Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/16/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová, v spore žalobkyne: X. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. P. XXXX/XX, J. U., zastúpená: JUDr. Helena Buzgóová, advokátka, so sídlom Alžbetínske námestie 2, Dunajská Streda, proti žalovaným: 1) Y. L., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XXX/XX, P. T., 2) I. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/XX, P. J., zastúpený: doc. JUDr. PhDr. Peter Potásch, PhD., advokát, so sídlom Vážska 14434/26, Bratislava, o zaplatenie 19.252,47 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda, č. k. -230 zo dňa 23. marca 2018, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému 1) a 2) s a p r i z n á v a voči žalobkyni nárok sa náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol a žalovaným 1) a 2) priznal právo na náhradu trov konania voči žalobkyni v plnom rozsahu.

2. Súd rozsudok po citovaní , a , až 3, a , až 3 (ďalej len ) vecne odôvodnil tým, že žalobkyňa sa žalobou domáhala zaplatenia 19.252,47 eura titulom náhrady škody voči žalovaným 1) a 2). Žalovaní vzniesli námietku premlčania nároku žalobkyne, preto sa súd v prvom rade zaoberal námietkou premlčania nároku. Nárok na náhradu škody (ale aj bezdôvodného obohatenia) sa premlčuje v dvojročnej subjektívnej a trojročnej objektívnej premlčacej lehote ( a ), ak ide o úmyselne spôsobenú škodu (ale aj úmyselné bezdôvodné obohatenie) objektívna premlčacia lehota je desaťročná. Žalovaní 1 a 2) mali žalobkyni spôsobiť škodu úmyselným konaním, aby od nej vylákali finančnú hotovosť 580.000,-Sk pričom obaja si boli vedomí, že žalovaný 2) nebol vlastníkom bytu, o kúpu ktorého mala žalobkyňa záujem. Žalobkyňu mali žalovaní uviesť do omylu, keď jej tvrdili, že byt je na predaj, ale v skutočnosti došlo len k prevodu užívacích práv na žalobkyňu. Žalobkyňa nevedela, že žalovaný 2) nie je vlastníkom bytu. Uvedenie do omylu ( ) je považované za protiprávne konanie, ale žalobkyňa musí uvedenie do omylu preukázať. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by žalobkyňa od počiatku nevedela, že byt nie je vo vlastníctve žalovaného 2). Tvrdenie žalobkyne popreli obaja žalovaní, k spisu bol pripojený vyšetrovací spis ORP-205/DEK-DS/2011 (vyšetrovanie bolo vedené po podaní trestného oznámenia žalobkyňou) a z uznesenia Okresného riaditeľstva PZ v Dunajskej Strede zo 16.03.2012 vyplýva, že trestné stíhanie vo veci bolo zastavené. V odôvodnení uznesenia sa na záver konštatuje, že z výsledkov vyšetrovania a vyhodnotením dôkaznej situácie nevyplýva žiadna skutočnosť, na základe ktorej by bolo

možné konštatovať, že by žalovaný 2) žalobkyňu uviedol do omylu, resp. využil jej omyl. Z výsluchov svedkov, ale aj žalobkyne vyplynulo, že žalobkyni bolo viackrát povedané, že byt je vo vlastníctve mesta Dunajská Streda. Pripojený trestný spis je dôkazom svedčiacim v neprospech žalobkyne. Svoje tvrdenia o tom, že z inzerátu, na ktorý žalobkyňa reagovala vyplývalo, že byt je na predaj žalobkyňa nepreukázala, inzerátom nedisponovala. Odvolací súd v prejednávanej veci v zrušujúcom uznesení konštatoval, že súdna prax vychádza z toho, že úspech určitej osoby dovolať sa v konkrétnom prípade neplatnosti právneho úkonu pre rozhodujúci omyl predpokladá, že táto osoba využila možnosť overiť si sama skutočnosti rozhodné pre uskutočnenie právneho úkonu, resp. že využila možnosť sa omylu vyhnúť. Evidencia vlastníkov nehnuteľností vyplýva z registra (katastra), ktorý je verejne prístupný, v ktorom si žalobkyňa mohla overiť, kto je vlastníkom bytu.

3. Preukázanie protiprávneho konania žalovaných má vplyv na začiatok plynutia premlčacej lehoty. Keďže žalobkyňa nepreukázala, že bola uvedená do omylu, resp. nepreukázala, že žalovaní sa dopustili protiprávneho konania, subjektívna (ale aj objektívna) premlčacia doba na uplatnenie nároku jej začala plynúť odo dňa odovzdania peňazí. Ak, by bola žalobkyňa preukázala protiprávne konanie žalovaných, začala ba jej dvojročná subjektívna lehota plynúť odo dňa, kedy sa dozvedela, že jej bola spôsobená škoda a kto za ňu zodpovedá (trojročná objektívna, resp. desaťročná pri škode spôsobenej úmyselne odo dňa odovzdania peňazí). Žalobkyňa počas konania namietala, že jej nárok je uplatnený včas, pretože počas prebiehajúceho trestného konania jej premlčacia lehota neplynula. Spočívanie premlčacej lehoty upravuje . Odvolací súd rovnako konštatoval, že ak si poškodený uplatní právo na náhradu škody spôsobenej mu trestným činom v adhéznom konaní, plynutie premlčacej doby sa prerušuje, t.j. premlčacia doba neplynie. Predpokladom prerušenia plynutia premlčacej doby je však riadne uplatnenie náhrady škody v trestnom konaní. Riadne uplatnenie nároku na náhradu škody znamená, že škoda je v trestnom konaní presne špecifikovaná výškou a vyslovene je uvedené, že sa jej poškodený domáha od páchateľa trestného činu. Z pripojeného trestného spisu však žiadne riadne uplatnenie škody žalobkyňou nevyplýva. V trestnom oznámení je len konštatované, že mala byť žalobkyni konaním žalovaných spôsobená vysoká škoda. Písomné uznanie dlhu bolo spísané dňa 24.06.2008, žaloba bola podaná dňa 05.10.2012, preto nárok žalobkyne možno považovať za premlčaný.

4. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa (ďalej len ) a úspešným žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalobkyňa a s poukazom na navrhla zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že odvolací súd žalobe žalobkyne vyhovie a žalovaným 1) a 2) uloží povinnosť solidárne žalobkyni zaplatiť sumu 19.252,47 eura a žalobkyni prizná právo na náhradu trov konania. Žalobkyňa odvolanie odôvodnila tým, že žalovaní 1) a 2) sa na jej úkor bezdôvodne obohatili a preto je nárok na vrátenie žalovanej sumy dôvodný. Žalobkyňa mala záujem v 2008 si kúpiť v J. U. jednoizbový byt. Na inzerát spoločnosti Columba Real Estate s.r.o. reagovala tak, že telefonicky kontaktovala uvedenú spoločnosť, dohodla si termín osobného stretnutia so žalovaným 1), ktorý sa predstavil ako zástupca spoločnosti v Dunajskej Strede. Žalovaný 1) žalobkyni oznámil, že jednoizbový byt je voľný a je na predaj za podmienky keď žalobkyňa zaplatí kúpnu cenu urýchlene a môže sa hneď po zaplatení kúpnej ceny do bytu nasťahovať. Pri rozhovore bol prítomný Y. H., spolupracovník žalovaného 1). Pri obhliadke bytu žalobkyňa zistila, že v byte býva žalovaný 2) s manželkou, ktorí žalobkyni oznámili, že byt je na predaj a keď zaplatí kúpnu cenu, z bytu sa okamžite vysťahujú. Vrátili sme sa do kancelárie, kde si žalovaný l) vyžiadal občiansky preukaz žalobkyne a oznámil jej, že pripraví doklady k prevodu vlastníctva bytu. Za pár dní žalobkyni telefonicky oznámil, aby priniesla peniaze. Dňa 24.06.2008 bol žalobkyni odovzdaný kľúč od bytu, pri odovzdaní kúpnej ceny bol prítomný žalovaný 2), žalobkyňa kúpnu cenu 580.000,- Sk odovzdala do rúk žalovaného 1) a bol jej predložený doklad o odovzdaní sumy 580.000,- Sk. Žalovaný l) ako aj Jozef H. žalobkyni oznámili, že doklady týkajúce sa prevodu vlastníckeho práva budú v krátkej dobe vybavené a môže zahájiť rekonštrukciu bytu. Žalobkyňa dala byt opraviť a skultúrniť, dala vymeniť vchodové dvere, vybudovala kúpeľňu, dlažbu, obklady, priečku, sanitu kúpeľne, vymenila WC, dala vymeniť kuchynskú linku, namontovať rolety, prestavba bytu činila 220.000,- Sk a šlo o úspory žalobkyne. Od júna 2008 každý mesiac v kancelárii spoločnosti Columba Real Estate s.r.o. urgovala vybavenie kúpnej zmluvy a listu vlastníctva. V roku 2010 mi bolo žalobkyni oznámené, že uvedený byt vlastnícky patrí Mestu Dunajská Streda. Žalovaný 1) na výzvy žalobkyne už v tom čase nereagoval, ukrýval sa pre ňou, žalovaný 2) býval na neznámom mieste. Žalobkyňa si uvedomila, že žalovaný l) a 2) žalobkyňu za pomoci Y. H. podviedli, vylákali odo nej 580.000,- Sk, pričom tvrdili, že

ide o predaj bytu a žalobkyňa bola v domnení, že kupuje jednoizbový byt, aj keď v zanedbanom stave. Dňa 02.03.2011 po zistení uvedených skutočností žalobkyňa okamžite podala trestné oznámenie na Okresnej prokuratúre v Dunajskej Strede, kde sa domáhala postihu uvedených osôb a žiadala vrátenie zaplatenej kúpnej ceny. Dňa 21.03.2012 bolo žalobkyni doručené uznesenie OR PZ Dunajská Streda, ktorým bolo trestné stíhanie voči žalovaným zastavené, pretože tento skutok nie je trestným činom. Žalobkyňa sa nestotožňuje sa s názorom a tvrdeniami žalovaných, že ponuka uvedenej nehnuteľnosti bola len ponuka užívania bytu a nie ponuka predaja bytu. V žiadnom prípade nesúhlasí s tvrdením žalovaných 1) a 2), že nárok je premlčaný, pretože žalobkyňa si ho uplatnila v adhéznom konaní.

6. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný 2) prostredníctvom právneho zástupcu. Vo vyjadrení uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za zákonný a vecne správny, poukázal predovšetkým na uznesenie súdu druhej inštancie (Krajský súd v Trnave, č. k. -208 zo dňa 23. októbra 2017), ktorého právny názor bol pre Okresný súd Dunajská Streda právne záväzný (a ktorým došlo k zrušeniu prvého rozsudku vo veci samej vydaného Okresným súdom Dunajská Streda). V súlade s tým, čo odvolací súd požadoval od súdu prvej inštancie (v zrušujúcom uznesení), tento sa v novom konaní pred ním riadne vysporiadal s otázkou premlčania, ktorá nebola v rámci pôvodného konania pred súdom prvej inštancie riešená (hoci bola žalovaným 2) námietka premlčania vznesená) a súčasne, vychádzajúc z právneho názoru odvolacieho súdu, dospel súd prvej inštancie v novom konaní k záveru, že nárok žalobkyne, ak by aj bol dôvodný, je premlčaný. Žalovaný 2) odmieta, že by došlo k prerušeniu plynutia premlčacej lehoty z dôvodu údajného uplatnenia si náhrady škody v adhéznom konaní (zo strany žalobkyne). V konečnom dôsledku predmetnú otázku už Krajský súd v Trnave riešil, a to práve v uznesení, ktorým zrušil v poradí prvý rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda vo veci samej (KS TT č. k. -208 zo dňa 23. októbra 2017). V bode 27 odôvodnenia predmetného uznesenia Krajský súd v Trnave explicitne uvádza: „Je pravdou, že ak si poškodený uplatní právo na náhradu škody spôsobenej mu trestným činom v adhéznom konaní, plynutie premlčacej doby sa prerušuje a t.j. premlčacia doba neplynie. Predpokladom prerušenia plynutia premlčacej doby je však riadne uplatnenie náhrady škody v trestnom konaní. Riadne uplatnenie nároku na náhradu škody znamená, že škoda je v trestnom konaní presne špecifikovaná výškou a vyslovene je uvedené, že sa jej poškodený domáha od páchateľa trestného činu. V trestnom oznámení je len konštatované, že mala byť žalobkyni konaním žalovaných spôsobená vysoká škoda (porovnaj napr. rozhodnutie NS ČR )“.

7. Odvolací súd teda už v roku 2017 zistil, že v súdnom spise nie je dôkaz (a to napriek tomu, že jeho súčasťou sú viaceré listiny dodané žalobkyňou z trestného konania), ktorý by preukazoval, že žalobkyňa si svoj údajný nárok riadne uplatnila v adhéznom konaní. Po zrušení rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda Krajským súdom v Trnave, žalobkyňa ani v novom konaní neprodukovala žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval riadne uplatnenie náhrady škody v adhéznom konaní (tak, ako to uvádza Krajský súd v Trnave v uznesení č. k. -208 zo dňa 23. októbra 2017). Ak teda žalobkyňa nesúhlasí s názorom žalovaných, avšak ani v novom konaní pred súdom prvej inštancie nevedela preukázať, najmä neposkytla dôkaz o tom, že k riadnemu uplatneniu nároku v adhéznom konaní došlo (t.j. že došlo k účinnému uplatneniu nároku v adhéznom konaní), je takýto nesúhlas žalobkyne právne irelevantný, keďže nie je spôsobilý negovať správnosť záverov, resp. zistení súdu prvej inštancie v otázke premlčania nároku žalobkyne. S odkazom na uvedené skutočnosti žalovaný 2) navrhol, aby súd druhej inštancie rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda potvrdil a žalovanému 2) priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

8. Žalovaný 1) sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas ( ), oprávnenou stranou ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania ( a ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne dôvodné nebolo.

10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku (v poradí druhom), ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom

pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil potom, ako odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie (v poradí prvý) a vyjadril právny názor na prejednávanú vec.

11. Žalobkyňa sa žalobou domáhala náhrady škody od žalovaných 1) a 2) (pôvodne aj voči žalovanému 3), ale voči tejto strane sporu nadobudol predchádzajúci zamietajúci rozsudok súdu prvej inštancie právoplatnosť a prestal byť stranou sporu) podľa . Škodu jej mali spôsobiť tým, že realitná kancelária (pôvodne označený žalovaný 3) v marci 2008 inzerovala predaj bytu č. X v J. U., na sídlisku B. P.. Žalobkyňa navštívila realitnú kanceláriu, kde ju prijal žalovaný 1), ktorý ju informoval, že uvedený byt je ponúkaný na predaj za kúpnu cenu 600.000,- Sk a v prípade, že kúpnu cenu vie vyplatiť v hotovosti, môže byt urýchlene užívať. Žalovaný 1) v spolupráci s Y. H., ktorého predstavil ako spolupracovníka zabezpečili obhliadku bytu, v ktorom býval žalovaný 2). Žalovaný 2) potvrdil, že ak bude kúpna cena zložená v hotovosti, z bytu sa vysťahuje. Žalobkyňa vybrala peniaze z banky a odovzdala ich žalovanému 1). Žalobkyni boli odovzdané kľúče od bytu, nasťahovala so do neho 01.08.2008 a zrekonštruovala ho. Osobne a telefonicky urgovala prevod vlastníctva bytu u žalovaného 1). V decembri 2010 bolo žalobkyni doručené oznámenie mesta Dunajská Streda, že byt vlastní mesto a nájomný vzťah má byť ukončený. Žalovaní 1) a 2) so žalobkyňou prestali komunikovať. Dňa 03.03.2011 podala žalobkyňa na žalovaných trestné oznámenie, pretože ju podviedli, vylákali od nej peniaze, ktoré si ponechali, prišla o všetky svoje úspory a nie je vlastníčkou bytu. Žalovaní žalobkyňu uviedli úmyselne do omylu, pretože tvrdili, že žalovaný 2) je vlastníkom bytu, vylákali od žalobkyne kúpnu cenu, vlastníctvo k bytu na ňu nepreviedli, preto jej spôsobili škodu.

12. S prihliadnutím k námietke premlčania vznesenej žalovanými 1) a 2) súd prvej inštancie žalobu žalobkyne zamietol, pretože dospel k záveru, že nárok uplatnený žalobkyňou je premlčaný.

13. Žalobkyňa v odvolaní namietala, že nárok nie je premlčaný, pretože si ho uplatnila už v trestnom konaní a premlčacia lehota spočívala.

14. Podľa právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

15. Podľa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

16. Podľa ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

17. Spočívanie premlčacej lehoty upravuje citované ustanovenie . Je pravdou, že ak si poškodený uplatní právo na náhradu škody spôsobenej mu trestným činom v adhéznom konaní, plynutie premlčacej doby sa prerušuje a premlčacia doba neplynie. Predpokladom prerušenia plynutia premlčacej doby je však riadne uplatnenie náhrady škody v trestnom konaní. Riadne uplatnenie nároku na náhradu škody znamená, že škoda je v trestnom konaní presne špecifikovaná výškou a vyslovene je uvedené, že sa jej poškodený domáha od páchateľa trestného činu. Z pripojeného trestného spisu však žiadne riadne uplatnenie škody žalobkyňou nevyplýva. V trestnom oznámení je len konštatované, že mala byť žalobkyni konaním žalovaných spôsobená vysoká škoda (porovnaj napr. rozhodnutie NS ČR ). Trestné konanie bolo zastavené, pretože skutok nebol trestným činom.

18. Žalobkyňa mala sumu, ktorá je predmetom sporu poskytnúť žalovanému 2) 24.06.2008. Vzhľadom ku skutočnosti, že počas konania nepreukázala, že jej žalovaní 1) a 2) jej spôsobili škodu, pretože žalobkyňa nepreukázala ich protiprávne konanie ako jeden z predpokladov pre priznanie nároku na náhradu škody, dvojročná subjektívna premlčacia lehota na vrátenie uvedenej sumy (titulom prípadného bezdôvodného obohatenia) jej začala plynúť dňom nasledujúcim po odovzdaní peňazí 25.06.2008 a uplynula 25.06.2010. Sama žalobkyňa v žalobe uvádza, že trestné oznámenie podala 02.03.2011, t.j. žalobkyňa ak by si aj uplatnila náhradu škody v trestnom konaní, prípadne bezdôvodného obohatenia, urobila tak po uplynutí subjektívnej premlčacej lehoty a v takom prípade táto lehota ani nemohla spočívať.

Ak podala žalobu 05.10.2012, podala ju po uplynutí premlčacej lehoty, jej nárok je premlčaný a po vznesení námietky premlčania žalovanými jej nemohol byť priznaný.

19. Z uvedených dôvodov odvolací súd vecne správny rozsudok súdu prvej inštancie s použitím a potvrdil.

20. V odvolacom konaní úspešným žalovaným 1) a 2) vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania podľa v spojení s voči v odvolaní neúspešnej žalobkyni v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

21. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie 0spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).