Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Csp/76/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Renátou Šulajovou v spore v spore žalobcu R. H., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom V., Y.. F. XXX/XX, štátny občan SR, zast. Y. Y., narodená XX.XX.XXXX, bytom M.Č., J.. J. XXXX/X proti žalovanému Home Credit Slovakia a. s. so sídlom Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, v zastúpení Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom Piaristická 707/25, Trenčín, IČO: 47 234 679, v konaní o zaplatenie sumy 1 296,54 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I.Žaloba o zaplatenie sumy 1 296,54 Eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania od 30.03.2019 do zaplatenia s a z a m i e t a .

II. Žalovanému s a p r i z n á v a od žalobcu náhrada trov konania v rozsahu 100 %, o ktorej výške súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku osobitným uznesením.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného vydania bezdôvodného obohatenia, zaplatenia sumy 1 296,54 Eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania od 30.03.2019 do zaplatenia.

2. Uviedol, že so žalovaným uzatvoril dňa 03.03.2010 Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru číslo 6003001890. V predmetnej zmluve absentujú obligatórne náležitosti podľa Zmluva o spotrebiteľskom úvere síce obsahuje náležitosti podľa , , , avšak v nesprávnej výške. Na úverovej zmluve je uvedená ročná úroková sadzba vo výške 26,28 %, priemerná úroková miera pre kreditné karty vo výške 19,33 %, avšak skutočná úroková sadzba je 102,65 % a podľa NBS v čase podpísania zmluvy o úvere bola výška úrokovej miery 13,37 %. RPMN predstavovala podľa NBS v čase podpísania zmluvy o úvere čiastku 15,17 %. Podľa výpočtu splátok za obdobie 2041 dní vyšla odplata na 49,61 %, čo predstavuje už civilno-právnu úžeru. Žalovanému bola dňa 12.06.2017 daná aj pokuta vo výške 15 000,--Eur za porušenie práva finančného spotrebiteľa a porušenie povinnosti v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov.

3. Žalobca taktiež poukázal na to, že v čase podpisu úverovej zmluvy podľa výpisu z Obchodného registra mali podpisovať zmluvu o úvere buď predseda predstavenstva alebo dvaja členovia predstavenstva, ktorými boli podľa výpisu predseda X. Č. a členovia Ľ. F. E. Y.. E. A., avšak zmluva nespĺňa tieto náležitosti. Na základe uvedeného, podľa zákona o spotrebiteľských úveroch podľa § 11 ods. 1 písm. b/, sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný sa bezdôvodne obohatil a vyberal od neho poplatky a úroky, bez právneho nároku. V zmluve je aj značné množstvo neprijateľných zmluvných podmienok.

4. Podľa evidencie splátok žalovanému zaplatil sumu 2 576,11 Eur, pričom mu mal zaplatiť 1 279,57 Eur. Žalovaný sa teda obohatil vo výške rozdielu, t. j. 1 296,54 Eur. Od žalovaného žiada aj úrok z omeškania vo výške 5 % odo dňa kedy žalovaný obdržal mimosúdnu dohodu.

5. Žalobca na výzvu súdu v zmysle uviedol, že podľa neho nie je jeho nárok premlčaný, a to z dôvodu, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere absentujú obligatórne náležitosti a na danú zmluvu o spotrebiteľskom úvere pre neuvedenie RPMN sa vzťahuje premlčanie bezdôvodného obohatenia v 10-ročnej premlčacej dobe. Dlhodobé ignorovanie zákonnej povinnosti uvádzať RPMN sa nedá hodnotiť inak, ako úmyselné konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia, bez právneho dôvodu. Má za to, že pohľadávka nie je premlčaná aj z dôvodu "Oznámenia o splatení úveru a ukončenie úverovej zmluvy" zo dňa 04.07.2016, ktorú dostal od žalovaného, ako aj s poukazom plynutia subjektívnej premlčacej lehoty na vydanie bezdôvodného obohatenia. Je nepochybné, že ide o bezdôvodné obohatenie získané úmyselne, nakoľko je žalovaný nebankovým subjektom pôsobiacim na finančnom trhu v SR dlhú dobu, a ako taký si je plne vedomý toho, ako právne predpisy regulujú jeho činnosť. To znamená, že v predmetnom právnom vzťahu je potrebné aplikovať 10-ročnú objektívnu premlčaciu lehotu. Pri subjektívnej premlčacej lehote je potrebné konštatovať, že žalobca sa dozvedel okolnosti, že došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného až po porade so spotrebiteľským združením, kedy požiadal aj Ministerstvo spravodlivosti SR o posúdenie úverovej zmluvy, a stalo sa tak v apríli 2019. Nároky žalobcu teda nemôžu byť premlčané.

6. Žalobca k vyjadreniu žalovaného k žalobe uviedol, že popiera všetky jeho tvrdenia a na žalobe trvá v celom rozsahu. Pokiaľ žalovaný uvádza, že nedošlo k bezdôvodnému obohateniu z Úverovej zmluvy číslo 6001011913 uzatvorenej dňa 13.07.2009, žalobca takúto žiadnu zmluvu o úvere nepodpísal, ani čo sa týka čísla zmluvy, ani čo sa týka dátumu uzatvorenia zmluvy o úvere. Má za to, že žalovaný vedel a vie koľko bolo celkovo uhradené zo zmluvy o úvere, nakoľko sám vystavil žalobcovi na jeho žiadosť výpis o úhradách, o čerpaní spotrebiteľského úveru a o zaplatených splátkach celkom. Opätovne zdôraznil, že úverová zmluva neobsahuje ani údaj o RPMN, ani správnu úrokovú sadzbu, takže ide o porušenie o spotrebiteľských úveroch. Do predtlačenej, formulárovej, profesionálom pripravenej voľným okom nečitateľnej zmluvy o úvere, boli včlenené neprijateľné zmluvné podmienky a nekalé obchodné podmienky v neprospech spotrebiteľa, ktoré spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a sú v rozpore s dobrými mravmi. Neprijateľné zmluvné podmienky sú zrážky zo mzdy, rozhodcovská doložka, poistenie.

7. Žalobca vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania zo strany žalovaného uviedol, že žaloba bola podaná na súd 04.07.2019 a úverová zmluva bola uzatvorená 03.03.2010. Vzhľadom na to, že dohodnutá 10-ročná premlčacia doba je v prospech spotrebiteľa, k premlčania nároku žalobcu nedošlo. Nejedná sa o premlčanú pohľadávku aj z dôvodu, že žalovaný zaslal žalobcovi Oznámenie o splatení úveru dňa 04.07.2016, ako aj s poukázaním skutočnosti, že nebola ešte splnená fikcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Žalobca taktiež poukázal na to, že v Hlave 6 Podmienky zabezpečenia úverovej pohľadávky v § 2 úverových podmienok žalovaného, bola dohodnutá 10-ročná premlčacia doba.

8. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. V písomnom vyjadrení uviedol, že žalobca sa predmetným žalobným návrhom domáha vydania bezdôvodného obohatenia z Úverovej zmluvy č. 6003001890 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 03.03.2010 z dôvodu absencie obligatórnych náležitostí v zmysle (v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy). V prvom rade je nevyhnutné poukázať na skutočnosť, že žalobca žiadnym relevantným spôsobom nepredložil úhrady, ktoré deklaruje ako preplatené nad výšku poskytnutej istiny. Ním vytvorenú tabuľku (ktorú môže ľubovoľne dopĺňať a upravovať) nemožno považovať za relevantný dôkaz. Žalovaný zastáva názor, že je výlučne v záujme žalobcu, aby výšku úhrad, ktoré prezentuje ako uhradené na úverovej zmluve vedel aj relevantnými dôkazmi zdokladovať. Bolo by v rozpore so zásadou rovnosti zbraní, rovnosti strán sporu nútiť druhú stranu, aby predkladala dôkazy na podporu tvrdení protistrany, teda dôkazy, ktoré sú výlučne v jej neprospech.

9. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný ( ). Bezdôvodné obohatenie je právny inštitút, ktorý vznik obohatenia viaže na to, že na takéto obohatenie nie je právny dôvod, žiadna zmluva resp. dohoda alebo

zákonné ustanovenie, čiže ide o obohatenie neoprávnené. Bezdôvodným obohatením je predovšetkým majetkový prospech získaný :

- plnením bez právneho dôvodu

- plnením z neplatného právneho úkonu,

- plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol

- z nepoctivých zdrojov ( ) a

- bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám ( ). Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne však len za splnenia zákonných predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby (obohateného), protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. Mája 2012, sp. zn. ).

10. Žalovaný je presvedčený, že z jeho strany nedošlo a ani nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu, keďže prijímal platby (splátky úveru) žalobcu oprávnene, a to na základe platne uzavretej úverovej zmluvy a v súlade s riadne dohodnutými zmluvnými podmienkami. Žalovaný poukazuje na to, že v danom prípade nie sú splnené zákonné predpoklady vydania bezdôvodného obohatenia, a to: a) získanie bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného - žalovaný prijatím splátok uhrádzaných žalobcom len rešpektoval a dodržiaval zmluvný vzťah založený úverovou zmluvou, keď prijímal plnenie, na ktoré mal v zmysle úverovej zmluvy riadny nárok. (Podľa , veriteľ je povinný prijať aj čiastočné plnenie, ak to neodporuje dohode alebo povahe pohľadávky.); b) protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia - žalovaný prijímal platby žalobcu oprávnene a v súlade so zákonom, a to na základe platne uzavretej úverovej zmluvy a v súlade s riadne dohodnutými zmluvnými podmienkami; c) majetková ujma, ktorá postihuje žalobcu - riadnym plnením splátok žalovanému nemohla vzniknúť žiadna majetková ujma, nakoľko žalobca sa podpísaním úverovej zmluvy slobodne zaviazal k povinnosti platiť žalovanému mesačné splátky úveru; d) príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia žalovaným a majetkovou ujmou žalobcu - nakoľko nedošlo k protiprávnemu získaniu bezdôvodného obohatenia ani k majetkovej ujme na strane žalobcu, uvedený predpoklad nemôže byť naplnený.

11. Pre záver o dôvodnosti nároku uplatňovaného žalobcom voči žalovanému titulom bezdôvodného obohatenia je potrebné, aby žalobca preukázal, že medzi ním a žalovaným právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikol t. j. aby preukázal, že žalovaný bezdôvodné obohatenie získal, že mu vznikla majetková ujma ako aj príčinnú súvislosť medzi získaním bezdôvodného obohatenia a vznikom majetkovej ujmy. Na základe vyššie uvedených argumentov je zrejmé, že žalobca uvedené skutočnosti nepreukázal, a preto žalovaný považuje žalobu za nedôvodnú.

12. Žalobcovi nemohla a ani nevznikla žiadna pohľadávka z titulu bezdôvodného obohatenia, nakoľko nedošlo 1) ani k plneniu bez právneho dôvodu - žalobca plnil na základe úverovej zmluvy, ktorá je riadnym právnym dôvodom 2) ani plnením z neplatného právneho úkonu - úverová zmluva nebola súdom vyhlásená za neplatnú. 3) ani plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol - úverová zmluva nebola v čase plnenia súdom vyhlásená za bezúročnú a ani bez poplatkov.

13. Skutočnosť, že uzavretá úverová zmluva sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov je tvrdená len samotným žalobcom. Žalobca toto svoje tvrdenie nepreukázal žiadnym konkrétnym rozhodnutím súdu, ktoré by určilo, že úverová zmluva č. 6001011913 uzatvorená dňa 13.07.2009 je bezúročná a bez poplatkov. Posúdenie úverovej zmluvy za bezúročnú a bez poplatkov len samotným žalobcom, prípadne zamestnancami Národnej banky SR (ktorí ako vyplýva z ich titulov nemajú ani právne vzdelanie) bez ďalšieho nemôže mať za následok vznik bezdôvodného obohatenia, nakoľko takéto posúdenie nie je spôsobilé nahradiť rozhodnutie súdu. Žalovaný preto považuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za neopodstatnený.

14. Žalobca uhradil poslednú splátku na žalovanej úverovej zmluve dňa 11.02.2016. Vzhľadom na túto skutočnosť žalovaný vzniesol námietku premlčania na celú žalobcom uplatňovanú sumu.

15. Žalovaný má v predmete činnosti ako nebankový subjekt poskytovanie úverov, za ktoré mu v zmysle o spotrebiteľských úveroch (platný a účinný v čase uzatvorenia úverovej zmluvy) patria úroky a poplatky. Je preto neopodstatnené vyhodnotiť konanie žalovaného ako úmyselné a smerujúce k získaniu bezdôvodného obohatenia. V danom prípade jednoznačne absentuje preukázanie úmyslu žalovaného bezdôvodne sa obohatiť. Žalovaný v rámci predmetu podnikania poskytol žalobcovi úver, za ktorý požadoval na základe úverovej zmluvy od žalobcu zaplatiť úroky. Aký by malo zmysel, aby žalovaný úmyselne nedodržal všetky zákonné náležitosti, za ktoré by bol následne sankcionovaný bezúročnosťou a bezpoplatnosťou on sám a nie žalobca ako klient.

16. Za zásadné, pri posudzovaní úmyselnosti bezdôvodného obohatenia žalovaného, možno považovať uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 18.10.2018. Aj v prejednávanom prípade totiž ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere so záverom o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a predmetom sporu bolo vydanie bezdôvodného obohatenia predstavujúceho rozdiel medzi úhradami spotrebiteľa a istinou úveru. Krajský súd v Prešove, ktorý vychádzal z 10-ročnej objektívnej premlčacej lehoty podľa Najvyššieho súdu SR rozhodol nesprávne a k uvedenej problematike dovolací súd uviedol nasledovné: "Samotné všeobecné skutočnosti o profesionálnom podnikateľskom postavení nebankových subjektov v oblasti poskytovania úverov a doterajšia súdna prax týkajúca sa ochrany spotrebiteľov v obdobných prípadoch samé o sebe nemôžu bez ďalšieho zakladať nepriamy úmysel veriteľa. Vzhľadom na charakter revolvingového úveru žalovaný zastáva názor, že pri danom type úveru nie je možné stanoviť splátkový kalendár s rozkladom splátok vopred, nakoľko klient má stanovený úverový rámec a je len na jeho rozhodnutí koľko z neho mesačne na svoju spotrebu vyčerpá. Okrem toho žalobca je každý mesiac informovaný o výške dlžnej sumy, o výške aktuálnej sumy na čerpanie, o týždennom limite a podobne (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 zo dňa 09.11.2016, uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.02.2018 v konaní sp. zn. ).

17. Uvádzanie duálnej úrokovej sadzby v úverovej zmluve je z dôvodu, že žalovaný ako veriteľ pri poskytovaní revolvingového úveru nemôže dopredu vedieť, aké čiastky bude žalobca ako spotrebiteľ čerpať. Priamo v úverovej zmluve je však uvedené: "Vyčerpaná čiastka nižšia ako 1 000,--Eur sa úročí sadzbou 26,28 % p. a., vyčerpaná čiastka vyššia ako 1 000,--Eur sa úročí sadzbou 11,88 % p. a. Žalovaný preto považuje aj túto náležitosť za splnenú a uvedenú korektne v zmysle zákonného ustanovenia. Súčasne mu nie je zrejmé, akým výpočtom sa žalobca dopracoval k ním vyčíslenej úrokovej sadzbe, ktorú považuje za nepravdivú a zavádzajúcu. Rovnako sa nedokáže vyjadriť k žalobcom uvádzanej listine, ktorou mu mala byť udelená sankcia vo výške 15 000,--Eur, nakoľko v prílohách žaloby sa predmetný dokument nevyskytuje.

18. Súd vykonal dokazovanie prečítaním úverovej zmluvy, pokusu o mimosúdnu dohodu, oznámenia o splatení úveru a ukončeniu úverovej zmluvy, potvrdenia o zrealizovaní transakcie a zistil nasledovný skutkový stav:

19. Žalobca ako dlžník so žalovaným ako veriteľom dňa 03.03.2010 uzatvorili Zmluvu o úvere, predmetom ktorej bol úverový rámec 1 010,--Eur, pri výške mesačnej splátky 4 % z dlžnej čiastky, ročnej úrokovej sadzbe 26,28 %, priemernej hodnote RPMN 19,33 %, splatnosť mesačnej splátky 20.- ty deň v mesiaci. Poistenie zneužitia karty bolo dohodnuté vo výške 0,50 Eur mesačne. Zmluva bola uzatvorená pod číslom 6003001890. Súčasťou úverovej zmluvy mali byť aj Obchodné podmienky a úverové podmienky.

20. Z listinného dôkazu predloženého žalobcom vyplýva, že dňa 11.02.2016 žalobca z titulu poskytnutého úveru zaplatil žalovanému poslednú splátku vo výške 300,34 Eur.

21. Žalovaný listom zo dňa 04.07.2016 oznámil žalobcovi, že na základe vypovedania Úverovej zmluvy číslo 6003001890 a riadneho splatenia úveru, ukončil s ním zmluvu ku dňu uplynutia výpovednej lehoty. K uvedenému dátumu mu z uvedenej úverovej zmluvy nevyplývajú žiadne záväzky.

22. Žalobca listom zo dňa 30.03.2019 zaslal žalovanému pokus o mimosúdnu dohodu pred začatím súdneho konania, ktorý podal na pošte dňa 11.04.2019 (č. l. 46 spisu). Dňa 18.02.2019 žalobca podal

na Ministerstvo spravodlivosti SR, odbor ochrany spotrebiteľa aj žiadosť o posúdenie úverovej zmluvy, ktorá je predmetom sporu ( č. l. 57 spisu).

23. Podľa , , , , účinný k 03.03.2010, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa , q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa . Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

24. Podľa , , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

25. Podľa , , právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

26. Podľa 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 , účinný k 03.03.2010, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

27. Z vykonaného dokazovania, po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti má súd preukázané, že žaloba žalobcu je nedôvodná.

28. Je nepochybné, že Zmluva o úvere uzatvorená medzi stranami sporu dňa 03.03.2010, číslo 6003001890 je spotrebiteľskou zmluvou, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia a nasl , o spotrebiteľských zmluvách a v znení ku dňu uzatvorenia zmluvy.

29. Keďže zo strany žalovaného bola vznesená námietka premlčania uplatneného práva žalobou, súd z dôvodu hospodárnosti skúmal, či právo uplatnené žalobou je premlčané alebo nie je.

30. Je nepochybné, čo medzi stranami sporu ani nebolo sporné, že žalobca z titulu poskytnutého úveru zo zmluvy o úvere, ktorá je predmetom tohto sporu uhradil žalovanému poslednú splátku dňa 11.02.2016. Žaloba bola podaná na súd žalobcom dňa 04.07.2019.

31. Po výzve súdu v zmysle , žalobca poukázal na to, že právo uplatnené žalobou premlčané nie je, nakoľko v danom prípade je potrebné aplikovať 10-ročnú premlčaciu dobu, pretože dlhodobé ignorovanie zákonnej povinnosti zo strany žalovaného neuvádzať RPMN, sa nedá hodnotiť inak, ako úmyselné konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu. Predmetom konania je vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že podľa názoru žalobcu, žalovaný prijímal plnenia z titulu úverovej zmluvy v rozpore so zákonom o spotrebiteľských úveroch, a teda ide o bezdôvodné obohatenia ako plnenie bez právneho dôvodu. O tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu sa dozvedel až v apríli 2019, kedy požiadal Ministerstvo spravodlivosti SR o posúdenie predmetnej zmluvy.

32. Je nepochybné, že bezdôvodné obohatenie získané plnením bez právneho dôvodu vzniká samotným prijatím plnenia. Vtedy tiež začne plynúť objektívna premlčacia lehota.

33. Ustanovenie ustanovuje kombinované premlčanie doby, a to subjektívnu, ktorá je dvojročná a objektívnu, ktorú nemožno prekročiť, hoci by ešte boli podmienky pre uplynutie subjektívnej premlčacej doby, a ktorej dĺžka je určená rozdielne podľa charakteru získania bezdôvodného obohatenia. V prípade, že bolo bezdôvodné obohatenie získané bez úmyselného konania, jej dĺžka je tri roky a ak bol taký prospech získaný úmyselne, určil jej dĺžku v rozsahu desať rokov. Aj plynutie týchto lehôt je stanovené odlišne a aj ich plynutie a skončenie nie sú na sebe závislé. Osobitne je upravený aj začiatok plynutia týchto premlčacích dôb. Pre začiatok behu subjektívnej premlčacej doby sa vyžaduje skutočná, nie iba predpokladaná vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor bolo získané bezdôvodné obohatenie a kto ho získal. Pritom nie je rozhodujúce, že oprávnený sa mohol o získaní tohto obohatenia na jeho úkor dozvedieť pri vynaložení potrebnej starostlivosti prípadne aj skôr. Naproti tomu, plynutie objektívnej premlčacej doby je upravené bez akejkoľvek závislosti na subjektívnej vedomosti oprávneného o bezdôvodnom obohatení získanom na jeho úkor; v zmysle ustanovenia plynie odo dňa, keď došlo k bezdôvodnému obohateniu (R 25/1986).

34. Občianske právo nedefinuje pojem zavinenia a pri skúmaní tejto otázky vychádza tradične z trestného práva hmotného. Zavinenie je založené na dvoch zložkách, a to vedomostnej a vôľovej zložke. Pri úmyselnom zavinení je zastúpená tak vedomostná, ako aj vôľová zložka. Pri nedbanlivosti je daná len vedomostná zložka. Definícia úmyselného zavinenia je obsiahnutá v ustanovení .

35. Podľa , trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ a/ chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom alebo b/ vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený. Preto v prípade skúmania úmyslu páchateľa je potrebné vždy skúmať vedomostnú zložku (či páchateľ vedel, že koná protizákonne) a vôľovú zložku (či chcel konať protizákonne). Právna teória trestného práva rozoznáva dve formy úmyselného zavinenia, a to úmysel priamy a úmysel nepriamy.

36. Priamym úmyslom (dolus directus) sa v zmysle písmeno a/ rozumie to, keď páchateľ chcel spôsobom uvedeným v (trestnom) zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený . Vedomostná zložka však nie je v tomto ustanovení riešená výslovne (ako pri nepriamom úmysle). Uvedené ustanovenie ale predpokladá, že ak chcel páchateľ porušiť alebo ohroziť chránený záujem, musel vedieť aj o tom, že bude konať protiprávne. Iná situácia však nastáva pri nepriamom úmysle (dolus indirectus). V tomto prípade páchateľ vie (vedomostná zložka), že svojím konaním ohrozí záujem chránený avšak pre prípad, že sa tak stane, je s tým uzrozumený (vôľová zložka). Z toho vyplýva, že páchateľ priamo nechce záujem ohroziť alebo porušiť, ale je uzrozumený s tým, že sa tak môže stať.

37. Z civilnoprávneho hľadiska pri bezdôvodnom obohatení nie je možné pri zavinení hovoriť o páchateľovi a o porušení alebo ohrození záujmov chránených . Analogicky sa tu však jedná o úmyselné získanie neoprávneného majetkového prospechu, ktorý v tomto prípade predstavuje úmyselné bezdôvodné obohatenie jedného subjektu na úkor druhého subjektu.

38. Súd konštatuje, že samotné všeobecné skutočnosti (fakty) o profesionálnom podnikateľskom postavení nebankových subjektov v oblasti poskytovania úverov a doterajšia súdna prax týkajúca sa ochrany spotrebiteľov v obdobných prípadoch samé o sebe nemôžu bez ďalšieho zakladať nepriamy úmysel nebankového subjektu (veriteľa). Ako už bolo vyššie uvedené, v predmetnom prípade je nutné dôsledne skúmať vôľovú a vedomostnú zložku zavinenia aplikujúc analógiu podľa trestného práva hmotného pri právnom posúdení formy zavinenia, a to s dôrazom na čas konania protiprávneho úkonu, resp. získania neoprávneného majetkového prospechu. Pri bezdôvodnom obohatení je preto dôležité zistiť, kedy k obohateniu došlo z objektívneho hľadiska a v tom čase preukázať úmysel veriteľa, resp. jeho zavinenie, aby bolo možné jednoznačne posúdiť, či je potrebné aplikovať 3-ročnú alebo 10-ročnú premlčaciu lehotu. Z uvedeného teda zákonite vyplýva, že v prvom rade je potrebné správne právne posúdiť, z akého dôvodu došlo k bezdôvodnému obohateniu v zmysle . Iná situácia nastáva napr. pri bezdôvodnom obohatení bez právneho dôvodu ako pri bezdôvodnom obohatení z neplatného právneho úkonu z časového hľadiska, kedy k obohateniu reálne došlo. Až po správnom určení okamihu, kedy k obohateniu došlo, je možné pristúpiť ku skúmaniu zavinenia veriteľa, pričom dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu. Žalobca musí preukázať, že v čase kedy došlo k obohateniu, mal žalovaný úmysel získať majetkový prospech na jeho úkor. V prípade nepreukázania úmyslu žalovaného (vedomostnej aj vôľovej zložky úmyslu) musí byť aplikovaná všeobecná trojročná objektívna lehota. (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

39. Súd podotýka, že v prípade, ak nebankový subjekt (veriteľ) koná nekorektne a neuvedie do úverovej zmluvy všetky zákonom predpísané údaje, je toto jeho konanie zo zákona sankcionované tým, že zmluva sa stáva bezúročnou a bezpoplatkovou. Čo v podstate znamená, že spotrebiteľ je povinný zaplatiť veriteľovi len samotnú istinu úveru (pôžičky). (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

40. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, keďže zo strany žalovaného bola vznesená námietka premlčania, pričom súd v zmysle aj sám prihliadol ex offo na premlčanie, keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu, mal za to, že právo uplatnené žalobou je premlčané uplynutím 3- ročnej objektívnej premlčacej lehoty. Je nepochybné, že žalobca zaplatil žalovanému poslednú splátku dňa 11.02.2016 a objektívna premlčacia doba pri bezdôvodnom obohatení získaným plnením bez právneho dôvodu, vzniká samotný prijatím plnenia, čo znamená, že najneskôr 11.02.2016 začala plynúť

objektívna lehota, pričom podľa názoru súdu aj skôr, a uplynula najneskôr 11.02.2019. Keďže žaloba bola podaná na súd dňa 04.07.2019, bola podaná po uplynutí 3-ročnej premlčacej lehote.

41. Súd nesúhlasil s názorom žalobcu, že v danom prípade ide o úmyselné obohatenie, a preto je nutné aplikovať 10-ročnú premlčaciu lehotu, pričom v tomto smere súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR spisová značka , pričom žalobca v tomto konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že v čase kedy došlo k obohateniu, mal žalovaný úmysel získať majetkový prospech na jeho úkor. Preto súd musel aplikovať všeobecnú 3-ročnú objektívnu lehotu.

42. Ohľadne tvrdenia žalobcu, že 10-ročná premlčacia doba bola dohodnutá v úverových podmienkach žalovaného v Hlave 6, , súd udáva, že premlčanie je striktne upravené v v a nasl., ako aj jednotlivé doby premlčania, a tieto nemožno medzi účastníkmi žiadneho zmluvného vzťahu dohodnúť mimo ustanovení . Naviac súd podotýka, že premlčanie, na ktoré poukazuje žalobca upravené v úverových podmienkach žalovaného v Hlave 6, , bolo dohodnuté v prípade keby veriteľ žaloval žalobcu ako dlžníka bez ohľadu na to, že premlčanie medzi stranami sporu v úverovej zmluve nemožno dohodnúť, nakoľko je presne stanovené .

43. Vzhľadom na to, že súd bol toho názoru, že právo uplatnené žalobou je premlčané, bližšie už zmluvu o úvere uzatvorenú medzi stranami sporu z dôvodu hospodárnosti neposudzoval.

44. Podľa , (ďalej ), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

45. Podľa , , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

46. Žalovaný bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, preto mu súd priznal trovy konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.

Podľa , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa , ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

Podľa , ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa , právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.

Podľa , osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

Podľa , dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

Podľa , ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania.

Podľa , ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

Podľa , ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.