Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Csp-132-2018.pdf
PDF · 133.61 KB
Case nature
Area
Subarea
17Csp/132/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Renatou Ďurkovou v spore žalobkyne: R. J., F.. XX.XX.XXXX, bytom U. X, XXX XX P.Á. B., právne zastúpenej: JUDr. JÁNOŠÍK Tomáš, advokát, Hviezdoslavova 1018, 075 01 Trebišov, proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 v konaní o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že dohoda o zrážkach zo mzdy obsiahnutá v zmluve o vydanie a používanie pôžičkovej karty Quatro č. 4806706 zo dňa 13.10.2005 uzatvorená medzi žalobkyňou a spoločnosťou VÚB, a.s., Mlynské nivy 1, Bratislava, je neplatná.
II. Žalobkyni súd priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalovanému.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 15.06.2018 domáhala rozhodnutia totožným s výrokom tohto rozsudku. Podanie žaloby odôvodnila tým, že so spoločnosťou VÚB, a.s., Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava 25, IČO: 31 320 155 uzavrela na základe žiadosti o vydanie a používanie Pôžičkovej karty Quatro zmluvu č. 4806706 zo dňa 13.10.2005 (ďalej len „zmluva"). Označenou zmluvou jej bol schválený úverový rámec vo výške 30.000,- Sk, t.j. 995,82 Eur a schválená štandardná mesačná splátka vo výške 1.000,- SK, t.j. 33,19 Eur. Súčasne s uzatvorením predmetnej zmluvy mala údajne pristúpiť aj k Dohode o zrážkach zo mzdy, ktorá je vraj zahrnutá do tejto zmluvy. Súčasťou zmluvy sú aj Obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a. s. v spolupráci so spoločnosťou Slovenské kreditné karty, a. s. (ďalej len „obchodné podmienky"). Vzhľadom na skutočnosť, že s platením mesačných splátok sa dostala do omeškania, výzvou zo dňa 06.03.2018 bolo jej zamestnávateľovi - ZŠ s E. Š., S. XXX, T. XXX XX oznámené, že Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 04.12.2017 došlo k postúpeniu pohľadávky so všetkými jej právami vyplývajúcimi zo zmluvy práve na žalovaného. Zároveň bol jej zamestnávateľ ZŠ s materskou školou touto výzvou vyzvaný k realizácii zrážok z jej mzdy, pričom žalovaný vo svojom liste uviedol aj rozpis dlhu k 06.03.2018, ktorý predstavoval sumu 4.525,29 Eur. Práve čiastka vo výške 4.525,29 Eur má byť zo strany jej zamestnávateľa zrážaná až do úplného jej splatenia. Prílohou k tejto výzve adresovanej zamestnávateľovi bola aj zmluva a obchodné podmienky. Po obdŕžaní výzvy zo dňa 06.03.2018 zamestnávateľom žalobkyne si podrobne prečítala kópiu zmluvy a obchodných podmienok, ktoré boli prílohou k výzve zo dňa 06.03.2018. I keď je text zmluvy a obchodných podmienok napísaný veľmi malým písmom a je takmer nečitateľný, nikde v zmluve sa nedočítala o dohode o zrážkach zo mzdy. No i keď' je niekde do textu zmluvy či obchodných podmienok začlenená dohoda o zrážkach zo mzdy, nedá jej poukázať' na sofistikovaný spôsob poskytovateľa úveru ohľadom naformulovania tejto údajnej dohody o zrážkach zo mzdy - nemá nijaké osobitné označenie, že sa jedná o dohodu o zrážkach zo mzdy a musí byť zahrnutá v texte zmluvy či obchodných podmienok tak, že na prvý
pohľad splýva s textom a je veľmi ľahko prehliadnuteľná. Celá zmluva o úvere a obchodné podmienky sú vopred predformulované poskytovateľom úveru, vzorovo vypracované a predložené bez toho, aby mala akúkoľvek možnosť' ovplyvniť obsah predmetnej zmluvy, t. j. ak zmluva, resp. obchodného podmienky obsahujú dohodu o zrážkach zo mzdy, nijakým spôsobom nemohla podpísanie dohody o zrážkach zo mzdy vylúčiť. Má za to, že už samotné zabezpečenie záväzku na vopred podpísanej Dohode o zrážkach zo mzdy predstavuje neprimeranú a neprijateľnú požiadavku poskytovateľa úveru. Týmto na základe neobmedzenej vôle môže žalovaný vymáhať dlh vo výške ako to on uzná za vhodné bez toho, aby boli súdom preskúmané zmluvné podmienky. Bez akéhokoľvek obmedzenia sa týmto dostáva do pozície, kedy stráca právo disponovať' so svojim príjmom ako so svojim majetkom a to bez akéhokoľvek právneho základu. Súdne konanie o určenie neexistencie práva žalovaného z dohody o zrážkach zo mzdy môže trvať' niekoľko mesiacov a možno rokov, počas ktorých bude jej zamestnávateľ musieť, rešpektujúc tak uzavretú dohodu a § 551 ods. 2 Občianskeho zákonníka, vykonávať zrážky zo mzdy. Týmto sa priamo vytvára právny priestor na postihnutie jej majetku a to vrátanie plnení z neprijateľných zmluvných podmienok, prípadne plnení v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. V súvislosti s vyššie uvedeným poukazuje na rozhodnutie Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich (ďalej len „Komisia"), ktorá považuje Dohodu o zrážkach zo mzdy dojednanú vo forme štandardnej zmluvnej podmienky za neprijateľnú, zakladajúcu hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa. Existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ si ani len nevšimne, že ním uzavretá spotrebiteľská zmluva má slúžiť aj ako Dohoda o zrážkach zo mzdy. Komisia je preto toho názoru, že Dohoda o zrážkach zo mzdy dojednaná vo forme štandardnej zmluvnej podmienky včlenenej do textu zmluvných podmienok bude mat' apriori vždy povahu neprijateľnej zmluvnej podmienky. Predmetná zmluvná podmienka je pre spotrebiteľa navyše nepredvídateľná a netransparentná, keďže výkon zrážok zo mzdy bude môcť uplatniť' aj tretia osoba v pozícii sprostredkovateľa. V tejto časti Komisia zmluvné dojednanie hodnotí rovnako ako hrubo nevyvážené a spotrebiteľa hrubo poškodzujúce. V súvislosti s týmto vysloveným názorom Komisie by rada poukázala aj na samotné rozhodnutie súdov (napr. uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Co/353/2012. uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 12Co/42/2013 a iné). Zároveň z ustanovenia § 551 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dohoda o zrážkach zo mzdy musí mat' písomnú formu a zároveň musí byt' v nej vyjadrený súhlas dlžníka s vykonaním zrážok z jeho mzdy, ako aj rozsah vykonaných zrážok. Dohoda nadobúda účinnosť' až potom. ako veriteľova pohľadávka bude zročná. Zrážky možno teda vykonať' až po zročnosti veriteľovej pohľadávky. Vzhľadom na vyššie uvedené dohodou o zrážkach zo mzdy nie je možné zabezpečiť' budúcu pohľadávku. zmluvná podmienka má byt' z toho dôvodu posúdená ako podmienka v rozpore s § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj z dôvodu, že sa v neprospech spotrebiteľa odchyľujú od § 551 Občianskeho zákonníka, § 53 ods. l a §54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Rovnako poukazuje na § 5a zákona o ochrane spotrebiteľa a na dôvodovú správu k zákonu č. 102/2014 Z.z, podľa ktorej je vylúčené zabezpečenie prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy alebo iných príjmov spotrebiteľa, ak nebola táto dohoda uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ nebol poučený o jej následkoch a nemal možnosť takúto dohodu odmietnuť, ako aj zabezpečenie záväzku spotrebiteľa zmenkou alebo šekom. Má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu. Deklarovaním neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný stratí akúkoľvek legitimitu na použitie tohto kontroverzného zabezpečovacieho úkonu v spotrebiteľských právnych veciach. Vyrieši sa tým neprípustnosť Dohody o zrážkach zo mzdy, čo do základu právnej otázky, čím judikatúra odôvodňuje naliehavý právny záujem (NS SR 6Cdo 192/2010, 1 Cdo 91/2006).
2. Tunajší súd dňa 14.05.2018 vydal neodkladné opatrenie pod č. k. 9Csp/77/2018, ktorým uložil žalovanému povinnosť' zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy obsiahnutej v Zmluve o vydanie a používanie Pôžičkovej karty Quatro č. 4806706 zo dňa 13.10.2005 uzatvorenej medzi žalobkyňou a spoločnosťou VÚB, a.s., Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava 25, IČO: 31 320 155, a to do právoplatného rozhodnutia vo veci samej o neplatnosť' Dohody o zrážkach zo mzdy. Za určovaciu žalobu považuje súdna prax aj žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu, ako jeden z právnych prostriedkov ochrany spotrebiteľa. Naliehavý právny záujem žalobcu na určení neplatnosti právneho úkonu je potrebné skúmať so zreteľom na individuálne okolnosti prípadu, predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním určovacej žaloby a konečný zmysel žalobcom navrhovaného rozhodnutia. Pri skúmaní podmienok uvedených v § 137 písm. c) CSP umožňujúcich riešenie práva súdnym rozhodnutím treba vychádzať z toho, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o úvere, pôžičke má žalobca - spotrebiteľ (ktorého špecifické postavenie ako slabšej strany v spore osvedčuje predovšetkým úprava v komunitárnom práve, početná judikatúra súdov európskych spoločenstiev, v nie poslednom rade i domáca právna úprava), pretože potrebuje mat' vyriešenú otázku, aký je
jeho skutočný dlh nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov v prípade čiastočnej neplatnosti zmluvy, týkajúcej sa odplaty (úroky, poplatky). Jeho postavenie sa stane istejšie, nebude vystavený sankciám za nezaplatenie odplaty, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný dňa 06.03.2018 poslal zamestnávateľovi žalobkyne list, ktorým inicioval realizáciu dohody o zrážkach zo mzdy podľa zmluvy č. 4806706. V predmetnej veci bola realizácia dohody o zrážkach zo mzdy pozastavená na základe vydaného neodkladného opatrenia. V čase rozhodovania súdu tu bol naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, nakoľko bez takéhoto určenia by právne postavenie žalobkyne bolo neisté, súčasne by bolo ohrozené právo žalobkyne na disponovanie s jej mzdou, keďže zamestnávateľ žalobkyne rešpektujúc uzatvorenú dohodu by musel vykonávať' zrážky zo mzdy. Aj v prípade upustenia od použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, nemá žalobkyňa istotu, že veriteľ v budúcnosti opätovne nevyzve jej zamestnávateľa na vykonávanie zrážok zo mzdy a že autoritatívne nestanoví výšku dlhu žalobkyne. Aj v prípade, že súd priamo neaplikuje ustanovenie § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. na predmetnú zmluvu uzavretú v roku 2005, môže ustanovenie týkajúce sa dohody o zrážkach zo mzdy vyhodnotiť' ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve.
3. Žalovaný doručil súdu dňa 30.08.2018 vyjadrenie k žalobe, kde uviedol nasledovné. Podľa ust. § 551 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych predpisoch (ďalej len „Občiansky zákonník“) „uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.“ Podľa ust. § 551 ods. 2 Občianskeho zákonníka „proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.“ Uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy má všetky zákonné náležitosti potrebné pre svoju platnosť. Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov upravuje ust. § 551 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ide o dobrovoľné vykonávanie zrážok na základe písomnej dohody medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy. Ide o zabezpečovací inštitút, ktorým sa súčasne pohľadávka veriteľa aj uspokojuje. Dlžník dáva súhlas k tomu, aby sa pohľadávka postupne uspokojovala zrážkami zo mzdy. Dohoda musí mať písomnú formu, ktorej podstatným znakom je súhlas dlžníka s vykonávaním zrážok z jeho mzdy. Dohoda je účinná až potom, čo sa pohľadávka veriteľa stala zročnou a veriteľ ju predloží platiteľovi mzdy dlžníka. Z § 551 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že veriteľ nadobúda proti platiteľovi mzdy právo na výplatu zrážok okamihom predloženia dohody platiteľovi mzdy. Následne je platiteľ mzdy dlžníka povinný zrážať a vyplácať veriteľovi zrážky z dlžníkovej mzdy, a to pravidelne až do uspokojenia veriteľovej pohľadávky. Poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa v Žiadosti o vydanie pôžičkovej karty QUATRO zo dňa 13.10.2005 (ďalej len „Zmluva“), ktorú vlastnoručne podpísala, výslovne súhlasila v bode 31 Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. (ďalej len „VOP“), ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy, aby v prípade, ak nesplní svoj záväzok splácať úver v stanovených termínoch mesačných splátok, resp. v stanovenej lehote splatnosti úveru podľa Zmluvy, banka je oprávnená požadovať od zamestnávateľa dlžníka vykonávať zrážky zo mzdy až do úplného splatenia všetkých pohľadávok banky voči dlžníkovi. Výška zrážok zo mzdy bude zodpovedať výške mesačných splátok úveru podľa Zmluvy, pričom zrážky zo mzdy nemôžu byť vyššie ako zrážky pri výkone rozhodnutia stanovené osobitným predpisom. Názor žalobkyne, že ustanovenia o dohode o zrážkach zo mzdy neboli individuálne dojednané a nemala možnosť ich odmietnuť sú nepreukázané. Podľa názoru žalovaného mohla zmluvu ako celok odmietnuť, alebo sa podrobiť jej predformulovanému obsahu. Obsah Zmluvy bol dodávateľom (žalovaným) síce vopred pripravený, čo však nie je v zmluvných vzťahoch ničím výnimočným, pretože návrh zmluvy, resp. zmluvu v písomnej podobe vždy musí niektorá zo zmluvných strán pripraviť, aj keď žalobkyňa na obsahu dohody alebo zmluvy nijakým spôsobom neparticipovala. Žalovaný je názoru, že Zmluva neobsahovala žiadne neprijateľné zmluvné podmienky, štandardným spôsobom vysvetlila podstatu Dohodu o zrážkach zo mzdy a dala možnosť výberu spotrebiteľovi Zmluvu podpísať, resp. nepodpísať. Žalovaný zastáva názor, že žalobkyňa doposiaľ nepreukázala, že bola predmetnú Zmluvu nútená podpísať. Žalobkyňa svojím podpisom potvrdila, že Zmluva nebola uzatvorená v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, a zároveň že si ju prečítala, porozumela jej obsahu a súhlasila s obsahom. Predmetné ustanovenie o Dohode o zrážkach zo mzdy neobsahuje žiadne zložité ani zavádzajúce právne formulácie. Žalobkyňa mala možnosť si Zmluvu a dohodu o zrážkach zo mzdy prečítať a následne vyjadriť svoj súhlas s podpisom, resp. nesúhlas a Zmluvu za daných okolností nepodpísať. Žalovaný poukazuje na názor Okresného súdu Prešov zo dňa 14.01.2016, sp.zn.:9C/389/2015: „Podľa procesného súdu ustanovenie § 5a vyriešilo časový stret právnych noriem ústavne súladným spôsobom
a to tzv. nepravou retroaktivitou. Už z tohto ustanovenia argumentom a contrario (dôkazom opaku) vyplýva, že ak zákonodarca pri ustanovení § 5a ods. 1 písm. a) neustanovil na rozdiel od ustanovení iných nepravú retroaktivitu tak uvedená právna norma môže pôsobiť iba do budúcnosti a na právne vzťahy vzniknuté po jej účinnosti. Nemožno sa preto absolútne stotožniť s uvedeným rozhodnutím KS v Nitre, ktorý pri absencii prechodného ustanovenia pri hmotnoprávnej norme, vychádza z pravej retroaktivity. Podľa tohto názoru teda v prejednávanej veci mal mať veriteľ v roku 2007 keď bola uzavretá Dohoda o zrážkach zo mzdy „čarovnú guľu“ a do tejto Dohody inkorporovať aj požiadavky zákona, ktorý sa stal účinným o 8 rokov neskôr. Takýto výklad považuje súd za absurdný a neprijateľný.“ Keďže žalobca neuhradil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoje povinnosti zo Zmluvy, uplatnil si žalovaný iba svoj nárok, ktorý mu vznikol na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok a Zmluvy a to v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok, pri ktorej Všeobecnej úverovej banky, a.s. deklaruje, že údaje, výška a špecifikácia jednotlivých pohľadávok sú generované bankovým systémom a predstavujú aktuálny záväzok toho ktorého dlžníka ku dňu postúpenia pohľadávky, resp. k rozhodujúcemu dátumu v zmysle zmluvy o postúpení pohľadávok. Konanie žalobcu spočívajúce v uzatváraní zmluvných záväzkov, ich neplnení, následnej nečinnosti počas veriteľovej snahy o mimosúdne urovnanie veci, považujeme za neakceptovateľné. Je neprípustné, aby v čase kedy zmluvné záväzky žalobkyne postúpili do stavu vymáhania, resp. uhrádzania, žalobkyňa začala namietať samotné uzatvorenie a nepochopenie obsahu podpísaných zmlúv a pripísať to na ťarchu žalovaného. Žalobkyni predsa boli poskytnuté finančné prostriedky v zmysle dohodnutej zmluvy, a teda je logické a žiaduce, aby svoj dlh aj uhradila. Účelom ochrany spotrebiteľa je zabezpečiť rovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, účelom ochrany však nemôže byť zbavenie spotrebiteľa zodpovednosti za záväzkové vzťahy, do ktorých vstupuje. Podľa nášho názoru by súd vybočil z medzí a účelu ochrany spotrebiteľa, kedy negoval hmotnoprávny inštitút upravený v ust. § 551 Občianskeho zákonníka. V zmysle uvedeného nesúhlasil s podanou žalobou a žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
4. Žalobkyňa k vyjadreniu žalovaného doručila súdu dňa 04.01.2019 vyjadrenie, v ktorom uviedla, že naďalej trvá na podanej žalobe v celom rozsahu. Tvrdenia žalobkyňa podložila citáciami z právnych predpisov a rozhodnutiami Krajských súdov, Najvyššieho súdu a Európskeho súdneho dvoru. Je názoru, že tieto citácie jednoznačne popierajú skutočnosti uvádzané žalovaným vo svojom vyjadrení a ďalej uviedla, že ak by súd zamietol túto žalobu, umožnil by žalovanému získať peňažné plnenie od žalobkyne bez toho, aby právny titul, z ktorého by odvodzoval svoj nárok, bol preskúmaný súdom, či vôbec je v súlade s právnou úpravou. Na druhej strane, ak súd žalobe vyhovie, žalovaný tým nestráca svoj tvrdený nárok voči žalovanej, avšak iba sa mu obmedzí spôsob jeho vymáhania, t.j. bude si musieť svoju tvrdenú pohľadávku uplatniť podaním žaloby na súd. Zastáva názor, že tomu sa chce žalovaný vyhnúť, nakoľko si je vedomý, že v prípadnom súdnom konaní by pravdepodobne bola jeho žaloba zamietnutá. Pre zdôraznenie niektorých skutočností uviedla aj citáciu z Rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. 27Co/1/2016 zo dňa 27.09.2017, ktorým krajský súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, keď okresný súd určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná. „Systém ochrany zavedený Smernicou 93/13/EHS má pôvod v tom, že spotrebiteľ je v porovnaní s dodávateľom v nevýhodnejšom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, ktorá situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené predajcom beztoho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 27. júna 2000, OcéanoGrupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, Zb. s. I-4941, bod 25, a z 26. októbra 2006,Mostaza Claro, C-168/05, Zb. s. I-10421, bod 25, ako aj uznesenie Pohotovosť, bod 37). Súdny dvor preto s cieľom zabezpečiť úroveň ochrany v súlade s uvedenou smernicou viackrát zdôraznil, že tento nerovný stav môže byť kompenzovaný iba aktívnym postupom nezávislým od samotných zmluvných strán (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, bod 27;Mostaza Claro, bod 26; Asturcom Telecomunicaciones, bod 31, ako aj uznesenie Pohotovosť, bod 39).Možnosť súdu skúmať nekalú povahu podmienky aj bez návrhu, predstavuje vhodný prostriedok na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 Smernice 93/13 <http://merit.slv.cz/6Smernice93/13>/EHS, teda zabránenie tomu, aby bol jednotlivý spotrebiteľ viazaný nekalou podmienkou a zároveň na dosiahnutie cieľa stanoveného v čl. 7 tejto smernice, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok smerujúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 21. novembra 2002,Cofidis, C-473/00, Zb. s. I-10875, bod 32, a Mostaza Claro, už citovaný, bod 27, ako aj uznesenie K. ť, bod 41). Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie Smernice 93/13/EHS jej užitočného účinku.“
5. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 08.02.2019 k vyjadreniu žalobkyne uviedol, že žalobkyňa v predmetnom vyjadrení uvádza, že v prípade ak by súd zamietol žalobu žalobkyne, umožnil by žalovanému získať peňažné plnenie od žalobkyne bez toho, aby právny titul, z ktorého by odovzdal svoj nárok, bol preskúmaný súdom, či vôbec je v súlade s právnou úpravou. K uvedeným tvrdeniam citoval ust. § 551 ods. 1 OZ v znení neskorších právnych predpisoch (ďalej len „Občiansky zákonník“) „uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.“ Podľa ust. § 551 ods. 2 Občianskeho zákonníka „proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.“ Uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy má všetky zákonné náležitosti potrebné pre svoju platnosť. Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov upravuje ust. § 551 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ide o dobrovoľné vykonávanie zrážok na základe písomnej dohody medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy. Ide o zabezpečovací inštitút, ktorým sa súčasne pohľadávka veriteľa aj uspokojuje. V bode 31 Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. (ďalej len „VOP“), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Žiadosti o vydanie pôžičkovej karty QUATRO zo dňa 13.10.2005 (ďalej len „Zmluva“) a ktorú žalobkyňa na znak svojho súhlasu vlastnoručne podpísala, je ustanovené, že v prípade, ak nesplní svoj záväzok splácať úver v stanovených termínoch mesačných splátok, resp. v stanovenej lehote splatnosti úveru podľa Zmluvy, banka je oprávnená požadovať od zamestnávateľa dlžníka vykonávať zrážky zo mzdy až do úplného splatenia všetkých pohľadávok banky voči dlžníkovi. Žalobkyňa svojím podpisom potvrdila, že Zmluva nebola uzatvorená v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, a zároveň že si ju prečítala, porozumela jej obsahu a súhlasila s obsahom. Predmetné ustanovenie o Dohode o zrážkach zo mzdy neobsahuje žiadne zložité ani zavádzajúce právne formulácie. Žalobkyňa mala možnosť si Zmluvu a dohodu o zrážkach zo mzdy prečítať a následne vyjadriť svoj súhlas s podpisom, resp. nesúhlas a Zmluvu za daných okolností nepodpísať. Rovnako ako je potrebná ochrana spotrebiteľa je potrebná aj ochrana druhej strany, v danom prípade žalovaného ako veriteľa. V žiadnom prípade nie je účelom ochrany spotrebiteľa jeho zvýhodňovanie ale práve naopak je potrebné a žiaduce zabezpečovať rovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Súd by nemal negovať hmotnoprávny inštitút zabezpečenia záväzkov upravený v ust. § 551 Občianskeho zákonníka.
6. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa dostavili právni zástupcovia strán sporu, ktorí v rámci prednesu zotrvali na svojich písomných podaniach.
7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
8. Právny predchodca žalovaného uzatvoril dňa 13.10.2005 so žalobkyňou na základe žiadosti žalobkyne zmluvu o vydanie a používanie pôžičkovej karty Quatro č. 4806706, kde bol žalobkyni schválený úverový rámec 995,82 Eur s výškou mesačnej splátky 33,19 Eur.
9. Z predloženého listu zo dňa 06.03.2018 súd zistil, že žalovaný doručil zamestnávateľovi žalobkyne list a na základe predloženej dohody na realizáciu zrážok zo mzdy a z iných príjmov, tohto vyzval, aby tento vykonával zrážky zo mzdy žalobkyne na splatenie jeho pohľadávky zo zmluvy č. 4806706. Výška dlhu predstavuje sumu 4.535,29 Eur.
10. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
11. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
12. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
13. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
14. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
15. Podľa § 551 ods. 1 OZ, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
16. Podľa § 551 ods. 2 OZ, proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.
17. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon musí byť urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. 18. Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení a citovaných právnych ustanovení, súd v súlade s ustanovením § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka rozhodol, že Dohoda o zrážkach zo mzdy uvedená vo výroku tohto rozsudku je neplatná.
19. Dohoda o zrážkach zo mzdy obsahuje také znenie, ktoré jednoznačne stavia žalobkyňu do nevýhodnej pozície oproti žalovanému. Vychádzajúc z ustanovenia § 53 ods. 4 písm. l) Občianskeho zákonníka, vykonaním dohody o zrážkach zo mzdy v čase, keď základ alebo výška pohľadávky - úveru je medzi účastníkmi úverovej zmluvy sporná, dovoľuje táto situácia žalovanému ako veriteľovi bez ohľadu na možné námietky dlžníka subjektívne vyložiť otázku plnenia povinnosti dlžníka v rozpore so skutočným stavom a bez akéhokoľvek odôvodnenia vo vzťahu k zamestnávateľovi dlžníka začať realizovať zrážky zo mzdy dlžníka aj po dobu spornosti základu a výšky úverovej pohľadávky. Dlžník za žiadnych okolností nemôže zabrániť tomu, aby prípadný postup žalovaného ako veriteľa mohol zvrátiť vo svoj prospech v prípade, že žalovaný ako veriteľ v rozpore so skutočnosťou posúdil dodržiavanie povinnosti dlžníka pri splácaní úveru. Takýto postup žalovaného ako veriteľa je zameraný jednoznačne na to, aby obmedzil dlžníka pri uplatňovaní svojich práv takým právnym spôsobom, aký mu poskytuje napr. inštitúcia námietok alebo návrhu na zastavenia exekúcie v exekučnom konaní. V prípade výkonu dohody o zrážkach zo mzdy zamestnávateľ dlžníka nemá možnosť odmietnuť vykonávanie zrážok alebo toto pozastaviť , aj keby sa toho dlžník ako zamestnanec domáhal. Rovnako nemá možnosť zadržať zrazené čiastky mzdy ako je to v prípade exekučného konania.
20. Dohodou o zrážkach zo mzdy, ktorá neobsahuje žiadne podmienky, splnením ktorých by zamestnávateľ dlžníka mohol odmietnuť, pozastaviť alebo nevyplácať zrážky zo mzdy pre veriteľa - žalovaného sa obmedzuje prístup dlžníka k dôkazom a skryto sa stanovuje povinnosť pre dlžníka ako spotrebiteľa niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva mal niesť veriteľ - žalobca. Dohoda o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovací úkon na splatenie úveru by mohla spĺňať podmienky platnej zmluvy ale iba vtedy, ak by bola uzavretá na splácanie dlhu, ktorý už ku dňu uzavretia dohody existoval. Tým, že žalovaný podmienil uzavretie úverovej zmluvy podpísaním dohody o zrážkach zo mzdy na splatenie dlžnej časti úveru ku ktorej má dôjsť až po uzavretí dohody o zrážkach porušil žalovaný svoju povinnosť uvedenú v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka tým, že spôsobil značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobkyne.
21. Ako neprijateľnú podmienku, ktorou je dohoda o zrážkach zo mzdy ako súčasť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, kvalifikoval Krajský súd v Košiciach vo svojom rozsudku z 19.06.2014 č.k. 5 Co/554/2013 vo veci Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 16C/111/2012 a v rozsudku z 22.3.2016 č.k. 5Co/176/2015 vo veci Okresného súdu Trebišov sp. zn. 12C/191/2014. Takouto dohodou sa umožňuje veriteľovi obísť preskúmavanie splnenia podmienok, ktoré sú rozhodujúce pre posúdenie splnenie povinnosti dlžníka - spotrebiteľa.
22. Podľa § 5a ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 1.5.2014, neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. Neplatnosť predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva zo spôsobu, akým bola táto dohoda uzavretá, a to ako formulárová zmluva, obsah ktorej bol vypracovaný a koncipovaný žalovaným, a žalobca ako účastník tohto zmluvného vzťahu nemal možnosť obsah týchto zmluvných podmienok ovplyvniť. Preto spotrebiteľ sa v takejto situácii dostáva v porovnaní s predajcom do nevýhodného postavenia, keď je do značnej miery obmedzená jeho vyjednávacia povinnosť tým, že do vopred vypracovaných zmluvných podmienok bolo pojaté aj zabezpečenie záväzku dlžníka formou dohody o zrážkach zo mzdy. Už samotná táto skutočnosť vylučuje možnosť, aby bez súhlasu žalobcu, ako spotrebiteľa, s touto zmluvnou podmienkou bola uzavretá samostatná úverová zmluva. Spotrebiteľ sa tak zákonite zbavuje svojej možnosti, aby zásah do jeho práv vyvolaný formou zrážok z jeho mzdy bol vykonávaný iba zákonným postupom na základe exekučného titulu a to formou exekúcie. Práve vykonávanie zrážok na základe takejto neplatnej dohody zbavuje spotrebiteľa možnosti ochrany pred takýmto neoprávneným zásahom a preto nevyplýva ani naplnenie zákonných predpokladov v zmysle hore citovaného ust. § 5a ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. a to, že by žalobca bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. Keďže z výsledkov vykonaného dokazovania to nevyplynulo, je jednoznačne neprípustné zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby s odkazom práve na ust. § 5a ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. (rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 15.03.2018, sp. zn. 3Co/146/2017)
23. Neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy bezprostredne súvisí aj s neprijateľnosťou zmluvných podmienok, ktoré sú v rozpore s ust. § 54 ods. 1 OZ, keďže predložením dohody zamestnávateľovi žalobcu veriteľ - žalovaný sám určuje výšku dlhu jednostranne, bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom, pričom ide o možnosť postihnúť majetok žalobcu podľa vôle veriteľa, ktorý stanovuje výšku pohľadávky a jej príslušenstva, a žalobca ako spotrebiteľ nemá možnosť priamo voči svojmu zamestnávateľovi zrážky zo mzdy zastaviť.
24. Je potrebné vziať na zreteľ ustálenú judikatúru Súdneho dvora EÚ týkajúcu sa nekalých podmienkach v spotrebiteľských veciach ohľadom povinnosti vnútroštátneho súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, že je významným prvkom ochrany spotrebiteľa v práve EÚ a že ak by vnútroštátne právo umožnilo veriteľovi obísť takéto preskúmavanie prostredníctvom uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie Smernice 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, jej užitočného účinku (Effet Kutilén).
25. V tomto konaní zo žiadosti o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro nepochybne vyplýva, že táto zmluva obsahuje iba výšku úverového rámca a výšku mesačnej splátky, teda neobsahuje obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere (napr. RPMN, úrokovú sadzbu). Z dôvodov absencie už len jednej náležitosti sa táto zmluva považuje za bezúročnú a bez poplatkov a rovnako je nepochybné, že žalovaný nemôže na základe takejto zmluvy žiadať od žalobkyne ako spotrebiteľský úrok, ktorý nie je uvedený v zmluve. Uvedené skutočnosti majú ten dôsledok, že dohoda o zrážkach zo mzdy sa môže vzťahov iba na istinu úveru, a teda dohoda, ktorá sa nevzťahuje iba na istinu úveru je v rozpore so zákonom (§39 OZ), keďže zabezpečuje aj neexistujúcu pohľadávku, preto súd aj z tohto dôvodu vyhovel žalobe žalobkyne a teda určil, že žalovaný nemá právo použiť vo vzťahu k žalobkyni takúto dohodou. Súd zároveň poukazuje nato, že v danom prípade, keď sa žalobkyňa podanou žalobou domáhala určenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov vyplývajúcej zo Zmluvy o poskytnutí pôžičky č. 4806706 uzatvorenej dňa 13.10.2005 je potrebné konštatovať, že v každom prípade je daný naliehavý právny záujem žalobkyne ako spotrebiteľa na určení neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to bez toho, aby žalobkyňa musela naliehavý právny záujem osobitným spôsobom preukazovať, keďže žalovaný preukázateľne požiadal listom zo dňa 06.03.2018 zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy, pričom naliehavý právny záujem vyplýva priamo z právneho predpisu. K naliehavému právnemu záujmu vo vzťahu k dohode o zrážkach zo mzdy zaujal svoje stanovisko aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 8Cdo/483/2014 zo dňa 18.11.2015, v ktorom konštatoval, že: „naliehavý právny záujem je daný vtedy, keď len určovacou žalobou sa môže odstrániť stav neistoty, v ktorom sa žalobca nachádza, pretože len deklarovaným vyslovením neplatnosti predmetnej dohody môže následne argumentovať vo vzťahu k zamestnávateľovi, aby ďalej nevykonával zrážky zo mzdy.
Určovanie neplatnosti takejto dohody sa odvíja od posúdenia prijateľnosti, resp. neprijateľnosti takejto dohody ako zmluvnej podmienky spotrebiteľskej zmluvy, na ktorom určení vyplýva naliehavý právny záujem priamo zo zákona. Práve takouto dohodou o zrážkach zo mzdy sa obchádza súdne konanie o skutočnej výške pohľadávky, ktorú je žalobca žalovanému dlžný. Práve takáto určovacia žaloba poskytne žalobcovi v postavení spotrebiteľa ochranu pred neprijateľnými podmienkami, z čoho vyplýva naliehavý právny záujem, ktorej charakteristickou črtou je ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany“.
26. V súvislosti s dojednanou dohodou o zrážkach zo mzdy súd poukazuje aj nato, že táto je obsiahnutá iba v obchodných podmienkach a to v bode 31., ktoré žalobkyňa ani nepodpisovala, je vsunutá medzi ostatný text podmienok, napísaný malým nečitateľným písmom. Ak by mala byť dohoda o zrážkach zo mzdy právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musela by byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.01.2013, sp. z. 6MCdo 9/2012). V tomto konaní nebolo preukázané, že zmluvná podmienka - dohoda o zrážkach zo mzdy bola dojednaná individuálne. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad. Preto uvedené podmienky podliehajú prieskumu ich prijateľnosti. Súd po preskúmaní dohody o zrážkach zo mzdy dospel k záveru, že táto svojim obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech spotrebiteľa, teda žalobkyne, a preto je neprijateľná. K tomuto záveru dospel z dôvodu, že už pri uzatváraní dohody dlžník (spotrebiteľ) musí vedieť pohľadávku akého druhu zabezpečuje dohoda o zrážkach zo mzdy a v akej výške. Z predloženej dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je zakomponovaná v bode 31 Obchodných podmienok vyplýva, že v prípade, ak klient nesplní svoj záväzok splácať úver v stanovených termínoch mesačných splátok, resp. v stanovenej lehote splatnosti úveru podľa zmluvy, banka je oprávnená požadovať od zamestnávateľa dlžníka vykonávať zrážky zo mzdy až do úplného splatenia všetkých pohľadávok banky voči dlžníkovi. Takéto vymedzenie pohľadávky je podľa názoru súdu nedostatočné. V čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku. Právny predchodca žalovaného ako veriteľ do prejavu vôle žalobkyne zahrnul uzavretie ďalej zmluvy (dohody o zrážkach), ktorým vnútil žalobkyni ako spotrebiteľovi určité správanie a konanie, zvýhodňujúc seba ako príjemcu plnenia, čím bola spôsobená nerovnováha zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Podľa § 53 ods. 1 OZ, pre spotrebiteľské zmluvy platí zákaz zmluvných ustanovení, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné podmienky) a tieto sú považované za neplatné (§53 ods. 4 OZ).
27. Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody súd určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy obsiahnutá v zmluve o vydanie a používanie pôžičkovej karty Quatro č. 4806706 zo dňa 13.10.2005 uzatvorená medzi žalobkyňou a spoločnosťou VÚB, a.s., Mlynské nivy 1, Bratislava, je neplatná.
28. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalobkyňa bola v konaní plne úspešná, súd jej v súlade s citovaným zákonným ustanovením priznal náhradu trov konania v pomere 100 % voči žalovanému. V súlade s § 262 ods. 1 CSP súd rozhodoval len o nároku na náhradu trov konania, o ich výške podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd Trebišov (§ 362 ods.1 CSP).
Podľa ust. §-u 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. §-u 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. §-u 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.