Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/220/2019

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a členov JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Slávky Zborovjanovej v spore žalobkyne: Q. S., V.. XX.X.XXXX, B. P. L. Q., L. XX, adresa na doručovanie T. X, XXX XX Q., zastúpenej: Advokátska kancelária Juristi s.r.o., so sídlom v Košiciach, Popradská 66, IČO: 51 941 244 proti žalovanému H.Ö. S., V.. XX.X.XXXX, P. L. Q., L. XX, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Košice l zo dňa 9. augusta 2019 č.k. - 44 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice I (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým uznesením zamietol návrh žalobkyne, ktorým žiadala uložiť žalovanému povinnosť strpieť užívanie spoločnej nehnuteľnosti: bytu číslo XX V. X. poschodí vo vchode Č. XX, obytného domu na ulici L. XX, XX súpisné číslo XXXX stojaceho na parcele reg. "C" číslo XXXX/XXX, vedený na LV číslo XXXX Y. Q.. Ú.. V. Ť. žalobkyňou a súčasne zakázal žalovanému vstupovať do uvedeného bytu číslo 16 až do právoplatného skončenia konania vo veci samej o vyporiadanie BSM. Zároveň vyslovil, že stranám náhradu trov konania nepriznáva.

2. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie z obsahu návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, najmä z tvrdení žalobkyne, že rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. , ktorý nadobudol právoplatnosť 10.4.2019, bolo jej manželstvo so žalovaným rozvedené a zaniklo ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, do ktorého patrí aj byt č. XX V. X. poschodí vo vchode č. XX, obytného domu V. L. C. Č.. XX,XX, T.. Č.. XXXX, stojaceho na parcele reg. „C“ č. XXXX/ XXX, vedený na LV č. XXXX Y. Q.. Ú.. V. Ť., vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu a pozemku prináležiacich k bytu, a hoci sa počas trvania manželstva o nadobudnutie označeného bytu, ktorý je moderne zrekonštruovaný a kompletne zariadený, viac pričinila žalobkyňa, ktorej matka na kúpu bytu požičala sumu 61.000,- eur, v marci 2018 žalobkyňa spolu s dvoma maloletými deťmi X. S., V.. XX.X.XXXX D. L. S., V.. X.X.XXXX odišla zo spoločnej domácnosti k svojej matke, lebo vzájomné konflikty s bývalým manželom vyvrcholili tak, že ich ďalšie spolužitie už nebolo možné, a žalovaný ostal sám v ich spoločnom byte, čo žalobkyňa akceptovala v domnienke, že byt bude žalovaný riadne užívať a po rozvode dodrží deklarovanú ochotu o rýchle vyporiadanie BSM i dohodu o predaji označeného bytu. Ďalej súd vychádzal z tvrdení žalobkyne v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, že: a/ žalovaný od októbra 2018 neplatí zálohové mesačné platby súvisiace s užívaním bytu, o čom sa žalobkyňa dozvedela jednak z platobného rozkazu vydaného Okresným súdom Košice l pod sp. zn. , ktorým súd uložil sporovým stranám povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť istinu 853,- eur s príslušenstvom, jednak z informácie správcu bytového domu, podľa ktorého dlh na istine sa v súčasnosti vyšplhal na sumu 1.220,33 eur, b/ že dlh neustále narastá a hrozí nariadenie

výkonu záložného práva správcom bytového domu ak dlh na istine presiahne sumu 2.000,- eur, čomu sa snaží navrhovaným neodkladným opatrením žalobkyňa zabrániť, c/ žalobkyňa sa obáva, že žalovaný sa svojim konaním snaží znižovať hodnotu ich spoločne nadobudnutého majetku, lebo žalovaný sám bez vedomia žalobkyne odpredal tretej osobe automobil značky Opel, ktorý taktiež patril do BSM, d/ žalobkyňa je v súčasnosti na materskej dovolenke a jej príjem pozostáva len z rodičovského príspevku vo výške 220,70 eur a výživného na maloleté deti vo výške 250 eur, ktorý jej neumožňuje zabezpečiť si primerané bývanie v štandarde, ako jej poskytoval byt patriaci do BSM, e/ žalobkyňa sa domnieva, že rokovania o uzatvorení dohody o vyporiadaní BSM v dohľadnej dobe ukončené nebudú, preto podala žalobu o vyporiadanie BSM na súd.

3. Súd prvej inštancie z obsahu návrhu na neodkladné opatrenie zistil, že podľa tvrdenia žalobkyne v návrhu, navrhovaným neodkladným opatrením žalobkyňa sleduje „zabezpečenie ochrany svojho porušeného práva, kedy zo strany žalovaného jej bolo znemožnené užívať spoločný majetok patriaci do BSM“, odvrátenie rizika výkonu záložného práva, lebo ak by spoločnú nehnuteľnosť mohla užívať, riadne by uhrádzala zálohové platby a dlh na istine by ďalej nenarastal, lebo platby za dve domácnosti nie je schopná uhrádzať, ako i že navrhovaným neodkladným opatrením sleduje „zamedzenie zhoršenia právnej pozície žalobkyne“, keďže od odchodu zo spoločnej domácnosti spoločný majetok užíval výhradne žalovaný, ktorý bez vedomia žalobkyne znižuje hodnotu spoločného majetku, pričom „je vylúčené, aby spoločnú nehnuteľnosť užívala spoločne so žalovaným, preto je nevyhnutné, aby súd v neodkladnom opatrení zakázal žalovanému vstup do bytu“, lebo spolužitie manželov v jednej domácnosti možné nie je, čo plynie aj z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn. , a to i vzhľadom na predchádzajúce fyzické konflikty medzi sporovými stranami, ktoré žalovaný v rozvodovom konaní výslovne nepoprel.

4. Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní i z listinných dôkazov predložených žalobkyňou na podporu svojich tvrdení v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a to: čiastočného výpisu z LV č. XXXX, platobného rozkazu Okresného súdu Košice I zo dňa 5.3.2019 sp. zn. , ktorým bolo uložené stranám sporu zaplatiť spoločne a nerozdielne Stavebnému bytovému družstvu l, Košice sumu 853,- eur s príslušenstvom, opisu karty bytu zo Stavebného bytového družstva l Košice ku dňu 30.6.2019, podľa ktorého za byt nie sú zaplatené mesačné zálohové platby od októbra 2018, faktúry č. XXXXXXXXX, ktorou žalobkyňa preukázala zaplatenie kúpnej ceny 24.224,- eur za osobné motorové vozidlo Toyota AURIS, kúpnej zmluvy na predaj motorového vozidla Opel ASTRA s nečitateľným dátumom uzavretia zmluvy, návrhu zo dňa 12.6.2019 na uzatvorenie dohody o vyporiadanie BSM, adresovaného žalovanému, emailovej komunikácie medzi právnymi zástupcami sporových strán zo dňa 27.6.2019 vo veci mimosúdneho vyporiadania BSM, potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 3.6.2019 o poberaní rodičovského príspevku pri starostlivosti o dieťa, podľa ktorého žalobkyňa mesačne poberá 220,70 eur, rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 6.3.2019 sp. zn. . Vychádzal takisto z pripojeného spisu Okresného súdu Košice I sp. zn. , z ktorého súd zistil, že žalobkyňa podala dňa 24.7.2019 návrh na vyporiadanie BSM a z pripojeného spisu Okresného súdu Košice I sp. zn. , z ktorého súd zistil, že dňa 12.7.2019 žalobkyňa podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému, aby vydal žalobkyni automobil značky Toyota AURIS až do vyporiadania BSM alebo rozhodnutia súdu o právach a povinnostiach vyplývajúcich z BSM a zakázal žalovanému akokoľvek obmedzovať užívanie uvedeného automobilu žalobkyňou.

5. Po právnom posúdení sporu podľa základných princípov , , a , , , a , a , , ods. l a súd prvej inštancie zamietol návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala o uloženie povinnosti žalovanému až do právoplatného skončenia konania vo veci vyporiadania BSM sporových strán strpieť užívanie označeného bytu patriaceho do BSM strán sporu výlučne žalovanou a súčasne, aby žalovanému vstup do tohto bytu zakázal. Zo zistenia, že označený byt stále patrí do BSM sporových strán, prvoinštančný súd odkazom na znenie , , ods. l zákona číslo o vlastníctve bytov a nebytových priestorov konštatoval, že platiť mesačné preddavky za byt správcovi bytu je zákonnou povinnosťou každého vlastníka bytu, t.j. žalovaného i žalobkyne, ktorá tým, že v byte nebýva, nie je zbavená povinnosti uhrádzať správcovi bytu preddavky na byt, a ktorá dokáže ňou tvrdenú hrozbu výkonu záložného práva odvrátiť zaplatením dlhu bez toho, aby bolo nariadené žalobkyňou navrhnuté neodkladné opatrenie, lebo samotným nariadením neodkladného opatrenia by dlh voči správcovi bytu nezanikol a žalobkyňa si danú úhradu môže vysporiadať so

žalovaným v rámci vyporiadania BSM. Poukazom na znenie a súd uzavrel, že žalobkyňa nepreukázala zákonný dôvod ani na uloženie zákazu žalovanému až do právoplatného skončenia konania o vyporiadanie BSM vstupovať do označeného bytu v bezpodielovom spoluvlastníctve sporových strán neodkladným opatrením. Dôvodil, že žalobkyňa tento svoj návrh žalobkyňa odôvodňovala tvrdením, že je vylúčené, aby byt užívala spoločne so žalovaným vzhľadom na predchádzajúce fyzické konflikty medzi stranami sporu, ktoré žalovaný v konaní o rozvod výslovne nepoprel, a z dôvodov rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 6.3.2019 sp. zn. , ktorým bolo manželstvo strán sporu rozvedené, plynie, že žalobkyňa v rozvodovom konaní tvrdila, že ju žalovaný fyzicky napadol, čo žalovaný poprel, a žiaden iný dôkaz žalobkyňa na toto svoje tvrdenie nepredložila.

6. O nároku na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie rozhodol podľa a ods. l .

7. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie žalobkyňa z odvolacieho dôvodu podľa ods. l písm. f) a písm. h) . Navrhla zmeniť napadnuté uznesenie a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovieť. Žalobkyňa predovšetkým namietla úsudok súdu prvej inštancie, že skutočnosť, že v byte žalobkyňa nežije, ju nezbavuje povinnosti za predmetný byt uhrádzať správcovi preddavky, pričom ak vznikol nedoplatok a existuje hrozba výkonu záložného práva, žalobkyňa hroziacu ujmu vie odstrániť zaplatením dlhu bez toho, aby bolo nariadené neodkladné opatrenie, ako i záver prvoinštančného súdu, že žalobkyňa nepreukázala, že zo strany žalovaného voči nej došlo k fyzickému násiliu. Podľa názoru žalobkyne, osvedčila súdu skutočnosť, že jej príjem pozostáva z rodičovského príspevku a tiež výživného na maloleté deti, taktiež predložila súdu dôkaz, že súdnym rozhodnutím boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti žalobkyne, z čoho vyplýva, že žalobkyňa má v prvom rade zabezpečiť výživu maloletým deťom a sebe, t.j. že v prvom rade má povinnosť hradiť nájom za byt v ktorom žijú v súčasnosti, ďalej stravu, základné hygienické potreby a školské potreby maloletej X., a že reálne nemá z čoho uhrádzať aj zálohové platby za užívanie dvoch nehnuteľností. Podčiarkla, že zo spoločnej domácnosti odišla výhradne z dôvodu fyzických konfliktov a snahy chrániť maloleté deti pred psychickou traumou, a preto nemožno konštatovať, že išlo o „dobrovoľné“ opustenie domácnosti a že žalobkyňa môže až do vyporiadania BSM spoločne nehnuteľnosť užívať spolu so žalovaným, s ktorým komunikuje výhradne cez právnych zástupcov a ktorý nedávno podal na žalobkyňu trestné oznámenie, pričom podľa rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn. , žalovaný uviedol, že „ide o nesprávnu interpretáciu ich vzájomných fyzických konfliktov, t.j. priznal, že v spoločnej domácnosti existovalo napätie, ktoré sa končilo opakovane fyzickými atakmi a nemožno predpokladať, že za súčasnej situácie budú vedieť spoločne v domácnosti fungovať.“ Citujúc znenie ods. l a 2, ods. l , čl. 4 a ods. l žalobkyňa pripomenula, že pokiaľ nemožno zachovať maximum z obidvoch základných práv (vlastníckeho práva oboch sporových strán k nehnuteľnosti), treba prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti, keď je nutné zvažovať všeobecné súvislosti tohto typu kolízie základných práv, ako aj individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu a zdôraznila, že nariadením neodkladného opatrenia sa snažila nastoliť situáciu tak, aby nemusela uhrádzať náklady spojené s užívaním dvoch nehnuteľností súčasne, lebo v prípade, že by súd nariadil neodkladné opatrenie, žalobkyňa by mohla postupne uhrádzať zálohové platby ako aj dlh na istine. Žalobkyňa uviedla, že „pri «nájomnom» je potrebné rozlišovať platby, ktoré vznikajú s užívaním nehnuteľnosti (voda, elektrina, plyn) od tých, ktoré by sa platili aj v prípade, ak by sa nehnuteľnosť neužívala (teplo, odvoz odpadu, upratovanie spoločných priestorov, elektrina a voda v spoločných priestoroch, ... ), t.j. má za to, že ona ako vlastníčka nehnuteľnosti má v zmysle ods. l povinnosť uhrádzať správcovi len preddavky týkajúce sa fondu prevádzky, údržby a opráv, preto nie je možné od nej požadovať, aby zo svojho minimálneho príjmu uhrádzala dve domácnosti až do ukončenia súdneho konania vo veci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Podľa názoru žalobkyne „i keď ustanovenie sa viaže vo vzťahu k manželovi alebo blízkej osobe, za využitia analógie v zmysle ods. l sa uvedené ustanovenie môže vzťahovať aj na režim majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov pred jeho vyporiadaním. Zároveň by tým súd odstránil hrozbu výkonu záložného práva správcom, nakoľko by reálnym užívaním a platením preddavkov dlh na istine ďalej nenarastal a neprekročil by sumu 2.000,- eur“. Napokon zopakovala, že sama by tieto preddavky uhrádzala, nakoľko by nemusela uhrádzať nájom za užívanie inej nehnuteľnosti.

8. Odvolací súd súlade s , veta druhá žalovanému doručil odvolanie žalobkyne a umožnil žalovanému vyjadriť sa k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalovaný svoje právo vyjadriť sa k odvolaniu žalobkyne nevyužil.

9. Následne odvolací súd ( ) prejednal včas podané odvolanie žalobkyne bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle a contrario, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu danom , a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

10. Z obsahu spisu a odôvodnenia preskúmavaného uznesenia odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenia až , upravujúce procesné podmienky a predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia v civilnom sporovom konaní. Správne v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany pred rozhodnutím o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia predovšetkým posúdil, či žalobkyňa osvedčila dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému žiadala poskytnúť ochranu navrhovaným neodkladným opatrením, či žalobkyňou tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu ňou navrhovanej neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobkyňa domáha (princíp efektívnosti), ako aj či žalobkyňou navrhované neodkladné opatrenie má vzťah k predmetu sporu vo veci samej, keďže žalobkyňa navrhované neodkladné opatrenie žiadala nariadiť do právoplatnosti rozhodnutia súdu v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (žalobkyne a žalovaného), a správne rozhodol, ak návrh žalobkyne na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu zamietol. Preskúmavané rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, ani zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam.

11. Za vecne správne a výstižné považuje odvolací súd aj dôvody prvoinštančného rozhodnutia, a tak sa v súlade s obmedzuje na konštatovanie správnosti týchto dôvodov a s poukazom na obsah odvolacích námietok žalobkyne uvádza, že žalobkyňa vo svojom odvolaní neuviedla žiadne také skutočnosti ani námietky, ktoré by spochybnili vecnú správnosť napadnutého uznesenia a odôvodnili iné rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Preto len na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd uvádza nasledovné:

12. Súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení ( ) len vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená ( ). Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala a niečoho sa zdržala alebo niečo znášala ( ), aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia ( ).

13. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva ( a ).

14. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie ( ).

15. Z citovaných zákonných ustanovení plynie, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie iba v prípade, ak sú splnené základné podmienky podľa . Tieto základné podmienky sú formulované ako potreba bezodkladne upraviť pomery alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Súd o návrhu rozhoduje v krátkej lehote podľa , spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, preto z procesného hľadiska je zásadným determinantom obsah samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého náležitosti vymedzuje citované ustanovenie , v zmysle ktorého v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí jeho navrhovateľ opísať rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov

alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Potreba úpravy musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych vzťahov. Platí pritom, že neodkladné opatrenie nemôže poskytovať ochranu voči postupu, ktorý je v súlade so zákonom. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí preto jeho navrhovateľ opísať i skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.

16. Aj v danom prípade tak bola žalobkyňa povinná vyššie uvedené relevantné skutočnosti tvrdiť a svoje skutkové tvrdenia i náležitým spôsobom osvedčiť tak, ako to náležite konštatoval i súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého uznesenia. Možno dodať, že požiadavka odôvodnenosti návrhu na neodkladné opatrenie bezprostredne súvisí s vecnou argumentáciou a netýka sa dokazovania v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré ma povahu osvedčovania. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná (por. m.m. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

17. Podľa úsudku odvolacieho súdu, že súd prvej inštancie vo svojom konečnom rozhodnutí v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami správne vychádzal z obsahu návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia a žalobkyňou označených a pripojených dôkazov. Z dôvodov prvoinštančného uznesenia jasne vyplýva, že súd zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu, že zákonné podmienky pre jeho nariadenie neboli splnené. Správnosť tohto záveru súdu prvej inštancie sa žalobkyni v jej odvolaní spochybniť nepodarilo. Odvolací súd je v zhode so súdom prvej inštancie v tom, že v okolnostiach posudzovaného sporu, tak ako vyplývajú z obsahu návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia a žalobkyňou pripojených listinných dôkazov, žalobkyňa vo svojom návrhu rozhodujúce skutočnosti neosvedčila. V prvom rade neosvedčila vzťah navrhovaného neodkladného opatrenia k predmetu sporu, do právoplatnosti skončenia ktorého žiadala navrhované neodkladné opatrenie nariadiť, t.j. do právoplatného skončenia konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, za stavu, ak naliehavosť navrhovanej bezodkladnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami žalobkyňa odôvodňuje iba tvrdením, že nariadením neodkladného opatrenia sa snažila nastoliť situáciu tak, aby nemusela uhrádzať náklady spojené s užívaním dvoch nehnuteľností súčasne, lebo v prípade, že by súd nariadil neodkladné opatrenie, žalobkyňa by mohla postupne uhrádzať zálohové platby, ako aj dlh na istine, a ak vo svojom odvolaní žalobkyňa iba zopakovala, že sama by tieto preddavky uhrádzala, nakoľko by nemusela uhrádzať nájom za užívanie inej nehnuteľnosti, pričom „osvedčila súdu skutočnosť, že jej príjem pozostáva z rodičovského príspevku a tiež výživného na maloleté deti, taktiež predložila súdu dôkaz, že súdnym rozhodnutím boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti žalobkyne ... a že reálne nemá z čoho uhrádzať aj zálohové platby za užívanie dvoch nehnuteľností“, ktorej námietke vo vzťahu k rozhodovaniu súdu o návrhu žalobkyne na nariadenie ňou navrhovaného neodkladného opatrenia do právoplatného skončenia konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nemožno priznať relevanciu vo vzťahu k zákonným podmienkam, ktoré musia byť splnené preto, aby súd mohol nariadiť neodkladné opatrenie (potreba bezodkladne upraviť pomery alebo obava, že exekúcia bude ohrozená).

18. Na tomto mieste odvolací súd pre úplnosť dodáva, že z názvu bezpodielové spoluvlastníctvo vyplýva, že každý z manželov je úplným vlastníkom veci, ktorá tvorí predmet ich majetkového spoločenstva, pričom vlastníctvo jedného z manželov je obmedzené rovnakým (úplným) vlastníctvom druhého manžela. Veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne; spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním ( ). Úhrada týchto nákladov sa spravidla uskutočňuje v rámci hospodárenia s bezpodielovým spoluvlastníctvom (napr. zo spoločných peňazí). Ak ich však uhradil iba jeden z manželov z vlastných prostriedkov (z oddeleného majetku), môže sa v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva domáhať náhrady takto vynaložených nákladov (por. ). Ak sa manželia nedohodnú o spôsobe užívania spoločnej veci, prípadne o úhrade nákladov, ktoré treba na ňu vynaložiť, ktorýkoľvek z nich sa môže obrátiť na súd, aby o tejto spornej skutočnosti rozhodol podľa .

19. V posudzovanej veci súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia vzal správne na zreteľ, že neodkladným opatrením môže uložiť povinnosť strane sporu len v rámci zákonných a aj ústavných limitov. Aj neodkladné opatrenie musí totiž

rešpektovať požiadavky vyplývajúce z ústavného práva na súdnu ochranu, ktorá musí byť poskytnutá v rámci ústavných a zákonných pravidiel tak tomu, kto o nariadenie neodkladného opatrenia žiada, tak aj tomu, voči komu neodkladné opatrenie smeruje, lebo obsahom neodkladného opatrenia sa nesmie neprimerane zasiahnuť do základných práv a slobôd garantovaných a Listinou základných práv a slobôd (ústavný ), ako aj Dohovorom o ochrane ľudských práv a slobôd. Nedá sa preto prisvedčiť odvolacím námietkam žalobkyne v jej odvolaní, že „i keď ustanovenie sa viaže vo vzťahu k manželovi alebo blízkej osobe, za využitia analógie v zmysle ods. l sa uvedené ustanovenie môže vzťahovať aj na režim majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov pred jeho vyporiadaním. Zároveň by tým súd odstránil hrozbu z výkonu záložného práva správcom, nakoľko by reálnou užívaním a platením preddavkov dlh na istine ďalej nenarastal a neprekročil by sumu 2.000,- eur“, ak v tejto súvislosti žalobkyňa vo svojom odvolaní bez ďalšieho iba tvrdila, že nemožno konštatovať, že išlo o „dobrovoľné“ opustenie domácnosti a že žalobkyňa môže až do vyporiadania BSM spoločne nehnuteľnosť užívať spolu so žalovaným, ktorý podľa rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn. uviedol, že „ide o nesprávnu interpretáciu ich vzájomných fyzických konfliktov“, čím podľa žalobkyne žalovaný „priznal, že v spoločnej domácnosti existovalo napätie, ktoré sa končilo opakovane fyzickými atakmi a nemožno predpokladať, že za súčasnej situácie budú vedieť spoločne v domácnosti fungovať “ a ak pritom odkazom na fyzické útoky v minulosti a fakt, že žalovaný „nedávno podal na žalobkyňu trestné oznámenie“ argumentovala, že nariadením neodkladného opatrenia sa snažila nastoliť situáciu tak, aby nemusela uhrádzať náklady spojené s užívaním dvoch nehnuteľností súčasne.

20. Poukazom na uvedené, vo vyššie opísaných skutkových okolnostiach daného prípadu odvolací súd je v zhode so súdom prvej inštancie v tom, že žalobkyňa neosvedčila splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia v ňou navrhovanom znení, podaného za účelom „nastoliť situáciu tak, aby nemusela uhrádzať náklady spojené s užívaním dvoch nehnuteľností súčasne“, najmä neosvedčila potrebu ňou navrhovanej neodkladnej úpravy pomerov a ani obavu z ohrozenia exekúcie za stavu, ak v danom prípade na súde prebieha konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v ktorom môže byť rozhodnuté aj o peňažných nárokoch sporových strán titulom vyrovnania podielu z ich bezpodielového spoluvlastníctva a z obsahu súdneho spisu nemožno vyvodiť, že by sa žalobkyňa domáhala, aby súd rozhodol o spornom výkone práv a povinností k spoločnej veci, vzhľadom na žalobkyňou tvrdené nezhody (ohľadom výkonu práv a povinností k označenému bytu) vzniknuté za trvania manželstva so žalovaným a existujúce aj v čase, keď toto bezpodielové spoluvlastníctvo síce zaniklo, ale ešte nedošlo k jeho vyporiadaniu, pokiaľ žalobkyňa vo svojom odvolaní bez ďalšieho iba tvrdila, že nemožno konštatovať, že žalobkyňa môže až do vyporiadania BSM spoločne nehnuteľnosť užívať spolu so žalovaným a nemožno predpokladať, že za súčasnej situácie budú vedieť spoločne v domácnosti fungovať “. Pretože pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie ( ), k dôkazom predloženým žalobkyňou v priebehu odvolacieho konania (pre žalobkyňu vydané potvrdenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie Policajného zboru Košice Ťahanovce zo dňa 25.3.2018, č. , ktoré žalobkyňa mohla navyše pripojiť už s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia podaným na súd dňa 18.7.2019) odvolací súd nemohol prihliadať.

21. So zreteľom na všetky tieto dôvody, odvolací súd plne sa stotožňujúc s odôvodnením napadnutého uznesenia, na ktoré v podrobnostiach poukazuje, toto ako vecne správne potvrdil podľa a .

22. Žalobkyňa nebola v odvolacom konaní úspešná, žalovaný bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný, avšak v odvolacom konaní mu žiadne preukázateľné trovy nevznikli, preto odvolací súd o trovách odvolacieho konania (, a , ) rozhodol tak, že stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( poslednej vety ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).