Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3Csp-62-2019.pdf
PDF · 90.98 KB
Case nature
Area
Subarea
3Csp/62/2019
Uznesenie
Okresný súd Námestovo v právnej veci žalobcu: N. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. nad F., XXX XX S., právne zastúpená: JUDr. Petrom Vachanom, advokátom so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, 010 01 Žilina, IČO: 42 350 026, proti žalovanému: Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
1. Žalovaný j e p o v i n n ý zdržať sa použitia zmluvného ustanovenia o Dohode o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uvedeného v článku 4. bod 4.9 Zmluvy o úvere pôžička na bývanie č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX a vykonať oznámenie zamestnávateľovi žalobcu - V. X. Y. G. X. s.r.o., mzdová učtáreň, A. XXXX, XXX XX A., aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy.
2. Súd p o u č u j e žalovaného podľa § 337 ods. 2 a 3 CSP, že môže podať proti žalobcovi žalobu vo veci samej, ktorou sa bude voči žalobcovi domáhať plnenia zvyšnej časti nároku zo Zmluvy o úvere pôžička na bývanie č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane.
3. Žalobca m á voči žalovanému právo na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.04.2018 žalobca žiadal, aby okresný súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by žalovanému ako veriteľovi uložil povinnosť zdržať sa uplatňovania práv, resp. vykonávania zrážok zo mzdy podľa Dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v článku 4 bod 4.9 Zmluvy o úvere pôžička na bývanie č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX . uzavretej medzi žalobcom a žalovaným.
2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX uzatvoril so žalovaným Zmluvu o úvere pôžička na bývanie č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX na sumu 17 000 Eur, ktorú sumu sa žalobca zaviazal žalovanému splácať v pravidelných 120 mesačných splátkach s výškou mesačnej splátky 247,24 eur, kde v článku 4 bod 4.9 tejto zmluvy sa nachádza ustanovenie o Dohode o zrážkach zo mzdy v znení: „ Podpisom tejto ZoU dlžník, spoludlžník, vlastník nehnuteľnosti, každý z nich osobitne uzatvárajú s bankou Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 zákona č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník), ktorá je zabezpečením Pohľadávky Banky vzniknutej zo ZoÚ v súlade s bodom 7.5 OP.“. Žalobca uviedol, že vyššie uvedený bod zmluvy o uzavretí dohody o zrážkach zo mzdy považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a to z dôvodu, že v danom prípade ide medzi stranami o spotrebiteľský právny vzťah pre ktoré je typické, že návrh zmlúv býva veľmi často predtlačený na formulároch s tým, že fyzická osoba - spotrebiteľ nemá možnosť dosiahnuť zmenu v návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať a môže tento návrh buď prijať alebo neprijať a zmluvu neuzavrieť,
kedy vyššie uvedené ustanovenie o dohode o zrážkach zo mzdy nebolo individuálne dojednané a spôsobuje hrubú nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach zmluvných strán. Žalovaný však pristúpil k vykonávaniu zrážok zo mzdy keď doručil zamestnávateľovi žalobcu „ Žiadosť o realizáciu dohody o zrážkach zo mzdy“ , a to listom zo dňa 26.3.2019, na základe ktorej sú žalobcovi v súčasnej dobe vykonávané zrážky zo mzdy o čom svedčí aj jeho výplatná páska. V danom prípade tak nastal stav, že žalovaný siahol na majetok žalobcu prostredníctvom zamestnávateľa žalobcu na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, resp. neplatného právneho úkonu, a preto navrhuje, aby súd nariadil neodkladné opatrenie vo vyššie uvedenom znení, aby sa zabezpečila jeho právna ochrana, čím sa zároveň dosiahne aj trvalá úprava pomerov medzi stranami vo vzťahu k výkonu zrážok zo mzdy na základe vyššie uvedenej dohody. Súčasne žalobca namietal platnosť zmluvy o úvere, ktorú považuje za absolútne neplatný právny úkon pre nedodržanie písomnej formy, pretože žalobca v žiadosti zo dňa XX.XX.XXXX žiadal úver vo výške 17 000 Eur, ktorý chcel splácať 10 rokov k 20.dňu v mesiaci, žalovaný však schválil žiadosť dňa XX.XX.XXXX, pričom však schválil úver vo výške 17 000 Eur s náležitosťami, ktoré žiadosť o poskytnutie úveru neobsahovala, a to údaj o H., úrokovej sadzbe, výške mesačnej splátky, poplatok za správu a vedenie úverového účtu, celková výška nákladov, dátum 1.splátky a dátum konečnej splatnosti a ďalšie náležitosti uvedené jednostranne právnym predchodcom žalovaného v čl. 4 bod 4.1. zmluvy o úvere, ktoré však žiadosť podpísaná žalobcom zo dňa 09.11.2011 neobsahovala. Keďže medzi zmluvnými stranami nedošlo k vzájomnému konsenzu ohľadom náležitostí zmluvy o úvere, zmluva o úvere je absolútne neplatný právny úkon. Pri neplatnej zmluve sú zmluvné strany povinné vysporiadať sa v zmysle zásad o vydaní bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka , pričom on potom pohľadávku žalovaného považuje za premlčanú v celom rozsahu, pretože subjektívna dvojročná premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia uplynula dňa 11.11.2013 a objektívna trojročná premlčacia doba uplynula dňa 11.11.2014.
3. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písm. d) Civilného sporového poriadku neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
Podľa § 329 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie
Podľa § 330 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
Podľa § 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
4. Neodkladným opatrením ako osobitným inštitútom procesného práva môže súd zasiahnuť v prípade potreby do právneho vzťahu sporových strán, a to za predpokladu, že v návrhu sú osvedčené rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce nariadenie neodkladného opatrenia. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je predovšetkým osvedčenie nároku (existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami a nárok, ktorý navrhovateľ uplatňuje na základe tohto právneho vzťahu),
ako aj osvedčenie opodstatnenosti návrhu neodkladného opatrenia. Súd zvažuje, či navrhovaným neodkladným opatrením je možné objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa ten, kto neodkladné opatrenie navrhuje domáha, ako aj či navrhovaným neodkladným opatrením neobmedzí neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah subjekt, voči ktorému neodkladné opatrenie smeruje, rovnako zisťuje, či navrhovaným neodkladným opatrením nebude vytvorený nezvratný stav. Neodkladné opatrenie nie je teda rozhodnutím vo veci samej ani neprejudikuje rozhodnutie súdu vo veci samej, no základné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia musia byť osvedčené tak, aby to bolo hodnoverné, a aby súd mohol objektívne posúdiť splnenie podmienok pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia. Pred nariadením neodkladného opatrenia v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 325 ods. 2 písm. d/ Civilného sporového poriadku, ak teda súd nariaďuje odporcovi alebo iným osobám, aby sa niečoho zdržali, týmto vznikne povinnosť zdržať sa presne vymedzeného rušenia, ktorým zasahujú do právnych vzťahov navrhovateľov a preto je potrebné pred nariadením neodkladného opatrenia zistiť, či k takému rušeniu reálne dochádzalo.
5. V danom prípade sa súd oboznámil s listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise, a to s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, so zmluvou o úvere pôžička na bývanie zo dňa 11.112011, ako aj so Žiadosťou o realizáciu dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 26.3.2019 adresovanou mzdovej účtárni spol. V. a s výplatnou páskou za mesiac máj 2019 z čl. 9 spisu, pričom návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v plnom rozsahu vyhovel, a to z nasledujúceho dôvodu:
6. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom či iným nezávislým tribunálom. V podstate ide o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd, ale spravidla podnikatelia. Pritom ide okrem iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu si veriteľ sám diktuje, vykonávajú sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu veriteľa.
7. V konaní mal súd dostatočne osvedčené, že žalobca so žalovaným uzavrel dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o úvere pôžička na bývanie na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 17 000 Eur, ktorú sumu mal žalobca splácať po dobu 120 mesiacov v mesačných splátkach po 247,24 Eur, a to ku každému 20-temu dňu v mesiaci od 20.12.2011 do 20.11.2021, kde žalobca pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, na rozdiel od žalovaného ako banky, ktorá konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, právny vzťah založený danou zmluvou tak medzi stranami možno posúdiť ako vzťah spotrebiteľský, kde ako spotrebiteľ vystupuje žalobca. Zo zmluvy o úvere tiež vyplýva, že jej súčasťou ako formulárovej zmluvy bolo aj ustanovenie o uzavretí Dohody o zrážkach zo mzdy upravené v článku 4 bod 4.9 zmluvy za účelom zabezpečenia a uspokojenia pohľadávky veriteľa vzniknutej zo zmluvy o úvere. Z predloženej žiadosti žalovaného o vykonávanie zrážok zo mzdy adresovanej spoločnosti V. X. Y. G. X. s.r.o. zo dňa 26.3.2019 mal súd osvedčené, že žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobcu vo výške 259 Eur mesačne, a to až do úplného vysporiadania záväzku žalobcu, ktorý mal byť podľa vyjadrenia žalovaného ku dňu 26.3.2019 evidovaný vo výške 11 612 Eur s prísl. (úroky- bližšie nešpecifikované)-čl. 8 spisu. V neposlednom rade z výplatnej pásky vystavenej na meno žalobcu za mesiac máj 2019 mal súd osvedčené, že zamestnávateľ žalobcu tomuto vykonal zrážky zo mzdy v mesiaci máj 2019 vo výške 238,39 Eur (čl.9 spisu). Z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rovnako vyplýva, že žalobca spochybnil platnosť Dohody o zrážkach zo mzdy a zároveň aj platnosť zmluvy, a teda celkovo existenciu jej záväzku, v danom prípade je tak nevyhnutné podrobiť predmetnú zmluvu súdnej kontrole, či neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a či jej výkonom nedochádza k realizácii nemorálnosti, úžery a nekalosti.
8. V danom prípade tak na základe vyššie zisteného skutkového stavu mal súd dostatočne osvedčené najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd mal osvedčené, že medzi zmluvnými stranami existuje zmluvný vzťah na základe zmluvy o úvere uzavretej medzi N.- žalobcom ako dlžníčkou/ žiadateľkou a žalovaným ako veriteľom (Poštová banka a.s.), v ktorej zmluve je obsiahnutá dohoda o zrážkach zo mzdy dlžníka/spoludlžníka (bod 4.9 zmluvy) za účelom zabezpečenia záväzkov zo zmluvy o úvere, rovnako že u žalobkyni došlo k vykonaniu zrážky zo mzdy v mesiaci 5/2019 na základe Žiadosti o realizáciu dohody o zrážkach zo mzdy adresovanej zamestnávateľovi žalobkyne od žalobcu prostredníctvom spol. I. s.r.o. so sídlom W.. Zo
strany žalovaného ako veriteľa tak voči žalobkyni došlo k aktivovaniu zabezpečovacieho inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy. Žalobkyňa v konaní spochybňuje nielen platnosť samotnej dohody o zrážkach zo mzdy ale aj samotnej úverovej zmluvy -pôžička na bývanie, keď tvrdí, a táto skutočnosť vyplýva aj zo žiadosti o poskytnutie úveru, že z jej strany bol žiadaný úver vo výške 17 000 Eur, a to dňa 9.11.2011, úver bol schválený žalovaným v rovnakej výške, avšak s náležitosťami ktoré žiadosť o poskytnutie úveru neobsahovala, a to údaj o H., úrokovej sadzbe, výške mesačnej splátky, poplatok za správu a vedenie úverového účtu, celková výška nákladov, dátum 1. splátky a dátum konečnej splatnosti a ďalšie náležitosti uvedené jednostranne žalovaným v čl. 4 bod 4.1. zmluvy o úvere, ktoré však žiadosť podpísaná žalobcom zo dňa 9.11.2011 neobsahovala. Za daného stavu tak existujú pochybnosti o okolnostiach týkajúcich sa uzavretia zmluvy. Pokiaľ by bola zmluva o úvere vyhodnotená ako vadná, môže to mať dopad na dohodu o zrážkach zo mzdy obsiahnutú v zmluve o úvere, ktorá má akcesorickú povahu. Súd má za to, že žalovaný na základe neobmedzenej vôle nemôže vymáhať od žalobcu dlh na základe právneho úkonu (dohody o zrážkach zo mzdy), ktorého platnosť je sporná. Žalobca týmto spôsobom stráca právo disponovať so svojím príjmom ako vlastným majetkom na základe skutočnosti, ktorá je sporná.
9. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky, ktorú uzatvára veriteľ s dlžníkom. Pre takúto dohodu platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch (§ 34 a nasl. OZ <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/>). Dohoda musí obsahovať označenie pohľadávky o uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku. Súd má za to, že uvedené náležitosti predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahovala, táto nebola individuálne dohodnutá, nie je z nej zrejmá výška pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená („ zabezpečenie pohľadávky, ktorá vznikne zo ZoU v súlade s bodom 7.5. OP). Navyše z vyjadrenia žalovaného vyplývajúceho z obsahu žiadosti o realizáciu dohody o zrážkach zo mzdy je zrejmé, že žalobca vrátil žalovanému viac ako len istinu poskytnutého úveru, keďže voči nemu evidoval žalovaný ku dňu 26.3.2019 pohľadávku vo výške 11.612,10 Eur, od poskytnutia úveru vo výške 17 000 Eur dňa 11.11.2011 tak žalobca splatil žalovanému spolu sumu 21 757,12 Eur, čo je o 4757,12 Eur viac ako poskytnutá istina.
10. Na základe vyššie uvedených skutočností preto súd považoval nariadenie neodkladného opatrenia za odôvodnené, a preto návrhu žalobcu vyhovel, keďže neodkladné opatrenie je výlučným prostriedkom na zabránenie zrážok zo mzdy, a existuje obava, že žalovaný sa prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy môže neodôvodnene domôcť od žalobcu aj prípadných plnení, na ktoré mu nevznikol zákonný nárok, a to bez akejkoľvek súdnej kontroly, čím žalobcovi hrozí nebezpečenstvo značnej ujmy.
11. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
12. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 13. Nakoľko bol navrhovateľ v celom rozsahu v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia úspešný, súd mu priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde.
Podľa § 363 a § 364 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 CSP uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).