Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/232/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou Mgr. Ninou Dubovskou, v spore žalobcu: Ľ. I., S. XXX, O., zastúpený: Consilior Iuris s.r.o., advokátska kancelária, Radlinského 51, Bratislava, proti žalovanej: Slovenská asociácia pretláčania rukou, Vavrečka 311, 029 01 Námestovo, IČO: 30 811 686, o zrušenie uznesenia Výkonného výboru žalovanej, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd ž a l o v a n e j náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 03.12.2014 domáhal zrušenia uznesenia Výkonného výboru žalovanej č. 5 zo dňa 29.09.2014, ktorým bol žalobca vylúčený zo Slovenskej asociácie pretláčania rukou (žalovanej) z dôvodu hrubého porušenia morálky a etiky športu a poškodzovania dobrého mena Slovenskej asociácie pretláčania rukou na verejnosti svojím správaním a vystupovaním. Oznámenie o vylúčení bolo žalobcovi doručené listom žalovanej dňa 01.10.2014. V žalobe žalobca ďalej tvrdil, že nikdy nepodal písomnú prihlášku za člena Slovenskej asociácie pretláčania rukou, nezaplatil registračný ani členský poplatok, nikdy o jeho prijatí nerozhodoval Výkonný výbor žalovanej, a teda nikdy sa nestal v zmysle stanov individuálnym členom. Vzhľadom na absenciu členstva žalobcu u žalovanej ho nemohol Výkonný výbor žalovanej z členstva vylúčiť, preto je jeho uznesenie č. 5 nezákonné.

2. Po postúpení veci z Krajského súdu v Bratislave na tunajší súd a po vznesení nesúhlasu s postúpením tunajším súdom, Kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj len „NS SR.“), ako súd príslušný na rozhodnutie o vecnej príslušnosti, rozhodol uznesením č.k. zo dňa 22.01.2019, že nesúhlas tunajšieho súdu s postúpením veci nie je dôvodný a tunajší súd je vecne príslušným súdom na konanie v prvej inštancii. Svoje rozhodnutie NS SR odôvodnil tým, že žalovaná (Slovenská asociácia pretláčania rukou) je občianske združenie, na ktoré sa vzťahuje o združovaní občanov (ďalej aj len „“), v zmysle ust. ktorého je združenie právnickou osobou a v čase začatia konania, ako aj v čase postúpenia veci tunajšiemu súdu, bolo platné a účinné ust. , podľa ktorého ak člen združenia považuje rozhodnutie niektorého z jeho orgánov, proti ktorému už nemožno podľa stanov podať opravný prostriedok, za nezákonné alebo odporujúce stanovám, môže do 30 dní odo dňa, keď sa o ňom dozvedel, najneskôr však do 6 mesiacov od rozhodnutia požiadať okresný súd o jeho preskúmanie. Vzťah žalovanej a jeho člena - žalobcu - vo veciach týkajúcich sa členstva v združení je vzťahom súkromnoprávnym a nespadá do oblasti verejnej správy, preto orgány žalovanej ako súkromnoprávnej osoby rozhodujú na základe „Stanov občianskeho združenia Slovenská asociácia pretláčania rukou“, teda iba v oblasti súkromnej, nie v oblasti verejnej, teda nie sú splnené podmienky pre súdny prieskum ich

rozhodnutí podľa piatej časti upravujúcej správne súdnictvo; takémuto prieskumu by podliehali len v prípade, ak by sa týkali oblasti verejnej správy a zákon (nie predpis nižšej právnej sily, alebo ich interný akt) by im v tomto smere zveril právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb. Záverom NS SR poukázal na to, že je na zamyslenie, ak sa žalobca domáha zrušenia uznesenia Výkonného výboru žalovanej, ktorým bol vylúčený zo Slovenskej asociácie pretláčania rukou napriek tomu, že ako sám tvrdí, sa nikdy nestal členom žalovanej. Otázne teda je, aké subjektívne práva žalobcu vôbec boli porušené.

3. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 30.05.2019, v ktorom uviedla, že žalovaný bol vylúčený na základe rozhodnutia Výkonného výboru dňa 29.09.2014 pod vedením bývalého vedenia žalovanej - prezidenta C. Č., pričom dňa 25.06.2016 bola na základe konania mimoriadnej konferencie žalovanej vyslovená nedôvera vedeniu a Výkonnému výboru, vrátane prezidenta žalovanej C. Č. a výkon ich funkcie bol ukončený dňom 25.06.2016, nie je teda možné podať objektívne vysvetlenie, čo viedlo bývalé vedenie ku kroku vylúčenia žalobcu. Mimoriadna konferencie žalovanej dňa 25.06.2016 prijala žalobcu a G. T. za členov žalovanej, obaja boli súčasne nominovaní a následne zvolení za členov Výkonného výboru žalovanej a žalobca zastáva funkciu viceprezidenta žalovanej.

4. Podľa ust. (ďalej len ""), strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

5. Podľa ust. , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

6. Podľa ust. , ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

7. Súd vo veci nariadil pojednávanie a pojednával a vec prejednal za účasti žalobcu a jeho právneho zástupcu a v neprítomnosti žalovanej podľa ust. , ktorá uviedla, že žiada rozhodnúť v jej neprítomnosti a nemá ďalšie dôkazy vo veci. Súd vykonal vo veci dokazovanie prednesom právneho zástupcu žalobcu a oboznámením sa s listinnými dôkazmi a ostatným obsahom spisu a vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutkový stav:

8. Medzi stranami neboli sporné skutkové tvrdenia ohľadne prijatia uznesenia Výkonného výboru žalovanej č. 5 dňa 29.09.2014, ktorým bol žalobca vylúčený zo Slovenskej asociácie pretláčania rukou (žalovanej) z dôvodu hrubého porušenia morálky a etiky športu a poškodzovania dobrého mena Slovenskej asociácie pretláčania rukou na verejnosti svojím správaním a vystupovaním. Oznámenie o vylúčení bolo žalobcovi doručené listom žalovanej dňa 01.10.2014.

9. Súd ďalej vychádzal zo zhodných tvrdení strán sporu, že žalobca v čase prijatia uznesenia Výkonného výboru žalovanej č. 5 dňa 29.09.2014 nebol jej členom a až Mimoriadna konferencie žalovanej dňa 25.06.2016 prijala žalobcu za člena žalovanej s tým, že v súčasnosti zastáva žalobca funkciu viceprezidenta žalovanej.

10. V rámci prednesu právny zástupca žalobcu doplnil, že uznesenie Výkonného výboru žalovanej existuje, bolo prijaté a publikované a bolo spôsobilé a aj v skutočnosti má za následok zásah do osobnostných práv a poškodenie dobrého mena žalobcu, teda je daný naliehavý právny záujem na jeho zrušení. Avizoval zmenu žaloby, ktorou by sa domáhal nie zrušenia, ale určenia neplatnosti uznesenia Výkonného výboru, túto súdu nedoručil a výslovne uviedol, že zmenu žaloby nenavrhuje.

11. Pri právnom posúdení veci súd aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia právnych predpisov:

12. Podľa ust. , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

13. Podľa ust. , právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

14. Podľa ust. , žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

15. Podľa ust. (účinného v čase prijatia uznesenia a v čase začatia konania, ak člen združenia považuje rozhodnutie niektorého z jeho orgánov, proti ktorému už nemožno podľa stanov podať opravný prostriedok, za nezákonné alebo odporujúce stanovám, môže do 30 dní odo dňa, keď sa o ňom dozvedel, najneskôr však do 6 mesiacov od rozhodnutia požiadať okresný súd o jeho preskúmanie.

16. Prvoradým predpokladom vyhovenia návrhu súdom je preukázanie vecnej aktívnej i pasívnej legitimácie. Súd skúma aktívnu vecnú legitimáciu z úradnej povinnosti. Súd sa teda zaoberal otázkou, či strany označené v návrhu, sú vecne legitimovanými subjektmi, teda nositeľom hmotného práva, od ktorého žalobca vyvodzuje uplatnený nárok voči žalovanej.

17. Kto je stranou konania vymedzuje právo procesné. Od podmienok, za ktorých sa niekto stáva stranou konania je potrebné rozlišovať tzv. vecnú legitimáciu, ktorou sa rozumie stav vyplývajúci výlučne z hmotného práva, podľa ktorého strana/účastník je subjektom práva (povinností), ktoré je predmetom konania. V dvojstranných právnych vzťahoch (sporových konaniach) ide o vecnú legitimáciu aktívnu - na strane žalobcu a pasívnu - na strane žalovaného. Nedostatok vecnej legitimácie aktívnej znamená, že niekto, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotného oprávnenia jej nositeľom nie je, resp. nepreukáže súdu v konaní, že je nositeľom hmotného oprávnenia, ktoré je predmetom konkrétneho súdneho sporu. Nedostatok vecnej legitimácie pasívnej znamená, že niekto, o kom sa tvrdí, že je nositeľom hmotnej povinnosti jej nositeľom nie je resp. žalobca nepreukáže súdu v konaní, že nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, ktorá je predmetom súdneho sporu je označený žalovaný.

18. Základnou podmienkou dôvodnosti a teda východiskom prípadnej úspešnosti určovacej žaloby podľa ust. (predtým ust. ) je existencia právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení. Právny záujem žalobcu pritom musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný t.j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi: žalovaným je popieraná (ne)existencia práva či právneho vzťahu žalobcu, teda je tu stav kedy právo, resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný, teda je daná existencia aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty medzi účastníkmi; jestvuje ohrozenie práva či právneho vzťahu resp. stav neistoty právneho postavenia žalobcu, ktorý nemožno odstrániť inak len určovacím výrokom; jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty, resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu. Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie k zamietnutiu určovacieho návrhu. K tomu, či je naliehavý právny záujem na určení sa prihliada z úradnej povinnosti v ktoromkoľvek štádiu konania. Prípadne určenie (ne)platnosti má povahu len predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo.

19. Vykonaným dokazovaním dospel súd k tomu, že žalobca ani žalovaná nie sú vecne legitimovanými subjektmi a naviac žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na zrušení uznesenia Výkonného výboru žalovanej (alt. určení jeho neplatnosti).

20. Podľa ust. sa súdna ochrana vo forme preskúmania rozhodnutia niektorého z orgánov zduženia (proti ktorému už nemožno podľa stanov podať opravný prostriedok), poskytuje členovi združenia, ktorý ho považuje za nezákonné alebo odporujúce stanovám. Súd poukazuje aj na záver NS SR v uznesení č.k. zo dňa 22.01.2019, že ak sa žalobca

domáha zrušenia uznesenia Výkonného výboru žalovanej, ktorým bol vylúčený zo žalovanej Slovenskej asociácie pretláčania rukou napriek tomu, že ako sám tvrdí, sa nikdy nestal členom žalovanej, je otázne, aké subjektívne práva žalobcu vôbec boli porušené.

21. S poukazom na vyššie uvedené má súd za to, že žalobca ako „nečlen“ združenia (žalovanej) nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby podľa ust. , čo je samo o sebe dôvodom na zamietnutie žaloby.

22. Vo vzťahu k pasívnej vecnej legitimácii v spore a aplikácii ust. súd poukazuje, rovnako ako NS SR v uznesení č.k. zo dňa 22.01.2019, na uznesenie sp. zn. , v ktorom NS SR konštatoval, že „... Podľa tejto úpravy príslušnosti súdu je rozhodujúce, že združenie ako právnická osoba vzniklo podľa a že žalovaným je orgán tohto združenia. Na preskúmanie jeho rozhodnutí je v zákone výslovne určený ako vecne príslušný okresný súd a krajský súd by bol vecne príslušný len v prípade, keby preskúmaval rozhodnutia žalovaného vo veciach, v ktorých štát preniesol na žalovaného pôsobnosti orgánu verejnej správy. O takýto prípad v danej veci nešlo, lebo veci týkajúce sa organizačných otázok záujmovej samosprávy nemožno považovať za prenesený výkon štátnej správy. Pôsobnosť súdov v správnom súdnictve preto nie je daná.“

23. S poukazom na uvedené má súd za to, že nie je daná pasívna vecná legitimácia označenej žalovanej a za pasívne vecne legitimovaný subjekt vo vzťahu k nároku člena združenia uplatneného podľa ust. je potrebné považovať orgán združenia, ktorého rozhodnutie považuje jeho člen za nezákonné alebo odporujúce stanovám, ktorým v danom prípade je Výkonný výbor Slovenskej asociácie pretláčania rukou. Rovnako ako v prípade nedostatku aktívnej vecnej legitimácie v spore, aj nedostatok pasívnej vecnej legitimácie v spore je dôvodom na zamietnutie žaloby.

24. Nad rámec toho súd uvádza, že s ohľadom na žalobný návrh žalobcu (petit žaloby), ktorým sa žalobca domáha zrušenia uznesenia žalovanej, je otázna aj procesná prípustnosť takejto žaloby podľa ust. a aj v prípade jej podradenia pod ust. je otázny naliehavý právny záujem žalobcu na prípadnom určení, či tu právo je alebo nie.

25. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať absolútne vyčerpávajúcu odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (ako to vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30. 11. 2011). Súd v tomto konaní vykonal dôkazy potrebné pre zistenie skutkového stavu a ktoré dôkazy súd považoval za potrebné, tie v tomto písomnom vyhotovení rozsudku aj vyhodnotil.

26. Podľa ust. , trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

27. Podľa ust. , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

28. Podľa ust. , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. Podľa ust. , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

30. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. s poukazom na to, že súd žalobu žalobcu zamietol, teda žalovanej, ktorá mala v tomto konaní plný úspech, vznikol nárok na náhradu trov konania od žalobcu v celom rozsahu. Vzhľadom na to, že žalovanej žiadne trovy nevznikli súd jej nárok na ich náhradu nepriznal, s prihliadnutím princíp hospodárnosti konania (výrok č. II).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, na Okresný súd Bratislava III, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( - ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe / /. Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na odvolanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie odvolania nevyzýva / /. Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu, a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil / /.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.