Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Cob/103/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Andrey Vyskočovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 845 490, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanému: C. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXXX/XX, V., zastúpený: VESTENICKÁ & BD advokátska kancelária, s. r. o., Ševčenkova 5, 851 01 Bratislava, o zaplatenie 5.102,90 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. -354 zo dňa 14.07.20170 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti o zaplatenie istiny 692,05 eur z r u š u je, v zostávajúcej odvolaním napadnutej časti ho p o t v r d z u j e.

Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 5 045,39 eur s 0,1% úrokom z omeškania denne zo sumy 5.045,39 eur od 04.03.2010 do zaplatenia, vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol, žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania a žalovanému uložiť povinnosť zaplatiť trovy štátu.

2. Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorým sa právny predchodca žalobcu Credium Slovakia, a.s. domáhal zaplatenia žalovanej istiny s úrokom z omeškania s poukazom na to, že dňa 30.01.2007 došlo k uzatvoreniu leasingovej a kúpnej zmluvy č. LZF 07/52026 so žalovaným, predmetom ktorej bol prenájom osobného motorového vozidla, za ktorý sa žalovaný zaviazal splácať po dobu 36 mesiacov leasingové splátky vo výške 357,20 eur (10.761 Sk), keď vopred zaplatil akontačnú splátku vo výške 6.638,78 eur (200.000,- Sk). Žalovaný uhradil iba jedenásť splátok, dvanástu uhradil iba čiastočne vo výške 55,72 eur (1.678,70 Sk) a ďalšie splátky neuhrádzal, na základ čoho právny predchodca žalobcu odstúpil od zmluvy listom zo dňa 27.02.2008, doručeným žalovanému dňa 03.03.2008 z dôvodu porušenia zmluvy pre neplnenie si platobných povinností a listom zo dňa 11.02.2010 uskutočnil finančné vysporiadanie zmluvy s prihliadnutím na odcudzenie predmetu leasingu. Dôvody odstúpenia od zmluvy žalobca v konaní označil podľa čl. 12 bod 2 v spojení s čl. 13 bod 1 písm. a/b/ Obchodných podmienok (ďalej ako OP) , ktoré boli súčasťou zmluvy. Z dôvodu odcudzenia vozidla, ktoré sa našlo na území Talianska leasingový prenajímateľ zabezpečil dovoz predmetu leasingu zo zahraničia na územie Slovenskej republiky v máji 2009. Žalovaný porušil zmluvné podmienky i tým, že neoznámil prenajímateľovi odcudzenie predmetu leasingu, ktorého dovoz musel realizovať leasingový prenajímateľ, preto mu vznikol nárok na finančné vyporiadanie vo výške neuhradených nákladov vo výške 2.023,67 eur súvisiacich s dovozom motorového vozidla z Talianska na územie Slovenska, vo výške 570,50 eur za odobratie a predaj motorového vozidla, ako i ostatných nákladov

spojených s odhlásením vozidla, vyhotovením znaleckého posudku a úhradou parkovného, nárok na úhradu sumy 1.816,68 eur, ktorá predstavuje stratu na majetku leasingového prenajímateľa vypočítaná zo súčtu splátok účtovaných na istinu bez DPH a to 14. až 36. splátka, čo je 6.915,58 eur, z ktorej bola odpočítaná predajná cena vozidla 5.099,- eur. Žalobca zdôraznil, že žalovaný s OP, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou leasingovej zmluvy pri jej uzatvorení súhlasil. Podľa čl. 11 bod 12 OP má leasingový prenajímateľ nárok na úhradu zostávajúcich leasingových splátok po odstúpení od zmluvy, ktoré sú v zmluve označená ako náhrada škody, pretože pri uzatvorení leasingovej zmluvy leasingový prenajímateľa uhradil celú kúpnu cenu predmetu leasingu a počas trvania leasingového vzťahu očakával z leasingového vzťahu so žalovaným výnos. Podľa čl. 11 bod 2 OP ale došlo na strane žalobcu ku škode, keď sa jeho majetok, ktorý vynaložil na nadobudnutie predmetu leasingu zmenšil . Žalobca súčasne poukázal na to, že na daný právny vzťah nie je možné aplikovať úpravu súvisiacu s ochranou spotrebiteľa, pretože na oboch stranách vystupujú podnikatelia. Z dôvodu postúpenia žalovanej pohľadávky v priebehu konania súd pripustil, aby z konania pôvodný žalobca vystúpil a vstúpil doň súčasný žalobca

3. Žalovaný vo vyjadrení súhlasil s nárokom žalobcu na zaplatenie 658,90 eur ako dvoch neuhradených splátok a penalizačnej faktúry vo výške 33,15 eur, vo zvyšku žiadal návrh zamietnuť s poukazom na to, že vozidlo bolo počas trvania leasingu odcudzené, čo ohlásil aj polícii, a tiež Českej poisťovni a.s., v ktorej bolo vozidlo poistené. Poisťovňa mu ale oznámila, že plniť nebude, pretože motorové vozidlo sa našlo. Zo strany talianskej polície mu ale neboli poskytnuté žiadne bližšie informácie a tak neuhrádzal už žiadne splátky. Žalobca odstúpil od zmluvy z dôvodu odcudzenia predmetu leasingu, teda zo strany žalovaného nedošlo k žiadnemu porušeniu zmluvných povinností, ktoré by boli v príčinnej súvislosti s nárokom žalobcu. K odcudzeniu vozidla došlo nie z dôvodu konania žalovaného, ale tretej osoby, čo sú okolnosti, ktoré vylučujú zodpovednosť žalovaného za škodu vzniknutú leasingovému prenajímateľovi. OP súvisiace s povinnosťou splácať jednotlivé splátky aj v prípade odcudzenia predmetu leasingu uvádzajú, že táto povinnosť by nastala len v prípade, ak by leasingový prenajímateľ neodstúpil od zmluvy. Odstúpením ale došlo k ukončeniu leasingového vzťahu, a tak na strane žalovaného nie je žiadna zodpovednosť za škodu, ktorú by mal uhradiť žalobcovi.

4. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie a vo veci bol vydaný v poradí prvý rozsudok č.k. -229 zo dňa 29.10.2014, ktorým bola uložená žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 692,05 eur a vo zvyšnej časti bol návrh zamietnutý. Uvedený rozsudok bol napadnutý odvolaním žalobcu, na základe ktorého Krajský súd v Trnave ako súd odvolací uznesením č.k. -247 zo dňa 13.03.2016 rozhodnutie zrušil a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie následne po oboznámení sa s obchodnými podmienkami, znením Leasingovej zmluvy č. LZF/07/52026, Protokolom o finančnom vyporiadaní leasingovej zmluvy zo dňa 11.02.2010, faktúrami, na základe ktorých si žalobca uplatnil žalovaný nárok žalobe čiastočne vyhovel.

5. Z hľadiska právneho posúdenia prvoinštančný súd poukázal na ust. § 269 ods. 2, § 273 ods. 1, § 344 a § 351 ods. 1 Obchod. zák., ktoré na vec aplikoval. Medzi stranami nebolo sporné, že nárok žalobcu na zaplatenie 658,90 eur, ktorý predstavuje dve neuhradené splátky a k nim suma 33,15 eur z penalizačnej faktúry je opodstatnený a žalovaný ho uznal. S poukazom na OP prvoinštančný súd skonštatoval, že hoci odstúpenie od zmluvy zo dňa 27.02.2008 adresované žalovanému žiaden dôvod s odkazom na konkrétny článok OP pre finančný prenájom motorových vozidiel neobsahuje, podľa záverov vyslovených v uznesení odvolacie súdu pre účinné odstúpenie od zmluvy zákon nevyžaduje výslovné uvedenie dôvodu, pre ktorý strana od zmluvy odstupuje a postačuje, ak je daná existencia dôvodu dohodnutého v zmluve, alebo ustanoveného v zákone. Dôvod odstúpenia žalobcu od zmluvy spočíval v neplatení zmluvne dohodnutých splátok, čo sám žalovaný v priebehu konania uznal, a ak i v oznámení o odstúpení nebol konkretizovaný dôvod odstúpenia je nesporné, že tento v čase odstúpenia existoval práve podľa čl. 12 bod 2 v spojení s čl. 13 bod 1 písm. a/b/ OP pre finančný prenájom motorových vozidiel, a tak je odstúpenie platné.

6. Na základe tohto zistenia sa súd zaoberal nárokom žalobcu na náklady súvisiace s náhradou za dovoz predmetu leasingu z Talianska vo výške 2.023,67, ktoré boli súdu preukázané za prevzatie a prepravu vozidla faktúrou č. FAG/09/02225 zo dňa 15.10.2009 (č.l. 13 spisu), faktúrou č. FAG/09/02226 zo dňa 15.10.2009 (č.l. 14 spisu), faktúrou č. 3034/2009 zo dňa 12.10.2009 (č.l. 15 spisu), faktúrou č. 2282/2009 zo dňa 12.10.2009 (č.l. 16 spisu), príjmovým dokladu č. 23/2009 (č.l. 18 spisu), dokladom o parkovaní (č.l. 19 spisu), dokladom o čerpaní pohonných hmôt (č.l. 20 spisu), dokladom o kúpe zmesi do chladiča

(č.l. 21 spisu), dokladom o kúpe diaľničnej známky (č.l. 22 spisu), dokladom o úhrade diaľničného mýta (č.l. 23 spisu), dokladmi o kúpe pohonných hmôt do sprievodného vozidla (č.l. 24 spisu), dokladmi o úhrade diaľničného mýta (č.l. 25 spisu) a faktúrou č. 290100043 zo dňa 07.10.2009 (č.l. 26 spisu), podľa ktorých si spoločnosť MABORO spol. s r.o., Bratislava vyúčtovala sumu 1.984,16 eur (1.549,65 eur + 434,51 eur) za vykonané služby spojené s odobratím predmetu leasingu a jeho prepravou z Talianska na Slovensko a ktorú sumu právny predchodca žalobcu za poskytnuté služby zaplatil, čo žalovaný ako tvrdené skutočnosti nenamietal. Žalobca však uniesol dôkazné bremeno len k nároku na priznanie čiastky 1 984,16 eur (2.023,67 - 1.984,16), ktorú súd žalobcovi priznal a v časti o zaplatenie sumy 39,51 eur nárok zamietol s tým, že súdu žalobca nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce nárok aj na túto sumu.

7. Súd priznal žalobcovi i nárok na náklady za odhlásenie vozidla z evidencie vo výške 222,50 eur, náklady za vypracovanie znaleckého posudku vo výške 70 eur (č.l.109) a 260 eur náklady za parkovné, ku ktorým nepriznal 18 eur, pretože nebola dôvodnosť žalobcom preukázaná. Zároveň prvoinštančný súd rozhodol i o nároku na úrok z omeškania podľa Obchod. zák. v znení účinnom do 31.01.2013 v spojení s Obchod. zák. s odkazom na čl. 11 bod 4 OP, ktorým si strany výšku úroku z omeškania dohodli. O trovách konania rozhodol podľa

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti výroku I., III. a IV., podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný (č.l.375) a žiadal, aby odvolací súd predmetné rozhodnutie zmenil a žalobu zamietol. V odvolacích dôvodoch poukázal na to, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Priznanie sumy (okrem čiastky 658,90 eur ) vo výške 4.353,34 eur považuje odvolateľ za nezákonné, pretože uvedené čiastky, z ktorých priznaná istina pozostáva vznikli až po odstúpení od zmluvy, preto sa mal súd v prvom rade venovať posúdeniu samotného odstúpenia a zisťovať, či sa tento úkon uskutočnil právne relevantným spôsobom a ktorým dňom došlo k zániku zmluvy. Žalovanému bolo odstúpenie doručené dňa 27.02.2008. Základný vzťah mal súd posudzovať podľa znenia zmluvy a jej ustanovení, ktoré tvoria tzv. lex contractus a čl. 11 bod 2,3 OP, ktoré sú podmienenými právnymi normami. V súvislosti s odstúpením od zmluvy žalovaný zdôraznil, že ak nastane antecedent normy podľa ods. 2 čl. 11 OP, tak sú splnené podmienky hypotézy, nastane pravdivý konzekvent a s odkazom na čl. 11 ods. 3 OP vysvetlil, ako je ho potrebné korektne formulovať. K účinnému odstúpeniu od zmluvy došlo dňom doručenia písomného oznámenia a to dňa 27.02.2008, k odobratiu motorového vozidla, ale došlo až v roku 2009 a k predaju až v roku 2010 z čoho je zrejmé, že všetky náklady súvisiace s odobratím vozidla, jeho dovozom z Talianska, odhlásením z evidencie a vypracovaním znaleckého posudku vznikli až po odstúpení od zmluvy, čo znamená, že súd vec nesprávne právne posúdil, keď zistený skutkový stav nesprávne podradil pod hypotézu čl. 11 ods. 3 OP, keďže k odobratiu vozidla nedošlo pred odstúpením od zmluvy. Odvolateľ poukázal na právnu úpravu uvedenú v § 544 a § 545 ods. 2 Obč. zák., ktoré mal súd prvej inštancie pri výklade čl. 11 ods. 2 OP aplikovať, pričom v zmluve sa nenachádza žiadne ustanovenie, ktoré by oprávňovalo požadovať od žalovaného náhradu škody, ktorá presahuje výšku zmluvnej pokuty, ktorú predstavujú leasingové splátky. Splátky č. 14 až 36 teda vo výške 6.915,68 eur sú zmluvnou pokutou podľa čl. 11 ods. 2 OP. Všetky škody vzniknuté v dôsledku predčasného ukončenia zmluvy sú teda pokryté zmluvnou pokutou, a stratu na zisku si tak spôsobil žalobca sám v dôsledku neodbornej starostlivosti pri predaji vozidla. Žalobca nepožadoval zaplatenie zmluvnej pokuty, ale žiadal náhradu straty z predaja majetku, pričom čl. 11 ods. 2 OP akékoľvek náhrady a nároky žalobcu na náhradu škody vylučuje a to v spojení s § 545 ods. 2 Obč. zák. Práve z dôvodu dohody o zmluvnej pokute nemohol byť žalobcovi priznaný žiaden iný nárok na náhradu škody a teda ani nárok na priznanie úroku z omeškania. Takýto nárok potom nemôže byť priznaný ani podľa § 265 Obchod. zák., pretože ide o výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, a ktorý nepoužíva právnu ochranu. Krádež vozidla nebola legitímnym dôvodom pre odstúpenie od zmluvy, pri odcudzení vozidla musel žalovaný platiť leasingové splátky až do vyjadrenia sa poisťovne, teda do ukončenia zmluvného vzťahu medzi leasingovým prenajímateľom a nájomcom. Tým, že leasingový prenajímateľ odstúpil od zmluvy, došlo k jej zrušeniu a nemožno považovať za správny názor súdu, podľa ktorého v odstúpení od zmluvy nemusí byť uvedený dôvod a postačuje iba existencia takéhoto dôvodu. Okrem toho to bol žalobca, ktorý bránil žalovanému uplatniť svoje práva poisteného a leasingového nájomcu, následne došlo k zosplatneniu splátok, ktoré ale môžu byť podradené iba pod zmluvnú pokutu, inak je ich vyplatenie v rozpore so zmluvou a poctivým obchodným stykom. Okrem toho právo odstúpiť od zmluvy bolo podmienené aj odoslaním upomienky, čo sa nestalo, preto je účelové tvrdenie žalobcu, ktorý uvádzal, že od zmluvy odstúpil z dôvodu omeškania s platením splátok. V ďalšej časti sa odvolávajúci žalovaný venoval teoretickému výkladu pojmu odstúpenie od zmluvy s tým, že žiaden zákonný dôvod

pre odstúpenie u žalobcu nebol daný. Odstúpenie označil za konanie, ktoré je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, keď žalobca po viac ako roku od krádeže vozidla vykonal vyúčtovanie leasingovej zmluvy, čo znamená, že nekonal s odbornou starostlivosťou, a takémuto konaniu preto tiež nemožno poskytnúť žiadnu právnu ochranu. Podľa odvolateľa žalobca neskorým predajom vozidla, ktorý realizoval neefektívne a po uplynutí času, znížil jeho hodnotu, čo rovnako napĺňa znaky rozporu so zásadami poctivého obchodného styku a až dňa 29.04.2010 podal žalobu. Za toto obdobie si uplatňuje nárok na úrok z omeškania, ktorý mu tak súd nemal priznať a neakceptovať ani výšku sadzby úrokov z omeškania, pretože ak nevznikol nárok na náhradu škody z dôvodu, že nesplnenie povinností bolo spôsobené konaním poškodenej strany alebo nedostatkom jej súčinnosti, nemohol vzniknúť ani nárok na úroky z omeškania. Žalobca bránil žalovanému uplatniť si práva zo zákonného poistného ako i voči orgánom v Taliansku, prevziať si vozidlo a naďalej ho užívať, teda vzniknutú škodu si jednoznačne zapríčinil sám žalobca, za ktorú nemôže niesť zodpovednosť žalovaný. Keďže podľa § 351 ods. 1 Obchod. zák. odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti zanikol aj nárok žalobcu na úroky z omeškania dohodnuté v zmluve a patria mu iba úroky v sadzbe ustanovenej nariadením vlády.

9. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie bolo podané odvolanie i právnou zástupkyňou žalovaného (č.l. 369-372) ktorá odvolacie dôvody založila na právnej úprave uvedenej v , s tým, že predmetný rozsudok nie je dôkladne a presvedčivo odôvodený, keďže v konaní boli vydané dve diametrálne odlišné rozhodnutia. Prvoinštančný súd sa dostatočne presvedčivo nevyporiadal so svojim odklonom od svojho predchádzajúceho názoru. Žalovaný trvá na tom, že žalobcov nárok nie je dôvodný, pretože ak sa jedna zo strán zmluvy rozhodne od zmluvy odstúpiť, má špecifikovať dôvody, inak by vymedzenie podmienok odstúpenia nemalo žiaden zmysel a efekt. Odstúpenie od zmluvy žiadne dôvody neobsahuje, a preto je takýto jednostranný právny úkon absolútne neúčinný. Presná špecifikácia dôvodov má význam, týka sa budúcich práv a povinností druhej zmluvnej strany a zároveň môže dávať zmluvnej strane, ktorej je adresovaná, presnú informáciu o tom, aká povinnosť bola porušená. Práve v obchodnom práve sa predpokladá u účastníkov zmluvných vzťahov vyššia miera právneho vzdelania, preto by sa mal klásť dôraz i na znenie obchodných podmienok. Právna zástupkyňa odvolávajúceho sa žalovaného zotrvala na tvrdení o neúčinnom odstúpení od zmluvy, na základe ktorej skutočnosti nedošlo ani k zániku daného právneho vzťahu. Žalobca založil dôvody odstúpenia na čl. 12 ods. 2 v spojení s čl. 13 ods. 1 písm. a/b/ OP, ktoré súd ustálil až v poradí druhom, rozhodnutí pričom úlohou súdu nebolo ustáliť dôvody odstúpenia od zmluvy, ale v rámci predbežnej otázky posúdiť, či žalobca adresoval žalovanému platné a účinné odstúpenie od zmluvy, na základe čoho mal potom súd vydať rozhodnutie. Keďže nedošlo k platnému a účinnému odstúpeniu od zmluvy, súd nemôže uložiť povinnosť žalovanému uhradiť istinu podľa leasingovej zmluvy. V tejto súvislosti poukázala na právnu úpravu uvedenú v a Obchod. zák., podľa ktorých sa má vykladať prejav vôle tak, že žalobca odstúpením od zmluvy adresovaným žalovanému mal v úmysle odstúpiť od zmluvy z dôvodu zmarenia účelu zmluvy. Rozhodnutie prvoinštančného súdu preto založilo i existenciu odvolacieho dôvodu uvedeného v , keďže neboli splnené predpoklady na vznik zodpovednosti za škodu, nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi porušením zmluvnej povinnosti a vzniknutou škodou, k čomu žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď žiadnym spôsobom nepreukázal, že zavineným konaním žalovaného mu vznikla škoda vo výške 2.023,67 eur za uhradené náklady agentúre a škoda vo výške 570,50 eur pri odobratí a predaja motorového vozidla, ako i škoda vo výške 1.816,68 eur z titulu odpredaja vozidla. Neexistenciu príčinnej súvislosti dokazuje i uznesenie o začatí trestného stíhania. Zodpovednosť nemožno robiť závislou na kauze, pričom atribútom príčinnej súvislosti je „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť priamy, bezprostredný a nie prerušený, a nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti tak treba skúmať, či v komplexe skutočnosti prichádzajúcich do úvahy existuje skutočnosť, ktorou zákon priamo spája zodpovednosť za škodu. Podľa názoru odvolávajúceho sa žalovaného žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal existenciu príčinnej súvislosti medzi konaním žalovaného a vzniknutou škodou, čím neuniesol dôkazné bremeno.

10. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu v podaní zo dňa 28.02.2018 (č.l. 391) žiadal rozhodnutie prvoinštančného súdu ako vecne správne potvrdiť.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( C.s.p), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a

), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávaní ( ) keď dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. Podľa miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením.

12. Podľa

(1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. (2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. (3) Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

13. Odvolávajúci sa žalovaný založil svoje odvolanie na existencii odvolacích dôvodov, ktoré označil poukazom na ust. ,

14. Odvolací argument založený na ust. znamená, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a teda sa týka nedostatkov v zisťovaní skutkového stavu veci súdom spočívajúcich v tom, že skutkové zistenie, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie sú nesprávne. Uvedené znamená, že musí ísť o také skutkové zistenie, na základe ktorého súd vec posúdil po právnej stránke nesprávne, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, v dôsledku čoho je nesprávny a chybný súdom vyslovený právny názor a skutkové zistenie tak nezodpovedá vykonaným dôkazom, súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli, alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi vykonané opomenul, napriek tomu, že vyšli najavo. Nesprávne skutkové zistenia sú i také, ktoré súd založí na chybnom hodnotení dôkazov, čím nastane logický rozpor v ich hodnotení z hľadiska zákonnosti, pravdivosti, prípadne i dôležitosti. V kontexte s týmto odvolacím dôvodom odvolací súd poukazuje na to, že tento odvolací dôvod nie je daný, skutkové zistenia sú vykonané prvoinštančným súdom v dostatočnom rozsahu, z ktorých v tomto konaní a pri svojom rozhodnutí vychádza i odvolací súd a na ktoré poukazuje.

15. Pre odvolací dôvod uvedený v platí, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, vyvodzuje zo skutkového zistenia práva a povinnosti, ktoré majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Odvolací súd uvádza, že ani tento odvolací argument nie je daný .

16. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti a doplnenie opodstatnenosti rozhodnutia prvoinštančného súdu poukazuje na to, že napadnutý prvoinštančný rozsudok je založený na pokynoch a právnom názore, ktorý bol vyslovený v uznesení odvolacieho súdu č.k. -247, v ktorom odvolací súd vytkol prvoinštančnému súdu práve nedostatky pôvodného posúdenie odstúpenia od zmluvy. Uvedenú výtku prvoinštančný súd v rozsudku, ktorý je predmetom tohto odvolacieho prieskumu odstránil a po vykonanom dokazovaní konštatoval, že žalobca od zmluvy odstúpil podľa čl. 12 ods. 2 v spojení s čl. 13 ods. 1 písm. a/b/ OP z dôvodu, že si leasingový nájomca riadne neplnil svoje platobné povinnosti, ku ktorým sa zmluvou zaviazal a nezaplatil dohodnuté splátky, čo žalovaný v priebehu konania priznal a nenamietal. Práve s odkazom na smer a právny názor vyjadrený odvolacím súdom v zrušujúcom uznesení pokračoval prvoinštančný súd v doplnení dokazovania a ustálil dôvod odstúpenia od zmluvy, ktorý vyplýval z OP . Odvolací súd uvádza, že odstúpenie od zmluvy je jednostranný právny úkon adresovaný druhému účastníkovi, ktorý je účinný okamihom doručenia povinnému za situácie ustanovenej zákonom alebo dohodnutej v zmluve. V dôsledku odstúpenia od zmluvy vznikajú nároky súvisiace s vysporiadaním účastníkov zrušeného vzťahu, medzi ktoré patrí nárok na náhradu škody, nákladov a pod. Pre účinné odstúpenie od zmluvy nevyžaduje výslovné uvedenie dôvodu, pre ktorý strana od zmluvy odstupuje a postačuje, ak je daná existencia tohto dôvodu v zmluve alebo v zákone. Prvoinštančný súd jednoznačne skonštatoval, že dôvodom odstúpenia bolo neplatenie

zmluvne dohodnutých splátok, čím bol založený dôvod podľa čl. 12 ods. 2 v spojení s čl. 13 ods. 1 písm. a/b/ OP pre finančný prenájom motorových vozidiel a teda odstúpenie vyhodnotil ako úkon platný. V tejto súvislosti nemožno prisvedčiť odvolateľovi, že by mal žalobca ako zmluvná strana povinnosť pri odstúpení zmluvy v oznámení o odstúpení presne označiť dôvody odstúpenia. Príslušná právna úprava uvedená v Obchodom zákonníku (§344 a nasl. ) neukladá žiadnu povinnosť v oznámení o odstúpení uvádzať dôvody odstúpenia a zákon v ust. § 349 ods. 1 iba vyžaduje, aby odstúpenie bolo vo forme oznámenia doručené druhej strane. Zákon teda pre odstúpenie od zmluvy nevyžaduje žiadnu zvláštnu formu a ani v žiadnom ustanovení nie je určená povinnosť, aby obsahom tohto právneho úkonu bolo aj uvedenie dôvodu odstúpenia či už zákonného alebo dohodnutého. Okrem toho platí, že i prípadné uvedenie dôvodov odstúpenia neznamená viazanosť týmito dôvodmi. Neexistencia dôvodov odstúpenia uvedených v odstúpení nevylučuje platnosť odstúpenia z iných existujúcich dôvodov (NS SR sp.zn. ). Odvolací súd poukazuje na uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z dôvodu, že toto platí rovnako aj pre . Pre nastúpenie účinkov odstúpenia je preto nevyhnutné iba doručenie do sféry dispozície druhej strany podľa Obchod. zák., čo sa v tomto konaní stalo riadne aj v písomnej forme. Je na odstupujúcej strane, kedy k takémuto úkonu, ak sú splnené pre jeho využitie podmienky, pristúpi. Odstúpenie od zmluvy je tak, ako bolo uvedené i prvoinštančným súdom platné a tak nie je naplnený odvolací dôvod uvedený v ust.

17. Odstúpenie od zmluvy ako následok porušenia zmluvy nesie so sebou i právo na náhradu škody, vzniknutej porušením povinnosti, ako upravuje ust. § 351 ods.1 Obchod. zák., podľa ktorého odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa § 262, riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy. Odstúpením od zmluvy sa podľa čl.11 ods.2 OP stali splatné všetky zostávajúce leasingové splátky, ktoré sú OP označené ako paušalizovaná náhrada škody , ktorá vznikla z dôvodu, že leasingový vzťah bol predčasne ukončený. Takáto dohoda sa ale týkala iba porušenia povinnosti uhrádzať leasingové splátky, ktoré porušenie žalovaný v odvolaní, ktoré podal súbežne s odvolaním podaným jeho právnym zástupcom ani nepopiera, ale namieta dôvodnosť nároku na ostatné náklady ktorými sú náklady spojené s vrátením predmetu leasingu. Požadované náklady musel leasingový prenajímateľ vynaložiť za účelom vrátenia vozidla. K uvedenému je potrebné vziať do úvahy samotný účel finančného leasingu, ktorý je v tomto spore upravený leasingovou zmluvou a ktorý upravuje tak záväzok poskytovateľa leasingu odovzdať leasingovému príjemcovi do užívania na určitú dobu predmet leasingu ako i záväzok prijímateľa leasingu uhrádzať leasingové splátky a zodpovedať za stav predmetu leasingu. Uvedené účelové zaobstaranie veci je vykonané s využitím finančných zdrojov poskytovateľa leasingu, ktorý by inak nevstúpil do uvedeného vzťahu, ak by nebezpečenstvo škody na predmete leasingu a náklady súvisiace s odovzdaním predmetu leasingu mal znášať sám. Na základe zmluvného dojednania tak nebezpečenstvo zničenia, straty alebo odcudzenia predmetu leasingu nesie leasingový nájomca. Právny predchodca žalobcu ako leasingový prenajímateľ svoju povinnosť zo zmluvy o leasingu splnil odovzdaním predmetu leasingu žalovanému a ten podľa zmluvy nesie riziko jeho užívania. Žalovaný tak bol napriek krádeži vozidla povinný bez prerušenia uhrádzať leasingové splátky. Túto povinnosť porušil a tak došlo zo strany leasingového prenajímateľa k k využitiu práva na odstúpenie od zmluvy. Okrem povinnosti uhrádzať leasingové splátky sa ale žalovaný zaviazal v čl. 12 zmluvy niesť i nebezpečenstvo odcudzenia predmetu leasingu až do jeho vrátenia leasingovému prenajímateľovi resp. do doby prevodu vlastníctva a znášať všetky náklady vrátenia predmetu leasingu prenajímateľovi . Uvedené zmluvné dojednanie je nesporné, a tak nie je dôvodné sa osobitne zaoberať pri ich priznaní skúmaním splnenia predpokladov zodpovednosti žalovaného, ako sa vyžaduje pri nároku na náhradu škody. Súd prvej inštancie náklady podrobne v rozhodnutí špecifikoval, vyhodnotil ich opodstatnenosť a čiastočne ich žalobcovi priznal, keď v ostatnej časti žalobu zamietol. Priznané náklady neboli čo do výšky v odvolaní podanom právnym zástupcom žalovaného namietané a odvolacie argumenty, ktoré uviedol v samostatnom odvolaní priamo žalovaný, ktorý ich označuje za paušalizovanú náhradu škody

- zmluvnú pokutu, na ktorú nevznikol žalobcovi nárok, sú neopodstatnené, pretože ide o náklady, na úhrade ktorých sa strany zmluvy jednoznačne v čl. 12 dohodli.

18. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že prvoinštančný súd v poradí prvým rozsudkom č.k. -229 žalobu v časti zamietol a v časti uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 692,05 eur. Táto časť rozsudku ale nebola napadnutá odvolaním žalobcu ani žalovaného, v tejto časti tak rozsudok prvoinštančného súdu č.k. -229 nadobudol právoplatnosť. Odvolací súd

uznesením č.k. -247, ktorým zrušil rozsudok prvoinštančného súdu na základe odvolania a v medziach odvolania podaného žalobcom preskúmaval teda len zamietajúcu časť, ako vyplýva z jeho odôvodnenia, preto nebolo dôvodné v tejto časti duplicitne v prvostupňovom rozhodnutí zaväzovať žalovaného na zaplatenie aj sumy 692,05 eur, ktoré rozhodnutie už nadobudlo právoplatnosť. Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd v tomto rozhodnutí rozsudok o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť aj sumu 692,05 eur zrušil ako nadbytočné a nedôvodné, v ostatnej časti rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ako vecne správne potvrdil.

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa v spojení s a v konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na ich náhradu v celom rozsahu.

Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).