Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/47/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Zuzanou Bajlovou v právnej veci žalobcu: M. I.I., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. M. N. XXX/X, T. W., právne zastúpený: JANČI & Partners s.r.o., so sídlom Belopotockého 720/2, Liptovský Mikuláš, IČO: 47 258 748 proti žalovanému: DHALIM s.r.o., so sídlom Liptovská Kokava 100, IČO: 51 110 733, zastúpený Advokátska kancelária Kucek & Partners, s.r.o., so sídlom Mickiewicsova 9, Bratislava, IČO: 36 865 192, v spore o neúčinnosť právneho úkonu, t a k t o

rozhodol:

Žaloba s a z a m i e t a .

Žalovanému sa voči žalobcovi p r i z n á v a náhrada trov konania v plnom rozsahu.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na súd prvej inštancie dňa 01. 12. 2017 sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal, aby súd určil, že Kúpna zmluva uzatvorená medzi žalovaným ako kupujúcim a Ľubomírom Hrvolom, nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom M. T. XXX/XX, T. N., ako predávajúcim, ktorej predmetom je prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným v katastri nehnuteľností na Okresnom úrade Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXXX, okres Liptovský Mikuláš, obec Liptovská Porúbka, katastrálne územie T. M., a to k rozostavanej stavbe bez súpisného čísla postavenej na pozemku parcely registra C evidovanom na katastrálnej mape parcelné číslo KN 1586/10 o výmere 90 m2 zastavané plochy a nádvoria, pozemku parcely registra C evidovanému na katastrálnej mape parcelní číslo KN1586/4 o výmere 229 m2 trvalé trávne porasty, pozemku parcely registra C evidovanému na katastrálnej mape parcelné číslo KN 1586/5 o výmere 36 m2 - trvalé trávne porasty, pozemku parcely registra C evidovanému na katastrálnej mape parcelné číslo KN 1586/9 o výmere 316 m2 - ostatné plochy pozemku parcely registra C evidovanému na katastrálnej mape parcelné číslo KN 1586/10 o výmere 90 m2 - zastavané plochy a nádvoria, pozemku parcely registra C evidovanému na katastrálnej mape parcelné číslo KN 1588/4 o výmere 22 m2 - ostatné plochy, pozemku parcely registra C evidovanému na katastrálnej mape parcelné číslo KN 1659/2 o výmere 29 m2 - ostatné plochy je voči žalobcovi právne neúčinná a žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 28. 09. 2017 vystavil Ľubomír Hrvoľ, nar. XX. XX. XXXX, bytom M. T. XXX/XX, T. N. (ďalej len „dlžník“) ako zmenkový dlžník vlastnú zmenku, na základe ktorej sa zaviazal, že v termíne splatnosti 06. 10. 2017 zaplatí žalobcovi zmenkovú sumu vo výške 50.000 eur. V čase vystavenia vlastnej zmenky bol dlžník okrem iného výlučným vlastníkom nehnuteľností, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi dlžníkom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim. Na základe Znaleckého posudku č. 43/2016 zo dňa 10. 10. 2016 vypracovaného Y.. M. I. bola všeobecná hodnota nehnuteľnosti určená vo výške 83.000 eur. Znalecký posudok bol vypracovaný v čase, keď

stavba bola len v štádiu rozostavanosti. Majú za to, že všeobecná hodnota nehnuteľnosti v súčasnosti podstatným spôsobom prevyšuje cenu určenú znalcom. V priebehu mesiaca október uzavrel dlžník so žalovaným kúpnu zmluvu, pričom vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 16. 11. 2011 pod V 4225/2017. Majú za to, že dlžník sa vyššie uvedeným právnym úkonom zbavil svojho majetku za účelom ukrátenia uspokojenia žalobcovej pohľadávky. Majú za to, že dohodnutá kúpna cena nezodpovedá skutočnej hodnote nehnuteľnosti ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy. Dlžník sa zbavil svojho majetku v prospech žalovaného bez primeraného protiplnenia. Existuje prepojenie medzi dlžníkom a konateľom žalovaného p. B. I.. Dlžník totiž v roku 2017 previedol svoj obchodný podiel spoločnosti Ľubomír Hrvoľ, s.r.o., so sídlom Pod lipami 107/12, Liptovský Hrádok, IČO: 46 544 551, práve na B. I., pričom táto spoločnosť následne v roku 2017 zanikla v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou Buzsik s.r.o. Okrem toho sú konateľ žalovaného a dlžník dlhoroční kamaráti.

2. Na výzvu súdu uznesením č. k. -16 zo dňa 27. 12. 2017 podľa (ďalej len ) právny zástupca žalovaného podaním doručeným 05. 02. 2018 žiadal žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že odporovateľným právnym úkonom je taký právny úkon, ktorý vedie k ukráteniu pohľadávky veriteľa, tzn. že právnym úkonom musí dôjsť ku kvalifikovanému zmenšeniu majetku dlžníka, pričom nestačí, že sa majetok dlžníka zmenšil, ale žalobca musí preukázať, že sa majetok dlžníka zmenšil do takej miery, že to ohrozilo aspoň čiastočné uspokojenie veriteľovho nároku. Žalobca v podanej žalobe pritom vôbec netvrdil, že došlo k takému zmenšeniu majetku dlžníka, že by bolo ohrozené uspokojenie pohľadávky žalobcu. Predaj nehnuteľností za kúpnu cenu vo výške 60.000 eur, ktorá bola v celom rozsahu splatená, nemožno považovať za zbavenie sa majetku dlžníka žalobcu bez primeraného protiplnenia, a to aj s ohľadom na zriadené záložné právo na predmetných nehnuteľnostiach. Podľa sa vyžaduje ukrátenie uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky veriteľa (žalobcu) požiadavka, aby bola pohľadávka veriteľa vymáhateľná, nepatrí medzi podmienky odporovateľnosti právneho úkonu dlžníka, ale určuje aktívnu vecnú legitimáciu k odporovacej žalobe. Tzn. aktívne legitimovaným subjektom na podanie odporovacej žaloby je veriteľ, ktorý má v čase rozhodovania súdu voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku. Odhliadnuc od skutočnosti, že pohľadávka žalobcu voči dlžníkovi žalobcu nie je vymáhateľná, dlžník žalobcu neuznáva pohľadávku voči žalobcovi v celom rozsahu, nakoľko zmenku podpísal pod dlhodobým nátlakom žalobcu, pričom od žalobcu žiadne peniaze neobdržal. Túto skutočnosť uviedol dlžník žalobcu vo vyjadrení k zaslanej výzve zo dňa 29. 11.2017, t. j. pred podaním žaloby, ktoré tvorí prílohu vyjadrenia.

3. Na výzvu súdu uznesením č. k. -42 zo dňa 09. 02. 2017 právny zástupca žalobcu v replike doručenej súdu dňa 27. 02. 2018 uviedol, že majú za to, že dlžník v čase vykonania napadnutého právneho úkonu nedisponoval iným majetkom, z ktorého by mohla byť preukázateľne uspokojená pohľadávka žalobcu. Navyše dlžník podľa svojho tvrdenia v danom čase bol nemajetný a v súvislosti so zaplatením zmenkovej sumy žalobcovi opakovane uviedol, aby podal na súd s odôvodnením, že v prípade exekučného konania nedisponuje žiadnym majetkom, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku žalobcu. Námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie považujú za nedôvodnú. Pojem „vymáhateľná pohľadávka“ nie je v súdnej praxi interpretovaná rovnako, pričom existujú zásadné rozpory pri jeho aplikácii. Vymáhateľná pohľadávka je taká, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní. Na prijatie tohto stanoviska vedie systémový prístup pri interpretácii použitého slova „vymáhateľný“, jednak z hľadiska sémantického a historického rozboru, ale aj z hľadiska účelového významu textu tejto právnej normy. Vymáhateľnú pohľadávku môžu charakterizovať ako pohľadávku žalovateľnú, ktorej sa možno domáhať na súde. Majú za to, že iba taký výklad slova „vymáhateľný“ je správny preto, že nevychádza iba zo znenia zákonnej normy, ale predovšetkým zo sémantického rozboru tohto slova. Tvrdenie dlžníka, že žiadne peniaze neobdržal považujú za nepravdivé, účelové, tendenčné. Majú za to, že zmenka obsahuje všetky zákonom požadované obsahové aj formálne náležitosti. Jedná sa o zmenku platnú, podpísanú dlžníkom slobodne a vážne. Budú vyjadrenia žalovaného ako aj dlžníka v tejto súvislosti veľmi pozorne sledovať a zvažovať ďalší postup za účelom ochrany práv a právom chránených záujmov žalobcu.

4. Na výzvu súdu č. k. -50 zo dňa 02. 03. 2018 právny zástupca žalovaného v replike doručenej súdu 15. 03. 2018 uviedol, že prevládajúci názor podľa súdnych rozhodnutí, ako aj občianskoprávnej doktríny rozumie pod vymáhateľnou pohľadávkou pohľadávku vykonateľnú, t. j. opatrenú exekučným titulom. Možno teda zhrnúť, že aktuálna rozhodovacia prax najvyššieho súdu, ako ani občianskoprávna doktrína nezotrváva na takom výklade pojmu „vymáhateľná pohľadávka“, aké

vyplýva z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR publikované pod R 44/2001. Vo vzťahu k zmenke žalovaný trvá na argumentácii, že dlžník žalobcu pohľadávku voči žalobcovi neuznáva v celom rozsahu, zmenku podpísal pod dlhodobým nátlakom, pričom žiadne peniaze neobdržal.

5. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu trval na podanej žalobe. Uviedol, že pokiaľ sa týka pohľadávky, táto je splatná, ale nebola právoplatne priznaná, rovnako nepodali žalobu na súd. Z gramatického výkladu ust. veta druhá vyplýva, že právo odporovať právnemu úkonu má veriteľ aj vtedy, ak jeho nárok je už vymáhateľný, ale právo odporovať takým právnym úkonom má aj v prípade, ak teda vymáhateľný ešte nie je. Zákonodarca umožňuje veriteľovi odporovať právnemu úkonu v prípade, ak je jeho nárok vymáhateľný alebo ak jeho nárok ešte vymáhateľný nie je.

6. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že pokiaľ sa týka pojmu vymáhateľná pohľadávka, tak v súdnej praxi prevláda názor, že vymáhateľnou pohľadávkou je už pohľadávka, ktorá je judikovaná a preto súhlasia s predbežným názorom súdu, že vymáhateľná pohľadávka by mala byť vykladaná ako pohľadávka, ktorá je judikovaná a vykonateľná, teda je opatrená exekučným titulom. Aj v ich podaniach poukázali na viacero rozhodnutí, ktorý tento výklad pojmu podporujú. 7. V rámci dokazovania sa súd oboznámil s obsahom listín založených v spise, a to s fotokópiou zmenky na 50.000 eur zo dňa 28. 09. 2017 (č. l. 4 spisu), s výpisom z Obchodného registra na žalovaného (č. l. 5 spisu), s výpisom z LV č. XXXX Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor pre katastrálne územie T. M. (č. l. 7, 8 spisu), s vyjadrením dlžníka žalobcu Ľubomíra Hrvoľa zo dňa 29. 11. 2017 (č. l. 29 spisu) a s obsahom pripojeného spisu Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor V 4225/17.

8. Zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na všetko, čo v konaní vyšlo najavo, súd zistil tento skutkový a právny stav:

9. Dňa 28. 09. 2017 v Liptovskom Mikuláši Ľubomír Hrvoľ, nar. XX. XX. XXXX, bytom T. N., M. T. XXX/ XX (ďalej len dlžník) vystavil vlastnú zmenku na 50.000 eur v prospech žalobcu, splatnú 06. 10. 2017. Rozhodnutím Okresného úradu Liptovský Mikuláš katastrálny odbor pod V 4225/2017 zo 16. 11. 2017 bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnosti v katastrálnom území T. M., pozemok registra C - KN parcela č. 1586/4 - trvalý trávny porast o výmere 229 m2, C - KN parcela č. 1586/5 - trvalý trávnatý porast o výmere 36 m2, C - KN parcela č. 1586/9 - ostatná plocha o výmere 16 m2, C - KN parcela č. 1586/10 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 90 m2, C - KN parcela č. 1588/4 - ostatná plocha o výmere 22 m2, C - KN parcela č. 1659/2 - ostatná plocha o výmere 29 m2 a rozostavaná stavba bez súpisného čísla na pozemku registra C - KN s parcelným č. 1586/10 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 90 m2 v prospech žalovaného na základe Kúpnej zmluvy uzavretej medzi dlžníkom a žalovaným dňa 18. 10. 2017, pričom kúpna cena bola účastníkmi určená dohodou vo výške 60.000 eur a vyplatená kupujúcim predávajúcemu do 15 dní po povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti. Listom zo dňa 29. 11. 2017 dlžník právnemu zástupcovi žalobcu oznámil, že zmenku podpísal pod dlhodobým nátlakom, peniaze neobdržal, preto s ním zaslanou výzvou na uhradenie zmenky nesúhlasí a neuznáva dlh na ním zaslanej zmenke.

10. Podľa veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

11. Podľa odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

12. Podľa právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou.

13. Podľa právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

14. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. Podanou žalobou sa žalobca domáhal určenia neúčinnosti právneho úkonu - Kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 18. 10. 2017 medzi Ľubomírom Hrvolom a žalovaným v zmysle a nasl. . Odporovateľnosť právnych úkonov spočíva v tom, že právne úkony dlžníka, pokiaľ ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, môžu byť veriteľom napadnuté žalobou o odporovateľnosť právneho úkonu. Zmyslom odporovateľnosti je možnosť veriteľa domáhať sa žalobou na súde, aby určil, že dlžníkove úkony, ktorými dlžník ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné, čo mu následne umožňuje dosiahnuť relatívnu neúčinnosť týchto úkonov voči konkrétnej osobe a možnosť požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo ušlo odporovateľným právnym úkonom z dlžníkovho majetku.

15. Podmienky, za ktorých veriteľ môže právnym úkonom dlžníka odporovať, uvádza ust. . Medzi základné predpoklady odporovateľnosti patria: a) existencia právneho, ktorým sa ukracuje pohľadávka veriteľa; b) platnosť odporovateľného právneho úkonu; c) vymáhateľnosť pohľadávky veriteľa; d) ukrátenie veriteľa; e) úmysel ukrátiť veriteľa. Medzi stranami sporu bolo sporné, či žalobca je aktívne legitimovaný, pretože právo odporovať právnemu úkonu prislúcha veriteľovi, ktorý má voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku, ktorej uspokojenie bolo ukrátené právnym úkonom dlžníka. V konaní ostala spornou otázka vymáhateľnosti takejto pohľadávky. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca sa ako veriteľ voči dlžníkovi doposiaľ nedomáhal zaplatenia zmenkovej sumy, dokonca nepodal žalobu na kauzálne príslušný súd. Vymáhateľnou pohľadávkou v zmysle treba rozumieť takú pohľadávku, ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, podľa ktorého možno vykonať exekúciu, t. j. pohľadávka, ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, podľa ktorého možno nariadiť exekúciu (z uznesenia NS SR sp. zn. ). Ako sa ďalej uvádza v predmetnom rozhodnutí, ak slúži odporovacia žaloba k uspokojeniu pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní, nezodpovedalo by tomuto jej účelu, keby pohľadávka veriteľa nebola priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, a keby išlo len o pohľadávku dospelú, či splatnú, teda žalovateľnú. Požiadavka, aby pohľadávka bola vymáhateľná, ktorá je obsiahnutá v ust. , nevymedzuje podmienku odporovateľnosti právnym úkonom dlžníka, ale aktívnu vecnú legitimáciu k odporovacej žalobe; podmienky, pri ktorých veriteľ môže právnym úkonom dlžníka odporovať, určuje ust. (rozhodnutie NS ČR z 02. 05. 2005 sp. zn. ). Pretože v konaní nebolo sporné, že žalobca nedisponuje právoplatným a vykonateľným rozhodnutím, ktorým by mu bola priznaná zmenková suma, dokonca sa jej zaplatenia ani nedomáhal podaním žaloby na súd, absentuje jeho aktívna legitimácia na podanie takejto žaloby. S prihliadnutím na princíp procesnej ekonómie a zásadu hospodárnosti konania súd nevyhovel stranám sporu návrhom na doplnenie dokazovania, vzhľadom k dôvodu, pre ktorý bola žaloba zamietnutá.

16. O trovách konania rozhodol súd podľa tak, že priznal žalovanému, ktorý mal plný úspech vo veci, náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia podľa samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa , sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.