Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_22Ek-429-2019.pdf
PDF · 120.37 KB
Case nature
Subarea
22Ek/429/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 35 792 752 v právnom zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516 proti povinnému: C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. J.. Č.. XX, XXX XX M. K.Š., o vymoženie 6917,40 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie vedenej na exekútorskom úrade JUDr. Jána Ondáša so sídlom Mlynárska 16, 040 01 Košice, pod č. 307 EX 140/19, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie takto
rozhodol:
I.Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
II. Súd ukladá povinnému povinnnosť nahradiť oprávnenému trovy právneho zastúpenia vo výške 308,32 Eur.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 12.03.2019 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 6917,40 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - zmenkového platobného rozkazu sp. zn. 3CbZm 511/2015-57 zo dňa 02.03.2017, ktorý vydal Okresný súd Bratislava V..
2. Súd na základe uvedeného návrhu na vykonanie exekúcie vydal dňa 03.04.2019 poverenie súdnemu exekútorovi JUDr. Ján Ondáš, so sídlom exekútorského úradu Mlynárska 16, v Košiciach. Súdny exekútor následne pod sp. zn. 307 EX 140/19 vydal upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré povinný prevzal dňa 24.04.2019.
3. Dňa 09.05.2019, t. j. v rámci zákonnej 15-dňovej lehoty podľa § 61k ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení zmien (ďalej len „Exekučný poriadok) povinný doručil na exekútorský úrad návrh na zastavenie exekúcie, t. j. tento návrh má odkladný účinok na výkon exekúcie. V predloženom návrhu povinný namieta, že exekúcia sa vedie v rozpore so zákonom, pretože po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré bránia jeho vykonateľnosti a ďalej sú tu iné skutočnosti, pre ktoré je exekúcia neprípustná a to rozpor so zákonom a dobrými mravmi, pretože exekúcia je vedená v rozpore s únijným právom a Ústavou Slovenskej republiky. Povinný cituje zákonné dôvody na zastavenie exekúcie podľa znenia § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, platného do 01.04.2017. Podľa názoru povinného podmienky na vydanie zmenkového platobného rozkazu sp. zn. 3 CbZm 511/2015-57 neboli splnené, nakoľko úverová zmluva, podľa ktorej veriteľ (oprávnený) poskytol dlžníkovi (povinnému) úver a z ktorej pochádza nárok oprávneného, je spotrebiteľskou zmluvou, a obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Spotrebiteľ nie je neprijateľnými podmienkami viazaný, dodávateľ (oprávnený) spôsobil neplatný právny úkon. Dodávateľ predložil na podpis formulárovú, vopred pripravenú, typovú zmluvu, ktorej obsah nemohol spotrebiteľ žiadnym spôsobom ovplyvniť a zmluvu musel podpísať ako celok jedným podpisom. Obsah zmluvy bol pripravený jednoznačne v neprospech spotrebiteľa, pri uzatváraní zmluvy dodávateľ (oprávnený) použil nekalé
obchodné praktiky, a do zmluvy včlenil neprijateľné zmluvné podmienky - blanko zmenku s absentujúcou dohodou o vyplnení zmenky, pričom majiteľov zmenky nevzniklo právo ju vyplniť, neprimerane vysokú odplatu v rozpore s dobrými mravmi, splátka nerozdelená na úrok a istinu, RPMN vyčíslenú v rozpore so zákonom, neprimerane vysoké sankcie, poplatok za poskytnutie úveru, nečitateľné a nepodpísané obchodné podmienky, o čom sa spotrebiteľ dozvedel až vo chvíli, keď sa obrátil na občianske združenie. Podľa názoru povinného oprávnený (veriteľ) použil nekalé obchodné praktiky tým, že neinformoval spotrebiteľa o dôsledkoch vyplývajúcich z jednotlivých ustanovení zmluvy, použil predtlačenú formulárovú štandardizovanú zmluvu, ktorej obsah bol ním vopred pripravený bez možnosti spotrebiteľa ovplyvniť jej obsah, nekonal s náležitou odbornou starostlivosťou, nedbal na zabezpečenie ochrany práv spotrebiteľa. Najvyšší súd Slovenskej republiky opakovane ( napr. v rozhodnutiach spis. zn. 1 Cdo 57/2005 zo dňa 01.07.2010, spis. zn. 5 Cdo 26/2011 zo dňa 26.04.2012 ) vyslovil právny názor, že v súlade s dobrými mravmi je také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke uspokojí bez ohľadu na to, v akej finančnej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť" obvyklým spôsobom. Povinný sa odvoláva na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého je súd povinný ex offo skúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti je prípustné odvolanie. Povinný sa domnieva, že oprávnený zneužil finančnú tieseň spotrebiteľa a nárokuje si plnenia, ktoré v žiadnom smere nemožno považovať za zákonné, spravodlivé a najmä primerané. Vzťah práva a spravodlivosti načrtol český Ústavný súd, keď v jednom zo svojich nálezov uviedol: „ súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musí smerovať k spravodlivému výsledku. Právo musí byť predovšetkým nástrojom spravodlivosti, nielen súborom právnych predpisov ktoré sú mechanicky a formalisticky aplikované bez ohľadu na zmysel a účel toho, ktorého záujmu chráneného príslušnou normou."(nález Ústavního soudu ČR sp.zn. I. ÚS 222/07). Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. l Sžo 106/2007 takéto konanie vyhodnotil ako klamanie spotrebiteľa. Z uvedených dôvodov povinný navrhuje, aby súd exekúciu zastavil, a rozhodol, že oprávnený je povinný nahradiť trovy konania.
4. Oprávnený vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie ohľadom tvrdení povinného o charaktere úverovej zmluvy, z ktorej vznikol nárok na vydanie zmenkového platobného rozkazu, ako spotrebiteľskej zmluvy namieta, že dané tvrdenia povinný uvádza bez akéhokoľvek odôvodnenia a vyjadruje názor, že v rámci exekučného konania možno preskúmavať okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a nie okolnosti, ktoré existovali pred jeho vznikom spočívajúce napr. v podobe riešenia otázky týkajúcej sa záväzkového vzťahu, zmluvných podmienok, a pod. Okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu, mal povinný možnosť uplatniť v základnom konaní zákonom stanoveným spôsobom (podanie odporu proti platobnému rozkazu). Povinný však možnosť namietať tieto dôvody v základnom konaní nevyužil. Exekučný súd nedisponuje právomocou riešiť okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu. Návrh na zastavenie exekúcie nepredstavuje ďalší opravný prostriedok proti exekučnému titulu a povinný by nemal mať možnosť namietať skutočnosti, ktoré opomenul a neuplatnil v základnom konaní. Povinný teda mal možnosť podať opravný prostriedok v základnom konaní a vyjadriť sa k žalovanému nároku po stránke skutkovej i právnej. Povinný však možnosť namietať tieto dôvody v základnom konaní nevyužil. Námietky uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie účelovo robí až v exekučnom konaní v úmysle vyhnúť sa splneniu svojho záväzku. V exekučnom konaní však nemožno nahradiť nevyužitie možnosti vyjadriť sa v základnom konaní, podať opravný prostriedok a opätovne posudzovať nárok, o ktorom už bolo rozhodnuté v základom konaní. Povinný mal uplatniť všetky skutočnosti, ktoré vznikli do vydania exekučného titulu. Exekučný súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučných titulov, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátanie postupu orgánu) vydaných v základnom konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť). Obsahom týchto rozhodnutí je viazaný a musí z nich vychádzať, prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To teda znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu, pričom sa odvoláva na rozhodnutie NS ČR 20 Cdo 1940/2008. Nerešpektovanie exekučného
titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia. V súdnej praxi je ustálené, že z podstaty exekučného konania vyplýva, že existencia práva a tomu zodpovedajúcej povinnosti musí byť najprv určená rozhodnutím príslušného štátneho orgánu alebo iným zákonom stanoveným spôsobom. Z toho dôvodu je nutné, aby všetko, čo je potrebné pre určenie práva, bolo vykonané v konaní o veci samej (v tzv. základnom konaní). V konaní o vymoženie takto určeného práva (v exekučnom konaní) je potom možné prihliadnuť už iba na to, čo sa udialo po vydaní exekučného titulu. Okolnosti, ktoré nastali pred vydaním titulu, zákon umožňuje uplatniť len v konaní vo veci samej (v tzv. základnom konaní) a spôsobom na to určeným. Ich relevancia sa dovršuje vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stáva podkladom pre exekúciu (porovnateľne napr. R 47/1970). Obdobne aj Krajský súd v Trenčíne v rozhodnutí sp.zn. 3CoE/275/2014 zo dňa 15.04.2015 Exekučný súd už nijakým spôsobom nemôže procesne zasahovať do konania, ktoré predchádzalo vzniku exekučného titulu teda, ktoré predchádzalo v tomto prípade vzniku vykonateľného rozkazu o uložení sankcie za priestupok. Povinný má možnosť brániť sa len po doručení predmetného rozhodnutia a namietať tieto okolnosti v základnom konaní. Pokiaľ mal povinný výhrady voči právu priznanému v exekučnom titule, tieto mohol uplatniť len riadnym opravným prostriedkom podaným proti tomuto rozhodnutiu. V exekučnom konaní súd už nemôže posudzovať dôvodnosť, alebo nedôvodnosť práva priznaného v exekučnom titule. Z uvedených dôvodov odvolanie povinného proti výroku uznesenia súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie nie je dôvodné. Oprávnený taktiež namieta, že povinný bez akéhokoľvek skutkového a právneho odôvodnenia tvrdí, že „exekúcia sa vedie v rozpore so zákonom, pretože po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré bránia jeho vykonateľnosti a ďalej sú tu iné skutočnosti, pre ktoré je exekúcia neprípustná a to rozpor so zákonom a dobrými mravmi a pretože exekúcia je vedená v rozpore s únijným právom a Ústavou Slovenskej republiky“. Povinným tvrdené skutočnosti nie je podľa názoru oprávneného možné obsahovo zaradiť pod ustanovenie § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Celý § 61k ods. 1 Exekučného poriadku predstavuje podľa dôvodovej správy nahradenie pôvodného inštitútu „námietok proti upovedomeniu o začatí exekúcie.“ Podľa tejto dôvodovej správy práve k § 61k Exekučného poriadku : Povinný má možnosť po doručení upovedomenia navrhnúť zastavenie exekúcie z dôvodov, pre ktoré mohol podať námietky. Takémuto návrhu (podanému v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia) priznáva úprava odkladný účinok. Iné návrhy povinného odkladný účinok nemajú a podliehajú vyjadrenej koncentračnej zásade, ktorá je výnimočne zmiernená nemožnosťou namietané skutočnosti skôr uplatniť (z objektívnych dôvodov). Takéto skutočnosti musí povinný v návrhu na zastavenie exekúcie tvrdiť a osvedčiť. Oprávnený vo svojom vyjadrení uvádza aj argumenty, na podporu svojho tvrdenia, že Zmluva o revolvingovom úvere č. 209556-74276 zo dňa 18.12. 2014 (ďalej aj Zmluva) nie je zmluvou spotrebiteľskou. Charakter zmluvného vzťahu sa určuje na základe prejavenej vôli oboch zmluvných strán pred a pri uzavretí zmluvy. V tomto smere sú rozhodujúce obsah žiadosti o úver a zmluvy o úvere. Považujeme za nereálne, aby povinný vstupoval do zmluvného vzťahu s oprávneným, s ktorého obsahom by nesúhlasil a nebol stotožnený. Z obsahu Zmluvy vyplýva, že povinný ju uzatváral ako podnikateľský subjekt konajúci pod obchodným menom Tomáš Szabo, sídlo Centrum I. 924/57, Veľké Kapušany, IČO: 47376392, zapísaný v živnostenskom registri Okresného úradu Michalovce, sp. zn. ObU-MI-OZP-2013/07552-2. Zo Zmluvy vyplýva, že pri označení dlžníka sa uvádza aj jeho IČO. Prideľovanie IČO upravuje zákon č. 540/2001 Z.z. o štátnej štatistike v ust. § 27 a nasl. Z uvedených ustanovení vyplýva: Identifikačné číslo sa používa na jednoznačnú identifikáciu právnickej osoby a podnikateľa a má evidenčný význam. Spôsob jeho tvorby určuje úrad (§ 27 ods. 1), Identifikačné číslo sa prideľuje každej právnickej osobe a podnikateľovi. (§ 27 ods. 2), Každej právnickej osobe a každému podnikateľovi sa prideľuje len jedno identifikačné číslo (§ 27 ods. 3). Fyzická osoba môže tak mať, v zmysle uvedených zákonných ustanovení, pridelené IČO len titulom svojho postavenia podnikateľa (keďže v prípade právnických osôb sa prideľuje bez ohľadu na to, či ide o podnikateľský subjekt alebo nie napr. nadácie, občianske združenie, akciová spoločnosť založená za iným účelom než podnikaním majú takisto pridelené IČO). Podľa § 3a ods. 1 Obchodného zákonníka Každý podnikateľ je povinný na svojich obchodných listoch a objednávkach vyhotovených v písomnej alebo elektronickej forme (ďalej len "obchodné dokumenty") uvádzať obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania, právnu formu právnickej osoby a identifikačné číslo, ak je pridelené. Predmetná skutočnosť, t.j. že na zmluve je uvedené IČO, nesporne preukazuje podnikateľské postavenie povinného pri jej uzavieraní. Rovnako aj skutočnosť, že v označení dlžníka ako zmluvnej strany sa uvádza aj adresa miesta jeho podnikania a zápis podnikateľského subjektu v príslušnom živnostenskom registri. Z ustanovenia článku 1., ods. 1.1 Zmluvy vyplýva Veriteľ poskytne Dlžníkovi na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti peňažné prostriedky (...) Podľa článku 14., ods. 14.1 písm. a), b) Zmluvy Dlžník sa týmto Veriteľovi zaväzuje po celú dobu trvania tejto Zmluvy
a) udržiavať v platnosti všetky licencie, súhlasy, registrácie alebo schválenia (vládne či iné) nevyhnutne vyžadované v súvislosti s jeho obchodnou činnosťou, podnikaním alebo majetkom Dlžníka a rovnako i uzatvorením plnením, platnosťou či vymožiteľnosťou tejto Zmluvy, b) nevykonať nič, čím by ohrozil platnosť a účinnosť svojej existencie ako právnickej osoby, resp. fyzickej osoby - podnikateľa, či vyvolal spochybnenie či zánik platnosti oprávnení alebo povolení, ktoré sú potrebné pre výkon jeho činnosti alebo k tomu, aby držal, užíval a disponoval svojím majetkom. Podľa článku 14., ods. 14.2 Zmluvy Neobmedzujúc ostatné záväzky a povinnosti Dlžníka podľa tejto Zmluvy sa Dlžník zaväzuje informovať Veriteľa bez zbytočného odkladu o všetkých okolnostiach, ktoré môžu mať vplyv na schopnosť Dlžníka splniť ktorýkoľvek z jeho záväzkov uvedených v tejto Zmluve alebo vplyv na platnosť i vymožiteľnosť zabezpečenia alebo ktoré môžu v konečnom dôsledku zapríčiniť alebo vyústiť v porušenie tejto Zmluvy. Podľa článku 17, ods. 17.1 písmeno b) Zmluvy Ktorákoľvek z nižšie uvedených udalostí bude považovaná za prípad neplnenia (ďalej len „Prípad neplnenia“) : Dlžník prestane prevádzkovať svoju činnosť ... Od začiatku povinný vo vzťahu k oprávnenému vystupoval ako podnikateľský subjekt. Keby povinný mal záujem uzatvoriť zmluvu ako spotrebiteľ, zmluva by mala inú formu, aj obsah so všetkými náležitosťami podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, tak ako je to v prípade iných zmlúv, ktoré oprávnený uzatvára so spotrebiteľmi. Aj fyzická osoba - podnikateľ môže uzatvoriť zmluvu o úvere, na základe ktorej mu budú poskytnuté peňažné prostriedky na súkromné účely, ale z takejto zmluvy tiež musí vyplývať jej nepodnikateľský - spotrebiteľský charakter. Pokiaľ dlžník podpíše zmluvu, v ktorej sa jednoznačne, určito a zrozumiteľne, hneď v úvodných ustanoveniach deklaruje, že peňažné prostriedky sú poskytnuté na výkon jeho podnikateľskej činnosti a z ďalších ustanovení zmluvy je nesporné, že sa týkajú povinností podnikateľa, nie je žiadna pochybnosť o tom, že zmluvu uzatvoril ako podnikateľ za účelom čerpania peňažných prostriedkov na iný než súkromný účel. Povinný pred uzatvorením zmluvy ako aj v čase jej uzatvárania vystupoval ako podnikateľský subjekt a o úver žiadal za účelom výkonu jeho podnikateľskej činnosti. Povinný uzavrel zmluvu nesporne ako podnikateľ. Pred jej uzavretím vyplnil žiadosť o poskytnutie PROFI úveru, kde vyplnil všetky údaje ako podnikateľský subjekt a ako účel čerpania uviedol „prevádzkový“ a predmet podnikania v súvislosti s ktorým o úver žiadal „stavebné práce“. Pri podaní žiadosti zároveň predložil oprávnenému Osvedčenie o živnostenskom oprávnení a Daňové priznanie za rok 2013 za typu B určené pre fyzické osoby - podnikateľov, z ktorých vyplývajú na str. 3 príjmy povinného zo živnosti. Uvedené dokumenty mohol oprávnený získať len od povinného pri rokovaní o uzavretí zmluvy s ním ako podnikateľom, t.j. len na základe súčinnosti a vedomého konania povinného. Oprávnený sa odvoláva na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie pri riešení výkladu únijného práva (smernica 93/13/ EHS) vo vzťahu k tomu, aké postavenie má byť priznané osobe vystupujúcej od začiatku vo vzťahu k dodávateľovi ako podnikateľ a ktorá až následne tvrdí, že je spotrebiteľom rozhodol takto: Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa (ESD, C-464/01, vo veci Johann Gruber proti Bay Wa AG). Tento záver je pritom opakovane preberaný vrcholnými súdnymi inštanciami členských štátov EÚ, napríklad: Rovnako, pokiaľ spotrebiteľ predstiera, že je podnikateľom (alebo v tomto smere uvedie dodávateľa do omylu), je treba takúto obligáciu charakterizovať ako obchod, a nie spotrebiteľský záväzok, pretože je potrebné chrániť dodávateľovu dobrú vieru, pretože dobrá viera je všeobecným princípom zmluvného práva (Bundesgerichtshof, SRN, 22.12.2004, VIII ZR 91/04). Oprávnený taktiež namieta, že podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, účinného ku dňu uzavretia zmluvy Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Vzhľadom na uvedené povinný ako zmluvná strana vedel do akého záväzkového vzťahu vstupuje, keďže pod názvom zmluvy je ustanovenie, že sa uzatvára podľa § 497 Obchodného zákonníka, aj s akým obsahom, pretože podnikateľský účel poskytnutia úveru je hneď v prvom článku zmluvy. Všetky údaje a skutočnosti uvádzané v dokumentoch, ktoré boli povinnému poskytnuté, boli v zhode s údajmi, s ktorými sa oboznámil a podpisom ich odsúhlasil. V článku 21., ods. 21.9 uzatvorenej zmluvy o úvere povinný vyhlásil, že si zmluvu prečítal, jej obsahu porozumel, uzatvára ju na základe svojej slobodnej a vážnej vôle, nie v tiesni, nie pod nátlakom a ani za inak nevýhodných podmienok. Správanie zmluvných strán po uzavretí zmluvy je tiež určitým dôkazom o tom, čo strany pri uzavretí zmluvy zamýšľali, s akými pohnútkami do zmluvného vzťahu vstupovali a čo jej uzavretím sledovali. Pokiaľ by teraz s odstupom času mal povinný tvrdiť, že uzatvoril Zmluvu ako spotrebiteľský subjekt, je dôkazom o zavádzaní, a to buď v čase uzatvárania zmluvy (čo nepožíva právnu ochranu a je irelevantné, v zmysle vyššie uvedených rozhodnutí) alebo pre účely tohto konania. Zároveň nie je zrejmé, z akého dôvodu by sa malo uprednostniť súčasné tvrdenie povinného oproti jeho skoršiemu pri uzatváraní Zmluvy, teda v čom má súčasné tvrdenie „pravdivejšiu“ hodnotu ako skoršie vyjadrenie povinného. Konanie povinného pri uzatváraní zmluvy je potrebné posudzovať z hľadiska príslušných zákonných ustanovení, ktoré
určujú ako sa má vykladať písomný právny úkon, teda najmä na ustanovenie § 35 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení (ďalej aj Občiansky zákonník). Podľa ust. § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Zmyslom písomnej formy právneho úkonu je o. i. zabezpečiť určitú formu právnej istoty a stability v zmluvnom vzťahu práve pred situáciou, aby následne nedochádzalo k sporovaniu toho, čo bolo dohodnuté, teda aký bol obsah vôle a čo prejav vôle zahrňoval, ako bol urobený atď. Vôľa konajúcej osoby predstavuje vnútorný, psychický stav, odraz psychického vnútra danej osoby k určitému následku, ktorý sa sleduje, alebo môže nastať. Jej zisťovanie je možné teda len na základe jej vonkajšieho prejavu, teda v konkrétnom konaní, opomenutí, nekonaní, teda v okolnostiach spojených s jej prejavom. V súvislosti s výkladom právneho úkonu oprávnený poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. júla 2012, sp. zn. 3 Cdo 81/2011 podľa ktorého : Ustanovenie § 35 ods. 2 OZ predpokladá, že o obsahu právneho úkonu môže vzniknúť pochybnosť z hľadiska jeho určitosti alebo zrozumiteľnosti a pre taký prípad formuluje výkladové pravidlá, ktoré ukladajú súdu, aby tieto pochybnosti odstránil výkladom založeným na tom, že okrem jazykového vyjadrenia právneho úkonu vyjadreného slovne (nie teda konkludentne) podľa § 35 ods. 3 Občianskeho zákonníka), podrobí skúmaniu i vôľu (úmysel) konajúcich osôb. Jazykové vyjadrenie právneho úkonu zachytené v zmluve, musí byť preto najprv vykladané prostriedkami gramatickými (z hľadiska možného významu jednotlivých použitých pojmov), logickými (z hľadiska nadväznosti použitých pojmov), či systematickými (z hľadiska zaradenia pojmov v štruktúre celého právneho úkonu). Okrem toho súd na základe vykonaného dokazovania posúdi, aká bola skutočná vôľa strán v čase uzatvárania zmluvy. Podmienkou pre to, aby mohol prihliadnuť k vôli účastníkov je, aby nebola v rozpore s tým, čo vyplýva z jazykového vyjadrenia úkonu. Výkladom tak možno zisťovať iba obsah právneho úkonu, nemožno ním prejav vôle doplňovať. Takto musí súd postupovať súd aj v prípadoch, ak interpretujú účastníci vo svojich prednesoch alebo výpovediach v priebehu konania zmluvné dojednanie odlišným spôsobom. Takáto situácia neznamená, že právny úkon vyložiť nemožno, lebo záujmy a postoje účastníkov priebehu súdneho konania už nemusia zodpovedať ich pôvodnej vôli, ktorú prejavili pri právnom úkone. Interpretácia obsahu právneho úkonu súdom podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemôže byť považovaná za nahradenie, prípadne zmenu už urobených prejavov vôle, keďže použitie zákonných výkladových pravidiel smeruje iba k tomu, aby obsah právneho úkonu vyjadreného slovami, ktorý urobili účastníci o vzájomnej dohode, bol vyložený v súlade so stavom, ktorý existoval v čase ich zmluvného dojednania. Vzhľadom na uvedené oprávnený tvrdí, že povinný nepreukázal splnenie dôvodu na zastavenie exekúcie v zmysle Exekučného poriadku. Navrhuje preto, aby exekučný súd návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol, súčasne navrhuje, aby súd mu priznal nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v rozsahu 100 % a ktoré sú k dnešnému dňu v celkovej výške 308,32 EUR vrátane DPH (2 úkony - prevzatie a príprava zastúpenia a podanie tohto vyjadrenia).
6. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
8. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátanie určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
9. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a
predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, a dobrovoľne sa nesplnil.
10. Exekučný súd v konaní povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
11. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
12. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
13. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
15. Podľa § 2 písm. a) zákona 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
16. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
17. Z obsahu spisu súd veci zistil, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 12.03.2019 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 6917,40 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - zmenkového platobného rozkazu sp. zn. 3CbZm 511/2015-57 zo dňa 02.03.2017, ktorý vydal Okresný súd Bratislava V.. Spolu s návrhom na vykonanie exekúcie oprávnený predložil súdu aj revolvingovú zmluvu o úvere č. 209556-74276 zo dňa 18.12.2014, zmenku toho istého čísla zo dňa 18.12.2014 a žiadosť o úver zo dňa 13.12.2014. Následne exekučný súd vydal dňa 03.04.2019 poverenie na vykonanie exekúcie, ktoré bolo doručené dňa 03.04.2019 súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Ondášovi so sídlom exekútorského úradu Mlynárska 16 v Košiciach, týmto dňom sa začala samotná exekúcia. Z obsahu revolvingovej zmluvy o úvere súd už v čase pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie zistil, že zmluva založila záväzkovoprávny vzťah medzi oprávneným, ktorý pri jej uzatváraní konal v rámci podnikateľskej činnosti a povinným, ktorý pri jej uzatváraní taktiež konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Vzhľadom na uvedené skutočnosti potom súd posúdil predmetný právny vzťah medzi oprávneným a povinným ako nespotrebiteľský, teda exekučné konanie ako aj samotná exekúcia začali dôvodne. Ohľadom argumentov v návrhu na zastavenie exekúcie súd dospel k záveru, povinný svoj návrh nedostatočne odôvodnil, čo sa týka konkrétnych skutkových tvrdení, opomenul popísať situáciu, v ktorej sa nachádzal pri uzatvorení zmluvy o revolvingovom úvere s oprávneným, fakty ohľadom splácania úveru, dôkazy, ktorými by preukázal, že pri podpise revolvingovej zmluvy skutočne vystupoval ako spotrebiteľ, napriek absentujúcemu skutkovému stavu však uviedol rozsiahle právne závery. Pri svojich právnych záveroch, ktoré povinný skutkovo neodôvodnil, vystupoval v jednoznačnej pozícii spotrebiteľa, ale na podporu svojho tvrdenia, že je spotrebiteľom, neuviedol žiadny fakt. Judikatúra, ktorou súdy ochraňujú práva spotrebiteľa, je v súčasnosti rozsiahla, pričom nie je technickým problémom odôvodnenia takýchto rozhodnutí skopírovať, niektoré z rozhodnutí cituje aj povinný vo svojom návrhu, avšak v návrhu absentujú akékoľvek fakty a dôkazy o postavení
povinného ako spotrebiteľa pri uzatváraní zmluvy o úvere s oprávneným. Právnym základom ochrany spotrebiteľa a spotrebiteľskej zmluvy je článok 153 Zmluvy o založení Európskej únie, ktorý sa po vstupe Slovenskej republiky aplikuje aj na našom území vrátane smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Právne argumenty uvádzané ako obrana povinného v návrhu na zastavenie vychádzajúce zo špeciálnych ustanovení na ochranu práv spotrebiteľa exekučný súd nemôže uznať, nakoľko má nepochybne preukázané ako aj oprávneným dostatočne argumentačne odôvodnené a judikatúrou podložené, že povinný uzatvoril zmluvu o úvere ako podnikateľ a to svojím obchodným menom, ktorým je jeho meno a priezvisko. Súčasne je v zmluve o úvere uvedené aj identifikačné číslo, a číslo, pod ktorým je povinný zapísaný v živnostenskom registri aj miesto jeho podnikania. Povinný ako Dlžník vyhlásil, že finančné prostriedky sú poskytnuté na účely výkonu podnikateľskej činnosti. V závere Dlžník deklaroval, že súhlasí so všetkými ustanoveniam zmluvy o úvere a na dôkaz pripojil svoj vlastnoručný podpis. V predchádzajúcej žiadosti o poskytnutie úveru zo dňa 13.12.2014 povinný označil ako účel „prevádzkový úver“ , predmet podnikania „stavebné práce“ a predložil daňové priznanie a osvedčenie o živnostenskom oprávnení, ktoré vzniklo dňa 12.08.2013, čo svedčí o jeho vtedajšom podnikateľskom postavení. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadnu skutkovú argumentáciu, ktorá by vyvrátila túto skutočnosť, a teda povinný neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie toho, že mu úver nebol poskytnutý na účely výkonu podnikateľskej činnosti, ktorá skutočnosť by mala za následok kvalifikáciu úveru ako spotrebiteľského s postavením povinného ako spotrebiteľa. Revolvingová zmluva č. 209556-74276 zo dňa 18.12.2014, na podklade ktorej bol vydaný zmenkový platobný rozkaz, bola uzatvorená explicitne medzi oprávneným a povinným ako podnikateľskými subjektmi podľa § 497 Obchodného zákonníka. Exekučný súd neporušil vydaním rozhodnutia o udelení poverenia ustanovenie § 53 ods. 3 písm. d) Exekučného poriadku, (povinný vo svojom návrhu nesprávne uvádza znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ktorý už nie je v platnosti) nakoľko povinný neuniesol dôkazné bremeno na podporu svojho tvrdenia, že exekučný titul - zmenkový platobný rozkaz sp. zn. 3CbZm 511/2015-57, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, bol vydaný v konaní, v ktorom by vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Fyzická osoba môže mať pridelené identifikačné číslo len z titulu postavenia podnikateľa. Exekučný súd nemá pochybnosť o nespotrebiteľskom charaktere úverovej zmluvy uzatvorenej medzi oprávneným a povinným, preto niet dôvodu uvažovať o výklade prejavenej vôle povinného (Dlžníka) pri uzatváraní úverovej zmluvy, keďže vôľa Dlžníka bola prejavená jednoznačne, určite, jasne a zrozumiteľne.
18. Každý exekučný titul sa vyznačuje formálnou i materiálnou právoplatnosťou. Formálna právoplatnosť vykonávaného rozhodnutia znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi, na ktorých sa právoplatnosť vzťahuje, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Formálna právoplatnosť sa považuje za bezvýnimočnú, čo znamená, že rozhodnutie buď je alebo nie je napadnuteľné opravnými prostriedkami, materiálna právoplatnosť sa vyznačuje väčšou flexibilitou. Jediným exekučným titulom, ktorý môže exekučný súd preskúmať po hmotnoprávnej stránke, teda aj z materiálnej právoplatnosti, je rozhodcovský rozsudok. Ostatné exekučné tituly môže exekučný súd skúmať len z formálnej stránky.
19. Návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je relevantný, nakoľko povinný neuviedol žiadny konkrétny právny dôvod, ktorý by bol spôsobilý vyvolať zastavenie exekučného konania. Exekučný súd už nijakým spôsobom nemôže zasahovať do konania, ktoré predchádzalo vzniku exekučného titulu. Konanie o návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom. Povinný mal možnosť brániť sa po doručení predmetného rozhodnutia podaním riadneho resp. mimoriadneho opravného prostriedku. Povinný neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku Skutočnosťou naďalej zostáva, že exekúcia sa vedie na podklade spôsobilého exekučného titulu, ktorým v tomto prípade je právoplatný a vykonateľný zmenkový platobný rozkaz sp. zn. 3CbZm 511/2015-57 zo dňa 02.03.2017, ktorý vydal Okresný súd Bratislava V.
20. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že v zmysle predloženého návrhu na zastavenie exekúcie nie je naplnený dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku a návrh povinného na zastavenie exekúcie ako neodôvodnený v súlade s § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
21. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
22. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
23. Oprávnený si vo vyjadrení k návrhu na zastavenie exekúcie uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej sume 308,32 Eur vrátane DPH (dva úkony - prevzatie a príprava zastúpenia, a podanie vyjadrenia k návrhu na zastavenie zo sumy 6917,40 Eur vo výške 2 x 142,40 vrátane DPH /118,67 Eur + 20 % DPH/ + 2 x paušálna náhrada nákladov vo výške á 11,76 Eur vrátane DPH /9,80 Eur + 20 % DPH/). Súd náhradu trov právneho zastúpenia oprávnenému priznal, a to z dôvodu, že návrh na zastavenie bol zamietnutý a teda oprávnený mal v spore úspech.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.