Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11S-223-2018.pdf
PDF · 129.08 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/223/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členov senátu Mgr. Erika Németha a JUDr. Oľgy Kováčovej, v právnej veci žalobcu: NUBIUM, s.r.o., Trenčianska 705/55, Bratislava, IČO: 47 545 674, zastúpeného právnym zástupcom: JUDr. Ján Mišura, PhD., Záhradnícka 27, Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, Štefánikova 69, Nitra, za účasti: Rímskokatolícka cirkev Sídelná kapitula Nitra, Nám. J. Pavla II. č. 7, Nitra, o správnej žalobe zo dňa 23. 10. 2018 proti rozhodnutiu žalovaného č. OU-NR-OVBP2-2018/024695-002 zo dňa 27. 07. 2018, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
Pribratému účastníkovi konania náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Dňa 29. 12. 2017 podal žalobca žiadosť o zmenu doby trvania reklamnej stavby: 5 ks jednostranných reklamných stavieb s reklamnou plochou do 5,1 x 2,4 m umiestnených na Chrenovskej ul. v Nitre, parc. reg. „E“ parc. č. 1771/1, k. ú. E. a 3 ks reklamných stavieb do tvaru „V“ s reklamnou plochou do 5,1 x 2,4 m umiestnených na Chrenovskej ul. v Nitre, parc. reg. „E“ parc. č. 1771/2, k. ú. E. a to na dobu platnosti nájomnej zmluvy. K podanej žiadosti priložil stavebné povolenie č. 13640/2015-005-La zo dňa 29. 10. 2015, zmluvu o prenájme č. NZ/NR/03/12/2001 zo dňa 17. 09. 2002, dodatok č. 1 k zmluve zo dňa 17. 03. 2003, dodatok č. 2 k zmluve zo dňa 01. 07. 2004, dodatok č. 3 k zmluve zo dňa 20. 06. 2012, dodatok č. 4 k zmluve zo dňa 05. 12. 2013, dodatok č. 5 k zmluve zo dňa 01. 06. 2017, fotodokumentáciu, čiastočné výpisy z LV č. XXXX pre k. ú. E. - parcely reg. „E“ č. 1771/1 a 1771/2, plnomocenstvo udelené žalobcom L. X., výpis z obchodného registra žalobcu.
2. Po úhrade správneho poplatku správny orgán prvého stupňa vydal dňa 20. 02. 2018 oznámenie o začatí konania o zmenu doby trvania reklamnej stavby s upustením od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania. V predmetnom oznámení správny orgán prvého stupňa zároveň upozornil žalobcu, že umiestnenie predmetných reklamných stavieb je v rozpore s Územným plánom mesta Nitra schváleným Mestským zastupiteľstvom v Nitre uznesením č. 169/03-MZ zo dňa 22. 05. 2003 a podľa Zmien a doplnkov územného plánu mesta Nitra č. 5 /ÚPN/ schválených Mestským zastupiteľstvom v Nitre uznesením č. 195/2015/-MZ zo dňa 11. 06. 2015 a dodatku č. 5 k VZN mesta Nitra č. 3/2003, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť Územného plánu mesta Nitra prijatým uznesením č. 196/2015 zo dňa 11. 06. 2015 a preto dobu trvania predmetných reklamných stavieb nebude možné predĺžiť.
Predmetné oznámenie bolo doručované splnomocnenej zástupkyni žalobcu a pribratému účastníkovi. Splnomocnená zástupkyňa žalobcu prevzala oznámenie dňa 07. 03. 2018.
3. Dňa 19. 03. 2018 vydal správny orgán prvého stupňa rozhodnutie č. 147/2018-004-Re, ktorým žiadosť o zmenu doby trvania reklamnej stavby zamietol. Rozhodnutie odôvodnil tým, že umiestnenie reklamných stavieb je v rozpore s územným plánom mesta Nitra schváleným Mestským zastupiteľstvom v Nitre uznesením č. 169/03-MZ zo dňa 22. 05. 2003 a podľa Zmien a doplnkov územného plánu mesta Nitra č. 5 /ÚPN/ schválených Mestským zastupiteľstvom v Nitre uznesením č. 195/2015/-MZ zo dňa 11. 06. 2015 a dodatku č. 5 k VZN mesta Nitra č. 3/2003, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť Územného plánu mesta Nitra prijatým uznesením č. 196/2015 zo dňa 11. 06. 2015, konkrétne s regulatívom upraveným v bode 8.2.8 ÚPN. Predmetné rozhodnutie bolo splnomocnenej zástupkyni žalobcu doručené dňa 09. 04. 2018. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca dňa 25. 04. 2018 odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia
4. Žalovaný rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2-2018/024695-002 zo dňa 27. 07. 2018 rozhodol podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie Mesta Nitra č. 147/2018-004-Re zo dňa 19. 03. 2018, ktorým príslušný stavebný úrad podľa § 62 ods. 4 stavebného zákona zamietol žiadosť o zmenu doby trvania reklamných stavieb z dôvodu, že ich umiestnenie je v rozpore s platným Územným plánom mesta Nitra, potvrdil. Konštatoval, že stavebný úrad v konaní o predĺžení doby trvania dočasnej reklamnej stavby posudzuje doklady, ktoré stavebníka oprávňujú predĺžiť dobu trvania reklamnej stavby ako aj skutočnosti, ktoré zabraňujú predĺženiu doby trvania reklamnej stavby, pričom stavebný úrad je povinný skúmať aj to, či umiestnenie reklamnej stavby je v súlade s verejným záujmom. Verejný záujem v danom prípade predstavuje predovšetkým platná územnoplánovacia dokumentácia, ktorá určuje funkčné využitie daného územia a určuje záväzné limity a regulatívy pre dané územie. Z uvedeného vyplýva, že žiadosti o zmenu doby trvania reklamnej stavby, ktorá po uplynutí doby platnosti povolenia svojimi parametrami alebo umiestnením v území nie je v súlade so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou, nie je možné vyhovieť. Správny orgán prvého stupňa bol v predmetnom konaní povinný posudzovať ďalšiu existenciu reklamnej stavby na základe aktuálne platných predpisov a záväzných regulatívov funkčného a priestorového usporiadania územia stanovených v ÚPN. Podľa názoru žalovaného správny orgán prvého stupňa v tomto zmysle aj postupoval a jeho rozhodnutie je správne, keď predmetné reklamné stavby sú v rozpore s regulatívom upraveným v bode 8.2.3 ÚPN. V oznámení o začatí správneho konania správny orgán prvého stupňa upozornil účastníkov konania, že vzhľadom na rozpor s platným ÚPN mesta Nitra v súlade s ust. § 62 ods. 4 stavebného zákona nie je možné žiadosti vyhovieť, pričom účastníci konania v stanovenej lehote námietky a pripomienky k oznámeniu neuplatnili.
III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe
5. V žalobe zo dňa 23. 10. 2018, ktorá bola súdu doručená dňa 29. 10. 2018, žalobca namietal správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Argumentoval tým, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej moci za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu.
6. Konštatoval, že žalovaný sa nedostatočne vysporiadal s jeho argumentáciou v priebehu administratívneho konania, resp. v podanom odvolaní. Túto zhrnul do nasledujúcich bodov: 1/ zákon neumožňuje reguláciu umiestňovania reklamných stavieb územným plánom (či už obce, alebo zóny). Samotná existencia územného plánu a namietaného nezákonného zásahu, ktorý v
rozpore s ústavnými garanciami v ustanovení čl. 2 ods. 2 Ústavy SR reguluje umiestňovanie reklamných stavieb, pokiaľ je základom pre vyvodzovanie existencie verejného záujmu ako dôvodu pre zamietnutie žiadosti žalobcu v rovine individuálnej rozhodovacej činnosti správnych orgánov, je potom zásahom do ďalších ústavou garantovaných práv účastníkov konania podľa čl. 20 a 35 Ústavy SR. Podľa jeho názoru regulácia umiestňovania reklamných stavieb nemôže byť ani obsahom regulatívu neprípustného funkčného využívania pozemkov, lebo reklamné stavby neovplyvňujú (neobmedzujú) nijakú územnoplánovaciu funkciu v území. Ide o jednoduché stavebné konštrukcie zatriedené v kategóriách drobných stavieb a jednoduchých stavieb, ktoré nepotrebujú pripojenie na verejné technické vybavenie územia, nie sú zdrojom emisií do ovzdušia a neohrozujú svoje okolie. V záväznej časti územných plánov nemožno ísť nad rámec územného plánu obce/zóny. Obsah záväzných častí územných plánov obcí a zón je striktne stanovený v § 13 ods. 3 písm. b) a c) stavebného zákona. Ak územný plán nemôže upravovať plošné umiestňovanie reklamných stavieb, nemôžu byť ani v záväznej časti konkrétne regulatívy (zákazy a obmedzenia), ktoré sa majú týkať reklamných stavieb. Tieto regulatívy v územných plánoch nemajú obsahovo charakter územnoplánovacích regulatívov v zmysle § 139a ods.1 stavebného zákona. Umiestňovanie reklamných stavieb formou rozhodovania v územnom konaní je výslovne vylúčené v § 39a ods. 3 stavebného zákona, teda oddiel 8 stavebného zákona sa nevzťahuje na nijakú reklamnú stavbu. Plošná regulácia umiestňovania reklamných stavieb v územnom pláne obce nie je v súlade s § 11 ods. 5 stavebného zákona, pretože reklama nie je činnosťou ani funkciou územia, nemá na územie a jeho funkcie žiaden vplyv. Vylúčenie rozhodovania o umiestnení reklamnej stavby v územnom konaní znamená, že mestá v originárnej pôsobnosti nemajú dosah na individuálne umiestňovanie reklamných stavieb, a preto ako náhradnú možnosť využívajú mestské zastupiteľstvá územnoplánovaciu činnosť ako formu regulácie umiestňovania reklamných stavieb. Táto skutočnosť však nemôže byť dôvodom, aby sa vylúčenie územného rozhodovania nahrádzalo reguláciou územným plánom alebo všeobecne záväzným nariadením zastupiteľstva, nakoľko na to neexistuje žiaden zákonný a ani ústavný podklad. Zo stavebného zákona takáto možnosť zámeny právnych inštitútov nevyplýva, ide teda o účelové obchádzanie zákona a postup v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Stavebnému povoleniu podliehajú len reklamné stavby s informačnou plochou nad 3 m2. Príslušným rozhodovať v stavebnom konaní je stavebný úrad a nie volené orgány obce formou územného plánu alebo všeobecne záväzného nariadenia. Stavebný úrad taktiež nemá oprávnenie na plošnú reguláciu akéhokoľvek typu a druhu stavieb do budúcnosti nejakým tzv. všeobecným rozhodnutím pre bližšie neurčený počet stavebníkov. Umiestňovanie konkrétnych stavieb je predmetom individuálno- rozhodovacej činnosti stavebných úradov (územné konanie) a nie obsahom územného plánu. Vyňatie reklamných stavieb z územného rozhodovania nie je zákonným dôvodom na nahrádzanie územného konania obsahom územného plánu (záväznej časti, regulatívmi). Konštatovanie správneho orgánu s poukazom na územný plán, že reklamná stavba typu billboard je neprípustná v nejakom území, je zvláštnym mimozákonným rozširovaním, resp. zriaďovaním pásma/zóny s obmedzeniami, ktoré sa prejavujú v rovine vlastníckeho práva a práva podnikať. V oblasti správneho práva sa tým zavádza akýsi hybridný, zákonom neupravený inštitút, ktorý sa najviac podobá stavebnej uzávere. 2/ územný plán je neurčitý, arbitrárny a vo svojej podstate predstavuje právny predpis, ktorý nemôže v prijatej podobe vyvolávať účinky, ktoré z neho vyvodzuje správny orgán. Poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. US 142/2011 zo dňa 05. 04. 2011, podľa ktorého sa nemožno dovolávať právnej istoty založenej na neústavnej alebo nezákonnej rozhodovacej praxi orgánov verejnej moci. Pokiaľ sa dovoláva správny orgán prvého stupňa a po ňom aj žalovaný na „regulatívy“ prijaté v Územnom pláne mesta Nitra, je potrebné uviesť, že aj prijímanie územného plánu a jeho obsah, a o to viac rozhodnutí na základe neho prijatých, musí zodpovedať zákonným a ústavným limitom a nesmie byť svojvoľný. Žalobca tieto regulatívy považuje za svojvoľné, pričom žiaden akt orgánu verejnej moci nesmie bezdôvodne zasahovať do práva garantovaného čl. 2 ods. 3 Ústavy SR. V danom prípade práve stav, keď už skôr bola povolená reklamná stavba, založila určitý právny stav a tento stav nemôže zmeniť na základe neskoršej normotvornej pôsobnosti orgánu verejnej moci zasahujúcej do základných práv a slobôd správny orgán, ak sa súčasne zákonným spôsobom nevysporiadal s vyššie uvedenými námietkami. V opačnom prípade ide o nedovolený zásah do majetkových práv a legitímnych očakávaní účastníka konania, ktoré sú garantované v našom právnom poriadku, a to mimo rámca zákona a Ústavy SR, a to nielen v prípade účastníka konania, ale eventuálne aj tretích osôb (prenajímateľ), ktorým sa obmedzuje bez zákonného dôvodu spôsob užívania ich vlastného majetku prenájmom, čo je v priamom rozpore s ust. čl. 20 ods. 4 Ústavy SR, keď vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a primeranú náhradu. Svojvoľné vymedzenie územia s pozemkami súkromných osôb, kde nie je možné uplatniť jedno z vlastníckych oprávnení v rozsahu garantovanom Ústavou SR (čl. 20 ods.
1 Ústavy, podľa ktorého vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu), predstavuje nútené obmedzenie vlastníckeho práva na jednej strane a obmedzenie práva podnikať na strane druhej, a to mimo ústavného a zákonného rámca, čo nie je v podobe, v akej to robí správny orgán, dovolené a vo svojom dôsledku znamená nezákonnosť napádaného rozhodnutia. Tiež poukázal na ustanovenie § 46 Správneho poriadku, v zmysle ktorého musí byť rozhodnutie (okrem iného) v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi a musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správny orgán upustil od miestneho zisťovania podľa ust. § 61 ods. 2 Stavebného zákona s poukazom na jemu dobre známe pomery staveniska, pričom však v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa, a ani žalovaného, žiadnym spôsobom tieto dobre známe pomery staveniska nešpecifikoval, čím zaťažil rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti. 3/ boli porušené jeho procesné práva, pretože postupom správneho orgánu prvého stupňa i žalovaného mu bola odňatá možnosť náležite argumentovať, pričom správne orgány porušili i ustanovenie § 47 ods. 3 Správneho poriadku a v odôvodnení rozhodnutia neuviedli, akými úvahami boli vedené pri hodnotení dôkazov, ako použili správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovali, a ako sa vysporiadali s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Tým bolo zasiahnuté do jeho práva na spravodlivé konanie, ktoré sa aplikuje aj na správne konanie. Poukázal na judikát NS SR sp. zn. 2 Sž-o-KS 144/2016, podľa ktorého súčasťou práva na spravodlivý proces je právo na spravodlivé súdne konanie, ktoré subsumuje základné súdno - procesné princípy. V podobe ústavných princípov sú nadradené Občianskemu súdnemu poriadku a Trestnému poriadku. Konštatoval, že zo štrasburskej judikatúry vyplýva, že tieto princípy sa vzťahujú aj na konanie správne a exekučné. Namietal porušenie zásad spravodlivého konania, najmä porušenie povinností správneho orgánu podľa § 3 ods. 1, 2, 4 a 5 Správneho poriadku v spojení s ustanovením § 32 ods. 1 a 46 Správneho poriadku, a to zistiť spoľahlivo a úplne skutočný stav veci a náležite a presvedčivo ho odôvodniť s uvedením úvah, ktorými sa spravoval pri vydávaní svojho rozhodnutia a postupovať pritom v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy.
7. Napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa navrhoval zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.
IV. Vyjadrenie žalovaného
8. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 11. 02. 2019. Konštatoval, že v prvostupňovom rozhodnutí nebol porušený procesný postup, konanie bolo vedené v súlade s platnými právnymi predpismi a prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom. Námietky uvedené v žalobe sú obdobné ako tie, ktoré boli žalobcom uplatnené v odvolaní proti napadnutému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, preto odkázal na žalobou napadnuté rozhodnutie a právny názor v ňom uvedený. Podanú žalobu navrhol zamietnuť.
V. Ďalší priebeh súdneho konania
9. Súd uznesením č. k. 11S/223/2018-66 zo dňa 27. 02. 2019 pribral za účastníka konania Rímskokatolícku cirkev Sídelnú kapitulu Nitra.
10. Pribratý účastník konania sa k podanej žalobe, jej prílohám, ako ani k vyjadreniu žalovaného, napriek výzve súdu, nevyjadril.
11. Žalobca k vyjadreniu žalovaného v písomnom podaní zo dňa 01. 07. 2019 uviedol, že žalovaný sa nevyjadril v skutočnosti k žalobným dôvodom a neodstránil ani inkonzistenciu vo vlastných dôvodoch potvrdenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, ktoré vyvodzoval z ÚPN, ktoré vyžadujú aj konkrétne zisťovanie skutkového stavu a ktoré sú odlišné od dôvodov, ktoré vyvodzoval z ÚPN správny orgán prvého stupňa. Táto inkonzistentnosť učinila rozhodnutie žalovaného prekvapivým a nepreskúmateľným s priamym zásahom do práva žalobcu na spravodlivý proces a bránením v oboznámení sa so skutočnými dôvodmi rozhodnutia žalovaného. Konštatovanie žalovaného o
obdobnosti žalobných dôvodov s odvolacími dôvodmi je pravdivé len čiastočne bez zohľadnenia vlastných osobitných pochybení žalovaného, ku ktorým sa žiadnym spôsobom nevyjadril. Zotrval na podanej žalobe ako i žalobnom petite.
VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
12. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 27. 07. 2018 ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu (bez nariadenia pojednávania, pričom nezistil žiadne iné dôvody na nariadenie pojednávania v zmysle § 107 ods. 1 SSP) a dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa ust. § 190 SSP rozsudkom zamietol.
13. Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
14. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení účinnom ku dňu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (ďalej len „stavebný zákon“), územnoplánovacia dokumentácia komplexne rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, zosúlaďuje záujmy a činnosti ovplyvňujúce územný rozvoj, životné prostredie a ekologickú stabilitu a ustanovuje regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia. Územnoplánovacia dokumentácia sa spracúva pre stupeň celoštátny, regionálny, pre obce a časti obce.
Podľa § 11 ods. 5 stavebného zákona, územný plán obce ustanovuje najmä a) zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce v nadväznosti na okolité územie, b) prípustné, obmedzené a zakázané funkčné využívanie plôch, c) zásady a regulatívy starostlivosti o životné prostredie, územného systému ekologickej stability a tvorby krajiny vrátane plôch zelene, d) zásady a regulatívy ochrany a využívania prírodných zdrojov, kultúrno-historických hodnôt a významných krajinných prvkov e) hranice medzi súvisle zastavaným územím obce alebo územím určeným na zastavanie (ďalej len "zastavané územie") a ostatným územím obce, f) zásady a regulatívy verejného dopravného a technického vybavenia a občianskeho vybavenia, g) plochy pre verejnoprospešné stavby, na vykonanie asanácie a pre chránené časti krajiny.
Podľa § 13 ods. 3 písm. b/ stavebného zákona, v záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie sa schvaľujú zásady a regulatívy v obci priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce, hranice zastavaného územia, usporiadania verejného, dopravného, občianskeho a technického vybavenia, ustanovenia plôch pre verejnoprospešné stavby, na vykonanie asanácie a pre chránené časti krajiny, ochrany a využívania prírodných zdrojov, kultúrno-historických hodnôt a významných krajinných prvkov, územného systému ekologickej stability, starostlivosti o životné prostredie, tvorby krajiny vrátane plôch zelene.
Podľa § 43 ods. 2 veta prvá stavebného zákona, reklamná stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou podľa odseku 1 písm. a) až d) alebo upevnená strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ na zemi alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu a ktorej funkciou je šírenie reklamných, propagačných, navigačných a iných informácií viditeľných z verejných priestorov.
Podľa § 62 ods. 4 stavebného zákona, ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli ohroziť verejné záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi alebo neprimerane obmedziť či ohroziť práva a oprávnené záujmy účastníkov vo väčšom rozsahu, než sa počítalo v územnom rozhodnutí, stavebný úrad žiadosť o stavebné povolenie zamietne.
Podľa § 67 ods. 4 stavebného zákona, ak stavebník požiada o zmenu doby trvania reklamnej stavby pred uplynutím tejto doby, tak podaním žiadosti doba trvania reklamnej stavby až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o žiadosti neplynie.
Podľa § 142d ods. 2 veta prvá stavebného zákona, informačné, reklamné a propagačné zariadenia podľa predpisov platných do 1. januára 2015 sa považujú za reklamné stavby podľa tohto zákona v znení účinnom od 2. januára 2015.
15. Podľa § 23 ods. 1 Správneho poriadku, účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom.
Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
16. Úlohou súdu bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov správnych orgánov pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu zo dňa 29. 12. 2017 o zmenu doby trvania reklamnej stavby: 5 ks jednostranných reklamných stavieb s reklamnou plochou do 5,1 x 2,4 m umiestnených na Chrenovskej ul. v Nitre, parc. reg. „E“ parc. č. 1771/1, k. ú. E. a 3 ks reklamných stavieb do tvaru „V“ s reklamnou plochou do 5,1 x 2,4 m umiestnených na Chrenovskej ul. v Nitre, parc. reg. „E“ parc. č. 1771/2, k. ú. E. a to na dobu platnosti nájomnej zmluvy.
17. Predmetné reklamné stavby boli dočasne povolené rozhodnutím Mesta Nitra č. 13640/2015-005-La zo dňa 29. 10. 2015 na obdobie do 31. 12. 2017. Ako prílohy boli k žiadosti priložené: vyššie uvedené stavebné povolenie, zmluva o prenájme č. NZ/NR/03/12/2001 zo dňa 17. 09. 2002 ako aj dodatky č. 1 až 5 k tejto zmluve, fotodokumentácia predmetných reklamných stavieb, splnomocnenie udelené žalobcom L. X., čiastočný výpis z LV č. XXXX pre k.ú. E. týkajúci sa parciel reg. „E“ parc. č. 1771/1 a 1771/2, výpis z obchodného registra žalobcu. Správny orgán prvého stupňa vo veci po získaní relevantných podkladov k rozhodnutiu o žiadosti o zmenu doby trvania reklamnej stavby, po doručení oznámenia o začatí konania o zmenu doby trvania reklamnej stavby s upustením od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania zo dňa 20. 02. 2018 a márnom uplynutí lehoty na uplatnenie námietok účastníkmi konania (pričom v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku účastníci konania mali v stanovenej lehote možnosť nahliadnuť do podkladov rozhodnutia s uvedením miesta a času, kedy je tak možné učiniť), v ktorom bol žalobca zároveň upozornený, že umiestnenie predmetných reklamných stavieb je v rozpore s Územným plánom mesta Nitra schváleným Mestským zastupiteľstvom v Nitre uznesením č. 169/03-MZ zo dňa 22. 05. 2003 a podľa Zmien a doplnkov územného plánu mesta Nitra č. 5 /ÚPN/ schválených Mestským zastupiteľstvom v Nitre uznesením č. 195/2015/-MZ zo dňa 11. 06. 2015 a dodatku č. 5 k VZN mesta Nitra č. 3/2003, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť Územného plánu mesta Nitra prijatým uznesením č. 196/2015 zo dňa 11. 06. 2015 a preto dobu trvania predmetných reklamných stavieb nebude možné predĺžiť, vo veci rozhodol odvolávajúc sa na ustanovenie § 62 ods. 4 stavebného zákona s poukazom na Územný plán mesta Nitra schválený Mestským zastupiteľstvom v Nitre uznesením č. 169/03-MZ zo dňa 22. 05. 2003 a Zmeny a doplnky územného plánu mesta Nitra č. 5 schválené Mestským zastupiteľstvom v Nitre uznesením č. 195/2015- MZ zo dňa 11. 06. 2015 a dodatok č. 5 k VZN mesta Nitra č. 3/2003, ktorým bola vyhlásená záväzná časť Územného plánu mesta Nitra prijatý uznesením č. 196/2015 zo dňa 11. 06. 2015, kde v kapitole I. bod 8.2 Regulatívy pre umiestňovanie reklamných stavieb, sa v bode 8.2.8 uvádza, že v území s plochami vymedzenými na funkciu urbánnej a ekostabilizujúcej zelene je neprípustné umiestnenie reklamných stavieb, pričom pozemky - parcely reg. „E“ parc. č. 1771/1 a 1771/2
v k. ú. E. sú v zmysle ÚPN funkčne určené na zeleň urbánnu ekostabilizujúcu. Vo svojom rozhodnutí správny orgán prvého stupňa konštatoval, že v územnom a stavebnom konaní je povinný posúdiť najmä súlad s platnou územnoplánovacou dokumentáciou z hľadiska súladu s funkčným využitím, určenými záväznými limitmi a regulatívami, ktoré vykonáva príslušná obec, keď v danom prípade je bod 8.2 Územného plánu mesta Nitra regulatívom, ktorý nedovoľuje existenciu ani umiestnenie reklamných stavieb. Toto rozhodnutie odvolávajúce sa na nesúlad predmetných reklamných stavieb s regulatívom upraveným v bode 8.2 ÚPN žalovaný ako odvolací správny orgán potvrdil, keď napadnuté rozhodnutie považoval za vecne správne, pričom konštatoval, že žiadosti o zmenu doby trvania reklamnej stavby, ktorá po uplynutí doby platnosti povolenia svojimi parametrami alebo umiestnením v území nie je v súlade so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou (v danom prípade s regulatívom bod 8.2.3 Územného plánu mesta Nitra), nie je možné vyhovieť, čo bol daný prípad.
18. Správny súd konštatuje, že správny orgán prvého stupňa i žalovaný postupovali v súlade s ustanoveniami Správneho poriadku a stavebného zákona, keď konanie o zmenu doby trvania reklamnej stavby posudzovali v súlade s ustanovením § 67 ods. 4 stavebného zákona, pričom na predmetné stavebné konanie správne aplikovali i ustanovenia § 58 až 66 stavebného zákona. Správny orgán prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom, keď podanú žiadosť posudzoval nielen vo vzťahu k tomu, či táto bola podaná oprávneným subjektom včas, či k nej boli predložené všetky relevantné listiny preukazujúce právny vzťah k pozemku, na ktorom je umiestnená, či bol uhradený správny poplatok, ale posudzoval ju i aplikujúc ustanovenie § 62 ods. 4 stavebného zákona z toho pohľadu, či umiestnenie reklamnej stavby je v súlade s verejným záujmom chráneným stavebným zákonom, resp. osobitnými predpismi. Nakoľko v danom prípade ide o stavbu umiestnenú v meste Nitra, Mesto Nitra ako základný orgán územného plánovania a stavebný úrad prvého stupňa je nielen oprávnené, ale aj povinné chrániť svoje záujmy, na ochranu ktorých vydáva záväzné regulatívy.
19. Stavebník môže pred uplynutím doby platnosti rozhodnutia o dočasnom povolení reklamnej stavby požiadať o predĺženie doby jej trvania v zmysle § 67 ods. 4 stavebného zákona, pričom podaním žiadosti doba trvania reklamnej stavby až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o žiadosti neplynie. Dobu trvania reklamnej stavby nemožno predĺžiť, ak jej ďalšia existencia v danom území odporuje verejným záujmom chráneným stavebným zákonom, a to konkrétne cieľom a zámerom územného plánovania. Umiestnenie predmetných reklamných stavieb je v danom prípade v rozpore s Územným plánom mesta Nitra schváleným Mestským zastupiteľstvom v Nitre uznesením č. 169/03-MZ zo dňa 22. 05. 2003 a Zmenami a doplnkami územného plánu mesta Nitra č. 5 schválenými Mestským zastupiteľstvom v Nitre uznesením č. 195/2015- MZ zo dňa 11. 06. 2015 a dodatkom č. 5 k VZN mesta Nitra č. 3/2003, ktorým bola vyhlásená záväzná časť Územného plánu mesta Nitra prijatým uznesením č. 196/2015 zo dňa 11. 06. 2015, kapitola I. bod 8.2 Regulatívy pre umiestňovanie reklamných stavieb. Reklamné stavby sú umiestnené na pozemkoch parc. registra „E“ č. 1771/1 a č. 1771/2 v k. ú. E. na Chrenovskej ul. v Nitre. V zmysle bodu 8.2.3 platného Územného plánu Mesta Nitra v koridoroch ulíc vymedzených podľa bodu 8.1.3 (8.1.3 písm. c) ide o koridor ulice Chrenovská ulica po križovatku so Zlatomoraveckou cestou) sú neprípustnými reklamnými stavbami v pásme 200 m od hranice cestného (telesa 1) pozemku: 1. billboardy, 2. bigboardy, 3. PVC plachty a reklamné tabule na oplotení, zábradliach a fasádach budov /mimo plôch vymedzených území nákupných centier/, 4. Veľkoplošné obrazovky /mimo plôch vymedzených území nákupných centier/, 5. totemy /mimo plôch vymedzených území nákupných centier/, 6. reklamné kubusy, trojhrany, štvorhrany /mimo plôch vymedzených území nákupných centier/, 7. „A“ pilóny vo verejných priestoroch /mimo plôch vymedzených území nákupných centier/ (bod 8.2.3.2). Predmetné reklamné stavby sú umiestnené v pásme do 200 m od hranice cestného telesa na Chrenovskej ulici v Nitre (čo vyplýva z fotodokumentácie predloženej žalobcom spolu so žiadosťou o zmenu doby trvania reklamného zariadenia zo dňa 29. 12. 2017, pričom žalobca túto skutočnosť v priebehu administratívneho konania nenamietal a nespochybňoval), pričom v koridore tejto ulice je umiestňovanie billboardov, bigboardov a iných reklamných stavieb vymedzených v bode 8.2.3 ÚPN neprípustné. Ustanovenie § 62 ods. 4 stavebného zákona jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností stanovuje, že žiadosť o stavebné povolenie je potrebné zamietnuť, ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli ohroziť verejné záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi alebo neprimerane obmedziť, či ohroziť práva a oprávnené záujmy účastníkov vo väčšom rozsahu, než sa počítalo v územnom rozhodnutí. Ak je teda stavba v rozpore s územným plánom, ide o stavbu v rozpore s verejným záujmom chráneným stavebným zákonom. Po takomto zistení už nemá právny význam ďalšie zisťovanie súladu, či nesúladu takejto stavby s verejnými záujmami chránenými osobitnými predpismi.
20. Územný plán obce, ako výsledok normotvornej činnosti zástupcov obyvateľov v danom mieste a čase, vyjadruje verejný záujem obyvateľov, je prejavom hodnôt, ktoré chce obec, resp. mesto na svojom území chrániť a uprednostňovať. Pokiaľ sa obec, resp. mesto jeho prostredníctvom rozhodlo v dotknutom území pre zákaz umiestňovania reklamných stavieb určitého charakteru, ide o využitie práv účasti verejnosti na správe vecí verejných na spôsobe ochrany hodnôt, ktoré mesto v mene svojich obyvateľov vyjadrilo prijatím územného plánu určitého obsahu. V teste proporcionality tak proti sebe stoja právo žalobcu na ochranu vlastníctva a právo verejnosti v účasti na správe vecí verejných. Vlastnícke právo žalobcu v teste proporcionality v tomto kontexte musí ustúpiť právu verejnosti na správe vecí verejných. Územný plán mesta je garanciou ochrany verejného záujmu v danom mieste a čase, pred ktorým subjektívne vlastnícke právo žalobcu nemožno uprednostniť.
21. Pokiaľ ide o žalobcom namietaný rozpor Územného plánu mesta Nitra, resp. Všeobecne záväzného nariadenia Mesta Nitra so stavebným zákonom, prípadne inými zákonmi alebo podzákonnými normami, správny súd konštatuje, že zákonnosť, či už obsahu všeobecne záväzného nariadenia, uznesenia alebo postupu pri ich prijatí, je možné preskúmať len v osobitnom konaní na návrh prokurátora a pokiaľ nedôjde k vysloveniu nesúladu všeobecne záväzného nariadenia so zákonom alebo k zrušeniu uznesenia, je potrebné vychádzať z prezumpcie ich zákonnosti. Nesúlad právnej normy nižšej právnej sily s Ústavou SR je oprávnený vysloviť len Ústavný súd SR.
22. Správny súd konštatuje, že správne orgány v danej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, keď správne reklamnú stavbu žalobcu posudzovali prihliadnuc i na verejný záujem chránený stavebným zákonom a vyvodili správny právny záver, že ide o reklamnú stavbu, ktorá je pre jej umiestnenie v území vymedzenom v bode 8.2 ÚPN - regulatívy pre umiestnenie reklamných stavieb vo vymedzených územiach, neprípustná. Pri rozhodovaní správne orgány správne aplikovali právne normy vzťahujúce sa na daný prípad. Tiež nijako neporušili zákon, keď upustili od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania, pokiaľ im pomery staveniska boli dobre známe. Z administratívneho spisu je zrejmé, akým spôsobom dospeli správne orgány k skutkovému záveru o umiestnení predmetných reklamných stavieb, t. j. že reklamná stavba je umiestnená na Chrenovskej ul. v Nitre vo vzdialenosti menšej ako 200 m od cestného telesa (uvedené vyplýva z podanej žiadosti, stavebného povolenia a z fotodokumentácie predmetných reklamných stavieb priloženej žalobcom k žiadosti o zmenu doby trvania reklamného zariadenia zo dňa 29. 12. 2017). Okrem toho túto skutočnosť žalobca v správnom konaní vôbec nenamietal. Správne orgány riadne opísali zistený skutkový stav, uviedli listinné dôkazy, z ktorých vychádzali, opísali procesný priebeh správneho konania a vec subsumovali pod konkrétne ustanovenia zákonov. V napadnutom (ani prvostupňovom) rozhodnutí nechýbala správna úvaha pri právnom posúdení veci. Z administratívneho spisu žalovaného obsahujúceho i spis správneho orgánu prvého stupňa nespochybniteľne vyplýva, že žalobcovi bolo doručené oznámenie o začatí správneho konania, v ktorom mu bola stanovená lehota 7 pracovných dní od doručenia oznámenia na nahliadnutie do podkladov rozhodnutia v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku a na vznesenie svojich námietok s poučením, že inak na ne nebude prihliadnuté. Žalobca na uvedené podanie správneho orgánu prvého stupňa nereagoval, žiadne námietky a pripomienky nevzniesol. Až v podanom odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa vzniesol námietky a pripomienky k priebehu správneho konania a k podkladom rozhodnutia, pričom žalovaný sa s týmito námietkami a pripomienkami v napadnutom rozhodnutí riadne vysporiadal. Ochrana pred tzv. vizuálnym smogom, ktorý reklamné zariadenia predstavujú, je legitímnou súčasťou právomoci samosprávnych orgánov, preto aktivita mesta Nitra v tomto smere, je skutočnosťou, ktorú pri povoľovaní reklamnej stavby na území mesta stavebný úrad zohľadnil logickým a zákonu neodporujúcim spôsobom.
23. Pokiaľ ide o námietky žalobcu týkajúce sa toho, že správny orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie, ktorým zamietol žiadosť o zmenu doby trvania reklamnej stavby pre rozpor s verejným záujmom prezentovaným v územnoplánovacej dokumentácii, konkrétne s Územným plánom Mesta Nitra, bod 8.2.8, kde sú riešené regulatívy pre umiestnenie reklamných stavieb, (podľa ktorého sa nemôžu umiestňovať reklamné stavby v území s plochami vymedzenými pre funkciu urbánnej a ekostablizujúcej zelene), a žalovaný subsumoval rozpor s verejným záujmom s poukazom na bod 8.2.3, ktorý hovorí o koridoroch Chrenovskej ulice po križovatku so Zlatomoraveckou cestou bod 8.1.3, (podľa ktorého v uvedených koridoroch sú neprípustné reklamné stavby v pásme 200 m od hranice cestného pozemku), je súd toho názoru, že uvedené upresnenie podbodu v rámci bodu 8.2 „Regulatívy pre umiestnenie reklamných stavieb vo vymedzených územiach“ nemohlo mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia žalovaného. V oznámení o začatí konania o zmenu doby trvania reklamnej stavby s
upustením od ústneho pojednávaní a miestneho zisťovania zo dňa 20. 02. 2018 bol žalobca upozornený na to, že môže svoje námietky uplatniť najneskôr v lehote 7 pracovných dní od doručenia oznámenia, ako i na to, že umiestnenie predmetnej reklamnej stavby je v rozpore s Územný plánom Mesta Nitra. V uvedenom oznámení nie je presný odkaz na konkrétny bod územného plánu, s ktorým by reklamná stavba bola v rozpore. Skutočnosť, že žalovaný citoval iný bod územného plánu v rámci úpravy týkajúcej sa podmienok na umiestňovanie reklamných stavieb nemohlo viesť k porušeniu práv alebo právom chránených záujmov žalobcu, najmä, ak svoje právo vzniesť námietky a oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia nevyužil.
24. S poukazom na uvedené správny súd dospel k záveru, že podaná žaloba je v celom rozsahu nedôvodná. Správny orgán prvého stupňa postupoval správne a v zmysle zákona, keď v zmysle ustanovenia § 62 ods. 4 Správneho poriadku žiadosť žalobcu o zmenu doby trvania reklamnej stavby z 29. 12. 2017 pre jej rozpor s verejným záujmom chráneným stavebným zákonom prihliadnuc na existujúcu územnoplánovaciu dokumentáciu zamietol. Správne postupoval i žalovaný, keď rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 19. 03. 2018 potvrdil podľa ust. § 59 ods. 2 Správneho poriadku. Z obsahu preloženého administratívneho spisu vyplýva, že správne orgány zistili skutkový stav správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť.
25. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP.
26. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech, nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, vychádzajúc z toho, že žalovaný v zásade nemá právo na náhradu trov konania a túto mu možno priznať len vo výnimočných prípadoch. O takýto prípad sa v predmetnej veci nejednalo a zo súdneho spisu ani nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s týmto súdnym konaním trovy konania vznikli. Z rovnakých dôvodov súd nepriznal náhradu trov konania ani pribratému účastníkovi konania.
27. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.