Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43Cob/98/2019

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej, členov senátu JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. a JUDr. Mariana Blahu v právnej veci navrhovateľa Slovenská autobusová doprava Zvolen, akciová spoločnosť, so sídlom Balkán 53, 960 95 Zvolen, IČO: 36 054 666, právne zast. advokátom, JUDr. Milanom Ružbárskym, Líščie údolie 139C, 841 04 Bratislava proti odporcovi Banskobystrický samosprávny kraj, Námestie SNP 23, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 37 828 100 o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti rozhodnutiu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -63 zo dňa 22. novembra 2018 takto

rozhodol:

I. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -63 zo dňa 22.novembra 2018 potvrdzuje.

II. Odporcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania voči navrhovateľovi v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozhodnutím zamietol súd prvej inštancie návrh navrhovateľa zo dňa 31. 10. 2018 na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal, aby bola odporcovi uložená povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov a konaní, ktorými by ohrozil, zmaril alebo inak znemožnil navrhovateľovi pokračovať v plnení Zmluvy o výkone vo verejnom záujme v prímestskej pravidelnej autobusovej doprave na území Banskobystrického samosprávneho kraja, č. zmluvy 1335/2008/ODDDS v znení Dodatkov č. 1 až 9, najmä aby uzatvoril Zmluvu o výkone vo verejnom záujme v prímestskej pravidelnej autobusovej doprave na území Banskobystrického samosprávneho kraja s iným poskytovateľom na obdobie od 1. januára 2019 až do 31. decembra 2023, okrem prípadu, keď skôr o jej neplatnosti rozhodne právoplatným rozhodnutím súd. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

2. V návrhu navrhovateľ tvrdil, že ako dopravca uzatvoril s odporom ako správnym orgánom dňa 29. 12. 2018 Zmluvu o výkone vo verejnom záujme v prímestskej pravidelnej autobusovej doprave na území Banskobystrického samosprávneho kraja č. zmluvy 1335/2008/ODDDS (ďalej len Zmluva), podľa ktorej sa zaviazal poskytnúť odporcovi v období od 01. 01. 2009 do 31. 12. 2018 prepravné výkony v pravidelnej prímestskej autobusovej doprave na uspokojovanie prepravných potrieb obyvateľov žijúcich na území Banskobystrického samosprávneho kraja za úhradu preukázanej straty zo strany odporcu. Dodatkom č. 9 zo dňa 11.09.2017 bola Zmluva na podnet odporcu ešte pred ukončením jej platnosti zmenená tak, že jej platnosť bola predĺžená do 31.12.2023. Navrhovateľ tvrdil, že Dodatok č. 9 bol uzavretý v súlade s čl. 4 ods. 4 Nariadenia Európskeho parlamentu Rady (ES) č. 1370/2007 o službách vo verejnom záujme v železničnej a cestnej doprave (ďalej len Nariadenie), ktorý v prípadoch odôvodnených optimalizáciou odpisov umožňuje predĺženie Zmluvy o výkone vo verejnom záujme najviac však o 50% doby platnosti pôvodnej zmluvy tak, ako to bolo aj v tomto prípade.

3. Navrhovateľ tiež tvrdil, že po personálnej zmene vo vedení odporcu začal odporca spochybňovať platnosť Dodatku č. 9, okrem iného pre rozpor s čl. 4 ods. 4 Nariadenia a so o cestnej doprave. Bol toho názoru, že Dodatok č. 9 je absolútne neplatným právnym úkonom, preto vyzýval odporcu na rokovanie štatutárnych zástupcov. Argumentoval Stanoviskom zo dňa 02.10.2018, ktoré odporcovi doručil dňa 04.10.2018, na ktoré odporca nereagoval a tvrdil, že je potrebné situáciu riešiť zavedením režimu núdzového opatrenia podľa čl. 5 Nariadenia, keď odporca na svojom webovom sídle dňa 26.09.2018 zverejnil výzvu na predkladanie ponúk na zabezpečenie dopravných služieb priamym zadaním na dvojročné obdobie z dôvodov, že v dôsledku jeho právneho názoru o neplatnosti Dodatku č. 9 nebude mať kto výkony vo verejnom záujme v pravidelnej autobusovej doprave po 01.01.2019 plniť, teda že ide o núdzový stav.

4. Podľa názoru navrhovateľa z dôvodu neuzavretia platného Dodatku č. 9 nedošlo k platnému predĺženiu doby platnosti Zmluvy od 01.01.2019 do 31.12.2023, preto nie sú splnené objektívne predpoklady vyplývajúce z čl. 5 ods. 5 Nariadenia na zavedenie tzv. núdzového opatrenia. Poskytovanie služieb zo strany navrhovateľa podľa Zmluvy nie je prerušené a ani nehrozí bezprostredne riziko prerušenia ich poskytovania, avšak odporca svojvoľným konaním devalvuje súkromno - právny vzťah založený Zmluvou uzavretou medzi navrhovateľom a ním v znení Dodatkov č. 1 - 9. Tvrdil preto, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi ním a odporcom založené Zmluvou v znení Dodatku č. 9 tak, aby bol naplnený zmluvný základ tohto vzťahu a zároveň boli rešpektované legitímne očakávania z tohto vzťahu vyplývajúce nielen pre jeho účastníkov, ale najmä pre cestujúcu verejnosť, ktorej sú benefity určené. V opačnom prípade vznikne podľa navrhovateľa protiprávny stav, ktorý sa ešte viac prehĺbi, pokiaľ odporca zavedie tzv. núdzové opatrenie. Navrhovateľ pritom viackrát potvrdil svoj záväzok zmluvu plniť. Nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia nijakým spôsobom neobmedzí odporcu, pretože navrhovateľ aj odporca sú oprávnení a zároveň aj povinní využívať práva a plniť si povinnosti vyplývajúce z uzavretej Zmluvy. Pokiaľ bude mať súd za to, že je potrebné podať vo veci samej žalobu, navrhovateľ uvádza, že vo veci samej si bude uplatňovať určenie, že právny vzťah založený Zmluvou v znení Dodatkov č. 1 - 9 trvá aj v období od 01.01.2019 do 31.12.2023.

5. Súd prvej inštancie vychádzal pri hodnotení zistených skutočností z názoru, že pre nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné, aby navrhovateľ osvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ako aj dôvodnosť nároku, ktorého sa domáha. Navrhovaným neodkladným opatrením chce navrhovateľ dosiahnuť, aby sa odporca zdržal úkonov a konaní, ktorými ohrozuje, marí alebo inak znemožňuje navrhovateľovi pokračovať v plnení Zmluvy o výkone vo verejnom záujme uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom, pričom ako dôvod potreby nariadenia neodkladného opatrenia uviedol naplnenie zmluvného základu vzťahu a potrebu rešpektovania legitímnych očakávaní vyplývajúcich zo zmluvného vzťahu pre účastníkov, ale najmä pre cestujúcu verejnosť. Súd prvej inštancie vychádzal zo záveru, že vzhľadom na navrhovateľom navrhnuté neodkladné opatrenie bolo potrebné, aby navrhovateľ osvedčil, že je tu reálna a bezprostredná hrozba, že nebude naplnený zmluvný základ vzťahu založený Zmluvou uzavretou medzi navrhovateľom a odporcom pod č. 1335/2008/ODDS v znení Dodatkov č. 1

- 9 zo dňa 29.12.2018.

6. Súd dospel k záveru, že v danom prípade v čase rozhodovania o návrhu na neodkladné opatrenie odporca neohrozuje, nemarí a ani inak neznemožňuje navrhovateľovi pokračovať v plnení Zmluvy. V rozhodujúcom čase bol nielen naplnený zmluvný vzťah založený Zmluvou, ale boli rešpektované aj legitímne očakávania z tohto zmluvného vzťahu vyplývajúce, a to pre strany sporu, ako aj pre cestujúcu verejnosť. Obava navrhovateľa nebola v čase rozhodovania súdu prvej inštancie reálne naplnená. Ide skôr o následok, ktorý navrhovateľ v budúcnosti mieni konaniu odporcu pripísať.

7. Podozrenie navrhovateľa, že odporca od 01. 01. 2019 bude ohrozovať, mariť alebo inak znemožňovať navrhovateľovi pokračovať v plnení Zmluvy č. 1335/2008/ODDDS a že uzatvorí Zmluvu o výkone vo verejnom záujme v prímestskej pravidelnej autobusovej doprave s iným poskytovateľom na obdobie od 01. 01. 2018 nie je osvedčením, ani preukázaním, že odporca takého úkony urobí alebo zamýšľa urobiť. Ide len o tvrdenia, resp. obavu navrhovateľa, ktorá však nie je osvedčením navrhovateľom zamýšľaných následkov a ani osvedčením nebezpečenstva ujmy. Nebezpečenstvo ujmy musí reálne hroziť v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, nestačí len obava navrhovateľa. Neodkladným opatrením totiž možno upraviť len pomery, kde hrozba reálne existuje v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, keďže len reálnosť obavy z ohrozenia v čase rozhodovania súdu prvej inštancie môže byť dôvodom na použitie neodkladného opatrenia.

8. Podľa názoru súdu prvej inštancie v čase rozhodovania o neodkladnom opatrení navrhovateľ potrebu neodkladnej úpravy pomerov neosvedčil, nakoľko neosvedčil nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy a neosvedčil ani potrebu neodkladnej úpravy pomerov, preto súd jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

9. O nároku na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia súd rozhodoval podľa a a odporcovi, ktorý mal v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia plný úspech, vznikol proti navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Keďže však súd prvej inštancie s odporcom ako stranou konania o nariadenie neodkladného opatrenia ešte nekonal a vzhľadom na zamietnutie návrhu navrhovateľa rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov konania o neodkladnom opatrení nepriznl.

10. S rozhodnutím súdu prvej inštancie sa neuspokojil navrhovateľ a podal proti nemu včas odvolanie. Uviedol v ňom, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, preto navrhol, aby ho odvolací súd zmenil a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.

11. V odvolaní poukázal navrhovateľ na to, že neodkladné opatrenie pôsobí do budúcnosti a tým je daný jeho regulačný rámec a aj preventívny charakter, odôvodňujúci potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Tvrdil, že nepochybným spôsobom preukázal nielen existenciu právneho vzťahu medzi stranami sporu, ale aj opodstatnenosť nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia tým, že doložil konkrétne postupy v správaní odporcu majúce jeden cieľ, aby sa odporca od 01.01.2019 necítil byť viazaný uzatvorenou Zmluvou z dôvodu, že podľa jeho právneho názoru je Dodatok č. 9 absolútne neplatný.

12. Namietal tiež, že objektívnu a efektívnu ochranu oprávnených záujmov a práv navrhovateľa je možné dosiahnuť len podaním návrhu na vydanie neodkladného opatrenia predtým, ako sa reálna hrozba naplní, nie až po jej naplnení, inak by nedošlo k naplneniu legitímnych očakávaní existujúceho právneho vzťahu. Dokonanie krokov zo strany odporcu navodí podľa neho úplne iný právny vzťah, v ktorom by si konkurovali dve zmluvy, čím by bola prvá zmluva zdecimovaná a založili by sa zodpovednostné vzťahy za spôsobenú škodu.

13. Navrhovateľ vykonáva prímestskú dopravu pre odporcu 10 rokov k jeho spokojnosti a aj k spokojnosti obyvateľov kraja. Na zabezpečenie dopravy denne nasadzuje 350 autobusov a cca 700 vodičov, preto súd prvej inštancie podľa neho nesprávne vyložil zákonný predpoklad reálnej hrozby, keď poprel jeho imanentnú zložku preventívneho charakteru.

14. K odvolaniu navrhovateľa sa odporca vyjadril podaním zo dňa 09.01.2019. Navrhol v ňom, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu v celom rozsahu potvrdil. Podľa jeho názoru navrhovateľ neosvedčil neodkladnosť uloženia mu navrhovaných povinností zo strany súdu, keďže je v celom banskobystrickom kraji aj ku dňu podania vyjadrenia poskytovaná pravidelná autobusová doprava pre širokú verejnosť tak, ako tomu bolo aj v čase podania návrhu a aj v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Takýto stav trvá aj po 01.01.2019 a navrhovateľ a aj odporca si plnia všetky svoje povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy a z Dodatkov č. 1 - 9, pričom odporca niekoľkokrát verejne deklaroval svoj záujem plniť si povinnosti vyplývajúce mu z uvedenej zmluvy vrátane všetkých dodatkov.

15. Podľa odporcu navrhovateľ nesprávnym spôsobom interpretuje jeho snahu rokovať s ním o konkrétnych obchodno-právnych vzťahoch vyplývajúcich zo Zmluvy v snahe optimalizovať výdavky v oblasti verejnej autobusovej dopravy, pričom rokovania prebiehajúce medzi stranami sporu vyhodnotil ako snahu odporcu odmietať plnenie Zmluvy, čo však je subjektívnym dojmom navrhovateľa a nezodpovedá pravde. Odporca si napriek snahe optimalizovať výdavky v oblasti verejnej autobusovej dopravy nikdy neprestal plniť povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy a z jej dodatkov, o čom svedčí aj skutočnosť, že dňa 14.12.2018 vydal niekoľko rozhodnutí o udelení licencií na 13 autobusových liniek prevádzkovaných práve navrhovateľom, a to na obdobie najbližších 2 rokov. Tieto licencie vydal odporca pre navrhovateľa v čase, keď nemal vedomosť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Z postupu odporcu je preto zrejmé, že mal záujem o zachovanie pravidelnej prímestskej autobusovej dopravy na území kraja na linkách prevádzkovaných práve navrhovateľom a do dnešného dňa neuzavrel žiadnu zmluvu o výkone vo verejnom záujme na zabezpečenie tejto pravidelnej autobusovej dopravy s iným dopravcom.

16. Aj keď odporca zverejnil výzvy na predkladanie ponúk v tejto oblasti, nedošlo tým k ohrozeniu nároku navrhovateľa, pretože žiadnu inú zmluvu neuzavrel a ani nepoveril vykonaním prímestskej autobusovej dopravy iný subjekt ako navrhovateľa. Odporca považuje za správny názor súdu prvej inštancie, že samotná obava navrhovateľa nie je osvedčením dôsledkov, ktoré navrhovateľ konaniu odporcu pripisuje. Odporca ani v čase po 01.01.2019 žiadnym spôsobom neohrozuje, nemarí a ani ináč neznemožňuje navrhovateľovi pokračovať v plnení uzavretej Zmluvy ani Dodatkov č. 1 a 9. K vyjadreniu pripojil odporca rozhodnutia - dopravné licencie zo dňa 14.12.2018, ktoré udelil navrhovateľovi na jednotlivé linky pravidelnej prímestskej dopravy.

17. Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodol o odvolaní navrhovateľa rozhodnutím sp. zn. - 212 zo dňa 10. januára 2019, ktorým rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -63 zo dňa 22.novembra 2018 potvrdil.

18. Najvyšší súd Slovenskej republiky uvedené rozhodnutie krajského súdu uznesením č.k. zo dňa17.07.2019 na základe navrhovateľom podaného dovolania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s odôvodnením, že nedoručením vyjadrenia odporcu zo dňa 09.01.2019 navrhovateľovi došlo k porušeniu zásady rovnosti zbraní a k porušeniu práva navrhovateľa na spravodlivý súdny proces.

19. Po vrátení veci z dovolacieho súdu zaslal Krajský súd v Banskej Bystrici dňa 03.10.2019 vyjadrenie odporcu navrhovateľovi s možnosťou sa k nemu vyjadriť.

20. Odvolaciemu súdu bolo doručené v elektronickej forme vyjadrenie navrhovateľa k vyjadreniu odporcu, ktoré odvolací súd zaslal odporcovi na vedomie. Vyplýva z neho, že odporca bagatelizuje existujúci právny a skutkový stav tým, že uvádza: „K dnešnému dňu je v celom Banskobystrickom kraji pre širokú verejnosť a jeho obyvateľov poskytovaná ..... doprava tak, ako tomu bolo aj v čase podania návrhu ... a rovnako aj v čase vydania napadnutého uznesenia“, že „Odporca niekoľkokrát verejne ... deklaroval svoj záujem plniť si povinnosti vyplývajúce mu z predmetnej Zmluvy s Dodatkami č. 1 až 9“, že „V tomto smere je potrebné poukázať predovšetkým na to, že navrhovateľ nesprávnym spôsobom súdu interpretuje snahu žalovaného rokovať so navrhovateľom o konkrétnych obchodnoprávnych vzťahoch ... “ a aj účelovo zavádza, keď názor o absolútnej neplatnosti zmluvy v znení dodatkov 1-9 a konkrétne faktické kroky, ktoré vykonal od septembra 2018 na naplnenie svojho právneho záveru o absolútnej neplatnosti vo vyjadrení deklaruje za snahu „jednať o nových zmluvných podmienkach“, „optimalizovať výdavky v oblasti verejnej autobusovej dopravy“ a pod.

21. Len objektívna situácia spočívajúca v tom, že z oslovených 28 dopravcov na jeho výzvu nikto nereagoval a neboli ochotní prevádzkovať verejnú dopravu po dobu 2 rokov, prinútila odporcu zmeniť svoj postoj a „tolerovať“ poskytovanie služieb vo verejnom záujme navrhovateľom a v súlade so Zmluvou. Za účelovú treba považovať aj argumentáciu odporcu o udelených licenciách, keď ich udelil na poslednú chvíľu, keď už bolo zrejmé, že náhradu na prevádzkovanie dopravy nezíska a udelil ich len na 2 roky.

22. Odporca naďalej považuje Zmluvu za neplatnú, čo deklaroval už v liste zo dňa 25.01.2019 a v ním podanej žalobe o vydanie bezdôvodného obohatenia a vydania medzitýmneho rozsudku, ktorým súd určí, že neexistuje právo na finančné plnenie podľa Zmluvy v znení Dodatku č. 9 po dátume 31.12.2018, ktoré sa vedie pod sp.zn. . Navrhol preto zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže sú splnené zákonné predpoklady pre jeho nariadenie, vyhovieť.

23. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací opätovne prejednal vec podľa , a v senáte bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné vyhovieť.

24. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 29. 12. 2008 navrhovateľ ako dopravca a odporca ako správny orgán uzatvorili v písomnej forme Zmluvu o výkone vo verejnom záujme v prímestskej pravidelnej autobusovej doprave na území Banskobystrického samosprávneho kraja č. 1335/2008/ ODDDS podľa a

25. Podľa čl. X. bod 1 Zmluvy dobou plnenia záväzku výkonu vo verejnom záujme v rozsahu uvedenom v článku II. ods. 1 Zmluvy sa rozumie obdobie od 01. 01. 2009 do 31. 12. 2018, táto doba je zmluvným obdobím.

26. Odporca považoval Zmluvu za nevyváženú - nastavenú v prospech navrhovateľa, pred uplynutím doby platnosti odporca inicioval stretnutie zástupcov strán, ktoré vyústilo k vypracovaniu návrhu dodatku č. 9 k Zmluve (návrh dodatku č. 9 bol predložený zo strany odporcu).

28. Z predkladacej a dôvodovej správy č. 7662/2017/4 zo dňa 28. 07. 2017 k rokovaniu 43. zasadnutia Zastupiteľstva odporcu vyplýva, že:

- primárnym dôvodom uzatvorenia dodatku č. 9 k Zmluve má byť úprava pre odporcu nevýhodných podmienok odpisovania investícií do vozidlového parku. Keďže platnosť Zmluvy mala uplynúť k 31. 12. 2018 a navrhovateľ mal v priebehu posledných rokov na investície do obnovy vozidlového parku uplatňovať najkratšiu dobu odpisovania (6 rokov), na strane odporcu malo dochádzať k enormnému nárastu výdavkov. Dodatok preto s účinnosťou od 01. 01. 2017 upravuje predĺženie doby odpisovania na jednotnú dobu 10 rokov bez možnosti navrhovateľa si túto dobu jednostranne skrátiť;

- predĺžením doby odpisovania na 10 rokov prichádza k časovému presahu odpisov už zakúpených autobusov za termín ukončenia platnosti Zmluvy (31. 12. 2018). V rámci ekonomickej optimalizácie odpisov sa preto navrhlo predĺženie platnosti Zmluvy do konca roku 2023; týmto spôsobom má navrhovateľ získať dostatok času na postupné odpísanie už zrealizovaných investícií a zároveň sa má vytvoriť priestor na zužitkovanie investícií už zakúpených autobusov;

- návrh dodatku č. 9 k Zmluve je v súlade s čl. 4 ods. 4 nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1370/2007 o službách vo verejnom záujme v železničnej a cestnej doprave, ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 1191/69 a (EHS) č. 1107/70 (ďalej aj „Nariadenie“), ktorý v prípadoch odôvodnených optimalizáciou odpisov umožňuje predĺženie zmluvy o výkone vo verejnom záujme, najviac však o 50 % doby platnosti pôvodnej zmluvy; v prípade Zmluvy je to predĺženie o 5 rokov, a to do konca roku 2023;

- v rámci jednaní bol dohodnutý záväzok navrhovateľa integrovať do autobusov GPS moduly umožňujúce online sledovanie pohybu autobusov;

- uzatvorenie dodatku č. 9 k Zmluve má mať výrazne pozitívny vplyv na rozpočet odporcu; predĺžením platnosti Zmluvy sa zabezpečí požadovaná dopravná obslužnosť dotknutých území BBSK až do roku 2023 a zároveň sa podporí zamestnanosť v regióne

27. Dňa 11. 09. 2017 zmluvné strany Zmluvy uzatvorili Dodatok č. 9, ktorým sa menil článok X. ods. 1 Zmluvy tak, že dobou plnenia záväzku výkonu vo verejnom záujme v rozsahu uvedenom v článku II. ods. 1 Zmluvy sa rozumie obdobie od 01. 01. 2009 do 31. 12. 2023, táto doba je zmluvným obdobím.

28. Výzvou zo dňa 13. 09. 2018 odporca navrhovateľovi oznámil, že Zmluvu považuje za platnú v zmysle pôvodného dojednania o zmluvnom období, a to do 31. 12. 2018 a vzhľadom na skutočnosť, že zmluvné obdobie Zmluvy končí 31. 12. 2018, vyzýva odporca navrhovateľa na bezodkladné pristúpenie k riešeniu tejto núdzovej situácie.

30. Po personálnej zmene vo vedení začal odporca platnosť Dodatku spochybňovať tvrdeniami o tom, že:

- nie je prípustné, aby boli predpoklady pre využitie možnosti predĺženia Zmluvy vytvorené výlučne účtovnými operáciami, teda tým, že navrhovateľ, hoci aj po dohode s odporcom, predĺži zákonom určenú dobu odpisovania aktív; odporca v tomto smere poukazuje na o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ktorý autobusy zaraďuje do prvej odpisovej skupiny s dobou odpisovania štyri roky. Táto úprava podľa tvrdení odporcu tvorí objektívny podklad pre posúdenie doby odpisovania autobusov, a preto akákoľvek dohoda strán o predĺžení doby účtovného odpisovania na určitý dlhší čas, nemôže tvoriť objektívnu podmienku odpisovania aktív;

- pre predĺženie platnosti Zmluvy podľa čl. 4 ods. 4 Nariadenia nie je rozhodujúca dohodnutá doba odpisovania aktív, ale skutočnosť, že sa strany dohodnú na investovaní do takých aktív, pri ktorých je doba odpisovania mimoriadne dlhá;

- dohoda zmluvných strán o predĺžení doby platnosti Zmluvy na obdobie presahujúce 10 rokov, bez realizácie významnej investície a výlučne na základe účtovných operácií odpisovania, je v príkrom rozpore s čl. 4 ods. 4 Nariadenia a so o cestnej doprave v znení neskorších predpisov.

31. Odporca navrhovateľovi oznámil, že Dodatok č. 9 k Zmluve č. 1335/2008/ODDDS považuje za absolútne neplatný.

32. Dňa 26. 09. 2018 odporca na svojom webovom sídle zverejnil Výzvu na predkladanie ponúk na zabezpečenie dopravných služieb vo verejnom záujme v pravidelnej prímestskej autobusovej doprave.

33. Navrhovateľ doručil odporcovi dňa 04. 10. 2018 stanovisko:

- poukázal v ňom na to, že všetky predpoklady pre uzatvorenie Dodatku a pre predĺženie doby platnosti Zmluvy do 31. 12. 2023 boli splnené, a preto neexistujú žiadne symptómy tzv. núdzového stavu a žiadna potreba riešiť vzniknutú situáciu zavedením tzv. núdzového opatrenia;

- vyhlásil, že je pripravený, aj po 01. 01. 2019, plniť svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvnej bázy k úplnej spokojnosti nielen odporcu, ale najmä cestujúcej verejnosti, tak ako doteraz;

- odporcu upozornil, že jeho právny názor o neplatnosti Dodatku je nesprávny, o.i. aj z dôvodu, že Nariadenie umožňuje dobu platnosti zmlúv vo verejnom záujme v prímestskej autobusovej doprave, predĺžiť;

- odporcu upozornil, že navrhovateľ za účelom zabezpečenia služieb dopravnej obslužnosti v prímestskej doprave na dobu trvania zmluvného vzťahu pribežne investoval aktíva, ktoré podliehali odsúhlaseniu v súlade s mechanizmom dohodnutým v Zmluve, a ktoré treba považovať za významné nielen z pohľadu ekonomickej angažovanosti navrhovateľu, ale najmä z hľadiska celkových aktív potrebných na výkon služieb osobnej dopravy, ako vyplýva z čl. 4 ods. 4, alinea prvá Nariadenia;

- odporcu upozornil, že aj po personálnej zmene sú orgány verejnej moci viazané rozhodnutiami a úkonmi predchodcov;

- odporcu upozornil, že o absolútnej neplatnosti právneho úkonu môže rozhodovať len súd, a preto následok neplatnosti právneho úkonu nespôsobuje (kýmkoľvek) spochybňovaná platnosť právneho úkonu.

34. Navrhovateľ má za to, že všetky normatívne predpoklady pre uzatvorenie Dodatku č. 9, ktorým predĺžil dobu platnosti Zmluvy až do dňa 31. 12. 2023, boli splnené. Dodatok č. 9 k Zmluve je platným právnym úkonom súkromno-právneho charakteru zaväzujúcim navrhovateľa a žalovaného uplatňovať z neho vyplývajúce práva a plniť z neho vyplývajúce povinnosti aj v období od 01. 01. 2019 do 31. 12. 2023. Pri platnom zmluvnom zabezpečení základnej dopravnej obslužnosti až do konca roku 2023 je zavedenie tzv. núdzového opatrenia nedôvodné, právnym dôsledkom čoho je vznik zodpovednosti odporcu za protiprávne konanie. Poskytovanie služieb totiž nie je prerušené a ani nehrozí bezprostredné riziko prerušenia ich poskytovania.

35. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

36. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

37. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

38. Podľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

39. Podľa k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 40. Podľa súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

41. Podľa pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

42. Účelom a zmyslom neodkladného opatrenia je poskytnutie rýchlej a efektívnej procesnej ochrany subjektívnemu právu navrhovateľa. Neodkladné opatrenie môže byť nariadené pred začatím konania vo veci samej, počas takéhoto konania, ale aj po jeho skončení. Zákon predpokladá len dva dôvody nariadenia neodkladného opatrenia, a to potrebu bezodkladnej úpravy pomerov a existenciu obavy, že exekúcia bude ohrozená. Vzhľadom na povahu inštitútu neodkladného opatrenia, ktorého účelom je rýchle a efektívne poskytnutie ochrany subjektívneho práva, vydaniu neodkladného opatrenia zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup pri rozhodovaní súdu o návrhu na jeho nariadenia.

43. Navrhovateľ sa v tomto konaní domáhal nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu potreby úpravy pomerov navrhovateľa a odporcu, ktoré vznikli na základe Zmluvy o výkone dopravy vo verejnom záujme uzavretej medzi stranami. Obsahom navrhovaného neodkladného opatrenia malo byť uloženie povinnosti žalovanému zdržať sa akýchkoľvek úkonov a konaní, ktorými by ohrozil, zmaril alebo inak znemožnil navrhovateľovi pokračovať v plnení Zmluvy o výkone vo verejnom záujme v prímestskej pravidelnej autobusovej doprave na území Banskobystrického samosprávneho kraja, č. zmluvy 1335/2008/ODDDS v znení Dodatkov č. 1 až 9, najmä aby uzatvoril Zmluvu o výkone vo verejnom záujme v prímestskej pravidelnej autobusovej doprave na území Banskobystrického samosprávneho kraja s iným poskytovateľom na obdobie od 1. januára 2019 až do 31. decembra 2023, okrem prípadu, keď skôr o jej neplatnosti rozhodne právoplatným rozhodnutím súd.

44. Tak, ako to správne konštatoval aj súd prvej inštancie, predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov vo vzťahu k nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Potreba úpravy pomerov musí byť bezodkladná, t. j. naliehavá a nevyhnutná. Naliehavosť a potreba bezodkladnej úpravy bude daná spravidla vtedy, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody alebo inej ujmy alebo dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, resp. hrozí zhoršenie jeho právneho postavenia, ktoré vyvoláva potrebu nariadenia neodkladného opatrenia.

45. Navrhovateľ odôvodňoval potrebu bezodkladnej úpravy pomerov tým, že z konania odporcu vyplývajú také úkony a postupy, ktorými spochybňuje existujúce zmluvné vzťahy medzi stranami. K takémuto spochybňovaniu malo dochádzať nielen vo vzájomnej komunikácii, ale aj verejným vyhlásením žalovaného, ktoré smerovalo k podávaniu návrhov na uzavretie zmlúv vo verejnom záujme v oblasti a v rozsahu, ktoré boli už zabezpečené na základe Zmluvy uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom. U navrhovateľa tak vznikla obava o možnom porušení zmluvných záväzkov, resp. jeho neplnenia a obavy o vzniku ujmy a škody na strane navrhovateľa, pokiaľ by došlo k naplneniu hrozieb a pochybností prezentovaných odporcom.

46. V návrhu navrhovateľa ku dňu jeho podania a ani ku dňu vydania rozhodnutia súdom prvej inštancie nebolo osvedčené a ani preukázané, že by odporca ohrozoval, maril alebo iným spôsobom znemožňoval navrhovateľovi plnenie povinností vyplývajúcich zo zmluvného vzťahu založeného na základe Zmluvy o zabezpečení dopravy vo verejnom záujme. Odvolací súd súhlasí s tvrdením odporcu, že navrhovateľ nijakým spôsobom neosvedčil a ani nepreukázal ohrozenie, zmarenie alebo znemožnenie zmluvných povinností vyplývajúcich pre odporcu z predmetnej zmluvy o zabezpečení dopravy vo verejnom záujme. Samotné vyjadrenia žalovaného o jeho názore na platnosť Dodatku č. 9 a ani jeho verejné výzvy na predkladanie ponúk na uzavretie zmluvy neznamenajú zásah do zmluvných povinností na úkor navrhovateľa. Obava navrhovateľa, že by k takémuto dôsledku mohlo dôjsť neosvedčuje splnenie predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia.

47. Poukazovanie na možnú neplatnosť Dodatku č. 9, resp. realizovanie výzvy neosvedčuje ten dôsledok, ktorému sa snažil navrhovateľ predísť návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, preto uvedenými úkonmi nedochádza k mareniu, neplneniu alebo inému ohrozeniu práv navrhovateľa z uzavretej zmluvy. Navrhovateľ existenciu ohrozenia jeho právneho postavenia neosvedčil, a to aj vzhľadom na to, že samotná obava, ktorú navrhovateľ v žalobe uviedol nespôsobuje ešte následky, ktorým by mala byť poskytnutá ochrana vo forme neodkladného opatrenia.

48. V čase rozhodovania odvolacieho súdu napriek úpravy obsiahnutej v ust. bolo zrejmé, že navrhovateľovi boli zo strany odporcu yystavené licencie, ktoré mu umožňujú ďalšie pokračovanie v

zmluvnom vzťahu s odporcom. Navrhovateľ ani v rámci vyjadrenia k vyjadreniu odporcu netvrdil, že by došlo k obmedzeniu, porušeniu alebo k inému zásahu do jeho práv vyplývajúcich zo zmluvného vzťahu uzavretého medzi stranami konania.

49. Tvrdenie navrhovateľa v jeho odvolaní a vo vyjadrení k vyjadreniu odporcu, v ktorých poukazuje na to, že mu boli dopravné licencie vydané len na obdobie dvoch rokov a nie na obdobie celej dojednanej doby plnenia, čo je dôkazom o tom, že stav bezprostredne hroziacej ujmy alebo ohrozenia jeho práv nastal, samo o sebe ešte dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia nezakladá.

50. Podozrenie navrhovateľa, že odporca od 01. 01. 2019 bude ohrozovať, mariť alebo inak znemožňovať navrhovateľovi pokračovať v plnení Zmluvy č. 1335/2008/ODDDS a že odporca uzatvorí zmluvu o výkone vo verejnom záujme v prímestskej pravidelnej autobusovej doprave s iným poskytovateľom na obdobie od 01. 01. 2019 nebolo osvedčené a ani preukázané rovnako, ako nebolo osvedčené, že odporca takého úkony robí alebo zamýšľa urobiť. Samotná obava navrhovateľa, ktorá nie je osvedčením nebezpečenstva ujmy, ktoré by muselo reálne hroziť už v čase rozhodovania súdom prvej inštancie, na nariadenie neodkladného opatrenia nestačí. Neodkladným opatrením totiž možno upraviť len pomery, kde hrozba v čase rozhodovania súdom prvej inštancie, reálne existuje.

51. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol podľa ako vecne správne potvrdil.

52. O trovách odvolacieho, ako aj dovolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , a tak, že odporcovi, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný priznal nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania voči navrhovateľovi. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

53. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).