Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Co-7-2019.pdf
PDF · 74.34 KB
Case nature
Area
Subarea
23Co/7/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a sudcov JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951 proti žalovanému: E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, XXX XX V., o zaplatenie 1.583,06 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 20Csp/41/2018-71 zo dňa 22.08.2018 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, ako aj vo výroku, ktorým súd umožnil žalovanému uhradiť dlh v mesačných splátkach.
Mení rozsudok vo výroku o náhrade trov konania tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 78 %, pričom o výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 1.368,06 eur s príslušenstvom, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 72 %. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 1.583,06 eur s príslušenstvom titulom zmluvy o úvere. Súd uviedol, že strany sporu uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 2.000 eur, ktorý mal žalovaný splácať v mesačných splátkach po 29,95 eur. Žalovaný doposiaľ uhradil 918,94 eur, z toho na istinu 366,94 eur a na úroky 531,56 eur. Po zosplatnení uhradil žalovaný sumu 50 eur. Súd priznal žalobcovi nezaplatenú istinu úveru a úrok z omeškania, ako aj úrok z úveru do zosplatnenia úveru a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Uviedol, že dohodnutý úrok nepatrí žalobcovi od zosplatnenia úveru a poukázal v tomto smere na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 4Obo/143/98. S prihliadnutím na osobné a majetkové pomery žalovaného súd umožnil žalovanému uhradiť dlžnú sumu v mesačných splátkach po 20 eur. Túto sumu považoval za primeranú jeho možnostiam, ako aj výške žalovanej pohľadávky. Súd prihliadol na to, že žalovaný má 6 detí a všetky sú maloleté. Jeho príjem predstavuje iba suma 280 eur, z čoho hradí elektrinu, vodu a má ešte ďalšie dve pôžičky. Pôžičky má aj jeho manželka, ktorá nie je zamestnaná a nemá príjem. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ust. § 255 ods. 1 CSP a čiastočným úspechom žalobcu vo veci.
2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, a to len proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, proti výroku, ktorým súd umožnil žalovanému uhradiť dlh v mesačných splátkach a proti výroku o náhrade trov konania. Nesúhlasil so záverom, že žalobcovi nepatrí nárok na zmluvný úrok po predčasnom zosplatnení. Poukázal na znenie § 503 ods. 3 Obchodného
zákonníka a na komentár Iura Edition, z ktorého vyplýva, že povinnosť dlžníka platiť úrok trvá až do doby vrátenia úveru. V tomto smere poukázal na viaceré rozhodnutia krajských súdov Slovenskej republiky. Uviedol, že rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 4Obo/143/98 sa netýka samotného uplatňovania nároku na dohodnutý úrok. V danej veci Najvyšší súd riešil prioritne otázku nároku na úroky z omeškania v prípade omeškania s platením úrokov z úveru. Predmetné rozhodnutie nie je rozhodnutím vo veci samej a samotné konštatovanie Najvyššieho súdu SR aké skutočnosti má prvostupňový súd skúmať, nemožno považovať za záväzný právny názor Najvyššieho súdu. Konštatovanie súdu, že dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu a od splatnosti dlhu je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania, je vytrhnuté z kontextu a nie je možné ho paušálne uplatňovať vo všetkých konaniach. Uviedol, že súd rozhodnutie o povolení plnenia v splátkach vôbec neodôvodnil. V odôvodnení rozhodnutia sú obsiahnuté tvrdenia žalovaného o finančnej situácii žalovaného, avšak absentujú dôkazy, ktoré by uvedené deklarovali. Rozhodnutie súdu má byť spravodlivé a nemôže zvýhodňovať jednu zo strán na úkor druhej. Žalovaný neplnil svoje zmluvné povinnosti a namiesto sankcie za to bol žalovaný touto formou za porušenie zmluvy odmenený. Výkon práva, ktorý motivuje k neplneniu si zmluvných povinností, nie je v súlade so spravodlivou ochranou porušených práv zakotvenou v CSP. V prípade splátky vo výške 20 eur by žalovaný splácal len istinu bez príslušenstva viac ako 5 rokov, čo považuje žalobca za neprípustné. Nesúhlasil s tým, že žalobca má nárok na náhradu trov konania len v rozsahu 72 %, uviedol, že pri hodnotení úspechu a neúspechu sa má vychádzať výlučne z úspechu strany sporu vo vzťahu k uplatňovanej istine. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok a žalobe vyhovel v celom rozsahu.
3. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaný navrhol rozsudok potvrdiť.
4. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a správne vo veci rozhodol, odvolací súd sa stotožňuje s jeho záverom, že veriteľovi z úverovej zmluvy patria úroky z úveru len za čas do splatnosti úveru a po splatnosti mu patria len úroky z omeškania. Podľa uznesenia NS SR vo veci 4 Obo 143/98 dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. Uvedené závery NS SR nespochybnil ani ÚS SR, keď uznesením IV. ÚS 476/2012-14 odmietol sťažnosť založenú aj na tvrdení, že veriteľovi patria úroky až do vrátenia peňažných prostriedkov úveru. Sťažovateľ pred ÚS SR argumentoval aj nesprávnou interpretáciou uznesenia NS SR vo veci 4 Obo 143/98.
5. Správne súd prvej inštancie umožnil žalovanému splácať dlh v splátkach po 20 eur, pričom toto rozhodnutie súd prvej inštancie aj odôvodnil tým, že takúto sumu považuje za primeranú možnostiam žalovaného, pričom súd aj špecifikoval, ktoré okolnosti pri tomto rozhodnutí zohľadnil. Preto odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, ako aj vo výroku, ktorým súd umožnil žalovanému uhradiť dlh v mesačných splátkach.
6. Odvolanie je dôvodné len vo vzťahu k výroku o trovách konania. Aj podľa názoru odvolacieho súdu pri hodnotení úspechu a neúspechu strán sporu je potrebné vychádzať v danom prípade z istiny sporu (úspech v časti o úrok by bolo možné zohľadniť len vtedy, pokiaľ by úrok bol samostatným predmetom konania). Vychádzajúc z istiny úspech žalobcu bol vo výške 89 %, úspech žalovaného vo výške 11 %. Žalobca má teda nárok na náhradu trov konania v rozsahu 78 %. Z uvedeného dôvodu odvolací súd postupom podľa § 388 CSP zmenil výrok o trovách konania rozsudku súdu prvej inštancie tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 78 %, pričom o výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
7. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol žalobca neúspešný, úspešnému žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli, a preto odvolací súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
8. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).