Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_19Csp-13-2022.pdf
PDF · 92.14 KB
Case nature
Subarea
19Csp/13/2022
Uznesenie
Okresný súd Nitra v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53 255 739, so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, XXX XX C., D. E., toho času F. G., H. XXX, XXX XX G., D. E., štátna príslušnosť Česká republika, o zaplatenie sumy 2 481,75 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Vyhlasuje sa, že Okresný súd Nitra nemá právomoc vo veci konať.
II. Konanie sa zastavuje.
III. Žalovanému sa voči žalobcovi nepriznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného ani odvolacieho konania.
IV. Žalobcovi sa vracia súdny poplatok vo výške 74 eur, po právoplatnosti tohto uznesenia, prostredníctvom prevádzkovateľa systému Slovenská pošta, a.s., IČO: 36 631 124, so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica domáhal, aby súd zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť mu sumu 2 481,75 eur spolu s príslušenstvom, ako aj náhradu trov konania.
2. Uznesením č. k. 19Csp/13/2022-111 zo dňa 2.11.2022 súd vyhlásil, že nemá právomoc vo veci konať, konanie zastavil, žalovanému voči žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania a vrátil žalobcovi súdny poplatok vo výške 74 eur. Toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalovaný je štátnym príslušníkom Českej republiky. Na Slovensku má vydané povolenie na pobyt do 29.4.2024 a ako trvalý pobyt má nahlásenú adresu Hviezdna 1404/2, 949 01 Nitra – Staré Mesto. Zásielka zaslaná žalovanému na uvedenú adresu sa súdu vrátila z dôvodu, že adresát je neznámy. V Sociálnej poisťovni žalovaný
nemá uvedeného žiadneho zamestnávateľa. Na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny nie je a ani nebol evidovaný. Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Odbor analýzy rizík a koordinácie oznámilo súdu, že žalovaný má na území Slovenskej republiky udelený trvalý pobyt s platnosťou od 29.10.2008 do 29.4.2024 na adrese Hviezdna 144/2, Nitra – Staré Mesto. Adresa žalovaného v cudzine je Třemblatská 187, Praha – Východ, Česká republika. Súd sa pokúsil doručiť žalovanému zásielku na uvedenú adresu v Českej republike poštou, pričom zásielka sa súdu vrátila ako nevyzdvihnutá. Súd teda opätovne doručoval zásielku na rovnakú adresu prostredníctvom dožiadaného súdu – Okresní soud Praha – východ, ktorý tunajšiemu súdu oznámil, že zásielka bola žalovanému osobne odovzdaná do dátovej schránky žalovaného. Z potvrdenia o dodaní a doručení do dátovej schránky vyplýva, že adresa žalovaného je B. XX, XXX XX C., D. E.. Súd teda vykonaným šetrením zistil, že žalovaný býva v Českej republike, kde mu aj 12.9.2022 doručil žalobu spolu s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, uznesenie s výzvou na vyjadrenie sa k žalobe v lehote 10 dní od doručenia a poučením, že spotrebiteľa možno podľa čl. 18 nariadenia Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12.12.2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej z len „nariadenie„) žalovať iba na súde členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko, okrem situácie, ak sa podľa čl. 26 ods. 1 nariadenia zúčastní konania. Žalovaný bol zároveň vyzvaný, aby sa v lehote 15 dní vyjadril, či prijíma právomoc Okresného súdu Nitra v tejto veci. Žalovaný sa k žalobe a ani výzve súdu žiadnym spôsobom nevyjadril.
3. Proti uvedenému uzneseniu podal žalobca odvolanie. Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 25CoCsp/11/2023-169 zo dňa 9.8.2023 napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odôvodnil to tým, že šetrenie súdu prvej inštancie nie je dostatočným pre prijatie záveru, že bydlisko žalovaného je v Českej republike, predovšetkým za situácie, že súd šetrením nezistil presnú adresu žalovaného, na ktorej sa má v tomto štáte zdržiavať. Bolo zistených viac adries, na ktorých sa ale nepreukázalo, že by tu žalovaný aj býval, resp. tu mal centrum svojich záujmov. Súd mal preukázané len to, že si žalovaný preberá zásielky doručené do dátovej schránky zriadenej na adresu B. XX, C., ČR. Bydlisko žalovaného súd vyhodnotil len všeobecným konštatovaním, že žalovaný má bydlisko na území ČR a možno ho tam žalovať. Nekonkretizoval však jeho presnú adresu na území ČR. Zo skutkového stavu tak, ako ho zistil súd, nie je možné spoľahlivo ustáliť, kde je bydlisko žalovaného, pretože súdu nie je známa ani skutočnosť, na akej adrese sa žalovaný momentálne zdržiava (býva). Skutočnosť, že by sa mal zdržiavať na adrese B. XX, C., ČR vyvracajú správy z Mestského úradu Bezdružice a Policie ČR. Súd tak nemal spoľahlivo preukázané to, že žalovaný má bydlisko na území ČR, vyvodzoval to len z negatívneho prešetrenia pobytu na adrese jeho hláseného trvalého pobytu cudzinca na adrese H. X, I., ktorý má ale trvať až do 29.4.2024. Nemal tak preukázané, kde je skutočné miesto jeho pobytu v nevyhnutnom spojení s úmyslom zdržiavať sa tam trvalo. Na základe nedostatočného šetrenia súdu prvej inštancie nemožno prijať záver, že pobyt a bydlisko žalovaného boli súdom riadne zistené. Súd prvej inštancie po tom, ako ustálil, že žalovaný má založené bydlisko na území ČR, sa nedostatočne zaoberal zistením jeho konkrétneho bydliska na území ČR. Súd prvej inštancie sám konštatoval, že pri určení bydliska je potrebné prihliadať na zámer fyzickej osoby zotrvať na určitom mieste z hľadiska dlhodobejšej perspektívy, teda miesta pobytu tejto osoby, ktoré si daná fyzická osoba zvolila ako miesto, kde pracuje, trvalejšie býva so záverom zotrvať na určitom mieste v relevantnom rozhodnom časovom horizonte. Opomenul vziať do úvahy aj ďalšie väzby žalovaného, akými sú rodinné, sociálne a pracovné väzby, ktoré vôbec nezisťoval. Takto určené bydlisko ako miesto, kde sa žalovaný skutočne zdržuje s charakterom trvalosti, súd prvej inštancie dostatočne neskúmal a ani ho neustálil.
4. Následne súd vykonal ďalšie šetrenia pobytu žalovaného a zistil, že žalovaný sa aktuálne nachádza vo Věznici Pardubice, Husova 194, 530 44 Pardubice, Česká republika. Keďže na písomné výzvy súdu žalovaný nereagoval, súd dňa 22.8.2024 vykonal jeho výsluch prostredníctvom Okresního soudu v Pardubicích. Žalovaný pri výsluchu uviedol, že pred nástupom do výkonu trestu odňatia slobody mal skutočné bydlisko na adrese B. XX, C.. Išlo o trvalé bydlisko. Žil tam v spoločnej domácnosti s manželkou J. B. a tromi deťmi. Z výkonu trestu by mal byť prepustený v roku 2032. Nevie, kde bude jeho bydlisko po prepustení. Na Slovensku býval od roku 2007 do roku 2013. Odvtedy býval v Českej republike. Pred nástupom do výkonu trestu pracoval v Českej republike v spoločnosti WSM Bohemia s.r.o. (od 1.3.2014). Žalovaný bol pri výsluchu poučený, že v predmetnej veci ide o spotrebiteľský spor. Spotrebiteľa možno podľa čl. 18 nariadenia Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12.12.2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach žalovať iba na súde členského štátu, v ktorom má bydlisko, okrem situácie, ak sa konania zúčastní podľa čl. 26 ods. 1 tohto nariadenia.
Ak by súhlasil s tým, aby vo veci rozhodol Okresný súd Nitra, konanie môže prebehnúť aj na tunajšom súde a tunajší súd aj vo veci rozhodne. V prípade, ak by neprijal právomoc Okresného súdu Nitra, súd nemôže konať, konanie bude zastavené pre nedostatok právomoci a žalobca bude musieť podať žalobu na príslušnom súde v Českej republike. Žalovaný po tomto poučení výslovne vyhlásil, že neprijíma právomoc Okresného súdu Nitra a namieta, že Okresný súd Nitra nemá právomoc vo veci konať.
5. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
6. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
7. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
8. Podľa čl. 18 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „nariadenie“) druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.
9. Podľa čl. 26 ods. 1 nariadenia okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto nariadenia má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. Toto kritérium sa neuplatní, ak sa žalovaný zúčastní konania, len aby namietol absenciu právomoci, alebo ak má iný súd výlučnú právomoc podľa článku 24.
10. Podľa čl. 26 ods. 2 nariadenia vo veciach uvedených v oddieloch 3, 4 alebo 5, v ktorých je žalovaným poistník, poistený, oprávnený z poistenia, poškodený, spotrebiteľ alebo zamestnanec, súd pred založením si právomoci podľa odseku 1 zabezpečí, aby bol žalovaný poučený o svojom práve namietať absenciu právomoci súdu a o dôsledkoch jeho účasti alebo neúčasti na konaní.
11. Podľa čl. 28 ods. 1 nariadenia, ak je osoba, ktorá má bydlisko v jednom členskom štáte, žalovaná na súde iného členského štátu a nezúčastní sa konania, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc, pokiaľ si právomoc nemôže založiť na ustanoveniach tohto nariadenia.
12. Procesné podmienky možno považovať za predpoklady na strane súdu ako aj na strane strán sporu, ktoré musia byť splnené na to, aby súd mohol spor alebo vec prejednať a rozhodnúť. Ak CSP neustanovuje inak, súd skúma splnenie procesných podmienok kedykoľvek počas konania, a to ex offo. Procesné podmienky možno rozlíšiť na odstrániteľné a neodstrániteľné. Toto rozlíšenie je dôležité pre následný postup súdu pri zistení ich nedostatku. Pri zistení neodstrániteľnej podmienky konania súd konanie vždy zastaví. Medzi neodstrániteľné nedostatky procesných podmienok, ktorých existencia má vždy za následok zastavenie konania, patrí okrem iných aj nedostatok právomoci súdu prejednať a rozhodnúť spor podľa § 3 CSP. Ak súd zistí, že spor nepatrí do jeho právomoci, t. j. že nemá oprávnenie na prejednanie a rozhodnutie sporu, bezodkladne uznesením konanie zastaví, kedykoľvek počas konania, a to aj v čase, keď už spor prejednáva, keďže ide o neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky (§ 161 ods. 2 CSP).
13. Predmetná zmluva má podľa názoru súdu charakter spotrebiteľskej zmluvy, nakoľko predchodca žalobcu pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, čiže mal postavenie dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, kým žalovaný je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, z čoho vyplýva, že žalovaný má postavenie spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Žalovaný, t. j. spotrebiteľ, je cudzím štátnym príslušníkom, a to konkrétne štátnym príslušníkom Českej republiky. Spotrebiteľa možno podľa článku 18 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 žalovať iba na súdoch členského štátu, v ktorom má bydlisko. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 síce v slovenskom preklade používa pojem „bydlisko“, avšak tento termín nemožno považovať za totožný s bydliskom v zmysle vnútroštátnych predpisov, teda ako adresu evidovaného trvalého pobytu fyzickej osoby. Pojem „bydlisko“ v zmysle únijného práva tak, ako ho používajú nariadenia, nie je v nariadeniach
definované, bližšie upresňované je len v zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, prípadne ustálenou vnútroštátnom judikatúrou. Vo všeobecnosti však možno zhrnúť, že pri určení bydliska v zmysle medzinárodného práva nie je vnútroštátna evidencia trvalého pobytu osoby rozhodujúca, prihliada sa na zámer fyzickej osoby zotrvať na určitom mieste z hľadiska dlhodobejšej perspektívy, teda miesta pobytu tejto osoby, ktoré si daná fyzická osoba zvolila ako miesto kde pracuje, trvalejšie býva so záverom zotrvať na určitom mieste v relevantnom rozhodnom časovom horizonte (súdny dvor tento časový úsek už trvalejšieho charakteru z hľadiska založenia takzvaného „obvyklého pobytu“, ktoré používalo Nariadenie Rady (EÚ) číslo 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskoprávnych a obchodných veciach, ktoré bolo nahradené Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) číslo 1215/2012 z 12 decembra 2012, vo svojej judikatúre vymedzil ako pobyt trvajúci minimálne po dobu 6 mesiacov nepretržite). Judikatúra slovenských súdov ohľadom definovania kritéria bydliska/obvyklého pobytu fyzickej osoby pre účely výkladu nariadení Európskeho parlamentu a Rady konštatovala obdobne, že bydliskom v zmysle týchto nariadení sa rozumie miesto, kde sa osoba skutočne a s charakterom trvalosti zdržuje, aj keď je prihlásená na trvalý pobyt v obvode súdu iného členského štátu a pojmy bydlisko (v zmysle únijného práva) a trvalý pobyt (v zmysle vnútroštátneho práva) nie je možné stotožňovať a vnútroštátne registrovaný právny stav nie je zásadný, pretože fyzická osoba sa v mieste trvalého pobytu nemusí reálne zdržiavať (viď napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 4 Cdo 40/2014, taktiež uznesenie NS ČR sp. zn.30 Cdo 444/2004). Na základe uvedeného preto súd konštatuje, že nemá právomoc v spore, pretože žalovaný má od roku 2013 svoje bydlisko v Českej republike a možno ho žalovať na súde v Českej republike. Aktuálne sa nachádza až do roku 2032 vo výkone trestu odňatia slobody vo Věznici Pardubice. Pred nástupom do výkonu trestu žil spolu so svojou manželkou a deťmi na adrese B. XX, C.. Od roku 2013 až do nástupu do výkonu trestu v Českej republike aj pracoval. Bydlisko žalovaného ako miesto, kde sa žalovaný skutočne zdržiava s charakterom trvalosti, aj s ohľadom na jeho rodinné, sociálne a pracovné väzby, je teda preukázateľne Česká republika. Súd umožnil žalovanému zúčastniť sa konania pred súdom Slovenskej republiky podľa čl. 26 ods. 1 uvedeného nariadenia a tým založiť právomoc súdu Slovenskej republiky. Žalovaný však výslovne uviedol, že neprijíma právomoc Okresného súdu Nitra a namieta, že Okresný súd Nitra nemá právomoc vo veci konať. Tým neprišlo k založeniu právomoci súdu Slovenskej republiky, ktorému žaloba napadla, tzv. podrobením sa jeho právomoci. Súd preto podľa čl. 28 ods. 1 nariadenia vyhlásil, že nemá právomoc a pretože spor nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, konanie podľa § 9 ods. 1 CSP zastavil.
14. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
15. Pretože týmto rozhodnutím sa konanie končí, súd podľa § 262 ods. 1 CSP rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s princípom procesného zavinenia zastavenia konania uvedeného v ustanovení § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keďže k zastaveniu konania došlo v dôsledku existencie neodstrániteľného nedostatku procesnej podmienky konania, ktorý zavinil žalobca tým, že sa domáhal nároku voči žalovanému ako spotrebiteľovi zo spotrebiteľskej zmluvy na súde, ktorý nemá právomoc vo veci konať a rozhodnúť. Pretože však žalovanému žiadne trovy nevznikli, súd mu nárok na ich náhradu nepriznal.
16. V súvislosti s podaním žaloby v danej veci vznikla žalobcovi poplatková povinnosť vo výške 74 eur, a to v zmysle položky č. 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov. Žalobca si svoju povinnosť riadne splnil a súdny poplatok v uvedenej výške zaplatil.
17. Podľa § 11 ods. 1 druhá veta zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“), poplatok sa taktiež vráti, ak súd konanie zastaví pre nedostatok právomoci.
18. Podľa § 11 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch, okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však 10 eur. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.
19. Podľa § 11 ods. 6 písm. b) zákona o súdnych poplatkoch, orgány uvedené v § 3, ktoré sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku prevádzkovateľovi systému, ktorý
poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona a prevádzkovateľ systému vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného upovedomenia.
20. O vrátení súdneho poplatku žalobcovi súd rozhodol s poukazom na § 11 ods. 1, 4 a 6 písm. b) zákona o súdnych poplatkoch a z dôvodu zastavenia konania pre nedostatok právomoci vrátil žalobcovi súdny poplatok vo výške 74 eur, nakoľko v tomto prípade sa súdny poplatok vracia nekrátený.
Poučenie:
Proti výroku IV. tohto uznesenia nie je odvolanie prípustné.
Proti výroku I., II., a III. tohto uznesenia je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. (§362 ods. 1 CSP)
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)