Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18Co-67-2019.pdf
PDF · 88.49 KB
Case nature
Area
Subarea
18Co/67/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovanej: P. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX/XX, P., o zaplatenie 162,28 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. 4Csp/123/2017-40 zo dňa 21.12.2018 takto jednohlasne
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Žiadnej zo strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto cit.:
,,I. Žalobu z a m i e t a .
II. Stranám sporu n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.“
2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 52 ods. 1, § 1 ods. 2, § 9 ods. 1 a 2 a § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len ,,ZoSÚ“) a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
3. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že mal za preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom bola dňa 25.03.2013 uzavretá zmluva o úvere č. XXXXXXXXX, ktorou žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 200,00 eur. V zmluve sa žalovaná zaviazala zaplatiť celkovo sumu 396,00 eur a to v 1 mesačnej splátke vo výške 396 eur v lehote do 27.03.2014. Tvrdenia žalobcu, že v zmysle zmluvy o úvere sa žalovaná zaviazala splatiť úver spolu s poplatkom 12 mesačnými splátkami po 33,00 eur počnúc dňom 27.04.2013 nemal súd prvej inštancie z predloženej úverovej zmluvy preukázané. Predmetnú zmluvu o úvere vzhľadom na povahu účastníkov zmluvného vzťahu, t.j. dodávateľ a spotrebiteľ, posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho zákonníka a zároveň ZoSÚ. Z predloženej zmluvy o úvere bolo nesporne preukázané, že táto neobsahuje podstatné náležitosti zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ, t.j. nie sú uvedené predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov. Mal za to, že pri údaji o ročnej percentuálnej miere nákladov zákon stanovuje povinnosť uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet a teda nepostačuje uviesť len samotnú jeho výšku. Zároveň dospel k záveru, že v zmluve o úvere chýba aj obsahová náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ, a síce doba trvania zmluvy. Uvedené ustanovenie vyžaduje časovú špecifikáciu doby trvania zmluvy a zároveň dátumovú špecifikáciu konečnej splatnosti úveru. Vzhľadom na nedodržanie obligatórnych náležitostí zmluvy o
úvere, súd prvej inštancie považoval poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ, teda žalovaná mala žalobcovi vrátiť iba poskytnutý úver vo výške 200,00 eur. Vzhľadom na tvrdenie samotného žalobcu, že žalovaná do dňa podania žaloby uhradila na svoj dlh sumu 231,00 eur, t.j. sumu prevyšujúcu výšku poskytnutého úveru, súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol.
4. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 spojení s § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“) s tým, že v konaní bola v celom rozsahu úspešná žalovaná, avšak zo spisu vyplýva, že tejto žiadne trovy konania nevznikli, preto stranám sporu právo na náhradu trov konania nepriznal.
5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Uviedol odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b),d),f) a g) CSP. Poukázal na to, že neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy sú aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. V zmysle odseku 15. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa obidve zmluvné strany dohodli v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom. Žalovaná bola oboznámená z predmetnými ustanoveniami a súhlasila s aplikáciou Obchodného zákonníka na záväzkovo - právny vzťah, ktorý vznikol na základe zmluvy o úvere, na znak čoho ju aj podpísala. Vzhľadom na uvedené skutočnosti nie je možné na zmluvu o úvere aplikovať spotrebiteľské právo. Ďalej namietal, že nedošlo k naplneniu dôvodov, na ktoré napokon ani priamo žalovaná nepoukázala, pre ktoré nemožno zmluvu o spotrebiteľskom úvere považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov je jasne uvedená priamo na prednej strane zmluvy (1. splátka vo výške 396 eur a konečným termínom splatnosti 27.03.2014). Žalovaná požiadala v deň uzatvorenia zmluvy o úvere o uzavretie dohody o plnení v splátkach. Mal za to, že nemožno hovoriť o absencií i výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v danej veci. ZoSÚ jasne hovorí o bezúročnosti a bezpoplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v prípade RPMN, ktorá je uvedená nesprávne alebo absentuje. Nakoľko nebol naplnený ani jeden z uvedených prvkov nemožno považovať zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov. Rovnako nemožno hovoriť o uvádzaní do omylu, pretože dlžníkovi bol jasne vysvetlený rozdiel medzi RPMN v prípade ak si požiada o uplatnenie splátkového kalendára a nedodrží splátku tak ako sa uvádza na prednej strane zmluvy. Na základe uvedeného mal za to, že súd nesprávne posúdil predmetnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere za bezúročnú a bez poplatkov, nakoľko obsahuje všetky obligatórne náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch a teda všetky taxatívne náležitosti uvedené v zákone o spotrebiteľských úveroch, ktorých absencia má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru sa v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere nenapĺňajú. Bol toho názoru, že slovenské právo a slovenský zákonodarca poplatok za spracovanie zmluvy nielenže pripúšťa, ale aj výslovne uvádza. Čo sa týka poplatku za poskytnutie úveru, ten nie je podľa odvolateľa neprimerane vysoký vzhľadom na skutočnosť, že žalobca je nebankovým subjektom, ktorého riziko podnikania, ako aj podnikateľské náklady sú rozdielne - vyššie oproti bankám. Zmluvné dojednanie, ktoré podliehalo prieskumu v tomto konaní, je celkom jednoznačne cenovým dojednaním a vzhľadom na ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako aj článku 4 odsek 2 Smernice Rady 93/13/EHS je vylúčené, aby súd preskúmaval primeranosť tohto dojednania. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie § 34 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
7. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov uplatnených žalobcom, vychádzajúc z toho, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
8. Z obsahu spisu vyplýva, že na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX z XX.XX.XXXX sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 200 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom v celkovej výške 396 eur
do 27.03.2014. Celkové náklady sú tvorené súčtom výšky úroku 78.30 eura (39,15 % z poskytnutého úveru) a administratívnymi nákladmi 117,70 eura. V Zmluve o úvere je uvedená výška RPMN 96.00 %.
9. V zhode so súdom prvej inštancie ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom, že právny vzťah medzi stranami sporu, založený predmetnou zmluvou o úvere pod č. XXXXXXXXX z XX.XX.XXXX je vzťahom spotrebiteľským v zmysle zákonných ustanovení, pretože nepochybne ide o spotrebiteľský úver v zmysle ZoSÚ, nakoľko ide o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme úveru.
10. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď na danú vec aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka a ustanovenia ZoSÚ. Nepopierajúc povahu úverovej zmluvy ako absolútneho obchodu, na predmetný vzťah je potrebné vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Takéto pravidlo je ustálené v aplikačnej praxi súdov, ktoré riešenie odobril aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení pod sp. zn. I. ÚS 402/2013-10 zo dňa 19. júna 2013, v ktorom skonštatoval, že prednostným uplatnením Občianskeho zákonníka na prospech spotrebiteľa na úver ako absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa.
11. Zákon o spotrebiteľských úveroch v § 9 ods. 2 presne definuje, aké náležitosti, okrem všeobecných (§ 43 Občianskeho zákonníka), musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať.
12. V zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
13. Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa).
14. Súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, pokiaľ dôvod bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, ktorý predpokladá ust. § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ videl v absencii predpokladov použitých na výpočet RPMN (§ 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ). K uvedenému odvolací súd zdôrazňuje, že ide o jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa, pretože zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť, a preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Pri údaji o RPMN sa musia uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet, teda nestačí len uvedenie jeho výšky. Zákonodarca jasne stanovil, že nepostačuje uvedenie len výšky RPMN, ale v zmluve je potrebné uviesť aj všetky predpoklady, ktoré boli použité pre výpočet RPMN. Je nepochybné, že v predmetnej zmluve tento údaj chýba, nakoľko nie je uvedené aké predpoklady boli použité pre výpočet RPMN. Ako správne poukázal súd prvej inštancie obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je uvedenie predpokladov použitých pre výpočet RPMN aj podľa transponovanej smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008, a to v článku 10 ods. 2 písm. g).
15. Odvolací súd zastáva názor, že týmito predpokladmi je uvedenie výšky úveru, výšky splátky, jej intervalu, počtu splátok, uvedenie výšky úrokov, nákladov na poistenie a prípadných poplatkov. Tento údaj v iných dokladoch by súd akceptoval len v prípade, ak by dlžník na túto skutočnosť bol upozornený priamo v zmluve odkazom na príslušnú listinu. V zmluve však žiadny takýto odkaz nie je, a teda v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. Takýto záver odvolací súd považuje za vecne správny a súladný s ust. § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ. 16. Za daného stavu odvolací súd konštatuje, že záver súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru bol správny. Odvolací súd podotýka, že pre záver o bezúročnosti úveru, postačuje aj absencia čo i len jednej z obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
17. Žalobca v odvolaní poukazuje na to, že výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov je jasne uvedená priamo na prednej strane zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Takáto argumentácia žalobcu sa odvolaciemu súdu javí ako zmätočná, keďže absencia výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov nebola dôvodom (ani čiastočným) zamietnutia žaloby. Taktiež
odvolacie argumentácie žalobcu smerujúce k otázke či je alebo nie je primeraná odplata za poskytnutý úver svojou výškou a k je bez právneho významu, keďže súd prvej inštancie túto otázku neriešil vzhľadom na vyslovený záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Odvolací súd tieto odvolacie námietky vyhodnotil ako neopodstatnené.
18. Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že predmetný úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu absencie obligatórnych náležitostí, žalovanej tak vznikla povinnosť vrátiť žalobcovi len sumu zodpovedajúcu poskytnutým peňažným prostriedkom (200 eur), čo žalovaná učinila a žalobcovi dokonca splatila sumu vyššiu (231 eura). Iné nároky zo zmluvy žalobca voči žalovanej nemá.
19. V zmysle judikatúry súdov vrátane európskeho súdu nie je nevyhnutné, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29.5.1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku zo dňa 19.02.1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23.06.2004 sp. zn. III. ÚS 209/04).
20. So zreteľom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a v súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil v súlade s ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP.
21. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalovaná bola úspešná, no v priebehu odvolacieho konania jej žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalobcovi ako procesne neúspešnej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol. Odvolací súd vychádza z čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy konania nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania.
22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).