Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-10C/64/2019

Uznesenie

Okresný súd Kežmarok v spore žalobcu U. M., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. Z. G. XXX, XXX XX X. Z., zastúpeného ŠTELLMACHOVÁ & PARTNERS s.r.o., so sídlom M. Pišúta 936/16, 031 01 Liptovský Mikuláš, proti žalovanému : BREZY, s.r.o., so sídlom Kováčska 19, 040 01 Košice- mestská časť Staré Mesto, IČO: 51 812 134, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

Návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Žalobca podal na tunajšom súde žalobu, ktorou sa domáha, aby súd určil, že je vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese M., D. F. G., kat. územie F. G., zapísaných na G. Č..XXX vedenom Okresným úradom M., katastrálny odbor, pre obec F. G., kat. územie F. G., a to pozemku reg. N. M. P..Č..XXXX/XX - ostatná plocha o výmere XXXX U., o veľkosti spoluvlastníckeho podielu X/X, časti pozemku reg. N. M. P..Č..XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX U., o veľkosti spoluvlastníckeho podielu X/X, v rozsahu určenom geometrickým plánom a pozemku reg. N. M. P..Č..XXXX/XX - ostatná plocha o výmere XXX m2, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu XX/XXX. 2. Žalobu odôvodňuje tým, že k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom konania má uplatnený reštitučný nárok podľa , a to v konaní vedenom na Okresnom úrade M., pozemkový a lesný odbor pod číslom 2971/1992 (ďalej ako „“), pričom ako vlastník nehnuteľností je na G. Č..XXX P. M..Ú.. F. G. zapísaný žalovaný, ktorý ich nadobudol v marci 2019 od spoločnosti SAFRAN Slovakia, a.s., ktorej je žalovaný dcérskou spoločnosťou. Žalobca uviedol, že je dedičom pôvodnej oprávnenej osoby, ktorá si dňa 29.12.1992 uplatnila reštitučný nárok- W.R. E. a nakoľko predmetné je vedené na OÚ M.U. od roku 1992, teda už 27 rokov, pričom Okresný úrad M., pozemkový a lesný odbor je v uvedenej veci nečinný, obracia sa na súd aby určil jeho vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, nakoľko takémuto postupu podľa neho nič nebráni. Poukazujúc na a o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov a , a a žalobca tvrdil, že nakoľko mu vznikol nárok na vydanie uvedených nehnuteľností, vyzval žalovaného ako povinnú osobu na uzavretie dohody o vydaní nehnuteľností, pričom má dôvodnú obavu, že žalovaný odmietne uzavrieť dohodu o vydaní nehnuteľností, nakoľko žalovaný ako spoločnosť vznikol len v roku 2018 a je dcérskou spoločnosťou spoločnosti SAFRAN ktorá je predchádzajúcim vlastníkom nehnuteľností, pričom túto spoločnosť ešte v roku 2018 vyzval na uzavretie dohody o vydanie nehnuteľností, avšak bezúspešne, namiesto toho spoločnosť SAFRAN previedla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na žalovaného, aby sa tak vyhla svojim povinnostiam ako povinnej osoby. V žalobe uviedol, že o daných skutočnostiach informoval Okresný úrad M., pozemkový a lesný odbor ešte v roku 2018, kedy ho súčasne vyzval aby vo veci vydal predbežné opatrenie na ochranu práv žalobcu, no ten vo veci vôbec nekonal, nerozhodol a neprijal opatrenia na predídenie ďalších škôd, ktoré mu vznikajú. Poukázal na to, že v marci 2019 došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na žalovaného

napriek tomu, že spoločnosť SAFRAN mala vedomosť o uplatnenom reštitučnom nároku žalobcu, preto tento prevod vlastníckeho práva je podľa dos.3 neplatný, neplatný z rovnakého dôvodu je aj ich pôvodný prevod na spoločnosť SAFRAN, pričom žalovaný začal výstavbu na dotknutých nehnuteľnostiach, táto intenzívne pokračuje, čím žalobcovi hrozia nenapraviteľné škody a došlo k neoprávnenému zásahu do jeho vlastníckeho práva. Poukázal na súdne rozhodnutia (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.6S/3/2015 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp.zn.5Sžr/82/2016 a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn.7Sžr/20/2016) z ktorých okrem iného vyplýva povinnosť Okresného úradu M., pozemkového a lesného odboru konať a rozhodnúť vo veci reštitučných nárokov žalobcu, nakoľko správny orgán už nemôže tvrdiť, že žalobca resp. jeho predchodca nesplnil podmienky pre uplatnenie reštitučných nárokov, pričom v tom istom reštitučnom konaní už aj boli vydané rozhodnutia, ktorými časť jeho nárokov bola uznaná. 3. V podanej žalobe sa žalobca súčasne domáhal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by zakázal žalovanému a) uskutočňovať právne úkony, predmetom ktorých bude predaj alebo akékoľvek iné scudzenie, zámena, darovanie, výpožička, nájom, vklad do základného imania obchodnej spoločnosti, zaťaženie záložným právom alebo vecným bremenom, zabezpečenie záväzku prevodom vlastníckeho práva, udelenie súhlasu s dobrovoľnou dražbou alebo zaťaženie predkupným právom nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese M., obci F. G., kat. územie F. G., zapísaných na G. Č..XXX vedenom Okresným úradom M., katastrálny odbor, pre obec F. G., kat. územie F. G., a to pozemku reg. N. M. P..Č..XXXX/XX - ostatná plocha o výmere XXXX m2, pozemku reg. N. M. P..Č..XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 a pozemku reg. N. M. P..Č..XXXX/ XX - ostatná plocha o výmere XXX m2 a b) vykonávať a uskutočňovať akékoľvek stavebné práce na predmetných nehnuteľnostiach. 4. Ako dôvod pre ktorý žiada nariadiť požadované neodkladné opatrenie žalobca uviedol obavu, že žalovaný môže tieto nehnuteľnosti účelovo scudziť aj bez súhlasu žalobcu ako ich skutočného vlastníka aby zmaril uspokojenie nárokov žalobcu.

5. Vzhľadom na podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, postupujúc podľa (ďalej len „CSP) a v lehote tam uvedenej pristúpil súd k rozhodnutiu o tomto návrhu, pričom tento v celom rozsahu zamietol, a to z nasledovných dôvodov.

6. Neodkladné opatrenie možno na návrh nariadiť pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená a ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením ( a ). V zmysle ust. na ktorý žalobca v návrhu poukazoval možno neodkladným opatrením strane uložiť aj to, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. V zmysle možno jej tiež uložiť, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.

7. Podľa a v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

8. Podľa ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

9. Podľa súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

10. Žalobca v žalobe (viď strana 4 žaloby, článok V.) uviedol, že na súd sa so žalobou na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam obracia preto, lebo je vedené už 27 rokov, a aj v rámci dôvodov žaloby uvádza len dôvody, pre ktoré má byť dôvodný a oprávnený jeho reštitučný nárok s tým, že z dôvodu nečinnosti správneho orgánu žiada aby rozhodol súd, nakoľko podľa žalobcu „takémuto postupu nič nebráni“. Tento svoj názor nijako bližšie neodôvodnil, neuviedol, na základe čoho má za to, že takémuto postupu nič nebráni, a že je teda možné súčasné, súbežné, duplicitné konanie o tom istom, teda pred správnym orgánom a súčasne súdne konanie o určenie vlastníckeho práva

žalobcu na základe žaloby, v ktorej sa argumentuje práve reštitučnými predpismi a tvrdí sa dôvodnosť reštitučného nároku. S názorom žalobcu o možnosti takéhoto súbežného, duplicitného uplatnenia jeho nároku, teda s jeho nijako bližšie nešpecifikovaným názorom, že „takémuto postupu nič nebráni“ sa súd nestotožňuje.

11. Žalobca tvrdí, že je osobou, ktorá si uplatnila po pôvodných vlastníkoch nárok na vydanie nehnuteľností podľa o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Žiaden iný titul pre určenie svojho vlastníckeho práva v žalobe netvrdí. Je tak zrejmé, že žalobu a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podal v nadväznosti na konanie prebiehajúce na okresnom úrade o reštitúcii vlastníckeho práva podľa keď aj v žalobe v súvislosti s oslobodením od súdneho poplatku poukázal na o pôde s tým, že je oprávnenou osobou domáhajúcou sa svojho práva podľa tohto zákona proti povinnej osobe.

12. Konanie o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vo všeobecnosti patrí do právomoci súdu. Nemožno tak vzhľadom na petit žaloby žalobcu konštatovať nedostatok právomoci súdu na taký typ konania. Zároveň ale nemožno opomenúť, že konanie o reštitúcii vlastníckeho práva k poľnohospodárskemu majetku podľa je osobitným konaním majúcim svoj základ v lex specialis a svojim charakterom je správnym konaním upraveným Správnym poriadkom. Žalobca uvedenej skutočnosti je si zjavne vedomý, keďže tvrdí a dôkazmi osvedčuje, že bol riadne uplatnený reštitučný nárok, pričom žalobu na súd podáva len z dôvodu nečinnosti správneho orgánu. Aktuálne je tu teda stav taký, že prebieha pred správnym orgánom a žalobca duplicitne, argumentujúc nečinnosťou správneho orgánu uplatnil rovnaký nárok z rovnakých dôvodov žalobou na súde. Urobil tak určovacou žalobou, pri ktorej základnou podmienkou jej prípustnosti, ktorou sa súd musí vždy a predovšetkým zaoberať je naliehavý právny záujem na požadovanom určení ( ). Je teda vecou žalobcu pri takej žalobe preukázať a pre účely nariadenia neodkladného opatrenia na základe návrhu s ňou podaného aspoň osvedčiť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý spor rieši, teda odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie. Také osvedčenie pre účel nariadenia neodkladného opatrenia tu nie je. Takéto duplicitné, súbežné uplatnenie nároku pred správnym orgánom a súdom podľa názoru súdu nie je možné a vo vzťahu k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia to potom znamená nemožnosť mu vyhovieť, pretože v dôsledku stále prebiehajúceho a neskončeného reštitučného konania patriaceho do právomoci správneho orgánu nie je možné mať osvedčenú dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana ( ), ktorou sa tu rozumie súdna ochrana. Na odstránenie žalobcom tvrdenej nečinnosti správneho orgánu v reštitučnom konaní slúžia úplne iné právne prostriedky ako určovacia žaloba s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia.

13. Reštitučné predpisy majú povahu lex specialis vo vzťahu k , ktorý predstavuje lex generalis. Z povahy reštitučných zákonov ako predpisov špeciálnych vyplýva, že nároky nimi upravené nie je možné riešiť inak než podľa ich ustanovení v zmysle všeobecnej zásady o zákone všeobecnom a osobitnom (lex specialis derogat legi generali). Ak stanoví reštitučný predpis určité podmienky na uplatnenie reštitučného nároku, nie je možné ten istý nárok uplatňovať podľa iného predpisu (viď napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.4.2013 sp.zn. alebo rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

14. Tu žalobca žalobou ani neuplatňuje svoje vlastnícke právo s poukazom na , opiera ho o a dôvody, ktoré aktuálne sú posudzované a o ktorých sa koná v reštitučnom konaní, čo podľa názoru súdu vylučuje „dôvodnosť nároku“ na duplicitné uplatnenie toho istého v civilnom súdnom konaní. Ak nie je v štádiu rozhodovania o návrhu na neodkladné opatrenie aspoň osvedčená (čo i len tvrdeniami) správnosť zvoleného prostriedku ochrany tvrdeného nároku, nemôže byť osvedčená ani dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia.

15. Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp.zn. uviedol, že právomoc všeobecného súdu nie je neobmedzená. Ak potom zákon [napr. aj <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/229/> Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov (ďalej len „ <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/229/> Zb.“)] zveruje rozhodovanie o určitej otázke, vrátane rozhodovania o uplatnených reštitučných nárokoch, inému než súdnemu orgánu, a tento

iný - správny orgán o takejto otázke právoplatne rozhodne, súd pri svojom rozhodovaní z takéhoto rozhodnutia vychádza.

16. Ak niet aktuálne možnosti a dôvodu určovať vlastnícke právo podľa lex specialis (zákona o pôde) v súdnom konaní v situácii, keď sa o tom súbežne koná v stále neskončenom reštitučnom správnom konaní, nemožno v takom súdnom konaní nariadiť ani neodkladné opatrenie.

17. Ani argumentácia žalobcu o neplatnosti uskutočnených prevodov nehnuteľností na tom nič nemení. Aj jeho argumentácia že má dôvodnú obavu, že žalovaný odmietne s ním uzavrieť dohodu o vydaní nehnuteľností je argumentáciou, ktorá by mohla byť relevantnou len v prípade, že by už bolo o uplatnenom reštitučnom nároku rozhodnuté. Ak o ňom ešte rozhodnuté nebolo, nemožno ani nariadiť neodkladné opatrenie. Inak by hrozil neprípustný zásah civilného súdu do právomoci správneho orgánu keďže jemu je zverené (teoreticky by napr. v jeden deň mohlo byť vydané úplne opačné a protichodné rozhodnutie o tom istom zo strany súdu a zároveň zo strany správneho orgánu). Korigovať postup či rozhodnutie správneho orgánu v správnom konaní môže len správny súd, teda súd v rámci správneho súdnictva.

18. Problematika konkurencie vlastníckych a reštitučných žalôb je v právnej teórii (viď napr. článok vzťah reštitučných a vlastníckych žalôb autora Milan Sudzina, UPJŠ, Právnická fakulta v STUDIA IURIDICA Cassoviensia ISSN 1339-3995, ročník 1.2013, číslo 1) ako aj v súdnej praxi (viď napr. Uznesenie Ústavného súdu SR ) bohato rozpracovaná, avšak aj ten názorový prúd, ktorý pripúšťal uplatnenie nároku vlastníckou žalobou, pripúšťal tak len v situácii, že buď oprávnená osoba zmeškala lehotu na uplatnenie nároku, na ktorý sa vzťahoval reštitučný predpis, alebo v reštitučnom konaní nebola úspešná, ale nikdy nie v situácii, keď o nároku oprávnenej osoby ešte bežalo a kedy teda bol vlastnícky nárok (s poukazom na ) v súdnom konaní uplatnený súbežne.

19. Správny orgán, na ktorom v súčasnosti prebieha správne konanie vo veci reštitúcie vlastníckeho práva právnych predchodcov žalobcu disponuje zo zákona prostriedkami na adekvátnu ochranu ohrozených alebo porušených práv účastníkov konania. Tu súd poukazuje na § 43 Správneho poriadku, ktorý upravuje inštitút predbežného opatrenia ako dočasný právny prostriedok ochrany práv fyzických a právnických osôb do doby meritórneho rozhodnutia správneho orgánu. Podľa § 43 ods.1 písm.a) správny orgán ( okrem iného) môže za splnenia zákonných podmienok uložiť subjektom, aby sa niečoho zdržali alebo niečoho strpeli.

20. Žalobca v žalobe tvrdí, že sa domáhal vydania predbežného opatrenia v správnom konaní pred správnym orgánom, no ten zostal nečinný. Na odstránenie nečinnosti správneho orgánu v reštitučnom konaní sú tu však osobitné právne prostriedky. Ich nevyužitie alebo neúspech pri ich uplatnení nemožno obísť a nahradiť tým, že sa účastník správneho konania s tým istým nárokom obráti na civilný súd. O taký prípad tu bezosporu ide, keďže žalobca sám tvrdí, že žiadal vydať predbežné opatrenie aj v správnom konaní, podľa úradného záznamu na čl.22 spisu o to naposledy žiadal správny orgán dňa 15.8.2019.

21. Opatrenia proti nečinnosti upravuje jednak priamo Správny poriadok (), ďalej tu je možnosť sťažnosti podľa o sťažnostiach, podnet na prokuratúru aby prokurátor vykonal opatrenia v jeho pôsobnosti za účelom odstránenia zistených nedostatkov a porušení zákona, takým opatrením je napr. upozornenie prokurátora ( zákona o prokuratúre), tiež je tu možnosť žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy ( a nasl. , ) a podobne.

22. Na odstránenie nečinnosti správneho orgánu v živom, neukončenom správnom reštitučnom konaní teda neslúži a nemôže slúžiť určovacia žaloba s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, lebo nemožno obchádzať účel a zmysel reštitučného zákonodarstva. Nie je podľa názoru súdu možné a prípustné súčasne a popri sebe uplatňovať procesné prostriedky ochrany (tu návrh na neodkladné opatrenie) tak, že sa budú súčasne a popri sebe viesť konania (správne a súdne), kde výsledkom oboch má byť to isté, zápis žalobcu na list vlastníctva ako vlastníka nehnuteľností.

23. Pre úplnosť treba uviesť to, čo žalobca vo svojom návrhu nespomenul, a síce, že toto nie je prvý návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia proti žalovanému. Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn.XXC/XX/XXXX vyplýva, že žalobca len nedávno, dňa 28.6.2019 podal na tunajšom súde návrh

na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa (v znení jeho opravy súdu doručenej dňa 4.7.2019 ) domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd žalovanému uložil povinnosť, cit. „zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k prevodu vlastníctva na parc. registra „N. s parc. Č..XXXX/XX, XXXX/XX evidovaných na G.. Č..XXX, Okresným úradom M., katastrálny odbor, pre k.ú. F. G., okres M., Obec F. G.“. s vymedzením, že „neodkladné opatrenie platí na čas do vyriešenia konania o reštitučných nárokoch pre žalobcu“.

24. Vyššie uvedený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol uznesením zo dňa 12.7.2019 zamietnutý, pričom toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 7.8.2019. Súd v tejto súvislosti poukazuje na podľa ktorého ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.

25. V danom prípade od predošlého rozhodnutia o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia nedošlo k žiadnej takej zmene pomerov, ktorá by bola spôsobilá prelomiť dané prvé právoplatné zamietavé rozhodnutie. Jedinou skutkovou novou okolnosťou (dôležitá je zmena skutkových okolností, nie zmena odôvodnenia návrhu), ktorá nastala od času pôvodného návrhu a rozhodnutia je tu výzva žalovanému na uzavretie dohody o vydaní nehnuteľnosti zo dňa 5.9.2019 a úradný záznam zo dňa 15.8.2019 osvedčujúci, že žalobca na správnom orgáne žiadal o vydanie predbežného opatrenia zdržať sa akéhokoľvek prevodu nehnuteľností, nakladania s nimi a zabezpečiť zo strany správneho orgánu, aby nevznikali práva tretích osôb, prípadne stavieb na nich do vydania právoplatného rozhodnutia. Uvedené nové skutkové okolnosti od doby posledného rozhodnutia ale v nadväznosti na všetko čo už súd uviedol vyššie nie sú spôsobilé privodiť iný záver než ten, ktorý už raz bol vyslovený, a síce že nie sú osvedčené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Keďže okrem iného súčasný návrh nemá totožný, ale má iný, a to širší petit (aj na zákaz stavebných prác), a rovnako týka sa viacerých parciel ako pôvodný návrh vo veci XXC XX/XXXX (R. P. XXXX/XX) neboli splnené zákonné podmienky na to, aby konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu prekážky veci rozhodnutej bolo zastavené. Bolo možné o ňom rozhodnúť, nebolo mu však možné vyhovieť. Nedošlo medzičasom k takej zmene skutkových okolností a pomerov, ktorá by odôvodňovala vyhovujúce rozhodnutie. Aj daná nová skutková okolnosť ( úradný záznam pred správnym orgánom) zo dňa 15.8.2019 len potvrdzuje, že tento návrh má suplovať, nahradiť nečinnosť správneho orgánu, čo ale ako už bolo uvedené nie je možné docieliť v tomto konaní a prostredníctvom žalobcom zvoleného prostriedku právnej ochrany.

26. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody súdu neostávalo iné, než o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodnúť tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, to znamená v celom rozsahu ho zamietnuť.

27. Nakoľko v danom prípade rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, v súlade s ust. súd o nároku na náhradu trov konania nerozhodoval. S otázkou trov celého konania a ich náhrady sa súd vysporiada v rozhodnutí vo veci samej, prípadne v inom rozhodnutí, ktorým sa konanie skončí.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Kežmarok.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.