Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Co-105-2019.pdf
PDF · 87.19 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/105/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v spore žalobcu B. V., narodeného XX.XX.XXXX, bytom V. nad Z., O. I. XXX/XX proti žalovanému O. R. A., s.r.o., so sídlom O. XX, K., T. XX XXX XXX, zastúpený Q. kanceláriou B.. Q. R., s.r.o., so sídlom K., C. XX, T. XX XXX XXX, o zaplatenie 1.782,03 eur, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 24Csp/58/2016-82, zo dňa 29. apríla 2019, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 448,48 eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku p o t v r d z u j e a vo výroku o náhrade trov konania m e n í tak, že žalovaný m á proti žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 50 %.
Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov odvolacieho konania právo.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie výrokom I. rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 448,48 eur do 30 dní po právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Výrokom III. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 50 %, v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia súdneho úradníka tamojšieho súdu, ktorým bude po právoplatnosti tohto rozsudku určená výška náhrady trov konania. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca úhradou sumy 3.083,30 eur preplatil o 1.782,03 eur úver poskytnutý mu žalovaným na základe zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 19.11.2008. Plnil tým žalovanému bez právneho dôvodu, v dôsledku čoho žalobcovi vzniklo podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovaný namietal premlčanie. Premlčanie je definované ako uplynutie času stanovené v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by sa právo bolo vykonalo, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Z obsahu spisu vedeného pod sp. zn. 16C/60/2014 vyplynulo, že žalobca sa o bezdôvodnom obohatení dozvedel na pojednávaní dňa 21.11.2014, na ktorom bol vyhlásený rozsudok vo veci samej, ktorým bola žaloba zamietnutá. K subjektívnej premlčacej dobe pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia v spotrebiteľských veciach súd prvej inštancie odkázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne vo veci sp. zn. 17Co/315/2017 zo dňa 06.09.2017, v ktorom sa uvádza, že skutočnú vedomosť žalobcu o vzniku bezdôvodného obohatenia je potrebné vidieť v inom okamžiku, ako v oboznámení sa so skutočnosťou, že úverová zmluva nie je v súlade s právom, v dôsledku čoho je bezúročná a bez poplatkov, s ktorou skutočnosťou mal byť oboznámený doručením rozsudku. Považoval za významnú vedomosť žalobcu o informáciách, na základe ktorých si mohol urobiť dostatočný úsudok o tom, že jeho platby titulom predmetnej úverovej zmluvy presiahli v úhrne výšku istiny úveru poskytnutej zo strany žalovaného. Nakoľko v danej veci vedomosť žalobcu o týchto platbách nastala dňa 21.11.2014, po
vyhlásení rozsudku za prítomnosti žalobcu a žalobca podľa karty klienta zaplatil v období od 21.11.2012 až 21.11.2014 celkom 8 splátok po 56,06 eur, spolu 448,48 eur, v tejto časti považoval súd právo žalobcu uplatnené včas a vo zvyšnej časti právo žalobcu bolo premlčané, preto vo zvyšku žalobu zamietol. Premlčanie posúdil podľa ust. § 107 ods. 1, 2 CSP. Žalobcovi (v odôvodnení rozhodnutia je uvedené žalovanému) bola priznaná náhrada trov konania podľa pomeru úspechu vo veci podľa § 255 ods. 1 CSP.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. V odvolaní namietal výrok o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 448,48 eur a výrok o náhrade trov konania. Súdu vytýkal, že v odôvodnení napadnutého rozsudku nie sú uvedené žiadne vecné závery a právne posúdenie, ktorými by jednoznačne a preskúmateľne odôvodnil povahu žalovaného nároku, ktorého zaplatenie uložil vo výroku rozsudku. Uviedol, že ustanovenia CSP vyžadujú, aby odôvodnenie rozsudku obsahovalo určité skutočnosti, medzi ktoré patrí označenie dokázaných skutočností, vyhodnotenie dôkazov, skutkové závery a ich právne posúdenie. Poukázal na rozpor odôvodnenia rozhodnutia, v ktorom súd na jednom mieste uvádza, že zmluva o úvere je neplatná pre nedostatok písomnej formy (bod 10) a ďalej, že úver je bezúročný pre neuvedenie predpísaných náležitosti (bod 16). Namieta tak nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Za rozporný označil aj výrok o trovách konania, keď podľa výrokovej časti súd žalovanému uložil, aby zaplatil žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 50 % a podľa odôvodnenia (bod 18) súd náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci vo vzťahu k celému konaniu priznal žalovanému. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že žalobu zamietne a žalovanému prizná plnú náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania.
3. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny. V konaní bolo dostatočne preukázané, že mu patrí bezdôvodné obohatenie a žalovaný zbytočne naťahuje čas nezmyselným odvolaním.
4. Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je v časti, pokiaľ ide o výrok o trovách konania, dôvodné.
5. Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok. Určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára organickú (kompletizujúcu) jednotu. Odvolací súd sa v danom prípade v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Po dôkladnom preskúmaní odvolacích námietok dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav, ktorý posúdil v súlade s hmotným právom a ustálenou rozhodovacou činnosťou. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán sporu, predovšetkým žalovaným uplatnenú námietku premlčania. Odvolací súd si preto osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne podľa § 387 ods. 2 CSP poukazuje.
6. V posudzovanej veci žalobca žalobou proti žalovanému uplatnil nárok na zaplatenie sumy 1.782,03 eur. Súd prvej inštancie rozsudkom (druhým v poradí) zo dňa 29.04.2019 žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 448,48 eur v lehote do 30 dní po právoplatnosti rozsudku a vo zvyšujúcej časti žalobu zamietol s tým, že zamietajúca časť rozsudku nebola odvolaním napadnutá, nadobudla tak právoplatnosť a predmetom odvolacieho prieskumu bol výrok I., ktorým bola žalobcovi prisúdená suma 448,48 eur.
7. S ohľadom na odvolacie námietky sa odvolací súd zameral na uplatnenú námietku nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia.
8. Súdna prax sa zjednotila v názore, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo strany sporu na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Ak rozhodnutie súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP, je nepreskúmateľné (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 388/2018).
9. V odôvodnení rozhodnutia je súd povinný preukázať správnosť svojho rozhodnutia a umožniť kontrolu jeho správnosti v konaní o riadnom, resp. mimoriadnom opravnom prostriedku. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami strany sporu, ale z hľadiska
odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj „SR“) je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením práva a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu (bližšie pozri rozhodnutia Ústavného súdu SR vo veciach sp. zn. IV. ÚS 115/03, či sp. zn. III. ÚS 60/04 - www.concourt.sk <http://www.concourt.sk/>). Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci.
10. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I). 11. V posudzovanej veci sa žalobca domáhal vydania bezdôvodného obohatenia celkom v sume 1.782,03 eur. Žalovanému úhradou sumy 3.083,30 eur preplatil poskytnutý úver. Žalovaný vo svojej procesnej obrane namietal premlčanie uplatneného nároku. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí dostatočným a zrozumiteľným spôsobom odpovedal na podstatnú procesnú obranu žalovaného, spočívajúcu v námietke premlčania, na posúdení ktorej záviselo rozhodnutie o uplatnenom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Súd prvej inštancie vysvetlil v čom spočíva premlčanie. Citoval ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce premlčanie pri bezdôvodnom obohatení a poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co/315/2017 zo dňa 06.09.2017, ktorý zaujal stanovisko k subjektívnej premlčacej dobe pri nárokoch na vydanie bezdôvodného obohatenia v spotrebiteľských veciach (rozhodnutie sp. zn. 17Co/315/2017 zo dňa 06.09.2017 bolo zrušené uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/29/2018 zo dňa 29.04.2019 z procesných dôvodov - pozn. odvolacieho súdu). V tejto súvislosti v bode 16 odôvodnenia súd prvej inštancie uvádza, že „úverová zmluva nie je v súlade s právom, v dôsledku čoho je bezúročná a bez poplatkov, s ktorou skutočnosťou mal byť oboznámený žalobca doručením rozsudku“, pričom právny záver, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov súvisí s citáciou právnej argumentácie v rozhodnutí Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co/315/2017 zo dňa 06.09.2017. Pokiaľ ide o úverovú zmluvu, ktorá bola uzatvorená dňa 19.11.2008 a z ktorej vznikol žalobcom uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, túto súd v konaní vedenom pod sp. zn. 16C/60/2014-51 posúdil ako neplatnú pre nedostatok písomnej formy, čo súd konštatuje v bode 10 odôvodnenia. Preto tieto závery súdu treba vidieť izolovane a zároveň vo vzájomných súvislostiach, avšak neurčitosť a nepreskúmateľnosť, ani absenciu dokázaných skutkových okolností, tak ako to uvádza žalovaný v podanom odvolaní, nezakladajú. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí jednoznačne uvádza, že úhradou sumy 3.083,30 eur žalobca preplatil poskytnutý úver o 1.782,03 eur, čím žalovanému plnil bez právneho dôvodu a preto mu podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka vzniklo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré je čiastočne premlčané s tým, že počiatok dvojročnej subjektívnej premlčacej doby sa vzťahuje na deň, kedy bol vyhlásený rozsudok za prítomnosti žalobcu dňa 21.11.2014, mesačné splátky po 56,06 eur (8 splátok) zaplatené dva roky pred týmto dátumom nie sú premlčané, právo žalobcu na zaplatenie týchto splátok -celkom v sume 448,48 eur je uplatnené včas, čo žalovaný v podanom odvolaní nespochybňuje.
12. Súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania rozsahu 50 % v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia súdneho úradníka, ktorým bude určená výška náhrady trov konania. V písomnom odôvodnení súd uvádza, že podľa § 255 ods. 1 CSP náhradu trov konania priznal žalovanému, ktorý mal úspech vo veci 75 % a neúspech 25 %, teda pomerný úspech 50 %.
13. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
14. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
15. Posudzujúc procesný úspech vo veci, ktorý sa určuje vo vzťahu k predmetu sporu porovnaním žaloby (žalobného petitu) a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, mal žalobca úspech 25 %-ný a žalovaný úspech 75 %-ný. Porovnaním pomerného úspechu a neúspechu vo veci, mal žalovaný pomerný úspech 50 %, preto odvolací súd o trovách prvoinštančného konania rozhodol tak, že žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 50 %. O výške náhrady trov konania pred súdom prvej inštancie rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
16. V odvolacom konaní mal žalobca úspech vo veci a žalovaný úspech v trovách konania, preto odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo (§ 255 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP).
17. Toto rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).