Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_23CoP-59-2019.pdf
PDF · 155.19 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoP/59/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci navrhovateľky: W. W. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, N., štátna občianka Slovenskej republiky, zastúpená: JUDr. Ján Pekar, advokát, so sídlom Potočná 191/39, Skalica, proti manželovi: W. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. S. XXX, štátny občan Talianskej republiky, v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zastúpený: JUDr. Ľubomír Vanek, advokát, so sídlom Potočná 169/85, Skalica, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom: T. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. S. XXX a I. V. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, N., zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, za účasti prokurátora Okresnej prokuratúry Skalica, o odvolaní manžela proti rozsudku Okresného súdu Skalica č. k. 2P/44/2018-133 zo dňa 14. mája 2019, vo všetkých častiach okrem výroku, ktorým súd manželstvo rozviedol (okrem výroku I.) a o návrhu manžela na nariadenie neodkladného opatrenia počas odvolacieho konania, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výroku II. m e n í tak, že maloleté deti T. a I. V. sa zverujú na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky a obaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach.
II. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutých častiach výrokov III. a IV, o výživnom a o úprave styku p o t v r d z u j e .
III. Odvolací súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia na úpravu styku otca s dcérou z a m i e t a .
IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa 29.09.2012 v Rímskokatolíckom kostole v Brezne, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Brezno, zväzok 14, ročník 2012, na strane 146, por. č. 74, rozviedol; výrokom II. na čas po rozvode manželstva zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok; výrokom III. otca zaviazal prispievať na výživu maloletého T. v sume 90 eur mesačne a na maloletú I. V. v sume 70 eur mesačne k rukám matky, splatných vždy do 15. dňa v mesiaci vopred od právoplatnosti rozsudku; výrokom IV. upravil styk otca s maloletými deťmi tak, že otec je oprávnený sa stýkať s maloletými deťmi každý párny týždeň v mesiaci od štvrtka od 15.00 hod. do nedele do 18.00 hod. s tým, že matka je povinná v určenom čase maloleté deti na styk s otcom riadne pripraviť a otcovi maloletých deti odovzdať v mieste svojho bydliska a otec je povinný v určenom čase
maloleté deti prevziať a následne vrátiť matke na tom istom mieste a výrokom V. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. Rozsudok súd prvej inštancie po citovaní § 22, § 23, § 24, § 25, § 62 Zákona o rodine (ďalej len ZoR), vecne odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov je hlboko a trvale rozvrátené, čo medzi nimi ani nebolo sporné, navrhovateľka očakáva narodenie dieťaťa s iným mužom, predpoklad k obnoveniu spolužitia tak, aby si manželstvo mohlo plniť svoje funkcie a svoj spoločenský účel neexistuje, manželstvo je len formálne, neplní si svoje spoločenské funkcie, každý z manželov má vzťah s iným partnerom, preto súd manželstvo účastníkov rozviedol. Príčinu rozvratu manželstva súd videl v rozdielnom názore účastníkov na spoločný život v manželstve, v neschopnosti riešiť vznikajúce problémy, v ich vzájomnom citovom odcudzení, v manželskej nevere navrhovateľky, ale taktiež aj v nadviazaní vzťahu manžela s inou ženou.
3. S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode (§ 100 Civilného mimosporového poriadku, CMP), preto súd upravil aj práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom, pričom prihliadol k ich vzťahu k obidvom rodičom prihliadal, na ich citové väzby k rodičom, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia, ako aj na schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o deti s druhým rodičom. Súd pri svojom rozhodovaní o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva rešpektoval právo detí na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov i právo na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že obidvom rodičom záleží na maloletých deťoch, rodičia nežijú v spoločnej domácnosti od 28.08.2018. Otec zostal bývať v rodinnom dome, ktorý si manželia postavili počas trvania manželstva v obci A. S. a matka odišla bývať k svojim rodičom do N.. Vzdialenosť bydliska matky od bydliska otca predstavuje asi 280 km. Medzi rodičmi vznikali neustále hádky a konflikty, pričom toto vyvrcholilo 28.08.2018, kedy otec prinútil matku z ich spoločnej domácnosti odísť. Matka si so sebou zobrala maloletú I. V., ktorá mala v tom čase 5 mesiacov. Maloletého T. ponechala otcovi, nakoľko sa tento tešil na dovolenku s otcom. Otec však maloletého T. už matke nevrátil s odôvodnením, že matka nemá zabezpečené stabilné bývanie. Matka sa s maloletým T. stretávala1-2x do mesiaca vždy od štvrtka do nedele a otec sa stretával s maloletou I. V. od nedele do štvrtka. Rodičia si deti navzájom vozili. V poslednom čase bola maloletá I. V. u svojho otca aj na dlhšiu dobu, v mesiaci marec dva týždne, kedy však otec umiestnil maloletú do detských jasieľ o čom matku neinformoval. Matka maloletých detí je na rodičovskej dovolenke s maloletou I. V., v tejto bude pokračovať aj naďalej, nakoľko očakáva narodenie ďalšieho dieťaťa.
4. Zo správy ÚPSVaR Brezno z prešetrenia pomerov v domácnosti matky mal súd preukázané, že matka býva u svojich rodičov v N., v rodinnom dvojpodlažnom murovanom dome, ktorý je vo vlastníctve rodičov matky. V tomto dome má matka pre seba k dispozícií izbu, maloletá I. V. má samostatnú izbu a ďalšia izba sa pripravuje pre maloletého T.. V rodinnom dome bývajú rodičia matky, matka s maloletými deťmi a priateľ matky, ktorý však chodieva len na víkendy. Iní rodinní príslušníci už v dome nebývajú. Matka má v domácnosti rodičov vytvorené vhodné podmienky pre zdravý a všestranný vývin maloletých detí. Zo správy MUDr. I. N., všeobecnej lekárky pre deti a dorast mal súd preukázané, že maloletá I. V. je evidovaná v jej ambulancii od 01.11.2018, absolvovala preventívne prehliadky, očkovania, dieťa prospieva, starostlivosť zo strany matky je primeraná. Zo správy ÚPSVaR Senica z prešetrenia pomerov v domácnosti otca mal súd preukázané, že otec býva v rodinnom dome v A. S., ktorý je vo vlastníctve otca. V rodinnom dome, ktorý je dvojpodlažný majú deti samostatné izby, domácnosť je moderne zariadená a na dobrej hygienickej úrovni. Otec má vlastnú firmu W. Z. s.r.o. so sídlom v A. S., v ktorej je konateľom a zároveň aj zamestnancom. Má flexibilný pracovný čas, asi 3-4 x do roka ide na služobnú zahraničnú cestu do Talianska. V blízkosti jeho bydliska majú svoj dom rodičia otca, ktorí hovoria po taliansky, slovenský jazyk neovládajú.
5. Súd po zhodnotení všetkých vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že pre maloleté deti bude v ich najlepšom záujme, keď budú vyrastať ako súrodenci, v spoločnej domácnosti aj spolu s ďalším, zatiaľ ešte nenarodeným súrodencom a to v domácnosti matky. Súd zobral do úvahy skutočnosť, že matka je na materskej dovolenke, môže preto zabezpečovať celodennú starostlivosť o maloleté deti, môže sa im venovať a neskôr, keď maloletý T. začne chodiť do školy, dohliadať na plnenie jeho školských povinností a učiť sa s ním. Je v záujme maloletého T., keďže žije na území Slovenskej republiky a od budúceho školského roka by mal začať chodiť do školy, aby rozprával a aby sa zdokonaľoval v
slovenskom jazyku, čo má v domácnosti otca sťažené, pretože otec, i keď ovláda slovenský jazyk, v tomto nie je dokonalý a jeho rodičia, ktorí by mu so starostlivosťou o deti mali pomáhať, slovenský jazyk neovládajú vôbec. Súd sa zaoberal aj tým, že otec má vytvorené vlastné bývanie (i keď je otázne, či dom je len vo výlučnom vlastníctve otca, keďže bol postavený za trvania manželstva rodičov) na rozdiel od matky, ktorá zatiaľ býva v dome svojich rodičov, avšak aj matka má vytvorené vhodné podmienky pre zdravý vývin svojich detí a navyše má v záujme zabezpečiť si vlastné bývanie. Treba však prihliadnuť na fakt, že v takomto útlom veku maloletých detí je pre deti najdôležitejší ich psychický vývin, blízkosť matky, jej láska a citové pôsobenie na vytváranie ich osobností a až druhoradé sa javia otázky vplyvu bytového prostredia. Navyše súd zobral do úvahy aj skutočnosť, že otec, ktorý žiadal, aby boli obidve maloleté deti, aj maloletá I. V., ktorá má niečo vyše jedného roka, zverené do jeho osobnej starostlivosti, keď mal túto osobnú starostlivosť o maloletú zabezpečovať, umiestnil ju do detských jasieľ bez toho, aby o tom informoval matku dieťaťa. Otec mal tento zámer, už oveľa skôr, keď sám uviedol, že už v mesiaci november 2018 sa bol informovať o možnosti umiestnenia dieťaťa v jasliach. Otec uviedol, že v prípade, ak by mu boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti, pôjde na rodičovskú dovolenku, čo by sa však prejavilo na príjme jeho spoločnosti, ktoré by boli v menšom rozsahu. V súčasnosti, keď matka detí očakáva narodenie ďalšieho dieťaťa, musí nejaký čas zabezpečovať celodennú starostlivosť o dieťa, ktoré sa jej narodí, nie je preto reálne aby sa zamestnala, preto by bolo nelogické, aby išiel na rodičovskú dovolenku ešte aj otec maloletých detí. Povinnosťou rodičov je sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, preto je potrebné, aby otec, ktorý nemusí prerušiť svoju pracovnú činnosť, zabezpečoval svoje deti najmä po finančnej stránke a osobnú starostlivosť o deti zabezpečovala ich matka. Súd preto zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky a zároveň určil, že matka bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok a to hlavne z dôvodu vzdialenosti bydliska rodičov. Súd len poznamenáva, že každý z rodičov môže o bežných veciach rozhodovať samostatne, pričom v podstatných veciach sa však vyžaduje s poukazom na § 35 ZoR vždy zhoda rodičov a ak sa nedohodnú, potom na návrh niektorého z nich rozhoduje súd.
6. Súd sa taktiež zaoberal otázkou zverenia maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, keď o takúto formu osobnej starostlivosti prejavil záujem otec maloletých detí. Matka s takouto formou osobnej starostlivosti o deti nesúhlasila. Súd skúmal, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme maloletých detí. V súčasnom období sú medzi rodičmi napäté vzťahy, rodičia medzi sebou nie celkom dobre komunikujú, otec matku neinformuje o svojich zámeroch súvisiacich so starostlivosťou o deti. Na psychiku detí veľmi zle pôsobí takáto napätá situácia medzi rodičmi. Striedavá osobná starostlivosť predpokladá zo strany rodičov predovšetkým toleranciu, spoločnú vôľu a schopnosť komunikovať a spolupracovať. Súd zobral do úvahy aj vzdialenosť bydlísk rodičov, čo je tiež podstatné kritérium na ktoré je potrebné prihliadať. Striedavá osobná starostlivosť by mala svoje opodstatnenie tam, kde by boli vytvorené vhodné podmienky aj zo strany rodičov, ich súčasných bydlísk len v takej vzdialenosti, aby to pri realizácii nerobilo viac problémov ako osohu. Za takejto situácie súd dospel k záver, že striedavá osobná starostlivosť by nebola v záujme maloletých detí. Súd nepribral do konania znalca, tak ako to požadoval otec, majúc za to, že v takomto útlom veku detí, najmä maloletej I. V., je znalecké dokazovanie nereálne (maloletá ešte nerozpráva), preto posúdenie citových väzieb detí medzi sebou, k rodičom, či sú maloleté deti schopné vyjadriť samostatne svoj názor ohľadom ich zverenia niektorému z rodičov by bolo nehospodárne, zaťažujúce a časovo predĺžilo konanie v danej veci.
7. V zmysle § 24 ods. 1 druhá veta ZoR súčasne súd určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliadol na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, ako aj na to, aký dlhý čas bude zabezpečovať starostlivosť o maloleté deti ich otec v rámci upraveného styku s deťmi. Pri výpočte výživného súd vychádzal zo zaužívanej súdnej praxe a pri určení výživného vychádzal z čistého príjmu povinného rodiča, prihliadol na vek a počet detí, ktoré sú výživou na povinnom rodičovi odkázané. V konaní mal súd preukázané, že otec maloletých detí je konateľom spoločnosti a zároveň ako zamestnanec dosiahol priemerný mesačný netto zárobok 884 eur. Jeho mesačné náklady sú 550 eur úver na dom, 120 eur energie. Pri takto vysokých nákladoch je len málo pravdepodobné, že otec dosahuje vo svojej obchodnej spoločnosti, v ktorej je konateľom, zárobok len v uvedenej výške. Matka maloletých detí je na materskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok 220,70 eura mesačne prídavky na dve deti spolu 48,68 eura mesačne. Maloleté deti sú zdravé, sú s nimi len bežné výdaje. Súd určil otcovi povinnosť platiť výživné na maloletého T. v sume 90 eur mesačne a na maloletú I. V. v sume 70 eur mesačne, majúc za to, že takto určené výživné je v súčasnosti postačujúce, zodpovedá odôvodneným potrebám maloletých detí, s prihliadnutím na ich vek a osobné potreby.
8. V záujme zabezpečenia širokého styku otca s dieťaťom, upevňovanie citových väzieb súd vyhovel návrhu otca, ktorý predniesol na pojednávaní konanom dňa 14.05.2019 a rozhodol o jeho styku s maloletými deťmi ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku, keď prihliadol na vzdialenosť bydliska rodičov a vek maloletých detí. Ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností (§ 26 ZoR).
9. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 52 CMP s poukazom na § 57 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie odporca, otec maloletých detí prostredníctvom právneho zástupcu proti výrokom II., III, IV. a V. Proti výroku I., ktorým súd rozhodol o rozvode manželstva odporca vyslovene uviedol, že odvolanie nepodáva.
11. Odporca odvolanie odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za nesprávne, čo vyplýva najmä z viacerých pochybení súdu pri zisťovaní a hodnotení skutkového stavu, pri interpretácii a aplikácii právnych predpisov a pri procesnom postupe súdu. Tieto pochybenia súdu prvej inštancie opodstatňujú uplatnenie odvolacích dôvodov, ktorých základné zákonné vymedzenie je uvedené v odvolaní. Súd prvej inštancie postupoval nesprávne, pretože nezistil dostatočne skutkový stav a najmä nenariadil navrhovaný znalecký posudok potrebný na kvalifikované posúdenie záujmov maloletých detí. Súd prvej inštancie rozhodoval tiež bez výsluchu maloletého dieťaťa. Súd tiež pri rozhodovaní vôbec nezohľadnil skutočnosť, že preukázanou príčinou rozvratu manželstva je nevera navrhovateľky, nadviazanie vzťahu navrhovateľky s iným mužom, otehotnenie navrhovateľky s iným mužom a navrhovateľkine opustenie spoločnej domácnosti. Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil zistený skutkový stav a nekriticky si osvojil nepravdivé alebo zavádzajúce tvrdenia navrhovateľky a v odôvodnení svojho rozhodnutia sa nijako nevysporiadal s objektívne preukázanými skutočnosťami a so skutkovými tvrdeniami odporcu.
12. Odporca poukazuje na skutočnosť, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o úprave práv a povinností k maloletým deťom, týkajúcej sa ich zverenia do osobnej starostlivosti, postupoval nesprávne a to najmä vzhľadom na to, že nezohľadnil preukázanú a nespornú skutočnosť, že starostlivosť o maloletého T. už takmer rok zabezpečuje výlučne iba otec a že jediný skutočný domov má maloletý T. u svojho otca v A. S.; nezohľadnil konkrétne osobitosti prejednávanej veci a rozhodnutie o zverení obidvoch maloletých detí matke založil arbitrárne a mechanicky iba na argumente, že nechce rozdeľovať súrodencov, ale zároveň nezohľadnil, že rozdelenie detí už pred rokom svojvoľne uskutočnila matka, ktorá s vtedy iba päťmesačnou I. V. opustila spoločnú domácnosť; že súrodenci doposiaľ nemajú vytvorené pevné súrodenecké väzby a preto by rôzny režim úpravy styku nepociťovali ako ujmu, že medzi súrodencami je viac ako štvorročný vekový rozdiel; že rôzny režim úpravy styku u každého zo súrodencov nemusí byť vždy automaticky v rozpore so záujmami maloletých detí, že v prípade zverenia maloletých detí tak, ako to alternatívne navrhol otec v svojich podaniach z 03.04.2019 a z 13.05.2019 (t.j. zverenie mal. T. do výlučnej starostlivosti otca a zverenie mal. I. do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov) by boli deti takmer nepretržite spolu pri súčasnom zachovaní vzťahu k obidvom rodičom a teda boli by spolu oveľa viac ako v súčasnej dobe, kedy matka nemá záujem stretnúť sa s maloletým T. viac ako raz za mesiac.
13. Súd priznal otcovi právo na styk s deťmi iba v minimálnom rozsahu raz za dva týždne a bez nároku na styk počas sviatkov a prázdnin; súd tak pri rozhodovaní o zverení maloletých detí bezdôvodne preferuje záujem matky a to v situácii, kedy bolo v konaní preukázané, že matka je nezodpovedná a ľahkovážna a že týmto svojim prístupom zapríčinila rozvrat manželstva, pričom súd náležite nezohľadnil skutočnosť, že na strane otca neboli v konaní zistené žiadne nedostatky v starostlivosti o maloleté deti. Súd tiež bez akéhokoľvek odôvodnenia ukrátil práva otca aj tým, že bezdôvodne priznal matke právo deti zastupovať a spravovať ich majetok, napriek tomu, že toto právo patrí obidvom rodičom a zverenie dieťaťa do výchovy jednému z rodičov nie je dôvodom, aby súd bez náležitého odôvodnenia súčasne zbavil druhého rodiča jeho zákonného práva deti zastupovať a spravovať ich majetok. Napadnuté rozhodnutie nezohľadňuje narodenie tretieho dieťaťa dňa XX.XX.XXXX, maloletej H..
14. Otec konštatuje, že súd prvej inštancie nekonal v najlepšom záujme maloletých detí a náležite nezohľadnil vzornú starostlivosť, ktorú zabezpečuje maloletému T. výlučne jeho otec. V najlepšom
záujme maloletých detí by bolo ich zverenie do osobnej starostlivosti otca, ktorý má pre deti vytvorené stabilné podmienky pre ich výchovu; v tejto súvislosti súd vôbec nezohľadnil článok 5 základných zásad ZoR. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní žiadnym spôsobom nezohľadnil to, že matka nemá pre výchovu a starostlivosť o maloleté deti zabezpečené stabilné podmienky a že jediným a skutočným domovom maloletých detí už od ich narodenia je domácnosť otca, t.j. rodinný dom v obci A. S.; v obci A. S. navštevuje maloletý T. materskú školu, má tu svojich kamarátov a starých rodičov zo strany otca. V konaní bola preukázaná spôsobilosť a záujem otca mať obidve deti zverené do svojej osobnej starostlivosti; súd, kolízny opatrovník, ani prokurátor nezistili v starostlivosti otca o maloleté deti, najmä o maloletého T. žiadne nedostatky.
15. Súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní nijako nevysporiadal so skutočnosťou, že otec alternatívne navrhoval, aby súd zveril maloletého T.. do osobnej starostlivosti otca a maloletú I. do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov; táto úprava by pre deti bola najlepším riešením, a neznamenala by pre nich žiadnu významnú zmenu, pretože nariadenie takejto úpravy by najmenej zasiahlo do už takmer rok zaužívaného režimu detí. Z vykonaného dokazovania však v žiadnom prípade nevyplynulo, že by tu bol akýkoľvek dôvod na zverenie obidvoch maloletých detí matke. Neobstojí ani objektívne nepreukázaný predpoklad súdu o tom, že nie je vhodné deti rozdeľovať. Tento argument je v danom prípade v rozpore so skutočným záujmom maloletých detí. V tejto súvislosti otec poukazuje na to, že otázku vhodnosti resp. nevhodnosti rozdeľovania maloletých detí nie je možné aplikovať všeobecne, ale treba posudzovať jednotlivo v závislosti od konkrétneho prípadu. V tejto súvislosti dáva otec do pozornosti ustálenú judikatúru, napríklad R 45/1970. Prvoradým záujmom maloletých detí je aj podľa ustálenej a rešpektovanej judikatúry (napríklad rozhodnutie Ústavného súdu ČR III. US 1206/09) nepochybne, to aby bolo dieťa v starostlivosti obidvoch rodičov. Nesúhlas matky so striedavou starostlivosťou môže byť relevantný len vtedy, ak je vybudovaný na dôvodoch, ktoré sú spôsobilé intenzívnym spôsobom negatívne zasahovať do záujmu dieťaťa. Súd nemusí takéto dokazovanie vykonávať, ak je nesúhlas rodiča založený len na zjavne iracionálnom alebo nepreskúmateľnom dôvode. Ak pôjde o tento iracionálny či nepreskúmateľný dôvod, alebo bude v konaní preukázané, že ide o nesúhlas spočívajúci na dôvode, ktorý nemá negatívny vplyv na záujem dieťaťa, súdy nemôžu na tomto nesúhlase postaviť rozhodnutie, ktorým návrhu na zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti nevyhovejú. Opačný postup je totiž v rozpore so základným právom druhého rodiča na spravodlivý proces podľa čl. 36 Listiny a súčasne zásahom nielen do jeho základného práva vychovávať a starať sa o svoje dieťa podľa článku 32 ods. 4 Listiny, ale aj do základného práva dieťaťa na rodičovskú výchovu a starostlivosť podľa toho istého článku Listiny (Zákon o rodine, komentár, JUDr. Edmund Horváth, JUDr. Erik Varga, strana 114, vyd. Wolters Kluwer 2014). Súd de facto uprednostnil vo výchove maloletých detí matku a udržiavanie vzťahov medzi súrodencami na úkor vzťahu maloletých detí s ich otcom. Toto konanie súdu je neprijateľné, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a nemá oporu ani v zákone o rodine. Otec poukazuje na to, že ani on deti nemienil rozdeliť a navrhoval zverenie obidvoch detí do jeho starostlivosti, prípadne alternatívne otec navrhol úpravu, podľa ktorej by boli zachované práva matky na udržovanie pravidelného styku s obidvoma deťmi a deti by boli takmer stále spolu. Preto v prípade alternatívneho návrhu otca (uvedeného v jeho podaniach z 03.04.2019 a z 13.05.2019) nie je možné hovoriť o rozdeľovaní detí. Ak súd odôvodnil odmietnutie alternatívnych návrhov otca tým, že by prišlo k rozdeleniu detí, ide o nesprávny predpoklad súdu, pretože deti by spolu trávili čas vždy 11 dní v 14 dňových intervaloch.
16. Pre úplnosť otec uvádza, že navrhovateľka porodila v mesiaci jún tretie dieťa, maloletú H.. Maloletá H. sa považuje za dieťa navrhovateľky a jej manžela, bude potrebné, aby bolo rozhodnuté o úprave práva povinností k maloletým deťom s ohľadom na túto novú skutočnosť.
17. Vzhľadom na vyššie uvedené otec navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil, maloleté deti na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti otca, ktorý bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok; styk matky s maloletými deťmi neupravil a ponechal na dohode rodičov a určil matke povinnosť prispievať na výživu maloletých detí na každé po 28,08 eura mesačne k rukám otca vždy do 20. dňa príslušného mesiaca vopred od právoplatnosti rozsudku.
18. Alternatívne otec navrhol, aby súd zveril na čas po rozvode maloletého T. do osobnej starostlivosti otca, ktorý bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok; upravil styk matky so synom tak, že matka je oprávnená stretávať sa s maloletým synom každý párny týždeň od štvrtka od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a zaviaže matku prispievať na výživu maloletého syna sumou 28,08 eura mesačne splatných k rukám otca vždy do 20. dňa príslušného mesiaca vopred od právoplatnosti rozsudku.
Maloletú I. V. otec navrhuje zveriť do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov s tým, že matka a otec sú povinní zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú dcéru striedavo v týždňových intervaloch, matka každý párny týždeň v čase od nedele od 18.00 hod. do nasledujúcej nedele do 18.00 hod. a otec v rovnakom čase každý nepárny týždeň. Súd výživné na maloletú dcéru neurčí.
19. Ak odvolací súd rozsudok v napadnutej častí nezmení, otec navrhuje, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
20. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka prostredníctvom právneho zástupcu. Vo vyjadrení uviedla, že s tvrdeniami otca v odvolaní nesúhlasí, sú nepravdivé. Matka neopustila dobrovoľne spoločnú domácnosť v A. S., naopak, bola donútená odísť zo spoločnej domácnosti. Po slovnom nedorozumení s otcom detí, jej otec zbalil osobné veci a vyhodil ich pred rodinný dom v A. S.. Vzhľadom na agresívne chovanie otca voči matke v uvedený deň, ale aj v predchádzajúcom období, mala matka obavu zostať s otcom žiť v spoločnej domácnosti. Počas trvania manželstva sa otec choval voči matke egoisticky a nadriadene, slovne ju urážal a v neposlednom rade ju aj fyzicky napádal. Matka pripúšťa, že je možné, že išlo o prenos jeho nervozity z pracovných vzťahov, avšak veľmi zle pociťovala agresívne konanie otca aj voči maloletému T.. Po prerušení spolužitia s otcom, otec matke absolútne neumožňoval stretávanie sa so synom až do času, kým nebolo vydané súdom neodkladné opatrenie, na základe ktorého bol maloletý T. zverený do výchovy otca. V čase, keď otec matke neumožňoval stretávanie sa so synom, matka sa o syna zaujímala každý deň komunikáciou cez WhatsApp. V škôlke sa neinformovala na syna i z toho dôvodu, že riaditeľka škôlky si na základe informácií otca vytvorila o matke negatívny dojem, pričom v danom smere došlo medzi matkou a riaditeľkou i k výmene názorov. Matka riaditeľke vysvetľovala, že býva vo vzdialenosti 300 km od A. S. a nie je možné, aby pravidelne pricestovala do A. S. a aj tým to bolo náročné, že si musela zabezpečiť ubytovanie, pretože otec detí matku do rodinného domu v A. S. nevpustil.
21. Otec matke vyčíta, že mu bola neverná a že v súčasnosti má dieťa s iným mužom. Počas trvania manželstva sa otec detí opakovane dopustil nevery, pričom matka mu toto jeho konanie opakovane odpustila, pretože mala záujem na zachovaní manželstva a aj z dôvodu zabezpečenia spoločnej starostlivosti o deti pochádzajúce z manželstva. Avšak agresívne, egoistické a nadradené chovanie otca matka nebola ochotná tolerovať a došlo k úplnému narušeniu vzájomných citových vzťahov. Zásadný vplyv na rozvrat manželstva malo chovanie otca voči matke. Otec v odvolaní opakovane uvádza, že starostlivosť o maloletého T. po dobu takmer 1 roka zabezpečoval iba on a jediný domov má syn v A. S.. Po prerušení spolužitia účastníkov otec absolútne znemožnil matke prístup k maloletému synovi, čo sa zmenilo až po vydaní neodkladného opatrenia. Podľa názoru matky znalecké dokazovanie nie je potrebné, otec v odvolaní neuvádza, aký význam by toto znalecké dokazovanie malo mať vzhľadom na vek detí a to najmä na vek dcéry. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že matka má vytvorené všetky podmienky pre riadnu výchovu obidvoch maloletých detí a matka vzhľadom k útlemu veku maloletej I. nesúhlasí so striedavou starostlivosťou. Matka je v súčasnosti na materskej dovolenke a je schopná po celý deň zabezpečovať osobnú starostlivosť o deti. Matka má isté výhrady voči správaniu sa otca k synovi, hlavne v tom smere, že synovi hovorí, že nie je dobrá matka, že otca opustila a vymenila ho za iného muža, že sa o syna T. nebude starať, pretože bude mať iba maloletú H. a I.. Otec tým negatívne pôsobí na deti. Z uvedených dôvodov matka navrhla rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.
22. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 CSP, § 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné len čiastočne, v časti zastupovania maloletých detí, v dôsledku čoho je namieste rozsudok súdu prvej inštancie v ostatnej napadnutej časti zverenia, výživného a úpravy styku ako vecne správny s použitím § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.
23. Vzhľadom na to, že rozsudok súdu prvej inštancie bol odvolaním napadnutý v časti výrokov II., III. a IV. o zverení detí, o ich zastupovaní, o výživnom a úprave styku, vo zvyšnej časti o rozvod manželstva
pre nedostatok podaného odvolania rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť a nestal sa predmetom odvolacieho prieskumu.
24. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil (okrem rozhodnutia o zastupovaní maloletých detí). Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie nároku na určenie výživného, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odkazuje na správne odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť v časti zverenia maloletých detí matke, určenia výživného a úpravy styku otca s maloletými deťmi a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi.
25. Podľa § 28 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa; b) zastupovanie maloletého dieťaťa; c) správa majetku maloletého dieťaťa.
26. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
27. Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.
28. Z citovaného ustanovenia § 28 ZoR vyplýva, že rozhodnutím súdu o zverení dieťaťa matke nedochádza k odňatiu ani obmedzeniu rodičovských práv otca a práva rodičov sú rovnaké, preto nebol dôvod na to, aby vo výroku II. súd prvej inštancie vyslovil, že maloleté deti bude zastupovať a spravovať ich majetok len matka. Rodičovské práva a povinnosti, a teda aj právo zastupovať svoje maloleté dieťa, majú zásadne obaja rodičia. Rodičovské práva a povinnosti vykonáva, a teda aj zastupuje maloleté dieťa, len jeden z rodičov v prípadoch predpokladaných § 28 ods. 3 ZoR. Od zásahov do rodičovských práv a povinností jedného z rodičov podľa § 38 ZoR, spočívajúcich v ich pozastavení, obmedzení alebo pozbavení, treba dôsledne odlišovať úpravu rodičovských práv a povinností podľa § 24, § 25, § 36 ods. 1 ZoR spočívajúcu najmä vo zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov. Rodičovské práva a povinnosti podľa § 28 ods. 1 ZoR, teda aj právo a povinnosť zastupovať svoje maloleté dieťaťa, zostávajú obidvom rodičom zachované aj po rozhodnutí súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 11.05.2011, sp. zn. 6 Cdo 61/2011). Keďže v danej veci neboli otcovi rodičovské práva obmedzené, pozastavené ani ich nebol pozbavený rozhodnutím súdu (vzhľadom na to, že nenastali podmienky takéhoto zásahu do rodičovských práv predpokladané v § 38 ZoR), ani nenastali iné okolnosti predpokladané § 28 ods. 3 ZoR, keď rodičovské právo vykonáva len jeden rodič, má otec právo maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok rovnako ako ich matka. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca nenamietala, že by otec nemal byť oprávnený maloleté deti zastupovať v bežných veciach a spravovať ich majetok. Z uvedených dôvodov, pretože ide o nesprávne právne posúdenie spornej otázky medzi účastníkmi súdom prvej inštancie, odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku II. týkajúcom sa zastupovania maloletých detí v súlade s § 388 CSP.
29. Spornou počas celého konania bola v prejednávanej veci otázka zverenia maloletých detí buď jednému z rodičov, prípadne do striedavej starostlivosti, čo navrhoval otec. Z obsahu spisu vyplýva, že rodičia maloletých detí spolu so svojimi deťmi bývali v rodinnom dome v A. S. od narodenia maloletého syna T. v máji 2014. Matka spolu s dcérou opustila spoločnú domácnosť v auguste 2018, po spoločných nezhodách, prvé dva týždne bývala u svojej sestry v N. a potom sa presťahovala do rodinného dumu svojich rodičov v N., kde býva doposiaľ. Matke sa z jej partnerského vzťahu v júni 2019 narodila dcéra H.. Otec počas celého konania a aj v odvolaní prioritne namietal zverenie maloletého syna T. matke s poukazom na skutočnosť, že sa o syna od augusta 2018 nepretržite stará, syn by mal aj naďalej
vyrastať v prostredí, ktoré dôverne pozná, chodí tu do materskej školy, má tu priateľov, starých rodičov zo strany otca. Otec v odvolaní zdôrazňoval, že povinnosťou súdu je prihliadnuť na to, že príčinou rozvratu manželstva a rozvodu (s rozvodom počas konania otec súhlasil) je výlučne nevera matky, ktorá napokon pri odchode zo spoločnej domácnosti syna opustila a neprejavuje o syna dostatočný záujem.
30. K tvrdeniam otca je nevyhnutné uviesť, že počas konania ním vyššie uvedené tvrdenia preukázané neboli. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že rozvrat manželstva zapríčinili obaja manželia. Je potrebné si uvedomiť, že v kritických situáciách, kedy mali rodičia rôzne nezhody, hádali sa, fyzicky sa vzájomne napádali, boli prítomní len oni dvaja, bez svedkov (čo je prirodzené a samozrejmé vo väčšine rodín) a preto tvrdenie jedného z nich ostalo v rovine protichodného tvrdenia druhého. Takúto dôkaznú situáciu (tvrdenie proti tvrdeniu) v spornej otázke príčin rozvratu manželstva nie je možné vyhodnotiť inak, ako uzavrieť, že obaja manželia mali na rozpade manželstva rovnaký podiel. Konanie matky, ktorá si našla inú známosť, s ktorou má dieťa (čo otec považuje za nezodpovedné), mohlo byť následkom predchádzajúceho konania otca (nadväzovanie známostí s inými ženami), rovnako nezodpovedného. Napokon otec s rozvodom súhlasil, t.j. musel považovať obnovenie manželského spolužitia s matkou za nemožné a po odchode matky zo spoločnej domácnosti si tiež našiel priateľku, s ktorou trávi víkendy, čo uviedol vo svojej výpovedi. Z uvedeného vyplýva, že nemožno súhlasiť s názorom otca, že rozpad manželstva zapríčinila výlučne matka. Rovnako nebolo preukázané, že by matka opustila maloletého T. a neprejavovala o neho dostatočný záujem. Matka od počiatku tvrdila, že T. nechala pri odchode v auguste 2018 u otca z dôvodu, že sa tešil na dovolenku s otcom, ale boli dohodnutí, že otec jej po návrate z dovolenky syna privezie. Je pravdou, že otec svoj sľub splnil a syna priviezol, avšak si ho vzal späť a bol to otec, ktorý počas istej doby bránil matke v styku so synom a situácia sa zlepšila po vydaní neodkladného opatrenia, ktorým bol maloletý T. dočasne, do rozhodnutia vo veci samej zverený do starostlivosti otca. Matka sa s maloletým synom (ale rovnako aj otec s maloletou dcérou I.) stretávali podľa možností, podľa vzájomnej dohody, hlavne v období po rozhodnutí súdom o dočasnom zverení syna do starostlivosti otca, pretože vzdialenosť medzi bydliskom otca a matky je 280 km a počas konania bolo preukázané, že využívali na kontaktovanie internetové spojenie s obrazom, aby sa s maloletými deťmi videli a počuli, aj keď neboli v kontakte fyzicky.
31. Otec počas konania nesúhlasil so zverením maloletých detí matke hlavne z dôvodu, že matka nemá zabezpečené vhodné bývanie. Tvrdil, že býva u rodičov, spolu so svojimi súrodencami, ktorí majú partnerov a v rodinnom dome jej rodičov deti nemajú vytvorené vhodné podmienky. Oproti tomu otec ostal bývať v rodinnom dome, kde bývala rodina do augusta 2018 spolu, takže má vytvorené ideálne podmienky pre starostlivosť o deti a ďalej otec tvrdil, že to bola matka, ktorá opustila spoločnú domácnosť. Tvrdenia otca o nevhodnom prostredí na bývanie maloletých detí bolo vyvrátené správou kolízneho opatrovníka, ktorý po šetrení pomerov v rodine matky uviedol, že súrodenci matky s partnermi nebývajú v rodičovskom dome, chodievajú tam len na návštevy, odsťahovali sa a matka býva s dcérami v dome svojich rodičov spolu so svojimi rodičmi a jej priateľ s nimi trávi víkendy, pretože pracuje ako kamionista a v týždni je v práci (správa zo dňa 11.04.2019, č.l. 105). V čase, keď sa matka rozhodla opustiť spoločnú domácnosť evidentne nemala inú možnosť, len sa vrátiť k rodičom. Bola na materskej dovolenke, jej príjem bol minimálny, priateľ jej bývanie nebol schopný zabezpečiť, t.j. je možné s istotou predpokladať, že odísť bývať k rodičom bola jej asi jediná možnosť. Otec maloletých detí jej to s bývaním zrejme tiež neuľahčil, keď napríklad matka vo vyjadrení k odvolaniu uvádzala, že keď chodievala do A. S. na stretnutia so synom, otec jej neumožnil bývať v spoločnom dome, ktorý nadobudli počas manželstva, ale musela si zabezpečiť iné bývanie.
32. Dôležité však v prejednávanej veci je, že bolo preukázané (správami kolízneho opatrovníka ale aj výsluchmi oboch rodičov), že obaja rodičia sú schopní sa o maloleté deti postarať, majú k nim vytvorený veľmi pozitívny rodičovský vzťah, aj keď si vzájomne vyčítali určité rezervy v starostlivosti o deti, nejde však o podstatné námietky. Výčitky môžu súvisieť s ich bojom o deti a prezentovaním sa ako lepšieho rodiča s cieľom presvedčiť súd o vhodnejších predpokladoch pre starostlivosť o deti. Podľa názoru odvolacieho súdu maloleté deti boli správne zverené do starostlivosti matky, ktorá je toho času na materskej dovolenke a má možnosti a schopnosti sa o deti postarať. Pred vhodnejším bytovými podmienkami u otca bolo potrebné uprednostniť rozvíjanie súrodeneckého vzťahu medzi maloletými deťmi tak, aby deti mohli tráviť čo najviac času spolu. Maloletý T. má 5 rokov, u otca bez matky bol len po dobu niečo vyše roka, ale s matkou sa podľa možností stretával, otec ho u matky nechával aj na týždeň a otec nepoukazoval na žiadne negatívne dôsledky stretávania sa T. s matkou v domácnosti so sestrou. K návrhu matky na zverenie detí do jej starostlivosti sa pripojil aj kolízny opatrovník, ktorého povinnosťou
je ochraňovať najlepší záujem dieťaťa a tiež prokurátor okresnej prokuratúry, ktorý vstúpil do konania a apeloval na matku, aby si zabezpečila svoje budúce bývanie bližšie k bydlisku otca, s čím sa odvolací súd stotožňuje. Otec aj keď má pre deti vytvorené ideálne bytové podmienky, pracuje, podniká, chodieva na služobné cesty do Talianska, zabezpečuje rodinu finančne, sám prezentoval názor, že maloletú dcéru by dal do jasieľ a maloletý T. chodieva do škôlky. Podľa názoru odvolacieho súdu bolo v danej veci uprednostniť osobnú starostlivosť matky o dcéru pred navrhovaným riešením starostlivosti otca o dcéru.
33. Podľa názoru odvolacieho súdu je v súčasnosti potrebné stabilizovať vzájomné vzťahy medzi rodičmi a deťmi a vo veci rozhodnúť. Je evidentné, že rodičia aj v minulosti v podstate rešpektovali povinnosti uložené im súdom. Po vydaní neodkladného opatrenia, ako už bolo vyššie uvedené, otec umožňoval styk matky a syna a matka umožňovala styk dcéry s otcom, na stretnutiach sa vedeli dohodnúť. Ak jeden z nich odmietol stretnutie, napríklad otec syna s matkou, matka neposkytla dcéru na stretnutie otcovi, t.j. vzájomne si robili napriek, aj keď vo výpovediach argumentovali logickými dôvodmi (ochorenie detí a podobne), ale obmedzenie stretnutí súviselo podľa názoru odvolacieho súdu aj so vzdialenosťou bydlísk rodičov. Veľká vzdialenosť bydlísk rodičov mala v prejednávanej veci vplyv aj na následnú úpravu styku otca s maloletými deťmi. Otec namietal, s deťmi bude tráviť podstatne menej času ako matka. Námietku otca súd považoval za relatívnu. Ak by boli deti zverené otcovi, bol by s nimi po návrate z jaslí a škôlky, aj to len v obmedzenom rozsahu, pretože vo výpovedi sám uvádzal, že v čase výkonu pracovných povinností mu so starostlivosťou o deti pomáhajú starí rodičia dieťaťa, ktorí chodievali pre maloletého T. aj do škôlky. Pri takejto úprave styku si bude môcť otec zariadiť svoje náročné pracovné povinnosti tak, aby každý druhý týždeň počas 4 dní mohol stráviť so svojim deťmi tak intenzívne, že sa im bude naplno venovať, nepracovať a v konečnom dôsledku s nimi bude porovnateľné množstvo času ako keby sa mal o ne starať popri svojej náročnej práci a popri chodení detí do predškolských zariadení. Podľa názoru odvolacieho súdu nebolo nevyhnutné upravovať styk medzi rodičmi a deťmi počas prázdnin a sviatkov. Z obsahu spisu je evidentné, že otec odovzdával matke maloletého T. aj na dlhšie časové obdobie, bol u matky aj počas celých vianočných sviatkov v roku 2018 a matka tolerovala stretnutia maloletej dcéry s otcom aj s prespaním, preto je veľký predpoklad, že po stabilizovaní pomerov v rodine a rešpektovaní tohto rozhodnutia sa budú vedieť rodičia dohodnúť na styku s maloletými deťmi počas dlhšieho obdobia prázdnin a sviatkov. Dohoda rodičov má vždy prednosť pre rozhodnutím súdu. Matka už v minulosti umožnila otcovi so synom stráviť spoločnú dovolenku, čo možno hodnotiť len pozitívne. Pri vzájomných stretnutiach otca s deťmi bude možno potrebné zo strany rodičov tiež prihliadať na vek oboch detí a bude prirodzené, ak sa rodičia dohodnú na rozsiahlejšom stretávaní sa syna s otcom počas prázdnin (dovoleniek), pretože je starší a maloletá dcéra má len rok a pol a vyžaduje intenzívnejšiu starostlivosť zo strany matky. V prípade, ak sa rodičia nebudú vedieť dohodnúť na rozsahu styku, upraví styk súd na návrh rodičov.
34. Podľa názoru odvolacieho súdu nebolo nevyhnutné v danej veci nariaďovať znalecké dokazovanie. Z § 207 ods. 1CSP vyplýva že súd nariaďuje znalecké dokazovanie v prípade, ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba vedecké poznatky. V danej veci súd poskytol priestor účastníkom konania na 4 pojednávaniach, boli vypočutí, mohli sa vyjadrovať k vykonanému dokazovaniu, k veci sa vyjadril kolízny opatrovník, prokurátor, je potrebné prihliadnuť aj k znalostiam a skúsenostiam špecializovaného súdu na veci starostlivosti o maloleté deti. Rozhodnutie súdu a jeho odôvodnenie vyústilo do logických záverov, pričom bol zohľadnený predovšetkým najlepší záujem maloletých detí a možnosti a schopnosti rodičov postarať sa o svoje deti. Znalecký posudok je len jedným z viacerých dôkazných prostriedkov, ktorý súd hodnotí aj s prihliadnutím k ostatným vykonaným dôkazom. Tiež nemožno vyčítať súdu, že maloleté deti nevypočul a nezohľadnil ich názor, ktorému z rodičov by mali byť zverení. Maloletá I. ešte nevie rozprávať a maloletý T. na jednej strane odmietal komunikovať s kolíznym opatrovníkom a na druhej strane samotný otec nespochybňoval starostlivosť matky o syna počas období, kedy syna u matky nechával opakovane aj na dlhšie časové obdobie. Rovnako neuvádzal, že by syn matku odmietal alebo po návšteve matky boli jeho reakcie výrazne negatívne zmenené. Dieťa vo veku 5 rokov nemá vlastný názor, je ovplyvňované názorom dospelých, preto ak bude aj otec synovi vysvetľovať dôvody, pre ktoré by mal byť u matky a s otcom sa bude stretávať počas 4 dní za dva týždne v súlade s rozhodnutím súdu, otec nebude spochybňovať konanie matky pred synom, dieťa sa novej situácii postupne prispôsobí, zvykne si, nájde si nových priateľov. Je potrebné si uvedomiť, že deti majú radi oboch rodičov rovnako a želali by si aby žili všetci spoločne. Ak to nie je možné, pred deťmi je nevyhnutné sa vyhnúť osočovaniu druhého rodiča, pretože takýmto konaním svojím deťom ubližujú. Nestačí, ak sa rodičia právajú korektne k svojim deťom, ale je nevyhnutné, aby sa správali korektne aj k sebe navzájom.
35. Otec poukazoval v konaní na rozhodnutia R 45/1970 a nález Ústavného súdu ČR III ÚS 1206/09 a navrhoval ich aplikovať aj v prejednávanej veci. Podľa názoru odvolacieho súdu právne názory súdu prvej inštancie vyjadrené v odôvodnení rozsudku nie sú v rozpore s právnymi názormi v uvedených rozhodnutiach. V danej veci bolo potrebné prihliadnuť na individuálne okolnosti zistené počas konania, vec je skutkovo odlišná s porovnávanými vecami v tom, že bydliská oboch rodičov sú vzdialené 280 km, na čo bolo nutné pri úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom prihliadnuť. Vo veci R 45/1970 je vyjadrený právny názor, že nie je v každom prípade nevyhnutné deti zveriť jednému z rodičov a je možné aj ich rozdelenie v prípade, ak ich oddelená výchova nebude viesť k strate vzájomného sústavného kontaktu maloletých detí a prispeje k úprave vzťahov rodičov a k uľahčeniu východného prostredia oboch rodičov na spoločné deti (čo je možné dodržať, ak napríklad rodičia aj po rozvode bývajú v jednej obci, resp. v blízkej vzdialenosti). V prejednávanej veci, ak by mali byť deti zverené každý inému rodičovi a rodičia bývajú od seba vo vzdialenosti 280 km, nie je možné dosiahnuť sústavný kontakt medzi deťmi (napríklad v škôlke, v škole a pod.). V spomenutom náleze Ústavného súdu ČR je vyjadrený právny názor, že nestačí len nesúhlas matky, aby bolo dieťa zverené do striedavej starostlivosti rodičov. V prejednávanej veci ale nejde len o nesúhlas matky so striedavou starostlivosťou, ale aj všetky ostatné, vyššie pomenované možnosti a schopnosti rodičov sa o deti postarať a z uvedených dôvodov aj podľa názoru súdu nie je momentálne vhodná pre deti striedavá starostlivosť (pracovná zaťaženosť otca, spoločné vyrastanie detí, vzdialenosť bydlísk a s tým spojená návšteva rôznych predškolských zariadení a pod.)
36. Otec v podanom odvolaní aj keď v úvode napadol výrok o výške výživného a trovách konania avšak žiadne konkrétne argumenty, pre ktoré by nemalo byť správne rozhodnutie súdu prvej inštancie o výške výživného a o trovách konania neuviedol. Odvolací súd považoval rozsudok súdu prvej inštancie aj v týchto častiach za správny, v súlade s právnymi predpismi a rozhodovacou praxou s prihliadnutím ku konkrétnym okolnostiam zisteným v prejednávanej veci.
37. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku III., IV. a V. ako vecne správny, s použitím ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
38. Počas odvolacieho konania podal otec návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal úpravy styku s dcérou pričom tvrdil, že matka mu odmieta poskytovať dcéru na stretnutia. Ak niektorý z rodičov podá návrh na nariadenie neodkladného opatrenia počas odvolacieho konania, podľa § 362 Civilného mimosporového poriadku je o takomto návrhu oprávnený rozhodovať odvolací súd. Vzhľadom ku skutočnosti, že odvolací súd týmto rozsudkom rozhodol vo veci samej a rozhodnutie vo veci samej zahŕňa aj styk otca s dcérou, návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia bol zamietnutý.
39. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP.
40. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie 0spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).