Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/29/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom v spore žalobcov: 1/ P. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. I. 3, právne zastúpený JUDr. Danielou Konečnou, advokátkou, so sídlom Antona Bernoláka 51, Žilina 2/ H. Z.ová, nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. I. 3, zastúpená opatrovníkom T. Z.om, nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. I. 3, proti žalovanej: Z. Z.ová, nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX/A, Z., právne zastúpená JUDr. Zdenkou Hulmanovou, advokátkou, so sídlom Kysucká cesta 3, Z., o vrátenie daru, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalobca 1/ j e p o v i n n ý nahradiť žalovanej trovy konania v plnom rozsahu.

III. Žalobkyňa 2/ j e p o v i n n á nahradiť žalovanej trovy konania v plnom rozsahu.

IV. Žalobcovia 1/ 2/ s ú p o v i n n í nahradiť Slovenskej republike trovy konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na súd dňa 26.2.2016 sa žalobcovia domáhali voči žalovanej uloženia povinnosti vydať dar - spoluvlastnícky podiel 1 k nehnuteľnostiam, nachádzajúcich sa v kat. území Z. I., Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom zapísaných na LV č. XXX ako parcely registra „C" evidované na katastrálnej mape KN parc. č. XXX/X záhrady o výmere 410 m2, KN parc. č. XXX/X záhrady o výmere 253 m2, KN parc. č. XXX/X záhrady o výmere 35 m2, KN parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 58 m2, KN parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 390 m2 a rod. dom súpisné číslo X postavený na KN parc. č. XXX/X, ktorý navrhovateľka nadobudla darovacou zmluvou zavkladovanou dňa 27.06.1995 pod V 2X20/1995, a to každému spoluvlastnícky podiel po 1. 2. Následne na pojednávaní dňa 10.1.2017 zmenili žalobu tak, že žiadali určiť žalobcovia 1/ 2/sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, ktoré sa nachádzajú v kat. ú. Z. I. a OÚ Žilina, katastrálnym odborom v Žiline sú zapísané na LV XXX ako parcely reg. C evidované na kat. mape a to KNC parc. č. XXX/X záhrady o výmere 410 m2, KNC parc. č. XXX/X záhrady o výmere 25X m2, KNC parc. č. XXX/ X záhrady o výmere X5 m2, KNC parc. č. XXX/X zast. plochy a nádvoria o výmere 58 m2, KNC parc. č. XXX/X zast. plochy a nádvoria o výmere X90 m2 a rodinný dom č. s. X postavený na KNC parc. č. XXX/X, každý v spoluvlastníckom podiele po 1 po podielovej spoluvlastníčke zapísanej na B LV č. XXX pod por. č. 2 žalovanej. X. Žalobu odôvodnili tým, že žalobcovia 1/ 2/ ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľností, nachádzajúcich sa v kat. území Z. I., zapísaných v katastri nehnuteľností Okresného úradu Žilina, katastrálneho odboru na liste vlastníctva č XXX ako parcely registra „C" evidované na katastrálnej mape KN parc. č. XXX/X záhrady o výmere 410 m2, KN parc. č. XXX/X záhrady o výmere 25X m2, KN parc. č. XXX/X záhrady o výmere X5 m2, KN parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 58 m2, KN parc. č. XXX/ X zastavané plochy a nádvoria o výmere X90 m2 a rod. dom súpisné číslo X postavený na KN parc.

č.XXX/X, každý spoluvlastník v ideálnom podiele 1/2, darovacou zmluvou zo dňa 01.06.1995 darovali opísané nehnuteľností svojmu synovi Miroslavovi Z. a označenej žalovanej ako neveste do podielového spoluvlastníctva, každému spoluvlastnícky podiel 1/2-iny k vyššie opísaným nehnuteľnostiam. Vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bývalej Správy katastra Žilina bol povolený dňa 27.06.1995 pod V 2X20/1995. Až do roku 2007 boli darované nehnuteľností zaťažené ťarchou - vecným bremenom zriadeným v prospech darcov v zmysle bodu V. darovacej zmluvy, ktorému zodpovedalo právo darcov doživotného bývania a užívania darovaných nehnuteľností. V roku 2007 sa žalobcovia ako oprávnení z vecného bremena vzdali tohto práva, vychádzajúc v ústrety obdarovaným, aby si títo., mohli zobrať bankový úver na rekonštrukciu darovaných nehnuteľností, ktoré boli následne zaťažené záložným právom zriadeným v prospech Tatra banky, a.s., Bratislava. V bode V. darovacej zmluvy zo dňa 01.06.1995 bolo v prospech žalobcov zriadené vecné bremeno doživotného práva bývania a užívania nehnuteľností a súčasne bola zakotvená povinnosť obdarovaných poskytovať darcom potrebnú pomoc a opateru v chorobe a starobe. Žalobkyňa v apríli 2014 utrpela mozgovú príhodu, takže musela byť hospitalizovaná v nemocničnom zariadení. I napriek poskytnutej intenzívnej zdravotnej starostlivosti je následkom mozgovo cievnej príhody, čiastočne ochrnutá a odkázaná na pomoc a starostlivosť iných osôb. Podľa komplexného posudku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, Odboru sociálnych vecí a rodiny, oddelenia posudkových činnosti číslo spisu: ZA1/OPČ/SOC/2014/71115, PO 1X21/2009/ Ma zo dňa 0X.07. 2014, je žalobkyňa H. Z. považovaná za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 90 % a s odkázanosťou na pomoc inej osoby. Po návrate z nemocničného zariadenia žalovaná nielenže žalobkyni neposkytovala potrebnú starostlivosť a opateru, dokonca vytýkala svojmu manželovi ( synovi žalobcov), že zobral postihnutú matku do rodinného domu, pretože ona nemá žiadne súkromie a navrhovala manželovi, aby dal matku do ústavu. Napokon sa žalovaná v mesiaci júl 2014 odsťahovala zo spoločnej domácnosti a od uvedenej doby neprejavuje absolútne žiadny záujem o žalobcov, nenavštevuje ich, neposkytuje im pomoc a opateru aspoň v rninimálnom rozsahu, hoci žalobcovia - p. Viliam Z. z dôvodu vysokého veku (staroby) a p. H. Z. nielen pre vysoký vek (starobu), ale najmä zo zdravotných dôvodov (chorobu - čiastočné ochrnutie) sú odkázaní na pomoc iných ľudí, nakoľko sa samostatne nedokážu o seba postarať. O žalobcov - darcov, sa stará výlučne a sám ich syn, obdarovaný T. Z., ktorý zabezpečuje všetky základné potreby darcov - nákupy, varenie, pranie, upratovanie, odvoz - dovoz na kontroly a vyšetrenia u odborných lekárov a pod. Obdarovanému T.ovi Z. bol rozhodnutím UPSVaR, odborom sociálnych vecí a rodiny Žilina, číslo: Zl/OPPNK/SOC/2014/70880 zo dňa 09.07.2014 priznaný peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím vo výške 191,58 eur, pričom obdarovaný syn iný príjem nemá, nakoľko sa celodenne stará o matku a sám má vážne zdravotné problémy s chrbticou. V decembri 2015 sa žalobcovia od syna T.a Z.a dozvedeli, že sa žalovaná chce svojej povinnosti zakotvenej v darovacej zmluve- poskytovať im potrebnú pomoc a opateru v starobe a chorobe, zbaviť zavrhnutia hodným spôsobom, a to odpredajom darovaného spoluvlastníckeho podielu ich synovi T.ovi Z. za finančný výplatok 100.000 eur, čo žalobcovia považujú za hlboký nevďak, vrcholnú hrubosť a amorálnosť. 4. Poukázali na to, že v bode VI. darovacej zmluvy zo dňa 01.06.1995 je zakotvené ust. X0 , podľa ktorého sa darcovia môžu domáhať vrátenia daru, ak by sa niektorý z obdarovaných správal k nim alebo členom rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Žalobcovia majú za to, že správanie sa žalovanej - absolútny dlhodobý nezáujem o darcov, neposkytovanie im potrebnej pomoci a starostlivosti v starobe a chorobe, ku ktorej sa žalovaná v darovacej zmluve zaviazala a požadovanie výplatku za darovaný podiel možno kvalifikovať ako hrubé a trvalé porušovanie dobrých mravov v zmysle ust. X0 . Z uvedených dôvodov sa žalobcovia rozhodli riešiť túto situáciu tak, že požiadali svoju právnu zástupkyňu, aby poslala obdarovanej žalovanej výzvu na vrátenie daru a v prípade nedosiahnutia mimosúdnej dohody má podať v ich mene žalobu o vrátenie daru. Právna zástupkyňa žalobcov listom sp. 1/2016-JUDr.Kn zo dňa 18.01.2016 vyzvala žalovanú na vrátenie daru, kde boli uvedené dôvody, ktoré viedli darcov k tomuto právnemu úkonu. Vyslovil názor, že prevzatím výzvy na vrátenie daru žalovanou dňa 19.01.2016 nastali účinky zániku právneho vzťahu z darovacej zmluvy, ktorá bola uzavretá dňa 01.06.1995 medzi žalobcami ako darcami na strane jednej a žalovanou ako obdarovanou na strane druhej a ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 27.06.1995 pod V 2X20/1995. Žalovaná žiadnym spôsobom nereagovala na výzvu, nenadviazala či už telefonický alebo písomný kontakt s právnou zástupkyňou žalobcov za účelom mimosúdnej dohody o vrátení daru. 5. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že Žalobu považuje za nedôvodnú. Je pravdou, že na základe darovacej zmluvy zo dňa 01.06.1995 previedli žalobcovia na žalovanú a jej vtedajšieho manžela a syna žalobcov T.a Z.a, nar.19.10.197X nehnuteľnosti v k.ú. Z. I., zapísané na LV č.XXX, každému v jednej polovici. Zároveň bolo v prospech žalobcov ako darcov zriadené k predmetným

nehnuteľnostiam vecné bremeno spočívajúce v ich práve doživotného bývania a užívania darovaných nehnuteľností pri povinnosti obdarovaných poskytovať obom darcom potrebnú pomoc a opateru v chorobe a starobe. Práva zodpovedajúce vecnému bremenu zriadenému v prospech žalobcov zanikli na základe ich osobného vzdania sa týchto práv v roku 2007 podaním návrhu na výmaz vecného bremena z 02.04.2007, kedy bolo vecné bremeno vymazané aj z LV 6XXX. Počas trvania práv zodpovedajúcich vecnému bremenu ale následne aj po ich zániku žalovaná mala s žalobcami dobrý vzťah, bývali v bezprostrednej blízkosti a nikdy neboli medzi nimi také nezhody, ktoré by narušili ich pokojné spolužitie. 6. Zdôraznila, že situácia sa vážne zmenila potom, ako žalobkyňa 2/ utrpela mozgovú príhodu v apríli 2014, ktorá mala za následok, že žalobkyňa 2/ zostala odkázaná na pomoc iných osôb. Tejto mozgovej príhode však predchádzali miernejšie dve mozgové príhody, ktoré boli aj dôsledkom ľahkovážneho prístupu žalobkyne 2/ k starostlivosti o jej zdravie, keďže i napriek opakovaným upozorneniam lekárov neprestala nadmerne požívať alkoholické nápoje, čomu roky holdovala. Z histórie zdravotnej dokumentácie žalobkyne 2/ je ľahko preukázateľné, že táto si zhoršenie svojho zdravotného stavu zavinila aj svojím nezodpovedným správaním, ktoré žalovaná ešte v čase pred mozgovými mŕtvicami musela spolu s maloletými deťmi znášať. V súvislosti so zdravotným stavom žalobkyne 2/ však spochybnila jej spôsobilosť na právne úkony, nakoľko nie je schopná akejkoľvek komunikácie, okrem jednoduchých prejavov emócií, podrobne je zhoršený zdravotný stav popísaný v komplexnom posudku zo dňa 0X.07.2014, ktorý predložila právna zástupkyňa žalobcov ako prílohu k návrhu. Samotný podpis žalobkyne v rade 21 na plnomocenstve udelenom právnej zástupkyni svedčí o nespôsobilosti žalobkyne písať, nieto ešte rozpoznať obsah a následok úkonov, ku ktorým právnu zástupkyňu JUDr.Konečnú splnomocnila. Z tohto dôvodu navrhujeme, aby konajúci súd z úradnej moci začal konanie o zbavenie spôsobilosti na právne úkony žalobkyne v rade 2/, ktorá nie je spôsobilá byť účastníkom súdneho konania. 7. Žalovaná však rozporovala, že by svojím konaním a správaním sa voči žalobcom hrubo porušila dobré mravy. Aj keď jej zánikom vecného bremena zanikla aj povinnosť poskytovať žalobcom pomoc v starobe a chorobe, sa o chorú žalobkyňu 2/ vzorne starala a to od prvého dňa ako sa táto vrátila do rodinného domu žalovanej a jej bývalého manžela. Práve s bývalým manželom - synom žalobcov sa žalovaná dohodla, že manžel žalovanej bude žalobkyňu 2/ prebaľovať a kŕmiť a ostatné záležitosti bude zabezpečovať práve žalovaná. Žalovaná žalobkyni 2/ denne varila, upratovala jej a prala jej bielizeň. Zároveň žalobkyni robila aj spoločnosť a žalovaná má doposiaľ pocit, že žalobkyňa 2/ nemá vedomosť o tomto konaní, nakoľko sa mali práve v poslednom období veľmi rady. 8. Žalovaná poukázala na to, že s bývalým manželom mali problémy v manželstve, ktoré v roku 2014 vyústili do nezvratného rozpadu ich manželstva. I napriek nezhodám s manželom však žalovaná naďalej vykonávala všetky práce v domácnosti tak, aby bola zabezpečená aj celodenná starostlivosť o žalobkyňu 2/. V roku 2014 sa žalovaná odsťahovala zo spoločnej domácnosti, avšak denne varila pre žalobkyňu teplé jedlá, po ktoré do jej prenajatého bytu v Žiline na sídlisku Vlčince chodil osobne jej bývalý manžel, za čo sa jej aj poďakoval v SMS komunikácii. Keďže maloletý syn I. chodil za otcom každý víkend, žalovaná mu vždy nabalila na víkend nielen stravu pre všetkých obyvateľov rodinného domu v Žilinskej Lehote ale vždy aj koláč či zákusok. Pre Vianocami 2014 bola žalovaná spolu s dcérou v rodinnom dome v Žilinskej Lehote, v ktorom žije jej bývalý manžel s žalobkyňou 2/ za účelom predvianočného upratovania. Celý dom spolu s dcérou upratali a pripravili na Vianoce a na naliehanie bývalého manžela v rodinnom dome žalovaná aj dva týždne zostala bývať. V súvislosti s Vianocami všetky darčeky, ktoré žalobcovia dostali pod vianočný stromček, nakúpila výlučne žalovaná bez akejkoľvek pomoci od bývalého manžela. Žalovaná za žalobkyňou 2/ chodila aj po jej odsťahovaní sa zo spoločnej domácnosti a to až do mája 2015, keď jej bývalý manžel oznámil, že si neželá, aby tam žalovaná chodila, že to jemu po psychickej stránke nerobí dobre. Rovnaký postoj zaujal aj žalobca v rade 1/, ktorý sa voči žalovanej správa nevraživo, urážal ju a šíri o nej klamstvá aj medzi susedmi a obyvateľmi Žilinskej Lehoty. Žalovaná bola bývalým manželom na svojej poslednej návšteve v rodinnom dome v Žilinskej Lehote fyzicky napadnutá a z tohto dôvodu je pre ňu v súčasnosti nebezpečné vstúpiť do rodinného domu. Žalovaná aj v tejto súvislosti požiadala bývalého manžela o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, nakoľko tento aj s žalobcom 1/ jej bránia v užívaní nehnuteľností v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu. Z dôvodu zániku povinnosti poskytnúť pomoc v starobe a chorobe dohodnutej v darovacej zmluve zo dňa 01.06.1995 žalovanej nevyplýva žiadna zákonná povinnosť poskytnúť pomoc v starobe a chorobe žalobcom, táto povinnosť prináleží priamym príbuzným žalobcov, dokonca bývalý manžel žalovanej je poberateľom príspevku za opatrovanie žalobkyne 2/. Žalovaná aj keby veľmi chcela nemôže od leta 2015 poskytnúť žalobcom žiadnu pomoc v starobe a chorobe, nakoľko nemôže bez ohrozenia svojho zdravia vstúpiť rodinného domu, v ktorom žalobcovia žijú. Prihliadnuc na neschopnosť žalobkyne v rade 2/ rozpoznať dôsledky právnych úkonov, vo vzťahu k žalobcovi v rade 1/, ktorý sa voči

žalovanej nespráva slušne, sa žalovaná ani nemôže dopúšťať konania v rozpore s dobrými mravmi. Do momentu, kedy žalovaná mohla bez obáv o svoje zdravie vstúpiť na nehnuteľnosti, ktoré sú aj v jej podielovom spoluvlastníctve, sa táto príkladne starala o žalobkyňu 2/, ktorú často navštevovala, robila jej aj so synom I.om spoločnosť, varila pre ňu, upratovala jej a prala bielizeň. Od obmedzenia užívacích práv k nehnuteľnostiam, ku ktorým došlo najskôr slovným útokom a neskôr aj fyzickým útokom zo strany bývalého manžela, nemožno od žalovanej spravodlivo požadovať, aby táto poskytovala pomoc žalobkyni 2/, ktorá býva v jednom dome spolu jej bývalým manželom ale aj žalobcovi v rade 1/, ktorý sa voči žalovanej rovnako nespráva v súlade s dobrými mravmi. Tiež poukázala na hodnotu daru, ktorá bola vzhľadom na rozsiahlu prestavbu rodinného domu č. súp. X, vykonanú výlučne žalovanou a jej bývalým manželom, niekoľkonásobne nižšia, akú majú predmetné nehnuteľnosti v súčasnosti, čím by došlo zo strany žalobcov k bezdôvodnému obohateniu. 9. Žalobkyňa 1/ v replike uviedla, že vyjadrenie žalovanej považuje na hrubý útok na jej osobu. Ak poukazuje na ľahkovážny prístup k životu a údajný alkoholizmus žalobkyne, mala by vysvetliť ako je možné, že takejto osobe prenechala do osobnej starostlivosti svoje dve maloleté deti v čase, keď si v roku 200X odišla brigádnicky privyrobiť na juh Slovenska a v tom čase mala žalovaná mimomanželský pomer s iným mužom, o čom sa žalobcovia dozvedeli. Napriek morálnemu zlyhaniu žalovanej, žalobcovia v r. 2007 súhlasili s výmazom vecného bremena ( právo doživotného bývania a užívania darovaných nehnuteľnosti) z katastra nehnuteľnosti, čím vyšli v ústrety obdarovaným, ktorí si následne mohli zobrať úver na rekonštrukciu darovaných nehnuteľnosti. V roku 201X žalovaná na pár mesiacov opustila spoločnú domácnosť - rod. dom v Žilinskej Lehote, odišla bývať do Žiliny k „priateľovi", s ktorým aj otehotnela. S takto vzniknutou situáciou sa žalobcovia, a najmä žalobkyňa, veľmi ťažko vyrovnávali a už vtom období zvažovali možnosť žiadať od žalovanej vrátenie daru. Po tomto morálnom excese žalovanej sa zdravotný stav žalobkyne veľmi zhoršil, čo vyvrcholilo v apríli 2014 v poradí treťou mozgovou príhodou takej intenzity, že žalobkyňa ostala ochrnutá a totálne odkázaná na pomoc inej osoby. Za dôvod zhoršenia zdravotného stavu považuje morálne zlyhania žalovanej nie ľahkovážny prístup žalobkyne k vlastnému životu. 10. Rozporovali tvrdenia žalovanej, že by sa o chorú žalobkyňu vzorne starala a robila jej spoločnosť aj po zániku práv z vecného bremena. Zdôraznili, že žalobkyňa utrpela vážnu mozgovú príhodu v apríli 2014 a po cca mesačnej hospitalizácii v nemocničnom zariadení bola prepustená do domácej starostlivosti, t.j. v máji 2014. Žalovaná opustila spoločnú domácnosť v mesiaci júl 2014 a to z dôvodu, že si našla inú známosť a starostlivosť o ťažko postihnutú osobu sa jej bridila. V tomto období žalovaná nie raz navrhovala svojmu manželovi, aby dal matku do ústavu a dosť tvrdo mu dávala na výber buď ona- žalovaná, alebo matka. Vyslovili nesúhlas aj s názorom, že by povinnosť poskytovať žalobcom pomoc v starobe a chorobe zanikla z dôvodu zániku vecného bremena, pretože povinnosť poskytovať starostlivosť v starobe a chorobe nie je viazaná na existenciu nejakého vecného bremena, hoci ani táto okolnosť nie je vylúčená, ale tento záväzok má svoj základ v morálnej a mravnej rovine, ako to vyplýva aj z ust. X0 , ktorý predpokladá kvalifikované porušenie dobrých mravov voči darcovi a členom jeho rodiny. Pre žalovanú nemôže byť ospravedlnením neposkytovať potrebnú pomoc v starobe a chorobe žalobcom s poukazom na skutočnosť, že jej bývalý manžel (syn žalobcov) je poberateľom príspevku za opatrovanie ťažko postihnutej osoby. Z uvedenej argumentácie je evidentné, že žalovaná nechápe morálnu rovinu /stránku rodinných vzťahov. Poukázali tiež na to, e žalovaná zaslala dňa 15.12.2015 jej manželovi výzvu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva za finančnú náhradu 100.000 Eur, avšak zaoberala sa len aktívami. Žalovaná po dlhej odmlke naposledy navštívila rod. dom v Žilinskej Lehote dňa 12.0X.2016 so zjavným úmyslom vyprovokovať konflikt. Nie je však pravda, že by bola fyzicky napadnutá, pretože nič také sa v priestupkovom konaní pred Okresným úradom Žilina nepreukázalo. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že získanie majetkového prospechu/ benefitu viedli žalovanú k zaslaniu výzvy o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k darovaným nehnuteľnostiam a nie nejaká pochybná obava o vlastný život. Absenciu spôsobilosti žalobkyne 2/ na právne úkony rozporovali, pretože je po mentálnej a psychickej stránke je v poriadku, dokáže vnímať čítaný, písaný alebo hovorený text, má však postihnuté rečové centrum, takže nedokáže zreteľne artikulovať, čiže je u nej sťažená verbálna komunikácia. Dorozumievanie sa uskutočňuje pomocou posunkov a gest. U žalobkyne doposiaľ nebola diagnostikovaná mentálna alebo psychická porucha, ani na tieto diagnózy nikdy nebola liečená. 11. Vo veci súd nariadil pojednávanie. 12. Žalobcovia 1/ 2/ nad rozsah uvedený v žalobe poukazovali na skutočnosť, že požiadavku na vrátenie daru možno teda považovať za určitú sankciu, ktorou darca postihuje obdarovaného za jeho správanie hrubo porušujúcej tieto etické, morálne a mravnostné pravidlá. Konanie v rozpore s dobrými mravmi preukazovali najmä výpoveďou žalobcu 1/, synom žalovanej, svedkyne p. R.j. Zdôrazňovali,

že povinnosť poskytovať starostlivosť v starobe a chorobe nie je viazaná na existenciu či neexistenciu vecného bremena, záväzok má svoj základ v morálnej a najmä v mravnej rovine. Žalobcovia považujú správanie žalovanej súvisiace s jej požiadavkou na výplatok 100.000 eur za darovaný spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam v kat. úz. Z. I. po tom, keď v roku 2014 ubezpečila žalobcu 1/, že nič sa predávať nebude, o strechu nad hlavou nepríde, za amorálne. Poukazovali na zmluvu o budúcej zmluve o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a vyporiadaní BSM zo dňa 25.11.2014, ktorým žalovaná vyvolala zdanie bezpečia u žalobcov, v ktorej bol návrh, aby nehnuteľnosti prešli po zániku manželstva do výlučného vlastníctva T.a Z.a. Požiadavka žalovanej z decembra 2015 na výplatok 100.000 eur však vyvolala u žalobcov psychickú traumu z pocitu bezprostredného ohrozenia, že prídu o strechu nad hlavou a stanú sa z nich bezdomovci, pretože syn žalobcov je invalid, nemá peniaze na žalovanou požadovaný výplatok a nehnuteľnosť v ktorej bývajú, by musel predať. Opakovane poukazovali na to, že žalovaná nedodržiava dohody. Žalovaná uvažuje tak, čo je pre ňu výhodné, nevýhodné, dá prísľuby, ale na druhej strane, keď potrebuje z konkrétnej situácie niečo vyťažiť, nemá problém bez mihnutia oka uzatvorené dohody znegovať. V súvislosti s predloženými SMS výpismi žalovanou o komunikácií s bývalým manželom z roku 2014 a 2015 poukázali na z 27.1.2015 po opustení spoločnej domácnosti, kedy žalovaná poslala SMS vtedy ešte manželovi T.ovi Z., v ktorej ho prosila, aby s ňou išiel na svadbu, aby ostatná rodina nevedela, že spolu nežijú a rozvádzajú sa. Zo správ je evidentné ťažké psychické rozpoloženie jej manžela nie len rozchodom, ale aj jeho zdravotným stavom a stavom jeho matky. 1X. Žalovaná poukázala na to, že v jej rodine došlo k rozvodu manželov, ktorý obvykle narušuje aj ďalšie vzťahy v širšej rodine. Preto nemožno od rozvedenej manželky syna žalobcu spravodlivo očakávať, aby poskytovala pomoc a opateru v starobe a chorobe na ktorú ju nezaväzuje žiadna zmluvná ani zákonná povinnosť, ale ani žiadny jej prísľub. Žalobcovia nepreukázali, že by žalovaná bola vyzývaná na pomoc žalobkyni, a nepreukázali, že by žalovaná pomoc v starobe a chorobe žalobcom neposkytovala. Poukazovala na to, že i počas rozvodového konania zabezpečovala aj vo svojej neprítomnosti v rodinnom dome, kde sa žalobkyňa 2/ nachádzala starostlivosť o žalobkyňu 2/ a pomáhala svojmu vtedy ešte manželovi so starostlivosťou, aj keď na to nebola ničím zaviazaná ani povinná. Vzhľadom k tomu, že výzva na vrátenie daru bola spísaná 18.1.2016, a od apríla 2014 nebola schopná žalobkyňa 2/ ovládať svoje konanie, ani domyslieť sociálne dôsledky jednotlivých aktivít a z tohto dôvodu nebola spôsobilá na právny úkon a to je výzva na vrátenie daru. Žalobkyňa 2/ nemohla nikoho splnomocniť k podaniu výzvy na vrátenie daru, ani k podaniu žaloby, ale nemohla ani fakticky samotná vyzvať žalovanú na vrátenie daru v rozsahu jej spoluvlastníckeho podielu. Z darovacej zmluvy nemožno určiť, ktorý spoluvlastnícky podiel patrí žalobkyni 2/ a ktorý spoluvlastnícky podiel, teda dar, patrí žalobcovi 1/. Tiež vyslovila názor, že požiadavku o vyplatenie spoluvlastníckeho podielu svojmu bývalému manželovi v sume 100.000 eur. si žalovaná si len uplatnila svoj zákonný nárok ako podielová spoluvlastníčka na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Hodnota nehnuteľnosti v roku 2016 bola stanovená v sume 199.000 eur, nakoľko s manželom do nehnuteľnosti, ktorá malo v roku 2005 hodnotu 16.000,- eur, investovali. 14. Súd vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, svedkov a obsahom listinných dôkazov. 15. Podľa X0 darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. 16. Žalobca 1/ vo výpovedi uviedol, že svokrovci vyhnali jeho syna, keď s rodinou býval vo Svrčinovci. Dôvod nevie. Syn sa ho spýtal, či by mohol bývať u nich. Po troch dňoch prišla aj žalovaná. Zo začiatku bývali v obývačke. Pre potreby riešenia samostatného bývania sa dohodli, že im nechajú chalúpku a oni si prerobia murovanú dreváreň. Neskôr prišiel syn, že na prerábku potrebujú pôžičku a banka robila problém s vecným bremenom. Požiadal ho, aby to zrušili a povedal mu, že napriek tomu ich dochovajú a postarajú sa o nich. On mal obavy, pretože keby úver nesplácali, tak by z nich urobili bezdomovcov. O tom, že by jeho syn so žalovanou mali nejaké nezhody nevedel. Dozvedel sa to až vtedy, keď prišla za ním žalovaná a požiadala ho, aby zabil päť kúr. Ja keď som sa spýtal prečo, tak povedala, že odchádza do Žiliny od jeho syna. Na jeho manželka, ktorá vtedy bola ešte zdravá, povedala, že teda sa bude musieť zrušiť tá darovacia zmluva bez vecného bremena. Žalovaná potom bývala v Žiline, ku nim prišli akurát na jednu štedrovečernú večeru. Žalovaná mu povedala, že sa dohodli, že nehnuteľnosť sa nebude predávať. Potom prišla jeho synovi výzva, že má zaplatiť 100.000 eur. Povedal jej, že či sa nehanbí toľko pýtať. Vošla doň zlosť a povedal jej: „vypadni ven, nechcem ťa tu už viac vidieť“. Ešte raz ju tam videl so znalcom. 17. Žalobca 1/ ďalej uviedol, že kým bola zdravá manželka, tak lieky a všetko si vybavovali samy. Teraz už asi 2-X roky chodí sním k lekárovi syn, ktorý tiež zháňa a vybavuje lieky a to aj pre manželku. Okrem neho má dcéry Y. a Z.. Y. občas príde k nim, keď ju požiada syn, lebo on chodí aj na obstreky alebo si musí oddýchnuť. Tá druhá pracuje a na to nereaguje.

18. Opatrovník žalobkyne 2/ uviedol, že sa mu žalovaná priznala, že raz mala pomer s iným mužom. Neskôr mu povedala, že je tehotná a že čaká sním dieťa. Nakoľko o tom presvedčený nebol, povedal jej, že jej dá druhú šancu a nech si to dieťa dá zobrať, pretože oni deti plánovali a on si dával pozor. Tak si ho dala zobrať. Matku priviezol z nemocnice, v čom apeloval na neho primár. Žalovanej to však vadilo, rozprávala to aj pred deťmi a v dedine. Nesúhlasila keď prerábal izbu a povedal, že bude u neho doma, keďže je veľký. Žalovaná si už vtedy hľadala bývanie v Žiline a v auguste definitívne odišla. Dôvodom jej odchodu bola žalobkyňa 2/. So žalobkyňou mal dobrý vzťah ešte po Vianociach, ktoré chcela tráviť spoločne. Hocikedy jej šiel pomôcť na byt niečo robiť, nevadilo jej keď o žalobkyňu 2/ staral syn I.. Po Vianociach však odišla k svojim rodičom, hoci ju prehováral, myslel si, že to dajú do poriadku. Jeho matka takéto veci vnímala. Žalovaná sa po odchode nikdy sa ani neinformovala o ich zdravotný stav alebo obdobne. So žalovanou ubezpečovali rodičov, že ich nevyhodia, nemajú sa prečo rozvádzať a že sa o nich postarajú. Príjem na iné bývanie nemali. K zrušeniu vecného bremena došlo preto, lebo chceli prerábať dom a banka nechcela poskytnúť hypotéku na nehnuteľnosť zaťaženú vecným bremenom. Jeho rodičov určite ubezpečovala aj žalovaná, že sa o nich postarajú a dochovajú. Tiež povedala, že keby odchádzala, tak nechce z domu nič, lebo dom je ich. Vôľa darovať dom obom bola vôľa rodičov. Návrh na rozvod po dohode podala manželka. Dohodli sa, že bude bezproblémový rozvod a dôvodom odcudzenie po tom, ako dlho pracoval vo Francúzsku. Následne však začali nasledovať aj urážky. So žalovanou mal potom dva incidenty. Raz, keď mu doviedla syna, po hádke keď bolo veľmi zle odišla a oň sa musela starať sestra. Druhý incident začal tým, že žalovaná začala kričať pred matkou. Povedal jej, nech tu nekričí a vyviedol som ju za rameno von. Na tom mu dala facku, kopla do brucha a zavolala policajtov, pretože ju nechce pustiť do domu. Keď prišli policajti, urážala ho aj pred nimi. Vždy keď prišla žalovaná pozrieť jeho matku, tak sa jej pozdravila a keď odchádzala tak mu vždy povedala, že sa mám pripraviť, že bude platiť. Jedlo žalovaná nikdy neposielala pre jeho rodičov, ale nachystala to synovi aby nebol hladný. O je po operácii chrbtice, o matku sa stará s ťažkosťami, so starostlivosťou o rodičov mu nepomáha nikto, občas príde sestra z Moravy. Po poslednom incidente v auguste 2015 som jej povedal, že ak tu má sa chodiť hádať a robiť len peklo, tak že tu chodiť nemusí vôbec. 19. Žalovaná uviedla, že keď mala žalobkyňa 2/ prvú mozgovú príhodu, riešili to spoločne s manželom. Po druhej príhode si ju zavolala primárka, ktorá sa jej pýtala či svokra má ísť na LDCH, alebo sa bude o ňu starať, pretože potrebuje hlavne oddychovať. Povedala, že sa bude o ňu starať. Primárka ju upozornila, že tretia mozgová príhoda môže prísť kedykoľvek. Aj preto chcela, aby sa do toho domčeka, kde bývala svokra dotiahla voda, aby mali dobré podmienky pre život, ale povedali jej, že čo chcem zas rekonštruovať. Po tom ako mala dcéru a zostala na MD. Keďže však nemali peňažné prostriedky, musela ísť zarábať. Keď jej manžel odišiel do Francúzska, tak zostali dlhy na soc. poisťovni, preto to museli riešiť aj pôžičkami. Jednu pôžičku si svokra brala na nich, ale to bolo vtedy, aby sa vyplatil dlh. Brala si aj pôžičky z Providentu, ale len preto, aby zabezpečila potreby domácnosti. Prestavbu domu a domu pre žalobcov riešili preto, že spoločne u rodičov nemohli bývať. Starala sa aj o žalobcu 1/, ale on odmietal na niečo prispieť, bol lakomý. Svokra stravovala u nich, nikdy však za to nič nezobrala. Považuje za logické, že potom kúpila aj niečo deťom tak, ako aj ostatným vnúčatám. Pomer s iným mužom nepoprela, zdôraznila však aj pomer jej manžela. Vždy mala záujem o obnovenie manželstva, aj preto si napísala na seba hypotéku, ktorú spláca v jednej polovici. Nikdy som nepovedala, že ho chcem pripraviť o dom, chcela sa len majetkovo právne vysporiadať. Snažila sa pomáhať, zachránila rodinu, svokra prestala piť, starala sa o ňu, chodila s ňou do nemocnice, keď išla do nemocnice, musela jej nakúpiť aj oblečenie. 20. Prvý krát od exmanžela odišla v roku 2012 na dva mesiace. Bolo to preto, lebo mal milenku a mala toho plné zuby. Po dvoch mesiacoch sa vrátila, pretože to nezvládala dcéra, ktorá zostala bývať s otcom. Syn zostal s ňou. Potom sa manželstvo vrátilo do starých koľají, ako tak si rozumeli. Vzťahy medzi nimi boli narušené dlhšie. V polovici augusta 2014 som sa odsťahovala. V júni 2014 teda po tom, ako prišla starká z nemocničného zariadenia oslavovali dcérine narodeniny, dva mesiace na to aj synove narodeniny, ako celá rodina. Potom prišli Vianoce, exmanžel povedal že to nezvládne. Dohodli sa, že Vianoce budú robiť spoločne. Ostali tam asi dva týždne, pretože medzi sviatkami mala dovolenku, potom šla späť na byt. Aj potom fungovali normálne, manžel si chodieval po jedlo v týždni a cez víkendy ako mala čas, chodila mu pomáhať. Chodievali aj ku psychologičke, ale keď tom nemalo význam, tak požiadala po dohode o rozvod. Jeho staršia sestra tiež mala problémy v manželstve a huckala ho proti nej. Druhá sestra, tá už dva roky nevidela svoju matku, pretože ju opatrovník nechce pustiť do domu, nakoľko sa s ňou stretáva. O priateľke manžela sa dozvedela v septembri 2015. Od septembra 2015 do domu nechodila, keďže si to neželal, mal priateľku a vymenil zámok. Prišla tam v decembri 2015 so synom, pretože bývalý manžel bol v Prievidzi, a volal synovi, aby išiel priložiť do kotla, tak keďže nemala auto, tak ich tam odviezla návšteva. Medzi tým išla pozdraviť svokra, ktorý vytýkal, že chce

predať dom. Povedala mu, že bez súhlasu jeho syna to nemôžu predať. Keďže medzi tým priložila jeho sestra, nasadli do auta a vrátili sa späť. Svokor po nej kričal, aby šla preč, že si neželá, aby tam bola. 21. K vzájomnému spolužitiu uviedla, že vychádzala viac so žalobkyňou 2/ ako žalobcom 1/, ktorý jej robil prieky. Keď svokra varila, tak ona s ním nikdy nemohla jesť ale stravovala sa u nich. Keď robila, tak jej aj varila, žehlila, prala. Po tom, ako ostala na dôchodku jej len oprala a ona si brala už veci z práčky a zavesila, pomáhala jej aj s deťmi. Keď manžel priviedol žalobkyňu domou, povedala mu, že môže s hocičím pomôcť, ale nie s prebaľovaním, pretože takéto veci jej nerobia dobre. Vadilo jej to od času, ako pracovala na rádioterapii. Manžel jej povedal, že samozrejme to od nej nemôže žiadať a stačí mu, keď mu pomôžem uvariť, oprať, ožehliť. Takto to prebiehalo od svokrinej mŕtvice vyše roka. Nikdy sa o nich hanlivo o nich nikdy nevyjadrovala. Žalovaná uviedla, že ústav, je zariadenie v Kováčovej a chcela aby žalobkyni 2/ pomohli. Platila by 50 euro, ale keďže potrebovala doprovod, ten by platil X00 eur. Jej manžel povedal, že si to nemôže dovoliť a preto ju zoberie domov. Vždy mu pomáhala keď mala čas. Chodieval si k nej cez týždeň po jedlo. Keď išli do Lehoty, tak im uvarila, aby mali aspoň na dva dni. Vždy som sa snažila variť tak, aby to mohla jesť aj starká, najmä kašovité jedlá. Raz jej uvarila šošovicovú polievku, začala dusiť a potom jej všetko mixovala. Spálňu prerábali spoločne, posteľ bola robená na mieru. Maľovali ju a pomáhala im aj ich dcéra. Chodila prať a žehliť, pretože jej manžel starostlivosť popri práci nezvládal. Keďže pracovala na tri zmeny a niektorý víkend nemohla, tak chodievala manželova sestra z Moravy. Na ňu toho bolo veľa, bola to starostlivosť o deti, o svokrovcov, keď robila nočné, tak spávala 1-2 hodiny, aby stihla navariť. Raz sa žalobkyňa 2/ prevalila a spadla z postele, rozbila si hlavu. Ona ju nevládala zdvihnúť a tak mu volala. Vtedy viezla jeho aj starkú do nemocnice a povedala, že takúto starostlivosť nie sú schopní zvládnuť. 22. Svedkyňa Y. V. uviedla, že žiada zrušiť darovaciu zmluvu. Je to preto, že bývalá nevesta sa o rodičov nestará a musí chodiť až z Čiech. Že sa žalovaná sa o rodičoch vyjadrovala hanlivo, a že ich pripraví o chalupu jej povedala p. X.. Žalovaná posielala stravu, keď k jej bratovi chodil I.. Navarila a posielala bežnú stravu, segedínsky guľáš, halušky, obyčajná bežná strava, ktorú jedia normálni ľudia, avšak ktorú žalobkyňa 2/ nemôže. Nebola svedkom toho, že by jej brat zakázal žalovanej chodiť do domu. Vždy, keď žalovaná prišla, tak mali vždy výstupy a on to zle znášal. 2X. I. T. uviedla, že vzťah jej sestry a jej manžela nebol ideálny, mali určité nezhody. Viackrát od neho odišla, aj v roku 2014, predtým však navštevovala aj jej svokru v nemocnici. Za nimi stále chodila, na záhrade ešte oslavovali narodeniny ich dcéry a potom, keď odišla ešte aj synove. Potom tam chodila aj cez víkendy variť a prať. Viackrát jej povedala, že počkaj, že ide T. pre obed. Aj so švagrom vychádzala dobre, ale do času, kým povedal, že chce sestru vydediť. Dom bol úplne prerobený. Nechceli ju pustiť ani do chalupy, jej manžel povymieňal zámky. V roku 2015 chodili ku psychologičke aj so synom, ale jej manžel tam prestal chodiť. Hoci I. mal tráviť s otcom v roku 2015 Silvester, boli u nich, aby sa trošku odpútal od toho. 24. Svedok I. Z., syn žalovanej uviedol, že dôvodom odchodu jeho matky zo Žilinskej Lehoty bolo to to, že jej vadil smrad a nemala žiadne súkromie. O jeho starkú po návrate z nemocnice domov sa staral jeho otec, prebaľoval ju, kŕmil, varil aj pral. On chodil za starkou, avšak sám. Možno každý týždeň, alebo každý druhý. Keď prišla jeho matka tak so starkou nebola. Jedlo mu pripravovala mama, ale bolo to len pre neho aby sním nemal otec starosti, starká také jedlo nemohla. Nepamätá si, že by jeho mama pomáhala. Tiež nie je názoru, že jeho otec výslovne zakázal žalovanej chodiť do domu. Len povedal po Vianociach 2014, keď tam boli všetci spolu, že mu to nerobilo dobre, a že si už niečo také nepraje. Vianočnú večeru robila jeho matka. Vedel, že jeho otec vymenil zámok ale dôvod mu nie je známy. Matka mu nikdy nebránila navštevovať starých rodičov. Ďalej uviedol, že keď bývali všetci spolu tak varila jeho mama, čo považuje za normálne. Starká predtým, ako dostala tretiu príhodu bývala s jeho starkým. Keď bývali spolu, tak boli sebestační. Žalobkyňa 2/ varila žalobcovi 1/. Po nehode to už nebolo možné. K osobe starkej a jeho otca sa žalovaná mala vyjadriť, že jej starká smrdí a že sú klamári. Predtým im starká pomáhala, vodila ich do školy, keď mama nemohla. Jeho otec určite nevyvolával incidenty. Určite matku nikdy neudrel, hoci matke odfotil modriny keď raz prišla domou. Tiež uviedol, že starkú chceli dať do nejakého liečebného centra, ale starká tam nemohla ísť, pretože by mala problémy s tlakom. V súčasnosti sa s mamou nestretáva. 25. Svedkyňa P., uviedla, že žalovaná je jej dcéra. Počula, že žalovanú chcú vydediť, neviem prečo. Viem, že sa dcéra starala o svatku, svatka u nej bývala. Chodila za svatkou do nemocnice, keď mala dve porážky, 2014 mala tretiu porážku. Navštevovali sa na narodeniny, a chodili za vnúčatami. Jej zať si našiel frajerky avšak to je medzi nimi. Po svadbe som musela dcéru zobrať ku nej domov, pretože zať bol v Grécku, a mali tam zimu. Keď dcéra chcela viac zakúriť, tak jej svat vyberal polienka, že sa nesmie kúriť. Potom prišiel k nim bývať aj zať, neskôr sa pohádal s jej manželom, tak odišiel a dcéra išla za ním. Potom prišli na krstiny so zmluvou, že im napísali obom chalupu. Žili spoločne, zať bol v

zahraničí a dcéra sa starala o celú domácnosť. V 2014 boli na Vianoce u nich, na P. u nich prespali. Keď bývala v meste, tak zať ku nej chodil, pomáhal jej sa aj presťahovať do bytovky. Vtedy si mysleli, že sa dajú ešte dokopy. Rozišli sa pred Vianocami 2015. Ona sa navštevovala aj s H. Z.ovou, ktorá je od nej o 10 rokov staršia. Pôsobila na ňu veľmi dobre. V 2015 mala vnučka 20 narodeniny a oslavovalo sa o mesiac neskôr v júni a v auguste sa oslavovali vnukove narodeniny. V júni prišla svatka na vozíku, ale v júli ju už doviezol pod pazuchou. Dcéra s vnučkou ju chcela dať do Kováčovej na rehabilitáciu, ale s tým zať nesúhlasil. Po vnukových narodeninách sa už nevideli. Boli rozvedení a zať mal frajerku. Vzťah žalobcu 1/ k žalovanej bol normálny, možno tam bolo nejaké ochladenie. Žalobkyňu 2/ mala rada, ale potom jej bolo zakázané, aby tam chodila. 26. Svedkyňa Q. R., uviedla, že H. Z. je jej teta. Má vedomosť, že P. a H. Z., keď riešili bytovú otázku žalovanej a jej manžela, ktorý je jej bratrancom tak po dohode so súrodencami sa rozhodli, že im dom darujú, dom však postavili žalobcovia spolu s ich rodičmi a majú preto k nemu citový vzťah. V darovacej zmluve zriadili aj vecné bremeno opatrovania, ktoré neskôr zrušili. Žalobcovia sa odsťahovali do priľahlého domčeka, ktorý nemal až taký štandard, ale bol obývateľný. V roku 2000 prišla žalobkyňa 2/ sa vyžalovať, že ju ťažia nezhody jej syna s nevestou, pretože kdesi na brigáde sa mala starať o nejakého pána po operácii slepého čreva a vymieňala mu obklady, neskôr s ním mala pomer. Keď bol manžel žalovanej vo Francúzsku, tak povedala, že strážila aj deti, keď chodila žalovaná von s kamarátkou. Manželovi žalovanej sa nezdali neskoré príchody a žalobkyňa 2/ ju mala kryť pred svojim manželom. Ona jej už vtedy hovorila, aby zrušila darovaciu zmluvu. Potom prišla k nej v roku 2014 a povedala, že škrípe vzťah nevesty a syna, že to nezvláda. Na to jej povedala, že nech prinesie tú darovaciu zmluvu a nech ju zruší, že jej nájde advokáta. Dôvodom bol vzťah syna a nevesty a jej pomer s iným mužom. Ona potom mala aj ďalšiu porážku, keď sa vrátila domov, tak sa o ňu jej syn vzorne postaral. Hoci s tým súhlasila aj žalovaná, potom prišli problémy, nepridalo jej ani to, že sa naťahovali o syna. Po roku 2008 však už do Žilinskej Lehoty chodila len sporadicky. Žalovanú videla sa predtým starať o domácnosť, pomáhala jej aj žalobkyňa 2/. Vie, že predtým mala žalobkyňa 2/ problémy s alkoholom. O vrátení daru sa rozprávala aj so žalobcom 1/, ten jej povedal, že čo je moje, to bude moje. Žalobcovia majú ešte dve dcéry, okrem opatrovníka, Y. a Z., Y. sa stará o žalobkyňu 2/, Zdenka nie, ale vtedy keď sa to stalo, tak mala finančné problémy, mala dve zamestnania, chodila neskoro v noci domov. 27. Svedok T. W., brat žalovanej uviedol, že nie je pravda, že by sa jeho sestra, nestarala o žalobkyňu 2/. Keď tam aj náhodou prišiel, vždy tam mali opraté, uvarené, vyžehlené, koľkokrát, keď prišiel ju zobrať na Kysuce, tak videl, že žehlila, prala, hocikedy keď mala navarené, jedla u nej aj žalobkyňa 2/. Pomáhal aj pri rekonštrukcii oboch domov. Keď bol rozvod, tak volal manželovi jeho sestry a povedal mu, že môžu zostať kamaráti, že s ním sa nerozvádza. On sa ho spýtal, či to bude vedieť vždy tak povedať, aj keď bude vypovedať na súde. Žalovaná chcela, aby dali žalobkyňu 2/ rehabilitovať, s čím jej manžel nesúhlasil a nasťahoval si ju domov. Sestra povedala teda, že sa odsťahuje, ale potom sa ešte stále navštevovali, vždy keď od sestry jej manžel odchádzal tak mal navarené, polievku aj koláče. Raz, keď tam šla žalovaná, tak ju jej svokor vyhodil. 28. Podľa X7 písm. c/ žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. 29. Súd zistil, že na strane žalobcov je daný naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, pretože bez meritórneho rozhodnutia súdu je ich postavenie neisté a iným spôsobom ako rozhodnutím o vlastníckom práve nie je možné dosiahnuť účinky vrátenia daru, nakoľko účinky vrátenia daru žalovaná popierala. X0. Súd sa v prvom rade pred samotným zaoberaním sa podstatou nároku, či došlo alebo nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty podľa ust. X0 , zaoberal podmienkami konania. X1. V konaní bolo nesporné, že žalobcovia 1/ 2/ darovacou zmluvou zo dňa 1.6.1995 ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľností každý v 1 darovali T.ovi Z., nar. 19.10.197X spolu s manželkou Z. Z.ovou, rod. W.ovou, nar. XX.XX.XXXX. každému z obdarovaných v 1 nehnuteľnosti KN parc. č. XXX/X záhrada o výmere 410 m2, KN parc. č. XXX/X záhrada o výmere 25X m2, KN parc. č. XXX/X záhrada o výmere X5 m2, KN parc. č. XXX/X zast. plocha o výmere 58 m2 a KN parc. č. XXX/X zast. plocha o výmere X90 m2 spolu s rodinným domom č. s. X postavenom na KNC parc. č. XXX/X, ktoré boli zapísané na LV č. XXX k. ú. Z. I.. V čl. 5 bolo pre darcov zriadené vecné bremeno, doživotného práva bývania a užívania nehnuteľnosti pri povinnosti obdarovaných poskytovať obom darcom potrebnú pomoc, opateru v starobe a chorobe. X2. Súd ďalej zistil, že návrhom zo dňa 2.4.2007 T. Z. , žalovaná ako povinné osoby a žalobcovia 1/ 2/ ako oprávnené osoby požiadali o výmaz vecného bremena na základe dohody o zrušení vecného bremena, spísanej dňa 2.4.2007 na not. úrade JUDr. Anny Švachovej.

XX. Žalovaná návrhom zo dňa 15.12.2015 podaným prostredníctvom PZ navrhla zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti prikázaní veci do vlastníctva T.a Z.a s výplatnom za vyporiadanie 100.000 eur. X4. Právna zástupkyňa žalobcov výzvou na vrátenie daru zo dňa 18.1.2016 (pravdepodobne chybný dátum 18.1.2015 nakoľko konala na základe plnomocenstva z 12.1.2016 a doručená bola žalovanej 19.1.2016) vyzvala žalovanú na vrátenie darovaného spoluvlastníckeho podielu darovacou zmluvou z 1.6.1995 z dôvodu, že: „po návrate z nemocničného zariadenia ste nielenže mojej klientke neposkytovali riadnu starostlivosť, ktorú jej poskytoval iba obdarovaný syn T. Z. (varil, pral, prebaľoval a kŕmil matku), dokonca ste mali výhrady, že ju zobral do rodinného domu, čo ste mu vytýkali, lebo vraj nemáte žiadne súkromie a navrhovali ste manželovi (synovi darcov), aby dal matku do ústavu. Napokon v mesiaci júl 2014 ste sa odsťahovali zo spoločnej domácnosti a od uvedenej doby neprejavujete absolútne žiadny záujem o mojich klientov, hoci p. P. Z. z dôvodu vysokého veku (staroby) a p. H. Z. nielen pre vysoký vek (starobu), ale najmä zo zdravotných dôvodov (chorobu - čiastočné ochrnutie) sú odkázaní na pomoc iných ľudí, nakoľko sa samostatne nedokážu o seba postarať. Vaše správanie - trvalý absolútny nezáujem o darcov a neposkytovanie potrebnej pomoci a starostlivosti v starobe a chorobe je nielen v rozpore s bodom V. darovacej zmluvy, ale možno ho kvalifikovať aj ako hrubé a trvalé porušovanie dobrých mravov. Zároveň sa moji klienti od svojho syna T.a Z.a, t.j. Vášho manžela, dozvedeli, že sa svojej povinnosti poskytovať im potrebnú pomoc v starobe a chorobe chcete zbaviť zavrhnutia hodným spôsobom, a to odpredajom spoluvlastníckeho podielu ich synovi za finančný výplatok 100.000 €. Toto vaše konanie je možné kvalifikovať ako vrcholnú hrubosť a amorálnosť. V bode VI. darovacej zmluvy zo dňa 01.06.1995 bolo zakotvené ust. X0 , podľa ktorého sa darcovia môžu domáhať vrátenia daru, ak by sa niektorý z obdarovaných správal k nim alebo členom rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Z uvedenej situácie je zjavné a svedecky je možné aj preukázať, že sa o darcov riadne nestaráte, neposkytujete im náležitú pomoc a opateru, na ktorú je odkázaná predovšetkým darkyňa, navyše z neplnenia povinnosti voči darcom chce aj finančne profitovať. Preto sa moji klienti rozhodli požiadať Vás prostredníctvom mojej kancelárie o vrátenie vyššie opísaného daru v súlade s ust. §-u 6X0 , lebo opísaným spôsobom dochádza z Vašej strany k intenzívnemu a opakovanému hrubému porušovaniu dobrých mravov.“ X5. Rozsudkom Okresného súdu Žilina X0P/X12/2014-1X6 zo dňa X0.X.2016 bolo rozvedené manželstvo T.a Z.a a Z. Z.ovej a rozhodnuté o zverení mal. I.a do osobnej starostlivosti. X6. Na základe rozhodnutia UPSVaR Žilina č. 2014/245144 dňa X.7.2004 bola zistená miera funkčnej poruchy žalobkyne 2/ v rozsahu 90 % a je považovaná za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Rozhodnutím UPSVaR Žilina č. ZA l/OPPMK/SOC/2014/70880 z 9.7.2014 bol priznaný peňažný príspevok za opatrovanie fyzickej osoby H. Z.ovej vo výške 191,58 eur mesačne. X7. V prípade určovacej žaloby, ktorou sa žalobca domáha určenia vlastníckeho práva, v danom prípade podielového spoluvlastníctva, je podľa X7 písm. c/ nevyhnutné preukázať naliehavý právny záujem. Tento v prípade určovacej žaloby o určenie vlastníctva, aj s poukazom na judikatúru v zmysle naliehavého právneho záujmu podľa je daný tam, kde zápis vlastníctva žalobcu (podielového spoluvlastníctva) v evidencii vlastníckych práv absentuje, prípadne je jeho právo popierané a teda jediná možnosť domoženia sa práva, je prostredníctvom určovacej žaloby. X8. Súd zo znaleckého posudku MUDr. Jany Bullovej zo dňa X0.4.2019 zistil, že znalkyňa konštatovala u H. Z.ovej duševnú poruchu vaskulárnu demenciu stredne ťažkého stupňa v čase poskytnutia plnomocenstva dňa 12.1.2016 na základe ktorej pri takomto právnom úkone bola absencia skutočnej a vážnej slobodnej vôle prirodzene prejavenej, nakoľko u danej osoby došlo k strate nadobudnutých schopností, významnému narušeniu pamäťových a intelektuálnych schopností s porušením chápavosti kritickosti a chorobnej zmene úsudku rozhodovania. X9. Tiež súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. X7Ps/1/2007-8X zo dňa 5.2.2018 bola žalobkyni obmedzená spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu a za opatrovníka jej bol určený T. Z. nar. 19.10.197X. 40. Podľa § X7 ods. 1 právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. 41. Podľa § X7 ods. 2 neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony. 42. Podľa § X1 ods. 1 pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. 4X. Z vyššie uvedených právnym noriem a záverov znalkyne MUDr. Jany Bullovej v znaleckom posudku zo dňa je zrejmé, že žalobkyňa 2/ nebola schopná udeliť plnomocenstvo inej osobe na

zastupovanie pri právnom úkone, nakoľko nebola spôsobilá na právne úkony. Uvedená skutočnosť je podstatná pri hmotnoprávnych nárokoch, teda vo vzťahu k vzniku jednostrannému právnemu úkonu vrátenia daru. Teda bez náležitého plnomocenstva pre právnu zástupkyňu je právny úkon žalobkyne 2/, ktorým sa domáhala vrátenia daru voči žalovanej neplatný a neúčinný. Na rozdiel od procesného postavenia sporovej strany v konaní, nie je možné absolútnu platnosť právneho úkonu dodatočne konvalidovať. Teda konaním opatrovníka možno pokračovať v sporovom konaní o určenie vlastníckeho práva, avšak dodatočné konanie opatrovníka nemá vplyv na platnosť predchádzajúcich právnych úkonov a nárok na vrátenie daru žalobkyne 2/ súd hodnotil ako absolútne neplatný právny úkon podľa § X7 ods. 2 . Ak nedošlo k platnému uplatnenie nároku na vrátenie daru (odvolanie darovania), nemohla žalobkyňa ani nadobudnúť podielové spoluvlastníctvo k darovanému podielu, čo malo za následok zamietnutie jej žaloby. 44. Súd vzhľadom na rozporné tvrdenia vo vzťahu ku skutočnosti, či prístup žalovanej je možné považovať za prístup v rozpore s dobrými mravmi a prípadne či je následkom správania vývoja vzťahov alebo reakciou na konanie žalobcov sa zaoberal prioritne rozhodnutím o týchto skutočnostiach. (Rozsudok NS SR z 27. 5. 2008, sp. zn. ). 45. Rozpor s morálkou a tým aj súlad či nesúlad s dobrými mravmi súd môže skúmať len v súvislosti s tým, ako sa obdarovaný správa k darcovi alebo členom jeho rodiny, teda tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. V žiadnom prípade sa však nemôže preskúmavať a prihliadať na pohnútky pri uzatváraní darovacej zmluvy. Aj keď petit žaloby znie na určenie vlastníckeho práva, súd je viazaný aj opisom rozhodných skutkových okolností, ktorých prípadná podstatná zmena by mala následok zmenu žaloby. 46. Súkromné právo vychádza vo vzťahu k darovacej zmluve z princípu neodvolateľnosti darovania. Tento princíp si osvojila aj prirodzenoprávna škola (napr. vo franúzskom práve vzniklo z uvedeného princípu regula „donner et retenir ne vaut“) a z jej učenia prešla do prvých civilných kódexov (pozri ABGB a čl. 894 CC). Uvedený princíp platí v právnej úprave na území Slovenskej republiky práve od nepamäti bez toho, aby bolo potrebné ho zakotviť do zákona. 47. Výnimky z uvedenej zásady sú vždy presne viazané na podmienky, ktoré sú výslovne uvedené buď v darovacej zmluve, alebo v zákone. Pokiaľ ide o zákonné dôvody odvolania daru, <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=26&p=1009669&f=2> pozná iba jeden, ktorý je uvedený v X0 <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=27&p=1X5X605-1X5X606&f=2> (správanie obdarovaného „hrubo porušujúce dobré mravy“). Na rozdiel od slovenského právneho poriadku v právnom poriadku niektorých iných krajín sú zväčša základné právne dôvody pre odvolanie daru rozšírené. Medzi tieto dôvody patrí najmä zavinené spôsobenie vážnej ujmy darcovi obdarovaným, hrubá nevďačnosť obdarovaného, veľmi zlá finančná situácia darcu po poskytnutí daru, ktorý nie je schopný sa zo svojich príjmov postarať o seba a svoju rodinu, alebo iná podstatná okolnosť, ktorá nastala po uzavretí darovacej zmluvy. 48. Podľa rozhodnutia NS SR č.k. Dobré mravy (boni mores), ktoré sú používané ako kritérium, u ktorého je daný osobitný záujem na ich dodržiavaní, nie sú zákonom definované. V súdnej praxi sú všeobecne posudzované ako obvyklé, poctivé a spravodlivé správanie sa, ktoré zodpovedá základným, v spoločnosti prevládajúcim morálnym zásadám. 49. Rozpor právneho úkonu s dobrými mravmi (contra bonas mores) nemusí vyplývať iba z jeho obsahu, ale tiež z cieľu, resp. účelu, ktorý ním niektorá zo strán sleduje, pričom sú dôležité predovšetkým všetky okolnosti, za ktorých bol právny úkon uzatvorený. Na vzťahy pri darovaní nemožno nahliadať striktne len medzi účastníkmi, ale je potrebné prihliadať aj na širšie okolnosti, napríklad súčinnosť obdarovaného s inými osobami pri zabezpečovaní základných potrieb starostlivosti o rodinného príslušníka, poskytnutí pomoci v starobe a chorobe ale aj vtedy, ak by bol sám súčinný pri takom správaní iných osôb voči darkyni alebo členom jej rodiny, ktoré by napĺňalo znaky hrubého porušenia dobrých mravov. Nemožno opomenúť, že úvahy o aplikovateľnosti ustanovenia X0 <http://www.epi.sk/form/goto.ashx? t=X1&p=1X5X605-1X5X606&f=2> sa odvíjajú vždy od posúdenia všetkých osobitostí každého prípadu individuálne a závery v tom-ktorom konkrétnom prípade tak možno len veľmi ťažko zovšeobecniť, a teda i použiť na prípad skutkovo odlišný (Ro NS ČR z X0. 11. 2005, sp. zn. XX Odo 1420/2005). 50. Súd zdôrazňuje, že takéto konanie, od ktorého sa odvíja nárok na vrátenie daru, musí byť špecifikované v úkone, ktorým je takýto nárok uplatnený. Vrátenie daru (odvolanie darovania), ktorého predmetom bola nehnuteľnosť, musí byť vyhotovené v písomnej forme ( ). Pokiaľ sa jedná o výklad prejavu písomného právneho úkonu, je nevyhnutné vychádzať len z prejavu vôle vymedzeného v tomto písomnom úkone (pozri odôvodnenie Cjp XX/01), teda len výkladom prejavu vôle zachytenej v písomnom prejave. Súd preto zastáva názor, že v úkone, ktorým bol uplatnený nárok na vrátenie daru musí byť vymedzené správanie obdarovaného a to nie len pre výklad vôle v písomnom úkone ale aj z dôvodu, aby aj obdarovaný vedel, čo je alebo má byť dôvodom

na uplatnenie vrátenia daru (obdobne rozhodnutie NS ČR z 12.12.2002 sp.zn. ). Preto pri posudzovaní správania obdarovaného súd zásadne vychádza z posúdenia právania vymedzeného pri vrátení daru. Teda iné konanie, alebo konanie nasledujúce po uplatnení nároku na vrátenie daru je možné posudzovať, resp. naň prihliadať len pri ďalšom uplatnení práva podľa X0 Obč. zák., príp. pri rozšírení žaloby ( Obč. zák.). Súd teda v tomto prípade môže vychádzal len z dôvodov uvedených vo výzve na vrátenie daru zo dňa 18.1.2016 alebo obsiahnutých v žalobe ( ). 51. Súd teda poukazuje na skutočnosť, že v konaní sa nemôže zaoberať prípadnou neverou žalovanej, jej vzťahmi s bývalým manželom a pod.. Predmetom je len posúdenie A/ porušenia povinnosti poskytovať žalobkyni 2/ riadnu starostlivosť, ktorú jej poskytoval iba obdarovaný syn T. Z., ktorý varil, pral, prebaľoval a kŕmil matku, B/ výhrad, že T. Z. vzal matku do rodinného domu a vytýkanie tejto skutočnosti, C/ odsťahovanie sa zo spoločnej domácnosti, D/ trvalý absolútny nezáujem o darcov a neposkytovanie potrebnej pomoci a starostlivosti v starobe a chorobe v rozpore s bodom V. darovacej zmluvy, E/ odpredaj spoluvlastníckeho podielu ich synovi za finančný výplatok 100.000 eur.

52. Súd predovšetkým poukazuje na záväznosť právnych úkonov v prípade darovania, ich neodvolateľnosť mimo zákonom predpokladaných dôvodov a úpravu darovania, ktorej základným rysom je bezodplatnosť (darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma). Ak teda v zmluve sú dohodnuté povinnosti obdarovaného, jedná sa vždy o iný zmluvný typ či inominátnu zmluvu, plnením ktorej nemôže byť podmienené darovanie. Samozrejme, pri posudzovaní následného konania obdarovaného je možné prihliadať aj na plnenie iných zmluvných či zákonných povinností.

5X. V článku 5 darovacej zmluvy bolo pre darcov zriadené vecné bremeno, doživotného práva bývania a užívania nehnuteľnosti pri povinnosti obdarovaných poskytovať obom darcom potrebnú pomoc, opateru v starobe a chorobe. Vecné bremeno bolo zrušené dohodou zo dňa 2.4.2007 spísanou notárkou JUDr. H. Švachovou. Napriek uvedenému súd nezistil, že by žalovaná zasahovala do práv žalobcov užívať nehnuteľnosti a to nie len prestavanú nehnuteľnosť, ale aj nehnuteľnosť - dom, v ktorom aj v súčasnosti sa nachádza žalobkyňa 2/. Nebolo konštatované žiadne konanie, ktorým by žalovaná znemožňovala užívanie nehnuteľnosti, teda že by ich nevpustila do nehnuteľnosti, vymkla zámky, užívanie znemožňovala iným spôsobom. Samotná skutočnosť, že navrhla ich synovi zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva po rozvode manželstva, nie je takým konaním, ktorým by im užívanie nehnuteľnosti znemožňovala. Takéto konanie nie je znemožnením užívania nehnuteľnosti ani v prípade, ak by uplatňovala neprimerané finančné nároky za prikázanie podielu alebo nezohľadnila záväzky. Tieto nároky sú výslovne na rozhodnutí spoluvlastníkov a v prípade absencie dohody, o nich rozhodne súd. Uplatnenie zákonného nároku na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nemožno považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi a to ani v prípade, ak by k vyporiadaniu pre dôvody hodné osobitného zreteľa nedošlo. 54. Súd tiež dáva do pozornosti zákonnú úpravu vzťahov medzi rodičmi, deťmi a ostatnými príbuznými v zákone o rodine č. X. 55. Podľa zák. č. X, deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú. 56. Podľa zák. č. X, každé dieťa plní vyživovaciu povinnosť voči rodičom v takom rozsahu, aký zodpovedá pomeru jeho schopností, možností a majetkových pomerov k schopnostiam, možnostiam a k majetkovým pomerom ostatných detí. 57. Podľa zák. č. X vyživovacia povinnosť medzi manželmi a poskytovanie príspevku na výživu rozvedenému manželovi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom. 58. Vzhľadom na uvedenú právnu úpravu je zrejmé, že prioritne zákon prikazuje starostlivosť o rodičov potomkom, ak to potrebujú. V prípade širšieho rozsahu starostlivosti poskytuje služby sociálnej pomoci aj obec či štát (). Takouto službou je aj poskytnutie príspevku na opatrovanie odkázanej osoby na základe rozhodnutia o odkázanosti na sociálnu službu, prípadne aj poskytnutie opatrovateľskej služby v rozsahu osem hodín mesačne podľa . 59. Ak bol bývalému manželovi žalovanej (synovi žalobkyne 2/) poskytnutý príspevok na opatrovanie, ktorý je povinný vyživovacou povinnosťou (pod vyživovacou povinnosťou sa rozumie širší okruh povinností ako len samotné zabezpečenie výživy, teda komplex zabezpečenia základných potrieb) je prioritne povinnosťou tejto osoby, syna žalobcov, poskytovať pomoc v rozsahu opatrovania a vyživovacej povinnosti pre odkázaných rodičov. Vyživovaciu povinnosť si voči rodičom musia plniť aj

ich dve ostatné dcéry v zmysle ust. zák. č. X. V prípade zabezpečovania starostlivosti manželom povinnej osoby, sa vždy jedná o plnenie povinnosti povinnej osoby, nie jej manžela. Zákon totiž nepredpokladá a neukladá povinnosti manželovi povinnej osoby, teda jedná sa skôr o dobrovoľnú pomoc, či už priamu (starostlivosť, opatrovanie) alebo sprostredkovanú (umožnenie opatrovať oprávnenú osobu, zabezpečenie nárokov z finančných prostriedkov manželov). Súd je preto názoru, že povinný manžel sa nemôže voči druhému z manželov domáhať, aby tento zaň plnil jeho povinnosť a takejto povinnosti sa nemôže domáhať ani priamo oprávnený. V určitom rozsahu, ako prejav určitého stupňa vďačnosti pri darovaní, by bolo možné oprávnenými osobami požadovať - očakávať určitú pomoc, ak by túto nemohli poskytnúť deti ako povinné osoby. Pod takouto pomocou však nemožno chápať celodenné opatrovanie (pokiaľ nie je poskytované dobrovoľne) ale skôr pomoc v nevyhnutnom rozsahu. 60. V nadväznosti na uvedené je nutné konštatovať, že rozvodom manželstva povinnej osoby už fakticky takúto povinnosť nie je možné požadovať. Rozvodom totiž zanikli všetky zákonom založené vzťahy, teda prípadná pomoc môže byť dôvodne očakávaná len na nevyhnutný rozsah ako prejav obvyklej vďačnosti za dar, nie však protiplnenie! 61. V súdenom prípade však súd nezistil, že by bývalý manžel žalovanej nebol schopný žalovaným poskytovať pomoc, teda bolo by to nad jeho sily, svoju povinnosť si nemohli splniť ani ostatné dcéry žalobcov. Súd dokonca nezistil, že by vôbec žalobkyňa 2/ žiadala o poskytnutie opatrovateľskej služby. Tiež súd nezistil, že by žalobcovia žalovanú žiadali o určité plnenie, či už ako manželku (bývalú manželku) ich syna alebo na základe zmluvného záväzku v darovacej zmluve. Pri zmluvnom záväzku v čl. 5 darovacej zmluvy súd však poukazuje, že absentuje presné vymedzenie povinností, ktorých by sa mohli oprávnené osoby domáhať, teda by bol v rozsahu výkonu práv a povinností nevykonateľný. 62. Súd je preto názoru, že ak nebola preukázaná existenčná núdza na strane žalobcov, nie je znížený záujem žalovanej ako manželky syna žalobcov o ich opatrovanie, starostlivosť alebo nezáujem spočívajúci v navštevovaní žalobcov žalovanou považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi. V tomto rozsahu súd poukazuje aj na závery vyslovené v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z X0. januára 1998, sp.zn. podľa ktorého, za hrubé porušenie dobrých mravov obdarovaným nemožno považovať napr. predaj darovanej veci cudzej osobe, alebo nenavštevovanie darcu pri príležitosti sviatkov a jeho životných jubileí. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z X0. januára 1998, sp.zn. ani nezáujem žalovaných, spočívajúci v nenavštevovaní žalobkyne pri príležitosti sviatkov a životných jubileí, ktorý je síce porušením zaužívaných pravidiel morálky, nedosahuje zákonom požadovanú intenzitu hrubého porušenia dobrých mravov a takéto porušenie nie je ani prípadný predaj darovaných vecí cudzej osobe. Teda dôvody pre vrátenie daru vyššie označené súdom pod písm. A/ a D/ nie súd dôvodné. Naviac z vykonaného dokazovanie je zrejmé, že žalovaná v určitom rozsahu, pokiaľ jej nebolo oznámené, že je v dome nežiadaná, záujem o žalobcov prejavovala a v primeranom rozsahu bola ochotná poskytnúť pomoc aj bez toho, aby bola o to žiadaná. 6X. Vo vzťahu k dôvodu, že žalovaná mala prejaviť výhradu, že jej manžel vzal matku do rodinného domu a vytýkanie tejto skutočnosti, súd musí poukázať na skutočnosť, že ak sa jedná o vzájomné pôsobenie manželov v rodine, osud ich rodiny, prijaté záväzky a povinnosti, každý z manželov má právo vyjadriť svoj názor. Napokon, ani zabezpečenie ústavnej starostlivosti o odkázanú osobu nemožno považovať za niečo nemorálne. Jedná sa skôr o uhol pohľadu na prípadnú pomoc, či sú manželia schopní takúto pomoc poskytovať osobne alebo prostredníctvom inej osoby alebo ústavu, či im osobná starostlivosť neznemožní vykonávanie zamestnania, starostlivosť o deti, rodinu, realizáciu záľub. Osobnú starostlivosť nie je možné považovať za určitú povinnú obetu a ani samozrejmosť, najmä ak by jej dosah mal negatívne účinky na pomery v rodine, vzťahy medzi manželmi či ich profesionálnu alebo osobnú realizáciu. Práve aj z tohto dôvodu existuje aj pre deti predškolská starostlivosť, školské kluby, tábory a pod.. Naviac ani zabezpečenie náležitej ústavnej starostlivosť profesionálnym personálom nie je možné vnímať negatívne. Súd však poukazuje na skutočnosť, že ani prípadné vyslovenie negatívneho názoru na osobnú starostlivosť manžela žalovanej o jeho matku nespôsobilo, že by žalovaná bránila jej manželovi vziať matku do ich domácnosti a starať sa o ňu. Teda súd ani dôvod uvedený pod písm. B/ nepovažoval za relevantný, teda nejedná sa o hrubé porušenie dobrých mravov. 64. Súd za hrubé porušenie dobrých mravov nepovažoval ani to, že sa po manželských nezhodách, ktorých zavinenie výlučne žalovanou nebolo preukázané a nebolo tvrdené ani v rozvodovom rozsudku, odsťahovala žalovaná zo spoločnej domácnosti. Jedná sa o vzájomné vzťahy medzi manželmi a nemožno žiadať po druhom manželovi, aby v prípade neprekonateľných nezhôd a rozvratu manželstva zotrval v spoločnej domácnosti s manželom len pre to, že by to bolo vôľou rodičov jedného z manželov. Súd teda ustálil, že nie je daný ani dôvod označený pod písm. C/.

65. Nakoniec súd ustálil, že ani požiadavka žalovanej voči ostatnému spoluvlastníkovi - synovi žalobcov ako darcov, na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva postupom podľa nie je v rozpore s dobrými mravmi (vôbec nie už v hrubom rozpore) ani vtedy, ak sa domáha náhrady za vyporiadaný podiel z hodnoty veci a nie len prípadne zo zhodnotenia. Tak ako súd už uvádzal, darovanie je bezodplatný spôsob prevodu vlastníckeho práva, nejedná sa len o dočasný prevod práv či prevod viazaný na určité rozväzovacie podmienky, ak neboli dohodnuté v súlade so zákonom. Všeobecne možno konštatovať, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve (s výnimkou danou ust. Obč. zák.) a nikomu nemožno uprieť práva, ktoré sú mu dané zákonom. Nepochybne došlo k zhodnoteniu nehnuteľnosti tvoriacej predmet daru aj z prostriedkov patriacich do BSM, zo spoločných záväzkov (hypotéka), teda žalovaná má aj morálne právo na vyporiadanie. Tak ako súd uviedol, ak nedôjde k dohode o výške nároku, túto stanoví súd v prípadnom súdnom konaní. 66. Súd nezistil ani to, že by súhrnne konaním opísaným vo výzve o vrátenie daru a žalobe došlo k takému správaniu žalovanej, najmä nevďaku či porušeniu povinností, že by takéto správanie bolo možné súhrnom považovať za správanie voči darcom v hrubom rozpore s dobrými mravmi, hrubého zneužitia práv či iného obdobného konania. 67. Vzhľadom na uvedené, keďže neboli zistené dôvody, pre ktoré by sa mohol žalobca 1/ (ani žalobkyňa 2/ v prípadne riadne podaného nároku opatrovníkom) domáhať vrátenia daru (odvolania darovania) podľa X0 Obč. zák. súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 68. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 69. Podľa ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 70. Nakoľko v spore bola žalovaná voči žalobcom 1/ 2/ v plnom rozsahu úspešná, súd jej priznal aj nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ). 71. Súd taktiež z dôvodu, že zistil skutočnosť, že z rozpočtových prostriedkov štátu prostredníctvom tunajšieho súdu došlo k poukázaniu sumy sumu 19,48 eur na účet znalkyne 0X50787210/0900, IBAN : SK 1109000000000X50787210 v súvislosti s vyplatením náhrady na vykonanie znaleckého dokazovania, ktoré neboli kryté preddavkom žalovanej, uložil žalobcom 1/ 2/ aj povinnosť úhrady trov dokazovania uhradených štátom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ust. (ďalej len „“), odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ust. , odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ust. , odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).