Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15CoPr-2-2019.pdf
PDF · 119.51 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoPr/2/2019
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobcu: M. K. , narodený dňa XX.X.XXXX, trvale bytom J. č. XXX, zastúpený: JUDr. Gabriela Košudová, advokátka, Nitra, Svätoplukovo nám. č. 3, proti žalovanému: MARING SK s.r.o., Bratislava, Račianska č. 27/1509, IČO: 35 919 400, zastúpený: Advokátska kancelária Hanáček & Hanáčková, s.r.o., Bratislava, Záhradnícka č. 41, IČO: 51 290 596, za ktorú konajú JUDr. Darina Hanáčková a Mgr. Martin Hanáček, o zaplatenie 10.166,35 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 14. júla 2017, č.k. 42 Cpr 27/2015-194, takto
rozhodol:
I. Odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 14. júla 2017, č.k. 42 Cpr 27/2015-194, o d m i e t a .
II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava III. rozsudkom zo dňa 14.7.2017, č.k. 42 Cpr 27/2015-194, vydaným podľa § 274 C.s.p. (rozsudok pre zmeškanie žalovaného), uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 10.166,35 € spolu so zákonným ročným úrokom z omeškania vo výške 9 % zo sumy 26,26 € od 26.5.2012 do zaplatenia, vo výške 9 % zo sumy 1.259,51 € od 26.6.2012 do zaplatenia, vo výške 9 % zo sumy 585,- € od 26.5.2012 do zaplatenia, vo výške 9 % zo sumy 1.395,- € od 26.6.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75 % zo sumy 1.319,49 € od 26.7.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75 % zo sumy 317,53 € od 26.8.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75 % zo sumy 1.123,56 € od 26.9.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75 % zo sumy 1.350,- € od 26.7.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75 % zo sumy 1.395,- € od 26.8.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75 % zo sumy 1.395,- € od 26.9.2012, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V súlade s ustanovením § 275 C.s.p. v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 13.4.2015 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k úhrade istiny 10.166,35 € titulom nevyplatenia mzdy na základe pracovnej zmluvy zo dňa 11.4.2012 za obdobie od apríla do augusta 2012. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Súd prvej inštancie ďalej dôvodil, že žalovaného predvolal na pojednávanie dňa 14.7.2017, v predvolaní ho poučil o rozhodnutí o žalobe rozsudkom pre zmeškanie, ak sa na pojednávanie nedostaví a svoju neprítomnosť včas neospravedlní vážnymi okolnosťami. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že o žalobe o splnenie povinnosti bolo rozhodnuté rozsudkom pre zmeškanie žalovaného podľa § 274 C.s.p., keďže žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a žalobca na pojednávaní navrhol rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie.
2. Žalovaný doručil súdu prvej inštancie v zákonnej lehote návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie (§ 277 ods. 2, ods. 3 C.s.p.) dôvodiac, že o termíne pojednávania, konaného dňa 14.7.2017, nebol informovaný, dozvedel sa o ňom až z doručeného rozsudku pre zmeškanie. Zásielku s predvolaním na pojednávanie si žalovaný nevyzdvihol na pošte z dôvodu čerpania celozávodnej dovolenky,
pojednávania sa nemohol zúčastniť, keďže konateľ žalovaného a všetci zamestnanci boli mimo kancelárií žalovaného, konateľ žalovaného bol na plánovanej dovolenke. Vzhľadom na skutočnosť, že v konaní bolo vykonané rozsiahle dokazovanie vrátane výsluchu svedkov a žalovaný sa konaniu nevyhýbal, navrhol rozsudok pre zmeškanie zrušiť.
3. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 7.12.2018, č.k. 42 Cpr 27/2015-285, zamietol návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Rozhodnutie odôvodnil právne § 277 ods. 2, § 106 ods. 1 písm. b/, § 107 ods. 1 písm. a/, § 111 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 C.s.p. a vecne tým, že žalovaný v návrhu neuviedol ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý zmeškal pojednávanie. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na pojednávaní konanom dňa 14.7.2017, na návrh právnej zástupkyne žalobcu, rozhodol v zmysle § 274 C.s.p. tak, že žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Poukázal na to, že v zápisnici o pojednávaní je konštatované, že na pojednávanie dňa 14.7.2017 súd predvolal žalovaného, v predvolaní ho poučil o rozhodnutí o žalobe rozsudkom pre zmeškanie, ak sa na pojednávanie nedostaví a svoju neprítomnosť včas neospravedlní vážnymi okolnosťami. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil a svoju neprítomnosť včas neospravedlnil vážnymi okolnosťami. Súd prvej inštancie v odôvodnení poukázal na to, že z obsahu spisu je zrejmé, že predvolanie na pojednávanie doručoval žalovanému na adresu uvedenú v obchodnom registri a to Račianska č. 27/1509, Bratislava. Súd prvej inštancie nepovažoval za pravdivé tvrdenie žalovaného, že svoju predošlú právnu zástupkyňu, JUDr. Andreu Cúgovú, poveril preberaním zásielok v zmysle ich „zmluvy“, a to z toho dôvodu, že JUDr. Andrea Cúgová podaním doručeným súdu dňa 2.6.2017 (č.l. spisu 182 a 186) oznámila, že žalovaný s ňou nekomunikuje, odmlčal sa, preto žiadala odročiť termín pojednávania vytýčený na deň 31.5.2017 a navrhla komunikáciu súdu priamo so žalovaným, keďže dňa 29.5.2017 odstúpila od Zmluvy o poskytovaní právnych služieb a vypovedala plnomocenstvo žalovanému, ktoré jej na zastupovanie v prejednávanej veci udelil. Súd prvej inštancie preto, v zmysle oznámenia o vypovedaní plnej moci žalovanému, konal ďalej priamo so žalovaným a tomuto doručil poštou predvolanie na ďalšie pojednávanie, konané dňa 14.7.2017, postupom podľa § 106 ods. 1 písm. b/ C.s.p. Podľa doručenky bola zásielka doručovaná žalovanému dňa 7.6.2017, opakovane dňa 8.6.2017. Dňom 8.6.2017 bola zásielka uložená na pošte, pre nemožnosť jej doručenia žalovanému z dôvodu, že tento si zásielku v odbernej lehote nevyzdvihol. Súdu prvej inštancie bola následne vrátená dňa 28.6.2017. Keďže sa zásielka vrátila súdu ako neprevzatá v odbernej lehote, tento postupoval v zmysle fikcie podľa § 111 ods. 3 C.s.p. a zásielku považoval za doručenú dňom jej vrátenia na súd. Podľa súdu prvej inštancie, postupoval správne, keď rozhodol rozsudkom pre zmeškanie, keďže v prejednávanom prípade boli kumulatívne splnené podmienky v zmysle § 274 C.s.p., žalovaný sa nedostavil na pojednávanie, na ktoré bol riadne a včas predvolaný, v predvolaní bol riadne poučený o následkoch nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, svoju neprítomnosť vôbec neospravedlnil, ide o žalobu podľa § 137 písm. a/ C.s.p. a žalobca navrhol rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. Súd prvej inštancie poukázal na to, že zákon neustanovuje, že by podľa § 277 C.s.p. muselo ísť len o prvé pojednávanie vo veci samej. Naopak, ak sú splnené všetky vyššie uvedené podmienky kumulatívne, súd v zmysle § 274 C.s.p. rozhodne rozsudkom pre zmeškanie v každom štádiu konania a nie je mu daná fakultatívna možnosť výberu konať a postupovať inak. Dôsledky kontradiktórneho sporového konania vyžadujú procesnú aktivitu oboch sporových strán zásadne rovnako, preto zákonodarca prikročil ku konštruovaniu sankcie za procesnú pasivitu i na strane pasívneho žalovaného. Procesnou sankciou za pasivitu žalovaného je strata sporu vo forme kontumačného rozsudku, ktorým bolo žalobe vyhovené. Súd prvej inštancie zároveň dôvodil, že žalovaný neuviedol ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie. Jeho odôvodnenie, že súd vytýčil termín pojednávania v čase, kedy konateľ alebo ostatní zamestnanci žalovaného čerpali celozávodnú dovolenku, boli „mimo svojich kancelárií“ je irelevantné, pretože nie iba žalovaný, ale každá, v danom prípade zvlášť právnická, osoba je povinná zabezpečiť chod spoločnosti tak, aby neohrozila z akéhokoľvek dôvodu činnosť spoločnosti alebo ju alebo jej zamestnancov nepoškodila nezodpovedným konaním na ich právach, čo bol prejednávaný prípad. Nezodpovednosť žalovaného tak nemožno subsumovať pod ospravedlniteľný dôvod na zrušenie rozsudku pre zmeškanie.
4. Žalovaný proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie nepodal odvolanie, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 8.1.2019.
5. Proti rozsudku pre zmeškanie podal, v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia, odvolanie žalovaný dôvodiac, že v prejednávanom prípade neboli splnené zákonné podmienky pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie. Namietal, že v prejednávanej veci neboli splnené procesné podmienky (§ 365 ods.
1 písm. a/ C.s.p.), súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p.), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.), rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). Poukázal na to, že v konaní sa uskutočnilo viacero meritórnych pojednávaní, bolo vykonané rozsiahle dokazovanie, v konaní si zvolil právneho zástupcu a postupoval vždy v zmysle pokynov súdu, do spisu doručil preklady výplatných pások z nemeckého jazyka. V konaní bol zastúpený právnou zástupkyňou JUDr. Andreou Cúgovou, ktorá bola oprávnená na preberanie zásielok v zmysle zmluvy. O termíne pojednávania sa dozvedel až z rozsudku pre zmeškanie, ktorý mu bol doručený. Podľa žalovaného súd prvej inštancie porušil jeho právo na spravodlivý proces, žaloba bola podaná zo špekulatívnych dôvodov. Žalobca si od začiatku konania uplatňoval nároky z pracovného pomeru, na ktoré nemal právo, poprel plnenia, ktoré preukázateľne dostal. Uplatňuje si úroky, ktoré nie sú upravené v pracovnoprávnych predpisoch, tieto si uplatňuje ako v obchodnoprávnych vzťahoch. Poukázal na to, že súdna prax postupuje podľa občianskoprávnych predpisov. Úrok z omeškania je vo svojej podstate majetkovou sankciou, má veriteľa
- zamestnanca odškodniť za to, že nemohol použiť dlhovanú istinu náhrady mzdy, ktorej úžitky na druhej strane mohol za čas omeškania poberať dlžník - zamestnávateľ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 1 Cdo 180/2009). Pri rozhodovaní o priznaní úroku z omeškania nie je rozhodujúce, či žalovaný omeškanie zavinil, resp. nie je dôležitý dôvod omeškania; na vznik nároku na úrok z omeškania stačí, že zákonom stanovená lehota na plnenia uplynula. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp.zn. 1 Cdo 180/2009) deklaruje, že aj keď súčasný Zákonník práce ani iný pracovnoprávny predpis neobsahuje úpravu úrokov z omeškania, treba postupovať podľa občianskoprávnych predpisov. Žalovaný poukázal na to, že konanie začalo za účinnosti O.s.p. V zmysle § 114 O.s.p., upravujúceho úkony súdu spojené s prípravou pojednávania, bolo povinnosťou súdu prvej inštancie žalovanému doručiť žalobu spolu s rovnopisom a prílohami do vlastných rúk (ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia) a súčasne ho poučiť o jeho procesných právach (ods. 2, ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia), pričom aj toto poučenie bolo potrebné žalovanému doručiť do vlastných rúk (ods. 4 citovaného zákonného ustanovenia). Náhradné doručenie je vylúčené, okrem prípadov presne definovaných v ods. 4 citovaného zákonného ustanovenia. Žalovaný tvrdí, že nebol poučený o možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a o následkoch nedostavenia sa na pojednávanie. Nedodržaním postupu podľa, v čase úkonov súdu, účinného procesného predpisu (§ 114 O.s.p.) neboli potom splnené podmienky vyžadované procesným predpisom účinným v čase, kedy súd prvej inštancie rozhodol vo veci rozsudkom pre zmeškanie (§ 273, § 274 a § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016). Odvolaciemu súdu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
6. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Napadnutý rozsudok považoval za vecne a právne správny a navrhol odvolaciemu súdu ako taký ho potvrdiť. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že v prejednávanom prípade neboli splnené podmienky pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie. Pokiaľ ide o splnenie podmienky, že žalovaný sa nedostavil na pojednávanie, hoci naň bol riadne a včas predvolaný, žalobca poukázal na zápisnicu z pojednávania konaného dňa 14.7.2017, v ktorej bolo konštatované, že žalovaný sa nedostavil, predvolanie má riadne vykázané z adresy uvedenej v obchodnom registri, zásielka sa súdu vrátila ako neprevzatá dňa 28.6.2017. Žalobca uviedol, že žalovaný bol na pojednávanie riadne predvolaný z adresy podľa § 106 ods. 1 písm. b/ C.s.p., teda z adresy sídla právnickej osoby zapísanej v obchodnom registri, napriek tomu sa pojednávania nezúčastnil. K splneniu podmienky, že žalovaný bol v predvolaní na pojednávanie poučený o následkoch nedostavenia sa na pojednávanie vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, žalobca uviedol, že vychádzajúc z predvolaní, ktoré ako strany sporu počas konania obdržali, má za to, že aj žalovaný, predvolávaný rovnakými písomnými predvolaniami, bol o následku nedostavenia sa na pojednávanie a o možnosti vydať rozsudok pre zmeškanie, riadne poučený. Zároveň žalobca poukázal na to, že poučenie o následkoch nedostavenia sa na pojednávanie, vrátane možnosti vydať rozsudok pre zmeškanie, obsahovali všetky písomné predvolania v prejednávanej veci a to predvolania zo dňa 23.5.2016, 24.2.2016, 26.1.2017, 12.4.2017 a 31.5.2017. Pokiaľ ide o splnenie podmienky, že žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní včas a vážnymi okolnosťami, žalobca opätovne poukázal na znenie zápisnice o pojednávaní zo dňa 14.7.2017, v ktorej je konštatované, že žalovaný svoju neprítomnosť do termínu pojednávania neospravedlnil. Žalobca za nepravdivé označil aj tvrdenie žalovaného, že v konaní predložil preklady výplatných pások z nemeckého jazyka, keďže tieto zabezpečil a predložil súdu žalobca ako prílohu svojho podania dňa 10.8.2016. Ako nepravdivé odmietol
žalobca tvrdenie žalovaného, že si v konaní uplatňuje úroky z omeškania podľa obchodnoprávnej úpravy. V konaní si uplatňuje úrok z omeškania vo výške 9 % ročne podľa § 517 Občianskeho zákonníka, ako aj nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, postup výpočtu je uvedený na str. 3 a 4 žaloby. Nesúhlasil ani s tvrdením žalovaného, podľa ktorého nebol zákonný dôvod na uplatnenie § 274 C.s.p., keďže v konaní boli vykonané všetky dôkazy a svedkovia, ako aj strany sporu, boli vypočutí. Žalobca poukázal na to, že žalovaný si nesplnil povinnosť, ktorá mu bola súdom uložená na pojednávaní dňa 25.1.2017 a opakovane dňa 5.4.2017, a to povinnosť doplniť chronologický skutkový stav, uviesť, v tom-ktorom mesiaci ako bola žalobcovi vyplatená mzda, stravné, cestovné a pod., uviesť počet odpracovaných hodín s rozdelením na území SR a SRN v tom ktorom mesiaci a označiť prostriedky procesnej obrany. Uložené povinnosti si žalovaný doteraz nesplnil. Nestotožnil sa s tvrdením žalovaného, že vždy postupoval v zmysle pokynov súdu. Poukázal na to, že na pojednávanie konané dňa 24.6.2016 sa žalovaný nedostavil, hoci naň bol riadne a včas predvolaný, svoju neprítomnosť neospravedlnil, na pojednávanie konané dňa 2.11.2016 bol žalovaný predvolaný pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty, na pojednávaní dňa 25.1.2017 bola žalovanému uložená povinnosť doplniť chronologický skutkový stav, uviesť, v tom-ktorom mesiaci ako bola žalobcovi vyplatená mzda, stravné, cestovné a pod., uviesť počet odpracovaných hodín s rozdelením na území SR a SRN v tom-ktorom mesiaci a označiť prostriedky procesnej obrany. Keďže žalovaný túto povinnosť nesplnil, bola mu opäť uložená uznesením na pojednávaní dňa 5.4.2017, na pojednávanie konané dňa 14.7.2017 sa žalovaný nedostavil napriek tomu, že bol naň riadne predvolaný a svoju neprítomnosť do termínu pojednávania neospravedlnil, ku dňu vyhlásenia rozsudku pre zmeškanie žalovaný nesplnil súdom uloženú povinnosť doplniť prostriedky svojej procesnej obrany. Takéto konanie žalovaného nemožno, podľa žalobcu, považovať za zodpovedný prístup a postup v zmysle pokynov súdu. Podľa žalobcu žalovaný nepreukázal dôvodnosť odvolania, argument, že neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie, nepodložil žiadnymi hodnovernými skutkovými tvrdeniami a nepreukázal ich žiadnymi dôkazmi. Žalobca navrhol odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.
7. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Tvrdenia žalobcu považuje za nedôvodné, žalobu za špekulatívnu, keď žalobca si od začiatku uplatňoval nároky, na ktoré z pracovného pomeru nemá právo, poprel plnenia, ktoré preukázateľne obdržal. Žaloba nemá oporu v zákone. Uviedol, že nebol zákonný dôvod na vydanie rozsudku pre zmeškanie, keď boli v prejednávanom prípade vykonané všetky dôkazy a svedkovia ako aj strany vypočutí. Žalovaný poukázal na to, že rozsudok mu nebol nikdy doručený prostredníctvom elektronickej komunikácie, ktorú má ako právnická osoba zriadenú. Odvolaciemu súdu navrhol rozsudok pre zmeškanie zrušiť a pokračovať v konaní.
8. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Zotrval na skutočnostiach uvedených v predchádzajúcom vyjadrení. K námietke žalovaného, že mu nebol rozsudok doručený prostredníctvom elektronickej komunikácie, ktorú má ako právnická osoba v zmysle zákona zriadenú, žalobca uviedol, že má za to, že vo veci doručovania písomností súdu je potrebné vychádzať z materiálneho prístupu k doručovaniu, pre ktoré je podstatné, že sa adresát mohol s doručovanou písomnosťou oboznámiť a bolo zachované jeho právo na spravodlivý súdny proces. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 23 Cdo 2425/2011. Skutočnosť, že rozsudok súdu prvej inštancie bol žalovanému doručený, potvrdil sám žalovaný, keďže podal proti rozsudku odvolanie a v súdnom spise sa nachádza doručenka, preukazujúca doručenie rozsudku žalovanému. Žalobca navrhol odvolanie žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie odmietnuť podľa § 386 písm. c/ C.s.p. a návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zamietnuť.
9. Odvolací súd preskúmal vec, túto prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 470 ods. 1, ods. 2, § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je potrebné odmietnuť ako odvolanie proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné (§ 386 písm. c/ C.s.p.).
10. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného podľa § 274 C.s.p. Odvolací súd sa z uvedeného dôvodu zaoberal tým, či v prejednávanom prípade boli splnené zákonné podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného podľa § 274 C.s.p.
11. Podľa § 274 C.s.p. na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a/ na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a/ sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku
nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b/ žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.
12. Podľa § 137 písm. a/ C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o splnení povinnosti.
13. Rozsudkom pre zmeškanie podľa vyššie uvedeného ustanovenia môže súd rozhodnúť v prípadoch, keď predmetom konania je žaloba na splnenie povinnosti a keď už nariadil vo veci samej pojednávanie a žalovaný sa na toto pojednávanie nedostavil, pričom podmienky uvedené v ustanovení § 274 C.s.p. musia byť splnené súčasne. To znamená, že žalovaný sa nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci má súd doručenie predvolania riadne vykázané, pričom v tomto predvolaní bol žalovaný poučený o možných procesných následkoch nedostavenia sa a zároveň žalovaný svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami. Rozsudok pre zmeškanie možno vydať bez ohľadu na tvrdený či preukázaný skutkový stav a právne posúdenie veci, takýto rozsudok je založený na procesnej neaktivite strany, nie na výsledkoch dokazovania. Podmienkou pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného podľa uvedeného ustanovenia je aj skutočnosť, že jeho vydanie navrhol žalobca.
14. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že predmetom konania v prejednávanej veci bolo zaplatenie peňažnej pohľadávky s príslušenstvom titulom nevyplatenia mzdy na základe pracovnej zmluvy zo dňa 11.4.2012 za obdobie od apríla do augusta 2012, takže podmienka podľa § 137 písm. a/ C.s.p. bola v predmetnom konaní splnená. Zároveň bola splnená aj podmienka podľa § 321 C.s.p., podľa ktorého ustanovenia o rozsudku pre zmeškanie sa nepoužijú, ak by mal byť tento rozsudok vydaný v neprospech zamestnanca, keďže predmetný rozsudok nebol vydaný v neprospech žalobcu ako zamestnanca. Odvolací súd ďalej zistil, že predvolanie na pojednávanie, vytýčené na deň 14.7.2017, kedy súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom pre zmeškanie podľa § 247 C.s.p., bolo žalovanému doručované do vlastných rúk (aj keď postačovalo doručovanie podľa § 112 C.s.p. v spojení s § 178 C.s.p.) prostredníctvom pošty (§ 105 ods. 3, § 107 ods. 1 písm. a/ C.s.p.) na adresu sídla zapísaného v Obchodnom registri Slovenskej republiky (§ 106 ods. 1 písm. b) C.s.p.). Pokiaľ ide o doručovanie písomností súdom, zo znenia § 105 C.s.p. vyplýva, že písomnosti doručuje súd v prvom rade na pojednávaní alebo pri inom úkone súdu, ďalej do elektronickej schránky podľa zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente), na elektronickú adresu na žiadosť strany, ak nejde o písomnosti, ktoré sa doručujú do vlastných rúk a nakoniec prostredníctvom doručovacieho orgánu na adresu podľa § 106 C.s.p. Napriek takto stanovenému postupu pri doručovaní, zo znenia tohto zákonného ustanovenia nevyplýva, že nedodržanie tohto postupu zakladá procesnú vadu. Doručovanie predvolania žalovanému na pojednávanie vytýčené na deň 14.7.2017 prostredníctvom pošty tak bolo v súlade s ustanoveniami C.s.p. Predmetné predvolanie bolo žalovanému doručené dňa 28.6.2017, a to v súlade s ustanovením § 111 ods. 3 C.s.p. Podľa tohto ustanovenia ak nemožno doručiť písomnosť na adresu sídla zapísaného v obchodnom registri (§ 106 ods. 1 písm. b/ C.s.p.), písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Ide o tzv. fikciu doručenia, kedy sa zásielka považuje za doručenú aj v prípade, ak sa adresát o doručovaní nedozvedel. Podľa pôvodnej právnej úpravy, obsiahnutej v O.s.p., pri doručovaní právnickej osobe na adresu sídla zapísaného v obchodnom alebo inom registri sa zásielka považovala za doručenú po troch dňoch od jej vrátenia súdu. Predpokladom fikcie doručenia bolo, že iná adresa nebola súdu známa. Podľa právnej úpravy obsiahnutej v C.s.p. právnickej osobe súd doručuje písomnosť na adresu sídla zapísaného v obchodnom alebo inom registri a nie je povinnosťou súdu zisťovať inú adresu právnickej osoby. Nastolila sa tým zásada, že každý adresát je zodpovedný za adresu evidovanú v príslušnom registri, ako aj za ochranu vlastných záujmov a je preto povinný si zabezpečiť prijímanie písomností na evidovanej adrese bez ohľadu na to, na akej adrese sa skutočne zdržuje. V predvolaní na pojednávanie, vytýčené na deň 14.7.2017, bol žalovaný poučený o tom, že ak sa na pojednávanie nedostaví a svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami neospravedlní, na návrh druhej strany rozhodne súd o žalobe rozsudkom pre zmeškanie (§ 274 C.s.p.). O možnosti rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie v prípade neúčasti na pojednávaní, ako aj o ďalších procesných právach a povinnostiach podľa O.s.p., bol žalovaný poučený aj v predvolaní na pojednávanie vytýčené na deň 1.4.2016, ktoré prevzal dňa 10.3.2016 (č.l. 41 spisu). V zmysle novej civilnoprávnej úpravy bol žalovaný o možnosti rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, ako aj o ďalších procesných právach a povinnostiach, poučený v predvolaní a poučení doručenom dňa 22.9.2016 (č.l. 75 až 77 spisu). Ďalej bolo potrebné skúmať, či žalovaný svoju neprítomnosť na pojednávaní dňa 14.7.2017 ospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami. Žalovaný svoju neprítomnosť na pojednávaní dňa 14.7.2017 včas neospravedlnil, neurobil tak najneskôr do začiatku pojednávania. Až
v návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalovaný uviedol, že o pojednávaní nemal vedomosť, dozvedel sa o ňom až z rozsudku pre zmeškanie, zásielku s predvolaním na pojednávanie si na pošte nevyzdvihol z dôvodu čerpania celozávodnej dovolenky, pojednávania sa nemohol zúčastniť, keďže konateľ aj všetci zamestnanci boli mimo kancelárií žalovaného, konateľ žalovaného bol na plánovanej dovolenke. Čerpanie celozávodnej dovolenky nemožno, podľa názoru odvolacieho súdu, považovať za vážne okolnosti, pre ktoré sa žalovaný nemal možnosť zúčastniť pojednávania. Správne konštatoval súd prvej inštancie, že právnická osoba je povinná zabezpečiť chod spoločnosti tak, aby neohrozila z akéhokoľvek dôvodu činnosť spoločnosti alebo ju alebo jej zamestnancov nepoškodila nezodpovedným konaním na ich právach. Odvolací súd uvádza, že bolo povinnosťou žalovaného, v prípade čerpania celozávodnej dovolenky, zabezpečiť si prijímanie poštových zásielok aj počas tohto obdobia, čo nepochybne patrí k bežnému chodu spoločnosti. Ako vyplýva zo zápisnice z pojednávania konaného dňa 14.7.2017, vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného podľa § 274 C.s.p. navrhol žalobca. Všetky zákonné podmienky pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalovaného tak boli, podľa názoru odvolacieho súdu, riadne splnené.
15. K odvolacej námietke žalovaného, podľa ktorej sa v konaní uskutočnilo viacero meritórnych pojednávaní, bolo vykonané rozsiahle dokazovanie, boli vypočuté strany sporu ako aj svedkovia, žalovaný si v konaní zvolil právneho zástupcu a postupoval vždy v zmysle pokynov súdu, odvolací súd poukazuje na to, že ustanovenie § 274 C.s.p. je kogentným ustanovením, v zmysle ktorého, ak sú kumulatívne splnené všetky zákonné podmienky pre rozhodnutie vo veci rozsudkom pre zmeškanie a takýto postup navrhne žalobca, je súd povinný postupovať spôsobom uvedeným v uvedenom zákonnom ustanovení a rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie bez ohľadu na rozsah dokazovania a aktivitu žalovaného (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.11.2018, sp.zn. 5 Obdo 87/2018).
16. K odvolacej námietke žalovaného, podľa ktorej bol v konaní zastúpený právnou zástupkyňou JUDr. Andreou Cúgovou, ktorá bola oprávnená na preberanie zásielok v zmysle zmluvy, odvolací súd, zhodne so súdom prvej inštancie, poukazuje na to, že právna zástupkyňa žalovaného dňa 30.5.2017 doručila súdu podanie, v ktorom, okrem ospravedlnenia neúčasti na pojednávaní dňa 31.5.2017 a žiadosti o odročenie pojednávania, oznámila súdu, že dňa 29.5.2017 odstúpila od zmluvy o poskytovaní právnych služieb a vypovedala plnomocenstvo, ktoré jej bolo udelené žalovaným na zastupovanie v prejednávanej veci, zároveň navrhla ďalšiu komunikáciu súdu priamo so žalovaným. Súd prvej inštancie pojednávanie vytýčené na deň 31.5.2017 odročil bez prejednania veci a na nový termín pojednávania 14.7.2017 predvolal žalovaného z adresy jeho sídla, uvedenej v obchodnom registri. Odvolací súd v postupe súdu pri predvolaní žalovaného na termín pojednávania nezistil žiadne pochybenie (viď odôvodnenie uvedené v bode 14 tohto rozhodnutia).
17. K odvolacej námietke, v zmysle ktorej žalovaný namietal, že žaloba bola podaná zo špekulatívnych dôvodov, žalobca si uplatňuje nároky, ktoré nemajú oporu v pracovnoprávnom predpise a to vrátane úrokov z omeškania, odvolací súd poukazuje na to, že rozsudok pre zmeškanie žalovaného je osobitným druhom súdneho rozhodnutia, ktorý predstavuje následok procesnej pasivity žalovaného v sporovom konaní, pričom zákon aplikáciu tohto ustanovenia nepodmieňuje nespornosťou uplatneného nároku. Použitie ustanovenia § 274 C.s.p. je podmienené výlučne kumulatívnym splnením podmienok uvedených v uvedenom ustanovení.
18. K odvolacím námietkam žalovaného, týkajúcim sa procesného postupu súdu prvej inštancie podľa predpisu účinného v čase podania žaloby a v čase rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie odvolací súd uvádza. Z predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že žaloba bola podaná za účinnosti O.s.p. Súd prvej inštancie, postupom podľa § 114 ods. 2 O.s.p., doručil žalovanému do vlastných rúk, okrem platobného rozkazu zo dňa 17.9.2015, č.k. 42 Cpr 27/2015-36, žalobu spolu z prílohami z č.l. 1 až 34, ako aj poučenie o procesných právach a povinnostiach (č.l. 36 spisu). Ako už odvolací súd uviedol v bode 14 odôvodnenia tohto rozhodnutia, o možnosti rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie v prípade neúčasti na pojednávaní ako aj o ďalších procesných právach a povinnostiach podľa O.s.p. bol žalovaný poučený aj v predvolaní na pojednávanie vytýčené na deň 1.4.2016, ktoré prevzal dňa 10.3.2016 (č.l. 41 spisu). V zmysle novej civilnoprávnej úpravy bol žalovaný o možnosti rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie ako aj o ďalších procesných právach a povinnostiach poučený v predvolaní a poučení doručenom dňa 22.9.2016 (č.l. 75 až 77 spisu). Rovnako bol žalovaný o možnosti rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie poučený aj v predvolaní na pojednávanie, vytýčené na deň 14.7.2017, ktoré mu bolo doručené dňa
28.6.2017 (č.l. 190). Odvolacia námietka žalovaného tak nemá oporu v skutočnostiach, vyplývajúcich zo súdneho spisu.
19. K odvolacej námietke žalovaného, v ktorej namietal nedoručenie rozsudku do elektronickej schránky odvolací súd poukazuje na odôvodnenie svojho rozhodnutia v bode 14., v zmysle ktorého doručovanie písomností prostredníctvom doručujúceho orgánu je v súlade s § 105 C.s.p., keď nedodržanie postupu pri doručovaní, upraveného v uvedenom ustanovení C.s.p. neznamená procesné pochybenie, majúce za následok nesprávnosť rozhodnutia. Podstatnou je skutočnosť, na ktorú poukázal aj žalobca, a to, že rozsudok bol žalovanému doručený, o čom svedčí doručenka na č.l. 195 spisu ako aj skutočnosť, že proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie.
20. K odvolacej námietke žalovaného, že v prejednávanej veci neboli splnené procesné podmienky (§ 365 ods. 1 písm. a/ C.s.p.) a že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p.), odvolací súd poukazuje na odôvodnenie svojho rozhodnutia v bode 14.
21. Pokiaľ žalovaný namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.) odvolací súd opätovne poukazuje na to, že rozsudok pre zmeškanie možno vydať bez ohľadu na tvrdený či preukázaný skutkový stav a právne posúdenie veci, takýto rozsudok je založený na procesnej neaktivite strany, nie na výsledkoch dokazovania. Podstatnou je skutočnosť, že boli kumulatívne splnené všetky zákonné podmienky pre vydanie takéhoto rozhodnutia.
22. Odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvej inštancie, že právny zástupca žalovaného od 29.12.2017 vykonáva advokáciu prostredníctvom spoločnosti Advokátska kancelária Hanáček & Hanáčková, s.r.o., Bratislava, Záhradnícka č. 41, IČO: 51 290 596, pričom plnomocenstvo, ktorým žalovaný splnomocnil na svoje zastupovanie v predmetnom konaní uvedený subjekt, sa v spise nenachádza.
23. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. l, § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Žalobca mal v odvolacom konaní plný úspech, preto má aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
24. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011, § 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).