Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/190/2019

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, vo veci žalobkyne: N. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX, XXX XX S. - R. A. F. , právne zastúpená: JUDr. Petrom Vachanom, advokátom so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, 010 01 Žilina, IČO: 42 350 026, proti žalovanému: Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, právne zastúpený: Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo č. k. -17 zo dňa 29.07.2019, takto

rozhodol:

Krajský súd uznesenie okresného súdu, ktorým nariadil neodkladné opatrenie, p o t v r d z u j e.

Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania v rozsahu 100%.

O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým uznesením rozhodol, že žalovaný je povinný zdržať sa použitia zmluvného ustanovenia o Dohode o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uvedeného v článku 4. bod 4.9 Zmluvy o úvere pôžička na bývanie č. 2050896688 zo dňa 11.11.2011 a vykonať oznámenie zamestnávateľovi žalobkyne - Yanfeng Slovakia Automotive Interior Systems s.r.o., mzdová učtáreň, Námestovo 1088, 029 01 Námestovo, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy. Okresný súd zároveň poučil žalovaného podľa a , že môže podať proti žalobkyni žalobu vo veci samej, ktorou sa bude voči žalobkyni domáhať plnenia zvyšnej časti nároku zo Zmluvy o úvere pôžička na bývanie č. 2050896688 zo dňa 11.11.2011. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie platí primerane. Okresný súd žalobkyni priznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.04.2018 žalobkyňa žiadala, aby okresný súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by žalovanému ako veriteľovi uložil povinnosť zdržať sa uplatňovania práv, resp. vykonávania zrážok zo mzdy podľa Dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v článku 4 bod 4.9 Zmluvy o úvere pôžička na bývanie č. 2050896688 zo dňa 11.11.2011 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa odôvodnila tým, že dňa 11.11.2011 uzatvorila so žalovaným Zmluvu o úvere pôžička na bývanie č. 2050896688 zo dňa 11.11.2011 na sumu 17 000 Eur, ktorú sumu sa žalobkyňa zaviazala žalovanému splácať v pravidelných 120 mesačných splátkach s výškou mesačnej splátky 247,24 Eur, kde v článku 4 bod 4.9 tejto zmluvy sa nachádza ustanovenie o Dohode o zrážkach zo mzdy v znení: „ Podpisom tejto ZoU dlžník, spoludlžník, vlastník

nehnuteľnosti, každý z nich osobitne uzatvárajú s bankou Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa (), ktorá je zabezpečením Pohľadávky Banky vzniknutej zo ZoÚ v súlade s bodom 7.5 OP.“. Žalobkyňa uviedla, že vyššie uvedený bod zmluvy o uzavretí dohody o zrážkach zo mzdy považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a to z dôvodu, že v danom prípade ide medzi stranami o spotrebiteľský právny vzťah pre ktoré je typické, že návrh zmlúv býva veľmi často predtlačený na formulároch s tým, že fyzická osoba - spotrebiteľ nemá možnosť dosiahnuť zmenu v návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať a môže tento návrh buď prijať alebo neprijať a zmluvu neuzavrieť, kedy vyššie uvedené ustanovenie o dohode o zrážkach zo mzdy nebolo individuálne dojednané a spôsobuje hrubú nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach zmluvných strán. Žiadosť o realizáciu dohody o zrážkach zo mzdy“, a to listom zo dňa 26.03.2019, na základe ktorej sú žalobkyni v súčasnej dobe vykonávané zrážky zo mzdy o čom svedčí aj jej výplatná páska. V danom prípade tak nastal stav, že žalovaný siahol na majetok žalobkyne prostredníctvom zamestnávateľa žalobkyne na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, resp. neplatného právneho úkonu, a preto navrhuje, aby súd nariadil neodkladné opatrenie vo vyššie uvedenom znení, aby sa zabezpečila jej právna ochrana, čím sa zároveň dosiahne aj trvalá úprava pomerov medzi stranami vo vzťahu k výkonu zrážok zo mzdy na základe vyššie uvedenej dohody. Súčasne žalobkyňa namietala platnosť zmluvy o úvere, ktorú považuje za absolútne neplatný právny úkon pre nedodržanie písomnej formy, pretože žalobkyňa v žiadosti zo dňa 09.11.2011 žiadala úver vo výške 17 000 Eur, ktorý chcela splácať 10 rokov k 20.dňu v mesiaci, žalovaný však schválil žiadosť dňa 11.11.2011, pričom však schválil úver vo výške 17 000 Eur s náležitosťami, ktoré žiadosť o poskytnutie úveru neobsahovala, a to údaj o RPMN, úrokovej sadzbe, výške mesačnej splátky, poplatok za správu a vedenie úverového účtu, celková výška nákladov, dátum 1.splátky a dátum konečnej splatnosti a ďalšie náležitosti uvedené jednostranne právnym predchodcom žalovaného v čl. 4 bod 4.1. zmluvy o úvere, ktoré však žiadosť podpísaná žalobkyňou zo dňa 09.11.2011 neobsahovala. Okresný súd mal osvedčené, že medzi zmluvnými stranami existuje zmluvný vzťah na základe zmluvy o úvere uzavretej medzi N. Q. - žalobkyňou ako dlžníčkou/ žiadateľkou a žalovaným ako veriteľom (Poštová banka a.s.), v ktorej zmluve je obsiahnutá dohoda o zrážkach zo mzdy dlžníka/spoludlžníka (bod 4.9 zmluvy) za účelom zabezpečenia záväzkov zo zmluvy o úvere, rovnako že u žalobkyni došlo k vykonaniu zrážky zo mzdy v mesiaci 5/2019 na základe Žiadosti o realizáciu dohody o zrážkach zo mzdy adresovanej zamestnávateľovi žalobkyne od žalobcu prostredníctvom spol. Collections s.r.o. so sídlom Bratislava. Zo strany žalovaného ako veriteľa tak voči žalobkyni došlo k aktivovaniu zabezpečovacieho inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy. Žalobkyňa v konaní spochybňuje nielen platnosť samotnej dohody o zrážkach zo mzdy ale aj samotnej úverovej zmluvy - pôžička na bývanie, keď tvrdí, a táto skutočnosť vyplýva aj zo žiadosti o poskytnutie úveru, že z jej strany bol žiadaný úver vo výške 17 000 Eur, a to dňa 09.11.2011, úver bol schválený žalovaným v rovnakej výške, avšak s náležitosťami ktoré žiadosť o poskytnutie úveru neobsahovala, a to údaj o RPMN, úrokovej sadzbe, výške mesačnej splátky, poplatok za správu a vedenie úverového účtu, celková výška nákladov, dátum 1. splátky a dátum konečnej splatnosti a ďalšie náležitosti uvedené jednostranne žalovaným v čl. 4 bod 4.1. zmluvy o úvere, ktoré však žiadosť podpísaná žalobcom zo dňa 09.11.2011 neobsahovala. Za daného stavu tak existujú pochybnosti o okolnostiach týkajúcich sa uzavretia zmluvy. Pokiaľ by bola zmluva o úvere vyhodnotená ako vadná, môže to mať dopad na dohodu o zrážkach zo mzdy obsiahnutú v zmluve o úvere, ktorá má akcesorickú povahu. Okresný súd má za to, že žalovaný na základe neobmedzenej vôle nemôže vymáhať od žalobkyne dlh na základe právneho úkonu (dohody o zrážkach zo mzdy), ktorého platnosť je sporná. Žalobkyňa týmto spôsobom stráca právo disponovať so svojím príjmom ako vlastným majetkom na základe skutočnosti, ktorá je sporná. Súd má za to, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahovala zákonom predpísané náležitosti, táto nebola individuálne dohodnutá, nie je z nej zrejmá výška pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená (zabezpečenie pohľadávky, ktorá vznikne zo ZoU v súlade s bodom 7.5. OP). Navyše z vyjadrenia žalovaného vyplývajúceho z obsahu žiadosti o realizáciu dohody o zrážkach zo mzdy je zrejmé, že žalobkyňa vrátila žalovanému viac ako len istinu poskytnutého úveru, keďže voči nej evidoval žalovaný ku dňu 26.03.2019 pohľadávku vo výške 11.612,10 Eur, od poskytnutia úveru vo výške 17 000 Eur dňa 11.11.2011 tak žalobkyňa splatila žalovanému spolu sumu 21 757,12 Eur, čo je o 4 757,12 Eur viac ako poskytnutá istina. Na základe vyššie uvedených skutočností preto súd považoval nariadenie neodkladného opatrenia za odôvodnené, a preto návrhu žalobcu vyhovel, keďže neodkladné opatrenie je výlučným prostriedkom na zabránenie zrážok zo mzdy, a existuje obava, že žalovaný sa prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy môže neodôvodnene domôcť od žalobkyne aj prípadných plnení, na ktoré mu nevznikol zákonný nárok, a to bez akejkoľvek súdnej kontroly, čím žalobkyni hrozí nebezpečenstvo značnej ujmy. Nakoľko bola navrhovateľka v celom rozsahu v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia úspešná, súd jej priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Proti uzneseniu, ktorým okresný súd nariadil neodkladné opatrenie, podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie v zákonom stanovenej lehote. Spolu s odvolaním súdu doručil aj plnú moc na zastupovanie. V podanom odvolaní uvádza, že stranami súdneho konania o nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré však nezaväzuje na zdržanie sa práv na zrážky zo mzdy len voči žalobkyni, ale všeobecne voči všetkým zmluvným stranám. Súd tak rozhodoval o právach a povinnostiach, ktoré sa týkajú viacerých subjektov bez ich vedomosti a prítomnosti v súdnom konaní. Má za to, že v danom prípade neboli splnené podmienky aktívnej vecnej legitimácie na vydanie neodkladného oparenia spôsobom, aký zvolil súd a aký žiadala žalobkyňa. Dohoda o zrážkach zo mzdy však bola uzatvorená riadne. Žalobkyňa ako zmluvná strana zároveň vyhlásila, že Dohodu o zrážkach zo mzdy si riadne prečítala, jej obsahu porozumela a vyjadruje svoju slobodnú vôľu dohodu uzatvoriť. Žalobkyňa tým prejavila slobodnú vôľu uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy, a to na zabezpečenie poskytnutého úveru. Má za to, že žalobkyňa so žalovaným uzatvorili dohodu o zrážkach zo mzdy riadne, nakoľko zachovali zákonom požadovanú písomnú formu. Zákon nevyžaduje uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy vo forme samostatného dokumentu. Ak je inštitút dohody o zrážkach zo mzdy aprobovaným právnym inštitútom, nie je možné bez ďalšieho a priori tvrdiť, že ide o dohodu neplatnú alebo dokonca, že ide o neprijateľné dojednanie. Má za to, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je v Zmluve o úvere dohodnutá platne a primerane. Žalovaný postupoval s odbornou starostlivosťou tak, aby dopad na žalobkyňu (spotrebiteľa) nemohol zhoršiť jej situáciu. Zrážkami zo mzdy sa nezasiahne do ekonomickej situácie spotrebiteľa. Zrážky zo mzdy sa v zmysle Dohody o zrážkach zo mzdy majú vykonávať len vo výške, ktorá zodpovedá výške dohodnutej mesačnej splátky. Pokiaľ pri riadnom splácaní dlhu žalobkyňa pravidelne mesačne plní dohodnutú splátku z jej poskytnutého úveru, jej ekonomická situácia sa nezhorší, ak v prípade, že prestane plniť riadne, jej bude tá istá suma zrážaná priamo z jej mzdy na základe Dohody o zrážkach zo mzdy. Takáto dohoda nie je neprimeranou, pretože len zabezpečuje plnenie zo Zmluvy o úvere za podmienok, s ktorými žalobkyňa súhlasila pri podpise zmluvy, t.j. vo výške splátok, ktoré pred podpisom Zmluvy o úvere odkonzultovala tak, aby nijak nesťažili jej ekonomické postavenie. Na základe uvedeného žalovaný preto žiada, aby odvolací súd prvostupňové rozhodnutie v napadnutej časti zrušil a vrátil vec na nové prejednanie súdu prvej inštancie, alebo zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietne a zaviaže žalobkyňu na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

3. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu žalovaného vyjadrila prostredníctvom svojho právneho zástupcu nasledovne. Žalovaný nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v rámci prostriedkov procesnej obrany obhajuje s poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu. V žalovaným uvádzaných súdnych rozhodnutiach Najvyšší súd Slovenskej republiky posudzoval aktívnu vecnú legitimáciu v diametrálne odlišných sporoch, predmetom ktorých bol nárok na zaplatenie peňažnej sumy, išlo teda o žalobu o splnenie povinnosti , alebo nárok na určenie neplatnosti právneho úkonu, išlo teda o určovaciu žalobu v zmysle v tom čase platného ustanovenia . Predmetom konania vo vyššie uvedenej právnej veci nie nárok na zaplatenie dlžnej sumy, ani určenie neplatnosti, resp. neprijateľnosti zmluvnej podmienky o dohode o zrážkach zo mzdy, ale predmetom je návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, na ktorý tieto súdne rozhodnutia nemožno použiť. Žalobkyňa má aktívnu legitimáciu na podanie takéhoto návrhu, pretože predmetom konania nie je posudzovanie plnenia zo zmluvy, predmetom konania je návrh žalobkyne o uloženie povinnosti žalovanému zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, ktoré sú vykonávané zo mzdy žalobkyne. V takomto prípade nie je potrebné, aby účastníkmi konania boli všetci účastníci zmluvy o úvere. Žalobkyňa uvádza, že o ochrane spotrebiteľa intertemporálne ustanovenia vzťahujúce sa na ustanovenie a preto sa dané ustanovenie môže vzťahovať aj na právne vzťahy vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto ustanovenia, čo potvrdzuje rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. zo dňa 26.11.2015. V danom prípade ide jednoznačne o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach zmluvných strán, ktorá nebola individuálne dojednaná. Žalobkyňa zároveň uvádza, že od nadobudnutia účinnosti dochádzalo k vydávaniu viacerých rozhodnutí, ktoré sú už v dnešnej dobe prekonané konštantnou judikatúrou, ktorá vychádza jednak z komentára k z roku 2016 a tiež z judikatúry Najvyššieho súdu SR. V danom prípade žalobkyňa preukázala existenciu právneho vzťahu medzi stranami konania a preukázala aj to, že tento právny vzťah vyžaduje bezodkladnú úpravu. Podľa názoru žalobkyne výkonom práv z dohody o zrážkach zo mzdy žalobkyne v prospech veriteľa by mohlo v danom prípade dôjsť k zásahu do práv a právom chráneného záujmu

navrhovateľky. Rovnako žalobkyňa preukázala potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, pretože veriteľ požiadal jej zamestnávateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy podľa predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy, ktoré sa majú vykonávať až do oznámenia odporcu o uspokojení jeho pohľadávky. Na základe uvedených skutočností žalobkyňa navrhuje, aby Krajský súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu vo výroku ako vecne správne v zmysle a priznal žalobkyni právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Žalobkyňa si v prípade úspechu v spore uplatňuje právo na náhradu trov konania za ďalší úkon právnej služby.

4. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote ( ), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. a bez nariadenia pojednávania ( a contrario) rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu podľa potvrdil.

5. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

6. Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, konanie, ktoré mu predchádzalo, ako aj dôvody odvolania a dospel k záveru o vecnej správnosti uznesenia. Zároveň dospel k záveru aj o riadnom a dostatočnom odôvodnení tohto rozhodnutia.

8. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla, ale dočasná úprava právnych pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je aspoň osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov účastníkov, by bolo právo účastníka ohrozené. Z uvedeného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci a pri ich zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu bezprostredné nebezpečenstvo vzniku ujmy.

9. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci v rámci odvolania vznesené a dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil skutočnosti a podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia.

10. Ak rozhoduje súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobca domáha obmedzenia dispozičných práv žalovaného s majetkom žalobcu, posudzuje nielen ohrozenie práv žalobcu, ale aj primeranosť ujmy žalovaného, ktorá by mu týmto obmedzením vznikla.

11. K aktívnej vecnej legitimácii odvolací súd zopakuje argument žalobkyne, ktorý považuje za správny a smerodajný. JUDr. František Sedlačko, PhD., LL.M. v komentári k (C.H.Beck, 2016, s. 1094) prezentoval názor, že súčasný nepredpokladá len úpravu pomerov strán. Svoj názor autor opiera o novú koncepciu neodkladných opatrení, ktorá nie je priamo viazaná na konanie vo veci samej a zdôrazňuje, že konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je treba vnímať autonómne, samozrejme s prepojením na konanie vo veci samej v rozsahu vyplývajúcom zo zákona. Ak teda ustanovenie predpokladá uloženie povinnosti alebo obmedzenia strane, ide o stranu konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, kde okrem žalovaného nemožno vylúčiť ani tretiu osobu tak, ako to pôvodne predpokladal . Autor v ďalšom texte uvádza, že ak súd nariadi neodkladné opatrenie, ktoré ukladá povinnosť alebo obmedzenie tretej osobe, je túto osobu nevyhnutné považovať za stranu konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vrátane s tým spojenými procesnými právami, poukazuje tiež na právo tretej osoby na náhradu škody, ktoré vyplýva tretej osobe z .

12. Odvolací súd dáva do pozornosti, že síce neobsahuje ustanovenie, ktoré umožňuje ukladať povinnosti neodkladným opatrením aj iným osobám ako stranám sporu, súd však musí pri rozhodovaní vychádzať aj zo základných princípov, na ktorých tento zákon spočíva. Ak niet

výslovného ustanovenia tohto zákona, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov. Ochrana ohrozených alebo porušených práv musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.

13. Medzi zmluvnými stranami nepochybne existuje spotrebiteľský zmluvný vzťah na základe zmluvy o úvere uzavretej medzi N. Q. - žalobkyňou ako dlžníčkou/ žiadateľkou a žalovaným ako veriteľom (Poštová banka a.s.), v ktorej zmluve je obsiahnutá dohoda o zrážkach zo mzdy dlžníka/spoludlžníka (bod 4.9 zmluvy) za účelom zabezpečenia záväzkov zo zmluvy o úvere, rovnako že u žalobkyni došlo k vykonaniu zrážky zo mzdy v mesiaci 5/2019 na základe Žiadosti o realizáciu dohody o zrážkach zo mzdy adresovanej zamestnávateľovi žalobkyne od žalobcu prostredníctvom spol. Collections s.r.o. so sídlom Bratislava.

14. V zmysle ustanovenia sa za spotrebiteľskú zmluvu považuje každá zmluva, bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzaviera dodávateľ so spotrebiteľom. V súvislosti s implementáciou smernice č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách však treba dôsledne odlišovať problematiku a inštitút ochrany spotrebiteľa, ktorý sa vzťahuje na akýkoľvek zmluvný vzťah (zmluvu), ktorý sa uzavrie medzi spotrebiteľom a dodávateľom, od osobitného druhu spotrebiteľskej zmluvy, ktorá sa spravidla uzaviera tak, že obsahuje zmluvné podmienky, ktoré spotrebiteľ nebol schopný ovplyvniť. Uvedená smernica za spotrebiteľskú zmluvu považuje iba takú zmluvu, pri ktorej spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Ustanovenia a nasl. sa vzťahujú práve na tento druh zmlúv. Ide o osobitnú ochranu v rámci ochrany spotrebiteľa. Zákon v vymedzuje neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách, pričom rozlišuje, či boli individuálne dohodnuté, alebo nie. Pre spotrebiteľskú zmluvu vymedzenú v tomto ustanovení sú dôležité tie podmienky, s ktorými sa síce spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, ale nemohol ich ovplyvniť. Za neprijateľné podmienky sa však považujú aj tie, s ktorými sa spotrebiteľ nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy ().

15. Pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv sa vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa ako tzv. slabšej zmluvnej strany a neprípustnosti zneužívania monopolného postavenia dodávateľov ako tzv. silnej zmluvnej strany. Postavenie slabšej zmluvnej strany vyplýva zo skutočnosti, že nemá možnosť individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom. Preto treba aspoň rámcovo vymedziť, ktoré, resp. aké podmienky v spotrebiteľských zmluvách sa považujú za neprijateľné, pričom dôsledkom je to, že sú zo zákona neplatné. Vychádza sa z toho, že spotrebiteľ dobromyseľne uzaviera zmluvu a právom očakáva, že dodávateľ ako odborník, "profesionálne znalý podnikateľ" dodáva tovar alebo služby so zárukou kvality.

16. V zmysle platnej právnej úpravy spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ak by zmluva obsahovala ustanovenia spôsobujúce nerovnováhu v právach a povinnostiach, ale v neprospech dodávateľa, takáto podmienka by v zmysle tejto právnej úpravy nebola neplatná. Za značnú nerovnováhu treba vždy považovať také právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje alebo značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, ktorými sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy, resp. nápravy už prijatého plnenia (vrátane uplatnenia nárokov vyplývajúcich zo zodpovednosti za vady, omeškanie či škodu), alebo ktoré sa týkali možnosti odstúpenia od zmluvy. Ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa vzťahuje iba na tie spotrebiteľské zmluvy, pri uzavieraní ktorých spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ich obsah, teda ktoré sú vopred pripravené, naformulované. Pri iných spotrebiteľských zmluvách, kde sa dojednávajú podmienky individuálne, sa ich neprijateľnosti nemožno dovolávať.

17. Žalobkyňa v rámci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla, že bod zmluvy o uzavretí dohody o zrážkach zo mzdy považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a to z dôvodu, že v danom prípade ide medzi stranami o spotrebiteľský právny vzťah pre ktoré je typické, že návrh zmlúv býva veľmi často predtlačený na formulároch s tým, že fyzická osoba - spotrebiteľ nemá možnosť dosiahnuť zmenu v návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať a môže tento návrh buď prijať alebo neprijať a zmluvu neuzavrieť, kedy vyššie uvedené ustanovenie o dohode o zrážkach zo mzdy nebolo individuálne dojednané a spôsobuje hrubú nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach zmluvných strán.

18. Odvolací súd konštatuje, že žalobkyňa v danom prípade nemala k dispozícii iný prostriedok právnej ochrany pred zásahom do svojho majetku ako podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko bola osvedčená obava, že žalovaný sa prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy môže neodôvodnene domôcť od žalobkyne aj prípadných plnení, na ktoré mu nevznikol zákonný nárok, a to bez akejkoľvek súdnej kontroly, čím žalobkyni hrozí nebezpečenstvo značnej ujmy. Okrem iného odvolací súd uvádza, že týmto nedochádza k zásahu priamo ani do práv zamestnávateľa žalobkyne, ale k zamedzeniu výkonu jeho povinnosti vykonávať zrážky zo mzdy dlžníka v zmysle . Odvolací súd má za to, že nariadením neodkladného opatrenia sa nevytvorí nenávratný a nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán, nevznikne neprimeraná ujma na strane žalovaného, ani neprimeraná výhoda na strane žalobkyne.

19. V konaní bola osvedčená dôvodná obava žalobkyne, že žalovaný sa prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy môže neodôvodnene domôcť od žalobkyne aj prípadných plnení, na ktoré mu nevznikol zákonný nárok, a to bez akejkoľvek súdnej kontroly, čím žalobkyni hrozí nebezpečenstvo značnej ujmy. Táto obava pramenila aj z vyjadrenia žalovaného vyplývajúceho z obsahu žiadosti o realizáciu dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 26.03.2019, z ktorej je zrejmé, že žalobkyňa by vrátila žalovanému viac ako len istinu poskytnutého úveru, keďže voči nej evidoval žalovaný ku dňu 26.03.2019 pohľadávku vo výške 11.612,10 Eur, od poskytnutia úveru vo výške 17.000 Eur dňa 11.11.2011 tak by žalobkyňa splatila žalovanému spolu sumu 21.757,12 Eur, čo je o 4.757,12 Eur viac ako poskytnutá istina.

20. Okrem iného okresný súd vo výroku II. napadnutého uznesenia poučil žalovaného podľa a , že môže podať proti žalobkyni žalobu vo veci samej, ktorou sa bude voči žalobkyni domáhať plnenia zvyšnej časti nároku zo Zmluvy o úvere pôžička na bývanie č. 2050896688 zo dňa 11.11.2011. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie platí primerane.

21. Ako okresný súd, tak aj odvolací súd, je toho názoru, že s poukazom na všetky uvedené skutočnosti zo strany žalobkyne boli v návrhu opísané skutočnosti osvedčujú dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a opísané rozhodujúce skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami neodkladného opatrenia. Nakoľko boli splnené všetky predpoklady pre nariadenie tohto neodkladného opatrenia, odvolací súd potvrdil v zmysle nariadenie neodkladného opatrenia.

22. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. v spojení s ust. , v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnom odvolacom konaní mala plný úspech žalobkyňa, a preto odvolací súd priznal žalobkyni proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

23. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( , v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania ( , v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v Ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )