Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/355/2012

Potvrdené rozhodnutím 23Co/16/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová, v spore žalobkyne: X. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. P. XXXX/XX, J. U., zastúpená: JUDr. Helena Buzgóová, advokátka, so sídlom Alžbetínske námestie 2, Dunajská Streda, proti žalovaným: 1) Y. L., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XXX/XX, P. T., 2) I. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/XX, P. J., zastúpený: doc. JUDr. PhDr. Peter Potásch, PhD., advokát, so sídlom Vážska 14434/26, Bratislava, o zaplatenie 19.252,47 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda, č. k. 5C/355/2012-230 zo dňa 23. marca 2018, takto rozhodol: I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e . II. Žalovanému 1) a 2) s a p r i z n á v a voči žalobkyni nárok sa náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v právnej veci žalobkyne : X. L., G.. Š., B.. XX.XX.XXXX, X. B. P. XXXX/XX, XXX XX J. U., zast.: JUDr. Helenou Buzgóovou, advokátkou, so sídlom Alžbetínske námestie 2, 929 01 Dunajská Streda proti žalovaným : 1/. Y. L., X. L. XXX/XX, XXX XX P. T., X/ I. C.Á., B.. XX.XX.XXXX, X. Š. XXX/XX, XXX XX P. J., zastúpený : doc. JUDr. PhDR. Peter Potásch, PhD. Advokát, so dílom Vážska č. 14434/26, Bratislava, X/ S. G. Q., U..G..C.., N.: XX XXX XXX, U. U. Q. XX, XXX XX X., o zaplatenie 19.252,47 € s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žaloba sa z a mi e t a.

II. Žalovaným v 1/ a v 2/ rade súd priznáva náhradu trov konania v plnej výške .

III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku v samostatnom uznesení.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na súd dňa 5.10.2012 domáhala zaplatenia pohľadávky 19.252,47 euro s príslušenstvom na tom právnom základe, že s cieľom odkúpiť byt v Dunajskej Strede v obytnom dome Č. XXXX, Č. B. P., vyplatila žalovanému v 1. rade kúpnu cenu v uvedenej sume s prísľubom, že predmetný byt bude prevedený do jej vlastníctva na základe písomnej kúpnej zmluvy. Prednostne naproti potvrdeniu spísanej žalovaným v 1. rade, overené podpisy u notára, zaplatila kúpnu cenu a boli jej žalovaným v 2. rade vydané kľúče od bytu. Byt po prevzatí zrekonštruovala v hodnote 220.000,- Sk. Dňom 1.8.2008 sa do bytu nasťahovala keď následne v roku 2010 obdržala výzvu z Mestského úradu v Dunajskej Strede ,aby predmetný byt vypratala, keď zistila, že vlastníctvo k bytu nebolo v jej prospech vyriešené.

2. Rozsudok dňa 26.08.2014 súd vyhovel žalobe, keď zaviazal žalovaných v 1. a 2.rade na zaplatenie pohľadávky titulom bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 a 456 Obč. zák. a voči žalovanému v 3.rade žalobu zamietol, pre nedostatok pasívnej legitimácie. V dôsledku odvolania sa žalovaných v 1.a 2.rade bol rozsudok súdu prvej inštancie zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie. Uložil súdu prvej inštancie pokračovať v konaní tým, že sa bude zisťovať, akého nároku sa žalobkyňa domáha. Ak ide o nárok na náhradu škody, je potrebné, aby žalobkyňa tvrdila a preukázala všetky predpoklady pre priznanie nároku na náhradu škody (ak ide o bezdôvodné obohatenie, musí tvrdiť a preukázať predpoklady pre priznanie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia), tak ako bolo uvedené vyššie. Následne sa súd bude zaoberať vznesenou námietkou premlčania žalovaným 2). Žalobkyňa v žalobe označila dvoch žalovaných (voči žalovanému 3) rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť) a domáha sa solidárneho plnenia od žalovaných 1) a 2). V žalobe absentuje zdôvodnenie, či ide o nedeliteľné plnenie, ktorého sa žalobkyňa domáha alebo ide o deliteľné plnenie.

Pasívnu solidaritu žalovaných (§ 511 je potrebné vyhodnotiť nie len pri prípadnom zaväzovaní žalovaných na zaplatenie dlžnej sumy, ale aj pri vznesenej námietke premlčania. Žalovaný 1) doposiaľ námietku premlčania nároku žalobkyne nevzniesol. Splatnosť záväzku jednotlivých solidárnych dlžníkov pri deliteľných plneniach nemusí byť totožná a záväzok každého z nich sa zvlášť premlčuje, vznesená námietka premlčania jedného zo spoludlžníkov pri deliteľných plneniach nemá vplyv na nároky veriteľa voči ostatným dlžníkom. Naproti tomu pri nedeliteľných záväzkoch má námietka premlčania vznesená jedným dlžníkom právne účinky voči všetkým nedeliteľne zaviazaným spoludlžníkom. V prípade, ak súd uzavrie, že nárok žalobkyne je premlčaný, žalobu zamietne. Len v prípade, ak nárok žalobkyne premlčaný nebude, súd vykoná dokazovanie smerujúce k takému nároku, aký žalobkyňa doplní (či sa nároku domáha titulom náhrady škody alebo bezdôvodného obohatenia).

3. Vo veci bolo vykonané dokazovanie vypočutím žalobkyne, žalovaných 1.a 2., svedka Y. H., oboznámením sa s listinnými dôkazmi, vyjadrením žalovaného 3/ zo dňa 19.7.2011, výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava 1 číslo XXXXX/B,J. C. P. P. V. Ž. Z. Č. Ú.D. XXXXXXXXXX D. O. X. J. XX.X.XXXX a obsahom spisu Okresného riaditeľstva policajného zboru Dunajská Streda číslo C.-XXX/ /.-J.- XXXX na základe, ktorých dôkazov súd ustálil nasledovný skutkový stav veci:

4. Žalobkyňa zotrvala na svojej výpovedi a zopakovala svoje tvrdenia, že vyplatila žalovanému 1/ hotovosť 580.000,-Sk, ktoré peniaze vybrala z banky naproti potvrdeniu o výbere dňa 16.4.2008 a 17.4.2008, ktoré doklady založila do spisu . Tvrdila, že od žalovaného 1/obdržala písomné potvrdenie o prevzatí hotovosti, ktorý doklad jej neskôr žalovaný 1/vzal. Túto okolnosť mohol potvrdiť aj žalovaný 2,/ktorý bol v tom čase pritom . Inzercia na byt mala znieť na odpredaj bytu v hodnote 600.000,-Sk. Tvrdila, že bola uvedená do omylu správaním sa žalovaného 1/ ktorý sľúbil, že všetky doklady týkajúce sa vlastníctva k bytu vybaví. Potvrdila, že odpredávala aj svoj byt pred kúpou predmetného bytu, hoci nebola vlastníčkou predávaného bytu len užívateľkou za sprostredkovania realitnej kancelárie S. G. Q. U..G..C..

5. Právna zástupkyňa žalobkyne vzhľadom na závery odvolacieho súdu označila nárok žalobkyne ako nárok na náhradu škody, spôsobenej úmyselným konaním žalovaných v 1. A v 2.rade, aby vylákali od žalobkyne finančnú hotovosť 580 000,-Sk, hoci obaja si boli vedomí, že žalovaný v 2.rade nebol vlastníkom predmetného bytu .Žalobu podanú dňa 05.102012 považovala za podanú v lehote, keď svoj nárok uplatnila žalobkyňa v adhéznom konaní dňa 02.03.2011.

6. Žalovaný v 1. rade vzniesol námietku premlčania nároku žalobkyne. Poprel jej tvrdenia o inzerovaní sporného bytu, ako vedúci pobočky realitnej kancelárie S. G. Q. U..G..C.. P. J. U., keď žalobkyňa predávala svoj byt cez ich realitnú kanceláriu, pričom mala záujem aj o kúpu bytu, ktorý si aj vybrala. Po vyžiadaní si dokladov od sporného bytu prostredníctvom makléra H., v prítomnosti žalobkyne konštatoval, že tento byt nemôže byť predmetom predaja, keď nebol v súkromnom vlastníctve fyzickej osoby, ale mesta. Žalobkyni doporučil vyžiadať si písomné potvrdenie ,ak bude trvať na odkúpení tohto bytu. Nepamätal si vyplatenie finančnej hotovosti, ani spísanie dokladu, pre možnosť dožadovať sa prípadného vrátenia vyplatenej sumy titulom pôžičky. Tvrdil vedomosť žalobkyne o spôsobe vybavovania prevodu vlastníckeho práva k bytu, keď žalobkyňa predávala byt prostredníctvom ich realitnej kancelárie.

7. Žalovaný v 2.rade vo svojej výpovedi potvrdil, že prevzal sumu 480.000,-Sk zo zloženej sumy 580.000,-Sk, s tým, že 100.000,-Sk si mal ponechať žalovaný 1/ . Poprel, že by išlo o predaj bytu. Malo ísť o prevod nájmu k bytu . Potvrdil, že bolo spísané uznanie dlhu spísané žalovaným 1/, aby sa zabránilo deložovaniu žalobkyne z predmetného bytu. Rovnako tvrdil, že žalovaný 1/ vybavoval doklady týkajúce sa vlastníctva bytu v prospech žalobkyne.

8. Právny zástupca žalovaných nepovažoval za preukázané tvrdenie žalobkyne, že bola uvedená do omylu správaním sa žalovaných v súvislosti s prevodom práv k predmetnému bytu, odvolávajúc sa aj na jej výpoveď z výsluchu pred policajným orgánom, keď tvrdila, že nikto jej nepovedal, že byt sa prevádza do jej vlastníctva. Žalovaný v 1.rade potvrdil, že žalovaný v 2.rade v rozhodnom čase nebol vlastníkom predmetného bytu, ktorého vlastníkom bolo mesto. Mal za to, že žalobkyňa, ako konštatoval odvolací súd, nebola dostatočne obozretná, pričom bolo jej povinnosťou, aby si zistila z prístupných údajov vlastníka predmetnej nehnuteľnosti. Mal za to, že finančná hotovosť bola poskytnutá za účelom užívania nehnuteľnosti dňa 24.06.2008 a pokiaľ žalobkyňa mala byť uvedená do omylu, že tento byt sa prevádza

do jej vlastníctva, tak mohla svoj nárok uplatniť v dvojročnej subjektívnej premlčacej doby zmysle § 106 Obč.zák., najneskôr do 24.06.2010. Nepovažoval za včas uplatnený nárok v adhéznom konaní , keď oznámenia podala dňa 03.03.2011, už po uplynutí dvojročnej subjektívnej doby. Poukázal na právny názor odvolacieho súdu, ktorý konštatoval, že žalobkyňa si neuplatnila účinne nárok v adhéznom konaní.

9. Podľa § 49a Obč.zák. právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

10. Podľa § 46 ods.1 a 2 Obč.zák. písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

11. Pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.

12. Podľa § 420 ods.1až 3 Obč.zák., každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

13. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

14. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

15. Podľa § 100 ods.1 a 2 Obč.zák, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

16. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

17. Podľa § 106 ods. 1 až 3 Obč.zák, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

18. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

19. Právo na náhradu škody spôsobenú niektorým trestným činom korupcie podľa osobitného zákona sa premlčí za tri roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti odsudzujúceho rozhodnutia súdu o spáchaní niektorého trestného činu korupcie, najneskôr za desať rokov odo dňa spáchania tohto trestného činu.

20. Podľa § 391 ods. 2 a 3 Civilného sporového poriadku, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

21. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.

22. Nárok na náhradu škody (ale aj bezdôvodného obohatenia) sa premlčuje v dvojročnej subjektívnej a trojročnej objektívnej premlčacej lehote (§ 106 a § 107 , ak ide o úmyselne spôsobenú škodu (ale aj úmyselné bezdôvodné obohatenie) objektívna premlčacia lehota je desaťročná. Už vyššie bolo uvedené, že žalobkyňa sa svojho nároku domáhala titulom náhrady škody. V žalobe však nešpecifikuje základné predpoklady pri priznanie nároku na náhradu škody a hlavne neuvádza, aké konanie žalovaných považuje za protiprávne (t.j. v rozpore so zákonom alebo zmluvou). Právna zástupkyňa žalobkyne doplnila ústne do zápisnice na pojednávaní dňa 23.03.2018, považujúc spôsobenú škodu žalobkyni úmyselným konaním žalovaných v 1. a 2.rade, aby vylákali od žalobkyne finančnú hotovosť

580 000,-Sk, hoci obaja si boli vedomí, že žalovaný v 2.rade nebol vlastníkom predmetného bytu. Z tvrdení žalobkyne uvedených v žalobe vyplýva, že žalobkyňu mali žalovaní uviesť do omylu, keď jej tvrdili, že byt je na predaj, ale v skutočnosti došlo len k prevodu užívacích práv na žalobkyňu. Žalobkyňa zároveň tvrdila, že nevedela, že žalovaný 2) nie je vlastníkom bytu. Je pravdou, že uvedenie do omylu (§ 49a je považované za protiprávne konanie, ale žalobkyňa musí uvedenie do omylu preukázať. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by žalobkyňa od počiatku nevedela, že byt nie je vo vlastníctve žalovaného 2). Tvrdenie žalobkyne popreli obaja žalovaní, k spisu je pripojený vyšetrovací spis C.-XXX/DEK-J. (vyšetrovanie bolo vedené po podaní trestného oznámenia žalobkyňou) a z uznesenia Okresného riaditeľstva PZ v Dunajskej Strede zo 16.3.2012 vyplýva, že trestné stíhanie vo veci bolo zastavené. V odôvodnení uznesenia sa na záver konštatuje, že z výsledkov vyšetrovania a vyhodnotením dôkaznej situácie nevyplýva žiadna skutočnosť, na základe ktorej by bolo možné konštatovať, že by žalovaný 2) žalobkyňu uviedol do omylu, resp. využil jej omyl. Z výsluchov svedkov, ale aj žalobkyne vyplynulo, že žalobkyni bolo viackrát povedané, že byt je vo vlastníctve mesta Dunajská Streda. Pripojený trestný spis je dôkazom svedčiacim v neprospech žalobkyne. Svoje tvrdenia o tom, že z inzerátu, na ktorý žalobkyňa reagovala vyplývalo, že byt je na predaj žalobkyňa nepreukázala, inzerátom nedisponovala. Žalobkyňa tvrdila protiprávnosť konania žalovaných, vylákaním finančnej hotovosti, hoci obaja mali si byť vedomí, že byt žalovaný v 2.rade nevlastní. Ako už konštatoval odvolací súd, že súdna prax vychádza z toho, že úspech určitej osoby dovolať sa v konkrétnom prípade neplatnosti právneho úkonu pre rozhodujúci omyl predpokladá, že táto osoba využila možnosť overiť si sama skutočnosti rozhodné pre uskutočnenie právneho úkonu, resp. že využije možnosť sa omylu vyhnúť. Z dôvodu ktorého žalobkyňa nepreukázala jej uvedenie do omylu pri kúpe nehnuteľnosti, keď evidencia vlastníkov nehnuteľností vyplýva z registra (katastra), ktorý je verejne prístupný.

23. Uvedené (preukázanie protiprávneho konania žalovaných) má vplyv na začiatok plynutia premlčacej lehoty. Keďže žalobkyňa nepreukázala, že bola uvedená do omylu, resp. nepreukázala, že žalovaní sa dopustili protiprávneho konania, subjektívna (ale aj objektívna) premlčacia doba na uplatnenie nároku jej začala plynúť odo dňa odovzdania peňazí. Ak, by bola žalobkyňa preukázala protiprávne konanie žalovaných, začala ba jej dvojročná subjektívna lehota plynúť odo dňa, kedy sa dozvedela, že jej bola spôsobená škoda a kto za ňu zodpovedá (trojročná objektívna, resp. desaťročná pri škode spôsobenej úmyselne odo dňa odovzdania peňazí). Žalobkyňa počas konania namietala, že jej nárok je uplatnený včas, pretože počas prebiehajúceho trestného konania jej premlčacia lehota neplynula. Spočívanie premlčacej lehoty upravuje § 112 OZ. Odvolací súd rovnako konštatoval, že ak si poškodený uplatní právo na náhradu škody spôsobenej mu trestným činom v adhéznom konaní, plynutie premlčacej doby sa prerušuje, t.j. premlčacia doba neplynie. Predpokladom prerušenia plynutia premlčacej doby je však riadne uplatnenie náhrady škody v trestnom konaní. Riadne uplatnenie nároku na náhradu škody znamená, že škoda je v trestnom konaní presne špecifikovaná výškou a vyslovene je uvedené, že sa jej poškodený domáha od páchateľa trestného činu. Z pripojeného trestného spisu však žiadne riadne uplatnenie škody žalobkyňou nevyplýva. V trestnom oznámení je len konštatované, že mala byť žalobkyni konaním žalovaných spôsobená vysoká škoda .

24. Ako bolo vyššie uvedené doklad uznanie dlhu bolo spísané dňa 24.06.2008, žaloba bola podaná dňa 05.10.2012, žalobkyňa ani po doplnení dokazovania vypočutím žalovaného v 1.rade, ktorý potvrdila vedomosť žalobkyni o tom, že byt je len v nájme žalovaného v 2.rade a jeho manželky, pričom sama prevádzala svoj byt, ktorý nevlastnila za sprostredkovania realitnej kancelárie, si bola vedomá tejto skutočnosti, preto, nemohla byť ani uvedená do omylu žalovanými v 1.a 2 .rade.

25. Pokiaľ ide o tvrdený nárok žalobkyne na náhradu škody, predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je protiprávny úkon, spôsobenie škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. Pri občianskoprávnej zodpovednosti za škodu vzniká záväzkovo-právny vzťah medzi tým, kto za škodu zodpovedá, a medzi poškodeným. Obsahom tohto vzťahu je právo poškodeného požadovať náhradu škody a povinnosť toho, kto podľa zákona za škodu zodpovedá, škodu nahradiť. Občiansky zákonník pojem zavinenie nevymedzuje. Pri vymedzení tohto pojmu treba vychádzať z toho, že zavinenie je určitý psychický, vnútorný vzťah škodcu k vlastnému konaniu priečiacemu sa objektívnemu právu a ku škode ako k výsledku tohto konania. Naproti tomu príčinnou súvislosťou treba rozumieť určitý objektívny vzťah medzi skutočnosťou zakladajúcou zodpovednosť, t.j. medzi porušením právnej povinnosti, a výsledkom, t.j. škodou. Zavinenie ako vnútorný psychický vzťah je založený na dvoch zložkách: na zložke vedomostnej a zložke vôľovej. Vedomostnou zložkou rozumieme vnímanie, t.j. odraz predmetov a javov v zmyslových orgánoch, ako aj predstavu predmetov a javov, ktoré

subjekt vnímal skôr, alebo ku ktorému dospel úsudkom na základe znalostí alebo skúseností. Vôľovou zložkou sa rozumie predovšetkým chcenie, ale aj uzrozumenie. Pri úmyselnom zavinení je zastúpená tak vedomostná, ako aj vôľová zložka zavinenia. Pri nedbanlivosti je daná len vedomostná zložka. Úmyselné zavinenie sa člení na priamy úmysel (dolus directus), pri ktorom konajúci chcel spôsobiť škodu, a na nepriamy úmysel (dolus eventualis), pri ktorom konajúci vedel, že môže spôsobiť škodu, a pre prípad, že ju spôsobí, bol s tým uzrozumený. Nedbanlivosť môže byť vedomá, pri ktorej konajúci síce nechcel spôsobiť škodu, avšak vedel, že ju môže spôsobiť a bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že ju nespôsobí. Nedbanlivosť môže byť aj nevedomá, pri ktorej konajúci nechcel spôsobiť škodu, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje pomery vedieť mal alebo vedieť mohol.

26. Tvrdenia žalobkyne o úmyselnom konaní žalovaných vylákať od nej finančnú hotovosť 580 000,-Sk, vedomí si toho, že chcú spôsobiť jej tým škodu. Ako už konštatoval odvolací súd, bolo povinnosťou žalobkyne sa presvedčiť, čo podpisuje v písomnom uznaní dlhu, kde jednoznačne sa uvádzali skutočnosti týkajúce sa užívania nehnuteľnosti, keď sa mala možnosť presvedčiť o vlastníctve k bytu z evidencie nehnuteľnosti.

27. V prípravnom konaní, vo veci trestného oznámenia, podané žalobkyňou na žalovaného 2/ , z vyšetrovacieho spisu policajného zboru Dunajská Streda číslo C.-XXX/OEV-J.-XXXX, kde bol vypočutý žalovaný 1/, potvrdil, že doklad o uznaní záväzku podpísaný žalobkyňou a žalovaným dňa 24.6.2008 napísal on z vlastnej iniciatívy, keď žalobkyňa sa rozhodla vyplatiť kúpnu cenu za byt, ktorý žalovaný 2/ v tom čase nevlastnil, s tým, že v prípade neuskutočnenia prechodu vlastníckeho práva na žalobkyňu, vráti poskytnutú hotovosť. Na základe písomného uznania záväzku žalovaný 2/ mal prevziať sumu 580.000 SK naproti podpisu, ktoré podpisy boli overené na notárskom úrade dňa 24.6.2008 ,ak nedôjde k zmene užívacích práv najneskôr do 30.11.2008 sa zaviazal vrátiť uvedenú sumu spolu s úrokmi a zaplatiť náhradu škody. Skutočnosť, že žalovaný 2/mal len nájomnú zmluvu s T. J. U., vyplynulo aj zo zmluvy o nájme uzavretej dňa 20. 10. 2005 so žalovaným v 2. rade s manželkou, ako nájomcami a prenajímateľom T. J. U., zmluva uzavretá na dobu určitú do 30.11.2008. Tieto skutočnosti zopakoval žalovaný v1.rade aj na pojednávaní, ktoré žalobkyňa nespochybnila, tým mal súd za preukázané zhodným tvrdením strán sporu, že žalovaným v1.rade žiadne peniaze neboli vylákané a ani žiadnu finančnú hotovosť od žalobkyne neprevzal. Z toho je zrejmé, že ak aj by vznikol nárok na náhradu škody, tento by nebol získaný úmyselným konaním žalovaných. Finančná hotovosť získaná žalovaným v2.rade,tvrdené žalobkyňou o získaní úmysel vylákať od nej finančnú hotovosť, nanajvýš mohlo ísť o vedomú nedbanlivosť , pri ktorej konajúci síce nechcel spôsobiť škodu, avšak vedel, že ju môže spôsobiť a bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že ju nespôsobí, ak sa mu podarí prípadný prísľub o prevode bytu zrealizovať. V danom prípade žalobkyňa nepreukázala svoje tvrdenia o spôsobenej škode správaním sa žalovaných v 1.a a2.rade, úmyselným konaním, preto prichádza do úvahy posúdenia vznesenej námietky premlčania v zmysle § 106 ods.1 Obč,zák. počítaná dvojročná premlčacia doba od odovzdania peňazí dňa 24.06.2008 do 24.06.2010, keď dňom 17.09.2010 bola vyzvaná mestom na vypratanie nehnuteľnosti, keď najneskôr v tom čase už musela vedieť, že jej mala byť spôsobená škoda a kto za ňu zodpovedá. Žaloba bola podaná dňa 05.10.2012, v dôsledku čoho žaloba bola podaná oneskorene, v dôsledku čoho súd žalobu voči žalovaným v 1.a 2.rade zamietol z dôvodu uplynutia času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby sa právo bolo vykonalo, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie námietky premlčania malo za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, teda zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému priznať. V dôsledku čoho súd ďalšie dôkazy vo veci nevykonal, keď vec po skutkovej stránke neposudzoval.

28. Podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. Súd priznal žalobcovi vzhľadom náhradu trov 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359

Odvolanie len proti odôvodnenie rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358

Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. (§ 127 .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.) Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. (365 ods. 1

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vyplv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 3 C.s.p.)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3