Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/335/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a sudcov Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Anny Kašajovej v právnej veci žalobcu: COFIDIS, Parc de la Haute Borne, avenue Halley 61, Villeneuve-d´ Ascq CEDEX, Francúzska republika, zastúpenej alianciaadvokatov ak, s.r.o., so sídlom Vlčkova 8/A, Bratislava, IČO: 36 679 771, proti žalovaným: 1/ D. Š., X.. XX.XX.XXXX, 2/ H. Š., X.. XX.XX.XXXX, S. L. F. X, R., o zaplatenie 1.212,89 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej 2/ proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 6. novembra 2015 č.k. -103 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti o zaplatenie sumy 640,93 eur, vyčísleného úroku vo výške 138,73 eur, vyčísleného úroku z omeškania vo výške 35,14 eur, poplatku vo výške 630,68 eur, 9 % ročného úroku z omeškania zo sumy 779,66 eur od 13.10.2010 do zaplatenia a v časti o nároku na náhradu trov konania p o t v r d z u j e.

Vo zvyšku v časti o zaplatenie 26,35 % ročného úroku zo sumy 640,93 eur od 13.10.2010 do zaplatenia späťvzatie žaloby žalobcom p r i p ú š ť a, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v tomto rozsahu z r u š u j e a konanie v tejto časti z a s t a v u j e.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným 1/, 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi (jeho právnemu predchodcovi) istinu vo výške 640,93 eur, vyčíslený úrok vo výške 138,73 eur, vyčíslený úrok z omeškania vo výške 35,14 eur, poplatok vo výške 630,68 eur, 26,35 % ročný úrok zo sumy 640,93 eur od 13.10.2010 do zaplatenia, 9% ročný úrok z omeškania zo sumy 779,66 eur od 13.10.2010 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania, všetko do troch dní od jeho právoplatnosti.

2. Vychádzal zo žaloby právneho predchodcu žalobcu skutkovo a právne odôvodnenej tým, že na základe úverovej zmluvy poskytol žalovanému 1/ ako dlžníkovi a žalovanej 2/ ako spoludlžníčke úver vo výške 2.495,12 eur, pričom žalovaný 1/ uhradil iba 14 dohodnutých splátok v lehote ich splatnosti. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný 1/ bol v omeškaní s úhradou splátok o viac ako tri mesiace, vyhlásil právny predchodca žalobcu úver a celé jeho príslušenstvo splatným ku dňu 08.10.2010.

3. Súd prvej inštancie vo veci nariadil pojednávanie. Obe strany sporu mali vykázané doručenie predvolania riadne a včas. Pôvodný žalobca svoju neúčasť ospravedlnil z dôvodu procesnej hospodárnosti a vyjadril súhlas, aby sa konalo v jeho neprítomnosti. Žalovaní svoju neúčasť neospravedlnili, preto po splnení podmienok stanovených v ust. platného do 30.06.2016 (ďalej len „OSP“), t.j. v čase prvoinštančného konania, ktoré vydaniu

napadnutého rozsudku predchádzalo, prejednal a rozhodol vec v neprítomnosti sporových strán, a to právne ju posúdiac podľa ust. o spotrebiteľských úveroch (účinného ku dňu vzniku zmluvného vzťahu medzi pôvodným žalobcom a žalovaným), , uvedeného zákona a , za použitia bodu 2. obchodných podmienok daného úverového vzťahu a bodu 4. týchto obchodných podmienok, keď na základe vykonaného dokazovania konštatoval, že strany sporu uzavreli dňa 04.11.2008 zmluvu o úvere č. XXXX. Daný právny vzťah medzi stranami sporu posudzoval ako vzťah dodávateľa a spotrebiteľa a aplikoval naň príslušné ustanovenia o spotrebiteľských úveroch. Skúmal, či uzavretá zmluva o úvere spĺňa náležitosti, ktoré citovaný zákon v stanovuje ako podmienku platnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Prijal záver, že zmluva o úvere č. XXXX zo dňa 04.11.2008 bola platne uzavretá, pričom z ostatných dôkazov v konaní vykonaných mal za preukázané, že pôvodný žalobca žalovaným skutočne aj úver poskytol a títo ho nesplatili. Na základe uvedených skutočností žalobe vyhovel.

4. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle zásady úspešnosti v konaní podľa ust. a úspešnému právnemu predchodcovi žalobcu priznal náhradu zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia.

5. Proti tomuto rozsudku podal včas elektronicky bez zaručeného elektronického podpisu odvolanie žalovaný 1/, ktoré ako podanie vo veci samej však v lehote 10 dní stanovenej v zmysle ust. účinného od 01.07.2016, t.j. v čase jeho podania (15.08.2016) písomne nedoplnil, keď súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Na základe uvedeného, vzhľadom na okamžitú aplikabilitu podľa jeho ust. , odvolací súd podľa ust. 125 ods. 2 na jeho odvolanie neprihliadol.

6. Proti uvedenému rozsudku súdu prvej inštancie podala riadne a včas odvolanie žalovaná 2/ a žiadala ho zmeniť a žalobu zamietnuť. Namietala, že vo veci už súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom, ktorým žalobu žalobcu zamietol. Žiadala, aby jej tvrdenie odvolací súd preveril. Tiež uviedla, že uvedený úver slúžil pre účely kúpy motorového vozidla, keď ho celý nesplatili a z tohto dôvodu bolo žalovaným 1/, 2/ vozidlo odobraté, s tým, že žalobca sa mal vtedy vyjadriť, že kúpna cena vyplývajúca z následného predaja vozidla pokryla všetky ich podlžnosti.

7. K odvolaniu žalovanej 2/ sa vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu právny predchodca žalobcu písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 14.10.2016. Namietal, že odvolanie je pravdepodobne podané oneskorene, nemá zákonné náležitosti pokiaľ ide o rozsah, v akom sa rozsudok súdu prvej inštancie napáda a odvolacie dôvody. Tiež uviedol, že pôvodne vydaný rozsudok súdu prvej inštancie vydaný vo veci bol uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.10.2015 č.k. -94 zrušený a vec bola súdu prvej inštancie vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal tiež správnosť tvrdenia žalovanej 2/, že výťažok z následného predaja vozidla pokryl dlh žalovaných, nakoľko tento výťažok z predaja predmetu vo výške 1.100,-eur je započítaný až do vyčerpania s pohľadávkami žalobcu, ktoré vznikli odo dňa splatnosti poslednej žalovanými zaplatenej splátky úveru do jeho úplného zaplatenia (istiny spolu s úrokmi z omeškania, zmluvným úrokom a trovami súdneho konania). Na uhradenie zostávajúcej časti pohľadávky výťažok z predaja nepostačoval. Pripomenul, že úver sa pre neplatenie splátok úveru stal predčasne splatným, keď žalovaní stratili výhodu platenia úveru v splátkach a vznikla im povinnosť uhradiť mu jednorazovo celú dlžnú sumu s príslušenstvom, keď vzhľadom na to, že obaja žalovaní majú postavene dlžníkov v danom záväzkovom vzťahu, ide o povinnosť spoločnú a nerozdielnu.

8. Žalovaná 2/ v rámci svojej odvolacej dupliky realizovanej písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 20.12.2016 požiadala o opätovné prešetrenie danej veci, majúc za to, že z rozsudku súdu prvej inštancie č.k. -81 vydaného dňa 27.02.2013 jednoznačne vyplývalo, že všetky ich dlhy voči spoločnosti žalobcu boli odobratím a následným predajom vozidla vyrovnané. Tiež uviedla, že odvolanie podala včas a vyjadrila názor, že jej odvolanie má zákonom vyžadované náležitosti.

9. Písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 16.02.2017 vzal pôvodný žalobca čiastočne späť žalobu o zaplatenie časti úroku vo výške 26,35% ročne z čiastky 640,93 eur od 13.10.2010 do zaplatenia. V ďalšej časti tohto písomné podania zopakoval právne argumenty uvedené v jeho písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej 2/.

10. Na výzvu súdu prvej inštancie, doručenú žalovanému 1/ fikciou doručenia podľa ust. v spojení s ust. dňa 17.03.2017, a žalovanej 2/ dňa 20.03.2017, žalovaný 1/ nereagoval, čím nevyjadril nesúhlas s čiastočným späťvzatím žaloby žalobcom, a žalovaná 2/ s čiastočným späťvzatím žaloby v zmysle jej písomného podania doručeného súdu prvej inštancie dňa 28.03.2017 nesúhlasila opätovne argumentujúc svojimi odvolacími dôvodmi, že pohľadávka žalobcu podľa jej názoru zanikla odobratím predmetného motorového vozidla.

11. Ďalšie písomné podania v rámci odvolacieho konania podané neboli.

12. O pripustení čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom, čiastočnom zrušení preskúmavaného rozsudku súdu prvej inštancie v späťvzatom rozsahu a zastavení konania v tejto zrušenej časti rozhodol odvolací súd podľa ust. , a , keďže k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo predtým, ako sa o žalobe žalobcu v tejto časti rozhodlo právoplatne. Nesúhlas s čiastočným späťvzatím žaloby žalovaný 1/ po doručení kvalifikovane výzvy súdu prvej inštancie nevyjadril, nesúhlas žalovanej 2/ s týmto čiastočným späťvzatím odvolací súd vyhodnotil ako nekvalifikovaný, keďže v rámci nesúhlasu s čiastočným späťvzatím žaloby žalovaná 2/ neuviedla žiadne dôvody, prečo nesúhlasí so späťvzatím žaloby v časti týkajúcej sa časti úrokov vo výške 26,35 % ročne z čiastky 640,93 eur od 13.10.2010 do zaplatenia. Uvedený nesúhlas žalovanej 2/ s čiastočným späťvzatím žaloby preto odvolací súd nevyhodnotil ako nesúhlas z vážnych dôvodov, pre ktorý by nebolo možné konanie v späťvzatej časti čiastočne zastaviť.

13. Podľa ust. a ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.

14. Podľa ust. súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.

15. Podľa ust. ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

16. V danej veci došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Nesúhlas žalovanej 2/ s čiastočným späťvzatím žaloby nebol vážny, resp. žalovaná 2/ nevyjadrila práve k časti žaloby, v ktorej bola žaloba vzatá späť, žiaden dôvod jej nesúhlasu s jej späťvzatím v tejto časti. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa ust. a čiastočné späťvzatie žaloby pripustil, rozsudok súdu prvej inštancie v späťvzatej časti zrušil a konanie v tomto rozsahu zastavil.

17. Vo zvyšku podaného odvolania žalovanej 2/ po tom, ako odvolací súd zistil, že toto bolo podané včas a v celosti, prejednal odvolanie žalovanej 2/ podľa ust. , a bez pojednávania s poukazom na ust. a postupom podľa v spojení s . Dospel k záveru, že odvolanie žalovanej 2/ nie je dôvodné, keď súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie správnym smerom a v rozsahu potrebnom z hľadiska skutočností potrebných pre posúdenie uplatneného nároku a obrany proti nemu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil a na vec aplikoval zodpovedajúce práve normy. V odvolaní žalovanej 2/ uvádzané argumenty nie sú spôsobilé privodiť iný než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver o dôvodnosti uplatneného nároku žalobcu na zaplatenie zostatku istiny a príslušenstva z úveru od žalovaných spoločne a nerozdielne.

18. K odvolacím námietkam žalovanej 2/ odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie vo veci vydal dňa 27.02.2013 rozsudok č.k. -81, ktorým žalobu žalobcov zamietol. V dôsledku odvolania podaného žalobcom bol predmetný rozsudok súdu prvej inštancie Krajským súdom v Bratislave ako súdom odvolacím zrušený uznesením zo dňa 31.03.2015 č.k. -94. Uvedeným uznesením bola vec súdu prvej inštancie zároveň vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie vo veci. Pôvodným rozsudkom súdu prvej inštancie teda nebola vec rozhodnutá právoplatne. Zrušujúce rozhodnutie odvolacieho súdu zo dňa 31.03.2015 č.k. -94 bolo žalovanému 1/ doručené uložením na

pošte a nevyzdvihnutím zásielky v úložnej dobe, s tým, že súdu prvej inštancie sa zásielka vrátila ako nevyzdvihnutá dňa 13.08.2015, kedy sa podľa ust. platného do 30.06.2016 považovala za doručenú, aj keď sa adresát o tom nedozvedel. Žalovanej 2/ bolo zrušujúce rozhodnutie odvolacieho súdu doručené tým istým spôsobom rovnako dňa 13.08.2015.

19. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovanej 2/ v podanom odvolaním, že pohľadávka žalobcu zanikla odobratím predmetného motorového vozidla a jeho následným predajom, odvolací poukazuje na prejednaciu zásadu ovládajúcu občianske súdne konanie, ktorá spočíva v tom, že tvrdenie skutočností a navrhovanie dôkazov k nim je zásadne vecou strán sporu. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov teda leží zásadne na nich a ukladá im povinnosť označiť dôkazy k preukázaniu tvrdenia. Strana sporu má teda povinnosť tvrdenia a povinnosť unesenia dôkazného bremena. K splneniu tejto povinnosti je zaviazaná každá strana sporu, pričom rozsah a konkrétnu podobu dôkazného bremena určuje hmotnoprávna norma, ktorá má byť na daný spor aplikovaná. Dôkazné bremeno ohľadom všetkých tvrdení, ktorými odôvodňuje svoj nárok, má žalobca. Dôkaznú povinnosť má však aj žalovaný o každom svojom tvrdení použitom na obranu proti preukázanému tvrdeniu žalobcu.

20. V danej veci súd prvej inštancie správne posúdil rozloženie dôkazného bremena strán sporu a správne posúdil otázku jeho unesenia.

21. Podľa ako procesnej normy platnej a účinnej v čase prvoinštančného konania dôkazy súd hodnotil podľa svojej úvahy, každý dôkaz jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. S uvedeným ustanovením korešponduje i aktuálne znenie ust. o voľnom hodnotení dôkazov, keď v zmysle ust. vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

22. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Hodnotenie dôkazov môže robiť len súd, ktorý ich vykonal. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených skutočností vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Medzi skutočnosťami, ktoré boli tvrdené a boli predmetom dokazovania, sudca rozlišuje tie, ktoré sú pre spor rozhodné. Zákon nepredpisuje pravidlá, z ktorých by malo vychádzať hodnotenie jednotlivých dôkazov a ich hodnotenie vo vzájomnej súvislosti. Hodnotenie dôkazov je zložitý myšlienkový proces, ktorého podstatou sú čiastkové i komplexné závery sudcu o výsledkoch vykonaného dokazovania.

23. Základom hodnotiaceho princípu súdu by okrem ľudských a odborných skúseností mali byť pravidlá logického myslenia, ktoré tradičná logika formuluje do základných logických zásad. Vierohodnosť určitého poznatku získaného vykonaním konkrétneho dôkazu a teda aj jeho význam z hľadiska dôkazu pravdivosti či nepravdivosti skutkových tvrdení súd hodnotí jednak izolovane, jednak v porovnaní s poznatkami získanými vykonaním všetkých zostávajúcich dôkazov. Získané poznatky potom porovná s poznatkami získanými hodnotením ostatných dôkazov a uváži, do akej miery sú tieto poznatky súladné či protichodné, vzájomne sa doplňujúce a pod. Výsledkom celkového hodnotenia dôkazných prostriedkov je záver o pravdivosti tvrdených skutočností, ktorý je podkladom pre záver o tom, či a do akej miery účastník splnil svoju povinnosť preukázať skutkové tvrdenie. Také hodnotenie dôkazov, ktoré vyznie v záver, že pravdivosť skutkových tvrdení nemožno potvrdiť ani vylúčiť, povedie k tomu, že rozhodnutie súdu vyznie nepriaznivo pre účastníka, ktorého pravdivosť tvrdení mala byť preukázaná.

24. Zo zásady voľného hodnotenia dôkazov vyplýva, že nesprávnosť tohto hodnotenia možno vyčítať, len ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá pravidlám logického myslenia. Nemožno potom ani polemizovať so skutkovými závermi súdu a namietať, čomu uveril a čomu nie, že niektorý dôkaz nemal za pre skutkový stav dôležitý alebo naopak ().

25. Na základe uvedeného treba konštatovať, že súd prvej inštancie zákonu zodpovedajúcim spôsobom vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania a správne právne posúdil, že pôvodný žalobca v preskúmavanom konaní uniesol dôkazné bremeno o svojich tvrdených skutočnostiach preukazujúcich žalobou uplatnený nárok na zaplatenie zostatku istiny úveru a príslušenstva po jeho zosplatnení vykonanom žalobcom z dôvodu nesplácania úveru žalovanými. Naopak, žalovaná 2/ splatenie úveru

s príslušenstvom ani netvrdila. Pokiaľ ide o jej tvrdenie, že podľa vyjadrenia žalobcu mala jeho pohľadávka zaniknúť odobratím vozidla a jeho následným prevodom, uvedené tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázala. Hodnoteniu vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie nemožno vytknúť nezákonnosť a nelogickosť. Odvolací súd sa s hodnotením dôkazov súdom prvej inštancie stotožňuje a odkazuje naň. Taktiež sa stotožňuje s jeho právnym posúdením veci, že po zosplatnení úveru z dôvodu jeho riadneho nesplácania žalovanými títo stratili výhodu splácania úveru v splátkach a žalobca má vo vzťahu k nim nárok na jednorazové zaplatenie zostatku istiny, úroku z omeškania a poplatkov, keď v časti zaplatenia zmluvného úroku vzal žalobca žalobu späť.

26. Na základe vyššie uvedenej právnej argumentácie so zreteľom na obsah spisu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa spoločnej a nerozdielnej povinnosti žalovaných 1/, 2/ zaplatiť žalobcovi sumu 640,93 eur, vyčíslený úrok vo výške 1138,73 eur, vyčíslený úrok z omeškania vo výške 35,14 eur, poplatok vo výške 630,68 eur, 9% ročný úrok z omeškania zo sumy 779,66 eur od 13.10.2010 do zaplatenia a v súvisiacej časti o nároku na náhradu trov konania (keďže k späťvzatiu žaloby a tým k čiastočnému zataveniu konania došlo len v časti úrokov z istiny netvoriacej samostatný predmet konania) ako vecne správny podľa ust. potvrdil.

27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle zásady úspešnosti v konaní podľa ust. v spojení s ust. . Nárok na náhradu trov odvolacieho konania priznal v odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi (jeho právnemu nástupcovi) v plnom rozsahu, keď k späťvzatiu žaloby a tým k zastaveniu konania jeho zavinením došlo len v časti týkajúcej sa príslušenstva pohľadávky, ktorá netvorila samostatný predmet konania.

28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).