateľa týmto kvalifikovaným zástupcom s výnimkou prípadov uvedených v C.S.P. Napriek náležitému poučeniu žalobkyňa nedoplnila svoje podanie a v dovolacom konaní nepreukázala, že je zastúpená advokátom alebo osobou, ktorá má právnické vzdelanie. So zreteľom na to, že v posudzovanej veci nebola splnená osobitná podmienka dovolacieho konania vyplývajúca z C.S.P., pričom nešlo o žiaden z prípadov uvedených v C.S.P., Najvyšší súd odmietol dovolanie žalobkyne podľa písmeno e) C.S.P., v zmysle ktorého dovolací súd odmietne dovolanie, ak neboli splnené podmienky podľa C.S.P.

6. Súd vykonal dokazovanie prednesom právnej zástupkyne žalobkyne, výpoveďami strán sporu, výpoveďami svedkov a oboznámením sa s nasledovnými listinnými dôkazmi, a to: žalobou z čl. 1, doplnením žaloby z čl. 85 zo dňa 29.9.2016, návrhom na vykonanie exekúcie na nepeňažné plnenie, prekladom prepisu nahrávky vyhrážok žalovaného voči žalobkyni, písomným prehlásením, čestnými vyhláseniami, trestným rozkazom OS Nové Zámky č. k. , záznamami o podaní oznámení v priestupkových konaniach žalobkyňou, potvrdením OR PZ F. W. po podaní oznámenia žalobkyňou, že bola napadnutá žalovaným z čl. 20-21, uznesením OR PZ zo dňa 23.2.2015, Dodatkom č. 3 a 5 k Zmluve o poskytovaní sociálnej služby č. 2/2015, výpisom z LV č. XXXX a XXXX kat. územia F. W., lekárskymi správami o zdravotnom stave žalobkyne z čl. 55 a 146, uznesením Okresného súdu Nové Zámky o nariadení neodkladného opatrenia č. k. -77, odvolaním žalovaného z čl. 90, uznesením Okresnej prokuratúry Galanta z čl. 104, uznesením Krajskej prokuratúry Trnava z čl. 107, kópiou rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. -174, výzvou na vydanie kľúčov, rozhodnutím o zastavení konania o priestupku, zápisnicou o trestnom oznámení z čl. 164-165, vyjadreniami žalovaného k vyjadreniam žalobkyni, vyjadreniami žalobkyne k vyjadreniam žalovaného, uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. -199, návrhom žalovaného na výsluch svedkov, zápisnicou o výsluchu svedka E. I., O.. E. J., žalobkyne zo dňa 10.10.2016, uznesením Okresného

súdu Nové Zámky č. k. -258, odvolaním žalobkyne voči uzneseniu z čl. 279, vyjadrením žalovaného k odvolaniu, uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. -296, návrhom právnej zástupkyne žalobkyne na vykonanie dôkazov z čl. 332, Zmluvou o ukončení poskytovania sociálnej služby, oznámením MUDr. G. o zdravotnej dokumentácii žalovaného, dovolaním proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z čl. 346, vyjadrením žalovaného k dovolaniu, uznesením Najvyššieho súdu SR č. k. , CD prehrávkou, ktorú predložila žalobkyňa, lekárskou správou o žalovanom z čl. 424, uznesením Okresnej prokuratúry Nové Zámky zo dňa 7.11.2018 a 4.7.2018 z čl. 425, 492, čestnými vyhláseniami z čl. 456, 522, 523, potvrdením o podaní oznámenia z čl. 470, záznamami zo služieb OO PZ F. W., zápisnicou o výsluchu svedka - poškodeného z čl. 484, záznamom o podaní vysvetlenia z čl. 487, uznesením OR PZ F. W., odborom poriadkovej polície zo dňa 14.8.2019, čiernobielymi fotografiami, a zistil tento skutkový a právny stav:

7. Právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že na podanej žalobe trvá v celom rozsahu. Navrhla vo veci dokazovanie, a to výsluchom predvolaných svedkov, ktorých žalobkyňa navrhla, aby boli vypočutí v konaní s tým, že zo strany žalovaného ide o dlhodobé agresívne správanie voči žalobkyni a po vykonanom dokazovaní, ako aj predložených listinných dôkazov, navrhla žalobe vyhovieť a v prípade úspechu si uplatnila nárok na náhradu trov konania.

8. Žalobkyňa uviedla, že navrhuje žalobe vyhovieť, nakoľko v spornej nehnuteľnosti je podielovou spoluvlastníčkou a v tejto nehnuteľnosti býva od 19.12.2016, odkedy žalovaný bol vykázaný z predmetnej nehnuteľnosti s tým, že kľúče od nehnuteľnosti jej boli odovzdané skôr, ešte pred týmto dátumom, na základe exekúcie. Od tej doby žalovaný žalobkyňu niekoľkokrát ohrozoval, fyzicky jej neublížil, lebo ona vždy privolala políciu, ktorá vyviedla žalovaného von. Slovne sa jej žalovaný vyhrážal dvakrát, niekoľkokrát ju udrel do ruky, ale žalobkyňa nenavštívila lekára ohľadom ošetrenia ruky, avšak podala na žalovaného trestné oznámenie v roku 2017, ktoré skončilo na priestupkovom oddelení. Žalovaný niekoľkokrát sa pokúsil dostať do nehnuteľnosti a tieto jeho pokusy žalobkyňa podrobne rozviedla vo svojich výpovediach. Podľa vedomostí žalobkyne, žalovaný má možnosť iného bývania a býva na adrese U. XX, F. W.. Žalobkyňa zároveň navrhla, aby v tomto konaní súd vykonal znalecké dokazovanie psychológom, ako aj psychiatrom, aby bolo preukázané, že žalovaný je osobou psychicky narušenou a že je mimoriadne nebezpečný. Ďalej navrhla vo veci vypočuť svedkov, ktorí boli prítomní pri tom, ako sa žalovaný správal a ohrozoval žalobkyňu a vyhrážal sa jej slovne. Žalobkyňa poukázala na to, že žalovaný je bezcitný jedinec, týra zvieratá, správa sa ako by bol pánom života a smrti. Utrpenie, ktoré spôsobuje druhým, mu spôsobuje radosť. Žalobkyňa poukázala na to, že od tej doby, ako bola podaná žaloba vo veci samej a okrem nahlásených výjazdov OR PZ F. W., sa žalovaný pokúsil aj v iné dni vniknúť do domovej nehnuteľnosti, keď lomcoval vchodovými dverami a vykrikoval po žalobkyni, že ju vykopne z nehnuteľnosti. Čo sa týka dôkazov, a to fotografií, ktoré predložil do spisu žalovaný, žalobkyňa uviedla, že sú účelové, lebo sú z obdobia, keď sa žalovaný vlámal do izby žalobkyne a vyhrážal sa jej, že ju zabije a ona vyskočila cez okno, aby sa zachránila na ulicu a potom privolala políciu. To všetko sa udialo v roku 1996. Na záver po vykonanom dokazovaní uviedla, že navrhuje žalobe vyhovieť v celom rozsahu z dôvodu, že správanie žalovaného je nevypočítateľné a ako žena by sa nevedela ubrániť jeho útokom, nakoľko žalovaný koná v raptusoch a mohol by ju aj zabiť.

9. Žalovaný uviedol, že v predmetnej nehnuteľnosti sa nezdržuje od 19.12.2016, odkedy bol vykázaný políciou a boli vymenené zámky a od tej doby nespôsobil žiadne fyzické násilie na žalobkyňu, ani inak ju nenapádal. Súhlasil s tým, že do nehnuteľnosti dvakrát prenikol tak, že nemal kľúče, lebo potreboval náradie. Na adrese U. XX nebýva, iba sa tam zdržuje a preberá poštu. V nehnuteľnosti občas v noci prespí. Zdržiaval sa u svojej sestry na S. ulici X v F. W., ale keď ho často navštevovali policajti, tak to vadilo jeho sestre, a preto musel odísť na adresu U. ul. Od 19.12.2016, uviedol, že nemá žiadne právoplatné rozhodnutie, ani súdne ani priestupkové o tom, že by bol stíhaný za určitý priestupok alebo trestný čin. Jediný právoplatný rozsudok v trestnej veci má z roku 2005, a to trestný rozkaz pod sp. zn. , keď sa vyhrážal žalobkyni usmrtením, za čo bol súdom odsúdený podľa § 197a odsek 1 Tr. zákona k trestu odňatia slobody 4 mesiacov, ktorý trest bol podmienečne odložený so skúšobnou dobou v trvaní 1 roka. Tvrdenia žalobkyne považoval za klamstvá, tvrdil, že žalobkyňa falšovala podpis MUDr. J. o tom, že žalovaný je psychopat, nakoľko MUDr. J. bol vypočutý v konaní pred sudcom JUDr. W. a potvrdil, že nepodpisoval žalobkyni žiadnu listinu. Trval na tom, že má právoplatné rozhodnutie súdu o tom, že môže spornú nehnuteľnosť užívať a žalobkyňa mu v tom bráni. Nesúhlasil s tvrdením žalobkyni, že vnikol do domovej nehnuteľnosti a vyhrážal sa jej usmrtením v roku 1996. Čo sa týka použitia slzotvorného spreju, o ktorom tvrdila žalobkyňa, že žalovaný ho použil voči nej, uviedol, že

použil ho pri bráne, striekal ním, ale žalobkyňa bola ďalej, takže nemohla obdržať nič zo slzotvorného spreja. Súhlasil s tým, že viackrát za asistencie polície, nie len v roku 2019, bol v nehnuteľnosti na D. XX z dôvodu, že má právo bývať v tejto nehnuteľnosti, lebo má o tom právoplatné rozhodnutie súdu a je podielovým spoluvlastníkom k nehnuteľnosti, toto rozhodnutie nemal žalovaný so sebou v čase, keď zasahovala polícia a napriek okolnosti, že uviedol, že takéto rozhodnutie má, mu príslušník polície povedal, že má vyčkať na právoplatné rozhodnutie v tejto veci samej. Čo sa týka spoločného bývania so žalobkyňou v nehnuteľnosti, uviedol, že on si to vie predstaviť takým spôsobom, že by žalobkyňa bývala v letnej kuchyni. Uviedol, že nikdy nenapádal žalobkyňu, keď spolu bývali v predmetnej nehnuteľnosti. Na záver uviedol, že navrhuje žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

10. Vykonaným dokazovaním, a to najmä listinnými dôkazmi žalobkyňa preukázala, že podľa výpisu z LV č. XXXX kat. územia F. W., pre obec F. W., okres F. W., sú strany sporu podielovými spoluvlastníkmi k nehnuteľnostiam vedeným ako parcely reg. „C“, evidované na katastrálnej mape parc. č. XXXX o výmere 452 m2 - zastavané plochy a nádvoria, na ktorej parcele je postavený rodinný dom so súp. č. XXX a parc. č. XXXX o výmere 1839 m2 - záhrady v podiele 1/8 k celku žalobkyňa aj žalovaný a okrem toho sú na predmetnej nehnuteľnosti aj ďalší podieloví spoluvlastníci, a to E. T. v podiele 5/8, matka strán sporu, ktorá je toho času nebohá, E. E., rod. T., sestra strán sporu v podiele 1/8 k celku. Výpisom z LV č. XXXX kat. územia F. W., obec F. W., okres F. W. je preukázané, že žalovaný je podielový spoluvlastník k nehnuteľnostiam vedených na tomto liste vlastníctva v podiele 1/2 k celku a na ktorom liste vlastníctva je zapísaná aj domová nehnuteľnosť so súp. č. XXXX na parc. č. XXXX o výmere 180 m2

- zastavané plochy a nádvoria. Ďalším podielovým spoluvlastníkom k tejto nehnuteľnosti je jeho sestra E. T., v podiele 1/2 k celku. Žalobkyňa preukázala, že v roku 2016 po podaní žaloby podala trestné oznámenie na žalovaného za marenie vykonateľnosti súdneho rozhodnutia -77, podľa ktorého mal zakázané vstupovať do nehnuteľnosti rodinného domu v F. W. na D. ul. XX, kde v podstate opisuje, že sa jej slovne žalovaný vyhrážal a že sa hádali. Dňa 16.3.2017 podala ďalšie trestné oznámenie na žalovaného, opäť za vyhrážky, ktoré jej mal spôsobiť slovne. O tejto skutočnosti svedčí aj potvrdenie OR PZ F. W., Obvodné oddelenie zo dňa 4.11.2017. Uznesením Okresnej prokuratúry Nové Zámky zo dňa 7.11.2018 pod sp. zn. -15 žalobkyňa preukázala, že jej sťažnosť vo veci podozrenia zo zločinu marenia spravodlivosti podľa § 344 odsek 1 písmeno b) Tr. zákona bola odmietnutá, nakoľko sa nepreukázali žiadne tie dôvody, ktoré žalobkyňa vo svojej sťažnosti uviedla. Okresná prokuratúra v odôvodnení tohto uznesenia jednoznačne uviedla, že MUDr. I. G., obvodná lekárka žalovaného na požiadanie tunajšieho súdu v predmetnej veci podala správu, že v zdravotnej dokumentácii pacienta M. T., nar. XX.X.XXXX sa nenachádza psychiatrické vyšetrenie ani liečenie. Na tejto skutočnosti zotrvala aj vo svojej výpovedi pred vyšetrovateľom policajného zboru. Zo správy MUDr. A. P., psychiatričky, ktorú do spisu zadovážil vyšetrovateľ PZ, bolo zistené, že žalovaný nie je evidovaný ani liečený na žiadnej zo psychiatrických ambulancií FNsP F. W., ako ani na psychiatrickom oddelení FNsP F. W. nebol hospitalizovaný. Vyrozumením OR PZ v F. W., Obvodného oddelenia zo dňa 24.5.2017 bolo preukázané, že žalobkyňa dňa 24.5.2017 podala trestné oznámenie a začalo sa trestné stíhanie pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno a) Tr. zákona v súbehu s prečinom marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno i) Tr. zákona voči neznámemu páchateľovi, ktorého skutku sa mal dopustil páchateľ dňa 16.3.2017 v čase okolo 18:00 hod. na Ul. D. XX v F. W.. Ďalším potvrdením o podaní oznámenia OR PZ v F. W., Obvodné oddelenie zo dňa 5.7.2019 bolo súdu preukázané, že žalobkyňa oznámila priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa písmeno d) v znení neskorších predpisov z dôvodu, že dňa 25.5.2019 jej brat M. T. prišiel na adresu D. XX a vytiahol sa rukami nad železnú bránu domu, kde býva oznamovateľka - žalobkyňa a keď ju uvidel, začal vykrikovať v maďarskom jazyku, že: „Keby ma koleno nebolelo, preliezol by som plot a rozmliaždil by som ti papuľu tak, že z nej nezostane nič.“ K napadnutiu nedošlo. Dňa 28.6.2019 žalovaný prišiel opätovne na adresu D. XX a vytiahol sa rukami nad železnú bránu domu, kde býva žalobkyňa a zas na ňu začal kričať v maďarskom jazyku, že: „Okamžite mi vydaj kľúče od domu, inak ti hubu rozbijem ty špina.“ Uznesením Okresnej prokuratúry Nové Zámky sp. zn. -42 zo dňa 4.7.2018 bolo súdu preukázané, že sťažnosť poškodenej žalobkyne zo dňa 6.3.2018 doplnenú zo dňa 28.3.2018 podanú proti uzneseniu vyšetrovateľa OR PZ, ktorým vyšetrovateľ zastavil trestné stíhanie vo veci prečinu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru zamietol s poukazom na

ustanovenie § 138 písmeno b), písmeno d) Tr. zákona, lebo nie je tento skutok trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci, pretože sťažnosť bola podaná oneskorene. Uznesením OR PZ v F. W., odboru poriadkovej polície zo dňa 14.8.2019 pod č. ČVS: ORP-507/NZ- NZ-2019 bolo súdu preukázané, že vo veci podozrenia z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1 Tr. zákona, ktorého skutku sa mal dopustiť páchateľ tým, že dňa 29.5.2019, 28.6.2019, 9.7.2019 na D. 34, Nové W. sa poškodenej D. T. vyhrážal, že keby ho nebolelo koleno, tak prelezie plot a rozbije jej papuľu tak, že z nej nič nezostane, potom, že sa jej vyhrážal, že jej rozbije hubu a napokon sa jej vyhrážal, že ju z domu vykopne, na čo poškodená odišla do nehnuteľnosti a zamkla sa a žiadnemu napadnutiu zo strany žalovaného nedošlo, iba jej vulgárne nadával, na čo ona privolala hliadku polície, a preto týmto uznesením vyšetrovateľ odovzdal vec Okresnému úradu, odboru všeobecnej vnútornej správy F. na prejednanie uvedeného skutku. Čestnými vyhláseniami, ktoré do spisu doložila žalobkyňa takmer vo všetkých preukázala to, že boli s ňou prítomní svedkovia, ktorí tieto čestné vyhlásenia podpísali, pred domom nehnuteľnosti na D. XX a boli svedkami toho, ako slovne urážal žalovaný žalobkyňu, ako slovne sa vyhrážal žalobkyni, ale nikdy nie, že by ju fyzicky napadol alebo iným spôsobom ohrozoval na živote. Agresivitu svojho správania vystupňoval tým, že búchal a kopal do železnej vchodovej brány s takou intenzitou, že ho bolo počuť na viac metrov, prípadne, že vyskočil na bránu a pod. Záznamami zo služby vykonanými OR PZ F. W. žalobkyňa preukázala, že boli vykonané výjazdy hliadkou OR PZ v dňoch 9.7.2019, 12.8.2019, 29.5.2019 a 3.9.2016. Vo všetkých týchto záznamoch polícia potvrdila, že hliadku privolala žalobkyňa, že ona býva v rodičovskom dome a prišiel jej brat, žalovaný, ktorý sa jej vyhrážal tým, že si nárokuje na rodičovský dom, v ktorom býva žalobkyňa a žalovaný hliadke uviedol, že sa dožaduje svojich práv, nakoľko je spoluvlastníkom domu a z tohto dôvodu vybuchoval na okná a dvere a nadával svojej sestre vulgárne a oplzlo, ale fyzicky jej neublížil. Všetky tieto záznamy potvrdzujú, že k protiprávnemu konaniu nedošlo a že žalovaný bol riešený buď napomenutím alebo postúpením veci priestupkovému konaniu. Všetky ostatné listinné dôkazy, ktoré žalobkyňa do spisu doložila, súd neoboznamoval a nezaoberal sa ich obsahom, pretože boli z obdobia pred podaním žaloby, teda pred dátumom 7.6.2016 a nevzťahujú sa na predmetnú vec tak, ako sa vyjadril o tom odvolací súd v F. v uzneseniach ohľadom rozhodovania o odvolaniach o neodkladných opatreniach.

11. Podľa , ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

12. Podľa , ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby takého násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov obmedziť užívacie právo druhého manžela k domu alebo bytu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva, prípadne ho z jeho užívania úplne vylúčiť.

13. Podľa , ak sa z dôvodu fyzického násilia alebo psychického násilia, alebo hrozby takýmto násilím vo vzťahu k manželovi alebo k rozvedenému manželovi ako spoločnému užívateľovi bytu alebo k blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov alebo rozvedených manželov obmedziť užívacie právo druhého z nich, alebo ho z jeho užívania úplne vylúčiť.

14. Podľa , občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie.

15. Posúdením v konaní zisteného skutkového stavu podľa citovaných ustanovení dospel súd k záveru, že návrhu žalobkyne nemožno vyhovieť.

16. V konaní sa žalobkyňa domáhala úplného vylúčenia žalovaného z užívania nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. území F. W., vedenej Okresným úradom F. W., odbor katastrálny na LV č.

XXXX, ku ktorému domu sú obe strany sporu podielovými spoluvlastníkmi v podiele 1/8 k celku s tým, že okrem nich sú vedení na liste vlastníctva aj iní podieloví spoluvlastníci. Na spoločnom užívaní predmetnej nehnuteľnosti sa nevedia dohodnúť s tým, že v súčasnosti v predmetnej nehnuteľnosti býva iba žalobkyňa, ktorá aj napriek tomu, že žalovaný ako podielový spoluvlastník má právo v predmetnej nehnuteľnosti bývať, mu v tom bráni, s poukazom na uznesenie Okresného súdu Nové Zámky o nariadení neodkladného opatrenia pod sp. zn. -77 zo dňa 22.9.2016 s tým, že žalobkyňa si neuvedomuje, že platné je iné právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia pod sp. zn. -258 zo dňa 13.7.2017 v spojitosti s uznesením odvolacieho súdu v Nitre pod sp. zn. -296 zo dňa 27.9.2017 s tým, že súd prvej inštancie návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 14.9.2016 zamietol, odporcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť od 16.11.2017 ako aj vykonateľnosť a od tohto dátumu má žalovaný právo byť v predmetnej nehnuteľnosti ako podielový spoluvlastník a užívať ju takisto ako aj žalobkyňa, keďže sú rovnocennými podielovými spoluvlastníkmi k predmetnej nehnuteľnosti, každý v podiele 1/8 k celku. Vykonaným dokazovaním, tak ako už súd oboznámil, žalobkyňa nepreukázala v konaní, že od podania žaloby, teda od 7.6.2016 by bol žalovaný právoplatne odsúdený za trestný čin, či už ublíženia na zdraví alebo iný trestný čin, ktorého dôsledkom by bola skutočnosť, že naozaj je rušená žalovaná v užívaní predmetnej nehnuteľnosti až do takej miery, že by súd mohol jej žalobnému návrhu vyhovieť. Naopak, bolo preukázané samotnou žalobkyňou, že potom, ako nahlásila agresívne správanie žalovaného Obvodnému oddeleniu PZ v F. W. a príslušníci OR PZ vykonali výjazd na miesto samé, teda do predmetnej nehnuteľnosti F. W., D. XX a spísali záznam zo služby v troch prípadoch, ani v jednom nebolo z týchto záznamov zdôvodnené a preukázané, že by sa žalovaný dopustil protiprávneho konania alebo jeho správanie by bolo následne riešené v trestnom konaní a že by bol právoplatne odsúdený za určitý trestný čin alebo prečin. Naopak, aj uznesenia Okresnej prokuratúry F. W., ktoré súd vyššie oboznamoval, svedčia o tom, že sťažnosť žalobkyne ako poškodenej v trestných veciach proti žalovanému boli buď zamietnuté alebo postúpené na priestupkové konanie. Návrhom žalobkyne na nariadenie znaleckého dokazovania znalcom z odboru psychiatrie alebo psychológie ohľadom preukázania skutočnosti, že žalovaný je psychicky narušený a je mimoriadne nebezpečný, súd nepovažoval v tomto konaní za dôvodné, pretože ničím konkrétnym takéto správanie žalovaného preukázané nebolo, a preto tento návrh nevykonal a zamietol aj návrh žalobkyne na výsluchy svedkov a to O.. J. a E.. R., nakoľko Ing. J. písala čestné vyhlásenie dňa 8.12.2014, teda pred podaním žaloby 2 roky, kde čestne prehlasuje, že slovne útočil žalovaný na žalobkyňu, pretože sa hádali a výsluch svedka MUDr. R. súd nepovažoval za dôvodný, nakoľko podľa názoru súdu neliečil ani jedného zo strán sporu, a preto sa nemal k čomu vyjadrovať a žalobkyňa nezdôvodnila, na aké skutočnosti ho chce dať vypočuť. Všetky lekárske správy, ktoré predkladala ohľadom žalovaného boli od MUDr. A. P., psychiatra. Zo všetkých listinných dôkazov, ktoré do spisu doložila žalobkyňa, súd konštatuje, že sa jedná o hádky medzi súrodencami, lebo spolu nevychádzajú dobre a v tomto zmysle treba prihliadnuť i na dôkazy, ktoré predložil žalovaný, a to najmä konštatovanie a lekárska správa MUDr. P., primárky Psychiatrického oddelenia FNsP F. W., že žalobkyňa trpí paranoidnou poruchou, čo je duševná porucha, v rámci ktorej nie je schopná správne vnímať a reprodukovať udalosti, ktoré popisuje, nakoľko sa dotýkajú obsahov poruchy myslenia. Žalobkyňa, ktorá v rámci dôkazného bremena mala dokázať, že žalovaný sa dopustil voči nej konania, ktoré sa dá charakterizovať ako psychické násilie alebo hrubý fyzický útok, tieto skutočnosti nepreukázala, pretože preukázala iba to, že žalovaný niekedy pod vplyvom alkoholických nápojov, inokedy aj bez ich vplyvu slovne napáda žalobkyňu tým, že jej vulgárne nadáva, robí jej rôzne schválnosti, kričí na ňu, vyhráža sa jej, búcha na bránu, vyhráža sa jej, že ju zbije, že jej dá po papuli, že jej ukáže a pod. a z týchto dôvodov bol riešený iba v rámci priestupkového konania a iba dávno pred podaním žaloby v roku 2005 bol riešený tunajším súdom, a to trestným rozkazom pod sp. zn. , kedy bol odsúdený za trestný čin násilia proti skupine obyvateľov alebo proti jednotlivcovi, lebo sa inému vyhráža usmrtením takým spôsobom, že to vzbudilo dôvodnú obavu podľa § 197a odsek 1 Tr. zákona a za to bol odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov s podmienečným odkladom a skúšobnou dobou v trvaní 1 roka. Napriek všetkým dôkazom, ktoré žalobkyňa v konaní doložila a napriek preukázanému konaniu žalovaného voči žalobkyni, súd žalobe žalobkyne nevyhovel, pretože mu vyhovieť nemôže.

17. s účinnosťou od 1. januára 2003 /novela / upravuje obmedzenie užívacieho práva osoby k domu alebo bytu, ak z dôvodu fyzického násilia alebo psychického násilia, alebo hrozby takýmto násilím vo vzťahu k manželovi alebo k rozvedenému manželovi ako spoločnému užívateľovi bytu, domu alebo k blízkej osobe, ktorá

s ním býva spoločne v byte, dome sa stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným. Ide o ustanovenia a a , ktoré však možno aplikovať len v prípadoch, kedy je byt, alebo dom v bezpodielovom spoluvlastníctve // alebo sa jedná o byt, ktorý je v spoločnom nájme manželov //. Na základe týchto ustanovení teda nemožno obmedziť užívacie právo násilníka k domu alebo bytu, ktorý je v jeho podielovom spoluvlastníctve. Ustanovenia a tak nedopadajú na prípady, kedy sa fyzického alebo psychického násilia dopustí podielový spoluvlastník voči inému podielovému spoluvlastníkovi, ktorý s ním býva v spoločnom dome alebo byte.

18. Súd skúmal aj možnosť, či je možné použiť aplikáciu ustanovenia na daný prípad cestou tzv. analogie legis, analógie zákona. Tú upravuje ustanovenie . Podstatou analógie zákona je, že ak sa vyskytne faktická situácia zákonom neriešená, tzv. medzera v zákone, posúdi sa podľa ustanovení zákona, ktoré upravujú faktickú situáciu podobnú. V danom prípade by to znamenalo, že ak vylúčenie podielového spoluvlastníka z užívania spoločného bytu, domu z dôvodu psychického alebo fyzického násilia voči spolužijúcemu podielovému spoluvlastníkovi Občiansky zákon nerieši, posúdi sa takýto skutkový stav v zmysle podľa ustanovenia , ktorý upravuje vylúčenie bezpodielového spoluvlastníka /manžela/ z užívania spoločného bytu, domu z dôvodu psychického alebo fyzického násilia voči spolužijúcemu druhému bezpodielovému spoluvlastníkovi / manželovi/. Týmto spôsobom možno však postupovať len v prípade, že sa jedná o tzv. medzeru v zákone, teda, že otázka vylúčenia podielového spoluvlastníka z užívania spoločného bytu, domu je zákonom neriešená, pretože takúto situáciu zákonodarca nepredpokladal, nepomyslel na ňu, a preto ju ani v zákone nemohol upraviť. O takýto prípad tu však nejde.

19. Ustanovenia a v znení ako je vyššie citované boli zavedené do novelou - Rovnakým zákonom bol novelizovaný aj v ustanovení , ktorý tak od 1. januára 2003 dáva súdu možnosť pri vyporiadavaní zrušeného podielového spoluvlastníctva spôsobom prikázaním veci prihliadnuť na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Už z toho je zrejmé, že zákonodarca si bol vedomý prípadov, kedy sa fyzického alebo psychického násilia môže dopúšťať podielový spoluvlastník voči druhému podielovému spoluvlastníkovi. Uvedené potvrdzuje aj dôvodová správa k , podľa ktorej navrhovaná úprava "sleduje za cieľ eliminovať násilné správanie podielových spoluvlastníkov v rodinách, pretože v tejto komunite najčastejšie spoluvlastnícke vzťahy vznikajú a sú prezentované v prípade nezhôd násilím rôzneho druhu". Podľa súdu je tak zrejmé, že sa v danom prípade nejedná o tzv. medzeru v zákone, ktorú by bolo možno odstrániť pomocou analógie zákona, pretože zákonodarca vedel o prípadoch násilia medzi podielovými spoluvlastníkmi a napriek tomu inštitút vylúčenia z užívania zaviedol len pre prípady násilia, ku ktorému dochádza v súvislosti s bytmi alebo domami, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov alebo v spoločnom nájme manželov. Rozširovať možnosti aplikácie inštitútu vylúčenia z užívania cestou analógie zákona aj na prípady podielových spoluvlastníkov by tak prekračovalo zrejmú vôľu zákonodarcu a súdu sa preto javí ako neprípustne zasahujúce do garantovaného vlastníckeho práva.

20. Nakoniec súd ešte uvádza, že žalobkyňa má pre svoju ochranu pred násilným správaním žalovaného k dispozícii iné inštitúty občianskeho práva, konkrétne možnosť rozhodovania podielových spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou vecou podľa /čo nepochybne zahŕňa aj otázku, ktorý z podielových spoluvlastníkov bude spoločný rodinný dom užívať a ktorý nie/, prípadne možnosť zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k predmetnému rodinnému domu aj možnosťou, že by súd nariadil predaj nehnuteľnosti a výťažok rozdelí podľa podielov, nakoľko žalobkyňa odôvodňovala v žalobnom návrhu, že nemá finančné prostriedky ona ani jej brat na to, aby sa vzájomne vyplatili titulom podielu, ako aj voči ostatným podielovým spoluvlastníkom. Odmietnutie analógie zákona na tento prípad tak pri súčasnej existencie týchto možností ochrany žalobkyne nepredstavuje porušenie právneho princípu zákazu denegatio iustitiae súdom /zákaz odmietnutia spravodlivosti, kedy súd odmietne rozhodnúť o veci s odôvodnením, že zákon je v určitom smere nejasný, že je v ňom medzera, prípadne z iného dôvodu/. Čo sa týka výsluchu svedkov, ktorých súd v konaní vypočul, jednalo sa o dvoch svedkov, zamestnancov Ministerstva vnútra SR, ktorí boli prítomní pri výjazdoch, keď žalobkyňa ohlásila agresívne správanie žalovaného a privolala políciu. Títo svedkovia potvrdili súdu, že si pre odstup času nepamätajú, čo sa

konkrétne stalo, ani si nepamätajú, či museli vykonať nejaký fyzický zásah voči žalovanému alebo či boli použité nejaké donucovacie prostriedky, iba si pamätali, že to mohlo byť niekedy v rokoch zhruba 2015-2016, v podstate na nič z toho, čo sa ich pýtala žalobkyňa, si nepamätali. Uviedli, že si iba vykonávali svoju prácu a pred odstup času a množstvo zásahov, ktoré vykonávajú v rámci svojho zamestnania, si nemôžu pamätať konkrétne na tento prípad. Čo sa týka ďalších svedkov, pani E. R. je zamestnaná v Krízovom centre v U. ako rehabilitačný pracovník a žalobkyňu pozná z Krízového centra, nakoľko bola tam ubytovaná a tiež potvrdila súdu iba to, že medzi stranami sporu za jej prítomnosti došlo k slovným útokom, keď žalovaný bol nervózny, kričal na žalobkyňu ako aj na svedkyňu, ale k fyzickým útokom z jeho strany nedošlo a svedok E. O. potvrdil súdu, že v jednom prípade z dôvodu, že ho poprosila žalobkyňa, jej pomohol zobrať domov veci autom a tiež opísal iba agresívne správanie žalovaného, ktorý búchal na bránu a mal poznámku voči svedkovi, aby sem nenosil všelijaké veci a fyzicky nenapadol ani svedka ani žalobkyňu. Potom, ako druhýkrát bol v predmetnom dome u žalobkyni, vzhľadom na správanie sa žalovaného, ktorý opäť búchal na dvere a nechcel otvoriť žalobkyni, žalobkyňa zavolala policajtov a keď prišli policajti, tiež búchali na dvere, až potom žalovaný otvoril. Tento svedok tiež nepotvrdil žiadne fyzické násilie žalovaného voči žalobkyni iba to, že slovne sa vyhrážal žalobkyni, prípadne kričal a so žalobkyňou sa hádal. Aj z týchto dôvodov ďalšie výsluchy svedkov súd považoval za nadbytočné, s poukazom na právne posúdenie veci.

21. S poukazom na všetko vyššie uvedené mal súd za to, že je potrebné žalobu žalobkyne ako nedôvodnú pre neunesenie dôkazného bremena z jej strany zamietnuť.

22. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 C.S.P. a priznal ich žalovanému v rozsahu 100 % voči žalobkyni podľa § 262 odsek 1 C.S.P. a o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením podľa ustanovenia § 262 odsek 2 C.S.P.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.